Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52022PC0455

    Návrh ROZHODNUTIE RADY o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o rozhodnutie účastníkov dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch rozšíriť rozsah pôsobnosti Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva

    COM/2022/455 final

    V Bruseli15. 9. 2022

    COM(2022) 455 final

    2022/0276(NLE)

    Návrh

    ROZHODNUTIE RADY

    o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o rozhodnutie účastníkov dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch rozšíriť rozsah pôsobnosti Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva


    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    1.Predmet návrhu

    Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Únie, pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu pôsobnosti Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva (ďalej len „sektorový dohovor v oblasti zmeny klímy“ alebo „CCSU“), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch.

    2.Kontext návrhu

    2.1.Sektorový dohovoroblasti zmeny klímy

    Účelom CCSU je poskytnúť primerané finančné podmienky v prípade projektov vo vybraných odvetviach, ktoré sú označené za projekty významne prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy, ako napríklad projekty zamerané na obnoviteľné zdroje energie, zníženie emisií skleníkových plynov a vysokú energetickú účinnosť, projekty v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ako aj na projekty v oblasti vodného hospodárstva. CCSU bol prijatý v roku 2012 a naposledy aktualizovaný v roku 2014.

    Účastníci dohovoru CCSU sa dohodli, že finančné podmienky dohovoru CCSU sa budú vykonávať spôsobom, ktorý jesúladeúčelom dohodyštátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“). CCSU je neoddeliteľnou súčasťou dohody, ktorá je administratívne zakotvenáOECDpodporovaná sekretariátom OECD pre vývozné úvery, pričom tvorí prílohu IVtejto dohode. Dohoda ani CCSU však nie sú právne akty OECD 1 .

    Európska únia je zmluvnou stranou dohodyCCSU, ktoré boli transponované do acquis Spoločenstva nariadením Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 2 . Dohoda aj CCSU sú preto právne záväzné, keďže idezáležitosť práva Únie.

    2.2.Účastníci dohovoru CCSU

    Dohoda má v súčasnosti jedenásť účastníkov, a to aj vrátane účastníkov dohovoru CCSU (ďalej len „účastníci“): Austrália, Kanada, Európska únia, Japonsko, Kórea, Nový Zéland, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Účastníci prijímajú rozhodnutia o zmenách dohovoru CCSU konsenzom.

    Európska komisia zastupuje Úniu na zasadnutiach účastníkov, a to aj vtedy, keď účastníci prijímajú rozhodnutia.

    2.3.Pripravovaný akt účastníkov

    Účastníci plánujú prijať rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti dohovoru CCSU a o predĺžení maximálnych lehôt splatnosti transakcií v rámci dohovoru CCSU, t. j. maximálnych lehôt na splatenie všetkých úverov poskytnutých kupujúcemu.

    Všeobecným cieľom dohovoru CCSU je ponúknuť výhodnejšie podmienky financovania projektov šetrných ku klíme v tretích krajinách, než sú stanovené v horizontálnych pravidlách dohody, a stimulovať tak vývoz technológií šetrných ku klíme. Dohovor CCSU však bol naposledy aktualizovaný v roku 2014 a v súčasnosti je pokrytie vývozu, na ktorý sa môžu vzťahovať jeho pravidlá, príliš úzke vzhľadom na ciele v oblasti zmeny klímy, ktoré sleduje. Rozsah pôsobnosti dohovoru CCSU sa zameriava najmä na odvetvia výroby a prevodu energie. Obmedzený dosah vyplývajúci z úzkeho pokrytia účinne nepodporuje záväzky účastníkov prijaté v rámci Parížskej dohody ani ambície EÚ vyjadrené v jej programe Zelenej dohody. V tejto súvislosti sa účastníci dohodli na rozšírení rozsahu pôsobnosti dohovoru CCSU a dohodli sa na viacerých odvetviach, ktoré by sa mali do dohovoru CCSU zahrnúť, a to:

    ·uskladňovanie elektriny vrátane výrobyrecyklácie batérií,

    ·dopravanulovými emisiami vrátane podpornej infraštruktúry,

    ·výroba čistého vodíka, prevod, distribúciaskladovanie vodíka,

    ·prevoddistribúcia nízkouhlíkovej elektriny,

    ·nízkouhlíková výroba.

    Podrobný návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti dohovoru CCSU s potrebnými technickými špecifikáciami pre všetky projekty zahrnuté do rozsahu pôsobnosti sa nachádza v prílohe k navrhovanému rozhodnutiu. Uvedená príloha by sa stala novým dodatkom 1 k dohovoru CCSU a nahradila by existujúce dodatky 1 a 2 k dohovoru CCSU.

    Navrhované rozšírenie pôsobnosti dohovoru CCSU by bolo významným výstupom pre 27. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 27), ktoré sa má uskutočniť 7. – 18. novembra 2022, pretože by exportno-úverovým agentúram umožnilo zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore zelenej transformácie a prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. Takisto by sa tým podporili podniky EÚ v odvetviach orientovaných na budúcnosť s výrazným potenciálom podporovať hospodársky rast a zamestnanosť v EÚ.

