EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 5. 2022

COM(2022) 185 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice 2014/89/EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie

Obsah

1.Úvod

2.Smernica o NPP

3.Transpozícia a vymenovanie príslušných orgánov

3.1.Transpozícia do vnútroštátneho práva

3.2.Príslušné orgány

4.Vykonávanie

4.1.Podpora Komisie pri vykonávaní

4.2.Vypracovanie námorných priestorových plánov: prehľad pokroku

4.3.Vykonávanie požiadaviek smernice týkajúcich sa námorných priestorových plánov

4.3.1.Prístup založený na ekosystémoch

4.3.2.Zohľadnenie environmentálnych, hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných aspektov

4.3.3.Presadzovanie súdržnosti

4.3.4.Interakcie medzi pevninou a morom

4.3.5.Určenie priestorového a časového rozloženia činností a využití

4.3.6.Zapojenie zainteresovaných strán a účasť verejnosti

4.3.7.Využívanie najlepších dostupných údajov a výmena údajov

4.3.8.Spolupráca medzi členskými štátmi a na úrovni morských oblastí

4.3.9.Spolupráca s krajinami mimo EÚ

4.4.Výzvy súvisiace s vykonávaním

5.Záver

5.1.NPP ako nástroj na podporu Európskej zelenej dohody

5.2.Ďalšie kroky

1.Úvod

Rastie dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako je ochrana ekosystémov a biodiverzity, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, námorná doprava, rybolov, akvakultúra a cestovný ruch. To si vyžaduje integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu. Námorné priestorové plánovanie sa všeobecne chápe ako verejný proces zameraný na analýzu a plánovanie priestorového a časového rozloženia ľudských činností v morských oblastiach s cieľom dosiahnuť hospodárske, environmentálne a sociálne ciele.

EÚ prijala v roku 2014 smernicu 2014/89/EÚ o námornom priestorovom plánovaní (ďalej len „smernica“ alebo „smernica o NPP“) s cieľom dosiahnuť účinné riadenie morských činností a udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov na základe ekosystémového prístupu. Smernicou o NPP sa vytvára rámec pre konzistentné, transparentné a udržateľné rozhodnutia založené na dôkazoch. Stanovujú sa v nej určité povinnosti vrátane povinnosti členských štátov vypracovať najneskôr do 31. marca 2021 námorný priestorový plán alebo plány a preskúmať tieto plány aspoň každých 10 rokov.

Podľa článku 14 ods. 2 smernice o NPP musí Komisia do 31. marca 2022 a potom každé štyri roky predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie pokrok dosiahnutý pri vykonávaní smernice. V tejto správe sa uvádza prehľad o tomto pokroku, ako sa vyžaduje v smernici, a posudzuje sa v nej transpozícia a súlad. Zaoberá sa aj vývojom, ktorý mal vplyv na vykonávanie smernice od jej prijatia v roku 2014, najmä Európskou zelenou dohodou.

Táto správa vychádza predovšetkým z transpozičných opatrení, námorných priestorových plánov a ďalších informácií predložených členskými štátmi, informácií o európskej platforme pre námorné priestorové plánovanie a iných verejne dostupných zdrojov. Analýza v tejto správe sa vzťahuje na obdobie od prijatia smernice o NPP 23. júla 2014 do 15. februára 2022. Hoci smernica nadobudla účinnosť 17. septembra 2014 a lehota na transpozíciu uplynula 18. septembra 2016, členské štáty mali vypracovať námorné priestorové plány do 31. marca 2021.

2.Smernica o NPP

Smernica o NPP poskytuje právny rámec pre vypracúvanie NPP v EÚ. Vyžaduje sa v nej najmä, aby 22 pobrežných členských štátov 1 vypracovalo námorné priestorové plány pre morské vody patriace do ich právomoci.

Cieľom smernice je, aby bolo NPP prierezovým politickým nástrojom umožňujúcim verejným orgánom a zainteresovaným stranám uplatňovať koordinovaný, integrovaný a cezhraničný prístup. Smernica má prostredníctvom uplatňovania prístupu založeného na ekosystémoch podporovať udržateľný rozvoj námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov. Smernica je zakotvená v rámci integrovanej námornej politiky EÚ (INP), ktorá je určená na rozvoj koordinovaného, súdržného a transparentného rozhodovania v oblasti odvetvových politík EÚ, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny 2 a námorné odvetvia.

V smernici sa stanovuje povinnosť zaviesť proces námorného plánovania, v rámci ktorého by sa mali zohľadniť interakcie medzi pevninou a morom a mala by sa podporovať spolupráca medzi členskými štátmi. Smernica sa zaoberá požiadavkami na verejné konzultácie, využívaním najlepších dostupných údajov a cezhraničnou spoluprácou s krajinami mimo EÚ. Zameriava sa na procesy, pričom v súlade so zásadou subsidiarity vo veľkej miere ponecháva obsah v rukách členských štátov. Členské štáty majú stále zodpovednosť a právomoc vypracúvať formát a obsah výsledných námorných priestorových plánov vrátane akéhokoľvek rozdelenia námorného priestoru na rôzne činnosti a použitia a rozhodovať o tomto formáte a obsahu.

3.Transpozícia a vymenovanie príslušných orgánov

V článku 15 ods. 1 smernice o NPP sa od členských štátov vyžaduje, aby smernicu transponovali do vnútroštátneho práva do 18. septembra 2016. V článku 15 ods. 2 sa vyžaduje, aby členské štáty do toho istého dátumu vymenovali príslušné orgány, ktoré zodpovedajú za vykonávanie smernice.

3.1.Transpozícia do vnútroštátneho práva

Všetkých 22 pobrežných členských štátov už transponovalo smernicu do vnútroštátneho práva a vymenovalo príslušné orgány. Komisia začala v novembri 2016 konanie o nesplnení povinnosti voči ôsmim členským štátom (Bulharsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Cyprus, Litva a Fínsko). Tieto konania boli ukončené v júli 2018 po tom, ako všetky zúčastnené členské štáty oznámili Komisii úplné transpozičné opatrenia.

