EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 1. 2023

COM(2023) 45 final

POLITICKÝ DOKUMENT

Vytvorenie operačnej stratégie pre účinnejšie návraty

Vytvorenie účinného a spoločného systému EÚ pre návrat je ústredným pilierom dobre fungujúcich a dôveryhodných migračných a azylových systémov a komplexného prístupu Nového paktu o migrácii a azyle( 1 ). Je takisto súčasťou stratégie na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru( 2 ), ktorá má kompenzovať absenciu kontrol na vnútorných hraniciach, a vďaka tomu je aj neoddeliteľnou súčasťou cyklu schengenskej politiky, ako aj súčasťou európskeho integrovaného riadenia hraníc. Účinný a spoločný systém EÚ pre návrat by mal slúžiť aj ako odrádzajúci prostriedok, ktorý pomôže obmedziť nebezpečnú a neregulárnu migráciu, predchádzať vykorisťovaniu migrantov rozložením obchodného modelu zločineckých sietí prevádzačov a môže podporovať bezpečné legálne cesty.

Vymenovanie koordinátora EÚ pre návrat, vďaka ktorému sa prepoja jednotlivé oblasti návratovej politiky EÚ a uľahčí sa plynulé a vzájomne prepojené vykonávanie procesu návratu s podporou siete na vysokej úrovni pre návrat( 3 ), je jednou z kľúčových inovácií nového paktu, ktoré poslúžia na dosiahnutie jeho celkových cieľov.

Nový pakt predpokladá, že strategické zameranie na prácu koordinátora EÚ pre návrat a siete na vysokej úrovni bude zaistené vďaka operačnej stratégii pre návrat. Na základe intenzívnych diskusií, užitočných príspevkov a spoločných stanovísk, ktoré vyplynuli z doterajších konzultácií so sieťou na vysokej úrovni pre návrat, Komisia v tomto politickom dokumente stanovuje hlavné ciele a štyri konkrétne a praktické prioritné oblasti operačnej stratégie, ktoré majú slúžiť na riešenie nedostatkov a posilnenie vzájomnej súdržnosti pri vykonávaní návratovej politiky EÚ. V prílohe k tomuto politickému dokumentu sa stanovujú konkrétne opatrenia, ktoré by sa mohli vykonať v štyroch prioritných oblastiach.

Práca v oblasti návratu sa v posledných rokoch podstatne vyvíjala. Prebiehajú rokovania o revízii legislatívneho rámca EÚ v oblasti azylu a migrácie, a to aj v oblasti návratu [prepracované znenie smernice o návrate( 4 ), nariadenie o konaní o azyle( 5 ), nariadenie o riadení azylu a migrácie( 6 )], ktoré by mali pokračovať čo najrýchlejším tempom. V súčasnosti existuje 24 readmisných dohôd a dojednaní EÚ s tretími krajinami, niektoré z nich fungujú dobre, no vykonávanie ostatných treba zlepšiť. Vďaka mechanizmu zavedenému článkom 25a vízového kódexu( 7 ) sa vytvorilo formálne prepojenie medzi vízovou politikou a spoluprácou v oblasti readmisie. Nariadenie o Schengenskom informačnom systéme( 8 ) je účinné a začne sa uplatňovať v marci 2023. Pokrok zahŕňa aj vytvorenie väčšieho počtu štruktúr a zameranie na návraty na vnútroštátnej úrovni, posilnený mandát a kapacity agentúry Frontex a väčšie úsilie o prechod k účinnému a spoločnému systému EÚ pre návrat. Svedčí to o pozitívnom smerovaní, odhodlaní a konkrétnych prvkoch pokroku, na ktorých by EÚ mala stavať.

V procese vypracúvania operačnej stratégie pre návrat je dôležité kriticky preskúmať, čo funguje a čo nefunguje, vyvodiť ponaučenie z už vykonanej práce a navrhnúť operačnú stratégiu na ďalšie vykonávanie našich spoločných politických priorít v oblasti návratu.

1.Pozitívny vývoj v oblasti návratu

Spoločný systém EÚ pre návrat, ktorý kombinuje silnejšie štruktúry vo vnútri EÚ s účinnejšou spoluprácou s tretími krajinami, už získava svoju podobu. Súbežne s posilňovaním legislatívneho rámca EÚ v oblasti návratu sa zaviedli operačné a praktické nástroje pre lepšiu spoluprácu v záujme zvyšovania počtu návratov z EÚ.

