This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52023AE0921
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on measures to reduce the cost of deploying gigabit electronic communications networks and repealing Directive 2014/61/EU (Gigabit Infrastructure Act)’ (COM(2023) 94 final — 2023/0046 (COD))
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí a o zrušení smernice 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre) [COM(2023) 94 final – 2023/0046 (COD)]
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí a o zrušení smernice 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre) [COM(2023) 94 final – 2023/0046 (COD)]
EESC 2023/00921
Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, p. 116–120
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
29.9.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 349/116 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí a o zrušení smernice 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre)
[COM(2023) 94 final – 2023/0046 (COD)]
(2023/C 349/18)
Spravodajca: |
Maurizio MENSI |
Žiadosť o konzultáciu |
Rada Európskej únie, 3. 4. 2023 Európsky parlament, 29. 3. 2023 |
Právny základ |
článok 114 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie |
Príslušná sekcia |
sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť |
Prijaté v sekcii |
26. 6. 2023 |
Prijaté v pléne |
12. 7. 2023 |
Plenárne zasadnutie č. |
580 |
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
173/1/1 |
1. Závery a odporúčania
1.1. |
EHSV víta návrh nariadenia (akt o gigabitovej infraštruktúre), ktorý predložila Komisia, a súhlasí s jeho cieľmi a obsahom. |
1.2. |
V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v akte o gigabitovej infraštruktúre EHSV zdôrazňuje význam rýchlych, účinných a zjednodušených postupov spolu s primeranými podmienkami a cenami, ktoré sa môžu uplatňovať jednotným spôsobom kdekoľvek v celej EÚ. V tejto súvislosti by boli obzvlášť užitočné konkrétne usmernenia Komisie. |
1.3. |
EHSV uznáva, že spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia EÚ do roku 2030, a zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť bezpečnosť a odolnosť sietí a ich ochranu. Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti si vyžaduje komplexnú stratégiu, ktorá kombinuje najnovšie technológie s odolnými, autonómnymi a bezpečnými dodávateľskými reťazcami. Na tento účel by mal akt o gigabitovej infraštruktúre nabádať poskytovateľov sietí, aby si vyberali také technologické komponenty, ktoré zaručujú vysokú úroveň digitálnej bezpečnosti, zmenšujú riziko narušenia siete a primerane riešia túto eventualitu. |
1.4. |
EHSV považuje za dôležité, aby členské štáty mali možnosť zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom EÚ, ktoré presahujú minimálne požiadavky stanovené v akte o gigabitovej infraštruktúre, ako je výslovne uvedené v odôvodnení 11. |
1.5. |
EHSV sa domnieva, že zavádzanie vysokokapacitných sietí a gigabitového pripojenia má zásadný význam pre rozvoj a sociálno-ekonomickú súdržnosť, keďže je základným faktorom rovnakého ekonomického rozvoja MSP a odborných služieb, digitálnych pracovísk a poskytovania elektronických služieb vo vzdialených oblastiach. |
1.6. |
EHSV sa domnieva, že jednotné informačné miesta pre minimálne informácie o fyzickej infraštruktúre, ktoré musia poskytovať vlastníci verejnej infraštruktúry, by mali byť integrované a prepojené s inými databázami, ktoré sú už k dispozícii na národnej úrovni, aby sa zabránilo duplicite a ušetrili náklady. |
1.7. |
EHSV sa domnieva, že zefektívnenie a digitalizácia procesu vydávania povolení je dôležitým prvkom pri zavádzaní elektronických komunikačných sietí. Povinné udelenie súhlasu o mlčanlivosti pre práva vstupu však nemusí byť v súlade so zásadou proporcionality a môže poškodzovať vlastnícke právo, ako sa uvádza v článkoch 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie. |
1.8. |