Členské štáty prijali rôzne prístupy k transpozícii smernice o NPP. Niektoré členské štáty už mali zavedené právne predpisy o NPP alebo právne predpisy o priestorovom plánovaní, ktoré sa vzťahujú aj na námornú oblasť (napr. Belgicko, Nemecko a Holandsko). Viaceré členské štáty zmenili právne predpisy o priestorovom plánovaní alebo ochrane životného prostredia (napr. Francúzsko a Chorvátsko). Iné členské štáty prijali nové osobitné právne predpisy o NPP (napr. Dánsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko). Ďalšia skupina členských štátov skombinovala zmenu právnych predpisov s novými osobitnými právnymi predpismi o NPP (napr. Fínsko, Malta a Švédsko).

Právne predpisy prijaté niektorými členskými štátmi (napr. Francúzskom, Lotyšskom a Španielskom) odkazujú na právne predpisy, ktorými sa transponujú iné smernice, konkrétne na smernicu 2008/56/ES (rámcová smernica o morskej stratégii).

Viaceré členské štáty s federálnou alebo decentralizovanou štruktúrou prijali právne predpisy na vnútroštátnej úrovni a na nižšej ako celoštátnej úrovni s cieľom transponovať smernicu. V niektorých prípadoch prijali subjekty na nižšej ako celoštátnej úrovni právne predpisy samostatným postupom (napr. Alandy, Fínsko).

Komisia začala kontrolu súladu transpozičných opatrení v roku 2016 a ukončila ju v druhom štvrťroku 2020. Komisia analyzovala transpozíciu smernice členskými štátmi do vnútroštátneho práva a zistila, že je úplná. Pokiaľ ide o správnosť transpozície, analýza ukázala, že transpozícia do vnútroštátneho práva je väčšinou v súlade s požiadavkami smernice.

3.2.Príslušné orgány

V článku 13 smernice o NPP sa od členských štátov vyžaduje, aby vymenovali príslušné orgány 3 . Členské štáty sa rozhodli vymenovať buď ministerstvá, alebo vládne agentúry.

V prípadoch, keď bolo vymenované ministerstvo, bolo zodpovedné buď za kombináciu oblastí politiky (napr. životné prostredie, plánovanie alebo regionálny rozvoj), alebo za odvetvovú politiku (napr. doprava a infraštruktúra alebo námorné hospodárstvo). V niektorých prípadoch ministerstvá pokrývali oblasti politiky, ako sú vnútorné záležitosti alebo financie, a dva členské štáty vymenovali ako príslušný orgán svoje ministerstvo mora.

V prípadoch, keď bola vymenovaná vládna agentúra, sa pôsobnosť týchto orgánov pohybovala od plánovania po reguláciu námorných činností alebo špecializovaných činností v oblasti environmentálneho manažérstva (napr. voda a more).

Hlavnou úlohou týchto príslušných orgánov je vykonávať smernicu a zabezpečovať účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a so susednými krajinami mimo EÚ. V kontexte činností cezhraničnej spolupráce viaceré príslušné orgány zorganizovali cezhraničné a nadnárodné konzultácie alebo sa ako koordinačné subjekty zúčastnili na projektoch financovaných z prostriedkov EÚ s cieľom podporiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti NPP. Zamestnanci týchto príslušných orgánov zastupujú členské štáty v expertnej skupine členských štátov pre námorné priestorové plánovanie.

4.Vykonávanie 

4.1.Podpora Komisie pri vykonávaní 

Od prijatia smernice o NPP v roku 2014 Komisia prijala opatrenia a zaviedla niekoľko iniciatív na podporu NPP v EÚ, najmä expertnú skupinu členských štátov, technickú pomoc a cezhraničné projekty. To umožnilo členským štátom dosiahnuť významný pokrok v oblastiach, ako sú cezhraničné konzultácie a spolupráca, výmena informácií a údajov na účely námorných priestorových plánov a o týchto plánoch, alebo zvýšená súdržnosť na úrovni morských oblastí. Tieto oblasti sa budú naďalej podporovať v rámci Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu na roky 2021 – 2027.

·Expertná skupina členských štátov pre námorné priestorové plánovanie

Komisia zriadila na účely vytvorenia kľúčovej platformy na výmenu skúseností a budovanie komunity NPP v EÚ expertnú skupinu členských štátov. Poskytuje pravidelné fórum pre príslušné orgány, plánovačov a pozorovateľov členských štátov, na ktorom sa diskutuje o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice a o akýchkoľvek výzvach, ktoré môžu vzniknúť. Expertná skupina sa od roku 2012 stretáva približne dvakrát ročne a zohráva dôležitú úlohu pri prenose poznatkov a skúseností medzi členskými štátmi. Expertná skupina nemá slúžiť ako formálne fórum na prijímanie rozhodnutí. Napriek tomu umožnila členským štátom a pozorovateľom vrátane mimovládnych organizácií (MVO), priemyselných združení a regionálnych orgánov získať informácie o vývoji NPP v EÚ a vymieňať si skúsenosti v oblasti politiky a praktických otázok súvisiacich s vykonávaním smernice.

·Európska platforma pre NPP

Komisia zriadila v roku 2016 európsku platformu pre NPP ako mechanizmus pomoci pre NPP. Pomáha členským štátom pri vykonávaní smernice tým, že im sprístupňuje špecializovanú online platformu a tím expertov. Poskytuje cielené poradenstvo, usmernenia a odbornú prípravu s cieľom uľahčiť prácu členských štátov v oblasti NPP. Poskytuje aj administratívnu a technickú podporu Komisii pri činnostiach, ako je organizovanie zasadnutí členských štátov, konferencií alebo analýzy a štúdie o NPP.