Vďaka schengenskému hodnotiacemu mechanizmu( 9 ) sú vnútroštátne právne predpisy a postupy členských štátov v súčasnosti lepšie zosúladené s cieľmi a požiadavkami revidovanej smernice o návrate. Cielené odporúčania a individuálne nadväzujúce opatrenia s každým členským štátom viedli k viacerým zlepšeniam, od účinnejších vnútroštátnych postupov až po posilnenú ochranu základných práv. Okrem toho sú na osvedčené postupy v určitých členských štátoch upozorňované aj ostatné členské štáty. 

Navonok sa komplexný prístup k migrácii načrtnutý v Novom pakte o migrácii a azyle zameriava na budovanie obojstranne prospešných partnerstiev s tretími krajinami vrátane podpory lepšej spolupráce v oblasti readmisie. Nový pakt vymedzuje spoluprácu v oblasti migrácie s tretími krajinami ako neoddeliteľnú súčasť celkových vzťahov EÚ. Podporujú to aj akčné plány s prioritnými krajinami pôvodu a tranzitu, v ktorých sa uvádzajú ciele, podporné opatrenia a očakávané harmonogramy, a to aj v oblasti návratu.

Proces a mechanizmus zavedený článkom 25a vízového kódexu, ktorý spája spoluprácu v oblasti readmisie a vízovú politiku, a každoročné hodnotenie vypracované Komisiou prispeli k identifikácii špecifických problémov s konkrétnymi krajinami a k ich riešeniu a pôsobili ako katalyzátor pri posilňovaní dialógu o readmisii s tretími krajinami, s ktorými je potrebné zlepšiť spoluprácu. Zlepšená koordinácia medzi EÚ a členskými štátmi, pokiaľ ide o spoločné správy, a to aj v rámci príslušných skupín Rady, a určenie konkrétnych úloh na zlepšenie spolupráce v oblasti readmisie svedčia o ich účinnosti. Existujúce readmisné dohody a dojednania EÚ uľahčujú praktickú spoluprácu. Spracúvanie prípadov readmisie tretími krajinami sa výrazne zlepšilo vďaka digitalizácii prostredníctvom systémov správy prípadov readmisie.

Agentúra Frontex zohráva dôležitú úlohu pri podpore členských štátov vo všetkých fázach dobrovoľného a núteného návratu vrátane reintegrácie. Napomáha tomu aj nový špecializovaný zástupca výkonného riaditeľa pre návrat a oddelenie pre návrat.

Prostredníctvom prvej stratégie EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie( 10 ) EÚ podporuje širšie a lepšie využívanie dobrovoľného návratu a reintegrácie, aby sa zabezpečil humánny, účinný a udržateľný návrat osôb, ktoré nemajú zákonné právo na pobyt v EÚ, ako súčasť cieľa celkového zvýšenia počtu návratov. Jej vykonávanie napreduje dobre: od apríla 2022 poskytuje agentúra Frontex tretím krajinám prostredníctvom spoločných reintegračných služieb reintegračné balíky štandardizované na úrovni EÚ s cieľom ďalej podporovať súdržný prístup; sú zavedené kľúčové nástroje na zlepšenie a posilnenie poradenstva v oblasti návratu (špecializované IT nástroje, rámec kvality pre poradenstvo, moduly odbornej prípravy agentúry Frontex, ktoré sa používajú na odbornú prípravu poradcov stáleho zboru, ako aj pre poradcov členských štátov). EÚ naďalej podporuje návrat z tranzitných krajín, najmä z Turecka, severnej Afriky a západného Balkánu, do krajín pôvodu s cieľom zmierniť migračný tlak na partnerské krajiny a riešiť neregulárnu migráciu pomocou prístupu zameraného na celú migračnú trasu. V tejto súvislosti sa práca zameriava na posilnenie schopnosti partnerských krajín vracať migrantov, ktorí nespĺňajú podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany, a podporuje ich pri uzatváraní readmisných dohôd s krajinami pôvodu. To dopĺňajú iniciatívy financované EÚ v tretích krajinách, ktorých cieľom je posilniť riadenie migrácie a podporiť dobrovoľný návrat neregulárnych migrantov z tranzitných krajín, ako aj individuálne a komunitné reintegračné iniciatívy. Hoci je ešte skoro na to, aby bolo možné účinky stratégie zmerať, agentúra Frontex zaznamenala za posledné dva roky približne 58 % podiel dobrovoľných návratov z EÚ.

