Spravodajca:	Josep PUXEU ROCAMORA
Spoluspravodajkyňa:	Isabel CAÑO AGUILAR

Žiadosť o konzultáciu	list španielskeho predsedníctva Rady EÚ, 8. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	1. 6. 2023
Prijaté v pléne	13. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	197/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Zdravie je základným právom. Pokiaľ ide o deti, je okrem toho v Dohovore OSN o právach dieťaťa zakotvené právo vyrastať v šťastnom a zdravom prostredí a mať možnosť rozvíjať svoj potenciál.

1.2.

Nadváha a obezita u detí je v súčasnosti aj naďalej jednou z hlavných výziev v oblasti verejného zdravia v krajinách EÚ, pričom sa tu stretávajú početné faktory – environmentálne, sociálne a ekonomické. Detská obezita je spojená s problémami týkajúcimi sa fyzického, duševného a sociálneho zdravia v detstve aj dospelosti.

1.3.

EHSV poukazuje na potrebu znížiť sociálno-ekonomické nerovnosti v detstve, pretože priamo súvisia s nadváhou detí. Percentuálny podiel detí a dospievajúcich s obezitou je v niektorých prípadoch v domácnostiach s nižšími príjmami dvojnásobný.

1.4.

EHSV konštatuje, že v jednotlivých členských štátoch existujú rozdielne prístupy k riešeniu detskej obezity (vo vzťahu k rôznym aspektom, ako je komunikácia, uvádzanie výživovej hodnoty na etiketách, podpora fyzickej aktivity a udržateľného stravovania alebo začlenenie novších aspektov, ako je rozumný čas strávený pred obrazovkou alebo podpora psychoemocionálneho zdravia), a naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby v tejto oblasti zohrávali aktívnejšiu úlohu a pokročili v normalizácii a účinnejšom rámci.

1.5.

EHSV so znepokojením konštatuje, že väčšina národných obmedzení propagácie a reklamy potravín a nealkoholických nápojov zacielenej na deti je príliš slabá a existujúce dobrovoľné prístupy na ochranu detí a dospievajúcich nepostačujú. Domnieva sa, že nutričný profil WHO by sa mohol použiť ako základ na obmedzenie reklamy výrobkov s vysokým obsahom cukru, tuku a soli. Považuje za dôležité vziať si príklad z osvedčených opatrení a postupov v krajinách, ktoré preukazujú účinnosť rôznych politík vrátane predpisov zameraných na to, ako obmedziť vystavenie detí audiovizuálnym komerčným oznamom o potravinách a nápojoch s vysokým obsahom soli, cukrov, tukov, nasýtených tukov alebo transmastných kyselín, pričom treba rešpektovať vysielacie hodiny určené pre deti a zabezpečiť, aby každá reklama bola v súlade so zásadou pravdivosti reklamy. Treba pripomenúť, že WHO sa zasadzuje za obmedzenie všetkých príslušných foriem reklamy na potraviny zameranej na deti.

1.6.

EHSV rovnako vyzýva na obnovenie akčného plánu EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020 s prihliadnutím na návrhy uvedené v tomto stanovisku.

1.7.

Jedným z opatrení nevyhnutných na dosiahnutie týchto cieľov je podľa EHSV potreba zaistiť, aby orgány posilnili konzumáciu potravín, ktoré sa považujú za základnú súčasť zdravého a udržateľného stravovania (čerstvé, sezónne a miestne dopestované ovocie a zelenina, strukoviny, celozrnné obilniny a živočíšne bielkoviny, ako sú ryby). Stať sa tak má napríklad kladením dôrazu na politiky zamerané na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov EÚ, rozvojom verejných súťaží, ktoré podporujú zdravé a udržateľné stravovanie, alebo využívaním daňových stimulov (ako sú znížené sadzby DPH) ako nástroja na podporu nákupu a konzumácie takýchto potravín. V kontexte inflácie a rastúcich cien by obe opatrenia mohli tiež prispieť k tomu, aby ľahší prístup k výživnej a kvalitnej strave získalo oveľa viac rodín, najmä znevýhodnených. EHSV tiež nabáda, aby sa pokračovalo v procese úpravy a zlepšovania zloženia potravín a nápojov na európskom trhu.

1.8.

EHSV žiada, aby sa rodinám dali k dispozícii jednoduché nástroje, ktoré im poskytnú potrebné poznatky na pochopenie viacfaktorového pôvodu detskej obezity a jej dôsledkov na zdravie v detstve a dospelosti. EHSV sa tiež domnieva, že je nevyhnutné, aby sa spoločnosť ako celok zasadzovala za rozumné využívanie IKT a dodržiavanie odporúčaní, ktoré už boli v tejto súvislosti zavedené. Trávenie nadmerného času pred obrazovkou vedie k sedavému spôsobu života a väčšiemu vystaveniu reklame na potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukrov, tukov a soli.