·Financovanie projektov

EÚ podporovala projekty NPP vo všetkých morských oblastiach EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov ešte pred prijatím smernice. Povaha týchto financovaných projektov siaha od výskumu a inovácií (napr. Horizont 2020), vysokoškolského vzdelávania (Erasmus+) a regionálnej spolupráce (napr. Interreg) až po rozvoj kapacít a cezhraničnú spoluprácu [Európsky námorný a rybársky fond (ENRF)].

Z fondu EFNR bolo do konca roka 2021 financovaných 15 projektov v rámci priameho riadenia v celkovej výške približne 25 miliónov EUR. Tieto regionálne a cezhraničné projekty koordinovali orgány členských štátov pre plánovanie a pomohli členským štátom spolupracovať v otázkach spoločného záujmu (napr. ochrana životného prostredia alebo výroba energie z obnoviteľných zdrojov) pri vypracúvaní ich námorných priestorových plánov. V rámci nich sa podporilo aj budovanie kapacít pre NPP prenosom skúseností a najlepších postupov z iných členských štátov alebo vývojom nástrojov na podporu činností NPP. Napokon uľahčili cezhraničné výmeny so zainteresovanými stranami a konzultácie. Týmito projektmi sa takisto posilnil úniový rozmer NPP, a to najmä v kontexte spolupráce v rámci morských oblastí.

4.2.Vypracovanie námorných priestorových plánov: prehľad pokroku

V článku 15 ods. 3 smernice o NPP sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali námorné priestorové plány čo najskôr, najneskôr však do 31. marca 2021. V článku 14 ods. 1 smernice sa takisto vyžaduje, aby členské štáty informovali Komisiu a ostatné dotknuté členské štáty do troch mesiacov od vypracovania týchto plánov.

Táto správa sa vzťahuje na obdobie od prijatia smernice o NPP v roku 2014 do 15. februára 2022.

Vo všeobecnosti možno rozlišovať štyri skupiny členských štátov:

Po prvé viacero členských štátov mohlo vychádzať z tradície NPP, ktorá buď predchádzala smernici, alebo sa začala uplatňovať veľmi skoro po nadobudnutí jej účinnosti. Belgicko, Holandsko a Nemecko 4 tak mohli ľahko dodržať termín 31. marca 2021. Nemecko a Holandsko v súčasnosti už pripravujú alebo vykonávajú druhú revíziu svojich námorných priestorových plánov.

Malta vypracovala v roku 2015 komplexný „Strategický plán pre životné prostredie a rozvoj“, ktorý sa vzťahuje na územné plánovanie a námorné otázky, čo považuje za svoj námorný priestorový plán. Litva má takisto od roku 2015 zavedený komplexný plán a v roku 2021 ho zrevidovala, pričom v súlade so smernicou posilnila jeho námorné aspekty.

Po druhé veľkej skupine členských štátov sa podarilo buď dodržať lehotu stanovenú v smernici, alebo vypracovať a prijať svoje námorné priestorové plány do jedného roka po termíne. Tieto členské štáty majú teraz zavedené komplexné námorné priestorové plány, zvyčajne po prvýkrát, a prechádzajú k výzve týkajúcej sa ich vykonávania v praxi. Ukázalo sa, v prípade Fínska, Lotyšska, Poľska, Dánska, Francúzska, Írska, Slovinska a Švédska má smernica zásadný význam pre poskytnutie rámca na stanovenie postupov týchto štátov v oblasti NPP. Portugalsko takisto vypracovalo svoje plány pre väčšinu svojich morských vôd s výnimkou Azor.

Po tretie Komisia koncom roka 2021 predbežne dospela k záveru, že päť členských štátov nedosiahlo dostatočný pokrok pri vypracúvaní a/alebo oznamovaní námorných priestorových plánov, ako sa vyžaduje v smernici. Komisia preto 2. decembra 2021 zaslala formálne upozornenie Chorvátsku, Cypru, Grécku, Taliansku a Rumunsku o nedodržaní článku 8 ods. 1, článku 15 ods. 3 a článku 14 ods. 1 smernice o NPP. Tieto členské štáty sa nachádzajú v rôznych fázach prípravy námorných priestorových plánov. Komisia ich naliehavo vyzýva, aby vyčlenili potrebné zdroje na vypracovanie, finalizáciu a oznámenie námorných priestorových plánov, ktoré budú v súlade so smernicou a ktoré sa budú vzťahovať na všetky ich morské vody. Väčšina týchto členských štátov odpovedala do 15. februára 2022 na formálne upozornenie Komisie 5 . Komisia bude naďalej úzko spolupracovať s týmito členskými štátmi, aby im pomohla napraviť toto porušenie v čo najkratšom čase.

Napokon niektoré členské štáty neboli schopné splniť požiadavku smernice na vypracovanie námorných priestorových plánov do 31. marca 2021, ale sú v pokročilom štádiu prípravy návrhov plánov a procesu konečného prijatia. Komisia preto očakáva, že Estónsko, Španielsko a Bulharsko čoskoro vypracujú svoje konečné plány. Komisia pozorne monitoruje pokrok a v prípade potreby prijme opatrenia. To platí aj pre Portugalsko, pokiaľ ide o Azory.

4.3.Vykonávanie požiadaviek smernice týkajúcich sa námorných priestorových plánov

4.3.1.Prístup založený na ekosystémoch

V článku 5 ods. 1 smernice o NPP sa uvádza: „[…] zohľadňujú členské štáty hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj a rast námorného odvetvia, pričom uplatňujú prístup založený na ekosystémoch a presadzujú koexistenciu príslušných činností a využití.“ V smernici sa kladie dôraz aj na rámcovú smernicu o morskej stratégii a jej cieľ zabezpečiť dobrý environmentálny stav morí EÚ. Vzhľadom na ústrednú úlohu, ktorú rámcová smernica o morskej stratégii zohráva pri zlepšovaní environmentálneho stavu morských ekosystémov, majú členské štáty príležitosť zosúladiť vykonávanie uvedenej rámcovej smernice so smernicou o NPP.