Silná koordinácia na úrovni EÚ a využívanie podpory agentúry Frontex prinášajú pozoruhodné výsledky. Napríklad vďaka plnej koordinácii všetkých vnútroštátnych aktérov, Komisie, agentúry Frontex a príslušných delegácií EÚ prostredníctvom osobitne zriadenej pracovnej skupiny sa Cyprus rýchlo dostal medzi tri najlepšie členské štáty, pokiaľ ide o počet návratov s pomocou agentúry Frontex v roku 2022, keď bolo vrátených viac ako 2000 štátnych príslušníkov tretích krajín. Podobne aj práca na podpore členských štátov najviac postihnutých v súvislosti s inštrumentalizáciou neregulárnej migrácie bieloruským režimom poukazuje na pridanú hodnotu všetkých aktérov, ktorí pracujú súdržne a spoločne.

Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 výrazne posilňuje finančnú podporu v oblasti migrácie na vykonávanie Nového paktu o migrácii a azyle. Je dôležité, aby sa financovanie na úrovni EÚ aj členských štátov, najmä v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, nástroja predvstupovej pomoci a Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, využívalo spolu s ďalšími cieľmi na podporu účinného návratu a readmisie a udržateľnej reintegrácie.

Napokon, ďalším dôležitým prvkom spoločného systému EÚ pre návrat je nová funkcia Schengenského informačného systému týkajúca sa zápisov o osobách, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, ktorá sa sprevádzkuje v marci 2023. Pripravuje pôdu pre užšiu spoluprácu, a to aj pokiaľ ide o vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate vydaných členskými štátmi v záujme rýchlejšieho a účinnejšieho procesu návratu.

2.Výzvy a prekážky

Návratová politika je zložitou oblasťou. Jedným z výrazných problémov je nedostatok spoľahlivých údajov o fungovaní systému EÚ pre návrat. Preto je ťažké určiť, ako zlepšiť jeho účinnosť.

Je potrebné zefektívniť a optimalizovať postupy v každom členskom štáte v plnom súlade so základnými právami vrátane ochrany osobných údajov, a tým návraty urýchliť a zefektívniť. Hoci sa dosiahol veľký pokrok, členské štáty stále čelia významným prekážkam a nedostatočnej koordinácii medzi jednotlivými aktérmi v tomto procese. Rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu nie vždy vedú k rozhodnutiu o návrate a nedodržanie lehoty na dobrovoľný návrat nie vždy vedie k nútenému návratu – hlavným krokom pre zlepšenie účinnosti je odstránenie týchto nedostatkov. Podľa Eurostatu sa z 340 515 rozhodnutí o návrate vydaných v roku 2021 účinne vykonalo 21 %. Okrem toho len päť členských štátov zodpovedá za 80 % návratov sprostredkovaných agentúrou Frontex. Vzhľadom na opakované výzvy členských štátov na posilnenie podpory agentúry Frontex v oblasti návratu je preto dôležité, aby sa v plnej miere využívala podpora, ktorú môže agentúra Frontex poskytnúť, a to aj tým, že sa zabezpečí, aby boli navrátilci k dispozícii orgánom na účely návratu prostredníctvom letov organizovaných agentúrou. Ako sa uvádza v oznámení Komisie o posilnení spolupráce v oblasti návratu a readmisie( 11 ) a ako sa zistilo aj v procese schengenského hodnotenia, právne a administratívne rámce členských štátov pre návrat sa výrazne líšia, pričom v každom vnútroštátnom systéme existujú osvedčené postupy a nedostatky. Medzi hlavné prekážky účinnej návratovej politiky patria výrazné rozdiely medzi konaním o azyle a konaním o návrate, zdĺhavé administratívne a súdne konania, problémy s prevenciou útekov, nedostatočné zdroje, infraštruktúra a obmedzené administratívne kapacity na prijímanie opatrení v nadväznosti na rozhodnutia o návrate, vrátane žiadostí o readmisiu do tretích krajín, keďže počet žiadostí o readmisiu je v súčasnosti v porovnaní s vydanými príkazmi na návrat (16 % v roku 2021) veľmi nízky. Lepšie využívanie existujúceho právneho rámca pre vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate by takisto mohlo proces návratu urýchliť a mohlo by predstavovať ďalší krok smerom k spoločnému systému EÚ pre návrat.