1.9.

EHSV tiež požaduje, aby vzdelávacie prostredie bolo hlavným propagátorom fyzickej aktivity, zdravého stravovania a psychoemocionálneho zdravia. Vzdelávacie zariadenia sú ideálnym priestorom, kde možno podporovať zdravý životný štýl a pristupovať k otázke detskej obezity pozitívnym spôsobom a bez vytvárania sociálnej stigmatizácie alebo odmietania určitých telesných stereotypov. Za jedno z hlavných opatrení preto výbor požaduje zmenu súčasných učebných osnov vrátane zvýšenia počtu hodín venovaných fyzickej aktivite, ako aj investície do vzdelávania v oblasti potravinárstva a gastronómie. Školské jedálne sú kľúčovým prvkom pri podpore zdravých stravovacích návykov u detí a dospievajúcich, a preto sa považuje za veľmi dôležité podporovať ich dostupnosť vo všetkých fázach vzdelávania a zabezpečiť zdravú, vyváženú a kvalitnú stravu. Poukazuje tiež na to, že sa môže klásť väčší dôraz na vykonávanie programu Európskej únie na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách a že sa môžu propagovať granty na obed pre deti, ktoré nemajú rovnaké možnosti.

1.10.

EHSV vyzýva členské štáty, aby rozšírili a zlepšili verejné priestory a infraštruktúru tak, aby podporovali a uľahčovali aktívnu mobilitu, najmä pokiaľ ide o mimoškolské aktivity alebo cesty do vzdelávacích zariadení. Takisto považuje za potrebné vytvoriť mestské priestory so športovými zónami, ihriskami a zelenými priestranstvami, ktoré by boli prístupné, bezpečné a vhodné pre deti a dospievajúcich.

1.11.

EHSV navrhuje využívať digitálne prostredie ako prvok umožňujúci zdravý životný štýl, zdravé vzťahy a zdravé správanie. V tejto súvislosti EHSV opätovne požaduje vizuálne reklamné kampane inšpirované pozitívnymi sociálnymi reklamnými kampaňami zameranými na deti, ktoré by propagovali zdravšie potraviny a zdravšiu stravu, ako aj aktívny spôsob života a rozumný čas strávený pred obrazovkou.

1.12.

EHSV pripomína odporúčania vyplývajúce z jeho hodnotenia stravovacieho programu EÚ pre školy (1) a stanovísk o zdravom a udržateľnom stravovaní a stratégii „z farmy na stôl“ a vyzýva Komisiu, aby do budúceho rámca pre udržateľné potravinové systémy zahrnula opatrenia na boj proti detskej obezite, napríklad v súvislosti s označovaním a verejným obstarávaním.

1.13.

EHSV je tiež presvedčený – ako už zdôraznil v iných stanoviskách –, že demokratické inovácie, ako sú rady pre potravinovú politiku a podpora participatívnych prístupov, prispievajú k podpore kvality a legitímnosti tvorby potravinovej politiky. Nabáda, aby sa na európskej úrovni vytvoril nástroj, akým je Európska rada pre potravinovú politiku.

1.14.

EHSV sa v každom prípade zasadzuje za to, že otázku obezity treba riešiť na globálnej úrovni zohľadňujúc prechod na zdravý životný štýl, ale aj na všetky sociálne obmedzenia, a odporúča podporovať verejné stratégie, ktoré zaručia univerzálny prístup k zdravej strave, fyzickej aktivite a športu, dobrému odpočinku a psychickú a emocionálnu pohodu bez akejkoľvek diskriminácie.

2.   Zdravie ako stredobod všetkých politík

2.1.

Zdravie je základným právom (2) a tiež podmienkou fungovania našej spoločnosti a hospodárstva. Pokiaľ ide o deti, je okrem toho v Dohovore OSN o právach dieťaťa (3) zakotvené právo vyrastať v šťastnom a zdravom prostredí a mať možnosť rozvíjať svoj potenciál. EHSV podporuje koncepciu „jedno zdravie“ (one health), ktorú presadzuje Európska komisia, ako integrovaný prístup zameraný na udržateľnú rovnováhu a optimalizáciu ľudského zdravia.

2.2.