Všetky členské štáty, ktoré v čase tejto správy vypracovali námorný priestorový plán, sa odvolali na prístup založený na ekosystémoch. Analýza tohto prístupu a jeho vplyvu na námorný priestorový plán sa však v jednotlivých členských štátoch líšila. Odkaz na prístup založený na ekosystémoch sa nachádzal v samotnom námornom priestorovom pláne a/alebo v strategickom environmentálnom posúdení 6 námorného priestorového plánu.

Plány niektorých členských štátov však išli nad rámec analýzy charakteristík ekosystému a vplyvov sektorového vývoja. Výslovne sa zaoberali vzťahom medzi prístupom založeným na ekosystémoch a výsledným námorným priestorovým plánom. Praktický príklad z Fínska sa uvádza v rámčeku.

4.3.2.Zohľadnenie environmentálnych, hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných aspektov

V článku 6 ods. 2 písm. b) smernice o NPP sa vyžaduje, aby členské štáty zohľadnili environmentálne, hospodárske, sociálne a bezpečnostné aspekty.

Všetky členské štáty, ktoré prijali námorné priestorové plány, zohľadnili v týchto plánoch environmentálne, hospodárske, sociálne a bezpečnostné aspekty. Vo väčšine prípadov sa tieto aspekty podrobne analyzovali. Niektoré plány dokonca obsahujú osobitnú kapitolu, oddiel alebo správu o týchto aspektoch.

Viaceré členské štáty sa rozhodli využiť na analýzu týchto aspektov už dostupné nástroje, napríklad strategické environmentálne hodnotenie (SEA). Iné členské štáty uskutočnili dodatočné posúdenia sociálno-ekonomických a environmentálnych vplyvov.

Zaujímavým a inovatívnym príkladom zohľadnenia environmentálneho aspektu je belgický námorný priestorový plán, v ktorom sa s cieľom otestovať možnosti budúcich morských hrádzí na zadržanie stúpajúcej hladiny mora uvažuje o výstavbe testovacieho ostrova a pri schvaľovaní a hodnotení testovacieho miesta zohráva ústrednú úlohu environmentálny aspekt 7 .

4.3.3.Presadzovanie súdržnosti

V článku 6 ods. 2 písm. c) smernice o NPP sa vyžaduje, aby sa členské štáty „snažili presadzovať súdržnosť medzi námorným priestorovým plánovaním a výsledným plánom alebo plánmi a inými procesmi, akým je napríklad integrovaný manažment pobrežnej zóny alebo rovnocenné formálne či neformálne postupy“.

Všetky členské štáty, ktoré predložili svoje plány, sa snažili podporiť súdržnosť medzi ostatnými pravidlami, politikami a plánmi, ktoré sa týkajú NPP. Námorné priestorové plány viacerých členských štátov okrem toho poskytujú rozsiahly prehľad o príslušných pravidlách, politikách a plánoch, ktoré sa zohľadnili pri príprave daného námorného priestorového plánu. Patria sem nariadenia, politiky a plány, ktoré na rôznych úrovniach pripravila EÚ, regionálne morské dohovory a vnútroštátne a miestne orgány.

Medzi príklady administratívneho zjednodušenia a zabezpečenia súdržnosti patrí rozhodnutie niektorých členských štátov (Litva a Malta) spojiť námorné a priestorové plány do jedného plánu. Táto voľba však nemusí byť uplatniteľná vo všetkých členských štátoch. Ďalším príkladom zabezpečenia súdržnosti je Írsko, kde každá kapitola námorného priestorového plánu obsahuje rozsiahly zoznam odkazov na iné výskumy a politiky EÚ alebo Írska, s ktorými je v súlade. Niektoré členské štáty zosúlaďujú NPP aj s cyklami iných vysoko relevantných politík, aby sa uľahčilo vykonávanie a vzájomné obohacovanie (napr. Francúzsko zosúlaďuje cykly NPP a rámcovej smernice o morskej stratégii).

4.3.4.Interakcie medzi pevninou a morom

V článku 4 ods. 2, článku 6 ods. 2 písm. a) a článku 7 smernice o NPP sa vyžaduje, aby členské štáty zohľadnili vo svojich plánoch interakcie medzi pevninou a morom. V tejto súvislosti sa pri príprave plánov môže využiť postup (formálneho alebo neformálneho) integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

Väčšina členských štátov, ktoré majú vypracované plány, sa v nich zmienila o interakciách medzi pevninou a morom. Väčšina členských štátov venovala kapitolu alebo správu interakciám medzi pevninou a morom a poskytla podrobnú analýzu interakcií, ktoré sa neobmedzujú len na obranu pobrežia.

Niektoré členské štáty zvážili v súvislosti s interakciou medzi pevninou a morom aj súdržnosť politík s rámcovou smernicou o morskej stratégii, rámcovou smernicou o vode, smernicou o dusičnanoch a ďalšími príslušnými právnymi predpismi.

4.3.5.Určenie priestorového a časového rozloženia činností a využití

V článku 8 smernice sa zavádza štvrtý rozmer – čas – tým, že sa požaduje, aby sa v námorných priestorových plánoch „určilo priestorové a časové rozloženie príslušných existujúcich a budúcich činností a využití v […] morských vodách“.

V čase hodnotenia všetky členské štáty s námornými priestorovými plánmi určili a zónovali existujúce a budúce činnosti a používateľov, a to aj z časového hľadiska. Vo väčšine plánov sa zohľadnili interakcie medzi týmito činnosťami.

