Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska stratégia pre univerzity

(2022/C 301/09)

Spravodajca: Emil Boc (RO/EĽS), primátor mesta Kluž Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej stratégii pre univerzity COM(2022) 16

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

1.

víta zapojenie a podporu Únie pri presadzovaní excelentnosti vo vzdelávaní a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu európskej stratégie pre univerzity ako súčasti „balíka opatrení pre terciárne vzdelávanie“, ktorý umožní vytvoriť európsky vzdelávací priestor do roku 2025;

2.

zdôrazňuje, že civilizáciu posilňujúcu demokratické hodnoty v Európe možno udržať len vtedy, ak sa bude investovať do ľudského kapitálu. Základom celoživotného vzdelávania je vynikajúci vzdelávací systém so silnými univerzitami;

3.

zdôrazňuje význam zvyšovania kvality vzdelávania a výskumu európskych univerzít a dostupnosti podpory na miestnej a regionálnej úrovni pre konkrétne ciele tejto stratégie;

4.

uznáva osobitný význam univerzít v spoločnosti a ich prínos k udržateľnému, odolnému a inkluzívnemu rozvoju založenému na demokratických hodnotách členských štátov, ako aj miestnych komunít a regiónov. Úloha univerzít je ešte dôležitejšia v krízových situáciách, keď môžu pomôcť prekonať krízu a prispieť k oživeniu po kríze (1);

5.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu univerzít pri zvládaní globálnych výziev. EÚ už dlho poukazuje na potrebu dôslednejšieho vzájomného prepojenia výskumu, vyučovania, učenia a inovácií na univerzitách a zároveň lepšieho financovania vysokých škôl na konsolidáciu potrebnej úrovne kvality. Vysoké školy ako zdroje nových výskumných poznatkov a podporovatelia inovácií zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riešení naliehavých spoločenských problémov, ktoré sa identifikovali v rámci misií EÚ;

6.

zdôrazňuje, že univerzity treba považovať za základný prvok európskej kultúry a že rozmanitosť akademického sektora, ktorý spája vzdelávacie subjekty, výskumné ústavy, odborné školy atď., je strategickým prínosom;

7.

konštatuje, že existencia univerzít na miestnej a regionálnej úrovni je často významnou konkurenčnou výhodou pre komunity, v ktorých sa nachádzajú (2). Investori sa napríklad zaujímajú o komunity, v ktorých existuje vysokokvalifikovaná pracovná sila, ako aj o príležitosti na spoluprácu s akademickou obcou a transfer technológií a know-how z univerzít do podnikateľského sektora. Prítomnosť univerzity je takisto významným zdrojom príjmov pre komunitu (3), pretože študenti, učitelia a ďalší zamestnanci majú v komunite značné výdavky (existuje významný multiplikačný efekt z hľadiska spotreby generovanej univerzitami). Okrem týchto výhod, ktoré možno ekonomicky kvantifikovať, prítomnosť univerzít prispieva k vytvoreniu miestnej kozmopolitnej klímy, ktorá sa vyznačuje prítomnosťou zahraničných študentov a učiteľov, ako aj hodnotami súvisiacimi s toleranciou, kultúrnou, náboženskou a etnickou rozmanitosťou (4);

8.

víta viacúrovňový prístup navrhnutý v európskej stratégii pre univerzity, v ktorom sa predpokladá zosúladenie cieľov verejnej politiky a investícií na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Poukazuje však na to, že výraznejší miestny a regionálny rozmer by bol prínosom pri navrhovaní a uplatňovaní ideálneho univerzitného modelu v budúcnosti;

9.

poukazuje na význam budovania strategických partnerstiev medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a univerzitami, a to aj pri navrhovaní stratégií miestneho a regionálneho rozvoja; Univerzity zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji miestne orientovaných ekosystémov, ktorých dobrý základ sa vytvoril regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu;

10.

uznáva, že miestne a regionálne samosprávy môžu podporovať univerzity vytváraním a konsolidovaním takých miestnych a regionálnych podmienok (prístup k infraštruktúre všetkých druhov a službám, kvalita života, inkluzívne prostredie atď.), vďaka ktorým sa môže zvýšiť konkurencieschopnosť univerzít na svetovom trhu;

11.

poukazuje na to, že na úrovni EÚ už existuje vynikajúca tradícia spolupráce medzi univerzitami z rôznych členských štátov prostredníctvom programu ERASMUS+, ktorý treba ďalej využívať;

12.