    Tento návrh Komisie na rozhodnutie Rady podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ o rozšírení rozsahu pôsobnosti dohovoru CCSU súvisí so súbežným návrhom Komisie na rozhodnutie Rady podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ o dohode o modernizovaných pravidlách dohody [COM(2022) 456]. Dôležitou súčasťou modernizácie dohody je úprava minimálnych poistných sadzieb pre transakcie s dlhšími lehotami splatnosti (ako sú tie, ktoré majú byť povolené v rámci dohovoru CCSU). Vyrieši sa tým hlavná výzva súvisiaca so súčasnými podmienkami dohovoru CCSU, keďže účastníci signalizovali, že vysoké poistné bolo významným faktorom pri relatívne obmedzenom využívaní súčasnej flexibility. Mimo odvetvia veternej energie sa doteraz uskutočnilo iba málo transakcií v rámci dohovoru CCSU. Táto zmena je preto nevyhnutná.

    Napokon, v dôsledku predĺženia maximálnych lehôt splatnosti v rámci modernizácie dohody je takisto potrebné predĺžiť lehoty splatnosti v dohovore CCSU s cieľom zabezpečiť, aby naďalej poskytoval zmysluplný stimul pre transakcie šetrné ku klíme.

    Tento návrh rozhodnutia sa nevzťahuje na ustanovenia týkajúce sa projektov v oblasti adaptácie na zmenu klímy v dohovore CCSU. Nimi sa zaoberá predchádzajúci návrh (pozri dokument Rady ST6650/22 z 28. februára 2022).

    Je vhodné stanoviť pozíciu Únie, pretože rozhodnutie, ktoré majú prijať účastníci dohody v súvislosti so zmenou CCSU, bude mať právne účinky v EÚ (pozri bod 2.1).

    3.Pozícia, ktorá sa má zaujaťmene Únie

    Navrhované rozšírenie rozsahu pôsobnosti CCSU by umožnilo, aby účastníci mohli využívať podmienky tohto sektorového dohovoru, ktoré sú výhodnejšie než horizontálne pravidlá uplatniteľné podľa dohody, pri širšej škále vývozu šetrného ku klíme. Vďaka tomu by sa CCSU stal účinnejším prostriedkom na podporu zelenej transformácie.

    Vzhľadom na účel a očakávané pozitívne účinky zmeneného dohovoru CCSU na ciele EÚ v oblasti klímy, ako aj na rozvoj ekologických technológií a hospodárstva v EÚ by pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie, mala byť podpora pripravovaného návrhu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

    4.Právny základ

    4.1.Procesnoprávny základ

    4.1.1.Zásady

    V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

    Pojem „aktyprávnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom Únie“ 3 .

    4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

    Akt, ktorý majú účastníci prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami. Akt je podľa práva Únie záväzný na základe článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES, v ktorom sa uvádza, že „[u]smernenia obsiahnuté v Dohode o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len ,dohoda‘) sa uplatňujú v Únii. Text dohody je pripojený k tomuto nariadeniu.“

    Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

    4.2.Hmotnoprávny základ

    4.2.1.Zásady

    Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie.

    4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

    Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú spoločnej obchodnej politiky. Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 207 ZFEÚ.

    4.3.Záver

    Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 207 ods. 4 prvý pododsek ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9.

    5.Uverejnenie pripravovaného aktu

    Keďže sa aktom účastníkov zmení CCSU, je vhodné ho po prijatí uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

    2022/0276 (NLE)

    Návrh

    ROZHODNUTIE RADY

    o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o rozhodnutie účastníkov dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch rozšíriť rozsah pôsobnosti Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    keďže:

    (1)Sektorový dohovorvývozných úveroch na projektyoblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímyadaptácie na ňuvodného hospodárstva (ďalej len „sektorový dohovoroblasti zmeny klímy“), ktorý je súčasťou dohodyštátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“)tvorí prílohu IVdohode, bol transponovaný,teda sa stalEurópskej únii právne záväzným na základe nariadenia Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011uplatňovaní určitých usmerneníoblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES2001/77/ES 4 .

    (2)Účastníci dohody (ďalej len „účastníci“) majú rozhodnúťrozšírení rozsahu pôsobnosti sektorového dohovoruoblasti zmeny klímy tak, aby zahŕňal vývozpriemyselných odvetví, na ktoré sa jeho podmienkysúčasnosti nevzťahujú.

    (3)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujaťmene Únie, pretože rozhodnutie, ktoré majú účastníci dohody prijaťsúvislosti so zmenou sektorového dohovoruoblasti zmeny klímy, bude maťÚnii právne účinky.

