52021PC0759

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli1. 12. 2021

COM(2021) 759 final

2021/0394(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce

{SEC(2021) 580 final} - {SWD(2021) 392 final} - {SWD(2021) 393 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

• Dôvody a ciele návrhu

Efektívna cezhraničná justičná spolupráca si vyžaduje zabezpečenú, spoľahlivú a časovo efektívnu komunikáciu medzi súdmi a príslušnými orgánmi. Táto spolupráca by mala navyše prebiehať tak, aby sa nevytvárala neprimeraná administratívna záťaž a aby sa zabezpečila odolnosť voči okolnostiam spôsobeným vyššou mocou. Tieto faktory sú rovnako dôležité pre fyzické aj právnické osoby, keďže účinný prístup k spravodlivosti v primeranom čase je rozhodujúcim aspektom práva na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie 1 (ďalej len „charta“).

Na ochranu svojich práv by fyzické aj právnické osoby mali mať možnosť využívať účinné opravné prostriedky. Samotný prístup k justičným orgánom automaticky nepredstavuje účinný prístup k spravodlivosti. Z tohto dôvodu je dôležité nájsť spôsoby, ako čo najviac uľahčiť vykonávanie postupov a obmedziť komplikácie v praxi. Fyzické a právnické osoby by mali mať možnosť vykonávať svoje práva a plniť si svoje povinnosti urýchlene, nákladovo efektívne a transparentne.

Na úrovni EÚ existuje komplexný súbor nástrojov určených na zlepšenie justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach. Mnohé z nich upravujú komunikáciu medzi orgánmi a v určitých prípadoch aj komunikáciu s agentúrami a orgánmi spravodlivosti a vnútorných vecí EÚ (ďalej len „SVV“) a komunikáciu medzi orgánmi a fyzickými alebo právnickými osobami. Väčšina nástrojov však nezabezpečuje, aby sa do takejto komunikácie dalo zapojiť prostredníctvom digitálnych prostriedkov. A aj keď to zabezpečuje, môžu existovať iné nedostatky, napríklad chýbajú zabezpečené a spoľahlivé digitálne komunikačné kanály alebo sa neuznávajú elektronické dokumenty, podpisy a pečate. Pri justičnej spolupráci a v prístupe k spravodlivosti tak nie je možné využívať najefektívnejšie, bezpečné a spoľahlivé dostupné komunikačné kanály.

Počas pandémie COVID-19 sa navyše ukázalo, že udalosti spôsobené vyššou mocou môžu vážne ovplyvniť normálne fungovanie justičných systémov členských štátov. V mnohých prípadoch neboli vnútroštátne súdy počas krízy schopné pre šírenie vírusu normálne fungovať. Členské štáty boli nútené prijať početné opatrenia od úplného zákazu vychádzania až po vybavovanie len určitých prioritných prípadov. Používanie digitálnych technológií (napr. e-mailu, videokonferencie atď.) zároveň pomohlo obmedziť narušenia 2 . Mnohé z využívaných technických riešení však boli vyvinuté ad hoc a nemuseli nevyhnutne v plnej miere spĺňať normy bezpečnosti a základných práv. Justičná spolupráca a prístup k spravodlivosti v cezhraničných prípadoch v EÚ boli ovplyvnené podobným spôsobom a pandémia COVID-19 umocnila potrebu zabezpečiť odolnosť komunikácie.

Vzhľadom na tieto okolnosti sa pravidlá digitalizácie stanovené v tomto návrhu zameriavajú na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a na efektívnosť a odolnosť komunikačných tokov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spolupráce medzi justičnými a inými príslušnými orgánmi v cezhraničných prípadoch v EÚ.

Používanie digitálnych technológií má v tomto ohľade potenciál zvýšiť efektívnosť justičných systémov znížením administratívnej záťaže, skrátením lehôt spracovania vecí, zvýšením zabezpečenia a spoľahlivosti komunikácie a čiastočným automatizovaním spracúvania vecí. Ako sa však ukázalo v praxi, ak si členské štáty vyvíjajú vlastné vnútroštátne IT riešenia, vedie to k roztrieštenému prístupu a rizikám, že tieto riešenia nebudú zlučiteľné.

