(1)

Európska zelená dohoda (25) je európska stratégia udržateľného rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, konkurencieschopným, klimaticky neutrálnym a obehovým hospodárstvom. Stanovuje sa v nej ambiciózny cieľ zabezpečiť, aby sa Únia do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Uznávajú sa v nej výhody investovania do konkurencieschopnej udržateľnosti Únie tým, že budeme budovať spravodlivejšiu, zelenšiu a digitalizovanejšiu Európu. V tejto ekologickej transformácii zohrávajú kľúčovú úlohu výrobky. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje potreba bezodkladne prejsť na model obehového hospodárstva a významný pokrok, ktorý treba ešte dosiahnuť, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že súčasné výrobné procesy a modely spotreby sú príliš lineárne a závislé od kapacity premeny nových vyťažených materiálov, uvedených na trh a spracovaných na tovar a zlikvidovaných v podobe odpadu alebo emisií. Takisto sa v nej identifikuje energetická efektívnosť ako priorita pre dekarbonizáciu odvetvia energetiky a pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy v rokoch 2030 a 2050.

(1)

Európska zelená dohoda (25) je európska stratégia udržateľného rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, konkurencieschopným, klimaticky neutrálnym a obehovým hospodárstvom bez toxických látok . Stanovuje sa v nej ambiciózny cieľ zabezpečiť, aby sa Únia do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Uznávajú sa v nej výhody investovania do konkurencieschopnej udržateľnosti Únie tým, že budeme budovať spravodlivejšiu, zelenšiu a digitalizovanejšiu Európu. V tejto ekologickej transformácii zohrávajú kľúčovú úlohu výrobky. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje potreba bezodkladne prejsť na model obehového hospodárstva a významný pokrok, ktorý treba ešte dosiahnuť, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že súčasné výrobné procesy a modely spotreby sú príliš lineárne a závislé od kapacity premeny nových vyťažených materiálov, uvedených na trh a spracovaných na tovar a zlikvidovaných v podobe odpadu alebo emisií. Takisto sa v nej identifikuje energetická efektívnosť ako priorita pre dekarbonizáciu odvetvia energetiky a pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy v rokoch 2030 a 2050.

(2)

V záujme urýchlenia prechodu na model obehového hospodárstva Komisia vo svojom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (26) vypracovala program zameraný na budúcnosť s cieľom prispôsobiť regulačný rámec udržateľnej budúcnosti. Ako sa uvádza v tomto pláne, v súčasnosti neexistuje žiadny komplexný súbor požiadaviek s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky uvedené na trh EÚ boli čoraz udržateľnejšími a obstáli pri plnení kritéria obehovosti. Konkrétne dizajn výrobku dostatočne nepodporuje udržateľnosť počas celého životného cyklu. V dôsledku toho dochádza k častej výmene výrobkov, čo so sebou prináša významnú spotrebu energie a zdrojov na výrobu a distribúciu nových výrobkov a zbavenie sa starých. Ešte stále je pre hospodárske subjekty a občanov príliš ťažké rozhodovať sa udržateľne v súvislosti s výrobkami vzhľadom na to, že chýbajú príslušné informácie a cenovo dostupné možnosti, ktoré by im to umožňovali. To vedie k zmeškaným príležitostiam, pokiaľ ide o udržateľnosť a operácie na zachovanie hodnoty, obmedzenému dopytu po druhotných surovinách a prekážkam v osvojovaní si obehových obchodných modelov.

(2)

V záujme urýchlenia prechodu na model obehového hospodárstva Komisia vo svojom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (26) vypracovala program zameraný na budúcnosť s cieľom prispôsobiť regulačný rámec udržateľnej budúcnosti. V pláne sa zdôrazňuje, že občanom bude obehové hospodárstvo poskytovať vysokokvalitné, funkčné a bezpečné výrobky, ktoré sú efektívne a cenovo dostupné, dlhšie vydržia a sú konštruované spôsobom zaručujúcim opätovné použitie, opravu a vysokokvalitnú recykláciu. Ako sa uvádza v tomto pláne, v súčasnosti neexistuje žiadny komplexný súbor požiadaviek s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky uvedené na trh EÚ boli čoraz udržateľnejšími a obstáli pri plnení kritéria obehovosti. Konkrétne dizajn výrobku dostatočne nepodporuje udržateľnosť počas celého životného cyklu. V dôsledku toho dochádza k častej výmene výrobkov, čo so sebou prináša významnú spotrebu energie a zdrojov na výrobu a distribúciu nových výrobkov a zbavenie sa starých. Ešte stále je pre hospodárske subjekty a občanov príliš ťažké rozhodovať sa udržateľne v súvislosti s výrobkami vzhľadom na to, že chýbajú príslušné informácie a cenovo dostupné možnosti, ktoré by im to umožňovali. To vedie k zmeškaným príležitostiam, pokiaľ ide o udržateľnosť a operácie na zachovanie hodnoty, obmedzenému dopytu po druhotných surovinách a prekážkam v osvojovaní si obehových obchodných modelov.

(3a)

Bezpečná a dostatočná dostupnosť kritických surovín je kľúčom k úspešnej európskej dvojakej transformácii pri súčasnom zabezpečení konkurencieschopného európskeho priemyslu. Je dôležité stanoviť komplexné požiadavky na informácie o materiáloch vrátane kritických surovín a o výrobkoch uvádzaných na trh Únie s cieľom splniť prístup uvedený v oznámení Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: Zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti  (1a) a uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o európskej stratégii pre kritické suroviny  (1b) .

(4)

Keďže chýbajú právne predpisy na úrovni Únie, vznikli už rôzne vnútroštátne prístupy k zlepšovaniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov, ktoré siahajú od požiadaviek na informácie o trvaní kompatibility softvéru elektronických zariadení po povinnosti predkladania správ o manipulácii s nepredaným tovarom dlhodobej spotreby. Svedčí to o tom, že ďalšie úsilie o dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje toto nariadenie, na vnútroštátnej úrovni pravdepodobne povedie k väčšej fragmentácii vnútorného trhu. Aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a zároveň vysoká úroveň ochrany životného prostredia, je preto nevyhnutný regulačný rámec na postupné zavádzanie požiadaviek na ekodizajn výrobkov. Týmto nariadením sa takýto rámec zabezpečí tak, že prístup založený na ekodizajne prvotne stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (29) bude uplatniteľný na čo najširšie spektrum výrobkov.

(4)

Keďže chýbajú právne predpisy na úrovni Únie, vznikli už rôzne vnútroštátne prístupy k zlepšovaniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov, ktoré siahajú od požiadaviek na informácie o trvaní kompatibility softvéru elektronických zariadení po povinnosti predkladania správ o manipulácii s nepredaným tovarom dlhodobej spotreby. Svedčí to o tom, že ďalšie úsilie o dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje toto nariadenie, na vnútroštátnej úrovni pravdepodobne povedie k väčšej fragmentácii vnútorného trhu. Aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a zároveň vysoká úroveň ochrany životného prostredia, je preto nevyhnutný ambiciózny regulačný rámec na postupné zavádzanie požiadaviek na ekodizajn výrobkov. Týmto nariadením sa takýto rámec zabezpečí tak, že prístup založený na ekodizajne prvotne stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (29) bude uplatniteľný na čo najširšie spektrum výrobkov.

(5)

Zámerom tohto nariadenia je prispieť k tomu, aby boli výrobky vhodné pre klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, k zníženiu odpadu a zaisteniu toho, aby sa výsledky priekopníkov v oblasti udržateľnosti postupne stali štandardom. Nariadenie by malo upravovať stanovovanie nových požiadaviek na ekodizajn s cieľom zlepšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov, zlepšiť možnosti renovovania a údržby, riešiť prítomnosť nebezpečných chemických látok vo výrobkoch, zvýšiť ich energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, znížiť predpokladaný vznik odpadového materiálu z nich a zvýšiť recyklovaný obsah vo výrobkoch a zároveň zabezpečiť ich výkonnosť a bezpečnosť, umožniť repasovanie a vysokokvalitnú recykláciu a znížiť uhlíkovú a environmentálnu stopu.

(5)

Zámerom tohto nariadenia je podporiť modely výroby a spotreby, ktoré sú v súlade s celkovými cieľmi Únie v oblasti udržateľnosti vrátane klímy, životného prostredia, energetiky, využívania zdrojov a biodiverzity, a zároveň zostať v rámci možností našej planéty, a to vytvorením legislatívneho rámca, ktorý prispeje k tomu, aby boli výrobky vhodné pre klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, k zníženiu odpadu a zaisteniu toho, aby sa výsledky priekopníkov v oblasti udržateľnosti postupne stali štandardom. Nariadenie by malo upravovať stanovovanie nových požiadaviek na ekodizajn s cieľom zlepšiť trvanlivosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť , recyklovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov, zlepšiť možnosti renovovania a údržby, riešiť prítomnosť nebezpečných chemických látok vo výrobkoch, zvýšiť ich energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, znížiť predpokladaný vznik odpadového materiálu z nich a zvýšiť recyklovaný obsah vo výrobkoch a zároveň zabezpečiť ich výkonnosť a bezpečnosť, umožniť repasovanie a vysokokvalitnú recykláciu a znížiť uhlíkovú a environmentálnu stopu.

(5a)

Praktiky, v dôsledku ktorých sú výrobky predčasne zastarané alebo nefunkčné, negatívne ovplyvňujú spotrebiteľov a majú negatívny vplyv na životné prostredie v dôsledku zvýšeného využívania materiálov v našom hospodárstve. S cieľom zabezpečiť, aby výrobky mali dlhú životnosť pre spotrebiteľov, znížiť tvorbu odpadu a prispieť k udržateľnej spotrebe, by sa toto nariadenie malo zaoberať takýmito praktikami, najmä ak sú výsledkom rozhodnutí výrobcov týkajúcich sa dizajnu, keď sa aktualizácie softvéru alebo príslušenstvo neposkytujú v primeranej lehote alebo keď je funkčnosť výrobku obmedzená, keď spotrebitelia používajú spotrebný materiál, náhradné diely alebo príslušenstvo, ktoré pôvodný výrobca neposkytol. Keďže opraviteľnosť je základným kameňom dlhej životnosti výrobkov, nariadením by sa tiež malo zabezpečiť, aby sa nebránilo demontáži kľúčových komponentov a aby sa prístup k informáciám o opravách a náhradným dielom neobmedzoval len na autorizované opravovne.

(6)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2020 s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov (30) uvítal podporovanie výrobkov dlhodobej spotreby, ktoré sa ľahšie opravujú, opätovne využívajú a recyklujú. Vo svojej správe o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo prijatej 16. februára 2021 (31) Európsky parlament ďalej schválil program , ktorý Komisia predložila v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo . Predpokladá sa, že prechod na obehové hospodárstvo môže priniesť riešenia v súvislosti so súčasnými environmentálnymi výzvami a s hospodárskou krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Rada vo svojich záveroch o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy prijatých 11. decembra 2020 (32) takisto uvítala zámer Komisie predkladať legislatívne návrhy v rámci komplexného a integrovaného politického rámca pre udržateľné výrobky, ktorý podporuje klimatickú neutralitu, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov a netoxické obehové hospodárstvo, chráni verejné zdravie a biodiverzitu a posilňuje postavenie spotrebiteľov a verejných obstarávateľov a chráni ich.

(6)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2020 s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov (30) vyzval na vytvorenie správneho rámca na zabezpečenie výroby výrobkov dlhodobej spotreby, ktoré sa ľahšie opravujú, opätovne využívajú a recyklujú , pričom sa spotrebiteľom poskytnú rozšírené práva vrátane požiadaviek na informácie a dlhších záručných lehôt zo zákona . Vo svojej správe o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo prijatej 16. februára 2021 (31) Európsky parlament zdôraznil, že udržateľné , obehové, bezpečné a netoxické výrobky a materiály by sa mali stať normou na trhu Únie, a nie výnimkou, a mali by sa považovať za štandardnú voľbu, ktorá je atraktívna, cenovo dostupná a prístupná pre všetkých spotrebiteľov. Európsky parlament takisto vyzval na stanovenie záväzných cieľov Únie na výrazné zníženie materiálovej stopy a stopy spotreby v Únii . Predpokladá sa, že prechod na obehové hospodárstvo môže priniesť riešenia v súvislosti so súčasnými environmentálnymi výzvami a s hospodárskou krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Rada vo svojich záveroch o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy prijatých 11. decembra 2020 (32) takisto uvítala zámer Komisie predkladať legislatívne návrhy v rámci komplexného a integrovaného politického rámca pre udržateľné výrobky, ktorý podporuje klimatickú neutralitu, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov a netoxické obehové hospodárstvo, chráni verejné zdravie a biodiverzitu a posilňuje postavenie spotrebiteľov a verejných obstarávateľov a chráni ich.

(8)

Toto nariadenie by malo prispieť aj k dosahovaniu rozšírenejších cieľov Únie v oblasti životného prostredia. Ôsmym environmentálnym akčným plánom (38) sa v právnom rámci zakotvuje cieľ Únie rešpektovať limity našej planéty a identifikujú sa podmienky umožňujúce dosiahnutie prioritných cieľov, ktoré zahŕňajú prechod na netoxické obehové hospodárstvo. V Európskej zelenej dohode sa Únia takisto vyzýva, aby lepšie monitorovala znečisťovanie ovzdušia, vody, pôdy a spotrebných výrobkov, nahlasovala ho, predchádzala mu a naprávala ho. Znamená to, že chemikálie, materiály a výrobky musia byť čo najbezpečnejšie a  najudržateľnejšie , a to už v štádiu návrhu a počas svojho životného cyklu, čo vedie k cyklom netoxických materiálov (39). Okrem toho sa v Európskej zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo uznáva, že vnútorný trh Únie poskytuje kritickú masu, ktorá umožňuje EÚ ovplyvňovať globálne normy týkajúce sa udržateľnosti výrobkov a dizajnu výrobkov. Toto nariadenie by preto malo zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľových hodnôt stanovených v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré sú súčasťou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj pre zodpovednú spotrebu a výrobu (40), a to v Únii aj mimo nej.