konštatuje, že úloha univerzít v spoločnosti sa v súčasnosti mení a že okrem tradičných funkcií (ktoré sa týkajú najmä výučby a výskumu) preberajú aj nové funkcie (5). Univerzity sa v súčasnosti nanovo vymedzujú ako dôležití aktéri v oblasti technologických a sociálnych inovácií, podnikania, transferu technológií do hospodárstva atď. Nevyčleňujú sa z komunity a spoločnosti, ale sa stávajú komunitnými aktérmi, ktorí môžu významne prispieť k riešeniu spoločenských výziev (6);

13.

zdôrazňuje, že univerzity sú kľúčovými aktérmi pri presadzovaní mimoriadne dôležitých cieľov EÚ, ako je zelená a digitálna transformácia. Univerzity majú v týchto oblastiach rozsiahle odborné znalosti, ale zároveň môžu zodpovedajúce osvedčené postupy uplatňovať a šíriť v miestnych komunitách, v ktorých pôsobia;

14.

konštatuje, že univerzity môžu poskytnúť riešenia a nástroje, pokiaľ ide o niektoré závažné problémy, ktorým čelí EÚ, ako je napríklad únik mozgov (7) a vyľudňovanie vidieka. Negatívne účinky spojené s únikom mozgov a význam cirkulácie mozgov úzko súvisia so spoluprácou a partnerstvami medzi univerzitami, miestnymi a regionálnymi samosprávami, podnikmi a občianskou spoločnosťou; Výbor zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zintenzívniť úsilie o zmenšenie znalostných a inovačných rozdielov v Európe a odstránenie veľkých inovačných rozdielov medzi Európou a USA;

15.

poukazuje na význam neustáleho a rozsiahleho identifikovania a využívania osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci spolupráce miestnych a regionálnych samospráv s univerzitami. V tejto súvislosti sa prioritou miestnych a regionálnych samospráv v členských štátoch stáva zriaďovanie nadnárodných sietí na šírenie osvedčených postupov so širokou účasťou strán zainteresovaných v terciárnom vzdelávaní. Túto sieť možno zohľadniť v rámci európskej stratégie pre univerzity;

16.

poukazuje na to, že v tomto procese transformácie a pri preberaní nových povinností čelia univerzity značným ťažkostiam a prekážkam. Finančné problémy sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytujú vo všetkých členských štátoch. V tejto súvislosti navrhuje vypracovať investičnú stratégiu, ktorá zohľadní regionálne, národné a európske financovanie, a žiada, aby sa zohľadnila spolupráca medzi verejným, súkromným a neziskovým sektorom s cieľom posilniť kapacity európskych univerzít. Konštatuje tiež, že existujú výzvy súvisiace s úrovňou autonómie univerzít a/alebo politickým zasahovaním do dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa financovania univerzít, náboru a výberu učiteľov, slobody prejavu a výberu tém a smerovania výskumu, príležitostí na slobodnú komunikáciu bez cenzúry výsledkov výskumu atď.;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa miestne a regionálne samosprávy členských štátov aktívne zapájali do posilňovania čo najrozmanitejších miestnych a regionálnych ekosystémov, ako aj posilňovania spolupráce a dôvery medzi rôznymi sektormi komunít. Poukazuje na to, že univerzity na miestnej a regionálnej úrovni treba vnímať ako súčasť širších ekosystémov zahŕňajúcich rôzne zainteresované strany (8). Na to, aby univerzity poskytovali nové zručnosti zamerané na tvorivé riešenie problémov, je nevyhnutné využívanie technológií, účinná komunikácia v rámci komunity a spolupráca medzi nimi a príslušnými komunitnými aktérmi;

18.

konštatuje, že prehlbovanie nadnárodnej spolupráce medzi univerzitami a rozvoj európskeho rozmeru terciárneho vzdelávania sú hlavnými prioritami, ktorými sa zaoberá stratégia pre európske univerzity. V tejto súvislosti sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy môžu konať tak, aby tam, kde je to možné, podporovali nadnárodnú spoluprácu univerzít (dôležitým nástrojom v tejto oblasti univerzitných aliancií zameraných na excelentnosť je iniciatíva „Európske univerzity“ v rámci programu Erasmus+). Miestne a regionálne samosprávy sa môžu pripojiť k postupom navrhnutým v stratégii, ako je iniciatíva týkajúca sa európskej študentskej karty. Tento preukaz by sa mohol uznávať nielen na akademickej úrovni, ale aj vo vzťahoch medzi študentmi, výskumnými pracovníkmi a učiteľmi a miestnymi správami na nadnárodnej úrovni (napr. pokiaľ ide o povolenia na pobyt, preukazy na cestovanie verejnou dopravou, vstup do múzeí atď.);