Preto v záujme zaručenia spoločného prístupu k používaniu moderných technológií v cezhraničnej justičnej spolupráci a prístupe k spravodlivosti je cieľom tejto iniciatívy:

·Zabezpečiť dostupnosť a používanie elektronických komunikačných prostriedkov v cezhraničných veciach medzi justičnými a inými príslušnými orgánmi členských štátov vrátane príslušných agentúr SVV a orgánov EÚ, keď je takáto komunikácia stanovená v právnych nástrojoch EÚ o justičnej spolupráci.

·Umožniť použitie elektronických komunikačných prostriedkov v cezhraničných veciach medzi fyzickými a právnickými osobami a súdmi a príslušnými orgánmi s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o doručovaní písomností 3 .

·Uľahčiť účasť strán na cezhraničných občianskych súdnych a trestných konaniach pri ústnom vypočutí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na iné účely ako vykonávanie dôkazov v občianskych a obchodných veciach 4 .

·Zabezpečiť, aby sa dokumenty nezamietali alebo aby sa neodmietol ich právny účinok len z dôvodu ich elektronickej formy (bez toho, aby sa zasahovalo do právomocí súdu rozhodovať o ich platnosti, prípustnosti a dôkaznej hodnote ako dôkazu podľa vnútroštátneho práva).

·Zabezpečiť platnosť a prijatie elektronických podpisov a pečatí v súvislosti s elektronickou komunikáciou v rámci cezhraničnej justičnej spolupráce a cezhraničného prístupu k spravodlivosti.

• Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V decembri 2020 prijala Komisia oznámenie o digitalizácii justície v EÚ 5 a navrhla prístup na základe súboru nástrojov. Tento prístup obsahuje súbor opatrení na urýchlenie digitalizácie na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. V oznámení sa rieši aj modernizácia legislatívneho rámca cezhraničných postupov EÚ v oblasti občianskeho, obchodného a trestného práva v súlade so zásadou „digitálne služby ako štandard“ 6 pri súčasnom zabezpečení všetkých potrebných záruk (napríklad osobitného uznania potreby zabrániť sociálnemu vylúčeniu). Tento návrh oznámila Komisia a zahrnula ho do svojho pracovného programu na rok 2021 7 (pozri balík „digitálnej justičnej spolupráce“).

Spolu s oznámením z decembra 2020 Komisia prijala aj legislatívny návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o počítačovom systéme na komunikáciu v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných konaniach (systéme e-CODEX) 8 . Cieľom návrhu je stanoviť právny základ pre systém e-CODEX a zaručiť jeho udržateľnosť a budúce riadenie jeho zverením Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA). Systém e-CODEX je súbor softvérových komponentov na justičnú spoluprácu EÚ, ktorý vyvinulo konzorcium členských štátov a financovala Komisia. Podporuje komunikáciu v občianskych súdnych a trestných konaniach, keďže umožňuje zabezpečenú a interoperabilnú cezhraničnú výmenu elektronických správ a dokumentov. Systém e-CODEX by bol preto najvhodnejším nástrojom na digitalizáciu postupov cezhraničnej justičnej spolupráce.

Európsky parlament a Rada prijali v novembri 2020 prepracované znenia nariadenia o doručovaní dokumentov a nariadenia o vykonávaní dôkazov. Od príslušných orgánov členských štátov sa v nich vyžaduje, aby vzájomne komunikovali prostredníctvom decentralizovaného informačného systému (napr. pri výmene štandardizovaných formulárov, dokumentov atď.), ktorý pozostáva z vnútroštátnych informačných systémov navzájom prepojených interoperabilným riešením (akým je napríklad e-CODEX). Týmito dvoma nariadeniami sa prvýkrát zriaďuje komplexný právny rámec pre elektronickú komunikáciu medzi príslušnými orgánmi v cezhraničnom súdnom konaní. V tomto návrhu sa zaujíma rovnaký prístup ku komunikácii medzi príslušnými orgánmi, zatiaľ čo nariadenia o doručovaní dokumentov a vykonávaní dôkazov (v prepracovanom znení) boli z rozsahu pôsobnosti tohto návrhu vypustené.