(8)

Toto nariadenie by malo prispieť aj k dosahovaniu rozšírenejších cieľov Únie v oblasti životného prostredia. Ôsmym environmentálnym akčným plánom (38) sa v právnom rámci zakotvuje cieľ Únie rešpektovať limity našej planéty a identifikujú sa podmienky umožňujúce dosiahnutie prioritných cieľov, ktoré zahŕňajú prechod na netoxické obehové hospodárstvo. V Európskej zelenej dohode sa Únia takisto vyzýva, aby lepšie monitorovala znečisťovanie ovzdušia, vody, pôdy a spotrebných výrobkov, nahlasovala ho, predchádzala mu a naprávala ho. Znamená to, že chemikálie, materiály a výrobky musia byť alebo sa musia stať bezpečnými a  udržateľnými , a to už v štádiu návrhu a počas svojho životného cyklu, čo vedie k cyklom netoxických materiálov (39). Okrem toho sa v Európskej zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo uznáva, že vnútorný trh Únie poskytuje kritickú masu, ktorá umožňuje EÚ ovplyvňovať globálne normy týkajúce sa udržateľnosti výrobkov a dizajnu výrobkov. Toto nariadenie by preto malo zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľových hodnôt stanovených v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré sú súčasťou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj pre zodpovednú spotrebu a výrobu (40), a to v Únii aj mimo nej.

(12a)

Pri podpore udržateľnej výroby a spotreby vrátane rozvoja nových obehových obchodných modelov zohráva osobitnú úlohu využívanie použitých výrobkov. Vzhľadom na osobitosti tohto odvetvia, ktoré je založené na predĺžení životnosti výrobku a zabránení tomu, aby sa stal odpadom, by použité výrobky, najmä výrobky, ktoré prechádzajú renováciou alebo opravou, pochádzajúce z Únie, nemali byť považované za nové výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh alebo uvádzajú do prevádzky, a preto by nemali byť v súlade s požiadavkami na ekodizajn, použité výrobky dovážané z tretích krajín by mali spĺňať požiadavky na ekodizajn, ale malo by byť možné ich oslobodiť za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

(13)

V záujme zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenia voľného pohybu výrobkov na vnútornom trhu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré budú dopĺňať toto nariadenie stanovovaním požiadaviek na ekodizajn. Tieto požiadavky na ekodizajn by sa mali spravidla uplatňovať na osobitné skupiny výrobkov, ako sú práčky alebo práčky a sušičky. V záujme maximalizácie účinnosti požiadaviek na ekodizajn a účinného zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov by takisto malo byť možné stanoviť jednu alebo viacero horizontálnych požiadaviek na ekodizajn pre širšiu škálu výrobkov, ako sú elektronické zariadenia alebo textílie. Horizontálne požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť v prípadoch, v ktorých technické podobnosti skupín výrobkov umožňujú zlepšenie ich environmentálnej udržateľnosti na základe tých istých požiadaviek.

(13)

V záujme zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenia voľného pohybu výrobkov na vnútornom trhu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré budú dopĺňať toto nariadenie stanovovaním požiadaviek na ekodizajn. Tieto požiadavky na ekodizajn by sa mali spravidla uplatňovať na osobitné skupiny výrobkov, ako sú práčky alebo práčky a sušičky. V záujme maximalizácie účinnosti požiadaviek na ekodizajn a účinného zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov by takisto malo byť možné stanoviť jednu alebo viacero horizontálnych požiadaviek na ekodizajn pre širšiu škálu výrobkov, ako sú elektronické zariadenia alebo textílie. Horizontálne požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť v prípadoch, v ktorých technické podobnosti skupín výrobkov umožňujú zlepšenie ich environmentálnej udržateľnosti na základe tých istých požiadaviek. Je dôležité, aby sa vypracovali horizontálne požiadavky, najmä pokiaľ ide o trvanlivosť a opraviteľnosť. Hospodárskym subjektom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám na ekodizajn. Tieto horizontálne požiadavky by mali zohľadňovať potenciálne environmentálne prínosy vyplývajúce z používania jednej spoločnej nabíjačky pre viacero výrobkov. Preto by sa od skupín výrobkov s technickou podobnosťou malo vyžadovať, aby boli vybavené univerzálnymi nabíjačkami.

(14)

Aby Komisia mohla stanovovať požiadavky vhodné pre predmetné skupiny výrobkov, požiadavky na ekodizajn by mali zahŕňať výkonnostné požiadavky a požiadavky na informácie. Tieto požiadavky by sa mali používať na zlepšenie aspektov výrobkov relevantných pre environmentálnu udržateľnosť , ako sú energetická efektívnosť, trvácnosť, opraviteľnosť a uhlíková a environmentálna stopa. Požiadavky na ekodizajn by mali byť transparentné, objektívne, primerané a v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu.

(14)

Aby Komisia mohla stanovovať požiadavky vhodné pre predmetné skupiny výrobkov, požiadavky na ekodizajn by mali zahŕňať výkonnostné požiadavky a požiadavky na informácie. Tieto požiadavky by sa mali používať na zlepšenie relevantných aspektov výrobkov týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti , ako sú energetická efektívnosť, trvanlivosť, opraviteľnosť , opätovná použiteľnosť, recyklovateľnosť a uhlíková a environmentálna stopa. Požiadavky na ekodizajn by mali byť transparentné, objektívne, primerané a v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu. Tieto požiadavky by mali vychádzať aj z parametrov výrobkov uvedených v prílohe I a pri ich stanovovaní by Komisia mala zohľadniť ciele Únie v oblasti klímy, životného prostredia a biodiverzity, energetickej efektívnosti a bezpečnosti zdrojov. Takéto požiadavky by mali by prispieť k zníženiu environmentálnej stopy, materiálovej stopy a stopy spotreby Únie, aby sa čo najskôr dostali do rámca možností našej planéty.

(15)

Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn určitej skupiny výrobkov, členské štáty by v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne výkonnostné požiadavky na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú výkonnostné požiadavky stanovené v uvedenom delegovanom akte, ani by už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne požiadavky na informácie na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na informácie stanovené v tomto delegovanom akte. V záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu by Komisia mala mať právomoc stanoviť, že vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku nie sú potrebné žiadne požiadavky na ekodizajn vo forme výkonnostných požiadaviek a/alebo požiadaviek na informácie.

(15)

Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn určitej skupiny výrobkov, členské štáty by v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne výkonnostné požiadavky na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú výkonnostné požiadavky stanovené v uvedenom delegovanom akte, ani by už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne požiadavky na informácie na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na informácie stanovené v tomto delegovanom akte. V záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu by Komisia mala mať právomoc stanoviť, že vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku nie sú potrebné žiadne požiadavky na ekodizajn vo forme výkonnostných požiadaviek a/alebo požiadaviek na informácie. Je dôležité, aby Komisia svoje rozhodnutie riadne odôvodnila, ak sa rozhodne nestanoviť výkonnostné alebo informačné požiadavky.

(17)

V záujme predchádzania duplikácii úsilia a regulačnému zaťaženiu by sa mal zabezpečiť súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami stanovenými v iných právnych predpisoch Únie alebo podľa nich, najmä v právnych predpisoch o výrobkoch, chemických látkach a odpadoch (51). Avšak udelením právomocí stanovovať požiadavky s rovnakými alebo podobnými účinkami, ako majú požiadavky podľa tohto nariadenia, na základe iných právnych predpisov Únie sa neobmedzuje udelenie právomocí zahrnutých v tomto nariadení, ak sa v tomto nariadení neuvádza inak.

(17)

Mal by sa zabezpečiť súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami stanovenými v iných právnych predpisoch Únie alebo podľa nich, najmä v právnych predpisoch o výrobkoch, chemických látkach , obaloch a odpadoch (51). Avšak udelením právomocí stanovovať požiadavky s rovnakými alebo podobnými účinkami, ako majú požiadavky podľa tohto nariadenia, na základe iných právnych predpisov Únie sa neobmedzuje udelenie právomocí zahrnutých v tomto nariadení, ak sa v tomto nariadení neuvádza inak.

(19)

S cieľom zohľadňovať rôznorodosť výrobkov by Komisia mala zvoliť metódy na posúdenie stanovovania požiadaviek na ekodizajn a v prípade potreby ich ďalej rozvíjať podľa povahy výrobku, jeho najrelevantnejších aspektov a jeho vplyvov počas jeho životného cyklu. Komisia by pritom mala zohľadňovať svoje skúsenosti s posudzovaním stanovovania požiadaviek podľa smernice 2009/125/ES a prebiehajúce úsilie o vývoj a zlepšovanie vedeckých hodnotiacich nástrojov, ako je aktualizácia metodiky na ekodizajn energeticky významných výrobkov, metóda environmentálnej stopy výrobku stanovená v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 (56), a to aj pokiaľ ide o dočasné uskladnenie uhlíka, ako aj vývoj noriem medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami vrátane noriem o materiálovej efektívnosti energeticky významných výrobkov. V nadväznosti na tieto nástroje a v prípade potreby na základe špeciálnych štúdii by Komisia mala ďalej posilňovať aspekty obehovosti (ako je trvácnosť, opraviteľnosť vrátane bodového hodnotenia opraviteľnosti, identifikácia chemických látok brániacich opätovnému použitiu a recyklácii) v rámci posudzovania výrobkov a  vypracúvania požiadaviek na ekodizajn a v prípade potreby by mala vyvíjať nové metódy alebo nástroje. Vypracúvanie povinných kritérií verejného obstarávania a zákazy ničenia nepredaných spotrebných výrobkov si takisto môžu vyžadovať nové prístupy.

(19)

S cieľom zohľadňovať rôznorodosť výrobkov by Komisia mala zvoliť metódy na posúdenie stanovovania požiadaviek na ekodizajn a v prípade potreby ich ďalej rozvíjať podľa povahy výrobku, jeho najrelevantnejších aspektov a jeho vplyvov počas jeho životného cyklu. Komisia by pritom mala zohľadňovať svoje skúsenosti s posudzovaním stanovovania požiadaviek podľa smernice 2009/125/ES a prebiehajúce úsilie o vývoj a zlepšovanie vedeckých hodnotiacich nástrojov, ako je aktualizácia metodiky na ekodizajn energeticky významných výrobkov, metóda environmentálnej stopy výrobku stanovená v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 (56), a to aj pokiaľ ide o dočasné uskladnenie uhlíka, ako aj vývoj noriem medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami vrátane noriem o materiálovej efektívnosti energeticky významných výrobkov , ako aj oblasť elektrického inžinierstva . V nadväznosti na tieto nástroje a v prípade potreby na základe špeciálnych štúdii by Komisia mala ďalej posilňovať aspekty obehovosti (ako je trvácnosť, opraviteľnosť vrátane bodového hodnotenia opraviteľnosti, recyklovateľnosť, opätovná použiteľnosť, identifikácia chemických látok brániacich opätovnému použitiu a recyklácii) v rámci posudzovania výrobkov v súlade s prístupom založeným na životnom cykle s cieľom  vypracúvania požiadaviek na ekodizajn a v prípade potreby by mala vyvíjať nové metódy alebo nástroje. Vypracúvanie povinných kritérií verejného obstarávania a zákazy ničenia nepredaných spotrebných výrobkov si takisto môžu vyžadovať nové prístupy.

(20)

Výkonnostné požiadavky by mali súvisieť s vybraným parametrom výrobku relevantným pre cielený aspekt výrobku, pri ktorom sa zistil potenciál na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti. Medzi tieto požiadavky môžu patriť minimálna alebo maximálna úroveň výkonnosti vo vzťahu k parametru výrobku, nekvantitatívne požiadavky, ktorých cieľom je zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k parametru výrobku, alebo požiadavky súvisiace s funkčnými vlastnosťami výrobku s cieľom zabezpečiť, aby vybrané výkonnostné požiadavky nemali negatívny vplyv na schopnosť výrobku plniť funkciu, na ktorú bol navrhnutý a na ktorú sa predáva. Pokiaľ ide o minimálnu alebo maximálnu úroveň, môžu mať napríklad podobu limitu spotreby energie vo fáze používania alebo množstva určitého materiálu, z ktorého sa výrobok skladá, požiadavky na minimálne množstvo recyklovaného obsahu alebo limitu konkrétnej kategórie environmentálneho vplyvu, alebo kumulácie všetkých relevantných environmentálnych vplyvov. Príkladom nekvantitatívnej požiadavky je zákaz konkrétneho technického riešenia, ktoré je nepriaznivé pre opraviteľnosť výrobku. Výkonnostné požiadavky sa budú používať na zabezpečenie odstránenia výrobkov s najhoršími vlastnosťami z trhu, ak je to potrebné na prispievanie k cieľom environmentálnej udržateľnosti tohto nariadenia.

(20)

Výkonnostné požiadavky by mali súvisieť s vybraným parametrom výrobku relevantným pre cielený aspekt výrobku, pri ktorom sa zistil potenciál na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti. Medzi tieto požiadavky môžu patriť minimálna alebo maximálna úroveň výkonnosti vo vzťahu k parametru výrobku, nekvantitatívne požiadavky, ktorých cieľom je zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k parametru výrobku, alebo požiadavky súvisiace s funkčnými vlastnosťami výrobku s cieľom zabezpečiť, aby vybrané výkonnostné požiadavky nemali negatívny vplyv na schopnosť výrobku plniť funkciu, na ktorú bol navrhnutý a na ktorú sa predáva. Pokiaľ ide o minimálnu alebo maximálnu úroveň, môžu mať napríklad podobu limitu spotreby energie vo fáze používania alebo množstva určitého materiálu, z ktorého sa výrobok skladá, požiadavky na minimálne množstvo recyklovaného obsahu , pričom sa zohľadní dostupnosť reckylátov, alebo limitu konkrétnej kategórie environmentálneho vplyvu, alebo kumulácie všetkých relevantných environmentálnych vplyvov. Príkladom nekvantitatívnej požiadavky je zákaz konkrétneho technického riešenia, ktoré je nepriaznivé pre opraviteľnosť výrobku. Výkonnostné požiadavky sa budú používať na zabezpečenie odstránenia výrobkov s najhoršími vlastnosťami z trhu a postupného prechodu na výrobky s najlepšími vlastnosťami , ak je to potrebné na prispievanie k cieľom environmentálnej udržateľnosti tohto nariadenia. V tomto nariadení by sa malo zvážiť aj využívanie obnoviteľných materiálov z udržateľných zdrojov vo výrobkoch a malo by sa riešiť uvoľňovanie nanoplastov a mikroplastov.

