(2)

Európska komisia v decembri 2019 vo svojom oznámení s názvom Európska zelená dohoda (40) stanovila ambiciózny plán transformácie Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktorého cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Konkrétne v oblasti čistého ovzdušia obsahuje Európska zelená dohoda záväzok ďalej zlepšovať kvalitu ovzdušia a vo väčšej miere zosúladiť normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Komisia v nej oznámila aj posilnenie ustanovení o monitorovaní, modelovaní a plánovaní kvality ovzdušia.

(2)

Európska komisia v decembri 2019 vo svojom oznámení s názvom Európska zelená dohoda (40) stanovila ambiciózny plán transformácie Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktorého cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Konkrétne v oblasti čistého ovzdušia sa Komisia zaviazala ďalej zlepšovať kvalitu ovzdušia a vo väčšej miere zosúladiť normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Komisia v nej oznámila aj posilnenie ustanovení o monitorovaní, modelovaní a plánovaní kvality ovzdušia.

(4)

V akčnom pláne nulového znečistenia sa stanovuje aj vízia na rok 2050, podľa ktorej sa znečistenie ovzdušia zníži na úrovne, ktoré sa už nebudú považovať za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Na tento účel by sa mal použiť fázový prístup k stanovovaniu súčasných a budúcich noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia, pričom by sa mali stanoviť priebežné normy kvality ovzdušia na rok 2030 i na roky nasledujúce po ňom a mala by sa vypracovať perspektíva zosúladenia s usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia najneskôr do roku 2050 na základe mechanizmu pravidelného preskúmavania s cieľom zohľadniť najnovšie poznatky . Vzhľadom na súvis medzi znižovaním znečistenia a dekarbonizáciou by sa dlhodobý cieľ splniť ambíciu nulového znečistenia mal plniť ruka v ruke so znižovaním emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (42).

(4)

V akčnom pláne nulového znečistenia sa stanovuje aj vízia na rok 2050, podľa ktorej sa znečistenie ovzdušia zníži na úrovne, ktoré sa už nebudú považovať za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Na tento účel by sa mal použiť ambiciózny prístup k stanovovaniu súčasných a budúcich noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia, pričom by sa mali stanoviť normy kvality ovzdušia na rok 2035 vrátane priebežných noriem kvality ovzdušia na rok 2030 a na pravidelné intervaly nasledujúce po ňom a mala by sa vypracovať perspektíva kontinuálneho plného zosúladenia s  najaktuálnejšími usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia na dosiahnutie cieľa nulového znečistenia najneskôr do roku 2050 na základe mechanizmu pravidelného preskúmavania s cieľom zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy . Vzhľadom na súvis medzi znižovaním znečistenia a dekarbonizáciou by sa dlhodobý cieľ splniť ambíciu nulového znečistenia mal plniť ruka v ruke so znižovaním emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (42).

(4a)

V septembri 2021 vydala WHO nové usmernenia ku kvalite ovzdušia, ktoré vychádzajú z komplexnej syntézy vedeckých dôkazov o vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie. V záveroch týchto usmernení ku kvalite ovzdušia sa osobitne zdôrazňuje význam znižovania koncentrácií znečistenia na všetkých úrovniach a poukazuje sa na jasný prínos takýchto opatrení pre verejné zdravie a životné prostredie. V tejto smernici sa zohľadňujú najnovšie vedecké poznatky o potrebe úplného zosúladenia noriem kvality ovzdušia Únie s najnovšími usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia, aby sa splnili celkové ciele akčného plánu nulového znečistenia.

(4b)

Prínosy pokračujúceho a výraznejšieho znižovania znečistenia ovzdušia pre spoločnosť ďaleko prevyšujú súvisiace náklady. Podľa odhadov Komisie sa ročné priame náklady na dodržiavanie rôznych scenárov politiky analyzovaných v rámci posúdenia vplyvu pripojeného k tejto smernici pohybujú od 3,3 miliardy EUR do 7 miliárd EUR a peňažne vyjadrené prínosy pre zdravie a životné prostredie sa v roku 2030 pohybujú od 36 miliárd EUR do 130 miliárd EUR, čo dokazuje, že prínosy politiky kvality ovzdušia výrazne presiahli náklady na vykonávanie. Od roku 2000 sa emisie znečisťujúce ovzdušie v Únii v dôsledku právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov neustále znižujú.

(5)

Pri prijímaní príslušných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľa nulového znečistenia ovzdušia by sa členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali riadiť zásadou „predbežnej opatrnosti“ a zásadou „znečisťovateľ platí“ stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie a zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode. Mali by okrem iného zohľadniť: pozitívny vplyv lepšej kvality ovzdušia na verejné zdravie, kvalitu životného prostredia, blaho občanov, prosperitu spoločnosti, zamestnanosť a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú transformáciu, posilnenú energetickú bezpečnosť a boj proti energetickej chudobe; potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť potravín; rozvoj udržateľných a inteligentných riešení v oblasti mobility a dopravy; vplyv zmien správania; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnosti, ako sú napríklad osobitosti ostrovov, a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu vhodnými programami vzdelávania a odbornej prípravy; najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy, najmä zistenia, o ktorých informuje WHO; potrebu začleniť riziká súvisiace so znečistením ovzdušia do investičných a plánovacích rozhodnutí; nákladovú účinnosť a technologickú neutralitu pri dosahovaní zníženia emisií látok znečisťujúcich ovzdušie; ako aj postupné zvyšovanie environmentálnej integrity a miery ambicióznosti.

(5)

Pri prijímaní príslušných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľa nulového znečistenia ovzdušia by sa členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali riadiť zásadou predbežnej opatrnosti, zásadou znečisťovateľ platí a zásadou prevencie a odstraňovania znečistenia pri zdroji stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie a zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode a mali by rešpektovať ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie . Mali by okrem iného zohľadniť: pozitívny vplyv lepšej kvality ovzdušia na verejné zdravie, kvalitu životného prostredia a odolnosť ekosystémov , blaho občanov , rovnosť a ochranu citlivých populácií a zraniteľných skupín, náklady na zdravotnú starostlivosť, dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja, úlohu občianskej spoločnosti , prosperitu spoločnosti, zamestnanosť a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú transformáciu, posilnenú energetickú bezpečnosť a boj proti energetickej chudobe; potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť potravín; rozvoj udržateľných a inteligentných riešení v oblasti mobility a dopravy a ich infraštruktúry ; vplyv zmien správania ; vplyv fiškálnych politík ; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnosti, ako sú napríklad osobitosti ostrovov, a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu vhodnými programami vzdelávania a odbornej prípravy , a to aj pre zdravotníckych pracovníkov ; najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy, najmä zistenia, o ktorých informuje WHO; potrebu začleniť riziká súvisiace so znečistením ovzdušia do investičných a plánovacích rozhodnutí; nákladovú účinnosť , najlepšie dostupné technologické riešenia a technologickú neutralitu pri dosahovaní zníženia emisií látok znečisťujúcich ovzdušie; ako aj postupné zvyšovanie environmentálnej integrity a miery ambicióznosti , ktoré sa riadia zásadou zákazu zníženia úrovne ochrany stanovenou v Charte základných práv Európskej únie .

(5a)

Táto smernica prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľov udržateľného rozvoja č. 3, 7, 10, 11 a 13.