Riešenie otázky detskej obezity je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 3 na zabezpečenie zdravého života a podporu dobrých životných podmienok pre všetkých v každom veku a na zlepšenie zdravotného stavu všetkých Európanov v budúcnosti. Z vedeckých poznatkov vyplýva, že predchádzanie obezite v kritických fázach života, ako sú rané roky života a dospievanie, bude mať pravdepodobne najväčší prínos z hľadiska zdravia, povedie k zníženiu súvisiacich nákladov a bude najväčším prísľubom, pokiaľ ide o prelomenie medzigeneračného cyklu obezity a nerovnosti v stravovaní.

2.3.

EHSV v tejto súvislosti víta žiadosť budúceho španielskeho predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska EHSV o možných opatreniach na zníženie detskej obezity. Ide o pokračovanie zámeru inštitúcií EÚ a vlád krajín Európskej únie formulovať a rozvíjať stratégie zamerané na obmedzenie a prevenciu obezity a nadváhy u detí. i) V stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (4) sa uznáva, že zdravá strava spolu s pravidelnou fyzickou aktivitou má pre komplexný fyzický a duševný vývoj dieťaťa kľúčový význam. ii) V kontexte iniciatívy Európska záruka pre deti, ktorá by mala prispieť k tomu, aby sa práva detí a dospievajúcich stali stredobodom tvorby politík EÚ, je obezita detí jedným z aspektov, ktoré by mali byť zahrnuté do národných plánov. iii) Toto stanovisko nadväzuje aj na stratégiu riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou (2007), Bielu knihu o obezite z roku 2017 a akčný plán EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020 (5), ktoré boli podobne ako táto správa zamerané na zastavenie nárastu nadváhy a obezity u detí a dospievajúcich (0 – 18 rokov). EHSV v tejto súvislosti vyzýva na obnovenie akčného plánu EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020.

3.   Detská obezita v Európe: aktuálny stav

3.1.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) (6) je obezita komplexnou, neprenosnou multifaktorovou chorobou, ktorú charakterizuje nadmerná adipozita s možnými negatívnymi následkami na zdravie. Obezita je tiež rizikovým faktorom pri vzniku iných neprenosných chorôb, ako sú kardiovaskulárne, metabolické, osteoartikulárne choroby alebo rakovina (7), poruchy duševného zdravia a znížená kvalita života, čo skracuje strednú dĺžku života a zvyšuje riziko predčasného úmrtia. Tieto dôsledky sa napokon prejavujú výrazným zvýšením výdavkov krajín na zdravotníctvo, ako aj iných individuálnych, sociálnych a hospodárskych výdavkov.

3.2.

Nadváha a obezita u detí sú v súčasnosti aj naďalej jednou z hlavných výziev v oblasti verejného zdravia v krajinách EÚ. V piatom kole štúdie v rámci iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie zameranej na sledovanie obezity detí (WHO COSI) (uskutočnenej v rokoch 2018 – 2020 (8)) sa ukázalo, že 29 % detí vo veku 7 – 9 rokov v 33 zúčastnených krajinách trpelo nadváhou (9) a 12 % obezitou. Z rodového hľadiska bol tento podiel o niečo vyšší u chlapcov než u dievčat (31 % v porovnaní s 28 % v prípade nadváhy a 14 % v porovnaní s 10 % v prípade obezity).

3.3.

EHSV konštatuje, že pandémia COVID-19 mohla problém detskej obezity ešte prehĺbiť. Čoraz častejšie sa objavujú náznaky, že v dôsledku pandémie COVID-19 mohlo dôjsť k zvýšeniu výskytu obezity u detí, najmä v najzraniteľnejších situáciách (10).

3.4.

EHSV konštatuje, že v jednotlivých členských štátoch existujú rozdielne prístupy k riešeniu detskej obezity (vo vzťahu k rôznym aspektom, ako je komunikácia, uvádzanie výživovej hodnoty na etiketách, podpora fyzickej aktivity a udržateľného stravovania alebo začlenenie novších aspektov, ako je rozumný čas strávený pred obrazovkou alebo podpora psychoemocionálneho zdravia), a naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby v tejto oblasti zohrávali aktívnejšiu úlohu a pokročili v normalizácii a účinnejšom rámci.

4.   Faktory ovplyvňujúce detskú obezitu

Pôvod obezity nemožno pripísať jednej príčine, ale ide o dôsledok komplexnej interakcie medzi rôznymi faktormi (11). Jej výskyt podmieňujú tak individuálne faktory (biologické/genetické, fyziologické a faktory týkajúce sa životného štýlu), ako aj environmentálne faktory (vplyv rôznych prostredí, v ktorých sa jednotlivec vyvíja: rodina, škola, komunita), psychosociálne faktory (úroveň vzdelania alebo sociálna vrstva) a ekonomické faktory (úroveň príjmov rodín (12));

4.1.