(22)

Uznávaným prvkom udržateľnosti výrobkov je chemická bezpečnosť. Zakladá sa na vlastných rizikách chemických látok ohrozujúcich zdravie alebo životné prostredie v kombinácii so špecifickým alebo všeobecným vystavením a zaoberajú sa ňou právne predpisy o chemických látkach, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (58), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (59), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 (60), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 (61) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES (62). Toto nariadenie by nemalo umožniť obmedzenie látok na základe chemickej bezpečnosti, ako sa obmedzujú podľa iných právnych predpisov Únie. Toto nariadenie by takisto nemalo umožniť obmedzenie látok z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou potravín. Právne predpisy Únie o chemických látkach a potravinách však neumožňujú riešenie vplyvov na udržateľnosť, ktoré nesúvisia s chemickou bezpečnosťou alebo bezpečnosťou potravín, prostredníctvom obmedzení určitých látok. Aby sa prekonalo toto obmedzenie, toto nariadenie by za určitých podmienok malo umožňovať obmedzenie látok, ktoré majú negatívny vplyv na udržateľnosť výrobkov, prítomných vo výrobkoch alebo používaných v ich výrobných postupoch, najmä z iných dôvodov, ako je chemická bezpečnosť alebo bezpečnosť potravín. Toto nariadenie by takisto nemalo viesť k duplikácii ani nahradeniu obmedzení látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ (63), ktorej cieľom je ochrana zdravia ľudí a životného prostredia vrátane zhodnocovania a zneškodňovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení environmentálne vhodným spôsobom.

(22)

Uznávaným prvkom udržateľnosti výrobkov je chemická bezpečnosť. Zakladá sa na vlastných rizikách chemických látok ohrozujúcich zdravie alebo životné prostredie v kombinácii so špecifickým alebo všeobecným vystavením a zaoberajú sa ňou právne predpisy o chemických látkach, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (58), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (59), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 (60), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 (61) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES (62). Toto nariadenie by nemalo umožniť obmedzenie látok na základe chemickej bezpečnosti, ako sa obmedzujú podľa iných právnych predpisov Únie , pokiaľ neexistuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vyplývajúce z používania látky prítomnej vo výrobku alebo komponente výrobku pri ich uvádzaní na trh alebo počas nasledujúcich fáz ich životného cyklu . Toto nariadenie by nemalo umožniť obmedzenie látok z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou potravín. Právne predpisy Únie o chemických látkach a potravinách však neumožňujú riešenie vplyvov na udržateľnosť, ktoré nesúvisia s chemickou bezpečnosťou alebo bezpečnosťou potravín, prostredníctvom obmedzení určitých látok. Aby sa prekonalo toto obmedzenie, toto nariadenie by za určitých podmienok malo umožňovať obmedzenie látok, ktoré majú negatívny vplyv na udržateľnosť výrobkov, prítomných vo výrobkoch . Toto nariadenie by takisto malo podľa potreby dopĺňať alebo nemalo viesť k duplikácii ani nahradeniu obmedzení látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ (63), ktorej cieľom je ochrana zdravia ľudí a životného prostredia vrátane zhodnocovania a zneškodňovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení environmentálne vhodným spôsobom.

(23)

Aby sa zlepšila environmentálna udržateľnosť výrobkov, mali by sa požiadavky na informácie vzťahovať na vybraný parameter výrobku relevantný pre aspekt výrobku ako environmentálna stopa výrobku alebo jeho trvanlivosť. Môžu od výrobcu požadovať, aby sprístupnil informácie o výkonnosti výrobku vo vzťahu k zvolenému parametru výrobku alebo iné informácie, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, ako s výrobkom zaobchádzajú iné strany než výrobca, s cieľom zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k uvedenému parametru. Takéto požiadavky na informácie by sa mali podľa potreby stanoviť buď ako doplnok k výkonnostným požiadavkám týkajúcim sa daného parametra výrobku, alebo namiesto nich. V prípade, že delegovaný akt obsahuje požiadavky na informácie, mal by sa v ňom uviesť spôsob sprístupnenia požadovaných informácií, akým je ich umiestnenie na voľne prístupnom webovom sídle, pase výrobku alebo štítku výrobku. Požiadavky na informácie sú potrebné na to, aby viedli k zmene správania, ktorá je potrebná na zabezpečenie dosiahnutia cieľov tohto nariadenia týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti. Očakáva sa, že tým, že sa požiadavkami na informácie poskytne kupujúcim a verejným orgánom solídny základ na porovnávanie výrobkov na základe ich environmentálnej udržateľnosti, podnieti to spotrebiteľov a verejné orgány k udržateľnejším rozhodnutiam.

(23)

Aby sa zlepšila environmentálna udržateľnosť výrobkov, mali by sa požiadavky na informácie vzťahovať na vybraný parameter výrobku relevantný pre aspekt výrobku ako environmentálna a uhlíková stopa výrobku a jeho trvanlivosť. Mali by od výrobcu požadovať, aby sprístupnil informácie o výkonnosti výrobku vo vzťahu k zvolenému parametru výrobku alebo iné informácie, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, ako s výrobkom zaobchádzajú iné strany než výrobca, s cieľom zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k uvedenému parametru. Takéto požiadavky na informácie by sa mali podľa potreby stanoviť buď ako doplnok k výkonnostným požiadavkám týkajúcim sa daného parametra výrobku, alebo namiesto nich. Je dôležité, aby Komisia riadne odôvodnila svoje rozhodnutie stanoviť iba informačné požiadavky namiesto výkonnostných požiadaviek. V prípade, že delegovaný akt obsahuje požiadavky na informácie, mal by sa v ňom uviesť spôsob sprístupnenia a jednoduchej dostupnosti požadovaných informácií, akým je ich umiestnenie na voľne prístupnom webovom sídle, pase výrobku alebo štítku výrobku. Základné informácie o zdraví, bezpečnosti a právach konečných používateľov by sa mali spotrebiteľom vždy poskytovať fyzickými prostriedkami a mali by byť prístupné na dátovom nosiči, ktorý sa nachádza na výrobku. Požiadavky na informácie sú potrebné na to, aby viedli k zmene správania, ktorá je potrebná na zabezpečenie dosiahnutia cieľov tohto nariadenia týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti . Informácie relevantné pre informované rozhodnutie o nákupe by sa mali spotrebiteľovi poskytovať pred kúpou výrobku . Očakáva sa, že tým, že sa požiadavkami na informácie poskytne kupujúcim a verejným orgánom solídny základ na porovnávanie výrobkov na základe ich environmentálnej udržateľnosti, podnieti to spotrebiteľov a verejné orgány k udržateľnejším rozhodnutiam.

(24)

Ak delegované akty obsahujú požiadavky na informácie, môžu okrem toho stanoviť výkonnostné triedy vzhľadom na jeden alebo viaceré relevantné parametre výrobku s cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov na základe tohto parametra. Výkonnostné triedy by mali umožniť rozlišovať výrobky na základe ich relatívnej udržateľnosti a mohli by ich využívať spotrebitelia aj verejné orgány. Cieľom týchto výkonnostných tried ako takých je, aby trh nasmerovali k udržateľnejším výrobkom.

(24)

Ak delegované akty obsahujú požiadavky na informácie, môžu okrem toho stanoviť výkonnostné triedy vzhľadom na jeden alebo viaceré relevantné parametre výrobku s cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov na základe tohto parametra. Výkonnostné triedy by mali umožniť rozlišovať výrobky na základe ich relatívnej udržateľnosti a mohli by ich využívať spotrebitelia aj verejné orgány. Cieľom týchto výkonnostných tried ako takých je, aby trh nasmerovali k udržateľnejším výrobkom bez ohrozenia funkčnosti. Keďže požiadavky na informácie o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov zohrávajú ústrednú úlohu, pokiaľ ide o spotrebiteľov zapojených do udržateľných modelov spotreby, toto nariadenie by malo umožniť stanovovanie skóre opraviteľnosti.

(26)

Požiadavky na informácie stanovené v tomto nariadení by mali zahŕňať požiadavku sprístupniť pas výrobku. Pas výrobku je dôležitým nástrojom na sprístupnenie informácií subjektom v celom hodnotovom reťazci a dostupnosť pasu výrobku by mala výrazne zlepšiť komplexnú vysledovateľnosť výrobku v celom jeho hodnotovom reťazci. Pas výrobku by mal okrem iného pomôcť spotrebiteľom pri informovanom výbere tým, že zlepší ich prístup k  informáciám o výrobkoch, ktoré sú pre nich relevantné , umožniť hospodárskym subjektom aj iným subjektom hodnotového reťazca, akými sú opravovne alebo recyklovatelia, prístup k relevantným informáciám a umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom vykonávať ich povinnosti. Na tento účel by pas výrobku nemal nahrádzať, ale mal by dopĺňať nedigitálne formy prenosu informácií, akými sú informácie v príručke k výrobku alebo na štítku. Okrem toho by malo byť možné pas výrobku používať na informácie o iných aspektoch udržateľnosti, ktoré sa vzťahujú na príslušnú skupinu výrobkov podľa iných právnych predpisov Únie.

(26)

Požiadavky na informácie stanovené v tomto nariadení by mali zahŕňať požiadavku sprístupniť pas výrobku. Pas výrobku je dôležitým nástrojom na sprístupnenie informácií subjektom v celom hodnotovom reťazci a dostupnosť pasu výrobku by mala výrazne zlepšiť komplexnú vysledovateľnosť výrobku v celom jeho hodnotovom reťazci. Pas výrobku by mal okrem iného pomôcť spotrebiteľom pri informovanom výbere tým, že zlepší ich prístup k  relevantnému výrobku , umožní hospodárskym subjektom a iným subjektom hodnotového reťazca, akými sú odborné opravovne , nezávislé subjekty, subjekty vykonávajúce repasáciu alebo recyklovatelia, prístup k relevantným informáciám a umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom vykonávať ich povinnosti bez toho, aby to ohrozilo ochranu dôverných obchodných informácií . Na tento účel by pas výrobku nemal nahrádzať, ale mal by dopĺňať nedigitálne formy prenosu informácií, akými sú informácie v príručke k výrobku alebo na štítku. Okrem toho by malo byť možné pas výrobku používať na informácie o iných aspektoch udržateľnosti, ktoré sa vzťahujú na príslušnú skupinu výrobkov podľa iných právnych predpisov Únie.

(27)

Aby sa zohľadnila povaha výrobku a jeho trh, mali by sa informácie, ktoré sa majú uvádzať v pase výrobku, pri príprave konkrétnych pravidiel pre jednotlivé výrobky dôkladne individuálne preskúmať. Na optimalizáciu prístupu k výsledným informáciám a zároveň na ochranu práv duševného vlastníctva je potrebné navrhnúť a zaviesť pas výrobku, ktorý umožní diferencovaný prístup k informáciám uvedeným v pase výrobku v závislosti od druhu informácií a typológie zainteresovaných strán. Podobne, aby sa predišlo nákladom pre spoločnosti a verejnosť, ktoré by boli neúmerné rozsiahlejším prínosom, pas výrobku by mal byť prispôsobený položke, šarži alebo modelu výrobku v závislosti napríklad od zložitosti hodnotového reťazca, rozmerov, povahy alebo vplyvov posudzovaných výrobkov.

(27)

Aby sa zohľadnila povaha výrobku a jeho trh, mali by sa informácie, ktoré sa majú uvádzať v pase výrobku, pri príprave konkrétnych pravidiel pre jednotlivé výrobky dôkladne individuálne preskúmať s prihliadnutím na jedinečné položky a ochranu dôverných obchodných informácií . Na optimalizáciu prístupu k výsledným informáciám a zároveň na ochranu práv duševného vlastníctva je potrebné navrhnúť a zaviesť pas výrobku, ktorý umožní diferencovaný prístup k informáciám uvedeným v pase výrobku v závislosti od druhu informácií a typológie zainteresovaných strán. Podobne, aby sa predišlo nákladom pre spoločnosti a verejnosť, ktoré by boli neúmerné rozsiahlejším prínosom, pas výrobku by mal byť prispôsobený položke, šarži alebo modelu výrobku v závislosti napríklad od zložitosti hodnotového reťazca, rozmerov, povahy alebo vplyvov posudzovaných výrobkov. Pas výrobku by mal zostať k dispozícii aspoň po dobu očakávanej životnosti konkrétneho výrobku, ale s dostatočnou rezervou, aby sa zaručila dostupnosť pasu výrobku v prípadoch, ak výrobok vydrží dlhšie, ako sa očakávalo.

(28)

Na zabezpečenie interoperability by sa mali špecifikovať druhy povolených dátových nosičov. Z toho istého dôvodu by sa mal dátový nosič a jedinečný identifikátor výrobku poskytovať v súlade s medzinárodne uznávanými normami. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom zmeniť toto nariadenie nahradením alebo pridaním noriem, v súlade s ktorými možno vzhľadom na technický alebo vedecký pokrok dátový nosič a jedinečné identifikátory poskytovať. Tým by sa malo zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v pase výrobku mohli zaznamenávať a prenášať všetky hospodárske subjekty, ako aj zaručiť kompatibilitu jedinečného identifikátora s externými komponentmi, akými sú snímacie zariadenia.

(28)

Na zabezpečenie interoperability by sa mali špecifikovať druhy povolených dátových nosičov. Z toho istého dôvodu by sa mal dátový nosič a jedinečný identifikátor výrobku poskytovať v súlade s medzinárodne uznávanými normami. Údaje by sa mali dať prenášať v otvorenej interoperabilnej sieti na výmenu údajov bez odkázanosti na určitého dodávateľa. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom zmeniť toto nariadenie nahradením alebo pridaním noriem, v súlade s ktorými možno vzhľadom na technický alebo vedecký pokrok dátový nosič a jedinečné identifikátory poskytovať. Tým by sa malo zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v pase výrobku mohli zaznamenávať a prenášať všetky hospodárske subjekty, ako aj zaručiť kompatibilitu jedinečného identifikátora s externými komponentmi, akými sú snímacie zariadenia.

(29)

Aby sa zbytočne neodďaľovalo stanovenie iných požiadaviek na ekodizajn, ako sú požiadavky na pas výrobku, alebo aby sa zabezpečilo účinné zavedenie pasov výrobkov, Komisia by mala mať možnosť vyňať skupiny výrobkov z požiadaviek týkajúcich sa pasu výrobku v prípade, že nie sú k dispozícii technické špecifikácie týkajúce sa základných požiadaviek na technický návrh a fungovanie pasu výrobku. Podobne, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu hospodárskeho subjektu, Komisia by mala mať možnosť oslobodiť skupiny výrobkov od požiadaviek na pas výrobku v prípade, že v iných právnych predpisoch Únie už je zahrnutý systém digitálneho poskytovania informácií o výrobkoch, ktorý umožňuje subjektom v celom hodnotovom reťazci prístup k relevantným informáciám o výrobkoch a uľahčuje overovanie súladu výrobku príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Tieto výnimky by sa mali pravidelne preverovať s prihliadnutím na ďalšiu dostupnosť technických špecifikácií.