EHSV sa domnieva, že rýchle vybudovanie infraštruktúry, koordinácia stavebných prác, vytváranie synergií medzi rôznymi prevádzkovateľmi sietí a spoločné využívanie existujúcej fyzickej infraštruktúry pomáha šetriť investície tým, že znižuje environmentálnu záťaž, keďže neprebiehajú ďalšie inžinierske práce, čím sa pomáhajú dosiahnuť environmentálne ciele. |
1.9. |
EHSV sa domnieva, že v návrhu by sa mali konkretizovať overiteľné opatrenia a kroky, ktoré zabezpečia vyvážený rozvoj a rovnaký prístup k vysokokapacitnej sieti, s cieľom zabrániť prehlbovaniu rozdielov medzi krajinami a regiónmi s rôznou rýchlosťou a kapacitou rozvoja a zaručiť prístup ku kvalitnému pripojeniu s cenovo dostupným prístupom k internetu pre všetkých v EÚ vrátane ľudí s nízkymi príjmami v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. |
2. Súvislosti
2.1. |
Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou vrátane optických vlákien a 5G je strategickou prioritou na úrovni EÚ ako súčasť úsilia o dosiahnutie strategických a digitálnych cieľov EÚ do roku 2030. Prístup k vysokokapacitným sieťam je nevyhnutný pre širokú škálu inovačných aplikácií, ktoré majú potenciál transformovať mnohé odvetvia hospodárstva EÚ, ako je obchod, automobilový priemysel, výroba, zdravotná starostlivosť, doprava a verejnoprospešné služby, a pomôcť im v budúcnosti. |
2.2. |
Spomedzi iniciatív, ktoré sa začali s cieľom odstrániť prekážky a podporiť zavádzanie vysokokapacitných sietí, Európska komisia v roku 2014 vydala smernicu o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (1) s cieľom uľahčiť a stimulovať zavádzanie sietí znížením nákladov na toto zavádzanie harmonizovanými opatreniami na úrovni EÚ. Po ôsmich rokoch od nadobudnutia účinnosti sa však smernicou o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie ani zďaleka nedosahujú stanovené ciele. Potreba jej opätovného preskúmania sa dobre odráža v správe Komisie z roku 2018 o jej vykonávaní, ako aj v príspevkoch kľúčových zainteresovaných strán k verejnej konzultácii o tejto smernici, ktorú Komisia začala v decembri 2020. Z tejto konzultácie vyplynulo, že len 20 % respondentov ju považovalo za účinnú pri uľahčovaní zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí za nižšie náklady a len 11 % sa domnievalo, že skrátila čas a náklady na vydávanie povolení. |
2.3. |
Smernicou o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie sa ciele zvýšiť širokopásmové pokrytie splnili len čiastočne. Hoci sa percentuálny podiel domácností s rýchlosťou internetu 30 Mb/s podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) zvýšil z 58,1 % v roku 2013 na 90 % v roku 2022, smernica sa v jednotlivých členských štátoch vykonáva nerovnomerne, pričom niekedy dochádza k rozdielnym výkladom. |
2.4. |
Uvedomujúc si potrebu zlepšiť účinnosť tejto smernice Komisia iniciovala revíziu a navrhla nariadenie (akt o gigabitovej infraštruktúre). Cieľom aktu o gigabitovej infraštruktúre je odstrániť nedostatky smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie a prispieť k nákladovo efektívnemu a včasnému zavádzaniu vysokokapacitných sietí, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby EÚ splnila svoje ciele vrátane digitálnych cieľov do roku 2030. |
2.5. |
Návrh vychádza z odporúčania týkajúceho sa súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti prijatého v septembri 2020 s cieľom reagovať na rastúce potreby v tejto oblasti vyvolané pandémiou COVID-19, znížiť náklady na zavádzanie gigabitových sietí a zabezpečiť rýchle zavedenie rádiového frekvenčného spektra pre sieť 5G. Na tento účel členské štáty v marci 2021 identifikovali 39 najlepších postupov (22 z nich sa týkalo zníženia nákladov na zavádzanie), ktoré sa majú zahrnúť do súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti. |
2.6. |
