This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52022XC0304(05)
Publication of a communication of approval of a standard amendment to the product specification for a name in the wine sector referred to in Article 17(2) and (3) of Commission Delegated Regulation (EU) 2019/33 2022/C 104/12
Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 2022/C 104/12
Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 2022/C 104/12
PUB/2021/1020
Ú. v. EÚ C 104, 4.3.2022, p. 28–38
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
4.3.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 104/28 |
Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33
(2022/C 104/12)
Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).
OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE, KTOROU SA MENÍ JEDNOTNÝ DOKUMENT
„Var“
PGI-FR-A1145-AM02
Dátum oznámenia: 6. decembra 2021
OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY
Zavedenie doplňujúceho zemepisného názvu
V kapitole I špecifikácie výrobku s CHZO „Var“ sa do bodu 2 „Doplňujúce údaje“ dopĺňa nový doplňujúci zemepisný názov „Correns“ vyhradený pre biele vína s CHZO „Var“.
Táto zmena sa týka aj jednotného dokumentu v bode „Ďalšie podmienky“.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
1. Názov (názvy)
Var
2. Druh zemepisného označenia
CHZO – chránené zemepisné označenie
3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov
1. |
Víno |
5. |
Akostné šumivé víno |
4. Opis vína (vín)
1. Červené, ružové a biele tiché vína
STRUČNÝ OPIS
Chránené zemepisné označenie „Var“ je vyhradené pre červené, ružové a biele tiché vína a akostné šumivé vína.
V prípade vín s obsahom skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) najmenej 45 gramov na liter je na základe výnimky ich obsah prchavých kyselín stanovený spoločným výnosom ministra zodpovedného za ochranu spotrebiteľa a ministra zodpovedného za poľnohospodárstvo.
V prípade tichých vín sú (minimálny alebo maximálny) skutočný obsah alkoholu (iba šumivé vína), celkový obsah alkoholu, celková kyslosť, obsah prchavých kyselín, celkový obsah oxidu siričitého a obsah oxidu uhličitého (len pri šumivých vínach) stanovené v právnych predpisoch EÚ.
Ružové vína (70 % výroby) majú tradične svetlú farebnú intenzitu. Vyznačujú sa najmä živosťou a ovocnými arómami, ktoré sa prirodzene menia v závislosti od odrody a použitých techník vinifikácie.
Červené vína sú tradične mäsité s dobrou štruktúrou, pričom koncentrovanejšie vína môžu byť niekedy silné. Majú silný rubínovočervenú až granátovú intenzitu farby s fialovými odleskami.
V bielych vínach sa spája jemnosť, ovocná chuť a živosť. Majú bledožltú intenzitu farby so zelenkastými odleskami alebo zlatistú a číru intenzitu.
Všeobecné analytické vlastnosti |
|
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %) |
|
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %) |
9 |
Minimálna celková kyslosť |
|
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter) |
|
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter) |
|
2. Červené, ružové a biele akostné šumivé vína
STRUČNÝ OPIS
Šumivé vína majú rovnaké odtiene a organoleptické vlastnosti ako tiché vína, ale vyznačujú sa väčšou sviežosťou, jemnosťou a pretrvávajúcou arómou, ktoré sú zdôraznené jemnými a lahodnými bublinkami.
V prípade akostných šumivých vín sú (minimálny alebo maximálny) skutočný obsah alkoholu, celkový obsah alkoholu, celková kyslosť, obsah prchavých kyselín, celkový obsah oxidu siričitého a obsah oxidu uhličitého (len v prípade šumivých vín) stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva.
Všeobecné analytické vlastnosti |
|
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %) |
|
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %) |
|
Minimálna celková kyslosť |
|
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter) |
|
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter) |
|
5. Vinárske výrobné postupy
5.1. Osobitné enologické postupy
1. Osobitný enologický postup
Z hľadiska enologických postupov musia vína spĺňať požiadavky stanovené na úrovni Spoločenstva a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.