Ďalším problémom je nedostatočná spolupráca krajín pôvodu. Účinná a včasná identifikácia a vydávanie cestovných dokladov majú významný vplyv na návraty: zdĺhavé a nejasné postupy zvyšujú riziko úteku a marenia návratov. Okrem toho niektoré tretie krajiny odmietajú nedobrovoľné návraty alebo ich obmedzujú len na konkrétne kategórie (napr. páchatelia trestných činov) alebo neuznávajú žiadosti o readmisiu, čím sa v praxi počet návratov znižuje.

Z operačného hľadiska je prvým krokom k zvýšeniu účinnosti a urýchleniu konaní o návrate identifikácia a riešenie takýchto nedostatkov a výziev a podpora existujúcich osvedčených postupov. Tým sa zabezpečí zvýšenie efektívnosti v celkovom procese a ochrana základných práv migrantov v súlade s právom EÚ a Chartou základných práv.

Operačná stratégia by mala zohľadňovať potrebu zlepšenia vnútroštátnych postupov, aby boli v súlade s úsilím členských štátov aj EÚ o zlepšenie spolupráce s medzinárodnými partnermi v oblasti návratu a readmisie.

V duchu prístupu Tímu Európa by sa mala podporovať úzka súčinnosť medzi vnútornou a vonkajšou politikou, nástrojmi a zainteresovanými stranami. Operačná stratégia by sa mala doplniť konzistentnejšími a súdržnejšími vnútroštátnymi prístupmi a budovaním užšej spolupráce a solidarity medzi všetkými členskými štátmi, ďalším posilnením podpory, ktorú agentúra Frontex poskytuje, a malo by sa propagovať jej využívanie členskými štátmi.

3.Hlavné zásady a ciele operačnej stratégie

Na základe kritického pohľadu na to, čo dnes funguje a čo nie, ako aj na základe konzultácií s členmi siete na vysokej úrovni sa Komisia domnieva, že stratégia by sa mala zamerať na hľadanie konzistentného a súdržného prístupu na úrovni členských štátov a EÚ s cieľom zabezpečiť účinné návraty ako súčasť celkových cieľov komplexnej migračnej a azylovej politiky EÚ.

Koordinátor EÚ pre návrat a sieť na vysokej úrovni s podporou agentúry Frontex a prípadne v spolupráci s ďalšími inštitúciami EÚ sa budú usilovať o posilnenie súdržnosti a úsilia členských štátov, o spojenie síl a poskytovanie vzájomnej podpory pri reakcii na bezprostredné potreby a prekážky a o vzájomnú pomoc pri operačných činnostiach voči k tretím krajinám pri vykonávaní návratov.

Operačná stratégia musí odrážať ciele návratovej politiky EÚ( 12 ). Stratégia takisto musí byť flexibilným nástrojom, ktorý bude schopný nepretržite reagovať na zmeny politických priorít a okolností. 

Hlavným cieľom operačnej stratégie by malo byť zlepšenie fungovania návratu tak, aby:

·sa zvýšil celkový počet účinných návratov, aby výrazne vzrástol počet návratov do tretích krajín, v ktorých neexistujú žiadne významné politické prekážky, a to na základe cieľov stanovených členskými štátmi,

·sa návraty vykonávali rýchlejšie, čo podporí integritu a dôveryhodnosť azylových systémov členských štátov a bude odrádzať od neoprávneného prekračovania hraníc a

·návraty boli udržateľné a v súlade s európskymi hodnotami a základnými právami.

Tento hlavný cieľ by sa mohol ďalej rozdeliť na tieto jednotlivé operačné ciele:

·zefektívniť a optimalizovať proces návratu v každom členskom štáte v plnom súlade so základnými právami vrátane ochrany osobných údajov, a tým návraty urýchliť a zefektívniť,

·zvýšiť počet dobrovoľných návratov (v absolútnom vyjadrení aj ako podiel na celkových návratoch) a prípadov reintegrácie, a podporiť udržateľnejšie návraty v rámci všeobecného cieľa, ktorým je celkové zvýšenie počtu návratov,

·podporiť súdržnejší prístup EÚ k návratu založený na užšej spolupráci medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou Frontex v duchu prístupu Tímu Európa a zároveň zohľadňovať celkové vzťahy s partnermi z tretích krajín a

·zlepšiť údaje a štatistické dôkazy o návratoch a vytvoriť cielenejšiu, plánovanejšiu a efektívnejšiu návratovú politiku a kapacitu pre spoločnú operačnú reakciu.