Zámerom aktu o gigabitovej infraštruktúre je podľa Európskej komisie zlepšiť pripojiteľnosť v EÚ, podporiť inovácie a stimulovať investície. Akt o gigabitovej infraštruktúre pomôže urýchliť zavádzanie fyzickej infraštruktúry používanej pre gigabitové siete zlepšením koordinácie stavebných prác medzi prevádzkovateľmi sietí, čo predstavuje až 70 % nákladov na zavedenie siete. Jeho cieľom je tiež zjednodušiť administratívne postupy zavádzania nových sietí, zlepšiť prístup k fyzickej infraštruktúre a transparentnosť plánovaných stavebných prác, ako aj zabezpečiť jasnejšie podmienky prístupu k fyzickej infraštruktúre (vrátane infraštruktúry v budovách), urýchliť a digitalizovať postupy udeľovania povolení, na žiadosti o ktoré sa má odpovedať do 15 dní a ktoré sa majú považovať za automaticky schválené do štyroch mesiacov od ich doručenia. |
3. Všeobecné pripomienky
3.1. |
EHSV víta cieľ Komisie prispôsobiť smernicu o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie najnovšiemu a súčasnému technologickému, trhovému a regulačnému vývoju a podporiť efektívnejšie a rýchlejšie zavádzanie udržateľnejších sietí, zabezpečiť súlad s európskym kódexom elektronických komunikácií (EECC) (2) a prispieť k ekologizácii odvetvia informačných a komunikačných technológií v rámci Európskej zelenej dohody. |
3.2. |
EHSV oceňuje rozhodnutie použiť ako právny nástroj nariadenie, a nie smernicu, vzhľadom na riziko oneskorení a nezrovnalostí v národných postupoch transpozície smernice. Nariadením sa zabezpečuje jednotnosť a obmedzuje fragmentácia právnych predpisov členských štátov, čo je kľúčové pre dosiahnutie ambicióznych cieľov Komisie v oblasti pripojiteľnosti do roku 2030. Smernica by sa pravdepodobne začala uplatňovať až po uplynutí tohto termínu, a teda by nespĺňala cieľ Komisie rýchlo vytvoriť priaznivý právny rámec. Oneskorenie v zjednodušovaní postupu vydávania povolení by mohlo ohroziť aj rozvoj jednotného digitálneho trhu. Najnovší vývoj v digitálnom sektore má s príchodom cezhranične pôsobiacich aktérov potenciál posunúť integráciu vnútorného trhu na novú úroveň, čo bude stimulovať investície. |
3.3. |
Nedostatočné a nejednotné využívanie smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie, ako aj nedostatok usmernení viedli k fragmentácii vnútroštátnych právnych predpisov a regulačnej neistote. To zas vytvorilo prekážky pre cezhraničné investovanie a pôsobenie, ako aj pre spoločnosti, ktoré sa snažia dosiahnuť úspory z rozsahu na úrovni EÚ, a tým využívať výhody jej jednotného trhu. V dôsledku toho je potrebná väčšia harmonizácia s cieľom podporiť rozvoj cezhraničných činností v tomto sektore a zabrániť dvojrýchlostnej Európe. |
3.4. |
Opatreniami uvedenými v návrhu sa má v zásade: zlepšiť koordinácia medzi jednotlivými sektormi; zjednodušiť a urýchliť postupy vydávania povolení; v plnej miere zdigitalizovať postup na prístup k informáciám o existujúcej infraštruktúre a plánovaných stavebných prácach, ako aj na podávanie žiadostí o povolenie; zjednodušiť opätovné využívanie verejnej infraštruktúry a rozmiestnenie sieťovej infraštruktúry pre operátorov; umožniť príprava na inováciu, aby všetky nové budovy a budovy, ktoré prechádzajú veľkou rekonštrukciou, boli vybavené optickou sieťou a súvisiacou infraštruktúrou; a prispievať k udržateľnosti znižovaním vplyvu elektronických komunikačných sietí na životné prostredie podporou spoločného využívania infraštruktúry a zavádzania účinnejších technológií, opätovného využívania existujúcej infraštruktúry a lepšej koordinácie stavebných prác. |
3.5. |
Prevádzkovatelia budú môcť elektronicky predkladať žiadosti o povolenie a mať prístup ku všetkým potrebným informáciám o existujúcej infraštruktúre a plánovaných stavebných prácach. EÚ sa domnieva, že im to umožní zavádzať siete s nižšími nákladmi, čo podľa posúdenia vplyvu znamená úsporu 4,5 miliardy EUR pri znížení verejných dotácií o 2,4 miliardy EUR. |
3.6. |
V porovnaní so smernicou o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie sa v návrhu rozšírili aj vymedzenia pojmov. Návrh sa vzťahuje na prevádzkovateľov prístupových sietí, aby tak zahŕňal aj poskytovateľov pridružených zariadení, ako sú káblovody, stožiare a stĺpy, a na fyzickú infraštruktúru, aby tak zahŕňal infraštruktúru vo vlastníctve verejných inštitúcií, ako sú miestne samosprávy, ako aj budovy a vchody do budov a akékoľvek iné aktíva vrátane pouličných zariadení, ako sú lampy verejného osvetlenia, značky, semafory, bilbordy, autobusové a električkové zastávky a stanice metra. |