5.2. Maximálne výnosy
1. 120 hektolitrov na hektár
6. Vymedzená zemepisná oblasť
Zber hrozna, vinifikácia a výroba vín s chráneným zemepisným označením „Var“ sa uskutočňujú vo všetkých obciach departementu Var.
7. Hlavné muštové odrody
|
Alicante Henri Bouschet N |
|
Aligoté B |
|
Alphonse Lavallée N |
|
Altesse B |
|
Aramon N |
|
Aramon blanc B |
|
Aramon gris G |
|
Aranel B |
|
Arbane B |
|
Arinarnoa N |
|
Arriloba B |
|
Arrouya N |
|
Artaban N |
|
Aubin B |
|
Aubin vert B |
|
Aubun N – Murescola |
|
Auxerrois B |
|
Bachet N |
|
Barbaroux Rs |
|
Baroque B |
|
Biancu Gentile B |
|
Blanc Dame B |
|
Bouchalès N |
|
Bouillet N |
|
Bouquettraube B |
|
Bourboulenc B – Doucillon blanc |
|
Brachet N – Braquet |
|
Brun Fourca N |
|
Brun argenté N – Vaccarèse |
|
Béclan N – Petit Béclan |
|
Béquignol N |
|
Cabernet franc N |
|
Cabernet-Sauvignon N |
|
Caladoc N |
|
Calitor N |
|
Camaralet B |
|
Carcajolo N |
|
Carcajolo blanc B |
|
Carignan N |
|
Carignan blanc B |
|
Carmenère N |
|
Castets N |
|
Chardonnay B |
|
Chasan B |
|
Chatus N |
|
Chenanson N |
|
Chenin B |
|
Cinsaut N – Cinsault |
|
Clairette B |
|
Clairette rose Rs |
|
Clarin B |
|
Claverie B |
|
Codivarta B |
|
Colombard B |
|
Corbeau N – Douce noire |
|
Cot N – Malbec |
|
Couderc noir N |
|
Counoise N |
|
Courbu B – Gros Courbu |
|
Courbu noir N |
|
Couston N |
|
Crouchen B – Cruchen |
|
César N |
|
Duras N |
|
Durif N |
|
Egiodola N |
|
Ekigaïna N |
|
Elbling B |
|
Etraire de la Dui N |
|
Fer N – Fer Servadou, Braucol, Mansois, Pinenc |
|
Feunate N |
|
Floreal B |
|
Folignan B |
|
Folle blanche B |
|
Fuella nera N |
|
Furmint B |
|
Gamaret |
|
Gamay N |
|
Gamay de Bouze N |
|
Gascon N |
|
Genovèse B |
|
Gewurztraminer Rs |
|
Goldriesling B |
|
Gouget N |
|
Graisse B |
|
Gramon N |
|
Grassen N – Grassenc |
|
Grenache N |
|
Grenache blanc B |
|
Grenache gris G |
|
Gringet B |
|
Grolleau N |
|
Grolleau gris G |
|
Gros Manseng B |
|
Gros vert B |
|
Joubertin |
|
Jurançon blanc B |
|
Jurançon noir N – Dame noire |
|
Knipperlé B |
|
Lauzet B |
|
Liliorila B |
|
Listan B – Palomino |
|
Lledoner pelut N |
|
Macabeu B – Macabeo |
|
Mancin N |
|
Manseng noir N |
|
Marsanne B |
|
Marselan N |
|
Maréchal Foch N |
|
Mauzac B |
|
Mauzac rose Rs |
|
Mayorquin B |
|
Melon B |
|
Merlot N |
|
Merlot blanc B |
|
Meslier Saint-François B – Gros Meslier |
|
Meunier N |
|
Milgranet N |
|
Molette B |
|
Mollard N |
|
Monarch N |
|
Mondeuse N |
|
Mondeuse blanche B |
|
Monerac N |
|
Montils B |
|
Morrastel N – Minustellu, Graciano |
|
Mourvaison N |
|
Mourvèdre N – Monastrell |
|
Mouyssaguès |
|