Operačné ciele by si vyžadovali spoločné úsilie členských štátov, Komisie a agentúry Frontex v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciami EÚ, v prípade potreby v prioritných oblastiach, v ktorých sú potrebné spoločné opatrenia, v duchu solidarity a praktickej spolupráce. Operačná stratégia by takisto mala agentúre Frontex poskytnúť aj jasné smerovanie, aby mohla konkrétne prispievať k dosiahnutiu týchto cieľov.

4.Štyri prioritné oblasti pre účinnejšie a efektívnejšie návraty 

Na základe diskusií, ktoré sa uskutočnili na prvých dvoch zasadnutiach siete na vysokej úrovni, ako aj dvojstranných konzultácií s členskými štátmi Komisia určila štyri prioritné oblasti, ktoré môžu tvoriť základ operačnej stratégie: 

·Cielené opatrenia, ktoré koordinovane reagujú na bezprostredné potreby a prekážky.

·Zvýšenie efektívnosti celkového systému pre návrat urýchlením procesu a odstránením nedostatkov.

·Podpora poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie ako základných prvkov systému EÚ pre návrat, a to tak v prípade dobrovoľných, ako aj nútených návratov.

·Digitalizácia riadenia návratu a zlepšenie analýzy údajov.

Tieto oblasti predstavujú kombináciu činností zameraných na riešenie okamžitých potrieb a prekážok, pre ktoré je potrebná koordinácia a spoločné opatrenia, ako aj dlhodobejšia štrukturálna práca na zlepšenie účinnosti systému EÚ pre návrat. V prílohe k tomuto politickému dokumentu sa uvádzajú hlavné navrhované opatrenia na vykonávanie štyroch prioritných oblastí a ciele a ukazovatele, ktoré by sa mohli použiť na monitorovanie pokroku.

Práca by mala rýchlo prejsť do skutočne operačného štádia. Mala by prispieť k realizácii viacerých hlavných oblastí činnosti.

Zložitosť a citlivosť týchto otázok a vysoký počet zainteresovaných strán a orgánov zapojených do oblasti návratu si vyžadujú lepšiu koordináciu, otvorené a strategické diskusie v dôveryhodnom priestore, aby bolo možné vyriešiť nedostatky. Práca koordinátora EÚ pre návrat a siete na vysokej úrovni poskytuje príležitosť využiť reálny a praktický prístup, ktorý vychádza z pozitívnych skúseností členských štátov, na podporu užšej praktickej spolupráce a súdržnosti, aby bolo možné ďalej rozvíjať a presadzovať ciele tejto operačnej stratégie. Na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov existujú rôzne silné a slabé stránky, priority a potreby sa líšia a zároveň bude potrebné pokročiť v rôznych aspektoch smerom k spoločnému a účinnému systému EÚ pre návrat.

(1)    COM(2020) 609 final.

(2)    COM(2021) 277 final.

(3)    Sieti na vysokej úrovni pre návrat predsedá koordinátor EÚ pre návrat a skladá sa zo zástupcov všetkých členských štátov a agentúry Frontex.

(4)    COM(2018) 634 final.

(5)    COM(2020) 611 final.

(6)    COM(2020) 610 final.

(7)    Nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1155 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 25).

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 1).

(9)    Nariadenie Rady (EÚ) 2022/922 z 9. júna 2022 o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 (Ú. v. EÚ L 160, 15.6.2022, s. 1).

(10)    COM(2021) 120 final.

(11)    COM(2021) 56 final.

(12)    COM(2021) 56 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 1. 2023

COM(2023) 45 final

PRÍLOHA

k

POLITICKÉMU DOKUMENTU

Vytvorenie operačnej stratégie pre účinnejšie návraty

Navrhované prioritné oblasti operačnej stratégie pre účinnejšie návraty

1.Cielené opatrenia, ktoré reagujú na bezprostredné potreby a prekážky

Reakcia na bezprostredné potreby a prekážky prostredníctvom cielených opatrení je dôležitým aspektom práce koordinátora EÚ pre návrat a siete na vysokej úrovni. Cieľom tejto navrhovanej prioritnej oblasti je zabezpečiť, aby členské štáty spojili svoje sily a aby medzi všetkými aktérmi existovala bezproblémová koordinácia a súdržnosť, aby sa kolektívne úsilie mohlo zamerať na návrat do vymedzených tretích krajín v súlade s politickými prioritami. Prekážky by sa mali rýchlo identifikovať a riešiť. Práca v tejto oblasti môže odhaliť štrukturálnejšie problémy (ako je spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi, zdroje a potreby v oblasti odbornej prípravy), ktoré sa majú riešiť v dlhodobejšom horizonte, čo môže prispieť k ďalším prioritným oblastiam.