3.7. |
Návrhom sa zavádzajú nové opatrenia na zlepšenie transparentnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry. Od vlastníkov verejnej infraštruktúry sa napríklad vyžaduje, aby prostredníctvom tzv. jednotných informačných miest sprístupnili minimálne informácie o fyzickej infraštruktúre. Okrem toho sa v ňom stanovujú prísnejšie pravidlá koordinácie plánovaných stavebných prác, ako sa už uvádza v smernici o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie, ale v tomto prípade sa značne rozšírili z hľadiska rozsahu pôsobnosti a uplatňovania. Napríklad informácie o stavebných prácach požadované podľa návrhu musí poskytovateľ siete sprístupniť v digitálnom formáte prostredníctvom jednotného informačného miesta aspoň tri mesiace pred prvou žiadosťou o povolenie. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že keďže databázy obsahujúce tieto informácie sú už k dispozícii v mnohých krajinách EÚ, jednotné informačné miesto by malo byť integrované a prepojené s inými databázami, aby sa zabránilo duplicite a ušetrili sa náklady. |
3.8. |
Návrh obsahuje aj opatrenia týkajúce sa postupov vydávania povolení, ktoré sa musia štandardizovať na národnej úrovni a v plnej miere sprístupniť zavedením tichého súhlasu, ku ktorému dôjde štyri mesiace po predložení žiadosti. Okrem toho sa zavádza označenie „pripravené pre optickú sieť“ s cieľom overiť, či budova spĺňa alebo nespĺňa požiadavky na jednoduchú inštaláciu vysokokapacitnej siete, ako je optické vlákno, čo bude podmienkou na vydanie stavebných povolení pre nové budovy. EHSV však zdôrazňuje, že by bolo dôležité priviesť vysokokapacitné siete do týchto budov, aby sa v plnej miere využil ich potenciál a čo najlepšie zužitkovali vynaložené investície. |
3.9. |
EHSV považuje za dôležité, aby členské štáty mali možnosť zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom EÚ, ktoré presahujú minimálne požiadavky stanovené v akte o gigabitovej infraštruktúre, ako je výslovne uvedené v odôvodnení 11, v ktorom sa správne uvádza, že toto nariadenie nebráni prijatiu vnútroštátnych opatrení v súlade s právnymi predpismi EÚ zameranými na podporu spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry alebo umožnenie efektívnejšieho rozmiestnenia novej fyzickej infraštruktúry, ktoré dopĺňajú práva a povinnosti vyplývajúce z aktu o gigabitovej infraštruktúre. |
4. Konkrétne pripomienky
4.1. |
Návrh je v súlade s európskym kódexom elektronických komunikácií, ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2020 a ktorým sa aktualizoval regulačný rámec EÚ pre elektronické komunikácie, a prispieva k dosahovaniu jeho cieľov, pokiaľ ide o stimulovanie investícií do sietí pokročilej pripojiteľnosti. Hoci sa kódex zameriava najmä na zlepšenie hospodárskej súťaže, obsahuje požiadavky na podniky s významným vplyvom na trhu a týka sa nielen fyzickej infraštruktúry, ale aj elektronických komunikačných sietí, ako sú optické káble, hlavným cieľom aktu o gigabitovej infraštruktúre je odstrániť prekážky zavádzania sietí vzhľadom na súčasný technologický, trhový a regulačný vývoj. |
4.2. |
V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v akte o gigabitovej infraštruktúre EHSV víta zosúladenie textu s definíciami kódexu a zdôrazňuje, že spolu s primeranými podmienkami a cenami, ktoré sa môžu uplatňovať jednotným spôsobom kdekoľvek v celej EÚ, má zásadný význam dostupnosť rýchlych, účinných a zjednodušených postupov. EHSV sa domnieva, že v tejto súvislosti by boli obzvlášť užitočné usmernenia Komisie. |
4.3. |