(6)

V ôsmom všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 (43) sa stanovuje cieľ dosiahnuť netoxické životné prostredie, ktoré chráni zdravie a blaho ľudí, zvierat a ekosystémov pred environmentálnymi rizikami a negatívnymi vplyvmi, a na tento účel sa v ňom stanovuje, že je potrebné ďalšie zlepšovanie metód monitorovania, lepšie informovanie verejnosti a prístup k spravodlivosti. Tým sa riadia ciele stanovené v tejto smernici.

(6)

V ôsmom všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 (43) sa stanovuje ako jeden z prioritných cieľov dosiahnuť netoxické životné prostredie, ktoré chráni zdravie a blaho ľudí, zvierat a ekosystémov pred environmentálnymi rizikami a negatívnymi vplyvmi, a na tento účel sa v ňom okrem iného stanovuje, že je potrebné ďalšie zlepšovanie metód monitorovania , lepšia cezhraničná koordinácia , lepšie informovanie verejnosti a prístup k spravodlivosti. Tým sa riadia ciele stanovené v tejto smernici.

(7)

Komisia by mala pravidelne preskúmavať vedecké dôkazy týkajúce sa znečisťujúcich látok, ich účinkov na ľudské zdravie i životné prostredie a technologického rozvoja. Na základe daného preskúmania by Komisia mala posúdiť, či sú uplatniteľné normy kvality ovzdušia stále vhodné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Prvé takéto preskúmanie by sa malo vykonať do 31.12.2028 s cieľom posúdiť, či je potrebné normy kvality ovzdušia aktualizovať na základe najnovších vedeckých informácií.

(7)

Komisia by mala pravidelne preskúmavať vedecké dôkazy týkajúce sa znečisťujúcich látok, ich účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie , nerovností v oblasti zdravia, priamych a nepriamych nákladov na zdravotnú starostlivosť spojených so znečistením ovzdušia, environmentálnych nákladov a behaviorálneho, fiškálneho a technologického rozvoja. Na základe daného preskúmania by Komisia mala posúdiť, či sú uplatniteľné normy kvality ovzdušia stále vhodné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Prvé takéto preskúmanie by sa malo vykonať do 31.12.2028 s cieľom posúdiť, či je potrebné normy kvality ovzdušia aktualizovať na základe najnovších vedeckých informácií. Komisia by mala pravidelne posudzovať prínos právnych predpisov Únie, ktorými sa stanovujú emisné normy pre zdroje znečistenia ovzdušia, k dosiahnutiu noriem kvality ovzdušia stanovených touto smernicou a v prípade potreby navrhnúť dodatočné opatrenia Únie.

(10)

Mali by sa používať modelovacie aplikácie, ktoré umožnia interpretáciu údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozloženia koncentrácií, pomôžu odhaliť porušenia noriem kvality ovzdušia a zabezpečia podkladové údaje pre plány kvality ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest. Okrem požiadaviek na monitorovanie kvality ovzdušia vymedzených v tejto smernici sa členské štáty vyzývajú, aby na účely monitorovania využívali informačné produkty a doplnkové nástroje (napr. pravidelné správy o hodnotení a posudzovaní kvality, online aplikácie v danej oblasti politiky), ktoré poskytuje zložka Vesmírneho programu EÚ týkajúca sa pozorovania Zeme, najmä služba monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS).

(10)

V relevantných prípadoch by sa mali používať modelovacie aplikácie, ktoré umožnia interpretáciu údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozloženia koncentrácií znečisťujúcich látok , pomôžu odhaliť porušenia noriem kvality ovzdušia a zabezpečia podkladové údaje pre plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest. Okrem požiadaviek na monitorovanie kvality ovzdušia vymedzených v tejto smernici sa členské štáty vyzývajú, aby na účely monitorovania využívali informačné produkty a doplnkové nástroje (napr. pravidelné správy o hodnotení a posudzovaní kvality, online aplikácie v danej oblasti politiky), ktoré poskytuje zložka Vesmírneho programu EÚ týkajúca sa pozorovania Zeme, najmä služba monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS).

(11)

Je dôležité, aby sa monitorovali nové znečisťujúce látky, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík a elementárny uhlík, ako aj amoniak a oxidačný potenciál tuhých častíc, a to s cieľom podporiť získavanie vedeckých poznatkov o ich účinkoch na zdravie a životné prostredie, ako odporúča WHO.

(11)

Je dôležité, aby sa monitorovali nové znečisťujúce látky, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík a elementárny uhlík, ako aj amoniak a oxidačný potenciál tuhých častíc, a to s cieľom podporiť získavanie vedeckých poznatkov o ich účinkoch na zdravie a životné prostredie, ako odporúča WHO , a v snahe stanoviť pre ne limitné hodnoty v rámci prvého preskúmania tejto smernice v roku 2028. Komisia by mala naďalej monitorovať vedecký vývoj týkajúci sa akýchkoľvek iných znečisťujúcich látok, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, a posúdiť potrebu rozšíriť jej ustanovenia na tieto znečisťujúce látky.

(12)

Podrobné merania jemných tuhých častíc na vidieckych pozaďových miestach by sa mali vykonávať s cieľom lepšie porozumieť vplyvu týchto znečisťujúcich látok a vypracovať vhodné politiky. Takéto merania by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ktorý bol ustanovený Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov prijatým Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov (UNECE) v roku 1979 a schváleným rozhodnutím Rady 81/462/EHS z 11. júna 1981 (44) a jeho protokolmi vrátane Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999, ktorý bol revidovaný v roku 2012.

(12)

Podrobné merania jemných tuhých častíc , čierneho uhlíka, ortute a amoniaku na vidieckych pozaďových miestach by sa mali vykonávať s cieľom lepšie porozumieť cezhraničnému príspevku a vplyvu týchto znečisťujúcich látok a vypracovať vhodné politiky vrátane možného zavedenia . limitných hodnôt, cieľových hodnôt alebo kritických úrovní. Takéto merania by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ktorý bol ustanovený Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov prijatým Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov (UNECE) v roku 1979 a schváleným rozhodnutím Rady 81/462/EHS z 11. júna 1981 (44) a jeho protokolmi vrátane Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999, ktorý bol revidovaný v roku 2012.

(15)

S cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok pri zdroji a identifikovať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, najmä v súvislosti s emisiami z poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy a výroby energie. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa určovať primerané normy pre kvalitu okolitého ovzdušia , zohľadňujúc pritom príslušné normy, usmernenia a  programy Svetovej zdravotníckej organizácie .

(15)

S cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok pri zdroji a identifikovať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, najmä v súvislosti s emisiami z poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy , systémov vykurovania a chladenia a výroby energie. Príslušné právne predpisy Únie, napríklad o európskych emisných normách pre vozidlá alebo o priemyselných emisiách, majú zásadný význam pre ďalšie znižovanie znečistenia okolitého ovzdušia. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa určovať primerané normy pre kvalitu okolitého ovzdušia na základe najnovších vedeckých poznatkov uverejnených v najaktuálnejších usmerneniach WHO ku kvalite ovzdušia a  v súlade s akčným plánom nulového znečistenia do roku 2050 .

(15b)

Pred prijatím akéhokoľvek návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu vrátane rozpočtových návrhov by Komisia mala posúdiť akýkoľvek podstatný návrh z hľadiska jeho súladu s normami kvality ovzdušia stanovenými v tejto smernici a uvedené posúdenie zahrnúť do akéhokoľvek posúdenia vplyvu sprevádzajúceho tieto opatrenia alebo návrhy, pričom výsledok uvedeného posúdenia by mala zverejniť v čase prijatia predmetného návrhu. Komisia by sa mala usilovať o zosúladenie svojich návrhov opatrení a legislatívnych návrhov s cieľmi tejto smernice. V každom prípade nesúladu by Komisia mala uviesť svoje dôvody ako súčasť posúdenia konzistentnosti.