Keďže členské štáty určujú priestorové a časové rozloženie príslušných existujúcich a budúcich činností a využití v ich morských vodách, mal by sa stimulovať multisektorový prístup. V námorných priestorových plánoch sa vo všeobecnosti podrobnejšie rozoberajú interakcie medzi činnosťami, používateľmi, spoločným využívaním a umiestnením. Dôležitou úlohou zostáva zlepšenie týchto väzieb a ich súdržnosti z operačného hľadiska a z hľadiska cieľov.

Námorné priestorové plány sa vyznačujú konvergenciou: väčšina z nich je vo veľkej miere porovnateľná v tom, že uplatňuje prístup normatívneho územného plánovania. To znamená, že v námorných priestorových plánoch EÚ sa zvyčajne stanovuje, kde sú činnosti povolené a kde nie.

4.3.6.Zapojenie zainteresovaných strán a účasť verejnosti

V článku 9 smernice o NPP sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili v čo najskoršom štádiu účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán a orgánov, ako aj širokej verejnosti na iniciatívach týkajúcich sa NPP. Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby mala verejnosť prístup k plánom hneď po ich dokončení. 

Zapojenie kľúčových zainteresovaných strán do vývoja NPP je zásadné, pretože účelom NPP je dosiahnutie viacerých cieľov (sociálnych, hospodárskych a ekologických). Preto by mal vývoj NPP zohľadňovať čo najviac očakávaní, príležitostí alebo relevantných nezhôd. Konzultácie so zainteresovanými stranami v rámci postupov NPP sú obzvlášť dôležité pri zohľadňovaní rôznych záujmov etablovaných odvetví (ako je rybárstvo alebo lodná doprava) a pri riešení rastúcej potreby priestoru pre oblasti ochrany prírody a nové rozvíjajúce sa odvetvia (ako je energia z morských obnoviteľných zdrojov).

V čase hodnotenia všetky členské štáty s námornými priestorovými plánmi spĺňali požiadavky uvedené v článku 9 smernice. Rozsah a miera zapojenia zainteresovaných strán sa v jednotlivých členských štátoch líšila. Úroveň zapojenia zainteresovaných strán často odrážala politické alebo právne požiadavky na účasť, ktoré už v danom členskom štáte existovali.

Vykonávanie článku 9 bolo dobre zdokumentované. Proces účasti verejnosti sa jasne opísal, zainteresované strany využívajúce rôzne metódy boli zapojené do celého procesu a ich spätná väzba sa do námorných priestorových plánov v rôznej miere zapracovala.

4.3.7.Využívanie najlepších dostupných údajov a výmena údajov

V článku 10 smernice o NPP sa vyžaduje, aby členské štáty organizovali využívanie najlepších dostupných údajov a rozhodovali o spôsobe organizovania výmeny informácií potrebných pre vypracovanie námorných priestorových plánov. Členské štáty musia využívať príslušné nástroje vrátane tých, ktoré už sú k dispozícii v rámci integrovanej námornej politiky a iných príslušných politík EÚ, ako sú napríklad politiky uvedené v smernici Inspire (smernica 2007/2/ES) 8 .

Pri vykonávaní týchto ustanovení smernice o NPP bola väčšina členských štátov transparentná a jednoznačná, pokiaľ ide o použité zdroje údajov, pričom poskytla rôzne stupne podrobnosti o týchto zdrojoch údajov. Smernicu Inspire využila väčšina členských štátov.

Niektoré členské štáty sa rozhodli centralizovať úlohu kombinovania existujúcich zdrojov údajov vytvorením centrálnych dátových bodov – napríklad Holandsko (Námorné informačné centrum), Francúzsko (SIMM) a Slovinsko (TOOLS4MSP) – a iných systémov alebo nástrojov výmeny údajov.

Ďalším dobrým príkladom využívania najlepších dostupných údajov je využívanie geografického informačného systému s účasťou verejnosti (PPGIS). V rámci PPGIS boli vyvinuté metódy na zber informácií od zainteresovaných strán v závislosti od miesta a času s cieľom zostaviť miestne údaje založené na skúsenostiach. Tieto údaje možno použiť na určenie súvislostí medzi činnosťami a oblasťami a na overenie a doplnenie odborných informácií. Takýto prístup sa použil v prieskume, ktorý uskutočnilo Fínsko v rámci projektu Pan Baltic Scope s cieľom identifikovať na Alandských ostrovoch a v regióne Satakunta lokality významné z hľadiska prírodných a kultúrnych hodnôt.

4.3.8.Spolupráca medzi členskými štátmi a na úrovni morských oblastí

V článku 6 ods. 2 písm. f) a v článku 11 smernice o NPP sa od členských štátov hraničiacich s morskými vodami vyžaduje, aby v rámci procesu plánovania a riadenia spolupracovali s cieľom zabezpečiť súdržnosť a koordináciu námorných priestorových plánov. V smernici sa výslovne uvádza spolupráca v rámci existujúcich systémov regionálnej inštitucionálnej spolupráce, sietí alebo štruktúr príslušných orgánov členských štátov alebo akýchkoľvek iných vhodných metód.

Cezhraničná a nadnárodná spolupráca má zásadný význam pri zisťovaní potenciálnych problémov v počiatočnom štádiu a pri identifikovaní príležitostí pre spoluprácu a dlhodobo udržateľné riadenie námorného priestoru. V tejto súvislosti všetky členské štáty s prijatými námornými priestorovými plánmi a tie, ktoré sú v procese prijímania takýchto plánov, koordinovali svoje plány s ostatnými členskými štátmi a zapojili regionálne riadiace orgány. Väčšina plánov v rôznej miere zohľadňuje cezhraničné vplyvy a vývoj. V niektorých plánoch sa podrobnejšie opisujú príslušné procesy.