19.

zdôrazňuje, že v kontexte európskej stratégie pre univerzity musia miestne a regionálne samosprávy v členských štátoch pôsobiť ako sprostredkovatelia, ktorí sú schopní spojiť rôzne zainteresované strany v komunite v spojitosti s iniciatívami a projektmi týkajúcimi sa univerzít. Konštatuje tiež, že miestne a regionálne samosprávy v mnohých členských štátoch nemajú priamu zodpovednosť, pokiaľ ide o financovanie univerzít. Môžu však stimulovať financovanie univerzít a ich iniciatív z rôznych fondov, čím sa vytvárajú synergie na miestnej a regionálnej úrovni;

20.

uznáva, že je potrebné, aby univerzity prepracovali učebné plány s cieľom čo najúčinnejšie reagovať na rýchly technologický pokrok, zelenú a digitálnu transformáciu a štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce, ktoré si vyžadujú nové zručnosti (9). Zdôrazňuje tiež, že v tomto procese prepracovania učebných plánov a rozvíjania takýchto nových zručností môžu miestne a regionálne samosprávy zohrávať významnú úlohu. Zároveň zdôrazňuje, že hoci univerzity vo veľkej miere prispievajú k zvyšovaniu zamestnateľnosti a hospodárskej konkurencieschopnosti v rámci globalizovaného hospodárstva, musí sa zachovať autonómna povaha terciárneho vzdelávania;

21.

vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri vytváraní a posilňovaní miestnych a regionálnych ekosystémov, ktoré podporujú aktívnu spoluprácu a vytváranie sietí medzi nižšími orgánmi verejnej správy, podnikmi/priemyslom a univerzitami. Miestne a regionálne samosprávy musia v týchto ekosystémoch zohrávať úlohu iniciátorov a sprostredkovateľov, ktorí identifikujú príležitosti na spoluprácu, vyčleňujú rôzne zdroje vrátane finančných na fungovanie činností v oblasti vytvárania sietí a spolupráce a podporujú vytváranie štruktúr, ako sú vzdelávacie klastre na miestnej a/alebo regionálnej úrovni. Vzdelávacie klastre sú vynikajúcim nástrojom/prostriedkom navrhnutým tak, aby sa poskytoval priestor na dialóg a spoluprácu medzi hlavnými aktérmi zapojenými do formálneho vzdelávania s cieľom podporiť mladých ľudí v ich odbornej príprave. Prostredníctvom vzdelávacích klastrov môžu miestne a regionálne samosprávy v partnerstve s inými aktérmi v ekosystéme zaviesť rôzne nástroje, ako sú inovačné fondy, minigranty pre začínajúce podniky v určitých kľúčových oblastiach atď.;

22.

sa domnieva, že spôsob, akým sa študenti teraz potrebujú učiť, je v niektorých prípadoch úplne odlišný od minulosti. Študenti potrebujú príležitosti, ktoré im umožnia aplikovať teoretické koncepcie na reálne životné situácie a riešiť problémy v ich miestnej a regionálnej komunite. Miestne a regionálne samosprávy môžu spolu s univerzitami a inými aktérmi v miestnom a regionálnom ekosystéme uľahčiť takéto pedagogické skúsenosti, napríklad podporou živých laboratórií, predkladaním otázok týkajúcich sa verejnej politiky, ktoré treba analyzovať, vypracúvaním spoločných strategických projektov pre komunitu, uľahčovaním spolupráce s ostatnými miestnymi a regionálnymi zainteresovanými stranami atď.;

23.

sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy môžu v partnerstve s univerzitami a inými aktérmi v miestnom/regionálnom ekosystéme výrazne podporiť mladých podnikateľov vrátane študentov alebo absolventov, a to uľahčením ich prístupu ku kľúčovým inovačným zdrojom. Mnohí mladí ľudia/študenti potrebujú zdroje, ako sú laboratóriá, nové technológie, nové prepojenia na rozvoj podnikateľských nápadov a/alebo produktov a služieb. Miestne a regionálne samosprávy môžu v spolupráci s inými subjektmi, ktoré disponujú takýmito zdrojmi, uľahčiť mladým podnikateľom prístup k zdrojom na inovácie (priestorom, odbornej príprave, poradenstvu atď.);