    (4)Navrhovaná zmena sektorového dohovoruoblasti zmeny klímy by umožnila, aby sa výhody vyplývajúcepodmienok stanovenýchtomto dohovore vzťahovali na vývoz zo širšej škály priemyselných odvetví, ktorý spĺňa uplatniteľné kritériá. To by zase umožnilo exportno-úverovým agentúramEurópskej únieďalším účastníkom zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore zelenej transformácieprispieťdosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. Širšou pôsobnosťou sektorového dohovoruoblasti zmeny klímy by sa podporili podniky EÚodvetviach orientovaných na budúcnosťvýrazným potenciálom podporovať hospodársky rastzamestnanosťÚnii,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia účastníkmi dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“) o rozšírení rozsahu pôsobnosti Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva uvedeného v prílohe 4 k dohode, je založená na prílohe k tomuto rozhodnutiu.

    Článok 2

    Ak sa na zasadnutí účastníkov alebo pred ním vypracujú nové návrhy týkajúce sa predmetu v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ku ktorým ešte neexistuje pozícia Únie, pozícia Únie sa vymedzí koordináciou na úrovni Únie pred tým, ako sa účastníci vyzvú k prijatiu zmien dohody. V takých prípadoch je pozícia Únie v súlade s existujúcimi politikami a právnymi predpismi.

    Článok 3

    Toto rozhodnutie je určené Komisii.

    V Bruseli

       Za Radu

       predseda/predsedníčka

    (1)    V zmysle vymedzeniačlánku 5 Dohovoru OECD.
    (2)    Nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011uplatňovaní určitých usmerneníoblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES2001/77/ES (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 45).
    (3)    Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.
    (4)    Nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011uplatňovaní určitých usmerneníoblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES2001/77/ES (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 45).
    Top

    V Bruseli15. 9. 2022

    COM(2022) 455 final

    PRÍLOHA

    k

    návrhu rozhodnutia Rady

    o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o rozhodnutie účastníkov dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch rozšíriť rozsah pôsobnosti Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva


    PRÍLOHA

    NÁVRH

    Pozíciou Európskej únie je podporiť navrhované zmeny Sektorového dohovoru o vývozných úveroch na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vodného hospodárstva uvedené v tejto prílohe.

    To zahŕňa zmeny existujúcich ustanovení. Články uvedené ďalej v texte by nahradili súčasné ustanovenia dohody, čo by viedlo k úplnému vypusteniu súčasných článkov 2 a 4 a k vypusteniu súčasných dodatkov I a II a k ich nahradeniu revidovaným dodatkom I, ktorý je uvedený ďalej v texte.

    PRÍLOHA IV: SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH NA PROJEKTY V OBLASTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE, ZMIERŇOVANIA ZMENY KLÍMY A ADAPTÁCIE NA ŇU A VODNÉHO HOSPODÁRSTVA

    Účelom tohto sektorového dohovoru je poskytnúť primerané finančné podmienky v prípade projektov vo vybraných odvetviach, ktoré sú aj v rámci medzinárodných iniciatív označené za projekty významne prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy, ako napríklad projekty zamerané na obnoviteľné zdroje energie, zníženie emisií skleníkových plynov a vysokú energetickú účinnosť, projekty v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ako aj projekty v oblasti vodného hospodárstva. Účastníci tohto sektorového dohovoru sa dohodli, že finančné podmienky sektorového dohovoru dopĺňajúceho dohodu sa musia uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s účelom dohody.

    KAPITOLA I: ROZSAH PÔSOBNOSTI SEKTOROVÉHO DOHOVORU

    1.ROZSAH UPLATŇOVANIAODVETVIACH ZAMERANÝCH NA ZMIERŇOVANIE ZMENY KLÍMY OPRÁVNENÝCH PODĽA DODATKU I

    a)Tento sektorový dohovor stanovuje finančné podmienky, ktoré sa vzťahujú na štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa zmlúvodvetví uvedenomdodatku Itomuto sektorovému dohovoru.

    b)Uvedené zmluvy sa týkajú vývozu kompletných projektov alebo ich častí, ktoré zahŕňajú všetky komponenty, zariadenia, materiályslužby (vrátane odbornej prípravy zamestnancov) priamo potrebné na realizáciu identifikovateľných projektovna ich uvedenie do prevádzky, pod podmienkou, že:

    1.výsledkom projektu sú nízke až nulové emisie uhlíka alebo ekvivalentu CO2 a/alebo vysoká energetická účinnosť;

    2.projekt by mal byť navrhnutý tak, aby spĺňal minimálne výkonnostné normy uvedenédodatku I, a

    3.stanovené podmienky sa rozšíria len vtedy, ak bude potrebné riešiť konkrétne finančné znevýhodnenie, ku ktorému počas projektu dôjde,musia vychádzaťindividuálnych finančných potriebkonkrétnych trhových podmienok každého projektu.

    c)Pre zmluvyoprávnených odvetviach uvedenýchdodatku I, kategórii projektov 1 sa týmto sektorovým dohovorom stanovujú finančné podmienky, ktoré sa vzťahujú na štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa zmlúvoprávnených odvetviach uvedenýchdodatku I, kategórii projektov 1 tohto sektorového dohovoru:

    1.o vývoze plnohodnotných elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo ich častí, ktoré zahŕňajú všetky komponenty, zariadenia, materiályslužby (vrátane odbornej prípravy zamestnancov), ktoré sú priamo potrebné na vybudovanie takýchto elektrárnína ich uvedenie do prevádzky;

    2.o modernizácii existujúcich elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje energieprípadoch, ak možno predpokladať, že ekonomická životnosť elektrárne sa predĺži najmenejposkytnuté obdobie splácania. Ak toto kritérium nie je splnené, uplatňujú sa podmienky dohody.

    d)Tento sektorový dohovor sa nevzťahuje na položky nachádzajúce sa za hranicami areálu elektrárne, za ktoré obyčajne zodpovedá kupujúci, predovšetkým na rozvody vody, ktoré nie sú priamo napojené na elektráreň, náklady súvisiacetechnickou prípravou pozemku,cestami, stavbárskym mestečkom, silnoprúdovým vedenímvonkajšou rozvodňou, ani na náklady súvisiacepostupmi úradného schvaľovania (napr. územné rozhodnutiestavebné povolenie)krajine kupujúceho, okrem týchto prípadov:

    1.ak kupujúci vonkajšej rozvodne je totožnýkupujúcim elektrárnezmluva je uzatvorenásúvislostipôvodnou vonkajšou rozvodňou tejto elektrárne, podmienky týkajúce sa pôvodnej vonkajšej rozvodne nesmú byť priaznivejšie ako podmienky týkajúce sa elektrárne využívajúcej obnoviteľné zdroje energie a

    2.podmienky týkajúce sa rozvodní, transformátorovprenosových vedeníminimálnym limitom napätia 60 kV, ktoré sa nachádzajú za hranicami areálu elektrárne využívajúcej obnoviteľné zdroje energie, nesmú byť priaznivejšie ako podmienky týkajúce sa elektrárne využívajúcej obnoviteľné zdroje energie.

    […]

    KAPITOLA II USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VÝVOZNÝCH ÚVEROV

    4.MAXIMÁLNE LEHOTY SPLATNOSTI

    a) Maximálna lehota splatnosti štátom podporovaných vývozných úverov v súvislosti so zmluvami v sektoroch uvedených v dodatku I je 25 rokov.

    […]

    KAPITOLA III: POSTUPY

    5.OZNÁMENIE VOPRED

    a)Účastník, ktorý máúmysle poskytnúť podporusúladeustanoveniami tohto sektorového dohovoru, zašle oznámenie vopred najmenej desať kalendárnych dní pred prijatím akéhokoľvek záväzku,tosúladečlánkom 45 dohody.

    b)Tieto oznámenia musia obsahovať presný opis projektucieľom preukázať, ako projekt spĺňa kritériá podpory stanovenéčlánku 1 alebo 2 tohto sektorového dohovoru.

    c)V prípade projektov podporovanýchsúladedodatkom IItomuto sektorovému dohovoru takéto oznámenie obsahuje informácieuplatňovaných technických alebo výkonnostných normách, ako ajočakávaných zníženiach emisií.

    d)V prípade projektov podporovanýchsúladedodatkom IItomuto sektorovému dohovoru takéto oznámenie obsahuje výsledok nezávislého externého preskúmania.

    KAPITOLA IV: MONITOROVANIE A PREHODNOCOVANIE

    6.BUDÚCE PRÁCE

    Účastníci súhlasia s preskúmaním týchto otázok:

    a)poistné za riziko upravené podľa lehoty splatnosti;

    b)podmienky pre elektrárne na fosílne palivánízkymi emisiami/vysokou energetickou účinnosťou vrátane definície pripravenosti na technológiu CCS;

    c)budovytakmer nulovou spotrebou energie;

    d)projekty zamerané na palivové články;

    e)emisné normy;

    f)započítavanievykazovanie emisií;

    g)nízkoemisná vodná doprava.

    7.MONITOROVANIE A PREHODNOCOVANIE

    a)Sekretariát každoročne podáva správuvykonávaní tohto sektorového dohovoru.tejto správe sa zdokumentujú výsledky akéhokoľvek rokovacieho postupu podľa článku 45 dohody. Správa bude obsahovať zhrnutie na zverejnenie.

    b)Účastníci pravidelne prehodnocujú rozsah pôsobnosti tohto sektorového dohovorujeho ostatné ustanovenia.záujme väčšej istoty sa uskutoční prehodnotenie do konca roku 2028 alebo po 50 transakciáchrámci CCSU, podľa toho, čo nastane skôr. Toto prehodnotenie bude vychádzať zo súboru skúseností získanýchprocesu oznamovania, ako ajposúdenia trhových podmienok pre klimatické technológie.