(15c)

Látky znečisťujúce ovzdušie emitované dopravou predstavujú osobitné riziko pre zdravie ľudí žijúcich v mestských oblastiach a v blízkosti dopravných uzlov. Členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány by preto mali zvážiť vykonávanie plánov udržateľnej mestskej mobility a investovať do technológií a opatrení s nulovými emisiami, ktoré umožnia modálny prechod na aktívne, kolektívne a udržateľné dopravné systémy, ako aj vytvorenie zelených priestorov a peších zón v mestách s cieľom znížiť znečistenie ovzdušia a preťaženie ciest, najmä v mestských oblastiach, v súlade s oznámením Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti. Členské štáty by takisto mali prijať všetky potrebné opatrenia na urýchlenie zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, najmä infraštruktúry nabíjania elektriny pre ľahké a ťažké úžitkové vozidlá, ako aj vykonávať pravidelné kontroly kvality dopravnej infraštruktúry s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné odľahčenie a optimalizácia infraštruktúry, a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia s podporou finančných prostriedkov Únie.

(15d)

Len samotné znečistenie ovzdušia námornou dopravou vedie v Únii ročne k viac ako 50 000 predčasným úmrtiam  (1a) . Zatiaľ čo najškodlivejšou zložkou výfukových plynov v námornej doprave je znečistenie oxidom siričitým, nemalo by sa zabúdať na NOx. Vplyv námornej dopravy na životné prostredie a pobrežné komunity, pokiaľ ide o poškodenie ekosystému a verejné zdravie, by sa mohol zmierniť komplexnou elektrifikáciou námornej dopravy na krátke vzdialenosti a mestskej námornej dopravy, a to spolu s požiadavkami na nulové emisie a bezemisnú infraštruktúru v kotvisku. Komplexné pokrytie námorného priestoru Únie v rámci kontrolnej oblasti emisií síry (SECA) a kontrolnej oblasti emisií dusíka (NECA) by okrem toho významne prispelo k zníženiu znečistenia ovzdušia v prístavoch a prístavných mestách, ako aj vo vodách Únie.

(16)

Vedecké dôkazy ukazujú, že oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice, olovo, benzén, oxid uhoľnatý, arzén, kadmium, nikel, niektoré polycyklické aromatické uhľovodíky a ozón sú zodpovedné za výrazné negatívne vplyvy na ľudské zdravie. Na ľudské zdravie a životné prostredie vplývajú prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší .

(16)

Vedecké dôkazy ukazujú, že oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice, olovo, benzén, oxid uhoľnatý, arzén, kadmium, nikel, niektoré polycyklické aromatické uhľovodíky a ozón sú zodpovedné za početné rôznorodé výrazné negatívne vplyvy na ľudské zdravie , ktoré môžu viesť k predčasnej smrti, a že neexistuje žiadna identifikovateľná hranica, pod ktorou tieto látky nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie. Tieto látky poškodzujú väčšinu orgánových sústav a sú spojené s mnohými vyčerpávajúcimi ochoreniami, ako sú astma v detstve a u dospelých, kardiovaskulárne ochorenia, chronická obštrukčná choroba pľúc, zápal pľúc, mŕtvica, cukrovka, rakovina pľúc, poruchy kognitívneho vývoja a demencia . Na ľudské zdravie a životné prostredie vplývajú prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší a prostredníctvom depozície .

(16a)

Znečistenie ovzdušia má krátkodobý aj dlhodobý vplyv na ľudský organizmus, a to spôsobom, ktorý poškodzuje zdravie. Hoci je znečistenie ovzdušia všeobecným zdravotným problémom, ktorý sa týka každého človeka, riziká nie sú medzi obyvateľstvom rozložené rovnomerne, pričom niektoré skupiny ľudí sú vystavené väčšiemu riziku poškodenia ako iné. Citlivá populácia a zraniteľné skupiny, ako sú osoby s konkrétnymi už existujúcimi zdravotnými problémami (napr. respiračné alebo kardiovaskulárne ochorenia), tehotné ženy, novorodenci, deti, starší ľudia, ľudia žijúci so zdravotným postihnutím alebo s nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti a pracovníci, ktorí sú v rámci svojho povolania vystavení mimoriadne vysokej úrovni znečistenia ovzdušia, sa zdajú najviac ohrozené, ako sa zdôrazňuje v štúdiách spájajúcich znečistenie ovzdušia so zníženými kognitívnymi schopnosťami starších ľudí, ako aj naznačujúce, že zlá kvalita ovzdušia je obzvlášť nebezpečná pre deti. Tieto skupiny by mali byť informované a chránené. V tejto smernici sa uznávajú zvýšené riziká a špecifické potreby citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín v súvislosti so znečistením ovzdušia a jej cieľom je riešiť nerovnosti v oblasti zdravia spôsobené znečisteným ovzduším.

(16b)

Hoci znečistenie okolitého ovzdušia je závažným environmentálnym zdravotným rizikom, ktoré postihuje všetkých a všetky členské štáty, existuje množstvo vznikajúcich dôkazov o súvislostiach medzi sociálno-ekonomickým postavením a znečistením ovzdušia, ktoré poukazujú najmä na to, že zdravie ľudí s nižším sociálno-ekonomickým postavením má tendenciu byť viac postihnuté znečistením ovzdušia ako zdravie bežného obyvateľstva, a to v dôsledku ich väčšieho vystavenia znečisteniu, ako aj v dôsledku väčšej zraniteľnosti  (1a) . Členské štáty by mali tieto faktory zohľadniť pri navrhovaní, vykonávaní alebo aktualizácii svojich plánov kvality ovzdušia alebo cestovných máp kvality ovzdušia s cieľom účinne riešiť sociálne aspekty znečistenia ovzdušia a minimalizovať sociálno-ekonomické vplyvy prijatých opatrení.

(18)

Priemerná expozícia obyvateľstva znečisťujúcim látkam s najväčším preukázaným vplyvom na ľudské zdravie, t. j. jemným tuhým časticiam (PM2,5 ) a oxidu dusičitému (NO2), by sa mala na základe najaktuálnejších odporúčaní WHO znížiť. Na tento účel by sa pre tieto znečisťujúce látky mala okrem limitných hodnôt zaviesť aj hodnota povinného zníženia priemernej expozície.

(18)

Priemerná expozícia obyvateľstva znečisťujúcim látkam s najväčším preukázaným vplyvom na ľudské zdravie, t. j. jemným tuhým časticiam (PM2,5 ) a oxidu dusičitému (NO2), by sa mala na základe najaktuálnejších odporúčaní WHO znížiť. Na tento účel by sa pre tieto znečisťujúce látky mala okrem limitných hodnôt zaviesť aj hodnota povinného zníženia priemernej expozície. Povinnosť znížiť priemernú expozíciu by mala dopĺňať, a nie nahrádzať tie limitné hodnoty, ktoré sa doteraz ukázali ako najúčinnejšie vynútiteľné normy.