24.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy môžu rozvíjať inteligentné vzťahy s univerzitami, pokiaľ ide o rozvoj miestnych a regionálnych komunít. Univerzity musia poskytovať znalosti a služby pre komunity, v ktorých pôsobia. Miestne a regionálne samosprávy môžu uľahčiť tento vzťah vytvorením programov zameraných na trvalé zapájanie univerzít do riešenia miestnych a regionálnych problémov, využívaním univerzít na poradenstvo a využívaním ich odborných znalostí, šírením osvedčených postupov, keď sa objavia, aby takéto postupy mohlo uplatňovať viac komunít a verejných orgánov. Uznanie zo strany verejnosti a podpora zapojenia univerzít tiež zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri legitimizácii rôznych akademických a/alebo profesijných dráh a nabádajú univerzity, aby čo najlepšie využívali zapojenie učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov v komunite;

25.

podčiarkuje, že rôzne miestne a regionálne komunity všetkých veľkostí môžu mať rovnaký prospech z prítomnosti univerzít. Miestne samosprávy môžu významne prispieť k rozvoju univerzít a zväčšeniu ich príťažlivosti vytváraním podmienok pre vysokú kvalitu života a stimulovaním postojov a správania, ktoré podporujú toleranciu, začlenenie, multikulturalizmus a bezpečnosť vo verejnom priestore. Univerzity môžu umiestniť určité činnosti a subjekty nielen vo veľkých mestských centrách, ale aj v stredne veľkých a malých mestách. Úlohou miestnych a regionálnych samospráv môže byť uľahčenie umiestňovania univerzít a/alebo výskumných ústavov v menších mestách prostredníctvom podpory, ako sú cenovo dostupné možnosti ubytovania pre študentov, možnosť využívať verejné budovy na určité vzdelávacie, výskumné a osvetové činnosti, existencia dobrých ukazovateľov kvality života, využívanie určitých výhod, ktoré vo veľkých mestách neexistujú;

26.

sa domnieva, že digitálnu transformáciu na miestnej a regionálnej úrovni možno urýchliť na základe spolupráce s univerzitami a plného využitia ich zdrojov v tejto oblasti. Univerzity môžu v rámci svojich vzťahov s miestnymi a regionálnymi samosprávami poskytovať poradenstvo alebo realizovať stratégie digitálnej transformácie na miestnej/regionálnej úrovni. Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, univerzity môžu v spolupráci s miestnymi samosprávami ponúknuť širokej verejnosti krátkodobé kurzy alebo odbornú prípravu so zameraním na určité skupiny, ktorým hrozí vylúčenie (staršie obyvateľstvo, obyvateľstvo s nízkym vzdelaním atď.);

27.

Miestne a regionálne samosprávy môžu podporovať rozvoj hybridných kampusov s cieľom stimulovať proces digitálnej transformácie v komunitách a na univerzitách a zabezpečiť rovnaké príležitosti, podporovať sociálnu integráciu, zlepšiť konkurencieschopnosť mladých ľudí na trhu práce, posilniť prácu s mládežou, nediskrimináciu a medzikultúrne porozumenie. V hybridných kampusoch by sa mala venovať pozornosť komunikácii pri zabezpečovaní rovnosti príležitostí a šíreniu informácií, aby sa zaručilo, že k nim skutočne budú mať prístup všetci mladí ľudia, ktorým sú určené, najmä tí, ktorí žijú v okrajových regiónoch. Miestne a regionálne samosprávy môžu tiež finančne podporovať otvorenie týchto hybridných kampusov pre rôzne zainteresované strany v komunite vrátane rizikových/znevýhodnených skupín, zraniteľných a ohrozených mladých ľudí – tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, mladých uchádzačov o zamestnanie, žien, utečencov, osôb so zdravotným postihnutím, dôchodcov atď. V politikách EÚ a členských štátov sa musí klásť prvoradý dôraz na začlenenie ohrozených mladých ľudí;

28.

sa domnieva, že univerzity majú významné vedomosti a odborné znalosti v oblasti zelenej transformácie. V spojitosti so zelenou transformáciou môžu byť aj modelom osvedčených postupov so vzdelávacou a informačnou úlohou. Univerzity môžu v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami rozvíjať zelené kampusy a zapájať sa do procesov obnovy miest tým, že budú komunite ponúkať tieto kampusy alebo vzorové budovy z hľadiska energetickej hospodárnosti alebo ekodizajnu;

29.