Práca na týchto dvoch nariadeniach bola úzko prepojená s celkovou prioritou Komisie, ktorou je digitalizácia a elektronická justícia, a jej prebiehajúcimi prácami v oblasti trestného súdnictva. Na základe návrhov Komisie z roku 2018 Európsky parlament a Rada (spoluzákonodarcovia) rokujú o legislatívnom rámci cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom. Návrhy Komisie 9 v tejto súvislosti už vyzdvihujú význam elektronických platforiem, napr. pri predkladaní žiadostí, overovaní príkazov a odpovediach poskytovateľov služieb. Výmena elektronických dôkazov sa bude uskutočňovať prostredníctvom identického decentralizovaného informačného systému, ako sa plánuje v rámci tohto návrhu, alebo sa v návrhu o elektronických dôkazoch bude priamo odkazovať na tento návrh.

• Súlad s ostatnými politikami Únie

Rada 9. júna 2020 prijala závery o „formovaní digitálnej budúcnosti Európy“ 10 , v ktorých uznáva, že „digitalizácia justičných systémov členských štátov má potenciál uľahčiť a zlepšiť prístup k spravodlivosti v celej EÚ“. Rada vyzýva Komisiu „aby uľahčila digitálne cezhraničné výmeny medzi členskými štátmi v trestnoprávnych aj občianskych veciach a aby zabezpečila udržateľnosť a neustály vývoj technických riešení, ktoré boli vyvinuté pre cezhraničné výmeny“.

Vo svojich záveroch o „prístupe k spravodlivosti a využívaní príležitostí, ktoré prináša digitalizácia“ 11 z októbra 2020 Rada vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky na digitalizáciu justície vrátane

·preskúmania potenciálu modernizácie základných ustanovení nástrojov v oblasti občianskych a obchodných vecí v súlade so zásadou „digitálne služby ako štandard“ a

·zváženia toho, na ktoré ďalšie nástroje justičnej spolupráce v trestných veciach by sa mohol rozšíriť digitálny systém výmeny elektronických dôkazov (eEDES) 12 .

V decembri 2020 Rada v záveroch s názvom „Európsky zatykač a konania o vydaní osôb – súčasné výzvy a ďalší postup“ 13 zdôraznila, že digitalizácia by mala zohrať hlavnú úlohu pri uplatňovaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

Táto iniciatíva je v súlade s nariadením e-IDAS 14 a vytvára priame prepojenia s ním, keďže zavádza ustanovenia o používaní dôveryhodných služieb v elektronickej komunikácii medzi justičnými a inými príslušnými orgánmi, ako aj medzi týmito orgánmi a fyzickými a právnickými osobami. V návrhu ide konkrétne o snahu odstrániť akékoľvek pochybnosti o platnosti elektronických dokumentov vymieňaných v tejto súvislosti a vytvoriť spoločný režim používania a uznávania elektronických podpisov a pečatí pri cezhraničných súdnych konaniach.

Začiatkom júna 2021 prijala Komisia návrh, ktorým sa mení nariadenie e-IDAS o stanovení rámca pre európsku digitálnu identitu 15 . Návrh sa zaoberá zvýšeným dopytom súkromného aj verejného sektora po riešeniach elektronickej totožnosti, ktoré sa opierajú o konkrétne atribúty a zabezpečujú vysokú úroveň dôvery v celej EÚ. Navrhovaná peňaženka digitálnej identity uchovávajúca atribúty a potvrdenia bude umožňovať fyzickým a právnickým osobám prístup k verejným službám vrátane digitálnych verejných služieb, čím sa fyzickým a právnickým osobám umožní účasť na cezhraničnom súdnom konaní. V súvislosti s cezhraničnou justičnou spoluprácou EÚ a komunikáciou fyzických osôb s príslušnými orgánmi v cezhraničných prípadoch by sa mal zohľadniť rámec európskej digitálnej identity navrhovaný Komisiou so zreteľom na budúce požiadavky, ktoré sa v návrhu uvádzajú v spojení s elektronickou identifikáciou. I keď sa v tomto nariadení neriešia požiadavky na identifikáciu, pokiaľ ide o prístup na vnútroštátne portály IT prevádzkované členskými štátmi alebo požiadavky týkajúce sa diaľkovej elektronickej identifikácie účastníkov videokonferencie, členské štáty by mali zohľadniť požiadavky na používanie európskej peňaženky digitálnej identity.