·Spoločné úsilie zamerané na štvrťročné vykonávanie návratov do obmedzeného počtu prioritných tretích krajín, o ktorých sa bude diskutovať na každom zasadnutí siete na vysokej úrovni a ktoré sa majú vykonať v nasledujúcom štvrťroku. Štátne príslušnosti, na ktoré sa treba zamerať, by mali vychádzať z príslušných akčných plánov EÚ, opatrení nadväzujúcich na mechanizmus článku 25a vízového kódexu a diskusií pracovných skupín Rady. Štátne príslušnosti, na ktoré sa treba zamerať, by mali zahŕňať aj štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Takéto spoločné úsilie sa má koordinovať s úsilím Komisie o zvýšenie počtu návratov do konkrétnych tretích krajín, najmä v súvislosti s vykonávaním readmisných dohôd a dojednaní EÚ a s opatreniami nadväzujúcimi na mechanizmus podľa článku 25a vízového kódexu.

·Uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi s podobnými potrebami s cieľom spojiť sily a vzájomne sa podporovať pri operačných činnostiach súvisiacich s návratom, aby si navzájom poskytovali miesta vo vnútroštátnych programoch asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie. Agentúra Frontex v prípade potreby upraví svoje činnosti tak, aby poskytla všetku potrebnú pomoc.

·Členovia siete na vysokej úrovni budú spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na tom, aby sa opatrenia zamerali na konkrétne vymedzené tretie krajiny, a najmä na zvýšenie efektívnosti v týchto oblastiach: zabezpečenie toho, aby sa tieto návraty uprednostňovali, príprava identifikačnej dokumentácie (doklady, individuálne posúdenie, biometrické údaje), zabezpečenie dostupnosti navrátilcov na účely pohovorov a identifikačných misií, prijímanie opatrení nadväzujúcich na príkazy na návrat so žiadosťami o readmisiu, zabezpečenie dostatočných kapacít na prípadné zaistenie, zavedenie postupov identifikácie na veľvyslanectvách, naplnenie charterových letov.

·Riešiť otázky ad hoc, ako sú požiadavky súvisiace s ochorením COVID-19, ktoré boli rýchlo nahlásené koordinátorovi EÚ pre návrat s cieľom nájsť riešenie.

·Členské štáty, členovia siete na vysokej úrovni, Frontex a ďalší príslušní aktéri, ako sú európski styční úradníci pre migráciu a európski styční úradníci pre návrat, by sa mali zapojiť do poskytovania relevantných informácií a podkladov pre kontakty s tretími krajinami. Uľahčilo by to organizovanie spoločných misií Komisie a príslušných členských štátov do tretích krajín v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, ktorých cieľom je zaistiť spoločný a súdržný prístup.

2.Dlhodobé a štrukturálne potreby

Nedostatky v spolupráci a kontaktoch medzi orgánmi zapojenými do procesu návratu sú hlavnou štrukturálnou prekážkou efektívnejšieho fungovania tohto procesu. Práca v rámci tejto navrhovanej oblasti by sa zamerala na identifikáciu týchto nedostatkov a ich riešenie s cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutie o ukončení oprávneného pobytu v EÚ viedlo k rozhodnutiu o návrate, aby sa takéto rozhodnutia o návrate vykonali a aby sa návraty uskutočnili čo najrýchlejšie.

a)Zvýšenie efektívnosti celkového systému pre návrat urýchlením procesu a odstránením nedostatkov

·Zamerať sa na hlavné body a konkrétne prekážky, na ktoré upozornili členské štáty alebo ktoré boli identifikované v schengenských hodnoteniach s cieľom urýchliť proces návratu.

·Zabezpečiť, aby po rozhodnutí o ukončení oprávneného pobytu okamžite nadväzovalo rozhodnutie o návrate vrátane prepojenia výsledku konania o azyle s konaním o návrate, a to aj v spolupráci s agentúrou Frontex a na základe skúseností a poznatkov Agentúry EÚ pre azyl a Agentúry EÚ pre základné práva.