oceňuje zahrnutie jasného plánu, ročných ukazovateľov a referenčných hodnôt na vykonávanie stratégie, ktoré už skôr podporil, so zámerom posúdiť pokrok pri dosahovaní cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru. Napriek tomu upozorňuje na potrebu začleniť miestny a regionálny rozmer do vytvorenia európskeho monitorovacieho strediska pre sektor vysokoškolského vzdelávania (European Higher Education Sector Observatory), čo by umožnilo uplatniť plánovanú hodnotiacu tabuľku ukazovateľov aj na miestnej a regionálnej úrovni;

30.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu podporovať európske univerzity v ich úsilí o internacionalizáciu a propagáciu globálnej úlohy Európskej únie. Toto úsilie zahŕňa podporu zapojenia európskych univerzít do ambicióznych nadnárodných aliancií, ktoré rozvíjajú dlhodobú systémovú spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií excelentnosti a poskytujú príležitosti pre trvalú akademickú mobilitu študentov, profesorov, výskumných pracovníkov a zamestnancov.

---

(1)  Howard, G., Weinstein, R., Yang, Y. (2021), Do universities improve local economic resilience? (Pomáhajú univerzity zlepšovať miestnu hospodársku odolnosť?), IZA DP č. 14422, dostupné online na webovom sídle https://docs.iza.org/dp14422.pdf.

(2)  Fonseca, L., Nieth, L. (2021), The role of universities in regional development strategies: A comparison across actors and policy stages, (Úloha univerzít v stratégiách regionálneho rozvoja: porovnanie medzi aktérmi a fázami tvorby politík), in: European Urban and Regional Studies, ročník 22, č. 3; Goddard, J, Puukka, J. (2008), The engagement of higher education institutions in regional development: an overview of the opportunities and challenges (Zapojenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania do regionálneho rozvoja: prehľad príležitostí a výziev), in: Higher Education Management and Policy, , ročník 20, č. 2, s. 11 – 41.

(3)  Chirca, A., Lazar, D.T. (2021), Cluj-Napoca without students: an estimation of the gap in the city’s economy, (Kluž bez študentov, odhad výpadku príjmov pre hospodárstvo mesta), in: Transylvanian Review of Administrative Sciences, č. 66E, s. 44 – 59.

(4)  Goddard, J., Vallance, P. (2014), The university and the city (Univerzita a mesto), in: Higher Education, ročník 68, č. 2, s. 319–321.

(5)  Liddle J., Addidle G.D. (2022), The Changing Role of Universities in Society: Key Influences in The Role of Universities and HEIs in the Vulnerability Agenda. Rethinking University-Community Policy Connections (Meniaca sa úloha univerzít v spoločnosti: kľúčové vplyvy na úlohu univerzít a zariadení vysokoškolského vzdelávania v programe týkajúcom sa zraniteľnosti. Prehodnotenie politického prepojenia medzi univerzitami a komunitou) Palgrave Macmillan, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-030-89086-5_3.

(6)  Myklebust, J.P., Smidt, H. (2021), What is the role of universities in global upskilling? (Aká je úloha univerzít v rámci globálneho zvyšovania úrovne zručností?), University World News, dostupné online na webovom sídle https://www.universityworldnews.com/post.php?story=20210129110449887.

(7)  Hammerbauer, M., Pavletić, P., Vespa, M. (2021) Brain drain in higher education in European context, Final report ESC41 (Únik mozgov vo vysokoškolskom vzdelávaní v európskom kontexte; záverečná správa – ESC41), dostupné online na webovom sídle https://www.esu-online.org/wp-content/uploads/2021/03/Brain-Drain-final-report-ESC41-Google-Docs.pdf.

(8)  Reichert, S. (2019), The Role of Universities in Regional Innovation Ecosystems, EUA Study (Úloha univerzít v regionálnych inovačných ekosystémoch, štúdia Európskeho združenia univerzít), dostupné online na webovom sídle ttps://www.eua.eu/downloads/publications/eua%20innovation%20ecosystem%20report_final_digital.pdf.

(9)  Jackson, N. J. (2011) Learning for a complex world: A lifewide concept of learning, education and personal development (Učenie pre komplexný svet: celoživotná koncepcia učenia, vzdelávania a osobného rozvoja). Bloomington, IN: Author House; Williams, S., Dodd, L. J., Steele, C., & Randall, R. (2015), A systematic review of current understandings of employability (Systematické prehodnocovanie súčasného vnímania zamestnateľnosti), in: Journal of Education and Work, ročník 29, č. 8, s. 877 – 901.