(19)

Kontrola vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia (smerníc 2004/107/ES a 2008/50/ES) (45) ukázala, že pri znižovaní koncentrácií znečisťujúcich látok sú efektívnejšie skôr limitné hodnoty než cieľové hodnoty. S cieľom minimalizovať škodlivé účinky na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a citlivému obyvateľstvu, a na životné prostredie by sa mali stanoviť limitné hodnoty pre koncentráciu oxidu siričitého, oxidu dusičitého, tuhých častíc, olova, benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Benzo[a]pyrén by sa mal používať ako markér karcinogénneho rizika polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

(19)

Kontrola vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia (smerníc 2004/107/ES a 2008/50/ES) (45) ukázala, že pri znižovaní koncentrácií znečisťujúcich látok sú efektívnejšie skôr limitné hodnoty než iné typy noriem kvality ovzdušia, ako sú cieľové hodnoty. S cieľom minimalizovať škodlivé účinky na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a citlivému obyvateľstvu, a na životné prostredie by sa mali stanoviť limitné hodnoty pre koncentráciu oxidu siričitého, oxidu dusičitého, tuhých častíc, olova, benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší . Na zabezpečenie účinnej ochrany pred škodlivými účinkami na ekosystémy by sa tieto limitné hodnoty mali pravidelne aktualizovať na základe najnovších odporúčaní WHO . Benzo[a]pyrén by sa mal používať ako markér karcinogénneho rizika polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

(21)

Ozón je cezhraničnou znečisťujúcou látkou, ktorá sa tvorí v atmosfére z emisií primárnych znečisťujúcich látok, ktorým sa venuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (46). Pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov kvality ovzdušia a dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v tejto smernici by sa mal určovať podľa cieľov a záväzkov znižovania emisií stanovených v smernici (EÚ) 2016/2284 a prostredníctvom vykonávania nákladovo efektívnych opatrení a plánov kvality ovzdušia.

(21)

Ozón je cezhraničnou znečisťujúcou látkou, ktorá sa tvorí v atmosfére z emisií primárnych znečisťujúcich látok, z ktorých niektorým sa venuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (46). Prízemný ozón nepriaznivo ovplyvňuje nielen ľudské zdravie, ale aj vegetáciu a ekosystémy, čo vedie k zníženiu výnosu plodín a rastu lesov a k strate biodiverzity. Pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov kvality ovzdušia a dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v tejto smernici by sa mal určovať podľa cieľov a záväzkov znižovania emisií stanovených v smernici (EÚ) 2016/2284 a prostredníctvom vykonávania nákladovo efektívnych opatrení , cestovných máp kvality ovzdušia a plánov kvality ovzdušia.

(22)

Cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia, vegetácie a ekosystémov pred škodlivými účinkami pôsobenia ozónu by sa mali aktualizovať s ohľadom na najnovšie odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie .

(22)

Cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia, vegetácie a ekosystémov pred škodlivými účinkami pôsobenia ozónu by sa mali pravidelne aktualizovať s ohľadom na najnovšie odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie.

(23)

Na ochranu širokej verejnosti , zraniteľných a citlivých skupín obyvateľstva pred krátkodobým pôsobením zvýšených koncentrácií ozónu by sa mal pre oxid siričitý, oxid dusičitý, tuhé častice (PM10 a PM2,5) a ozón stanoviť výstražný prah a  pre ozón informačný prah . Týmito prahmi by sa malo spustiť informovanie verejnosti o rizikách expozície a vykonávanie prípadných krátkodobých opatrení na zníženie úrovne znečistenia na miestach, kde dôjde k prekročeniu výstražného prahu.

(23)

Na ochranu širokej verejnosti a  osobitne citlivých a zraniteľných skupín obyvateľstva pred krátkodobým pôsobením zvýšených koncentrácií znečisťujúcich látok by sa mal pre oxid siričitý, oxid dusičitý, tuhé častice (PM10 a PM2.5) a ozón stanoviť výstražné a  informačné prahy . Týmito prahmi by sa malo spustiť informovanie verejnosti o  súvisiacich zdravotných rizikách expozície a vykonávanie krátkodobých opatrení na zníženie úrovne znečistenia na miestach, kde dôjde k prekročeniu výstražného prahu. Pre ostatné regulované znečisťujúce látky nie sú stanovené varovné a informačné prahy, keďže dôkazy o účinkoch týchto znečisťujúcich látok na zdravie často zohľadňujú len dlhodobé účinky expozície. V prípade, že sa objavia vedecké dôkazy o ich krátkodobých expozičných účinkoch, Komisia by mala vyhodnotiť potrebu zavedenia výstražných a informačných prahov pre tieto znečisťujúce látky.

(25)

Stav kvality ovzdušia by sa mal udržiavať tam, kde je už dobrý, alebo zlepšovať. Tam, kde hrozí riziko, že normy kvality okolitého ovzdušia stanovené v tejto smernici nebudú alebo nie sú splnené, by členské štáty mali vykonať bezodkladné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami, hodnotami povinného zníženia priemernej expozície a kritickými úrovňami a  podľa možnosti dosiahnuť cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele.

(25)

Stav kvality ovzdušia by sa mal udržiavať tam, kde je už dobrý, alebo zlepšovať. Tam, kde hrozí riziko, že normy kvality okolitého ovzdušia stanovené v tejto smernici nebudú alebo nie sú splnené, by členské štáty mali vykonať bezodkladné a priebežné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami, hodnotami povinného zníženia priemernej expozície a kritickými úrovňami a dosiahnuť cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele.

(29)

Príspevky z prírodných zdrojov možno hodnotiť, ale nie riadiť. Preto tam, kde možno príspevky prírodných zdrojov k znečisťujúcim látkam v okolitom ovzduší určiť s dostatočnou istotou a kde k prekročeniu dochádza úplne či čiastočne kvôli týmto príspevkom z prírodných zdrojov, môžu byť tieto za podmienok stanovených v tejto smernici odčítané pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia a povinnými hodnotami zníženia priemernej expozície . Príspevky k prekročeniu limitných hodnôt tuhých častíc, ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest, možno pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia odčítať tiež za predpokladu , že sa prijali primerané opatrenia na zníženie koncentrácií.

(29)

Príspevky z prírodných zdrojov možno hodnotiť, ale v niektorých prípadoch môže byť ťažké ich riadiť. Preto tam, kde možno príspevky prírodných zdrojov k znečisťujúcim látkam v okolitom ovzduší určiť s dostatočnou istotou a kde k prekročeniu dochádza úplne či čiastočne kvôli týmto príspevkom z prírodných zdrojov, ktoré sú mimo kontroly členských štátov a ktoré nebolo možné predvídať alebo im zabrániť, môžu byť tieto za podmienok stanovených v tejto smernici odčítané pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia a  s povinnými hodnotami zníženia priemernej expozície. Príspevky k prekročeniu limitných hodnôt tuhých častíc, ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest, tiež možno pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia odčítať , iba ak sa predložia dôkazy toho , že sa prijali všetky primerané opatrenia na zníženie koncentrácií. Odpočítanie týchto príspevkov pri posudzovaní dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia povinných hodnôt zníženia priemernej expozície by nemalo členským štátom brániť v prijímaní opatrení na zníženie ich vplyvu na zdravie.