(29)

Aby sa zbytočne neodďaľovalo stanovenie iných požiadaviek na ekodizajn, ako sú požiadavky na pas výrobku, alebo aby sa zabezpečilo účinné zavedenie pasov výrobkov, Komisia by mala mať možnosť vyňať skupiny výrobkov z požiadaviek týkajúcich sa pasu výrobku v prípade, že nie sú k dispozícii technické špecifikácie týkajúce sa základných požiadaviek na technický návrh a fungovanie pasu výrobku. Podobne, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu hospodárskeho subjektu, Komisia by mala mať možnosť oslobodiť skupiny výrobkov od požiadaviek na pas výrobku výnimočne v prípade, že v iných právnych predpisoch Únie už je zahrnutý systém digitálneho poskytovania informácií o výrobkoch, ktorý umožňuje subjektom v celom hodnotovom reťazci prístup k relevantným informáciám o výrobkoch a uľahčuje overovanie súladu výrobku príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Tieto výnimky by sa mali pravidelne preverovať s prihliadnutím na ďalšiu dostupnosť technických špecifikácií a podľa možnosti ukončovať .

(33)

Na zabezpečenie účinného zavedenia pasu výrobku by technický návrh, požiadavky na údaje a fungovanie pasu výrobku mali byť v súlade so súborom základných technických požiadaviek. Takéto požiadavky by mali poskytnúť základ pre jednotné zavádzanie pasu výrobku vo všetkých odvetviach. Mali by sa stanoviť technické špecifikácie na zabezpečenie účinného splnenia týchto základných požiadaviek, a to buď v podobe harmonizovanej normy uvedenej v úradnom vestníku, alebo, ako náhradná možnosť, v podobe spoločnej špecifikácie prijatej Komisiou. Technickým návrhom by sa malo zabezpečiť, aby pas výrobku umožňoval prístup k údajom bezpečným spôsobom , pričom by sa dodržiavali pravidlá ochrany súkromia. Digitálny pas výrobku sa pripraví v rámci otvoreného dialógu s medzinárodnými partnermi tak, aby sa zohľadnili ich názory pri vypracúvaní technických špecifikácií a aby sa zabezpečilo, že technické špecifikácie pomôžu odstrániť obchodné prekážky pre ekologickejšie výrobky a znížiť náklady na udržateľné investície, marketing a  dodržiavanie predpisov . Technické špecifikácie a požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti v celom hodnotovom reťazci by sa mali na účely ich účinného vykonávania v čo najväčšej možnej miere vypracovať na základe konsenzuálneho prístupu a zapojenia, akceptácie a účinnej spolupráce rôznych skupín subjektov vrátane orgánov pre normalizáciu, priemyselných združení, spotrebiteľských organizácií, odborníkov, mimovládnych organizácií a medzinárodných partnerov vrátane rozvojových ekonomík.

(33)

Na zabezpečenie účinného zavedenia pasu výrobku by technický návrh, požiadavky na údaje a fungovanie pasu výrobku mali byť v súlade so súborom základných technických požiadaviek. Takéto požiadavky by mali poskytnúť základ pre jednotné zavádzanie pasu výrobku vo všetkých odvetviach. Mali by sa stanoviť technické špecifikácie na zabezpečenie účinného splnenia týchto základných požiadaviek, a to buď v podobe harmonizovanej normy uvedenej v úradnom vestníku, alebo, ako náhradná možnosť, v podobe spoločnej špecifikácie prijatej Komisiou. Z technického hľadiska by sa malo zabezpečiť, aby boli údaje v pase výrobku uložené bezpečným spôsobom v súlade s pravidlami ochrany súkromia. Digitálny pas výrobku sa pripraví v rámci otvoreného dialógu s medzinárodnými partnermi tak, aby sa zohľadnili ich názory pri vypracúvaní technických špecifikácií a aby sa zabezpečilo, že technické špecifikácie pomôžu odstrániť obchodné prekážky pre ekologickejšie výrobky s dlhším životným cyklom a vyššou obehovosťou a znížiť náklady na udržateľné investície, marketing , dodržiavanie predpisov a  podporné inovácie . Technické špecifikácie a požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti v celom hodnotovom reťazci by sa mali na účely ich účinného vykonávania v čo najväčšej možnej miere vypracovať na základe konsenzuálneho prístupu a zapojenia, akceptácie a účinnej spolupráce rôznych skupín subjektov vrátane orgánov pre normalizáciu, priemyselných združení , startupov , spotrebiteľských organizácií, odborníkov, mimovládnych organizácií a medzinárodných partnerov vrátane rozvojových ekonomík.

(35)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo byť v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (66). Spracúvanie osobných údajov Komisiou by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (67).

(35)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo byť v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (66) , pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zásadám špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov . Spracúvanie osobných údajov Komisiou by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (67). Osobné údaje koncových používateľov by sa nemali uchovávať v digitálnom pase výrobku.

(39)

Štítky by v prípade, že to vyžadujú delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia, mali v snahe podnietiť spotrebiteľov k  udržateľnejším rozhodnutiam poskytovať informácie umožňujúce účinné porovnávanie výrobkov, napríklad uvedením výkonnostnej triedy. Výslovne pre spotrebiteľov môžu fyzické štítky slúžiť ako ďalší zdroj informácií na mieste predaja. Môžu spotrebiteľom poskytnúť rýchlu vizuálnu oporu na rozlíšenie medzi výrobkami na základe ich výkonnosti vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku alebo súboru parametrov výrobku. V prípade potreby by mali umožniť aj prístup k ďalším informáciám prostredníctvom osobitných odkazov, akými sú adresy webových sídel, dynamické kódy QR, odkazy na online štítky alebo akékoľvek vhodné prostriedky orientované na spotrebiteľa. Komisia by mala v príslušnom delegovanom akte stanoviť najúčinnejší spôsob označovania takýmito štítkami, a to aj v prípade online predaja na diaľku, pričom by mala zohľadniť dôsledky pre zákazníkov a hospodárske subjekty a vlastnosti dotknutých výrobkov. Komisia môže takisto požadovať, aby bol štítok vytlačený na obale výrobku.

(39)

Štítky by v prípade, že to vyžadujú delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia, mali v snahe podnietiť spotrebiteľov k  udržateľným rozhodnutiam poskytovať jasné a ľahko pochopiteľné informácie umožňujúce účinné porovnávanie výrobkov, napríklad uvedením výkonnostnej triedy. Výslovne pre spotrebiteľov môžu fyzické štítky slúžiť ako ďalší zdroj informácií na mieste predaja. Môžu spotrebiteľom poskytnúť rýchlu vizuálnu oporu na rozlíšenie medzi výrobkami na základe ich výkonnosti vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku alebo súboru parametrov výrobku. V prípade potreby by mali umožniť aj prístup k ďalším informáciám prostredníctvom osobitných odkazov, akými sú adresy webových sídel, dynamické kódy QR, odkazy na online štítky alebo akékoľvek vhodné prostriedky orientované na spotrebiteľa. Komisia by mala v príslušnom delegovanom akte stanoviť najúčinnejší spôsob označovania takýmito štítkami, a to aj v prípade online predaja na diaľku, pričom by mala zohľadniť dôsledky pre zákazníkov a hospodárske subjekty a vlastnosti dotknutých výrobkov. Komisia môže takisto požadovať, aby bol štítok vytlačený na obale výrobku.

(41)

Spotrebitelia by mali byť chránení pred zavádzajúcimi informáciami, ktoré by mohli brániť v tom, aby si vyberali udržateľnejšie výrobky. Z týchto dôvodov by sa malo zakázať uvádzať na trh výrobky označené štítkom, ktorý napodobňuje štítky stanovené v tomto nariadení.

(41)

Spotrebitelia by mali byť chránení pred zavádzajúcimi informáciami, ktoré by mohli brániť v tom, aby si vyberali udržateľnejšie výrobky. Z týchto dôvodov by sa malo zakázať uvádzať na trh výrobky označené štítkom so zavádzajúcimi alebo protichodnými informáciami alebo štítkom , ktorý napodobňuje štítky stanovené v tomto nariadení. Malo by však byť možné pokračovať v zobrazovaní environmentálnej značky alebo iných jestvujúcich environmentálnych značiek typu I, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 66/2010.

(42)

V snahe dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody čo najefektívnejšie a zamerať sa najprv na výrobky s najväčším vplyvom by Komisia mala stanoviť priority výrobkov, ktoré sa majú regulovať podľa tohto nariadenia, a požiadavky, ktoré sa na ne budú vzťahovať. Na základe postupu, ktorý sa uplatňuje pri stanovovaní priorít podľa smernice 2009/125/ES, by Komisia mala prijať pracovný plán, ktorý by sa vzťahoval aspoň na tri roky a v ktorom sa stanoví zoznam skupín výrobkov, pre ktoré plánuje prijať delegované akty, ako aj aspekty výrobkov, v prípade ktorých plánuje prijať delegované akty horizontálneho uplatňovania. Komisia by mala pri stanovovaní priorít vychádzať zo súboru kritérií, ktoré sa týkajú najmä potenciálneho prínosu delegovaných aktov k cieľom Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetiky, ako aj ich potenciálu na zlepšenie aspektov výrobkov vybraných bez neúmerných nákladov pre verejnosť a hospodárske subjekty. Vzhľadom na ich význam pre splnenie energetických cieľov Únie by pracovné plány mali zahŕňať primeraný podiel opatrení týkajúcich sa energeticky významných výrobkov. Konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami by sa mali uskutočniť aj prostredníctvom fóra pre ekodizajn. Vzhľadom na komplementárnosť tohto nariadenia s nariadením (EÚ) 2017/1369 v prípade energeticky významných výrobkov by sa mali zosúladiť harmonogramy pracovného plánu podľa tohto nariadenia a harmonogram stanovený podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/1369.

(42)

V snahe dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody čo najefektívnejšie a zamerať sa najprv na výrobky s najväčším vplyvom by Komisia mala stanoviť priority výrobkov, ktoré sa majú regulovať podľa tohto nariadenia, a požiadavky, ktoré sa na ne budú vzťahovať. Na základe postupu, ktorý sa uplatňuje pri stanovovaní priorít podľa smernice 2009/125/ES, by Komisia mala prijať pracovný plán, ktorý by sa vzťahoval aspoň na tri roky a v ktorom sa stanoví zoznam skupín výrobkov, pre ktoré plánuje prijať delegované akty, ako aj aspekty výrobkov, v prípade ktorých plánuje prijať delegované akty horizontálneho uplatňovania a očakávané harmonogramy ich zavedenia. Pracovný plán a jeho aktualizácie by mali byť verejne dostupné a pred ich prijatím sa predložia Európskemu parlamentu . Komisia by mala vziať do úvahy najmä skupiny výrobkov uvedené v tomto nariadení a vychádzať zo súboru kritérií, ktoré sa týkajú najmä prínosu delegovaných aktov k cieľom Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetiky, ako aj ich potenciálu na zlepšenie aspektov výrobkov vybraných bez neúmerných nákladov pre verejnosť a hospodárske subjekty. Vzhľadom na ich význam pre splnenie energetických cieľov Únie by pracovné plány mali zahŕňať primeraný podiel opatrení týkajúcich sa energeticky významných výrobkov. Konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami by sa mali uskutočniť aj prostredníctvom fóra pre ekodizajn. Vzhľadom na komplementárnosť tohto nariadenia s nariadením (EÚ) 2017/1369 v prípade energeticky významných výrobkov by sa mali zosúladiť harmonogramy pracovného plánu podľa tohto nariadenia a harmonogram stanovený podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/1369.

(42a)

Cementársky priemysel, ako jedno z energeticky, materiálovo a uhlíkovo najnáročnejších odvetví, je v súčasnosti zodpovedný za približne 7 % celkových a 4 % únijných emisií CO2  (1a) , čo z neho robí kľúčové odvetvie pre čo najrýchlejšie dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a cieľov Únie v oblasti klímy. Hoci stavebné výrobky vrátane cementu majú byť zahrnuté do [nadchádzajúceho nariadenia, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje nariadenie (EÚ) 305/2011 (2022/0094 COD)], zostávajú v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Aby sa predišlo nedostatku požiadaviek na výrobky, ktoré sú naliehavo potrebné na dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, akákoľvek absencia primeraných požiadaviek na výkonnosť a informácie pre tieto výrobky podľa [nadchádzajúceho nariadenia, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011 (2022/0094 COD)], by mala viesť k ich zahrnutiu do ďalšieho pracovného plánu tohto nariadenia.

(43)

Pri riešení problematiky stavebných výrobkov by sa v tomto nariadení mali stanoviť požiadavky na konečné výrobky len vtedy, ak je nepravdepodobné, že by sa povinnosťami vyplývajúcimi z [revidovaného nariadenia o stavebných výrobkoch] a jeho vykonávaním dostatočne dosiahli ciele environmentálnej udržateľnosti sledované týmto nariadením. Okrem toho by Komisia pri formulovaní pracovných plánov mala zohľadniť, že v nadväznosti na súčasnú prax budú [v revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch] vo vzťahu k energeticky významným výrobkom, ktoré sú takisto stavebnými výrobkami, prevládať požiadavky na udržateľnosť stanovené podľa tohto nariadenia. Malo by to tak byť napríklad v prípade kotlov, tepelných čerpadiel, zariadení na ohrev vody a vykurovanie priestoru, ventilátorov, systémov chladenia a ventilácie a fotovoltických výrobkov (s výnimkou fotovoltických panelov integrovaných v budovách). V prípade týchto výrobkov môže [revidované nariadenie o stavebných výrobkoch] v prípade potreby zasiahnuť doplnkovým spôsobom, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné aspekty, pričom sa zohľadnia aj iné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, akými sú plynové spotrebiče, nízke napätie a strojové zariadenia.