    DODATOK I: KRITÉRIÁ OPRÁVNENOSTI PRE PROJEKTY V OBLASTI ZMIERŇOVANIA ZMENY KLÍMY

    Kategória a typ projektov

    Definícia

    Odôvodnenie

    Normy

    Osobitné podmienky

    KATEGÓRIA PROJEKTOV A: Environmentálne udržateľná výroba elektriny

    [Zahŕňa presný obsah súčasného článku 1 a dodatku I, ako aj výrobu elektriny z vodíka.]

    TYP 1: Projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a ich energetická účinnosť

    Rozsah pôsobnosti súčasného článku 1 a dodatku I. Nepredpokladáme, že by sa pole „Vymedzenie pojmov“ dodatku I iba skopírovalo, pretože samotné vymedzenie oprávnených projektov je uvedené v článku 1, pokiaľ však ide o podstatu, navrhujeme, aby sa tu zohľadnil rozsah pôsobnosti súčasného článku 1 a dodatku I bez zmeny podstaty (t. j. žiadna norma, neuvádza sa) a potrebné formálne textové úpravy.

    TYP 2: Výroba elektriny z plynných a kvapalných palív z obnoviteľných zdrojov vrátane čistého vodíka

    Výstavba a prevádzka zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa elektrina vyrába pomocou plynných a kvapalných palív z obnoviteľných zdrojov vrátane čistého vodíka.

    Výroba elektriny s nízkymi emisiami skleníkových plynov

    Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu v prípade výroby elektriny sú nižšie ako 100 gCO2e/kWh. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu by sa mali vypočítať na základe údajov o konkrétnych projektoch podľa noriem ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018 a mala by ich overiť tretia strana.

    Buď sa pri výstavbe nainštaluje meracie zariadenie na monitorovanie fyzických emisií, napríklad úniku metánu, alebo sa zavedie program zisťovania únikov a ich opravy; alebo sa pri prevádzke oznamuje fyzické meranie emisií metánu a odstraňujú sa úniky.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    KATEGÓRIA PROJEKTOV B: Sanačné projekty v elektrárňach na fosílne palivá, náhrada fosílnych palív

    [Presný obsah dodatku II, kategórie projektov A, typu 1 a kategórie projektov B. Upozorňujeme, že prečíslovanie kategórie projektov A, typu 1 by sa malo zohľadniť v článku 6 písm. c) dohody.]

    Skopírovať aktuálny obsah dodatku II, kategórie projektov A, typu 1 a kategórie projektov B.

    Vysvetlivky: Navrhujeme rozdeliť kategóriu projektov A na dve časti, aby sa jasne rozlišovalo medzi projektmi zameranými na zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCUS) ako takými (ktoré sa môžu využívať mnohými spôsobmi, a to nielen v odvetví energetiky, ale aj vo výrobe, a ktoré sme presunuli do novej kategórie projektov D) a projektmi zameranými na výrobu elektriny z fosílnych palív (ktoré navrhujeme všetky zaradiť do tejto novej kategórie projektov B). EÚ už predtým poukázala na potrebu aktualizovať súčasné normy uvedené v tomto oddiele, zatiaľ však možno súhlasiť s tým, aby sa táto otázka riešila v neskoršej fáze rokovaní.

    KATEGÓRIA PROJEKTOV C: Energetická účinnosť

    [Presný obsah dodatku II, kategórie projektov C.]

    Skopírovať aktuálny obsah dodatku II, kategórie projektov C.

    KATEGÓRIA PROJEKTOV D: Zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2

    [Rozsah pôsobnosti súčasného dodatku II, kategórie projektov A, typu 2. V tejto súvislosti navrhujeme aktualizované normy, ktoré by odrážali skutočnosť, že CCUS je kľúčovou technológiou na zníženie emisií skleníkových plynov v mnohých oblastiach priemyselného použitia, pričom normy by sa nemali zameriavať na mieru zachytávania, ale na účinnosť zachytávania, čo znamená, že projekty CCUS by mali byť oprávnené na stimuly aj vtedy, keď je miera zachytávania nízka. Dôvodom navrhovaných nových noriem je, že únik CO2 môže oslabiť hodnotu CCUS ako možnosti vedúcej k zmierňovaniu zmeny klímy. Monitorovanie by sa preto malo podporiť ustanoveniami v tejto oblasti politiky.]

    TYP 1: Projekty CCUS (zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého) ako také

    Výstavba a prevádzka zariadení, ktoré zabezpečujú zachytávanie, využívanie a/alebo ukladanie oxidu uhličitého, vrátane činností priamo súvisiacich s prepravou a infraštruktúrou, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku, ako sú vozidlá a lode.

    Skopírovať aktuálny obsah dodatku II, kategórie projektov A, typu 2.

    Pri preprave CO2 zo zariadenia, v ktorom je zachytený, na miesto vtlačenia nedochádza k únikom CO2 vo vyššom objeme ako 0,5 % prepravovaného objemu CO2.

