—

uľahčovali a podporovali nepretržitú dobrovoľnú výmenu informácií (21) o inováciách systémov zdravotnej starostlivosti zameranú na výmenu poznatkov a vzájomné učenie s cieľom poskytnúť informácie pre rozhodovanie a podporovať vnútroštátne politické opatrenia založené na potrebách členských štátov;

—

preskúmavali proces hodnotenia, šírenia a uplatňovania najlepších postupov a inovačných riešení s cieľom podľa potreby optimalizovať ich uplatňovanie a vplyv;

—

uľahčovali a podporovali spoluprácu medzi členskými štátmi pri externom partnerskom hodnotení inovačných riešení;

—

podnecovali diskusie o strategických prístupoch k posilňovaniu odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a zohľadňovali starnutie obyvateľstva a potrebu podporovať celoživotné politiky na existujúcich alebo budúcich fórach členských štátov týkajúcich sa zdravia, ako je expertná skupina pre posudzovanie výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti (HSPA) (22) a riadiaca skupina pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb (23);

—

pokračovali v práci expertnej skupiny pre HSPA a podporovali ju v jej úlohe zlepšovať naše chápanie toho, ako posilniť účinnosť starostlivosti, zvýšiť prístupnosť a zlepšiť kvalitu starostlivosti a bezpečnosť pacientov a preskúmali potenciál tejto skupiny pri riešení strategických prístupov k inováciám a transformácii systému zdravotnej starostlivosti;

—

pokračovali v úspešnej spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti elektronického zdravotníctva, ako je sieť eHealth (24), a naďalej ju podporovali s cieľom podporiť širšie zavádzanie digitálnych riešení a služieb, ktoré majú jasný potenciál posilniť účinnosť, prístupnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri súčasnom zabezpečení rešpektovania súkromia;

—

presadzovali a podporovali využívanie Nástroja technickej podpory (25) a iných mechanizmov EÚ na uskutočňovanie reforiem s cieľom zvýšiť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom inovácií;

—

podporovali spoločný výskum a partnerstvá medzi členskými štátmi v oblasti transformácie systémov zdravotnej a inej starostlivosti s cieľom vypracovať stratégie, politiky a inovačné spôsoby poskytovania starostlivosti a zachovania zdravia obyvateľstva založené na dôkazoch;

—

v prípade potreby podporovali spoluprácu a partnerstvá s medzinárodnými organizáciami, ktoré poskytujú odbornú podporu na analýzu systémov zdravotnej starostlivosti, rozvoj inovácií, výmenu poznatkov a zavádzanie inovačných riešení;

—

podporovali príslušné organizácie občianskej spoločnosti v ich úsilí o podporu zdravia a oslovovanie zraniteľných skupín.

—

posilnila koordináciu medzi programami a politikami EÚ s cieľom účinnejšie podporiť vykonávanie reforiem vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom všetkých dostupných mechanizmov EÚ;

—

preskúmala poskytovanie poradenských služieb s jednotným miestom prístupu s cieľom pomôcť členským štátom na požiadanie optimalizovať využívanie finančných prostriedkov, mechanizmov a nástrojov EÚ na podporu plánovania, financovania a vykonávania zmien v ich systémoch zdravotnej starostlivosti;

—

presadzovala a podporovala príležitosti na rozvoj kapacít odborníkov pracujúcich na systémoch zdravotnej starostlivosti, najmä v prípade tých, ktorí sa nachádzajú v počiatočných fázach ich kariéry; tieto príležitosti by mali zvýšiť ich znalosti a zručnosti v oblasti riadenia a financovania systému zdravotnej starostlivosti, a tým prispieť k posilneniu odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a prístupu „jedno zdravie“.

—

našli spôsoby, ako zlepšiť prístupnosť a dostupnosť liekov, najmä antimikrobiálnych látok a liekov s novou indikáciou na riešenie neuspokojených liečebných potrieb, v prípadoch, keď nedostatočný obchodný záujem predstavuje brzdiaci faktor;

—

podporovali ďalšie vypracovanie a pilotné testovanie motivačného mechanizmu stimulov pre obstarávanie antibiotík v EÚ, ako sa navrhuje v jednotnej akcii EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (EU-JAMRAI) (34), ako možnosti, ktorá sa má preskúmať s cieľom riešiť pretrvávajúce problémy spojené s prístupom k antimikrobiálnym látkam a ich oneskorenou dostupnosťou, a tak lepšie pochopiť jeho dôsledky pre členské štáty, ako je vplyv týchto stimulov na udržateľnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti, a zistiť, či by sa na ňom mohli zúčastňovať aj krajiny mimo EÚ, pri súčasnom zachovaní otvorenej strategickej autonómie, pokiaľ ide o suroviny pre lieky a zdravotnícke pomôcky;