(43)

Komisia by pri formulovaní pracovných plánov mala zohľadniť, že v nadväznosti na súčasnú prax budú [v revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch] vo vzťahu k energeticky významným výrobkom, ktoré sú takisto stavebnými výrobkami, prevládať požiadavky na udržateľnosť stanovené podľa tohto nariadenia. Malo by to tak byť napríklad v prípade kotlov, tepelných čerpadiel, zariadení na ohrev vody a vykurovanie priestoru, ventilátorov, systémov chladenia a ventilácie a fotovoltických výrobkov (s výnimkou fotovoltických panelov integrovaných v budovách). V prípade týchto výrobkov môže [revidované nariadenie o stavebných výrobkoch] v prípade potreby zasiahnuť doplnkovým spôsobom, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné aspekty, pričom sa zohľadnia aj iné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, akými sú plynové spotrebiče, nízke napätie a strojové zariadenia.

(44)

V snahe podporiť samoreguláciu ako platnú alternatívu k regulačným prístupom by toto nariadenie malo v nadväznosti na smernicu 2009/125/ES zahŕňať možnosť, aby výrobné odvetvie predložilo samoregulačné opatrenia. Komisia by mala posúdiť samoregulačné opatrenia navrhnuté výrobným odvetvím spolu s informáciami a dôkazmi predloženými signatármi, a to aj vzhľadom na záväzky Únie v oblasti medzinárodného obchodu a potrebu zabezpečiť súlad s právom Únie. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijatie a aktualizáciu aktu, v ktorom by sa uviedli samoregulačné opatrenia považované za platné alternatívy delegovaného aktu, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn. Je takisto potrebné, napríklad vzhľadom na vývoj na relevantnom trhu alebo na technologický vývoj v rámci dotknutej skupiny výrobkov, aby Komisia mohla požiadať o revidovanú verziu samoregulačného opatrenia vždy, keď to bude považovať za potrebné. Po zaradení samoregulačného opatrenia do vykonávacieho aktu existuje na strane hospodárskych subjektov oprávnené očakávanie, že Komisia neprijme delegovaný akt, ktorým sa stanovia požiadavky na ekodizajn pre uvedenú konkrétnu skupinu výrobkov. Nie je však vylúčené, že Komisia prijme horizontálne požiadavky na ekodizajn, ktoré by sa vzťahovali aj na výrobky, na ktoré sa vzťahuje uznané samoregulačné opatrenie, pokiaľ ide o aspekty výrobkov, na ktoré sa uvedené samoregulačné opatrenie nevzťahuje. Ak sa Komisia domnieva, že samoregulačné opatrenie už nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení, mala by uvedenú samoreguláciu odstrániť z  vykonávacieho aktu, v ktorom sa uvádzajú uznané samoregulačné opatrenia. V dôsledku toho potom možno v súlade s týmto nariadením stanoviť požiadavky na ekodizajn pre skupiny výrobkov, na ktoré sa predtým vzťahovalo samoregulačné opatrenie.

(44)

V snahe podnietiť samoreguláciu ako platnú alternatívu k regulačným prístupom by toto nariadenie malo v nadväznosti na smernicu 2009/125/ES zahŕňať možnosť, aby výrobné odvetvie predložilo samoregulačné opatrenia , ak tieto výrobky alebo skupiny výrobkov nie sú zahrnuté do pracovného plánu pre ekodizajn. Samoregulačné opatrenia by mali byť zladené s cieľmi tohto nariadenia . Komisia by mala posúdiť samoregulačné opatrenia navrhnuté výrobným odvetvím spolu s informáciami a dôkazmi predloženými signatármi, a to aj vzhľadom na záväzky Únie v oblasti medzinárodného obchodu a potrebu zabezpečiť súlad s právom Únie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty na prijatie a aktualizáciu aktu, v ktorom by sa uviedli samoregulačné opatrenia považované za platné alternatívy delegovaného aktu, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn. Je takisto potrebné, napríklad vzhľadom na vývoj na relevantnom trhu alebo na technologický vývoj v rámci dotknutej skupiny výrobkov, aby Komisia mohla požiadať o revidovanú verziu samoregulačného opatrenia vždy, keď to bude považovať za potrebné. Po zaradení samoregulačného opatrenia do delegovaného aktu existuje na strane hospodárskych subjektov oprávnené očakávanie, že Komisia neprijme delegovaný akt, ktorým sa stanovia požiadavky na ekodizajn pre uvedenú konkrétnu skupinu výrobkov. Nie je však vylúčené, že Komisia prijme horizontálne požiadavky na ekodizajn, ktoré by sa vzťahovali aj na výrobky, na ktoré sa vzťahuje uznané samoregulačné opatrenie, pokiaľ ide o aspekty výrobkov, na ktoré sa uvedené samoregulačné opatrenie nevzťahuje. Ak sa Komisia domnieva, že samoregulačné opatrenie už nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení, mala by uvedenú samoreguláciu odstrániť z  delegovaného aktu, v ktorom sa uvádzajú uznané samoregulačné opatrenia. V dôsledku toho potom možno v súlade s týmto nariadením stanoviť požiadavky na ekodizajn pre skupiny výrobkov, na ktoré sa predtým vzťahovalo samoregulačné opatrenie.

(45)

Mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP) by mohli výrazne profitovať zo zvýšenia dopytu po udržateľných výrobkoch, ale mohli by im takisto vzniknúť náklady a ťažkosti vyplývajúce z niektorých požiadaviek. Členské štáty a Komisia by mali vo svojich príslušných oblastiach zodpovednosti poskytovať primerané informácie, zabezpečovať cielenú a špecializovanú odbornú prípravu a poskytovať osobitnú pomoc a podporu vrátane finančnej podpory MSP pôsobiacim v oblasti výroby výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn. Tieto opatrenia by sa mali napríklad vzťahovať na výpočet environmentálnej stopy výrobku a  technické vykonávanie pasu výrobku . Členské štáty by mali prijať opatrenia v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci.

(45)

Mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP) by mohli výrazne profitovať zo zvýšenia dopytu po udržateľných výrobkoch, ale mohli by im takisto vzniknúť náklady a ťažkosti vyplývajúce z niektorých požiadaviek. S cieľom podpory MSP by členské štáty a Komisia mali vo svojich príslušných oblastiach zodpovednosti poskytovať primerané informácie, zabezpečovať cielenú a špecializovanú odbornú prípravu a poskytovať osobitnú pomoc a podporu vrátane podpory mikropodnikom a MSP pôsobiacim v oblasti výroby výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn , prostredníctvom existujúcich fondov a finančných nástrojov . Tieto opatrenia by mali zahŕňať aspoň osobitné mechanizmy na uľahčovanie dodržiavania súladu s požiadavkami stanovenými v pase výrobku a  s vykonávaním posudzovania životného cyklu . Členské štáty by mali prijať opatrenia v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci.

(46)

Ničenie nepredaných spotrebných výrobkov, akými sú textil a obuv, hospodárskymi subjektmi sa stáva rozšíreným environmentálnym problémom v celej Únii, najmä v dôsledku rýchleho rastu online predaja. Predstavuje stratu cenných hospodárskych zdrojov, keďže tovar sa vyrába, prepravuje a následne ničí bez toho, aby sa na určený účel použil. V záujme ochrany životného prostredia je preto potrebné, aby sa týmto nariadením vytvoril rámec na zamedzenie ničenia nepredaných výrobkov primárne určených pre spotrebiteľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (69)vrátane výrobkov, ktoré spotrebiteľ vrátil vzhľadom na svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/83/EÚ (70). Tým sa zníži vplyv týchto výrobkov na životné prostredie znížením tvorby odpadu a odrádzaním od nadprodukcie výrobkov. Okrem toho, vzhľadom na to, že niekoľko členských štátov zaviedlo vnútroštátne právne predpisy o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, čím sa narušil trh, sú potrebné harmonizované pravidlá o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, aby sa zabezpečilo, že distribútori, maloobchodníci a iné hospodárske subjekty budú podliehať rovnakým pravidlám a stimulom vo všetkých členských štátoch.

(46)

Ničenie nepredaných spotrebných výrobkov, akými sú textil a obuv, ako aj elektrické a elektronické zariadenia alebo prístroje, hospodárskymi subjektmi sa stáva rozšíreným environmentálnym problémom v celej Únii, najmä v dôsledku rýchleho rastu online predaja. Predstavuje stratu cenných hospodárskych zdrojov, keďže tovar sa vyrába, prepravuje a následne ničí bez toho, aby sa na určený účel použil. V záujme ochrany životného prostredia je preto potrebné, aby sa týmto nariadením vytvoril rámec na zamedzenie ničenia nepredaných výrobkov primárne určených pre spotrebiteľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (69)vrátane výrobkov, ktoré spotrebiteľ vrátil vzhľadom na svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/83/EÚ (70). Tým sa zníži vplyv týchto výrobkov na životné prostredie znížením tvorby odpadu a odrádzaním od nadprodukcie výrobkov. Okrem toho, vzhľadom na to, že niekoľko členských štátov zaviedlo vnútroštátne právne predpisy o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, čím sa narušil trh, sú potrebné harmonizované pravidlá o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, aby sa zabezpečilo, že distribútori, maloobchodníci a iné hospodárske subjekty budú podliehať rovnakým pravidlám a stimulom vo všetkých členských štátoch.

(47)

V záujme odrádzania od ničenia nepredaných spotrebných výrobkov a ďalšieho získavania údajov o prípadoch tejto praxe by sa týmto nariadením mala zaviesť povinnosť transparentnosti pre hospodárske subjekty, ktoré vlastnia spotrebné výrobky v Únii, na základe ktorej by boli povinné zverejňovať informácie o počte nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok. Hospodársky subjekt by mal uviesť druh alebo kategóriu výrobku, dôvody ich vyradenia a dodania na účely následného spracovania odpadu. Hoci by hospodárske subjekty mali mať možnosť slobodne určiť, ako tieto informácie sprístupňovať spôsobom, ktorý by bol primeraný ich podnikateľskému prostrediu, prípadné zaradenie požadovaných informácií do verejne dostupného nefinančného výkazu vypracovaného v súlade s článkom 19a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (71) by sa malo považovať za najlepší postup.

(47)

V záujme odrádzania od ničenia nepredaných spotrebných výrobkov a ďalšieho získavania údajov o prípadoch tejto praxe by sa týmto nariadením mala zaviesť povinnosť transparentnosti pre hospodárske subjekty, ktoré vlastnia spotrebné výrobky v Únii, na základe ktorej by boli povinné zverejňovať informácie o počte nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok na webstránke Komisie . Hospodárske subjekty by mali uviesť druh alebo kategóriu výrobku, dôvody ich vyradenia a dodania na účely následného spracovania odpadu. Prípadné zaradenie požadovaných informácií do verejne dostupného nefinančného výkazu vypracovaného v súlade s článkom 19a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (71) by sa malo považovať za najlepší postup.

(48)

Aby sa zabránilo ničeniu nepredaných spotrebných výrobkov v prípade, že ničenie takýchto výrobkov prevláda, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o zákaz ničenia takýchto výrobkov. Vzhľadom na široký okruh výrobkov, ktoré možno potenciálne ničiť bez toho, aby sa niekedy predávali či používali, treba v tomto nariadení takúto právomoc udeliť. Zákaz stanovený v delegovaných aktoch by sa však mal uplatňovať na konkrétne skupiny výrobkov, ktoré sa určia na základe posúdenia Komisie, do akej miery dochádza k ničeniu takýchto výrobkov v praxi, pričom sa v prípade potreby zohľadnia informácie, ktoré sprístupnili hospodárske subjekty. Aby sa zabezpečila primeranosť tejto povinnosti, Komisia by mala zvážiť osobitné výnimky, na základe ktorých môže byť naďalej povolené ničiť nepredané spotrebné výrobky, napríklad s ohľadom na obavy o zdravie a bezpečnosť. V záujme monitorovania účinnosti tohto zákazu a odrádzania od obchádzania opatrení by sa od hospodárskych subjektov malo vyžadovať, aby zverejňovali počet zničených nepredaných spotrebných výrobkov a dôvody ich zničenia podľa uplatniteľných výnimiek. A napokon, aby sa predišlo akémukoľvek neprimeranému administratívnemu zaťaženiu MSP , mali by byť oslobodené od povinnosti zverejňovať svoje nepredané vyradené výrobky a od zákazu vyraďovať osobitné skupiny výrobkov stanovené v delegovaných aktoch. Ak však existujú primerané dôkazy o tom, že MSP možno použiť na obchádzanie týchto povinností, Komisia by mala mať možnosť v uvedených delegovaných aktoch v prípade niektorých skupín výrobkov požadovať, aby sa tieto povinnosti vzťahovali aj na mikropodniky, malé alebo stredné podniky.

(48)

Aby sa zabránilo ničeniu nepredaných spotrebných výrobkov v prípade, že ničenie takýchto výrobkov prevláda, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o zákaz ničenia takýchto výrobkov. Vzhľadom na široký okruh výrobkov, ktoré možno potenciálne ničiť bez toho, aby sa niekedy predávali či používali, treba v tomto nariadení takúto právomoc udeliť. Zákaz stanovený v delegovaných aktoch by sa však mal uplatňovať na konkrétne skupiny výrobkov, ktoré sa určia na základe posúdenia Komisie, do akej miery dochádza k ničeniu takýchto výrobkov v praxi, pričom sa v prípade potreby zohľadnia informácie, ktoré sprístupnili hospodárske subjekty. Aby sa zabezpečila primeranosť tejto povinnosti, Komisia by mala zvážiť osobitné výnimky, na základe ktorých môže byť naďalej povolené ničiť nepredané spotrebné výrobky, napríklad s ohľadom na obavy o zdravie a bezpečnosť. Komisia by mala takisto poskytnúť hospodárskym subjektom dostatočný čas na to, aby sa prispôsobili novým požiadavkám takéhoto zákazu. V záujme monitorovania účinnosti tohto zákazu a odrádzania od obchádzania opatrení by sa od hospodárskych subjektov malo vyžadovať, aby zverejňovali počet zničených nepredaných spotrebných výrobkov a dôvody ich zničenia podľa uplatniteľných výnimiek. A napokon, aby sa predišlo akémukoľvek neprimeranému administratívnemu zaťaženiu malých, stredných podnikov a mikropodnikov , mali by byť oslobodené od povinnosti zverejňovať svoje nepredané vyradené výrobky a od zákazu vyraďovať osobitné skupiny výrobkov stanovené v delegovaných aktoch. Ak však existujú primerané dôkazy o tom, že malé, stredné podniky a mikropodniky možno použiť na obchádzanie týchto povinností, Komisia by mala mať možnosť v uvedených delegovaných aktoch v prípade niektorých skupín výrobkov požadovať, aby sa tieto povinnosti vzťahovali aj na mikropodniky, malé alebo stredné podniky. Jeden rok po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] by sa ničenie nepredaných výrobkov hospodárskymi subjektmi malo zakázať v prípade textílií, obuvi, elektrických a elektronických zariadení, keďže existuje dostatok dôkazov preukazujúcich, že k ničeniu takýchto výrobkov dochádza a že je škodlivé pre životné prostredie.