Muresconu N – Morescono |
|
Muscadelle B |
|
Muscardin N |
|
Muscaris B |
|
Muscat Ottonel B – Muscat, Moscato |
|
Muscat cendré B – Muscat, Moscato |
|
Muscat d’Alexandrie B – Muscat, Moscato |
|
Muscat de Hambourg N – Muscat, Moscato |
|
Muscat à petits grains blancs B – Muscat, Moscato |
|
Muscat à petits grains roses Rs – Muscat, Moscato |
|
Muscat à petits grains rouges Rg – Muscat, Moscato |
|
Mérille N |
|
Müller-Thurgau B |
|
Nielluccio N – Nielluciu |
|
Noir Fleurien N |
|
Négret de Banhars N |
|
Négrette N |
|
Oberlin noir N |
|
Ondenc B |
|
Orbois B |
|
Pagadebiti B |
|
Pascal B |
|
Perdea B |
|
Persan N |
|
Petit Courbu B |
|
Petit Manseng B |
|
Petit Meslier B |
|
Petit Verdot N |
|
Picardan B – Araignan |
|
Pineau d’Aunis N |
|
Pinot blanc B |
|
Pinot gris G |
|
Piquepoul blanc B |
|
Piquepoul gris G |
|
Piquepoul noir N |
|
Plant de Brunel N |
|
Plant droit N – Espanenc |
|
Portan N |
|
Portugais bleu N |
|
Prior N |
|
Prunelard N |
|
Précoce Bousquet B |
|
Précoce de Malingre B |
|
Raffiat de Moncade B |
|
Riesling B |
|
Riminèse B |
|
Rivairenc N – Aspiran noir |
|
Rivairenc blanc B – Aspiran blanc |
|
Rivairenc gris G – Aspiran gris |
|
Rosé du Var Rs |
|
Roublot B |
|
Roussanne B |
|
Roussette d’Ayze B |
|
Sacy B |
|
Saint Côme B |
|
Saint-Macaire N |
|
Saint-Pierre doré B |
|
Sauvignon B – Sauvignon blanc |
|
Sauvignon gris G – Fié gris |
|
Sciaccarello N |
|
Segalin N |
|
Seinoir N |
|
Select B |
|
Semebat N |
|
Semillon B |
|
Servanin N |
|
Solaris B |
|
Soreli B |
|
Souvignier gris Rs |
|
Sylvaner B |
|
Syrah N – Shiraz |
|
Tannat N |
|
Tempranillo N |
|
Terret blanc B |
|
Terret gris G |
|
Terret noir N |
|
Tibouren N |
|
Tourbat B |
|
Tressot N |
|
Téoulier N |
|
Ugni blanc B |
|
Valdiguié N |
|
Varousset N |
|
Velteliner rouge précoce Rs |
|
Verdesse B |
|
Vermentino B – Rolle |
|
Vidoc N |
|
Villard blanc B |
|
Villard noir N |
|
Viognier B |
|
Voltis B |
8. Opis súvislostí
8.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti
Departement Var je jedným z departementov, ktoré sa nachádzajú v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na juhovýchode Francúzska. Je pomenovaný po pobrežnej rieke Var, ktorá kedysi tvorila jeho východnú hranicu. Na západe je ohraničený departementom Bouches-du-Rhône, na severe departementom Alpes de Haute Provence, na východe departementom Alpes-Maritimes a napokon na juhu Stredozemným morom.
Zemepisná oblasť sa vyznačuje pestrým reliéfom, ktorý sa skladá z dvoch geologicky odlišných častí: z vápencovej časti západne od osi Toulon – Draguignan a kryštalickej časti na východe.