Spolupráca medzi členskými štátmi (a krajinami mimo EÚ) v tej istej morskej oblasti sa podporuje prostredníctvom:

-projektov financovaných z prostriedkov EÚ, napr. NorthSEE, SEANSE, Baltic Lines, PanBalticScope, MSP-MED, SIMWESTMED, MUSES, MARSPLAN, SIMNORAT, SIMATLANTIC, MARSP, MSP-OR, eMSP, a iné 11 ,

-dvojstranných a viacstranných kontaktov a neformálnych stretnutí príslušných orgánov členských štátov, projektov financovaných z národných zdrojov, napr. Ritmare,

-regionálnych morských dohovorov: pracovná skupina HELCOM-VASAB (pracovná skupina pre NPP) pre povodie Baltského mora, Barcelonský dohovor týkajúci sa Stredozemného mora, dohovor OSPAR pre oblasť severovýchodného Atlantiku,

-účasti v skupine expertov pre NPP, globálnej iniciatíve NPP 12 , platforme NPP a námornom fóre EÚ,

-formálnych konzultácií v kontexte vykonávania smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní (SEP) 13 .

Cezhraničné konzultácie sú potrebné na vypracovanie námorných priestorových plánov, v ktorých sa určujú vhodné miesta pre konkrétne činnosti alebo projekty. Konzultácie v kontexte smernice o NPP však nemôžu nahradiť cezhraničné konzultácie o vplyve konkrétnych projektov. Cezhraničná spolupráca v oblasti námornej dopravy zároveň ponúka možnosť včas identifikovať potrebné zmeny, napr. oblasti alebo zóny, v ktorých je námorná doprava 14 hustá a možno bude potrebné ju presmerovať.

4.3.9.Spolupráca s krajinami mimo EÚ

V článku 6 ods. 2 písm. g) a v článku 12 smernice sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali spoluprácu s tretími krajinami na realizácii svojich opatrení so zreteľom na námorné priestorové plánovanie v príslušných morských regiónoch.

Väčšina členských štátov, ktoré susedia s krajinami mimo EÚ v príslušných morských regiónoch, sa snaží s týmito krajinami spolupracovať. Tieto snahy vrátane podrobností o konkrétnych interakciách boli zahrnuté do niektorých námorných priestorových plánov.

Spolupráca s krajinami mimo EÚ sa týkala najmä neformálnej dvojstrannej spolupráce, spolupráce v rámci regionálnych námorných dohovorov, makroregionálnych stratégií EÚ (EUSBSR a EUSAIR) a spolupráce prostredníctvom projektov financovaných z prostriedkov EÚ. V menšej miere sa využívali aj iné kanály spolupráce, ako napríklad spolupráca v rámci smernice o SEP, Dohovoru z Espoo a Európskej platformy pre NPP.

4.4.Výzvy súvisiace s vykonávaním

Členské štáty čelili pri vypracúvaní svojich námorných priestorových plánov viacerým výzvam. Pre väčšinu z nich to bolo prvýkrát, čo sa zapojili do takéhoto ďalekosiahleho, multisektorového a multicieľového strategického plánovania svojho námorného priestoru. Ide o zložitý a adaptatívny proces, ktorý si vyžaduje rozsiahlu a intenzívnu spoluprácu a koordináciu medzi národnými ministerstvami, agentúrami, pobrežnými regiónmi, ako aj so zainteresovanými stranami a so susednými krajinami.

Medzi ďalšie výzvy, ktoré bolo možné pozorovať z hľadiska procesu, patril zber a zhromažďovanie údajov (napr. nedostatok komplexných údajov o morských oblastiach, medzisektorový rozmer údajov alebo ťažkosti pri zbere údajov od vnútroštátnych orgánov), a najmä súdržnosť plánov v rámci susedných krajín (t. j. cezhraničná výzva týkajúca sa plánov). Vo viacerých krajinách prierezový charakter NPP a nedostatok jasných cieľov pre jednotlivé námorné sektory sťažili priorizáciu opatrení a sektorov (napr. národná bezpečnosť verzus iné hospodárske činnosti).

Cezhraničné výzvy boli výrazné v prípadoch, keď nebola zavedená spolupráca v námornom priestore týkajúca sa morských oblastí alebo keď neboli jasne stanovené alebo vymedzené námorné zóny medzi susediacimi členskými štátmi alebo krajinami mimo EÚ.

Pandémia ochorenia COVID-19 a súvisiace zdravotné opatrenia sa časovo prekrývali s konečnou fázou vykonávania mnohých národných námorných priestorových plánov. To nielenže spomalilo prácu vnútroštátnych správnych orgánov a spoluprácu medzi členskými štátmi, ale ovplyvnilo aj účasť zainteresovaných strán a konzultácie.

Z hľadiska obsahu boli najvýznamnejšími výzvami vykonávanie prístupu založeného na ekosystémoch, priorizácia využívania námorného priestoru a poskytnutie priestoru na mori s cieľom umožniť vykonávanie rôznych hospodárskych činností a dosiahnuť rôzne politické ciele a zároveň chrániť životné prostredie alebo ponechať priestor pre budúce využitie.

5.Záver

5.1.NPP ako nástroj na podporu Európskej zelenej dohody

Vďaka rámcu NPP stanovenému smernicou o NPP všetky pobrežné členské štáty EÚ po prvýkrát súčasne vypracovali národné námorné priestorové plány a zabezpečili cezhraničnú spoluprácu.

Vykonávanie námorného priestorového plánovania v EÚ sa po prijatí prvej vlny plánov neskončí. Naopak v nadchádzajúcich rokoch dôjde k zásadnej zmene úlohy NPP v záujme udržateľného rozvoja morí, ktorý pravdepodobne urýchli vykonávanie Európskej zelenej dohody a súvisiacich právnych predpisov a stratégií.

Vďaka svojmu adaptačnému a strategickému rozmeru môže NPP v zmysle smernice pôsobiť ako účinný nástroj na podporu Európskej zelenej dohody. V tejto súvislosti sa kľúčová úloha NPP zdôraznila aj v oznámení Komisie o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ 17 . 