Vzhľadom na veľmi citlivú povahu informácií, ktoré sú predmetom výmeny, je nevyhnutné, aby sa vykonávanie prístupu k digitalizácii justície založenom na súbore nástrojov, a to aj prostredníctvom tohto návrhu, uskutočňovalo spôsobom, ktorý zaručuje prísne kybernetickobezpečnostné normy. To je v súlade s prístupom uvedeným v stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ 16 a v návrhu Komisie na prijatie smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS2) 17 , ktorej cieľom je ďalšie zlepšenie kybernetickobezpečnostných kapacít verejných a súkromných subjektov, príslušných orgánov a Únie ako celku v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry. Hoci súdnictvo v členských štátoch nie je v rozsahu pôsobnosti návrhu smernice NIS2, má zásadný význam, aby členské štáty zaviedli vnútroštátne opatrenia, ktorými sa zabezpečí porovnateľná úroveň kybernetickej bezpečnosti.

Odborná príprava odborníkov pôsobiacich v oblasti justície zameraná na právo EÚ predstavuje základný nástroj, ako zabezpečiť jeho správne a účinné uplatňovanie. S cieľom zabezpečiť prípravu odborníkov v oblasti justície, zlepšiť ich schopnosť čeliť výzvam 21. storočia a priebežne ich informovať o vývoji v oblasti práva EÚ prijala Komisia stratégiu európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024 18 . Stratégia sa zameriava na odbornú prípravu odborníkov pôsobiacich v oblasti justície, aby boli schopní používať digitálne nástroje stanovené v regulačnom rámci pri svojej každodennej práci. V súlade so stratégiou sa po prijatí tohto návrhu bude musieť zorganizovať včasná odborná príprava všetkých odborníkov pôsobiacich v oblasti justície, aby sa zabezpečilo správne a bezproblémové uplatňovanie a používanie nových digitálnych nástrojov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

• Právny základ

Používanie digitálnych kanálov na komunikáciu pri cezhraničných súdnych konaniach by uľahčilo justičnú spoluprácu v občianskych, obchodných a trestných veciach. Preto sú právnym základom tejto iniciatívy ustanovenia článku 81 ods. 1 a článku 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) 19 .

Používanie digitálnych kanálov na komunikáciu by uľahčilo justičnú spoluprácu a účinný prístup k spravodlivosti v občianskych veciach v súlade s článkom 81 ods. 2 ZFEÚ. Článok 82 ods. 1 ZFEÚ je pre Úniu právnym základom na uľahčenie spolupráce medzi justičnými alebo inými príslušnými orgánmi členských štátov v oblasti trestného konania a výkonu rozhodnutí.

• Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Podľa článku 4 ods. 2 písm. j) ZFEÚ má EÚ a jej členské štáty spoločnú právomoc prijímať opatrenia v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Preto môžu členské štáty konať samostatne pri riadení používania kanálov digitálnej komunikácie v súvislosti s justičnou spoluprácou a prístupom k spravodlivosti v rozsahu, v akom EÚ svoju právomoc nevykonala. Bez opatrení na úrovni EÚ však možno očakávať len veľmi pomalý pokrok a ak aj členské štáty nejaké kroky vykonávajú, bez koordinácie a zásahu na úrovni EÚ je veľmi ťažké zabezpečiť interoperabilitu komunikačných kanálov. Predpokladané opatrenia zamerané na digitalizáciu sú navyše úzko spojené s existujúcimi právnymi nástrojmi EÚ v oblasti cezhraničnej justičnej spolupráce a nemožno ich dosiahnuť samostatným konaním členských štátov. Preto ciele tohto návrhu nemožno v plnom rozsahu dosiahnuť samostatným konaním členských štátov, ale iba na úrovni EÚ.

Už existujú určité pravidlá EÚ, ktorými sa riadi vykonávanie komunikácie, pričom niektoré z nich dokonca stanovujú používanie modernej technológie. Existujúce pravidlá však nezabezpečujú primeranú a holistickú infraštruktúru na elektronickú komunikáciu medzi fyzickými osobami, právnickými osobami alebo príslušnými orgánmi a orgánmi iného členského štátu.

Opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné na koordináciu úsilia členských štátov a stanovenie koherentného rámca pre existujúce pravidlá EÚ. Zlepší sa tým efektívnosť, odolnosť, zabezpečenie a rýchlosť cezhraničného súdneho konania a zjednoduší a urýchli sa komunikácia medzi orgánmi členských štátov a komunikácia s fyzickými a právnickými osobami. Zlepší sa teda vybavovanie prípadov súvisiacich s justíciou s cezhraničnými dôsledkami.