—

podporovali odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov v odvetví starostlivosti o ľudí, zvieratá a životné prostredie so zameraním na antimikrobiálnu rezistenciu, prevenciu a kontrolu infekcií, racionálne používanie antibiotík a primerané zneškodňovanie odpadu z antibiotík a propagovali informovanosť obyvateľstva;

—

sa v rámci siete príslušných orgánov pre určovanie cien a úhrad (NCAPR) zapájali do výmeny najlepších postupov s cieľom optimalizovať prístup k liekom s novou indikáciou, najmä tých, ktoré sú určené na naplnenie neuspokojených liečebných potrieb;

—

zabezpečili, aby sa účinným spôsobom a včas vykonali ďalšie kroky v rámci dlhodobej technickej spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckej technológie (HTA) medzi orgánmi členských štátov v súlade s prístupom založeným na podnete od členských štátov uvedeným v budúcom nariadení o HTA;

—

zvážili navrhnutie právnych predpisov, ktorými sa podporí úsilie v oblasti zmeny indikácie liekov s cieľom získať jasné dôkazy o bezpečnosti a účinnosti takýchto liekov, a to aj v prípadoch, keď chýba priamy komerčný záujem. Právne požiadavky pre držiteľov povolenia na uvedenie na trh môžu zahŕňať zmeny označovania liekov s novou indikáciou s cieľom zahrnúť tieto ďalšie indikácie po pozitívnom posúdení klinických údajov predložených tretími stranami;

—

preskúmali potenciálnu spoľahlivosť adaptívnych platformových skúšaní inovačných návrhov skúšania v rámci klinického výskumu v oblasti zmeny indikácie s cieľom doplniť úsilie v oblasti klinického výskumu, a to aj zohľadnením dôkazov z praxe, pričom sa zabezpečí vysoká kvalita, spoľahlivosť a účinnosť údajov získaných pri klinickom skúšaní;

—

zvážili riešenie potreby zmeny indikácie pediatrických liekov s cieľom zabrániť používaniu lieku mimo schválenej registrácie, a to v prospech tejto najzraniteľnejšej populácie;

—

posilnili riadenie spojené s vykonávaním nových nariadení o zdravotníckych pomôckach a diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a rozvíjali európske odborné znalosti v tejto oblasti v prospech pacientov EÚ.

—

do farmaceutickej stratégie pre Európu zahrnula komplexný optimalizovaný regulačný rámec medzi koncovými bodmi tvorený celostnými a nadčasovými návrhmi založenými na dôkazoch s cieľom zlepšiť cenovú dostupnosť, získateľnosť a prístupnosť liekov, a najmä antimikrobiálnych látok, ako aj personalizovaných liekov na inovačnú liečbu, liečebných postupov pre (veľmi) malé skupiny pacientov a liekov s novou indikáciou, a to pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov;

—

vytvorila osobitné spoločné výskumné kapacity EÚ, ktoré by tiež uľahčili spoluprácu s vnútroštátnymi/akademickými výskumnými inštitúciami a poskytli podporu pri premietaní výsledkov výskumu do vývoja antimikrobiálnych látok pre klinickú prax, pričom by sa zároveň posilnilo využívanie celoúnijných sietí klinického skúšania a platforiem na výmenu údajov a v prípade potreby by sa využili poznatky napríklad z projektu ENABLE (35) v rámci iniciatívy za inovačnú medicínu;

—

vykonala analýzu s cieľom zistiť, čo je potrebné na zabezpečenie dostupnosti a vývoja súčasných aj budúcich liekov a liečebných postupov v rámci EÚ, a posúdila potenciálne náklady a prínosy, ako aj trhové dôsledky organizovania výrobných zariadení na úrovni EÚ popri existujúcich finančných opatreniach vrátane verejne financovaných alebo neziskových výrobných zariadení, pričom sa zohľadnia ich potenciálne účinky narúšajúce trh a známe obmedzenia, aby sa zabezpečila dostupnosť antimikrobiálnych látok v prípade nedostatočného komerčného záujmu alebo v núdzových situáciách, a posúdila náklady a prínosy ďalších možných iniciatív identifikovaných v priebehu práce v rámci farmaceutickej stratégie, ktorými sa doplnia mechanizmy podporujúce inováciu, čo prinesie prelomové metódy výroby vedúce k udržateľnej výrobe cenovo dostupných liekov;