(29a)

Je nevyhnutné systematicky monitorovať kvalitu ovzdušia v blízkosti miest s vysokým znečistením ovzdušia, kde je úroveň znečistenia silne ovplyvnená emisiami zo zdrojov ťažkého znečistenia, ktoré by mohli vystaviť jednotlivcov a skupiny obyvateľstva zvýšeným rizikám nepriaznivých účinkov na zdravie. Na tento účel by členské štáty mali zriadiť vzorkovacie miesta na miestach s vysokým znečistením ovzdušia, ako sú prístavy alebo letiská, s cieľom zlepšiť pochopenie vplyvu týchto zdrojov na znečistenie ovzdušia a prijať vhodné opatrenia na minimalizáciu ich vplyvu na ľudské zdravie.

(30)

V zónach s obzvlášť náročnými podmienkami by malo byť možné predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, keď bez ohľadu na vykonávanie primeraných opatrení na znižovanie znečistenia existujú výrazné problémy s dosiahnutím súladu v osobitných zónach a aglomeráciách . Každé predĺženie lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu by mal sprevádzať komplexný plán, ktorý zhodnotí Komisia s cieľom zabezpečiť súlad v rámci novej lehoty.

(30)

V zónach s obzvlášť náročnými podmienkami by malo byť možné predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, keď bez ohľadu na vykonávanie primeraných opatrení na znižovanie znečistenia existujú výrazné problémy s dosiahnutím súladu v osobitných zónach. Každé predĺženie lehoty pre danú zónu by mal sprevádzať komplexný plán, ktorý zhodnotí Komisia s cieľom zabezpečiť súlad v rámci novej lehoty.

(31)

Mali by sa vypracovať plány kvality ovzdušia pre zóny, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné limitné hodnoty kvality ovzdušia, cieľové hodnoty pre ozón alebo povinné hodnoty zníženia priemernej expozície. Látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť celistvosť medzi rôznymi politikami by sa takéto plány kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť s plánmi a programami pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 2001/80/ES  (48), smernice (EÚ) 2016/2284 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (49).

(31)

Mali by sa vypracovať plány kvality ovzdušia pre zóny, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné limitné hodnoty kvality ovzdušia, cieľové hodnoty pre ozón alebo povinné hodnoty zníženia priemernej expozície. Látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť celistvosť medzi rôznymi politikami by sa takéto plány kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť s plánmi a programami pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (48), smernice (EÚ) 2016/2284 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (49).

(31a)

Ako sa objasňuje v judikatúre Súdneho dvora  (1a) , ustanovenia o plánoch kvality ovzdušia neumožňujú predĺženie lehoty na dosiahnutie súladu s normami kvality ovzdušia. Skutočnosť, že bol vypracovaný plán kvality ovzdušia, sama osebe neznamená, že členský štát si napriek tomu splnil svoje povinnosti zabezpečiť, aby úrovne látok znečisťujúcich ovzdušie neprekračovali normy kvality ovzdušia stanovené touto smernicou.

(32)

Plány kvality ovzdušia by sa mali vypracovať aj pred rokom 2030, ak existuje riziko , že členské štáty nedosiahnu limitné hodnoty alebo cieľovú hodnotu pre ozón do uvedeného dátumu, aby sa zabezpečilo zodpovedajúce zníženie úrovní znečisťujúcich látok .

(32)

S cieľom zosúladiť právne predpisy Únie s najnovšími vedeckými dôkazmi a najnovšími usmerneniami WHO o kvalite ovzdušia sa v tejto smernici stanovujú nové normy kvality ovzdušia , ktoré sa majú splniť do roku 2030. Členské štáty a príslušné orgány by mali v očakávaní termínu na rok 2030 pre nové limitné hodnoty stanovené v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I vypracovať osobitný typ plánu kvality ovzdušia , tzv. cestovnú mapu kvality ovzdušia, pre zóny , v ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné limitné hodnoty kvality ovzdušia stanovené na rok 2030. V cestovnej mape kvality ovzdušia by sa mali stanoviť krátkodobé a dlhodobé politiky a opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s týmito limitnými hodnotami najneskôr do roku 2030. V záujme právnej zrozumiteľnosti a bez ohľadu na použitú konkrétnu terminológiu by sa mala cestovná mapa kvality ovzdušia považovať za plán kvality ovzdušia vymedzený v článku 4 bode 36.

(34)

Ak po závažnom znečistení pochádzajúcom z iného členského štátu úroveň znečisťujúcej látky presahuje alebo pravdepodobne presiahne akúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu pre ozón, hodnotu povinného zníženia priemernej expozície alebo výstražný prah, členské štáty by mali navzájom spolupracovať. Cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok, ako sú ozón a tuhé častice, môže vyžadovať koordináciu medzi susednými členskými štátmi pri vypracovávaní a vykonávaní plánov kvality ovzdušia a krátkodobých akčných plánov a pri informovaní verejnosti. Členské štáty by v prípade potreby mali spolupracovať s tretími krajinami s osobitným dôrazom na včasné zaangažovanie kandidátskych krajín. Komisia by mala byť o akejkoľvek takejto spolupráci včas informovaná a mala by byť k nej prizvaná.

(34)

Ak po závažnom znečistení pochádzajúcom z iného členského štátu úroveň znečisťujúcej látky presahuje alebo pravdepodobne presiahne akúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu pre ozón, hodnotu povinného zníženia priemernej expozície alebo výstražný prah, členské štáty by mali navzájom spolupracovať. Cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok, ako sú ozón a tuhé častice, by si mal vyžadovať rýchlu koordináciu medzi susednými členskými štátmi pri vypracovávaní a vykonávaní plánov kvality ovzdušia a krátkodobých akčných plánov a pri čo najrýchlejšom informovaní verejnosti. Členské štáty by v prípade potreby mali spolupracovať s tretími krajinami s osobitným dôrazom na včasné zaangažovanie kandidátskych krajín. Komisia by mala byť o akejkoľvek takejto spolupráci včas informovaná a mala by byť k nej prizvaná.

(35)

Je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia zhromažďovali, vymieňali a zverejňovali informácie o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie porozumieť vplyvom znečistenia ovzdušia a vypracovať vhodné politiky. Aktuálne informácie o koncentráciách všetkých regulovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, ako aj plány kvality ovzdušia a krátkodobé akčné plány by sa mali pohotovo sprístupňovať verejnosti.

(35)

Je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia zhromažďovali, vymieňali a zverejňovali informácie o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie porozumieť vplyvom znečistenia ovzdušia a vypracovať vhodné politiky. Aktuálne informácie o koncentráciách všetkých regulovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, ako aj plány kvality ovzdušia , cestovné mapy kvality ovzdušia a krátkodobé akčné plány by sa mali pohotovo sprístupňovať verejnosti súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom .

(35a)

Z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) vyplýva, že vyše 40 % dospelých v EÚ nemá základné digitálne zručnosti  (1a) . Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s touto smernicou, oznamovali v relevantných prípadoch aj prostredníctvom nedigitálnych komunikačných kanálov.

(40)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Ak k poškodeniu ľudského zdravia došlo v dôsledku porušenia článkov 19, 20 a 21 tejto smernice, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali osoby dotknuté takýmito porušeniami právo požadovať a získať náhradu takejto škody od relevantného príslušného orgánu. Cieľom pravidiel týkajúcich sa náhrady škody, prístupu k spravodlivosti a sankcií stanovených v tejto smernici je zabraňovať škodlivým účinkom znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzať im a znižovať ich v súlade s článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. Ich cieľom je teda začleniť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia do politík Únie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja zakotvenou v článku 37 uvedenej charty a konkretizovať povinnosť chrániť právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú stanovené v článkoch 2 a  3 uvedenej charty. Takisto to prispieva aj k právu na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ktoré je stanovené v článku 47 uvedenej charty, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia.