Ďalšie prínosy plynú z pokroku v digitalizácii justičnej spolupráce EÚ a zo zapojenia všetkých členských štátov, pretože sa tým zlepší súčasná situácia, v ktorej majú kroky, ktoré podnikli iba určité skupiny členských štátov, za následok obmedzenú a roztrieštenú reakciu na identifikované problémy.

• Proporcionalita

Prijatie jednotných opatrení v oblasti elektronickej komunikácie v cezhraničnej justičnej spolupráci a prístupe k spravodlivosti na úrovni EÚ je proporcionálnym spôsobom zavedenia koherentného rámca pre existujúce pravidlá EÚ. Celkový súlad so zásadou proporcionality by bol zaručený, keďže v návrhu budú navrhnuté iba opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie používania digitálnej technológie v súvislosti s justičnou spoluprácou a prístupom k spravodlivosti v cezhraničných prípadoch. Navrhované opatrenia nezaťažia členské štáty nad mieru, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľov návrhu. Toto sa podrobnejšie vysvetľuje v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu (pozri jeho oddiel 8) 20 . Tieto ciele možno dosiahnuť iba prostredníctvom pravidiel, ktoré vyžadujú povinné používanie digitálnej komunikácie medzi súdmi a príslušnými orgánmi členských štátov a ktorými sa im ukladá povinnosť prijímať elektronickú komunikáciu od fyzických a právnických osôb, umožňujú sa videokonferencie a uznávajú sa dôveryhodné služby.

• Výber nástroja

Návrhom je nariadenie, ktoré by poskytlo nový samostatný právny základ pre digitalizáciu nástrojov justičnej spolupráce EÚ. Cieľom je mať spoločné pravidlá uplatňované na všetky nástroje justičnej spolupráce EÚ v jednom jedinom záväznom akte.

Nariadenie sa bude priamo uplatňovať vo všetkých členských štátoch a bude záväzné. Tým sa zaručí, že pravidlá sa budú uplatňovať a nadobudnú účinnosť naraz v celej EÚ. Ponúka právnu istotu tým, že zabraňuje rozdielnemu výkladu v jednotlivých členských štátoch, a teda predchádza právnej rozdrobenosti.

Vzhľadom na to, že táto iniciatíva si vyžaduje zosúladenie protichodných pravidiel v občianskych, obchodných a trestných veciach s týmto nariadením, je potrebné prijať zmeny v existujúcich právnych aktoch. Zatiaľ čo určité právne akty sú nariadenia, iné sú rámcové rozhodnutia a smernice. Je preto vhodné v samostatnom právnom nástroji prijať zmeny dotknutých rámcových rozhodnutí a smerníc, čím by sa zabezpečil súlad s uceleným súborom pravidiel stanovených v tomto nariadení. Z tohto dôvodu by sa spolu s týmto nariadením mala navrhnúť osobitná pozmeňujúca smernica.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

• Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia viac ako desaťročie pracuje v úzkej spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami na politike v oblasti elektronickej justície. Konzultácie s týmito zainteresovanými stranami sa týkali cieľov návrhu a identifikovaných možností politiky. Podľa konzultačnej stratégie pre tento návrh sa konzultovalo so širokou škálou zainteresovaných strán. Konzultácie sa uskutočnili v rámci pracovnej skupiny Rady pre elektronickú justíciu (EJUSTICE), pracovnej skupiny Rady pre občianskoprávne veci (JUSTCIV), pracovnej skupiny Rady pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (COPEN), Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci a Európskej justičnej siete pre trestné veci.

Zverejnením úvodného posúdenia vplyvu a otvorením verejnej konzultácie Komisia oslovila široký okruh zainteresovaných strán vrátane vnútroštátnych orgánov členských štátov, mimovládnych organizácií, odborných združení, podnikateľských organizácií a jednotlivcov.

Zo zistení z konzultácií vyplýva podpora cieľov návrhu. Zainteresované strany uprednostňujú pri justičnej spolupráci povinné používanie digitálneho kanála na komunikáciu pred jeho dobrovoľným používaním. Takisto podporili možnosť, aby sa účastníci cezhraničných konaní mohli na ústnom vypočutí zúčastniť aj prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Hoci väčšina zainteresovaných strán uprednostnila povinnú elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnickými osobami a súdmi a príslušnými orgánmi, je vhodné zachovať pre fyzické a právnické osoby možnosť využiť papierovú formu komunikácie. Hlavným dôvodom na zachovanie dobrovoľnosti elektronickej komunikácie je záruka prístupu k spravodlivosti pre zraniteľné osoby, maloleté deti a osoby, ktoré potrebujú technickú pomoc, alebo osoby, ktoré pravdepodobne nemajú prístup k digitálnym prostriedkom alebo nemajú požadované zručnosti.