Psychosociálne faktory a hospodárske zdroje sa riadia sociálnymi modelmi, môžu viesť k tomu, že rodiny s nízkymi príjmami sú zraniteľnejšie voči škodlivým environmentálnym vystaveniam vo všetkých fázach života, a majú kumulatívny účinok počas celého života.

4.2.

Existujú dostatočné dôkazy a fakty o tom, že vystavenie nezdravým faktorom týkajúcim sa výživy a telesnej hmotnosti pred počatím a počas tehotenstva zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide o stavbu tela v prvých rokoch života a náchylnosť na obezitu.

4.3.

Okrem toho sociálno-ekonomické nerovnosti v detstve, ktoré sa zhoršili v dôsledku pandémie, rastúcej inflácie a hospodárskej krízy, priamo súvisia s nadváhou detí, pričom v niektorých prípadoch je podiel detí s obezitou v domácnostiach s nízkymi príjmami dvakrát vyšší, keďže majú odlišný životný štýl v porovnaní s domácnosťami s vyššími príjmami.

4.4.

Fyzická aktivita je pilierom zdravia počas celého života. Je tiež významným determinantom pri prevencii a liečbe detskej obezity a z hľadiska včasných metabolických rizikových faktorov (13), ako aj zásadným prvkom rozvoja základných kognitívnych, motorických a sociálnych zručností. Celkovo 81 % detí vo veku 11 – 17 rokov však nie je dostatočne fyzicky aktívnych (14). Pred pandémiou len jeden zo siedmich 15-ročných dospievajúcich v európskom regióne WHO (14 %) uviedol, že každý deň venuje aspoň jednu hodinu strednej až intenzívnej fyzickej aktivite (15). Podobne len 25 % chlapcov vo veku 15 rokov a 15 % dievčat rovnakého veku vykonávalo v roku 2014 odporúčanú úroveň fyzickej aktivity (16).

4.5.

Nevyvážená strava s vysokou mierou konzumácie potravín a nápojov s vysokým obsahom tuku, cukrov a soli sa spája s vyššími úrovňami adipozity, ako aj s horším celkovým zdravotným stavom. Na druhej strane návyky, ktoré smerujú k modelom, ako je stredomorská, atlantická alebo severská strava, alebo jednoducho k stravovaniu s prevahou čerstvých a rastlinných potravín, sú spojené s lepšími výsledkami v oblasti zdravia (17) (18). Z posledného kola štúdie COSI (19) vyplynulo, že menej ako polovica (43 %) detí vo veku 6 – 9 rokov v európskom regióne konzumuje denne čerstvé ovocie. Okrem toho 7 % z nich nekonzumuje ovocie vôbec alebo ho konzumuje menej ako raz za týždeň. Pokiaľ ide o konzumáciu zeleniny, denne konzumuje zeleninu len jedna tretina (34 %) detí vo veku 6 – 9 rokov.

4.6.

Z hospodárskeho a sociálneho hľadiska poukazuje EHSV tiež na to, že celosvetový nárast cien potravinových komodít má vplyv na spotrebiteľské ceny v EÚ, čo ovplyvňuje nákupné zvyklosti a stravovacie návyky európskych rodín, detí a dospievajúcich, najmä tých najzraniteľnejších.

4.7.

Emocionálna pohoda a obezita sú úzko prepojené. Na jednej strane je emocionálna pohoda kľúčom k prevencii detskej obezity. Na druhej strane detská obezita zvyšuje možnosť diskriminácie, stigmatizácie a šikanovania v škole, a tým ovplyvňuje emocionálnu pohodu detí.

4.8.

Príliš dlhý čas strávený pred obrazovkou sa javí ako jeden z rozhodujúcich faktorov vzniku nadváhy/obezity, pričom je s ňou vo vzájomnom vzťahu (20) (21). Hoci medzinárodné orgány a verejné inštitúcie odporúčajú maximálne 120 minút denne strávených pred obrazovkou, ukazuje sa, že európske deti a dospievajúci to nedodržiavajú (22).

5.   Opatrenia na podporu aktivity

5.1.

K riešeniu problému detskej obezity treba pristupovať z hľadiska životného cyklu a zároveň treba reagovať na jej početné príčiny. EHSV navrhuje holistický a participatívny prístup. Znížiť mieru obezity a nadváhy u európskych detí a dospievajúcich si vyžaduje spoluprácu a angažovanosť všetkých (23): orgánov verejnej správy, súkromného/obchodného sektora, médií, vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií a rodín. Okrem toho musí byť táto komplexná reakcia založená na pozitívnom a nestigmatickom prístupe.

5.2.