·Riešiť nedostatky v prechode z dobrovoľných na nútené návraty – nedostatky na strane príslušných orgánov s cieľom zlepšiť účinnosť a znížiť riziko úteku.

·Riešiť procesné nedostatky a prekážky spojené s odlišnými právomocami orgánov a subjektov zodpovedných za rôzne fázy procesu návratu, pre ktoré má sieť na vysokej úrovni preskúmať praktické riešenia na základe skúseností a osvedčených postupov členských štátov.

·Pracovať na konkrétne identifikovaných prekážkach súvisiacich s obštrukčným správaním a nedostatočnou spoluprácou zo strany štátnych príslušníkov tretích krajín.

·Pracovať na prekážkach, ktoré sú špecifické pre návrat odsúdených páchateľov trestnej činnosti.

·Riešiť prekážky v systémoch členských štátov súvisiace s predkladaním žiadostí o readmisiu (prípadne vrátane otázok týkajúcich sa systému správy readmisných prípadov s tretími krajinami).

·Určiť praktické potreby a opatrenia, aby bolo možné čo najlepšie využívať novú funkciu Schengenského informačného systému, pokiaľ ide o vytváranie zápisov o osobách, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, a uľahčiť tak vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate.

·Vypracovať súdržnejší prístup na určenie rizika úteku, nedostatočných kapacít a efektívnejšieho využívania účinných alternatív k zaisteniu. Pracovať na vytvorení lepšieho prepojenia medzi jednotlivými druhmi rizika úteku a najvhodnejšími a najrelevantnejšími alternatívami k zaisteniu.

b)Podpora poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie ako základných prvkov systémov pre návrat, a to tak v prípade dobrovoľných, ako aj nútených návratov

V procese návratu zohrávajú ústrednú úlohu poradcovia pre návrat, ktorí sprevádzajú navrátilca v každej fáze konania, okrem iného tým, že zabezpečujú plné dodržiavanie základných práv vo všetkých fázach procesu návratu. V nadväznosti na prebiehajúcu prácu v rámci stratégie EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu vrátane diskusií v rámci príslušných skupín Rady a fór odborníkov by sa práca v tejto navrhovanej oblasti zamerala na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty mali k dispozícii dobre vyškolených poradcov pre návrat s potrebnými nástrojmi na podporu efektívnejšieho procesu vrátane príležitostí v krajine návratu, odkazovania na iniciatívy medzinárodných organizácií, miestnych aktérov, vnútroštátnych orgánov alebo projekty rozvojovej spolupráce. Okrem toho sa práca zameria na zabezpečenie súdržného prístupu k udržateľnej reintegrácii a ich financovaniu, čo má potenciál ďalej podnecovať navrátilcov aj orgány tretích krajín k spolupráci prostredníctvom procesu návratu.

·Podporovať členské štáty pri zavádzaní účinnejších systémov asistovaného dobrovoľného návratu, štruktúr pre poradenstvo v oblasti návratu na základe práce prebiehajúcej na úrovni odborníkov z praxe a s podporou agentúry Frontex. Všetky členské štáty by mali do konca roka začať využívať spoločné reintegračné služby agentúry Frontex. Cieľom by malo byť zvýšenie absolútneho počtu dobrovoľných návratov vo všetkých členských štátoch.

·Zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali poradenstvo v oblasti návratu zavedené ako profesijný profil, prostredníctvom ktorého sa bude podporovať využívanie dobrovoľného návratu ako súčasť všeobecného cieľa, ktorým je celkové zvýšenie počtu návratov.

·Zabezpečiť na všetkých úrovniach plnú informovanosť o dostupných nástrojoch a odbornej príprave (a to aj v oblasti základných práv) na riešenie štrukturálnych problémov.

·Členské štáty s väčšími skúsenosťami sa vyzývajú, aby prostredníctvom cielenejšej a strategickejšej výmeny medzi členmi siete na vysokej úrovni podporovali členské štáty s menšími skúsenosťami.

·V prípade potreby presadzovať súdržnosť podpory asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie medzi členskými štátmi do konkrétnych tretích krajín a zabezpečiť koordináciu príslušných existujúcich programov v tretích krajinách.