(59)

Je nevyhnutné, aby online trhoviská úzko spolupracovali s orgánmi dohľadu nad trhom. Povinnosť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom sa poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti ukladá podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (74) v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie vrátane výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn. V snahe ďalej zlepšiť spoluprácu v boji proti nezákonnému obsahu v  súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami by toto nariadenie malo obsahovať konkrétne povinnosti zaviesť túto spoluprácu do praxe, pokiaľ ide o  online trhoviská. Orgány dohľadu nad trhom napríklad neustále zlepšujú technologické nástroje, ktoré používajú v rámci dohľadu nad online trhom v snahe identifikovať nevyhovujúce výrobky, ktoré sa predávajú online. Aby boli tieto nástroje funkčné, online trhoviská by mali poskytovať prístup k svojim rozhraniam. Orgány dohľadu nad trhom môžu okrem toho potrebovať aj extrahovať údaje z online trhovísk .

(59)

Je nevyhnutné, aby online trhoviská úzko spolupracovali s orgánmi dohľadu nad trhom. Povinnosť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom sa poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti ukladá podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (74) v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie vrátane výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn.  S cieľom držať krok s technologickým vývojom a novými spôsobmi predaja by sa na účely informácií požadovaných podľa článku 25 a článku 30 ods. 1 tohto nariadenia a prípadne na požiadavky stanovené v  delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 tohto nariadenia mali uplatňovať povinnosti týkajúce sa dodržiavania súladu s projektom stanovené pre poskytovateľov online trhovísk v článku 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065  (74a) . Presadzovanie uvedených povinností podlieha pravidlám stanoveným v kapitole IV nariadenia (EÚ) 2022/2065. Na účely článku 31ods . 3 nariadenia (EÚ) 2022/2065 by poskytovatelia online trhovísk mali využívať aspoň informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Malo by byť možné, aby jednotné kontaktné miesto podľa tohto nariadenia bolo totožné s kontaktným miestom podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2022/2065 bez toho , aby bol ohrozený cieľ, ktorým je rýchle a osobitné riešenie problémov súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov .

(68)

V prípade absencie harmonizovaných noriem by sa mali využívať spoločné špecifikácie ako núdzové riešenie na uľahčenie povinnosti výrobcu dosiahnuť súlad s požiadavkami na ekodizajn. Príkladom je situácia, keď je normalizačný proces zablokovaný pre nedostatočný súhlas medzi zainteresovanými stranami alebo keď dochádza k zbytočným prieťahom pri zavádzaní harmonizovanej normy. Takéto prieťahy sa môžu vyskytnúť napríklad, ak sa nedosiahne požadovaná kvalita. Využitie tohto riešenia by malo byť možné aj vtedy , keď Komisia obmedzila alebo zrušila odkazy na príslušné harmonizované normy v súlade s článkom 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Súlad so spoločnými špecifikáciami by mal takisto viesť k predpokladu zhody.

(68)

Súčasný normalizačný rámec Únie, ktorý je založený na zásadách tzv. nového prístupu a na nariadení (EÚ) č. 1025/2012, predstavuje rámec na vypracovanie noriem, ktoré poskytujú predpoklad zhody s príslušnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. V prípade absencie relevantných odkazov na harmonizované normy by sa mali využívať spoločné špecifikácie prostredníctvom prijatia vykonávacích aktov ako núdzové riešenie na uľahčenie povinnosti výrobcu dosiahnuť súlad s požiadavkami na ekodizajn. Príkladom je situácia, keď je normalizačný proces zablokovaný pre nedostatočný súhlas medzi zainteresovanými stranami alebo keď dochádza k zbytočným prieťahom pri zavádzaní harmonizovanej normy a nie je možné dodržať predpísanú lehotu . Takéto prieťahy sa môžu vyskytnúť napríklad, ak sa nedosiahne požadovaná kvalita. Využitie tohto riešenia by malo byť možné aj tam , kde Komisia obmedzila alebo zrušila odkazy na príslušné harmonizované normy v súlade s článkom 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Súlad so spoločnými špecifikáciami by mal takisto viesť k predpokladu zhody. V záujme zabezpečenia účinnosti by Komisia mala do procesu stanovenia spoločných špecifikácií, ktoré sa vzťahujú na požiadavky na ekodizajn podľa tohto nariadenia, zapojiť príslušné zainteresované strany.

(86)

S cieľom motivovať spotrebiteľov, aby prijímali udržateľné rozhodnutia, najmä ak udržateľnejšie výrobky nie sú až tak cenovo dostupné, by sa mali poskytnúť mechanizmy, ako sú eko-poukážky a environmentálna daň. Keď sa členské štáty rozhodnú využiť stimuly na účely zvýhodnenia najvýkonnejších výrobkov z tých, pre ktoré boli v delegovaných aktoch v zmysle tohto nariadenia stanovené výkonnostné triedy, mali by tak urobiť zacielením týchto stimulov na dve najviac zastúpené výkonnostné triedy, pokiaľ sa v príslušnom delegovanom akte neuvádza inak. Členské štáty by však nemali mať možnosť zakázať uviesť na trh výrobok na základe jeho výkonnostnej triedy. Z toho istého dôvodu by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o bližšie určenie toho, ktorých parametrov výrobku alebo príslušných úrovní výkonnosti sa stimuly členských štátov týkajú v prípade, že v príslušnom delegovanom akte nie je určená žiadna výkonnostná trieda alebo ak sú výkonnostné triedy stanovené vzhľadom na viac ako jeden parameter výrobku. Zavedenie stimulov členských štátov by sa nijako nemalo dotýkať uplatňovania pravidiel Únie pre štátnu pomoc.

(86)

S cieľom motivovať spotrebiteľov, aby prijímali udržateľné rozhodnutia, najmä ak udržateľnejšie výrobky nie sú až tak cenovo dostupné, by sa mali poskytnúť mechanizmy, ako sú eko-poukážky , ktoré by sa mohli používať iba na nákup takých výrobkov a služieb, ktoré berú ohľad na životné prostredie, a environmentálna daň. Keď sa členské štáty rozhodnú využiť stimuly na účely zvýhodnenia najvýkonnejších výrobkov z tých, pre ktoré boli v delegovaných aktoch v zmysle tohto nariadenia stanovené výkonnostné triedy, mali by tak urobiť zacielením týchto stimulov na dve najviac zastúpené výkonnostné triedy, pokiaľ sa v príslušnom delegovanom akte neuvádza inak. Členské štáty by však nemali mať možnosť zakázať uviesť na trh výrobok na základe jeho výkonnostnej triedy. Z toho istého dôvodu by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o bližšie určenie toho, ktorých parametrov výrobku alebo príslušných úrovní výkonnosti sa stimuly členských štátov týkajú v prípade, že v príslušnom delegovanom akte nie je určená žiadna výkonnostná trieda alebo ak sú výkonnostné triedy stanovené vzhľadom na viac ako jeden parameter výrobku. Zavedenie stimulov členských štátov by sa nijako nemalo dotýkať uplatňovania pravidiel Únie pre štátnu pomoc.

(87)

Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k plneniu cieľa, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality, zvýšenie energetickej efektívnosti a efektívnejšie využívanie zdrojov, ako aj prechod na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré by vo vhodných prípadoch vyžadovali od verejných obstarávateľov a obstarávateľov vymedzených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (78) a 2014/25/EÚ (79), aby zosúladili svoje verejné obstarávanie s konkrétnymi kritériami alebo cieľmi zeleného verejného obstarávania, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých v zmysle tohto nariadenia. Kritériá alebo ciele stanovené v delegovaných aktoch pre konkrétne skupiny výrobkov by sa mali spĺňať nielen pri priamom obstarávaní daných výrobkov prostredníctvom verejných zákaziek na dodávku tovaru, ale aj prostredníctvom verejných zákaziek na práce alebo služby, v prípade ktorých sa budú tieto výrobky používať na činnosti predstavujúce predmet daných zákaziek. Na rozdiel od dobrovoľného prístupu povinné kritériá alebo ciele zabezpečia, že využitie verejných výdavkov na posilnenie dopytu po výkonnejších výrobkoch sa maximalizuje. Tieto kritériá by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné.

(87)

Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k plneniu cieľa, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality, zvýšenie energetickej efektívnosti a efektívnejšie využívanie zdrojov, ako aj prechod na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré by vo vhodných prípadoch vyžadovali od verejných obstarávateľov a obstarávateľov vymedzených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (78) a 2014/25/EÚ (79), aby zosúladili svoje verejné obstarávanie s konkrétnymi kritériami alebo cieľmi zeleného verejného obstarávania, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých v zmysle tohto nariadenia. Kritériá alebo ciele stanovené v delegovaných aktoch pre konkrétne skupiny výrobkov by sa mali spĺňať nielen pri priamom obstarávaní daných výrobkov prostredníctvom verejných zákaziek na dodávku tovaru, ale aj prostredníctvom verejných zákaziek na práce alebo služby, v prípade ktorých sa budú tieto výrobky používať na činnosti predstavujúce predmet daných zákaziek. Na rozdiel od dobrovoľného prístupu povinné kritériá alebo ciele zabezpečia, že využitie verejných výdavkov na posilnenie dopytu po výkonnejších výrobkoch sa vo všetkých členských štátoch maximalizuje. Tieto kritériá by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné.

(88)

Účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn je dôležité na to, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie a aby sa prejavili očakávané výhody tohto nariadenia, ako aj jeho prínos pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy, energie a obehovosti. Preto by sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 stanovujúce horizontálny rámec pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie malo uplatňovať na výrobky, pre ktoré sú v zmysle tohto nariadenia stanovené požiadavky na ekodizajn, pokiaľ v tomto nariadení nie sú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou alebo účinkom. Okrem toho, s cieľom znížiť problematické úrovne nesúladu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES, a lepšie predchádzať nesúladu s budúcimi požiadavkami na ekodizajn, berúc do úvahy širší rozsah pôsobnosti a vyššie ambície tohto nariadenia v porovnaní so smernicou 2009/125/ES, by malo toto nariadenie obsahovať osobitné dodatočné pravidlá dopĺňajúce rámec vytvorený na základe nariadenia (EÚ) 2019/1020. Tieto osobitné dodatočné pravidlá by sa mali zameriavať na ďalšie posilňovanie plánovania, koordinácie a podpory úsilia členských štátov a mali by Komisii poskytovať dodatočné nástroje na zabezpečenie toho, aby orgány dohľadu nad trhom prijímali dostatočné opatrenia určené na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn.

(88)

Účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn je dôležité na to, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie a aby sa prejavili očakávané výhody tohto nariadenia, ako aj jeho prínos pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy, energie a obehovosti. Preto by sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 stanovujúce horizontálny rámec pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie malo uplatňovať na výrobky, pre ktoré sú v zmysle tohto nariadenia stanovené požiadavky na ekodizajn, pokiaľ v tomto nariadení nie sú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou alebo účinkom. Okrem toho, s cieľom znížiť problematické úrovne nesúladu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES, a lepšie predchádzať nesúladu s budúcimi požiadavkami na ekodizajn, berúc do úvahy širší rozsah pôsobnosti a vyššie ambície tohto nariadenia v porovnaní so smernicou 2009/125/ES, by malo toto nariadenie obsahovať osobitné dodatočné pravidlá dopĺňajúce rámec vytvorený na základe nariadenia (EÚ) 2019/1020. Tieto osobitné dodatočné pravidlá by sa mali zameriavať na ďalšie posilňovanie plánovania, koordinácie a podpory úsilia členských štátov a mali by Komisii poskytovať dodatočné nástroje na zabezpečenie toho, aby orgány dohľadu nad trhom prijímali dostatočné opatrenia určené na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn a v prípade potreby na obnovenie súladu .

(90)

S cieľom zabezpečiť vykonávanie náležitých kontrol v primeranom rozsahu v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn by mali členské štáty vypracovať osobitný akčný plán, v ktorom budú uvedené výrobky alebo požiadavky označené v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia ako priority, a činnosti plánované na účely zníženia nesúladu príslušných výrobkov alebo s príslušnými požiadavkami na ekodizajn. Tento akčný plán by mal byť v relevantných prípadoch súčasťou vnútroštátnych stratégií členských štátov dohľadu nad trhom prijatých podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(90)

S cieľom zabezpečiť vykonávanie náležitých kontrol v primeranom rozsahu v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn by mali členské štáty vypracovať osobitný akčný plán, v ktorom budú uvedené výrobky alebo požiadavky označené v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia ako priority, a činnosti plánované na účely zníženia alebo odstránenia nesúladu príslušných výrobkov alebo s príslušnými požiadavkami na ekodizajn. Tento akčný plán by mal byť v relevantných prípadoch súčasťou vnútroštátnych stratégií členských štátov dohľadu nad trhom prijatých podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(91)

Priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia by sa mali určiť na základe objektívnych kritérií, ako sú pozorované úrovne nesúladu alebo environmentálne vplyvy vyplývajúce z nesúladu. Plánované činnosti zamerané na tieto priority by zase mali byť primerané skutočnostiam, ktoré viedli k ich prioritizácii. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aby mohla určiť výrobky a požiadavky, ktoré by mali členské štáty považovať za priority v rámci dohľadu nad trhom v kontexte svojich akčných plánov určujúcich priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia, a činnosti plánované na účely zníženia nesúladu.

(91)

Priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia by sa mali určiť na základe objektívnych kritérií, ako sú pozorované úrovne nesúladu alebo environmentálne vplyvy vyplývajúce z nesúladu alebo počet prijatých sťažností . Plánované činnosti zamerané na tieto priority by zase mali byť primerané skutočnostiam, ktoré viedli k ich prioritizácii. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aby mohla určiť výrobky a požiadavky, ktoré by mali členské štáty považovať za priority v rámci dohľadu nad trhom v kontexte svojich akčných plánov určujúcich priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia, a činnosti plánované na účely zníženia nesúladu.