EHSV vyzýva na obnovenie akčného plánu EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020, ktorý by mal mať tieto ciele: podpora vhodného stravovania, podpora fyzickej aktivity, podpora zdravého vzdelávacieho a sociálneho prostredia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, ochrana najzraniteľnejších skupín, podpora a presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov a reklamy za zdravie a podpora súčinnosti medzi rôznymi orgánmi verejnej správy. Odporúča, aby sa zaviedli opatrenia, ktoré holistickým a medziodvetvovým spôsobom podporia zdravú transformáciu prostredia, v ktorom žijú a vyrastajú deti a dospievajúci.

5.3.

EHSV pripomína odporúčania vyplývajúce z jeho hodnotenia stravovacieho programu EÚ pre školy (24) a stanovísk o zdravom a udržateľnom stravovaní a stratégii „z farmy na stôl“ a vyzýva Komisiu, aby do budúceho rámca pre udržateľné potravinové systémy zahrnula opatrenia na boj proti detskej obezite, napríklad v súvislosti s označovaním a verejným obstarávaním.

5.4.

Okrem toho EHSV vyzdvihuje význam posilnenia potravinovej demokracie a je presvedčený – ako už zdôraznil v iných stanoviskách –, že demokratické inovácie, ako sú rady pre potravinovú politiku a podpora participatívnych prístupov, prispievajú k podpore kvality a legitímnosti tvorby potravinovej politiky. Nabáda, aby sa na európskej úrovni vytvoril nástroj, akým je Európska rada pre potravinovú politiku.

5.5.   Makrosociálne prostredie

5.5.1.

V tomto prostredí sa EHSV zasadzuje o zosúladenie činností všetkých subjektov s cieľom vytvoriť sociálny ekosystém podporujúci kultúrnu zmenu, ktorá prispeje k zmierneniu nerovností a posilneniu zdravšieho životného štýlu.

5.5.2.

EHSV opakuje svoju výzvu na vypracovanie opatrení na zvýšenie kapacity verejných systémov na prevenciu vzniku a riešenie obzvlášť zraniteľných situácií, ktoré bránia osvojeniu si zdravého životného štýlu.

5.5.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok v oblasti sociálnych opatrení, ktoré uľahčia zosúladenie a spoluzodpovednosť v rámci rodín a umožnia im získať prístup k zdraviu prospešným aktivitám a venovať im viac času.

5.5.4.

EHSV odporúča podporovať verejné stratégie, ktoré zaručujú prístup do športovým zariadení bez akejkoľvek diskriminácie a uľahčujú náležité vykonávanie fyzickej aktivity. EHSV odporúča odstrániť rodové a sociálne rozdiely pri vykonávaní fyzickej aktivity a cvičenia, zabezpečiť inkluzívne priestory a podporovať rozmanitosť ponuky.

5.5.5.

EHSV sa domnieva, že orgány verejnej správy by mali posilniť hľadisko boja proti obezite pri tvorbe, vykonávaní a monitorovaní právnych predpisov a politík vo všetkých oblastiach politiky, pričom by mali zohľadniť faktory nadváhy a obezity.

5.5.6.

EHSV so znepokojením konštatuje, že väčšina národných obmedzení propagácie a reklamy potravín a nealkoholických nápojov zacielenej na deti je príliš slabá a existujúce dobrovoľné prístupy na ochranu detí a dospievajúcich nepostačujú. Domnieva sa, že nutričný profil WHO by sa mohol použiť ako základ na obmedzenie reklamy výrobkov s vysokým obsahom cukru, tuku a soli. Považuje za dôležité vziať si príklad z osvedčených opatrení a postupov v krajinách, ktoré preukazujú účinnosť rôznych politík vrátane predpisov zameraných na to, ako obmedziť vystavenie detí audiovizuálnym komerčným oznamom o potravinách a nápojoch s vysokým obsahom soli, cukrov, tukov, nasýtených tukov alebo transmastných kyselín, pričom treba rešpektovať vysielacie hodiny určené pre deti a zabezpečiť, aby každá reklama bola v súlade so zásadou pravdivosti reklamy. Treba pripomenúť, že WHO sa zasadzuje za obmedzenie všetkých príslušných foriem reklamy na potraviny zameranej na deti.

5.5.7.

Jedným z opatrení je podľa EHSV potreba zaistiť, aby orgány posilnili konzumáciu potravín, ktoré sa považujú za základnú súčasť zdravého a udržateľného stravovania (čerstvé, sezónne a miestne dopestované ovocie a zelenina, strukoviny, celozrnné obilniny a živočíšne bielkoviny, ako sú ryby). Stať sa tak má napríklad kladením dôrazu na politiky zamerané na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov EÚ, rozvojom verejných súťaží, ktoré podporujú zdravé a udržateľné stravovanie, alebo využívaním daňových stimulov (ako sú znížené sadzby DPH) ako nástroja na podporu nákupu a konzumácie takýchto potravín.