—

naďalej priorizovala vykonávanie nariadenia o zdravotníckych pomôckach a nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro, a to aj prostredníctvom poskytovania cielenej podpory členským štátom, s cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonávanie, a tým prispieť k prístupnosti a dostupnosti zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro v prospech pacientov EÚ;

—

venovala pozornosť aspektom, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť európskeho farmaceutického priemyslu, s cieľom zmierniť obavy týkajúce sa bezpečnosti dodávok a podporiť otvorenú strategickú autonómiu v EÚ, najmä pokiaľ ide o výrobu nepatentovaných účinných látok a liekov;

—

v spolupráci s členskými štátmi a pri zohľadnení výsledkov pilotného projektu STAMP týkajúceho sa rámca pre zmenu indikácie liekov zvážila centrálneho koordinátora pre zmenu indikácie liekov na úrovni EÚ s cieľom podporiť spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a pomôcť pri vypracúvaní vedeckých argumentov potrebných na získanie regulačného schválenia liekov s novou indikáciou, ktoré sú finančne neatraktívne;

—

osobitne zvážila možnosť zmeny indikácie v prípade neuspokojených liečebných potrieb v súvislosti s ohláseným európskym priestorom pre údaje týkajúce sa zdravia, pričom by sa v plnej miere zodpovedne využívala dôveryhodná umelá inteligencia a veľké dáta, a to aj s cieľom podporiť úspešný výber uchádzačov;

—

zvážila vytvorenie možností na zmenu indikácie existujúcich liekov a podporila túto zmenu uľahčením zberu údajov o používaní liekov mimo schválenej registrácie pri zriedkavých onkologických ochoreniach vrátane detských onkologických ochorení v rámci vedomostného centra pre rakovinu (36).

—

podporili vykonávanie plánovaného pilotného projektu STAMP týkajúceho sa rámca pre zmenu indikácie liekov, ktoré sa oneskorilo v dôsledku pandémie COVID-19.

—

spolupracovali s akademickými inštitúciami a neziskovými organizáciami a vymieňali si s nimi dostupné údaje o odložených prípravkoch, ktoré už nie sú chránené patentmi, v záujme zmeny ich indikácie s cieľom riešiť neuspokojené liečebné potreby.

—

podľa potreby zabezpečila účinné vykonávanie opatrení stanovených v európskom pláne na boj proti rakovine a podporovala členské štáty pri vykonávaní účinných opatrení na kontrolu rakoviny prostredníctvom vhodných nástrojov;

—

zaujala komplexný prístup k podpore zdravia a prevencii rakoviny s cieľom zabezpečiť, aby najlepšie postupy vyvinuté v oblasti prevencie a kontroly rakoviny mohli byť prínosné i v prípade iných neprenosných ochorení;

—

zvážila predloženie návrhu na aktualizáciu odporúčania Rady o skríningu rakoviny (38).

—

účinne spolupracovali na vykonávaní európskeho plánu na boj proti rakovine a čo najlepšie využívali dostupné finančné prostriedky EÚ;

—

investovali do udržateľnej prevencie rakoviny pristupovaním k zdravotným determinantom rakoviny ako k medziodvetvovej výzve prostredníctvom prístupu „zdravie vo všetkých politikách“ a prístupu „jedno zdravie“; rozvíjali a vykonávali nákladovo efektívne kroky zamerané na užívanie tabaku, požívanie alkoholu, fyzickú nečinnosť a nezdravý spôsob stravovania, a to vypracovaním a vykonávaním strategických opatrení, ako aj uľahčením spolupráce medzi členskými štátmi, existujúcimi agentúrami EÚ a fórami, ako je riadiaca skupina pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb;

—

presadzovali očkovanie, včasné odhaľovanie a skríningy na základe dôkazov a európskych odporúčaní v záujme zabezpečenia kvality skríningových programov;

—

preskúmali inovačné prístupy v oblasti podpory zdravia a začlenenia preventívnych činností ako neoddeliteľnej súčasti poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti;

—

podporovali aktívnu úlohu zdravotníckych pracovníkov, skupín pacientov a iných príslušných mimovládnych organizácií a iných zainteresovaných strán v procese vykonávania európskeho plánu na boj proti rakovine;

—

uplatňovali komplexné prístupy k výzvam súvisiacich s prežitím, pokiaľ ide o kvalitu života osôb, ktoré prežili rakovinu, s osobitným dôrazom na deti a mladých dospelých a s odkazom na zavedené právo na zabudnutie;