S týmito dvomi geologicky odlišnými celkami sa spájajú dva typy vegetácie, ktoré sú pre stredomorskú oblasť typické, a to: garrigue na vápencových pôdach a macchie a les (borovice a duby) na kryštalickejších pôdach. Tieto dva typy vegetácie zaisťujú len malé množstvo humusu. Pôdy v departemente Var sú tradične chudobné, dobre odvodňované, ale náchylné na eróziu. Pôda je vhodná na pestovanie viniča. V tom sa Rimania nemýlili, keď pred 2 600 rokmi zaviedli pestovanie viniča a rozšírili rímsku provinciu (Provensalsko).
Jednou z hlavných čŕt podnebia departementu Var je slnečný svit. Departement Var má stredomorské podnebie, ktoré sa vyznačuje teplými a suchými letami, miernymi zimami a dvomi obdobiami dažďov na jeseň a na jar. Tieto podmienky sú priaznivé pre pestovanie viniča a veľmi často zaujímavé teplotné rozdiely viedli k tomu, že sa pozemky špecializovali na vinifikáciu červených a ružových vín.
Prevládajúci vietor v regióne je mistrál (zo severu). V zime je mrazivý, keďže duje z alpských svahov, v lete však zaručuje miernu sviežosť. Niekedy môže byť silný, vinohradník však prihliada najmä na jeho dôležitú vlastnosť: chráni vinohrad pred príliš vlhkým prostredím a jeho nepriaznivými hubovými tlakmi (peronospórou viniča).
8.2. Špecifickosť výrobku
Výroba vín s chráneným zemepisným označením „Var“ (vidiecke víno „Vin de Pays du Var“) sa od svojho vzniku neprestala rozvíjať a na začiatku 21. storočia sa ustálila približne na úrovni 250 000 hektolitrov.
Výroba je orientovaná prevažne na ružové vína (v priemere 70 %), ktoré sú získavané najmä sceľovaním.
Hoci sa vo významnej miere stále vysádzajú miestne odrody, napr. Grenache N, Cinsault N, Carignan N, Syrah N a Mourvèdre N v prípade červených a ružových vín a Vermentino B a Ugni blanc B v prípade bielych vín, treba si uvedomiť, že vďaka pomoci Spoločenstva pri reštrukturalizácii sa otvorila cesta pre identické odrody z iných francúzskych vinohradníckych oblastí, napr. Cabernet-sauvignon N, Merlot N, Chardonnay B a v menšej miere aj Viognier B. Táto široká paleta odrôd umožnila diverzifikovať výraz vín a prispieť najmä k posilneniu či dokonca rozvoju výroby akostných ružových vín.
Väčšina ružových vín získava jednu zo svojich typických vlastností – svetloružovú farbu, vďaka vynikajúcemu zvládnutiu priameho lisovania, ktoré spočíva v priamom lisovaní celých alebo odstopkovaných strapcov často pomocou pneumatických lisov s cieľom umožniť, aby čistá šťava okamžite fermentovala pri nízkej teplote. Získané vína sú živé, ovocné a majú bledoružovú farbu.
Používajú sa aj ďalšie technické postupy, ako sú metóda saignée macerácia na šupkách alebo predfermentačná macerácia (zozbierané hrozno sa udržiava pri nízkej teplote 8 až 24 hodín pred lisovaním), ktoré vedú k výrobe ružových vín s výraznejšou farbou a konzistentnejšou štruktúrou.
Červené vína (tvoria približne 20 % objemu, na ktorý sa uplatnil nárok) sú často silné, mäsité s dobrou trieslovinovou štruktúrou a získavajú sa najmä z trojice odrôd Grenache N, Syrah N a Cabernet-sauvignon N, ku ktorým sa často pridávajú odrody Merlot N a Cinsault N.
Pokiaľ ide o biele vína, tie sa vyrábajú v menšej miere (10 % objemu, na ktorý sa uplatnil nárok) a uchvátili rovnako milovníkov odrodových vín (Rolle B alebo Bermentino B, Biognier B a Chardonnay B), ako aj ostatných vďaka sceľovaniu vín, v ktorých sa spája jemnosť so živosťou.