5.5.8.

EHSV tiež vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby podporovali zlepšenie zloženia výrobkov ako prostriedku na propagáciu zdravšej stravy. Ak nedôjde k zníženiu množstva niektorých kritických živín dobrovoľne, vlády by mali zvážiť dodatočné stimuly a opatrenia vrátane progresívnych fiškálnych opatrení v závislosti od obsahu príslušnej živiny.

5.5.9.

EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby orgány verejnej správy v rámci svojich príslušných právomocí zabezpečili bezplatnú dostupnosť pitnej vody tým, že sa na verejných priestranstvách, vo vzdelávacích zariadeniach, na miestach určených pre trávenie voľného času a zábavu, ako aj v športových a rekreačných priestranstvách nainštalujú náležite označené zdroje pitnej vody.

5.5.10.

EHSV sa domnieva, že výskum rozhodujúcich faktorov nadváhy a obezity, ako aj vytváranie a šírenie poznatkov o nich by sa mal podporovať ako strategický prvok koordinovanej činnosti v oblasti zdravia.

5.5.11.

Pokiaľ ide o dopyt, EHSV opätovne zdôrazňuje, že verejné politiky musia spotrebiteľov nabádať k tomu, aby si zvolili zdravšiu stravu, a v rámci odbornej prípravy a informovania prostredníctvom jednoduchých a priamych osvetových kampaní alebo šírenia pedagogických usmernení týkajúcich sa stravovania.

5.5.12.

EHSV sa zasadzuje za celospoločenský prístup, a preto podporuje vytvorenie nástroja, akým je Európska rada pre potravinovú politiku, ako už uviedol vo viacerých svojich stanoviskách, pričom požaduje, aby sa tento orgán venoval problematike detskej obezity.

5.6.   Rodinné prostredie

5.6.1.

EHSV si uvedomuje, že vedomosti a návyky sa prenášajú v rámci rodiny. Tá je zároveň prvým modelom, na základe ktorého sa vníma každodenná realita a vytvárajú sa prvé vzorce správania (25). EHSV žiada, aby sa verejnosti poskytli presné a užitočné informácie o význame obmedzovania sedavého spôsobu života stráveného pred obrazovkou a o návykoch vedúcich k zdravému spánku, výživových potrebách v každom veku a podpore fyzickej aktivity.

5.6.2.

EHSV sa predovšetkým domnieva, že by sa mali zaviesť programy a opatrenia na zvýšenie zručností a znalostí s cieľom riešiť nadváhu maloletých, zabrániť stigmatizácii a zabrániť negatívnych dynamikách v telesnej oblasti. Podobne považuje za nevyhnutné školiť rodiny o zdravom používaní IKT (26), najmä pokiaľ ide o čas ich používania a obsah.

5.6.3.

Podobne je dôležité podporovať opatrenia, ako je propagácia dojčenia, vypracovanie usmernení pre doplnkovú výživu dojčiat, zlepšenie rodičovských zručností alebo organizovanie kurzov zdravého a dostupného varenia, najmä pre rodiny s obmedzenými zdrojmi, a informovanie o týchto kurzoch.

5.7.   Vzdelávacie prostredie

5.7.1.

Vzdelávacie prostredie je miestom, kde deti trávia veľkú časť svojho času, a to nielen v čisto vzdelávacom kontexte, ale aj vo voľnom čase alebo mimo vyučovania.

5.7.2.

V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa vo vzdelávacom prostredí pristupovalo k detskej obezite pozitívne bez toho, aby dochádzalo k sociálnej stigmatizácii alebo vylúčeniu na základe určitých telesných stereotypov. Podľa EHSV je nevyhnutné podporovať pozitívne vnímanie tela a venovať osobitnú pozornosť akémukoľvek diskriminačnému správaniu alebo správaniu naznačujúcemu začiatok poruchy príjmu potravy.

5.7.3.

EHSV tiež požaduje, aby školské prostredie bolo propagátorom fyzickej aktivity a zdravého stravovania. Za jedno z hlavných opatrení na tento účel výbor považuje zmenu súčasných učebných osnov, v rámci ktorej vidí potrebu zvýšenie počtu hodín venovaných fyzickej aktivite, podpory rozmanitosti športových činností a nevyhnutnosť investícií do vzdelávania v oblasti potravinárstva a gastronómie.

5.7.4.

EHSV sa domnieva, že školské jedálne sú kľúčovým prvkom pri podpore zdravých stravovacích návykov u detí a dospievajúcich, a preto je veľmi dôležité podporovať ich dostupnosť vo všetkých fázach vzdelávania a zabezpečiť zdravú, vyváženú a kvalitnú stravu.