• Získavanie a využívanie expertízy

Do prípravy štúdie na podporu posúdenia vplyvu Komisia zapojila služby dodávateľa. Dodávateľ vykonal rôzne činnosti konzultácie so zainteresovanými stranami určené konkrétne na účely štúdie, napríklad zorganizovanie osobitnej skupiny na úrovni EÚ či vnútroštátnej konzultácie so zainteresovanými stranami o vplyvoch možností politiky, vykonal vnútroštátny prieskum, viedol individuálne rozhovory atď.

Všetky zhromaždené údaje slúžili na prípravu návrhu vrátane posúdenia vplyvu.

Komisia navyše využila značné množstvo existujúcich údajov o digitalizácii justície v EÚ. Napríklad údaje z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, správu o právnom štáte, údaje od Európskej komisie Rady Európy pre efektívnosť justície (CEPEJ) a štúdiu o digitálnej trestnej justícii 21 .

• Posúdenie vplyvu 22

Tento návrh je podporený posúdením vplyvu uvedeným v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

Výbor pre kontrolu regulácie prerokoval 22. septembra 2021 návrh posúdenia vplyvu a 27. septembra 2021 k nemu vydal kladné stanovisko. Výbor pre kontrolu regulácie vyjadril tieto odporúčania:

1. Analýza problému by sa mala viac rozpracovať, aby sa vyzdvihli hlavné problémy, ktorých riešenie sa sleduje týmto návrhom. Analýza by mala byť podporená dôkazmi o dobrovoľnej účasti na digitalizácii, neuznávaní elektronických dokumentov, podpisov alebo pečatí a interoperabilite.

2. V správe by sa malo vysvetliť, ako sa týmto návrhom zabezpečí súlad s inými nástrojmi na úrovni EÚ určenými na zlepšenie digitalizácie, ktoré by sa mohli využiť v rámci cezhraničnej justičnej spolupráce. V správe by sa takisto malo vysvetliť, prečo členské štáty v plnej miere nevyužívajú existujúce možnosti digitalizácie.

3. Posúdenie vplyvu by sa malo posilniť jasnou prezentáciou vplyvov, najmä dotknutých investičných nákladov a zainteresovaných strán. Mali by sa ním uznať neistoty v prijatých predpokladoch a dôsledkoch, ktoré tieto predpoklady majú pre posudzované vplyvy.

4. Správa by mala obsahovať posúdenie účinkov potenciálneho zvýšenia počtu cezhraničných prípadov. Mala by pojednávať o tom, či existuje riziko, že by zlepšený prístup k spravodlivosti a efektívnejšia cezhraničná justičná spolupráca mohli viesť k oneskorenému riešeniu prípadov z dôvodu vyššieho pracovného zaťaženia sudcov a času potrebného na súdne konanie.

5. Správou by sa mali objasniť príslušné otázky týkajúce sa ochrany údajov a malo by sa uznať, že prechod z papierového formátu na digitálny prinesie iné riziká. Správa by sa mala zaoberať potenciálnymi citlivými otázkami súvisiacimi so skutočnosťou, že viac údajov v digitálnom formáte nemusí len uľahčovať ich prenos, ale vytvára aj problémy týkajúce sa ochrany a bezpečnosti údajov. Mali by sa zohľadniť obavy súvisiace s ochranou údajov vyjadrené zainteresovanými stranami.

Výbor pre kontrolu regulácie poslal aj dodatočné odporúčania s kontrolným zoznamom týkajúcim sa kvality.

Pri riešení odporúčaní výboru pre kontrolu regulácie boli v posúdení vplyvu vykonané tieto zmeny:

1. Preformulovalo sa vymedzenie problému tak, aby vyjadrovalo skutočné problémy analyzované v oddiele 2.

2. Vysvetlila sa koherentnosť s inými iniciatívami, ako je e-CODEX a e-IDAS, ako aj prepojenia s Európskym portálom elektronickej justície 23 .