—

v nadchádzajúcich činnostiach v rámci vykonávania európskeho plánu na boj proti rakovine podľa potreby vychádzali zo záverov a odporúčaní jednotnej akcie inovatívneho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine (IPAAC) (39). Týka sa to najmä odporúčaní pre nové skríningové programy, aktualizovaných odporúčaní týkajúcich sa skríningu, zmenených súborov údajov o registroch rakoviny obyvateľstva, prístupov ku komplexnej liečbe rakoviny, ako aj otázok riadenia, ako sú komplexné centrá pre rakovinu, ukazovatele kvality, komplexné siete starostlivosti o onkologických pacientov a klinické postupy. S cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu by sa mali zohľadniť existujúce siete a odborné znalosti, ako je európska referenčná sieť;

—

posilnili vzájomnú spoluprácu prostredníctvom medziodvetvových opatrení, ktoré premosťujú ciele systémov zdravotnej starostlivosti a ciele udržateľných a zdravých potravinových systémov. Naším spoločným cieľom je zabezpečiť zdravú výživu a zníženie neprenosných ochorení súvisiacich so stravovaním v súlade s cieľmi európskeho plánu na boj proti rakovine a odporúčaniami vyplývajúcimi z jednotnej akcie na vykonávanie validovaných najlepších postupov v oblasti výživy (BestReMap) (40);

—

spolupracovali s cieľom zabezpečiť budúce dodávky rádioizotopov na lekárske účely, aby EÚ bola sebestačná a aby sa v plnej miere využil potenciál nukleárnej medicíny v oblasti diagnostiky a liečby európskych pacientov s rakovinou v súlade s pracovným dokumentom útvarov Komisie o strategickom programe pre zdravotnícke, priemyselné a výskumné aplikácie týkajúce sa jadrových a rádiologických technológií (SAMIRA) (41), ktorý bol prijatý 5. februára 2021. Vzhľadom na starnúcu európsku výrobnú infraštruktúru je obzvlášť dôležitý koordinovanejší prístup a udržateľné financovanie európskej výrobnej kapacity.

—

ďalej preskúmali, ako by EÚ mohla v kontexte silnejšej európskej zdravotnej únie zaujať strategickejší prístup ku globálnemu zdraviu, a to aj prostredníctvom možnej novej jednotnej akcie v oblasti globálneho zdravia;

—

preukázali vedúcu úlohu v oblasti globálneho zdravia a rokovaní po pandémii na celosvetovej úrovni, a to aj prostredníctvom rokovaní o dôležitom nástroji pripravenosti a reakcie na pandémiu;

—

preskúmali, ako ďalej zlepšiť existujúce mechanizmy koordinácie na podporu pravidelnej výmeny informácií, a to najmä medzi zástupcami EÚ a členských štátov a odborníkmi z hlavných miest jednotlivých členských štátov, Bruselu, Ženevy a New Yorku, s cieľom umožniť spoluprácu pri včasnom a účinnom zaujímaní pozícií EÚ v otázkach zdravia;

—

podporovali spoluprácu v otázkach nesúvisiacich so zdravím, ktoré majú vplyv na globálne zdravie a dobré životné podmienky obyvateľstva, vrátane tematických diskusií o medzisektorových otázkach týkajúcich sa globálneho zdravia;

—

presadzovali a podporovali vzdelávacie príležitosti v oblasti globálneho zdravia a diplomacie v oblasti globálneho zdravia;

—

podporovali užšiu spoluprácu a aktívne zapojenie príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií s cieľom prispieť ku globálnemu zdraviu vrátane zdravotnej bezpečnosti a komplexného prístupu „jedno zdravie“;

—

podporovali využívanie existujúcich mechanizmov a nástrojov EÚ, ako je napríklad EU4Health, na posilnenie úlohy EÚ v oblasti globálneho zdravia, ako aj na využívanie prínosov medzinárodnej spolupráce, najmä v oblasti pripravenosti a reakcie na pandémiu vrátane antimikrobiálnej rezistencie;

—

pripravili preskúmanie mechanizmov a nástrojov, prostredníctvom ktorých EÚ, jej členské štáty a neštátne subjekty podporujú globálne posilňovanie systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom pomôcť identifikovať nedostatky a posilniť úlohu EÚ v oblasti globálneho zdravia a zdravotnej bezpečnosti;

—

pokračovali v partnerstvách a sieťach, ktoré poskytujú podporu pri posilňovaní systémov zdravotnej starostlivosti na celom svete, pokiaľ ide o pripravenosť, budovanie kapacít, podporu zdravia, výskum a vývoj v oblasti zdravia a elektronické zdravotníctvo, a podporovali ich;

—

pamätali na to, že je dôležité vyhnúť sa zbytočnej duplicite a prekrývaniu s prácou iných medzinárodných aktérov a inštitúcií, a zabezpečili súdržnosť a komplementárnosť s existujúcimi mechanizmami a iniciatívami.