(40)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Ak k poškodeniu ľudského zdravia alebo blaha došlo v dôsledku porušenia článkov 13, 19, 20 a 21 tejto smernice, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali osoby dotknuté takýmito porušeniami právo požadovať a získať náhradu takejto škody od relevantného príslušného orgánu. Cieľom tejto smernice je zabraňovať škodlivým účinkom znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzať im a znižovať ich v súlade s článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. Jej cieľom je teda začleniť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia do politík Únie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja zakotvenou v článku 37 uvedenej charty a konkretizovať povinnosť chrániť právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby, právo na rešpektovanie súkromného života a právo na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú stanovené v článkoch 2 , 3, 7 a  35 uvedenej charty. Takisto to prispieva aj k právu na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ktoré je stanovené v článku 47 uvedenej charty, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia. Okrem toho sa v nej uznáva a chráni ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ktoré uznalo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 76/300 z 28. júla 2022.

(40a)

Vyvrátiteľné domnienky sú bežným mechanizmom na zmiernenie dôkazných ťažkostí navrhovateľa pri zachovaní práv odporcu. Vyvrátiteľné domnienky sú uplatniteľné len za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. S cieľom zachovať spravodlivé rozdelenie rizika a zabrániť preneseniu dôkazného bremena by sa od navrhovateľa malo vyžadovať, aby poskytol dostatočne relevantné dôkazy vrátane vedeckých údajov, ktoré vedú k predpokladu, že porušenie spôsobilo škodu alebo k nej prispelo. Vzhľadom na dôkazné problémy, ktorým čelia poškodené osoby, najmä v zložitých prípadoch, sa takouto vyvrátiteľnou domnienkou dosiahne spravodlivá rovnováha medzi právami jednotlivcov, ktorí utrpeli ujmu na ľudskom zdraví, a príslušnými orgánmi. Takisto by malo byť možné použiť relevantné vedecké údaje ako dôkaz v súlade s vnútroštátnym právom. Ak takéto relevantné vedecké údaje nie sú k dispozícii, malo by byť možné použiť iné dôkazy na podporu tvrdenia v súlade s vnútroštátnym právom. Berúc do úvahy, že normy kvality ovzdušia sa stanovujú na základe vedeckých poznatkov o škodlivých účinkoch znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie, ak sa prekročia limitné hodnoty, znečistenie ovzdušia môže byt potenciálne škodlivé pre zdravie a blaho osôb, ktoré sú mu vystavené  (1a) .

3.

opatrenia na monitorovanie dlhodobých trendov v oblasti kvality okolitého ovzdušia a vplyvov  únijných a vnútroštátnych opatrení na kvalitu okolitého ovzdušia;

3.

opatrenia na monitorovanie dlhodobých trendov v oblasti kvality okolitého ovzdušia a vplyvov  úniových a vnútroštátnych opatrení , ako aj opatrení stanovených v spolupráci s tretími krajinami, na kvalitu okolitého ovzdušia;

4.

opatrenia na zabezpečenie sprístupňovania informácií o kvalite okolitého ovzdušia verejnosti;

4.

opatrenia na zabezpečenie sprístupňovania informácií o kvalite okolitého ovzdušia verejnosti a ich harmonizácie v celej Únii ;

6.

opatrenia na podporu zvýšenej spolupráce medzi členskými štátmi pri znižovaní znečistenia ovzdušia.

6.

opatrenia na podporu zvýšenej spolupráce medzi členskými štátmi , regionálnymi a miestnymi orgánmi v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj s tretími krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu s Úniou, pri znižovaní znečistenia ovzdušia.

a)

najnovšie vedecké informácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a iných príslušných organizácií;

a)

najnovšie vedecké informácie príslušných úniových orgánov, Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a iných príslušných vedeckých organizácií;

b)

technologický vývoj ovplyvňujúci kvalitu ovzdušia a jej hodnotenie;

b)

behaviorálne zmeny, fiškálny a technologický vývoj ovplyvňujúci kvalitu ovzdušia a jej hodnotenie;

c)

situácie v oblasti kvality ovzdušia a súvisiace vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie v členských štátoch;

c)

kvalita ovzdušia a súvisiace vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie v členských štátoch;

ca)

priame a nepriame náklady na zdravotnú starostlivosť a životné prostredie spojené so znečistením ovzdušia, ako aj analýza nákladov a prínosov,

da)

pokrok dosiahnutý pri vykonávaní iných príslušných právnych predpisov Únie, najmä v oblasti klímy, dopravy a energetiky,

db)

zavedenie prísnejších noriem kvality ovzdušia jednotlivými členskými štátmi v súlade s článkom 193 ZFEÚ.

(1a)

(21)

(23)

„mestské pozaďové miesta“ sú miesta v mestských oblastiach, kde sú úrovne expozície bežného mestského obyvateľstva reprezentatívne;

(23)

„mestské pozaďové miesta“ sú miesta v mestských oblastiach, kde sú úrovne expozície bežného mestského obyvateľstva vrátene mestského citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín reprezentatívne;

(24)

„vidiecke pozaďové miesta“ sú miesta vo vidieckych oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, kde sú úrovne expozície reprezentatívne pre expozíciu bežného vidieckeho obyvateľstva;

(24)

„vidiecke pozaďové miesta“ sú miesta vo vidieckych oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, kde sú úrovne expozície bežného vidieckeho obyvateľstva vrátane vidieckeho citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín reprezentatívne ;

(24a)

(26)

„limitná hodnota“ je úroveň, ktorá sa nesmie prekročiť a ktorá je stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na ľudské zdravie alebo životné prostredie;

(26)

„limitná hodnota“ je úroveň, ktorá je stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na ľudské zdravie alebo životné prostredie a ktorá sa má dosiahnuť v danom období a ktorá sa nesmie po jej dosiahnutí prekročiť ;

(28)

„indikátor priemernej expozície“ je priemerná úroveň, ktorá je určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach  v rámci územnej jednotky na úrovni NUTS 1 , ako sa opisuje v nariadení (ES) č. 1059/2003, alebo, ak sa v rámci danej územnej jednotky nenachádza mestská oblasť, na základe meraní na vidieckych pozaďových miestach, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva a ktorá sa používa na kontrolu splnenia povinného zníženia priemernej expozície a cieľa priemernej koncentrácie expozície pre danú územnú jednotku;

(28)

„indikátor priemernej expozície“ je priemerná úroveň, ktorá je určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na úrovni NUTS 2 , ako sa opisuje v nariadení (ES) č. 1059/2003, alebo, ak sa v rámci danej územnej jednotky nenachádza mestská oblasť, na základe meraní na vidieckych pozaďových miestach, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva a ktorá sa používa na kontrolu splnenia povinného zníženia priemernej expozície a cieľa priemernej koncentrácie expozície pre danú územnú jednotku;

(29)

„hodnota povinného zníženia priemernej expozície“ je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva vyjadrené ako indikátor priemernej expozície územnej jednotky na úrovni NUTS 1 , ako sa opisuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (57), stanovené na referenčný rok s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na ľudské zdravie, ktoré sa má dosiahnuť v danom období;

(29)