    Ak ide o prepravu a/alebo ukladanie CO2, používajú sa vhodné systémy zisťovania únikov a je zavedený plán monitorovania, pričom pravidelné správy overujú vnútroštátne orgány alebo nezávislá tretia strana.

    Geologické ukladanie CO2 je v súlade s normou ISO 27914:2017.

    Skopírovať aktuálny obsah dodatku II, kategórie projektov A, typu 2.

    KATEGÓRIA PROJEKTOV E: Uskladňovanie elektriny

    TYP 1: Zariadenia na uskladňovanie elektriny

    Výstavba a prevádzka zariadení na uskladňovanie elektriny a jej vrátenie v podobe elektriny. Zahŕňa to prečerpávacie vodné elektrárne.

    Uskladňovanie elektriny umožňuje vyšší prienik obnoviteľných zdrojov energie a lepšie riadenie dopytu v sieti.

    Ak je súčasťou činnosti uskladňovanie chemickej energie, médium uskladňovania (vodík alebo amoniak) spĺňa normy CCSU pre čistú výrobu príslušného výrobku.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 2: Výroba a recyklácia batérií

    Výroba dobíjateľných batérií, ako aj sád batérií a akumulátorov na prepravu, stacionárne uskladňovanie energie, uskladňovanie energie mimo siete a ďalšie priemyselné využitie. Zahŕňa to výrobu príslušných komponentov (aktívnych materiálov batérie, batériových článkov, plášťov a elektronických komponentov). Recyklácia batérií, ktorým sa skončila životnosť.

    Batérie predstavujú významný prostriedok umožňujúci uskladňovanie elektriny, ako aj nízkouhlíkovú dopravu.

    Žiadna norma. Neuvádza sa.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    KATEGÓRIA PROJEKTOV F: Prenos a distribúcia nízkouhlíkovej elektriny

    TYP 1:

    Prenos a distribúcia nízkouhlíkovej elektriny

    Výstavba, rozširovanie a prevádzka zariadení na prepravu nízkouhlíkovej elektriny. Patria sem priame pripojenia k nízkouhlíkovým zdrojom a celým sieťam, kde priemerný faktor sústavy spĺňa normy počas 5-ročného obdobia.

    To podporuje vyšší prienik nízkouhlíkových zdrojov energie.

    Nízkouhlíkové zdroje elektriny sa vymedzujú ako obnoviteľné zdroje alebo ako zdroje, v prípade ktorých sú emisie skleníkových plynov z vyrobenej elektriny nižšie ako prahová hodnota 100 gCO2e/kWh meraná na základe životného cyklu.

    [Ako už bolo uvedené, a ako sa uvádza aj v našom dokumente pre technických expertov účastníkov, sme otvorení diskusii o dodatočných kritériách oprávnenosti.]

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    KATEGÓRIA PROJEKTOV G: Výroba čistého vodíka, prenos, distribúcia a uskladňovanie vodíka

    TYP 1:

    Výroba čistého vodíka

    Výstavba a prevádzka zariadení, ktoré vyrábajú vodík environmentálne udržateľným spôsobom, a/alebo zariadení na výrobu vodíka.

    Udržateľná výroba a využívanie vodíka je príležitosťou na zníženie emisií skleníkových plynov v mnohých odvetviach, najmä v odvetví energetiky, výroby a dopravy.

    Výroba je v súlade s emisiami skleníkových plynov počas životného cyklu nižšími ako 3 kgCO2e na kg vyrobeného H2.

    [Normy by sa mali pravidelne preskúmavať. Mohlo by sa to označiť ako súčasť všeobecnej doložky o preskúmaní.]

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 2:

    Vodíkové prepravné siete

    Výstavba a prevádzka sietí určených na prepravu vodíka alebo iných nízkouhlíkových plynov (t. j. z obnoviteľného zdroja alebo zodpovedajúcich norme na výrobu čistého vodíka).

    Zmena účelu použitia sietí zemného plynu na 100 % vodík a dodatočná modernizácia sietí zemného plynu, ktorá umožňuje integráciu vodíka a iných nízkouhlíkových plynov (čo znamená zvýšenie zmesi vodíka a iných nízkouhlíkových plynov v systéme).

    Udržateľná výroba a využívanie vodíka je príležitosťou na zníženie emisií skleníkových plynov v mnohých odvetviach, najmä v odvetví energetiky, výroby a dopravy.

    K činnosti patrí aj zisťovanie únikov a oprava existujúcich plynovodov a ostatných prvkov sústavy v záujme zníženia únikov metánu.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 3:

    Uskladňovanie vodíka

    Výstavba zriadení na uskladňovanie vodíka, premena existujúcich zariadení na podzemné uskladňovanie plynu na zariadenia na uskladňovanie vodíka a prevádzka zariadení na uskladňovanie vodíka.

    Udržateľná výroba a využívanie vodíka je príležitosťou na zníženie emisií skleníkových plynov v mnohých odvetviach, najmä v odvetví energetiky, výroby a dopravy.