(92)

Ak sa napriek posilneniu plánovania, koordinácie a podpory stanovených v tomto nariadení zistia problematické úrovne nesúladu s požiadavkami na ekodizajn, Komisia by mala mať možnosť zasiahnuť a zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom vykonávali kontroly v primeranom rozsahu. S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn by sa preto mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými by sa stanovil minimálny počet kontrol vykonaných na konkrétnych výrobkoch alebo požiadavkách. Toto splnomocnenie by malo dopĺňať splnomocnenie uvedené v článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(92)

Ak sa napriek posilneniu plánovania, koordinácie a podpory stanovených v tomto nariadení zistia problematické úrovne nesúladu s požiadavkami na ekodizajn, Komisia by mala mať možnosť rýchlo a účinne zasiahnuť a zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom vykonávali kontroly v primeranom rozsahu. S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn by sa preto mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými by sa stanovil minimálny počet kontrol vykonaných na konkrétnych výrobkoch alebo požiadavkách. Toto splnomocnenie by malo dopĺňať splnomocnenie uvedené v článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(94)

S cieľom ešte viac posilniť koordináciu orgánov dohľadu nad trhom a na účely určenia výrobkov alebo požiadaviek označených v rámci dohľadu nad trhom podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 za priority a činností plánovaných na účely zníženia nesúladu by sa mala v pravidelných intervaloch stretávať skupina pre administratívnu spoluprácu (ďalej len „skupina ADCO“), ktorá by mala určiť spoločné priority pre dohľad nad trhom, ktoré by sa mali zohľadniť v akčných plánoch členských štátov, priority v poskytovaní podpory Únie a požiadavky na ekodizajn, ktoré sa vykladajú rôzne, čo vedie k narušeniu trhu.

(94)

S cieľom ešte viac posilniť koordináciu orgánov dohľadu nad trhom a na účely určenia výrobkov alebo požiadaviek označených v rámci dohľadu nad trhom podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 za priority a činností plánovaných na účely zníženia alebo odstránenia nesúladu by sa mala v pravidelných intervaloch stretávať skupina pre administratívnu spoluprácu (ďalej len „skupina ADCO“), ktorá by mala určiť spoločné priority pre dohľad nad trhom, ktoré by sa mali zohľadniť v akčných plánoch členských štátov, priority v poskytovaní podpory Únie a požiadavky na ekodizajn, ktoré sa vykladajú rôzne, čo vedie k narušeniu trhu.

(95)

Na podporu úsilia členských štátov zabezpečiť prijatie dostatočných opatrení určených na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn by mala Komisia v relevantných prípadoch využiť podporné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020. Komisia by mala organizovať a vo vhodných prípadoch financovať spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania v oblastiach spoločného záujmu, spoločné investície do kapacít dohľadu nad trhom a spoločnú odbornú prípravu pre zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom, notifikujúcich orgánov a notifikovaných osôb. Okrem toho by mala Komisia vypracovať usmernenia k predkladaniu žiadostí a , ak je to potrebné, presadzovať požiadavky na ekodizajn s cieľom zabezpečiť ich harmonizované uplatňovanie.

(95)

Na podporu úsilia členských štátov zabezpečiť prijatie dostatočných opatrení určených na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn by mala Komisia v relevantných prípadoch využiť podporné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020. Komisia by mala organizovať a vo vhodných prípadoch financovať spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania v oblastiach spoločného záujmu, spoločné investície do kapacít dohľadu nad trhom a spoločnú odbornú prípravu pre zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom, notifikujúcich orgánov a notifikovaných osôb. Okrem toho by mala Komisia vypracovať usmernenia k predkladaniu žiadostí a presadzovať požiadavky na ekodizajn s cieľom zabezpečiť ich harmonizované uplatňovanie.

(101)

V záujme posilnenia dôvery vo výrobky uvedené na trh, najmä pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na ekodizajn, musí mať verejnosť istotu, že hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh nevyhovujúce výrobky, budú podliehať sankciám. Preto je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(101)

V záujme posilnenia dôvery vo výrobky uvedené na trh, najmä pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na ekodizajn, musí mať verejnosť istotu, že hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh nevyhovujúce výrobky, budú podliehať sankciám. Preto je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. S cieľom umožniť konzistentnejšie uplatňovanie sankcií by sa mali na určenie druhov a úrovní sankcií, ktoré sa majú uložiť v prípade porušení tohto nariadenia, stanoviť spoločné neúplné kritériá. Takéto kritériá by mali okrem iného zahŕňať povahu a závažnosť porušenia predpisov a hospodárske úžitky vyplývajúce z toho porušenia, ako aj škodu na životnom prostredí spôsobenú daným porušením, ak je možné ich určiť.

g)

repasovania a recyklácie výrobkov;

g)

repasovania výrobkov;

ga)

recyklácie výrobku;

(13)

„koniec životnosti“ je fáza životného cyklu, ktorá sa začína vyradením výrobku a končí sa, keď sa výrobok vráti do prírody ako odpad alebo keď vstúpi do životného cyklu iného výrobku;

(13)

„koniec životnosti“ je fáza životného cyklu, ktorá sa začína vyradením výrobku a končí sa, keď sa odpadový materiál z výrobku vráti do prírody alebo keď vstúpi do životného cyklu iného výrobku;

(15)

„výkonnostná trieda“ je rozsah výkonnostných úrovní vo vzťahu k jednému alebo viacerým parametrom výrobku uvedeným v prílohe I, usporiadaných do postupných krokov, aby sa umožnila diferenciácia výrobkov;

(15)

„výkonnostná trieda“ je rozsah výkonnostných úrovní vo vzťahu k jednému alebo viacerým parametrom výrobku uvedeným v prílohe I, na základe spoločnej metodiky pre výrobok alebo skupinu výrobkov, usporiadaných do postupných krokov, aby sa umožnila diferenciácia výrobkov;

(16)

„repasovanie“ je priemyselný proces, pri ktorom sa výrobok vyrába z predmetov, ktoré sú odpadom, výrobkami alebo komponentmi a pri ktorom sa vykoná aspoň jedna zmena výrobku, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť , výkon , účel alebo typ výrobku, pričom výrobok sa zvyčajne uvádza na trh s obchodnou zárukou;

(16)

„repasovanie“ je priemyselný proces, pri ktorom sa výrobok vyrába z predmetov, ktoré sú odpadom, výrobkami alebo komponentmi a pri ktorom sa vykoná aspoň jedna zmena výrobku, ktorá významne ovplyvňuje bezpečnosť alebo výkon alebo ovplyvňuje účel alebo typ výrobku, pričom výrobok sa zvyčajne uvádza na trh s obchodnou zárukou;

(17)

„modernizácia“ je zvýšenie funkčnosti, výkonu, kapacity alebo estetiky výrobku;

(17)

„modernizácia“ je zvýšenie funkčnosti, výkonu, kapacity , bezpečnosti alebo estetiky výrobku;

(18)

„renovovanie“ je príprava alebo úprava predmetu, ktorý je odpadom, alebo výrobku s cieľom obnoviť jeho výkon alebo funkčnosť v rámci zamýšľaného použitia , rozsahu výkonu a údržby plánovanej vo fáze navrhovania výrobku , alebo zosúladiť ho s uplatniteľnými technickými normami alebo regulačnými požiadavkami , pričom výsledkom je plne funkčný výrobok;

(18)

„renovovanie“ je testovanie, údržba alebo oprava predmetu, ktorý je výrobkom alebo odpadom s cieľom obnoviť jeho výkon alebo funkčnosť v rámci zamýšľaného použitia plánovaného vo fáze navrhovania výrobku, pričom výsledkom je plne funkčný výrobok;

(20a)

„predčasné zastarávanie“ je sprístupnenie výrobku na trhu s vlastnosťou, ktorá obmedzuje jeho predpokladanú životnosť;

(21)

„trvanlivosť“ je schopnosť výrobku fungovať podľa požiadaviek za špecifikovaných podmienok používania, údržby a opravy, pokiaľ obmedzujúca udalosť nezabráni jeho fungovaniu;

(21)

„trvanlivosť“ je schopnosť výrobku fungovať a po určité časové obdobie si zachovať svoju požadovanú funkčnosť a výkonnosť, a to za normálnych podmienok používania, údržby a opravy, pokiaľ obmedzujúca udalosť nezabráni fungovaniu výrobku ;

(22)

„spoľahlivosť“ je pravdepodobnosť, že výrobok bude fungovať podľa požiadaviek za daných podmienok počas daného obdobia bez obmedzujúcej udalosti;

(22)

„spoľahlivosť“ je vysoká pravdepodobnosť, že výrobok bude fungovať podľa požiadaviek za daných podmienok počas daného obdobia bez obmedzujúcej udalosti;

(23)

„environmentálna stopa“ je kvantifikácia vplyvov výrobku na životné prostredie, či už vzhľadom na jednu kategóriu environmentálneho vplyvu alebo na súhrnný súbor kategórií vplyvu, na základe metódy environmentálnej stopy výrobku;

(23)

„environmentálna stopa“ je kvantifikácia vplyvov životného cyklu výrobku na životné prostredie, či už vzhľadom na jednu kategóriu environmentálneho vplyvu alebo na súhrnný súbor kategórií vplyvu, na základe metódy environmentálnej stopy výrobku alebo iných vedeckých metód vypracovaných medzinárodnými organizáciami, ktoré boli zoširoka testované v spolupráci s rôznymi priemyselnými odvetviami a ktoré Komisia uznala ;

(25a)

„materiálová stopa“ je kvantifikácia materiálov potrebných pre daný systém výrobkov ako súčet spotrebovanej biomasy, fosílnych palív, kovových rúd a nekovových nerastov;

a)

spĺňa kritériá stanovené v článku 57 a je identifikovaná v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 alebo

a)

spĺňa kritériá stanovené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 alebo

—

látky upravené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021  (1a) ,

—

špecificky obmedzované látky uvedené v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006.

(35)

„zničenie“ je úmyselné poškodenie alebo vyradenie výrobku ako odpadu s výnimkou vyradenia na jediný účel, a to dodanie výrobku na prípravu na opätovné použitie alebo repasovanie;

(35)

„zničenie“ je úmyselné poškodenie alebo vyradenie výrobku ako odpadu s výnimkou vyradenia na jediný účel, a to dodanie výrobku na prípravu na opätovné použitie , renováciu alebo repasovanie;

(37)

„nepredaný spotrebný výrobok“ je akýkoľvek spotrebný výrobok, ktorý sa nepredal alebo ktorý spotrebiteľ vrátil vzhľadom na jeho právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2011/83/EÚ;

(37)

„nepredaný spotrebný výrobok“ je akýkoľvek spotrebný výrobok vhodný na spotrebu alebo predaj , ktorý sa nepredal , vrátane nadbytku, nadmerných zásob, prebytku, mŕtveho inventára vrátane výrobkov, ktoré spotrebiteľ vrátil vzhľadom na jeho právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2011/83/EÚ;

(46a)

„nezávislý prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je nezávislá od zhotoviteľa a priamo alebo nepriamo sa podieľa na renovovaní, oprave, údržbe alebo zmene účelu výrobku, pričom tento pojem zahŕňa prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom, subjekty vykonávajúce opravu, zhotovovanie alebo distribúciu opravárenského vybavenia, nástrojov alebo náhradných dielov, ako aj vydavateľov technických informácií, prevádzkovateľov poskytujúcich inšpekčné a testovacie služby, prevádzkovateľov poskytujúcich odbornú prípravu pre montérov, zhotoviteľov a opravárov vybavenia;

(46b)

„odborný opravár“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje služby opravy alebo údržby výrobku bez ohľadu na to, či pôsobí v distribučnom systéme výrobcu alebo nezávisle od neho;

(55)

„online trhovisko“ je poskytovateľ sprostredkovateľskej služby používajúci softvér vrátane webového sídla , časti webového sídla alebo aplikácie, ktorý umožňuje zákazníkom uzatvárať s hospodárskymi subjektmi na diaľku zmluvy o predaji výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4;

(55)

„online trhovisko“ je poskytovateľ sprostredkovateľskej služby používajúci online rozhranie , ktoré umožňuje zákazníkom uzatvárať s hospodárskymi subjektmi na diaľku zmluvy o predaji výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4;

a)

je relevantné oslobodiť daný dovážaný použitý výrobok alebo skupinu výrobkov z dôvodu podstatného podielu, ktorý predstavujú na príslušnom trhu Únie s použitými výrobkami, a skutočného spotrebiteľského dopytu, na ktorý reagujú; a

b)

takáto výnimka by narušila dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a širšie uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn na príslušný trh Únie s výrobkami; a

c)

úspory zdrojov spôsobené umiestnením dovážaného použitého výrobku alebo skupiny výrobkov na trh prevažujú nad prínosmi požiadaviek na ekodizajn nových výrobkov alebo skupín výrobkov.

ca)

stanovenie metodiky na posúdenie opraviteľnosti výrobku, vymedzenie výkonnostných tried, ktoré sa majú vyjadriť pomocou skóre opraviteľnosti, a kategórií výrobkov, na ktoré sa bude skóre opraviteľnosti vzťahovať;

g)

prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy;

g)

prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch ;

k)

možnosť repasovania a recyklácie ;

k)

možnosť repasovania;

ka)

možnosť recyklácie;

i)

priority Únie v oblasti klímy , životného prostredia a energetickej efektívnosti, ako aj iné súvisiace priority Únie;

i)

ciele Únie, ktoré sa týkajú:

—

klímy, najmä cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119;

—

životného prostredia vrátane biodiverzity, efektívneho využívania zdrojov a bezpečnosti a zníženia environmentálnej, materiálnej a spotrebnej stopy a zotrvania v medziach planéty, ako sa stanovuje v 8. environmentálnom akčnom programe;

—

netoxickosti;