„hodnota povinného zníženia priemernej expozície“ je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva vyjadrené ako indikátor priemernej expozície územnej jednotky na úrovni NUTS 2 , ako sa opisuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (57), stanovené na referenčný rok s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na ľudské zdravie, ktoré sa má dosiahnuť v danom období a ktoré sa nesmie po jeho dosiahnutí prekročiť ;

(30)

„cieľ priemernej koncentrácie expozície“ je úroveň indikátora priemernej expozície, ktorá sa má dosiahnuť s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na ľudské zdravie ;

(30)

„cieľ priemernej koncentrácie expozície“ je úroveň indikátora priemernej expozície stanovená s cieľom znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie , ktorá sa má dosiahnuť v rámci daného obdobia a po dosiahnutí sa nesmie prekročiť ;

(35)

„príspevky z prírodných zdrojov“ sú emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú priamo ani nepriamo spôsobené ľudskou činnosťou vrátane prírodných udalostí, ako sú sopečné erupcie, seizmická činnosť, geotermálne aktivity, prírodné požiare, silný vietor, morské aerosóly, resuspenzia do atmosféry alebo prenos prírodných častíc zo suchých oblastí;

(35)

„príspevky z prírodných zdrojov“ sú emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú priamo ani nepriamo spôsobené ľudskou činnosťou vrátane prírodných udalostí, ako sú sopečné erupcie, seizmická činnosť, geotermálne aktivity, prírodné požiare, silný vietor, morské aerosóly, resuspenzia do atmosféry alebo prenos prírodných častíc zo suchých oblastí , ktorým dotknutý členský štát nemohol zabrániť alebo ktoré nemohol zmierniť politickými opatreniami ;

(35a)

(36)

„plány kvality ovzdušia“ sú plány, v ktorých sa stanovujú opatrenia s cieľom dodržiavať limitné hodnoty, cieľové hodnoty pre ozón alebo hodnoty povinného zníženia priemernej expozície;

(36)

„plány kvality ovzdušia“ sú plány, v ktorých sa stanovujú opatrenia s cieľom dodržiavať limitné hodnoty, cieľové hodnoty pre ozón alebo hodnoty povinného zníženia priemernej expozície , ak boli presiahnuté ;

(38)

„dotknutá verejnosť“ je verejnosť dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá prekročením noriem kvality ovzdušia alebo verejnosť, ktorá má záujem na rozhodovacích postupoch týkajúcich sa plnenia povinností podľa tejto smernice, vrátane mimovládnych organizácií, ktoré podporujú ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia a spĺňajú všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva ;

(38)

„dotknutá verejnosť“ je verejnosť dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá prekročením noriem kvality ovzdušia alebo verejnosť, ktorá má záujem na rozhodovacích postupoch týkajúcich sa plnenia povinností podľa tejto smernice, vrátane mimovládnych organizácií, ktoré podporujú ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia;

(39)

„citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny“ sú tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú v dôsledku expozície znečisteniu ovzdušia zraniteľnejšie než priemerné obyvateľstvo, pretože majú vyššiu citlivosť alebo nižšiu prahovú hodnotu, pokiaľ ide o účinky na zdravie, alebo majú zníženú schopnosť chrániť sa.

(39)

„citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny“ sú tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú trvalo alebo dočasne citlivejšie alebo zraniteľnejšie voči účinkom znečistenia ovzdušia než priemerné obyvateľstvo, a to z dôvodu osobitných charakteristík, ktoré spôsobujú, že zdravotné dôsledky expozície sú významnejšie, alebo preto, že majú vyššiu citlivosť alebo nižšiu prahovú hodnotu, pokiaľ ide o účinky na zdravie, alebo majú zníženú schopnosť chrániť sa.

b)

schvaľovanie meracích systémov (metód, vybavenia, sietí a laboratórií);

b)

schvaľovanie meracích systémov ( lokalít, metód, vybavenia, sietí a laboratórií) a zabezpečenie primeraného fungovania a údržby monitorovacej siete ;

c)

zaisťovanie presnosti meraní;

c)

zaisťovanie presnosti meraní a prenosu a spoločného využívania údajov z meraní vrátane ich súladu s cieľmi kvality údajov stanovenými v prílohe V ;

d)

zaisťovanie presnosti modelovacích aplikácií ;

d)

zaisťovanie presnosti aplikácií na modelovanie kvality ovzdušia ;

g)

spoluprácu s ostatnými členskými štátmi a Komisiou;

g)

spoluprácu s ostatnými členskými štátmi , tretími krajinami a Komisiou;

h)

vypracovanie plánov kvality ovzdušia;

h)

vypracovanie plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia ;

ia)

poskytovanie a udržiavanie každú hodinu aktualizovaného indexu kvality ovzdušia a iných relevantných informácií pre verejnosť.

c)

počet indikatívnych meraní je rovnaký ako počet stálych meraní, ktoré sa nahrádzajú, a indikatívne merania trvajú v každom kalendárnom roku najmenej dva mesiace;

c)

počet indikatívnych meraní je rovnaký ako počet stálych meraní, ktoré sa nahrádzajú, a indikatívne merania trvajú v každom kalendárnom roku najmenej dva mesiace a sú rovnomerne rozložené v priebehu tohto kalendárneho roku ;

a)

stále merania tuhých častíc (PM10 a PM2,5 ), oxidu dusičitého (NO2), ozónu (O3), čierneho uhlíka (BC), amoniaku (NH3) a ultrajemných častíc (UFP);

a)

stále merania tuhých častíc (PM10 a PM2,5 ), oxidu dusičitého (NO2), oxidu siričitého (SO2), oxidu uhoľnatého (CO), ozónu (O3) , čierneho uhlíka (BC), amoniaku (NH3) a ultrajemných častíc (UFP).

b)

stále alebo indikatívne merania jemných tuhých častíc (PM2,5 ) na účely poskytovania minimálne informácií o ročných priemerných hodnotách ich celkovej hmotnostnej koncentrácie a koncentrácií ich jednotlivých chemických špécií v súlade s oddielom 1 prílohy VII;

b)

stále merania jemných tuhých častíc (PM2,5 ) na účely poskytovania minimálne informácií o ročných priemerných hodnotách ich celkovej hmotnostnej koncentrácie a koncentrácií ich jednotlivých chemických špécií v súlade s oddielom 1 prílohy VII;

c)

stále alebo indikatívne merania arzénu, kadmia, niklu, celkovej plynnej ortuti, benzo[a]pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v článku 8 ods. 6 a merania celkovej depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu, benzo[a]pyrénu a ostatných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v článku 8 ods. 6 bez ohľadu na úrovne koncentrácie.

c)

stále merania arzénu, kadmia, niklu, celkovej plynnej ortuti, benzo[a]pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v článku 8 ods. 6 a merania celkovej depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu, olova, benzénu, benzo[a]pyrénu a ostatných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v článku 8 ods. 6 bez ohľadu na úrovne koncentrácie.

b)

územné jednotky NUTS 1 , v ktorých možno prekračovanie úrovne určenej hodnotami povinného zníženia priemernej expozície pripísať prírodným zdrojom.

b)

územné jednotky NUTS 2 , v ktorých možno prekračovanie úrovne určenej hodnotami povinného zníženia priemernej expozície pripísať prírodným zdrojom.

a)

informácie o koncentráciách i zdrojoch;

b)

dôkaz, že prekročenia možno pripísať prírodným zdrojom a dotknutý členský štát ich nemohol predvídať, zabrániť im ani ich zmierniť, prípadne vrátane dôkazov preukazujúcich vplyv narušení ekosystému spôsobených zmenou klímy, ktoré viedlo k takýmto prekročeniam;

c)

informácie o vykonávaní príslušných opatrení v rámci národnej stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy prijatej podľa článku 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/1119.