5.8.   Priestory na trávenie voľného času. Navrhovanie zdravého mestského prostredia

5.8.1.

EHSV sa domnieva, že navrhovanie a využívanie fyzického prostredia (vrátane škôl, dopravných systémov, štvrtí alebo športových centier) by malo slúžiť na zaistenie primeraných a bezpečných príležitostí na rekreáciu a aktívne hry, ako aj na telesné cvičenie ako také (27).

5.8.2.

Vzhľadom na uvedené vyzýva EHSV členské štáty, aby rozšírili a zlepšili verejné priestory a verejnú infraštruktúru tak, aby sa podporila a uľahčila aktívna mobilita s väčším priestorom pre chodcov a jednoduchším využívaním bicyklov, najmä pokiaľ ide o mimoškolské aktivity alebo cesty do vzdelávacích zariadení. Takisto považuje za potrebné vytvoriť mestské priestory so športovými zónami, ihriskami a zelenými priestranstvami, ktoré by boli prístupné, bezpečné a vhodné pre deti a dospievajúcich.

5.8.3.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné rozšíriť zelené plochy, parky a rekreačné oblasti na fyzickú aktivitu a propagovať chôdzu po schodoch ako alternatívu k používaniu výťahov alebo eskalátorov v priestoroch určených na voľný čas, ako aj uľahčiť bezplatný prístup k pitnej vode.

5.9.   Digitálne a audiovizuálne prostredie

5.9.1.

EHSV pripomína význam správnej transpozície smernice EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a navrhuje využívať digitálne prostredie, od rozhlasového a televízneho vysielania až po novšie formy médií, ako sú sociálne médiá, Instagram a TikTok, ako faktor uľahčujúci životný štýl, vzťahy a zdravé správanie. V tejto súvislosti EHSV opätovne požaduje – ako to už urobil pri predchádzajúcich príležitostiach (28) – vizuálne reklamné kampane inšpirované pozitívnymi sociálnymi reklamnými kampaňami zameranými na deti, ktoré by propagovali zdravšie potraviny a zdravšiu stravu, ako aj aktívny spôsob života a rozumný čas strávený pred obrazovkou.

5.10.   Zdravotné prostredie

5.10.1.

EHSV považuje za kľúčové, aby zodpovedné orgány v oblasti zdravotníctva priebežne aktualizovali odporúčania založené na vedeckých dôkazoch o činnostiach a zásahoch, ktoré sa ukázali ako účinné z hľadiska prevencie, riešenia a monitorovania nadváhy a obezity.

5.10.2.

Okrem toho sa v rámci všeobecného zdravotného poistenia zabezpečí rovnaký prístup ku komplexným zdravotníckym službám, systematizovanému a personalizovanému poradenstvu a informáciám zo strany zdravotníckeho personálu v oblasti podpory fyzickej aktivity a vyváženej stravy pre osoby, ktoré majú nadváhu alebo trpia obezitou alebo im obezita či nadváha hrozia. V tejto súvislosti sa bude podporovať monitorovanie zdravotného stavu detí od narodenia až po dospievanie, a to vrátane monitorovania nadváhy a obezity, a rovnako sa bude propagovať vzdelávanie v oblasti zdravia a informovanosť o zdravom životnom štýle u detí a dospievajúcich a v ich rodinách.

5.10.3.

Je nevyhnutné poskytnúť sociálno-ekonomicky zraniteľným rodinám osobitnú podporu zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktorá je vhodná z kultúrneho hľadiska, praktická a umožňujúca rozvoj a ktorá podporuje pozitívnu výchovu vo vzťahu k obezite a nadváhe a súvisiacemu životnému štýlu.

5.10.4.

Na základe existujúcej literatúry sa EHSV domnieva, že je potrebné aktívne spolupracovať s tehotnými ženami a pármi, ktoré plánujú rodinu, a poskytovať včasnú a kultúrne citlivú pomoc zameranú na podporu zdravého životného štýlu počas tehotenstva a dojčenia, ako aj verejne propagovať lepšiu výživu a fyzickú aktivitu pred počatím, či vytvoriť vhodné podmienky na dojčenie.

---

(1)  Hodnotiaca správa EHSV: Hodnotenie programu EÚ pre školy.

(2)  Právo na zdravie bolo prvýkrát spomenuté v Ústave WHO (1946), v ktorej sa uvádza, že jedným zo základných práv každého človeka je právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia. V preambule ústavy sa zdravie vymedzuje ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť choroby alebo invalidity“. Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 sa zdravie spomína ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň (článok 25). V roku 1966 bolo opäť uznané za ľudské právo v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (článok 12).