·Zabezpečiť, aby poradcovia pre návrat z členských štátov a agentúry Frontex poznali a boli schopní využívať možnosti postúpenia a reintegrácie, ktoré navrátilcom v krajinách návratu ponúkajú iniciatívy spustené medzinárodnými organizáciami, miestnymi aktérmi, vnútroštátnymi orgánmi alebo projekty rozvojovej spolupráce.

·Do konca roka 2023 zdvojnásobiť počet tretích krajín, na ktoré sa vzťahujú spoločné reintegračné služby agentúry Frontex.

c)Digitalizácia riadenia návratu a zlepšenie analýzy údajov

Vážnym nedostatkom, ktorý treba riešiť, je nedostatok pravidelných a spoľahlivých údajov v oblasti návratu. Významným prvkom je zaistenie toho, aby mal každý členský štát digitálny systém správy prípadov v oblasti návratu, ktorý možno pripojiť k iným informačným systémom relevantným pre proces návratu a ktorý môže podporiť efektívnejšiu a spoľahlivejšiu analýzu príslušných údajov.

·Stanoviť jasné harmonogramy na podporu digitalizácie systémov členských štátov pre správu prípadov v oblasti návratu, ktorými sa vykonáva model agentúry Frontex; agentúra Frontex dokončí do konca roka 2023 analýzu nedostatkov pre všetky členské štáty, potom spolu s členskými štátmi vypracuje a vykoná plán, ktorého cieľom je dosiahnuť úplnú digitalizáciu čo najskôr, najneskôr však do roku 2026; využiť na tieto projekty finančné prostriedky dostupné z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

·Ďalej analyzovať možnosť zavedenia interoperability medzi IT systémami relevantnými pre proces návratu vrátane nevyhnutnosti a primeranosti takýchto prepojení.

·Zvýšiť využívanie nástroja reintegračnej pomoci a existujúceho systému správy prípadov readmisie s tretími krajinami.

·Zabezpečiť informovanosť o súčasnom stave vkladania a aktualizácií zápisov o návrate do SIS II, prístupe jednotlivých orgánov členských štátov do SIS II, monitorovaní návratov a zavedených postupoch týkajúcich sa pozitívnych lustrácií.

·Identifikovať nové príležitosti, ktoré poskytuje systém vstup/výstup na účinné využívanie údajov o osobách, ktoré prekročili dĺžku oprávneného pobytu, ktoré systém automaticky generuje.

·Na základe novej funkcie Schengenského informačného systému pre vytváranie zápisov o osobách, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, identifikovať a využívať možnosti uľahčenia vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate v záujme rýchlejšieho a efektívnejšieho procesu návratu.

·Spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami (Komisiou, agentúrou Frontex, členskými štátmi), aby sa zlepšil zber štatistických údajov týkajúcich sa návratu, a vypracovať vhodné analýzy, analytické a situačné informačné produkty o fungovaní návratu s cieľom umožniť proaktívne plánovanie spoločných opatrení na nápravu zistených problémov.

·Rozvíjať spoločné chápanie dobrých výsledkov v oblasti návratu nad rámec miery návratu a určiť vhodné ukazovatele pre podávanie správ a efektívnosť.

* * *

Pokrok a výsledky operačnej stratégie by sa mali monitorovať pomocou jasne vymedzeného súboru ukazovateľov. Zohľadniť treba tieto ukazovatele:

·Počet rozhodnutí o návrate vydaných na základe zamietavých rozhodnutí o azyle.

·Počet žiadostí o readmisiu vydaných na základe rozhodnutí o návrate.

·Podiel dobrovoľných návratov vo vzťahu k celkovému počtu návratov.

·Počet členských štátov, ktoré majú zavedený informačný systém správy prípadov v oblasti návratu.

·Počet členských štátov, ktoré majú zavedený systém poradenstva v oblasti návratu.

·Počet členských štátov, ktoré pravidelne využívajú služby agentúry Frontex súvisiace s návratom (pred návratom, po návrate, reintegrácia) a zúčastňujú sa na návratových operáciách.

·Počet tretích krajín, na ktoré sa vzťahujú spoločné reintegračné služby agentúry Frontex.

Koordinátor EÚ pre návrat bude sieti na vysokej úrovni poskytovať pravidelné správy o pokroku, ktoré budú slúžiť aj ako podklad pre schengenský barometer. Hoci tieto ukazovatele slúžia ako pevný základ na monitorovanie pokroku, môžu sa meniť podľa toho, ako sa bude vyvíjať a vykonávať operačná stratégia.