V súlade s cieľom stanoveným v digitálnom desaťročí EÚ do roku 2030, v ktorom sa uvádza, že dovtedy by všetky európske domácnosti mali byť pokryté gigabitovými a rýchlymi mobilnými sieťami, a na rozdiel od smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie sa v návrhu nariadenia podporuje zavádzanie vysokokapacitných sietí s prístupovými povinnosťami pre vlastníkov fyzickej infraštruktúry bez ohľadu na ich postavenie na trhu. EHSV podporuje rozšírenie rozsahu pôsobnosti, ktoré umožní všetkým subjektom poskytujúcim infraštruktúru využívať rýchle postupy udeľovania povolení vyplývajúce z aktu o gigabitovej infraštruktúre. Zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby bol regulačný rámec dostatočne komplexný na to, aby uspokojil rôzne potreby všetkých zainteresovaných strán zapojených do zavádzania vysokokapacitných sietí v celej EÚ. |
4.4. |
EHSV uznáva, že spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia EÚ do roku 2030, a zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť bezpečnosť a odolnosť sietí a ich ochranu. Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti si vyžaduje komplexnú stratégiu, ktorá kombinuje najnovšie technológie s odolnými, autonómnymi a bezpečnými dodávateľskými reťazcami. Cieľom je zabrániť prerušeniu poskytovania služieb v dôsledku zlyhaní alebo kybernetických útokov. Na tento účel by mal akt o gigabitovej infraštruktúre nabádať poskytovateľov sietí, aby si vyberali také technologické komponenty, ktoré zaručujú vysokú úroveň digitálnej bezpečnosti, zmenšujú riziko narušenia siete a primerane riešia túto eventualitu. Spoľahlivosť, odolnosť a kybernetická bezpečnosť siete sú kľúčové pre účinnosť cieľov sledovaných aktom o gigabitovej infraštruktúre v súlade s platným regulačným rámcom EÚ a príslušnými aspektmi, a to aj z hľadiska akýchkoľvek budúcich opatrení EÚ v tejto oblasti, ktoré budú zahrnuté do nového mandátu Komisie od roku 2024. |
4.5. |
EHSV zdôrazňuje, že spolu s rýchlymi, účinnými a zjednodušenými postupmi sú vhodné podmienky a ceny dôležitými prvkami prístupu k infraštruktúre. Keďže je v tejto súvislosti potrebné zabezpečiť efektívnosť systému, napríklad tým, že sa zabráni príliš vysokým cenám, ktoré by odrádzali od zavádzania vysokokapacitnej siete, EHSV sa domnieva, že Komisia by mala prijať osobitné usmernenia. |
4.6. |
EHSV sa domnieva, že zefektívnenie a digitalizácia procesu vydávania povolení je dôležitým prvkom pri zavádzaní elektronických komunikačných sietí. EHSV sa však domnieva, že povinné udelenie súhlasu o mlčanlivosti pre práva vstupu nemusí byť v súlade so zásadou proporcionality a môže poškodzovať vlastnícke právo, ako sa uvádza v článkoch 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie. |
4.7. |
EHSV sa domnieva, že rýchle vybudovanie infraštruktúry, koordinácia stavebných prác, vytváranie synergií medzi rôznymi prevádzkovateľmi sietí a spoločné využívanie existujúcej fyzickej infraštruktúry pomáha šetriť investície tým, že znižuje environmentálnu záťaž, keďže neprebiehajú ďalšie inžinierske práce, čím sa pomáhajú dosiahnuť environmentálne ciele. |
4.8. |
Výbor sa domnieva, že zavádzanie vysokorýchlostných sietí má zásadný význam pre rozvoj a sociálno-ekonomickú súdržnosť. V tejto súvislosti sa domnieva, že v návrhu by sa mali špecifikovať overiteľné opatrenia a kroky, ktorými sa zabezpečí vyvážený rozvoj a prístup k vysokokapacitnej sieti, aby sa zabránilo prehlbovaniu rozdielov medzi krajinami a regiónmi s rôznymi rýchlosťami a kapacitami rozvoja, a to v súlade s vyhlásením o digitálnych právach a zásadách (3), podľa ktorého by všetci účastníci trhu, ktorí majú prospech z digitálnej transformácie, mali prevziať svoju sociálnu zodpovednosť a spravodlivo a primerane prispievať na náklady na verejné statky, služby a infraštruktúru, pričom každý v EÚ by mal mať zabezpečenú vysokokvalitnú pripojiteľnosť s prístupom na internet vrátane osôb s nízkymi príjmami (4). |
V Bruseli 12. júla 2023
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Oliver RÖPKE
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155/1, 23.5.2014).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).
(3) Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (Ú. v. EÚ C 23, 23.1.2023, s. 1).