(3)  Dohovor OSN o právach dieťaťa, 1989.

(4)  Európska komisia, 2021, Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa. COM(2021) 142 final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52021DC0142.

(5)  https://health.ec.europa.eu/system/files/2016-11/childhoodobesity_actionplan_2014_2020_en_0.pdf.

(6)   Proyectos de recomendaciones para la prevención y el tratamiento de la obesidad a lo largo del curso de la vida, incluidas las posibles metas (Návrhy odporúčaní na prevenciu a liečbu obezity počas celého života vrátane možných cieľov), diskusný dokument WHO, 2021. K dispozícii na adrese: https://cdn.who.int/media/docs/default-source/obesity/who-discussion-paper-on-obesity---final190821-es.pdf?sfvrsn=4cd6710a_24&download=true.

(7)  Weihrauch-Blüher S, Wiegand S., Risk Factors and Implications of Childhood Obesity (Rizikové faktory a následky detskej obezity), Curr Obes Rep., december 2018; 7(4):254-259.

(8)   Report on the fifth round of data collection, 2018–2020: WHO European Childhood Obesity Surveillance Initiative (COSI), Kodaň, Regionálny úrad WHO pre Európu, 2022.

(9)  Prekročená hmotnosť = nadváha + obezita.

(10)  Európska regionálna správa WHO o obezite za rok 2022 a https://www.who.int/europe/news/item/11-05-2021-high-rates-of-childhood-obesity-alarming-given-anticipated-impact-of-covid-19-pandemic.

(11)  Svetová zdravotnícka organizácia (2012), Population-Based Approaches to Childhood Obesity Prevention, Ženeva, WHO.

(12)  Kansra AR, Lakkunarajah S, Jay MS, Childhood and Adolescent Obesity: A Review, 2021; 8:581461.

(13)  Whiting S, a kol., Physical Activity, Screen Time, and Sleep Duration of Children Aged 6-9 Years in 25 Countries: An Analysis within the WHO European Childhood Obesity Surveillance Initiative (COSI) 2015 – 2017, Obes Facts, 2021; 14(1):32 – 44.

(14)  Guthold R, Stevens GA, Riley LM, Bull FC., Global trends in insufficient physical activity among adolescents: a pooled analysis of 298 population-based surveys with 1· 6 million participants, Lancet Child Adolesc Heal, 2020; 4(1):23 – 35.

(15)  OECD/Európska únia (2022), Health at a Glance: Europe 2022: State of Health in the EU Cycle, OECD Publishing, Paríž.

(16)   Adolescent obesity and related behaviours: trends and inequalities in the WHO European Region, 2002 – 2014, Kodaň, Regionálny úrad WHO pre Európu, 2017.

(17)  Willett W. a kol., Food in the Anthropocene: the EAT-Lancet Commission on healthy diets from sustainable food system, 2019, The Lancet, zväzok 393, s. 447 – 492.

(18)  Afshin, Ashkan a kol., Health effects of dietary risks in 195 countries, 1990–2017: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2017, The Lancet, zväzok 393, vydanie 10184, 1958 – 1972.

(19)   Report on the fifth round of data collection, 2018–2020: WHO European Childhood Obesity Surveillance Initiative (COSI), Kodaň, Regionálny úrad WHO pre Európu, 2022.

(20)  Fang K, Mu M, Liu K, He Y., Screen time and childhood overweight/obesity: A systematic review and meta-analysis, Child Care Health Dev, september 2019; 45(5):744-753.

(21)  Haghjoo P, Siri G, Soleimani E, Farhangi MA, Alesaeidi S., Screen time increases overweight and obesity risk among adolescents: a systematic review and dose-response meta-analysis, BMC Prim Care, 2022; 23(1):161.

(22)   Report on the fifth round of data collection, 2018–2020: WHO European Childhood Obesity Surveillance Initiative (COSI), Kodaň, Regionálny úrad WHO pre Európu, 2022.

(23)  Dobbs R, Sawers C, Thompson F, Manyika J, Woetzel JR, Child P. a kol., Overcoming obesity: an initial economic analysis, McKinsey Global Institute; 2014.

(24)  Hodnotiaca správa EHSV: Hodnotenie programu EÚ pre školy.

(25)  Hebestreit, A., Intemann, T., Siani, A., a kol., Dietary Patterns of European Children and Their Parents in Association with Family Food Environment: Results from the I.Family Study, Nutrients, 2017; 9(2):126.

(26)  Informačné a komunikačné technológie.

(27)   Tackling obesity by creating healthy residential environments, WHO, 2007.

(28)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora zdravého a udržateľného stravovania v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 9).