V stratégii EÚ pre obnoviteľné zdroje energie na mori 18 sa NPP výslovne označilo za dôležitý a dobre etablovaný nástroj na uľahčenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov na mori v EÚ udržateľným spôsobom. Viaceré členské štáty predvídali tieto zmeny vo svojich plánoch vymedzením oblastí pre budúce rozmiestnenie veterných parkov na mori, identifikáciou potenciálu pre viacnásobné využitie morského priestoru na podporu rôznych cieľov, ako je nízkouhlíková potravinárska výroba prostredníctvom akvakultúry a rybolovu.

Krajiny na pobreží Severného a Baltského mora majú najviac skúseností, pokiaľ ide o NPP a spoluprácu na úrovni morských oblastí. Pobrežné členské štáty zaviedli spoluprácu v oblasti energetiky v Severnom mori s cieľom umožniť politickú a technickú spoluprácu, a to aj v oblasti NPP. V prípade Atlantického oceána a Stredozemného mora viaceré národné plány zahŕňajú zonáciu na účely možného zavádzania infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie na mori, čím sa pripravuje pôda na rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie.

Cezhraničná a regionálna spolupráca bude zohrávať ústrednú úlohu pri podpore zosúlaďovania námorných priestorových plánov s národnými energetickými a klimatickými plánmi, ktoré sa majú revidovať v roku 2023, pričom sa očakáva zvýšenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori.

V NPP sa bude musieť zohľadniť aj potenciálne zvýšené využívanie námornej dopravy, najmä príbrežnej námornej dopravy, ako sa uvádza v stratégii Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 19 .

NPP je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov dobrého environmentálneho stavu vôd EÚ, ako sa to stanovuje v rámcovej smernici o morskej stratégii, ako aj na pomoc pri zachovaní biodiverzity 20 . Komisia s cieľom podporiť členské štáty v tejto snahe vydala v roku 2021 usmernenia týkajúce sa uplatňovania prístupu založeného na ekosystémoch v NPP 21 , v ktorých sa venuje veľká pozornosť začleneniu cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii do NPP. Diskusie týkajúce sa vymedzenia prístupov založených na ekosystémoch stále prebiehajú v rámci medzinárodných fór o NPP, ale je jasné, že prepojenie medzi príslušnými legislatívnymi aktmi je na úrovni EÚ kľúčové. Programy zdieľaného riadenia Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (EMFAF) takisto ponúkajú členským štátom možnosť využiť pridelené prostriedky na podporu vykonávania smernice o NPP, najmä na integráciu cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii do NPP.

Strategické plánovanie vrátane priestorového plánovania je nevyhnutné na rozšírenie rozlohy chránených morských oblastí zo súčasných 12 % na 30 % do roku 2030, pričom aspoň jedna tretina chránených oblastí by mala byť prísne chránená, ako sa predpokladá v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 22 . Všetky námorné priestorové plány predložené Komisii prešli environmentálnym hodnotením, v ktorom sa zvažuje vplyv plánovaných opatrení na ochranu životného prostredia a spôsob, akým sa nimi predchádza akémukoľvek významnému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie v dôsledku vykonávania týchto plánov a ako sa takýto vplyv znižuje a kompenzuje. Integrácia cieľov stratégie biodiverzity sa však mohla naplno prejaviť až počas preskúmania národných plánov, keďže potrebné usmernenia a rámec boli poskytnuté, keď už bolo environmentálne hodnotenie väčšiny plánov ukončené.

Komisia sa bude usilovať o ďalšie posilnenie súčinnosti medzi politikami v oblasti rybárstva a životného prostredia prostredníctvom akčného plánu na zachovanie rybolovných zdrojov a ochranu morských ekosystémov, ktorý sa má prijať neskôr v tomto roku. Komisia takisto do konca roka 2022 predloží správu o fungovaní spoločnej rybárskej politiky.

5.2.Ďalšie kroky

Práca členských štátov na transpozícii a vykonávaní smernice o NPP, ako aj podpora Komisie cezhraničným projektom a politickému dialógu pomohli vytvoriť rozsiahlu a rôznorodú komunitu NPP v celej EÚ. Ide o významný prínos pre budúci rozvoj. Spolupráca, najmä na úrovni morských oblastí, sa má s transformáciou modrého hospodárstva EÚ zintenzívniť. Komisia rozšíri potrebný dialóg medzi jednotlivými používateľmi morí tým, že v roku 2022 zriadi modré fórum pre používateľov morí a bude poskytovať trvalú podporu NPP.

Pobrežné členské štáty EÚ dosiahli pokrok pri transponovaní a vykonávaní smernice o NPP. Prijatím smernice a jej vykonávaním sa EÚ stala zoskupením krajín, ktoré najviac pokročilo v rozvoji NPP, a medzinárodným referenčným bodom v tejto oblasti.

Niektoré členské štáty však zaostávajú. Komisia začala proti piatim členským štátom postup v prípade nesplnenia povinnosti za to, že nevypracovali námorné priestorové plány a/alebo ich neoznámili Komisii. Komisia takisto pozorne monitoruje pokrok členských štátov, ktoré plány pripravujú, ale ich ešte formálne neprijali.

Členské štáty budú musieť okrem toho naďalej zohľadňovať vo svojich námorných priestorových plánoch ambície Európskej zelenej dohody a budú musieť svoje plány s týmito ambíciami zosúladiť. Týka sa to aj súvisiacich iniciatív v oblastiach, ako je zmierňovanie zmeny klímy a/alebo adaptácia na zmenu klímy, biodiverzita, znečistenie, potraviny, mobilita, energetická transformácia, spolu so zavedenými činnosťami a záujmami, ako sú akvakultúra, rybárstvo, námorná doprava a obrana.