    V prípade projektov súvisiacich s prevádzkou zariadení by mal vodík uskladnený v zariadení spĺňať normy pre výrobu čistého vodíka uvedené v tomto dodatku.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    KATEGÓRIA PROJEKTOV H: Nízkoemisná výroba

    TYP 1: 
    Výroba čistého amoniaku

    Nízkoemisná výroba bezvodého amoniaku.

    Podporovať výrobu čistého amoniaku a jeho využívanie, ktoré má potenciál znížiť emisie skleníkových plynov vo viacerých oblastiach.

    Amoniak sa vyrába z čistého vodíka vyrobeného podľa noriem vymedzených v tomto dodatku alebo sa získava z odpadových vôd.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 2: 
    Nízkoemisná výrobaodvetviach,ktorých je znižovanie emisií komplikované (vrátane výroby cementu, železaocele, hliníka)

    Nízkoemisná výroba vrátane kompletných výrobných závodov a ich častí, dodávok zariadení a priamo súvisiacej infraštruktúry a služieb.

    Stimulovať výrobcov, aby prešli na udržateľné postupy v odvetviach, v ktorých je znižovanie emisií komplikované.

    EÚ navrhuje, aby tieto činnosti boli oprávnené na základe referenčnej hodnoty pre výrobné zariadenia najvyššej úrovnenižšími emisiami 1 :

    Pre cement:

    a) Šedý cementový slinok so špecifickými emisiami skleníkových plynov nižšími ako 0,722 tCO2e na tonu šedého cementového slinku.

    b) Cement zo šedého slinku alebo iné hydraulické spojivo so špecifickými emisiami skleníkových plynov z výroby slinku a cementu alebo iného spojiva nižšími ako 0,469 tCO2e na tonu vyrobeného cementu alebo iného spojiva.

    Pre železo a oceľ:

    a) Železo a oceľ s emisiami skleníkových plynov zníženými o množstvo emisií priradených k výrobe odpadového plynu, ktoré neprekračujú tieto hodnoty platné pre jednotlivé kroky výrobného procesu:

    a.horúci kov = 1,331 tCO2e na tonu výrobku;

    b.spekaná ruda = 0,163 tCO2e na tonu výrobku;

    c.koks (okrem hnedouhoľného koksu) = 0,144 tCO2e na tonu výrobku;

    d.liatina = 0,299 tCO2e na tonu výrobku;

    e.vysokolegovaná oceľelektrických oblúkových peciach = 0,266 tCO2e na tonu výrobku;

    f.uhlíková oceľelektrických oblúkových peciach = 0,209 tCO2e na tonu výrobku.

    b) Oceľ v elektrických oblúkových peciach, v ktorých sa vyrába uhlíková oceľ alebo vysokolegovaná oceľ a v ktorých nie je vstupný objem oceľového šrotu v pomere k vyrobenému výrobku nižší ako 70 % pri výrobe vysokolegovanej ocele a 90 % pri výrobe uhlíkovej ocele.

    Pre hliník:

    a) Primárny hliník, ak hospodárska činnosť spĺňa tieto kritériá:

    a.emisie skleníkových plynov neprekračujú úroveň 1,484 tCO2e na tonu vyrobeného hliníka;

    b.priemerná uhlíková náročnosťprípade nepriamych emisií skleníkových plynov neprekračuje úroveň 100 gCO2e/kWh; c) spotreba elektriny vo výrobnom procese nepresahuje 15,5 MWh/t Al.

    b) Sekundárny hliník.

    [Normy by sa mali pravidelne preskúmavať. Mohlo by sa to označiť ako súčasť všeobecnej doložky o preskúmaní.]

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    KATEGÓRIA PROJEKTOV I: Doprava s nulovými a nízkymi emisiami

    TYP 1:

    Doprava s nulovými emisiami a podporná infraštruktúra

    Vozové parkynulovými priamymi emisiami vrátane vozidiel pre cestnú, železničnúvodnú dopravusúvisiacu infraštruktúru 2 , ktorá je nevyhnutná na prevádzku takýchto vozidiel.

    Prechod na vozové parky s nulovými a nízkymi priamymi výfukovými emisiami je kľúčom k dosiahnutiu zmiernenia zmeny klímy.

    Priame výfukové emisie CO2 mobilných prostriedkov sú nulové.

    Iba v prípade nákladnej dopravy nie sú vozidlá, vlaky, vagóny ani plavidlá určené na prepravu fosílnych palív a infraštruktúra nie je určená na prepravu ani uskladňovanie fosílnych palív.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 2:

    Nízkoemisná vodná doprava

    Nízkoemisné plavidlá.

    Prechod na vozové parky s nulovými a nízkymi priamymi výfukovými emisiami je kľúčom k dosiahnutiu zmiernenia zmeny klímy.