V dotknutej oblasti výroby sa vyrábajú aj akostné šumivé vína. Výroba šumivých vín nie je v Provensalsku novinkou. Ide o tradičnú výrobu, ktorá predstavuje približne jeden milión fliaš ročne a ktorú zabezpečuje asi päťdesiat prevádzkovateľov (výrobcovia a subjekty, ktoré uvádzajú vína na trh). Už na začiatku 20. storočia niektoré vinárske družstvá alebo výrobcovia, napr. „la Tête Noire“ skúsili zhodnotiť akostné šumivé vína vyrobené v Provensalsku.
Jednou z hlavných charakteristík chráneného zemepisného označenia „Var“ pre šumivé vína je, že sa vyrábajú z miestnych odrôd, aby v nich bolo silno zastúpené ružové víno, ktoré sa spomedzi tichých vín v regióne vyrába v najväčšej miere.
Chráneným zemepisným označením „Var“ by sa tak označovali tiché vína, ktoré sa spájajú so šumivými vínami s relatívne podobnými organoleptickými profilmi. Tieto šumivé ružové vína majú výraznú ovocnú a kvetinovú chuť a ponúkajú lahodnú guľatosť, ktorá pripomína tiché ružové vína.
Práve vďaka týmto organoleptickým vlastnostiam (kvetinové a ovocné tóny v spojení s lahodnou guľatosťou) je možné šumivé vína vyrábané v departemente Var odlíšiť od vín vyrábaných v ostatných francúzskych regiónoch.
8.3. Príčinný vzťah medzi špecifickosťou zemepisnej oblasti a špecifickosťou výrobku
Departement Var má vďaka svojmu kvalitnému podnebiu, rôznorodosti krajiny, moru, bohatému historickému a kultúrnemu dedičstvu, ale aj remeselnej výrobe a tradíciám nepopierateľný potenciál v oblasti cestovného ruchu. Vďaka všetkým týmto silným stránkam sa v departemente vyvinula výrazná hospodárska činnosť v súvislosti s cestovným ruchom.
Táto pozoruhodná atraktívnosť umožňuje prilákať viac ako 14 miliónov turistov ročne. Turisti, ktorých dôveru si departement získal, sa, pochopiteľne, naučili, učia alebo naučia vychutnávať si provensalskú kuchyňu a provensalské výrobky, medzi nimi aj vína z departementu Var, pri ktorých sa uplatnil nárok používať chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie.
Výroba vín s chráneným zemepisným označením „Var“ si už od svojho vzniku na základe predchádzajúceho regulovaného štatútu vidieckeho vína („Vin de Pays“) vybudovala dobrú povesť, za čo vďačí z veľkej časti aktivitám v oblasti cestovného ruchu v regióne, čoho dôkazom je silný miestny dopyt po ružových vínach. Spotrebitelia dokážu oceniť a rozoznať kvalitu ponúkaného sortimentu vín.
Je však pozoruhodné, že výrobcovia zostali obozretní, aby mohli neustále napredovať vo výrobe svojich vín „Vins de Pays“ a aby vždy držali krok s vkusom spotrebiteľov (napr.: farba ružových vín).
Táto snaha sa prejavila začiatkom 21. storočia, keď sa odborníci z departementu Var podieľali na založení národného centra pre výskum a testovanie, ktoré sa špecializuje na ružové víno (so sídlom v obci Vidauban v departemente Var). Odvtedy sa rozšírili niektoré počiatočné práce (napr. práca na odtieňoch ružového vína), čím sa operatívne prispelo k ďalšiemu zvýšeniu kvalitatívnej úrovne ružových vín. Okrem toho odvetvie vo veľkej miere investovalo do nástrojov, ktoré sú nevyhnutné pre dokonalé ovládanie postupu vinifikácie ružového vína. Zvládnutie tejto technológie zameranej na ružové vína a know-how výrobcov samozrejme prispievajú k výrobe vín s chráneným označením pôvodu, sú však neoddeliteľne spojené aj s výrobným procesom vín s chráneným zemepisným označením.