NPP bude aj naďalej pomáhať spolužitiu na mori v kontexte nových cieľov a rozvoja nových postupov. Bude zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri včasnom predvídaní zmien a možných konfliktov, ako aj pri zabezpečovaní súčinností. Misia „Obnova našich oceánov a vôd“ 23 v rámci programu Horizont Európa a súvisiace vlajkové projekty s rozmerom morských oblastí pomôžu pri riešení týchto výziev.

Budúce námorné priestorové plány budú musieť zohľadňovať kumulatívne vplyvy antropogénnych tlakov uplatňovaním prístupu založeného na ekosystémoch a dodržiavaním všetkých príslušných právnych predpisov v oblasti životného prostredia 24 .

Členské štáty môžu na podporu budúceho rozvoja svojich námorných priestorových plánov naprogramovať opatrenia v oblasti NPP s využitím finančných prostriedkov z fondu ENRAF v rámci zdieľaného riadenia. Členské štáty môžu okrem toho požiadať o podporu aj prostredníctvom Nástroja technickej podpory, ktorý poskytuje technickú podporu pri navrhovaní a vykonávaní reforiem v členských štátoch EÚ.

Komisia bude pokračovať v podpore digitálneho a celoeurópskeho NPP, a to aj prostredníctvom ENRAF v priamom riadení. V rámci európskej platformy pre NPP sa bude spolupracovať s členskými štátmi a so sieťou EMODnet na ďalšej harmonizácii údajov a šírení obsahu plánov prostredníctvom spoločnej alebo zdieľanej digitálnej platformy. Komisia odporúča členským štátom, aby vychádzali z jedného z troch dátových modelov pripravených na použitie 25 , a to v závislosti od toho, ktorý z nich vyhovuje ich plánu NPP a/alebo ktorý už vnútroštátne orgány uplatňujú v rámci regionálnej spolupráce alebo spoločného projektu. Hoci tieto dátové modely neposkytujú takú úroveň podrobnosti, akú uvádzajú členské štáty vo svojich námorných priestorových plánoch, ich používanie umožní analýzu námorných priestorových plánov na úrovni morských oblastí a EÚ.

Komisia takisto vyzýva členské štáty, aby pokračovali v rozsiahlom zapájaní zainteresovaných strán a aby účinne vykonávali a monitorovali svoje námorné priestorové plány. Bude naďalej podporovať tieto procesy a bude o tom informovať Európsky parlament a Radu vo svojej nasledujúcej správe o pokroku, ktorá má byť predložená v roku 2026.

(1)    Smernica o NPP sa nevzťahuje na vnútrozemské členské štáty.

(2)    Smernica o NPP sa nevzťahuje na „vody susediace s krajinami a územiami uvedenými v prílohe II k zmluve a zámorské departmány a závislé územia Francúzska“ [pozri článok 3 ods. 4, ktorý odkazuje na článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2008/56/ES (rámcová smernica o morskej stratégii)].

(3)    Zoznam príslušných orgánov možno nájsť na https://maritime-spatial-planning.ec.europa.eu/sites/default/files/overview_of_msp_authorities_november_2020.pdf .

(4)    V Nemecku subjekty na nižšej ako celoštátnej úrovni prijali aj námorné priestorové plány na nižšej ako celoštátnej úrovni s použitím osobitného postupu (Dolné Sasko, Meklenbursko-Predpomoransko a Šlezvicko-Holštajnsko).

(5)    Odpovede členských štátov sa posudzujú. Aj Chorvátsko oznámilo Komisii svoje námorné a priestorové plány, ktoré sa teraz takisto posudzujú. Rumunsko požiadalo o predĺženie lehoty na odpoveď a bolo mu vyhovené.

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

(7)    Príloha 2 ku Kráľovskému dekrétu, ktorým sa ustanovuje námorné priestorové plánovanie na roky 2020 až 2026 v belgických morských oblastiach.

(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(9)    Proposal for making harmonized MSP plan data available across Europe (Návrh na sprístupnenie harmonizovaných údajov z plánov NPP v celej Európe), september 2021, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/f4d14782-19ba-11ec-b4fe-01aa75ed71a1 .

(10)     https://www.emodnet-humanactivities.eu/.  

(11)     https://maritime-spatial-planning.ec.europa.eu/msp-practice/msp-projects.

(12)    Spoločná iniciatíva Európskej komisie a Medzivládnej oceánografickej komisie UNESCO, https://www.mspglobal2030.org/.

(13)

   Smernica 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (smernica o SEP) (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(14)    Európska námorná bezpečnostná agentúra napríklad poskytuje mapy hustoty námornej dopravy prostredníctvom siete EMODnet, ktoré môžu podporovať NPP.

(15)     https://portodimare.adrioninterreg.eu/.  

(16)    Spolufinancované z ENRF v rámci priameho riadenia, https://www.mspglobal2030.org/msp-global/pilot-project-west-mediterranean/ .

(17)    Oznámenie Komisie o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti [COM(2021) 240 final zo 17. 5. 2021].

(18)    Oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti [COM(2020) 741 final z 19. 11. 2020].

(19)    Oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti [COM(2020) 789 final z 9. 12. 2020].

(20)    Komisia začala v roku 2021 preskúmanie rámcovej smernice o morskej stratégii, v ktorom je hlavným aspektom súlad s ostatnými politikami.

(21)    Guidelines for implementing an ecosystem-based approach in maritime spatial planning (Usmernenia týkajúce sa uplatňovania prístupu založeného na ekosystémoch v námornom priestorovom plánovaní), https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/a8ee2988-4693-11ec-89db-01aa75ed71a1 .

(22)    COM(2020) 380 final.

(23)     https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/eu-missions-horizon-europe/healthy-oceans-seas-coastal-and-inland-waters_en.

(24)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) ( Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19) ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 ); smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 ); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30 ) a ďalšie príslušné právne predpisy.

(25)    Pozri rámček v oddiele 4.3.7.