    Pre vnútrozemskú osobnú vodnú dopravu: Hybridné a dvojpalivové plavidlá získavajú pri bežnej prevádzke aspoň 50 % energie z palív s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2 alebo dobíjaním zo siete.

    Pre vnútrozemskú nákladnú dopravu: Plavidlá majú priame (výfukové) emisie CO2 na tonokilometer vypočítané (alebo odhadované v prípade nových plavidiel) pomocou indexu prevádzkovej energetickej účinnosti (EEOI), ktorý vypracovala Medzinárodná námorná organizácia (IMO), o 50 % nižšie ako priemerná referenčná hodnota emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá na základe medzinárodne uznávanej alebo inej uznávanej normy.

    Pre námornú a pobrežnú nákladnú a osobnú vodnú dopravu, ako aj plavidlá na prevádzku prístavov, pomocné činnosti a špecializované operácie: Hybridné a dvojpalivové plavidlá získavajú pri bežnej prevádzke na mori a v prístavoch aspoň 25 % energie z palív s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2 alebo dobíjaním zo siete. Alternatívne, plavidlá dosiahli hodnotu indexu energetickej účinnosti konštrukčného riešenia (ďalej len „EEDI“) Medzinárodnej námornej organizácie o 10 % nižšiu, ako sú požadované príslušné hodnoty EEDI, ak sú tieto plavidlá schopné využívať palivá s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2 alebo palivá z obnoviteľných zdrojov.

    Umožnenie prechodu z cestnej dopravy na vodnú: Ak sa plavidlá využívajú výlučne na prevádzku v rámci pobrežnej a príbrežnej námornej dopravy a sú skonštruované tak, aby umožňovali prechod prepravy nákladu v súčasnosti prepravovaného po zemi na more, postačuje, aby plavidlá mali priame (výfukové) emisie CO2 vypočítané pomocou indexu EEDI Medzinárodnej námornej organizácie, ktoré sú o 50 % nižšie ako hodnota priemerných referenčných emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá na základe medzinárodne uznávanej alebo inej uznávanej normy.

    [Navrhujeme, aby sa tento typ projektov preskúmal v roku 2025. Mohlo by sa to označiť ako súčasť všeobecnej doložky o preskúmaní.]

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 3:

    Dodatočná modernizácia a úpravy vo vodnej doprave

    Dodatočná modernizácia a úprava plavidiel s cieľom znížiť emisie.

    Prechod na vozové parky s nulovými a nízkymi priamymi výfukovými emisiami je kľúčom k dosiahnutiu zmiernenia zmeny klímy.

    Spotreba paliva plavidla vyjadrená v litroch paliva na tonokilometer sa zníži najmenej o 10 %, čo je jasne preukázané porovnávacím výpočtom. Dodatočne modernizované plavidlá nie sú určené na prepravu fosílnych palív.

    [Navrhujeme, aby sa tento typ projektov preskúmal v roku 2025. Mohlo by sa to označiť ako súčasť všeobecnej doložky o preskúmaní.]

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    TYP 4:

    Nízkouhlíková letisková infraštruktúra

    Výstavba, modernizácia, údržba a prevádzka nízkouhlíkovej letiskovej infraštruktúry, čo znamená prevádzku lietadiel s nulovými výfukovými emisiami CO2, zabezpečovanie pevného pozemného elektrického napájania a predkondicionovaného vzduchu pre stojace lietadlá alebo dosiahnutie nulových priamych emisií vlastných činností letiska.

    Prechod na vozové parky s nulovými a nízkymi priamymi výfukovými emisiami je kľúčom k dosiahnutiu zmiernenia zmeny klímy.

    Žiadna norma. Neuvádza sa.

    25 rokov. [Prediskutuje sa]

    (1)    Referenčné hodnoty sú založené na referenčnej hodnote systému EÚ na obchodovanieemisiami (ETS),to tak, že referenčné hodnoty emisií skleníkových plynov sa pri výrobe daného výrobku odvodzujú od priemernej intenzity emisií skleníkových plynov desiatich percent najúčinnejších zariadenícelej EÚ.
    (2)    To zahŕňa: pre cestnú dopravu: výstavbu, modernizáciu, údržbuprevádzku elektrických nabíjacích stanícvodíkových čerpacích staníc; pre železničnú dopravu: prostriedky koľajovej dopravnej infraštruktúry špecifikovanéSektorovom dohovorevývozných úveroch na železničnú infraštruktúru, ako aj elektrifikovaná traťová infraštruktúrasúvisiace subsystémy, elektrifikácia existujúcej infraštruktúryzariadení určených na prechodiných druhov dopravy na železničnú dopravunulovými priamymi emisiami; pre vodnú dopravu: nabíjanie pomocou elektrinyčerpanie vodíka, infraštruktúra určená na dodávanie elektrinypobrežných zariadení kotviacim plavidlám, uskutočňovanie vlastných činností prístavunulovými priamymi emisiamizariadenia určené na prechodiných druhov dopravy na plavidlánulovými priamymi emisiami.
    Top