Okrem toho treba pripomenúť, že vinohradnícka oblasť v departemente Var sa nachádza v blízkosti veľkých mestských centier regiónu či kúpeľných miest, čo je výhoda, vďaka ktorej môžu výrobcovia zhodnotiť svoju ponuku, a preto sa rozhodujú pre balenie vín priamo na pozemku. Priamy predaj (vo fľašiach alebo v obaloch „bag in box“) dosahuje v súčasnosti približne 50 % objemu a priamy predaj vo vínnych pivničkách by mohol sám osebe predstavovať 30 % objemu.
Departement Var sa nachádza v regióne Provensalsko, ktorého povesť je veľmi známa. Obraz vinohradníckeho Provensalska, ktorý je úzko spojený s výrobou akostných ružových vín – svetový líder vo výrobe „ružového“ vína –, je dokonale ustálený a potvrdzujú ho prieskumy spontánnej vychýrenosti u verejnosti (zdroj: spoločnosť Wine Intelligence Vinitrac – november 2009).
Táto povesť, odborné znalosti zamerané predovšetkým na výrobu ružových vín sa prirodzene prenášajú aj na červené a biele vína, ako aj na šumivé vína, ktoré vyrábajú tí istí ľudia v tejto vinohradníckej oblasti departementu v tom istom zemepisnom prostredí.
Úspech ružových vín v súčasnosti nepochybne zaisťuje kvalitu a dobrú povesť ostatných vín, ktoré sa v departemente vyrábajú.
9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)
— |
Označovanie |
— |
Právny rámec: |
— |
Vnútroštátne právne predpisy |
— |
Druh ďalšej podmienky: |
— |
Dodatočné ustanovenia o označovaní |
— |
Opis podmienky: |
— |
Chránené zemepisné označenie „Var“ sa môže doplniť o: |
— |
názov jednej odrody alebo viacerých odrôd, |
— |
označenia „primeur“ alebo „nouveau“. Označenia „primeur“ alebo „nouveau“ sú vyhradené pre tiché vína. |
Chránené zemepisné označenie „Var“ sa v prípade červených, ružových a bielych vín môže doplniť o názov týchto menších zemepisných jednotiek: „Argens“, „Coteaux du Verdon“, „Sainte Baume“.
Chránené zemepisné označenie „Var“ sa v prípade bielych vín môže doplniť o názov menšej zemepisnej jednotky „Correns“.
Logo CHZO Európskej únie sa na etiketách nachádza, aj keď sa označenie „chránené zemepisné označenie“ nahradí tradičným označením „Vin de Pays“.
Oblasť v bezprostrednej blízkosti
Právny rámec:
Vnútroštátne právne predpisy
Druh ďalšej podmienky:
Výnimka týkajúca sa výroby v stanovenej zemepisnej oblasti
Opis podmienky:
Oblasť v bezprostrednej blízkosti vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín s chráneným zemepisným označením „Var“ doplnená alebo nedoplnená o názov menšej zemepisnej jednotky sa skladá z pohraničných okresov tejto zemepisnej oblasti, a to:
— |
na východe na hranici s departementom Alpes-Maritimes: okres Grasse, |
— |
na západe na hranici s departementom Bouches-du-Rhône: okresy Aix-en-Provence a Marseille, |
— |
na západe/na severozápade na hranici s departementom Vaucluse: okres Apt, |
— |
na severe na hranici s departementom Alpes de Haute-Provence: okresy Forcalquier, Digne, Castellane. |
Odkaz na špecifikáciu výrobku
http://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-60d6245a-2c59-4f6c-9415-f07a40aa849e