—

energetickej efektívnosti; a

—

iné súvisiace ciele Únie;

ii)

príslušné právne predpisy Únie vrátane rozsahu, v akom sa v nich riešia príslušné aspekty výrobku uvedené v odseku 1;

ii)

príslušné právne predpisy Únie vrátane rozsahu, v akom sa v nich riešia príslušné aspekty výrobku uvedené v odseku 1 , a zásadu nespôsobovať významnú škodu v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 ;

iia)

relevantné medzinárodné dohody;

va)

priorizáciou opatrení v súlade s hierarchiou nakladania s odpadom ustanovenou v smernici 2008/98/ES;

b)

vykoná posúdenie vplyvu na základe najlepších dostupných dôkazov a analýz a v prípade potreby na základe dodatočných štúdií a výsledkov výskumu vypracovaných v rámci európskych programov financovania. Komisia pritom zabezpečí, aby sa aspekty výrobku uvedené v odseku 1 analyzovali dostatočne do hĺbky primerane ich významu. Stanovenie požiadaviek na ekodizajn najvýznamnejších aspektov výrobku spomedzi tých , ktoré sú uvedené v odseku 1, sa nesmie neprimerane oneskoriť pre neistotu, či možno stanoviť požiadavky na ekodizajn s cieľom zlepšiť iné aspekty daného výrobku;

b)

vykoná posúdenie vplyvu na základe najlepších dostupných dôkazov a analýz a v prípade potreby na základe dodatočných štúdií a výsledkov výskumu vypracovaných v rámci európskych programov financovania. Stanovenie požiadaviek na ekodizajn aspektov výrobku, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa nesmie neprimerane oneskoriť pre neistotu, či možno stanoviť požiadavky na ekodizajn s cieľom zlepšiť iné aspekty daného výrobku . V posúdeniach vplyvu Komisia:

i)

zabezpečí, aby sa všetky aspekty uvedené v odseku 1 analyzovali a aby sa aspekty výrobku uvedené v odseku 1 analyzovali dostatočne do hĺbky primerane ich významu;

ii)

zabezpečí, aby sa analyzovali kompromisy medzi rôznymi aspektmi výrobku uvedenými v odseku 1;

iii)

poskytne posúdenie očakávaného zníženia environmentálnej, uhlíkovej a materiálovej stopy prostredníctvom nových požiadaviek na ekodizajn;

iv)

v prípade potreby poskytne posúdenie splnenia kritérií stanovených v článku 4 druhom odseku týkajúcich sa dovážaných použitých výrobkov;

v)

poskytne posúdenie všetkých relevantných vplyvov na ľudské zdravie;

vi)

poskytne posúdenie minimálnej úrovne parametrov výrobku alebo skupiny výrobkov, ktorá sa musí potenciálne dosiahnuť v budúcnosti, aby bol daný výrobok alebo skupina výrobkov v súlade s cieľmi Únie uvedenými v odseku 4 písm. a) bode i);

ca)

zohľadní ochranu dôverných obchodných informácií;

cb)

zohľadní akúkoľvek spätnú väzbu poskytnutú v rámci verejných konzultácií;

a)

z hľadiska používateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku;

a)

z hľadiska používateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť alebo bezpečnosť výrobku;

c)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť daných výrobkov, a to aj s ohľadom na prístup k použitým výrobkom, trvanlivosť výrobkov a náklady na ich životný cyklus;

c)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť daných výrobkov, a to aj s ohľadom na prístup k použitým výrobkom vrátane dovezených použitých výrobkov , trvanlivosť výrobkov a náklady na ich životný cyklus;

d)

nemajú žiadny neprimeraný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov, minimálne malých a  stredných podnikov (ďalej len „MSP“) ;

d)

nemajú žiadny neprimeraný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov, najmä mikropodnikov a  MSP ;

f)

výrobcovia alebo iné hospodárske subjekty nie sú vystavení neprimeranému administratívnemu zaťaženiu.

f)

výrobcovia alebo iné hospodárske subjekty , najmä mikropodniky a MSP, nie sú vystavení neprimeranému administratívnemu zaťaženiu;

fa)

výrobcom alebo iným hospodárskym subjektom sa poskytne dostatočný čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám, najmä so zreteľom na potreby mikropodnikov a MSP.

ii)

informácie pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov o tom, ako výrobok inštalovať, používať, udržiavať a opravovať s cieľom minimalizovať jeho environmentálny vplyv a zabezpečiť optimálnu trvanlivosť, a tiež o tom, ako výrobok vrátiť alebo zneškodniť na konci životnosti;

ii)

jasné a ľahko zrozumiteľné informácie pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov o tom, ako výrobok inštalovať, používať, udržiavať a opravovať s cieľom minimalizovať jeho environmentálny vplyv a zabezpečiť optimálnu trvanlivosť, a tiež o tom, ako výrobok vrátiť alebo zneškodniť na konci životnosti;

iia)

jasné a ľahko zrozumiteľné informácie pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov o tom, ako inštalovať operačné systémy tretích strán;

iib)

relevantné informácie pre poskytovateľov opravárenských a renovačných služieb a prevádzkovateľov zapojených do prípravy na opätovné použitie, opravu a demontáž;

a)

názvy látok vzbudzujúcich obavy prítomných vo výrobku;

a)

názvy látok vzbudzujúcich obavy prítomných vo výrobku podľa Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC) vrátane chemického identifikačného čísla, t. j. Európskeho zoznamu existujúcich komerčných chemických látok (EINECS) alebo Európskeho zoznamu notifikovaných chemických látok (ELINCS) alebo čísla CAS (Chemical Abstract Service) ;

d)

relevantné pokyny na bezpečné používanie výrobku;

d)

príslušné pokyny na bezpečné používanie výrobku a environmentálne vhodné nakladanie s výrobkom na konci jeho životnosti ;

e)

informácie relevantné pre demontáž.

e)

informácie relevantné pre demontáž a prípravu na opätovné použitie .

e)

v používateľskej príručke;

e)

v používateľskej príručke alebo inej dokumentácii priloženej k výrobku ;

a)

informácie, ktoré musí pas výrobku obsahovať podľa prílohy III;

a)

informácie, ktoré musí pas výrobku obsahovať podľa prílohy III s osobitným ohľadom na dôverné obchodné informácie ;

f)

subjekty, ktoré majú prístup k informáciám v pase výrobku, a údaje o tom, k akým informáciám majú prístup, ako aj takíto zákazníci, koncoví používatelia, výrobcovia, dovozcovia a distribútori, predávajúci, opravovne, subjekty vykonávajúce repasáciu, recyklátori, príslušné vnútroštátne orgány, organizácie verejného záujmu a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene;

f)

subjekty, ktoré majú prístup k informáciám v pase výrobku, a údaje o tom, k akým informáciám majú prístup, ako aj takíto zákazníci, koncoví používatelia, výrobcovia, dovozcovia a distribútori, predávajúci, odborné opravovne, nezávislí prevádzkovatelia, subjekty vykonávajúce renováciu, subjekty vykonávajúce repasáciu, recyklátori, príslušné vnútroštátne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, výskumníci, odbory a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene;

g)

subjekty, ktoré môžu do pasu výrobku vložiť informácie alebo ho aktualizovať , v prípade potreby aj vytvorením nového pasu výrobku, údaje o tom, aké informácie môžu vkladať alebo aktualizovať, ako aj takíto výrobcovia, opravovne, odborníci na údržbu , subjekty vykonávajúce repasáciu, recyklátori , príslušné vnútroštátne orgány a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene;

g)

subjekty, ktoré do pasu výrobku vkladajú informácie alebo ich aktualizujú , v prípade potreby aj vytvorením nového pasu výrobku, ktorý súvisí s pasom alebo pasmi pôvodného výrobku, a údaje o tom, aké informácie môžu vkladať alebo aktualizovať, ako aj takíto výrobcovia, odborné opravovne, nezávislí prevádzkovatelia , subjekty vykonávajúce renováciu, údržbu, repasáciu, recykláciu , príslušné vnútroštátne orgány a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene , pričom sa vyhnú duplicite informácií a podávaniu správ ;

h)

obdobie, počas ktorého je pas výrobku k dispozícii.

h)

obdobie, počas ktorého je pas výrobku k dispozícii , ktoré zodpovedá aspoň očakávanej životnosti konkrétneho výrobku .

a)

sa zabezpečí, aby subjekty v celom hodnotovom reťazci , najmä spotrebitelia, hospodárske subjekty a príslušné vnútroštátne orgány, mali prístup k informáciám o výrobkoch, ktoré sú pre nich relevantné;

a)

sa zabezpečí, aby subjekty v celom hodnotovom reťazci mali jednoduchý prístup k informáciám o výrobkoch, ktoré sú pre nich relevantné;

a)

prostredníctvom dátového nosiča sa pripojí k jedinečnému identifikátoru výrobku;

a)

prostredníctvom dátového nosiča sa pripojí k jedinečnému identifikátoru výrobku , ktorý identifikuje výrobok nezávisle od akéhokoľvek identifikátora pasu výrobku a názvu internetovej domény ;

d)

všetky informácie uvedené v pase výrobku sú založené na otvorených normách vypracovaných v interoperabilnom formáte, sú strojovo čitateľné, štruktúrované a  umožňujú vyhľadávanie v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v článku 10;

d)

všetky informácie uvedené v pase výrobku sú založené na otvorených normách vypracovaných v interoperabilnom formáte, sú strojovo čitateľné, štruktúrované , umožňujú vyhľadávanie a  mali byť sa dať prenášať v otvorenej interoperabilnej sieti na výmenu údajov bez odkázanosti na určitého dodávateľa v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v článku 10;

da)

osobné údaje koncového používateľa výrobku sa nesmú uchovávať v pase výrobku;

aa)

pasy výrobkov musia byť interoperabilné s existujúcimi databázami výrobkov, ako sú látky vzbudzujúce obavy vo výrobkoch ako takých alebo v databáze zložitých predmetov (výrobky) (SCIP) a databázou Európskeho registra výrobkov pre energetické označovanie (EPREL), kedykoľvek je to možné a relevantné;

b)

spotrebitelia, hospodárske subjekty a iné relevantné subjekty majú voľný prístup k pasu výrobku na základe príslušných prístupových práv stanovených v uplatniteľnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4;

b)

spotrebitelia, koncoví používatelia, výrobcovia, dovozcovia a distribútori, predajcovia, odborné opravovne, nezávislí prevádzkovatelia, subjekty vykonávajúce obnovu, repasáciu a recykláciu, príslušné vnútroštátne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a iné relevantné subjekty majú bezplatný a jednoduchý prístup k pasu výrobku na základe príslušných prístupových práv stanovených v uplatniteľnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4;

ba)

pasy výrobkov sú navrhnuté a prevádzkované tak, aby boli používateľsky ústretové;

c)

údaje uvedené v pase výrobku uchováva hospodársky subjekt zodpovedný za jeho vytvorenie alebo hospodárske subjekty oprávnené konať v jeho mene;

b)

grafická úprava štítku s ohľadom na viditeľnosť a čitateľnosť;

b)

grafická úprava štítku zaisťujúca viditeľnosť a čitateľnosť;

c)

spôsob, akým sa štítok zobrazuje zákazníkom, a to aj pri predaji na diaľku, pričom sa zohľadnia požiadavky stanovené v článku 26 a dôsledky pre príslušné hospodárske subjekty;

c)

spôsob, akým sa štítok zobrazuje zákazníkom, a to aj pri predaji na diaľku, pričom sa zohľadnia požiadavky stanovené v článku 26 , požiadavky stanovené v smernici (EÚ) 2019/882, a dôsledky pre príslušné hospodárske subjekty;

c)

distribúciu environmentálnych vplyvov, spotreby energie a vzniku odpadu v celom hodnotovom reťazci , najmä či sa uskutočňujú v rámci Únie ;

c)

distribúciu klimatických a environmentálnych vplyvov, spotreby energie , využívania zdrojov a vzniku odpadu v celom hodnotovom reťazci;

—

železo, oceľ

—

hliník

—

textílie, najmä odevy a obuv

—

nábytok vrátane matracov

—

pneumatiky

—

detergenty

—

náterové farby

—

mazivá

—

chemikálie

—

energeticky významné výrobky, ktorých vykonávacie opatrenia je potrebné revidovať alebo nanovo vymedziť

—

výrobky IKT a iná elektronika.

b)

požiadavky na ekodizajn uplatniteľné na výrobky, na ktoré sa dané samoregulačné opatrenie vzťahuje;

b)

požiadavky na ekodizajn stanovené v článku 5 uplatniteľné na výrobky, na ktoré sa dané samoregulačné opatrenie vzťahuje;

d)

pravidlá o informáciách, ktoré majú podávať signatári, a o skúšaní a inšpekciách.

d)

pravidlá o informáciách, ktoré majú podávať signatári, a  pravidlá o skúšaní a inšpekciách.

da)

pravidlá týkajúce sa dôsledkov nedodržiavania pravidiel zo strany signatára;

db)

vysvetlenie, ako samoregulačné opatrenie predložené podľa odseku 1 zlepšuje environmentálnu udržateľnosť výrobkov v súlade s cieľmi tohto nariadenia a rýchlejšie alebo lacnejšie zabezpečuje voľný pohyb na vnútornom trhu než delegovaný akt prijatý podľa článku 4.

a)

samoregulačné opatrenie prispieva k zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov a rýchlejšiemu alebo lacnejšiemu zabezpečeniu voľného pohybu na vnútornom trhu než delegovaný akt prijatý podľa článku 4;

a)

samoregulačné opatrenie prispieva k zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov v súlade s cieľmi tohto nariadenia a rýchlejšiemu alebo lacnejšiemu zabezpečeniu voľného pohybu na vnútornom trhu než delegovaný akt prijatý podľa článku 4;

a)

finančnú podporu, a to aj poskytovaním fiškálnych výhod a investícií do fyzickej a digitálnej infraštruktúry;

a)

finančnú podporu, a to aj poskytovaním fiškálnych výhod , umožňovaním účasti na fóre pre ekodizajn a investícií do fyzickej a digitálnej infraštruktúry;

a)

počet nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok, rozlíšených podľa druhu alebo kategórie výrobkov;

a)

počet a percentuálny podiel nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok, rozlíšených podľa druhu alebo kategórie výrobkov;

c)

dodanie vyradených výrobkov na účely prípravy na opätovné použitie, repasovanie, recykláciu, energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa vymedzuje v článku 4 smernice 2008/98/ES.

c)

dodanie vyradených výrobkov na účely darovania, prípravy na opätovné použitie, repasovanie, recykláciu, energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa vymedzuje v článku 4 smernice 2008/98/ES.

a)

obavy o zdravie a bezpečnosť;

a)

obavy o zdravie a bezpečnosť a obavy týkajúce sa hygieny ;