-a)

a)

pre zónu, na ktorú by sa malo predĺženie vzťahovať, sa v súlade s článkom 19 ods. 4 vypracuje plán kvality ovzdušia, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v článku 19 ods. 5 až 7;

a)

pre zónu, na ktorú by sa malo predĺženie vzťahovať, sa v súlade s článkom 19 ods. -1 vypracuje cestovná mapa kvality ovzdušia, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v článku 19 ods. 5 až 7;

b)

plán kvality ovzdušia  uvedený v písmene a) sa doplní o informácie uvedené v časti B prílohy VIII, ktoré sa týkajú príslušných znečisťujúcich látok, a  preukáže , ako sa zabezpečí, aby boli obdobia prekročenia limitných hodnôt čo najkratšie;

b)

cestovná mapa kvality ovzdušia uvedená v písmene a) sa doplní o informácie uvedené v časti B prílohy VIII, ktoré sa týkajú dotknutých znečisťujúcich látok, ako aj o ročné prognózy vývoja emisií a  koncentrácií v dotknutej zóne až do dátumu dosiahnutia a preukazujú , ako sa dosiahnu limitné hodnoty do konca odloženého termínu na dosiahnutie súladu a ako sa budú obdobia prekračovania limitných hodnôt čo najkratšie;

c)

v  pláne kvality ovzdušia uvedenom v písmene a) sa uvádza, ako budú verejnosť, a najmä citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny, informované o dôsledkoch daného predĺženia pre ľudské zdravie a životné prostredie;

c)

v  cestovnej mape kvality ovzdušia uvedenej v písmene a) sa uvádza, ako budú verejnosť, a najmä citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny, súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom informované o dôsledkoch daného predĺženia pre ľudské zdravie a životné prostredie;

d)

v  pláne kvality ovzdušia uvedenom v písmene a) sa uvádza, ako sa zmobilizuje dodatočné financovanie, a to aj prostredníctvom príslušných vnútroštátnych i  únijných programov financovania, s cieľom urýchliť zlepšenie kvality ovzdušia v zóne, na ktorú by sa dané predĺženie vzťahovalo.

d)

v  cestovnej mape kvality ovzdušia uvedenej v písmene a) sa uvádza, ako sa zmobilizuje dodatočné financovanie, a to aj prostredníctvom príslušných vnútroštátnych i  úniových programov financovania , ak sa takéto financovanie predpokladá , s cieľom urýchliť zlepšenie kvality ovzdušia v zóne, na ktorú by sa dané predĺženie vzťahovalo.

ba)

informácie uvedené v bode B bode 1 prílohy VIII, a najmä opatrenia zahrnuté v národnom programe riadenia znečisťovania ovzdušia (NAPCP);

c)

ak je to vhodné, informácie o opatreniach na znižovanie emisií uvedené v časti B bode 2 prílohy VIII.

c)

informácie o opatreniach na znižovanie emisií uvedené v časti B bode 2 prílohy VIII.

a)

informácie o metódach použitých na posudzovanie odhadovaného vplyvu plánu kvality ovzdušia podľa časti Ba prílohy VIII a podkladové dokumenty a informácie použité pri vypracovaní návrhu plánu kvality ovzdušia alebo cestovnej mapy kvality ovzdušia;

b)

netechnické zhrnutie informácií uvedených v tomto pododseku.

a)

kvalite ovzdušia v súlade s  bodmi 1 a 3 prílohy IX;

a)

kvalite ovzdušia v súlade s  prílohou IX;

aa)

akýchkoľvek zistených nedostatkov údajov zo vzorkovacích miest, najmä v súvislosti s údajmi uvedenými v bode 1 písm. a) a b) prílohy IX;

c)

plánoch kvality ovzdušia stanovených v článku 19

c)

plánoch kvality ovzdušia a cestovných mapách kvality ovzdušia stanovených v článku 19;

d)

krátkodobých akčných plánoch stanovených v  článku 20;

d)

krátkodobých akčných plánoch vypracovaných v  súlade s článkom 20;

da)

prehľade zdrojov znečistenia ovzdušia a látkach znečisťujúcich ovzdušie, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia v dotknutom členskom štáte;

db)

dokumentácii predloženej Komisii v súvislosti s prekročeniami hodnôt spôsobenými prírodnými zdrojmi uvedenými v článku 16 ods. 2;

dc)

dokumentácii o výbere lokality uvedenej v bode D prílohy IV;

e)

účinkoch prekročení limitných hodnôt, cieľových hodnôt pre ozón, hodnôt povinného zníženia priemernej expozície, informačných prahov a výstražných prahov v súhrnnom hodnotení; súhrnné hodnotenie vo vhodných prípadoch obsahuje aj ďalšie informácie a hodnotenia ochrany lesov, ako aj informácie o znečisťujúcich látkach, na ktoré sa vzťahuje článok 10 a príloha VII.

e)

účinkoch prekročení limitných hodnôt, cieľových hodnôt pre ozón, hodnôt povinného zníženia priemernej expozície a cieľoch priemernej koncentrácie expozície , informačných prahov a výstražných prahov v súhrnnom hodnotení; súhrnné hodnotenie vo vhodných prípadoch obsahuje aj ďalšie informácie a hodnotenia ochrany lesov, ako aj informácie o znečisťujúcich látkach, na ktoré sa vzťahuje článok 10 a príloha VII.

a)

zmeny v zozname a zmeny vymedzenia zón stanovených podľa článku 6 alebo akejkoľvek územnej jednotky NUTS 1 , ktoré sa uskutočnili v príslušnom roku;

a)

zmeny v zozname a zmeny vymedzenia zón stanovených podľa článku 6 alebo akejkoľvek územnej jednotky NUTS 2 , ktoré sa uskutočnili v príslušnom roku;

b)

zoznam zón a územných jednotiek NUTS 1 a úrovne hodnotených znečisťujúcich látok. V prípade zón, v ktorých sú úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako limitné hodnoty alebo kritické úrovne, ako aj v prípade územných jednotiek NUTS 1 , v ktorých sú úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako cieľové hodnoty alebo hodnoty povinného zníženia priemernej expozície:

b)

zoznam zón a územných jednotiek NUTS 2 a úrovne hodnotených znečisťujúcich látok. V prípade zón, v ktorých sú úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako limitné hodnoty alebo kritické úrovne, ako aj v prípade územných jednotiek NUTS 2 , v ktorých sú úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako cieľové hodnoty, hodnoty povinného zníženia priemernej koncentrácie expozície , alebo cieľové hodnoty koncentrácie priemernej expozície:

aa)

skutočné alebo odhadované hospodárske výhody vyplývajúce z porušenia;

c)

obyvateľstvo vrátane citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, alebo životné prostredie, ktoré boli porušením zasiahnuté, so zohľadnením cieľa dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

c)

obyvateľstvo vrátane citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, alebo životné prostredie, ktoré boli porušením zasiahnuté, a spôsobená škoda, so zohľadnením cieľa dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

d)

repetitívny alebo jednorazový charakter porušenia.

d)

repetitívny alebo jednorazový charakter porušenia vrátane akéhokoľvek predchádzajúceho prijatia napomenutia alebo správnej či trestnej sankcie .