3. Upravila sa štruktúra oddielu 6 o vplyvoch základného scenára a možnostiach politiky a pri každej z možností sa uviedli hlavné vplyvy (t. j. hospodárske dôsledky, sociálne vplyvy a vplyvy na základné práva). Oddiel sa zaoberá aj tým, ako sa návrh dotkne hlavných zainteresovaných strán.

4. V oddiele 6 o vplyvoch sa objasnilo, či existuje potenciálne riziko zvýšenia počtu cezhraničných prípadov a či je kapacita súdnictva schopná absorbovať takýto vývoj.

5. Do oddielu 6 boli doplnené objasnenia týkajúce sa ochrany údajov.

Posúdenie vplyvu bolo okrem toho doplnené dostupnými údajmi z podpornej štúdie a z prílohy 7 k správe. Do správy bola doplnená hospodárska analýza a náklady členských štátov. V príslušných oddieloch správy boli uvedené názory zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo. Vyriešili sa technické odporúčania ako spojenie výsledku verejnej konzultácie s prílohou 2, číslovanie strán príloh, zrušenie prílohy s tabuľkou subsidiarity.

V posúdení vplyvu bola identifikovaná jedna nelegislatívna a jedna legislatívna možnosť politiky s troma čiastkovými možnosťami. Navrhli sa aj ďalšie možnosti, ktoré boli zamietnuté hneď na začiatku. Propagačná kampaň týkajúca sa používania digitálnych nástrojov a systému e-CODEX na komunikáciu pri cezhraničných súdnych konaniach bola zrušená, pretože sa dospelo k záveru, že taká kampaň by nepredstavovala reálnu alternatívu k regulačnému opatreniu a v žiadnom prípade by ju nebolo možné uskutočniť ako súčasť základného scenára. Možnosť elektronickej výmeny informácií a údajov prostredníctvom centralizovaného systému EÚ sa nepovažovala za vhodnú, keďže ju bolo ťažké zdôvodniť z hľadiska proporcionality a subsidiarity. Okrem toho všetky informácie, údaje a dokumenty by sa uchovávali v infraštruktúre Komisie alebo infraštruktúre subjektu spravujúceho systém (napr. eu-LISA), hoci tieto by neboli účastníkom cezhraničných výmen. Centralizovaný systém by predstavoval aj jediný bod zlyhania, pretože všetky údaje by sa ukladali na jednom mieste v porovnaní s decentralizovaným systémom, v ktorom by údaje ukladal každý členský štát samostatne.

V základnom scenári, na základe ktorého sa posudzovali dve hlavné možnosti, sa nepredpokladalo žiadne opatrenie na podporu napredovania digitalizácie cezhraničnej justičnej spolupráce a používania digitálnych nástrojov na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Preto by zostalo používanie elektronickej komunikácie medzi orgánmi dobrovoľné. Používanie elektronických podpisov/pečatí a zodpovednosť za ochranu údajov by naďalej zostali rozdrobené. Preto dvoma možnosťami, o ktorých sa uvažovalo z hľadiska načrtnutých cieľov návrhu, boli prijatie odporúčania Komisie (nelegislatívna možnosť) alebo prijatie právneho aktu – nariadenia (legislatívna možnosť).

Legislatívna možnosť by vyžadovala balík nariadenia s horizontálnymi ustanoveniami a zmenami existujúcich nariadení s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a smernice so zmenami existujúcich smerníc a rámcových rozhodnutí.

Súčasťou nelegislatívnej možnosti by bolo opatrenie na povzbudenie členských štátov, aby používali systém e‑CODEX na digitálnu cezhraničnú komunikáciu a prístup k spravodlivosti. Odporúčanie Komisie by mohlo povzbudiť členské štáty, aby zaujali harmonizovaný prístup k používaniu elektronických komunikácií vrátane videokonferencií, elektronických dokumentov, elektronických pečatí a podpisov. Vzhľadom na dobrovoľnosť tohto prístupu by členské štáty mohli slobodne vyvíjať vlastné digitálne nástroje. Takéto opatrenie by mohlo byť technicky a prevádzkovo uskutočniteľné. Nákladová efektívnosť by závisela od prístupu jednotlivého členského štátu k digitalizácii a od jeho potrieb a zdrojov. V rozsahu, v akom možnosť spĺňa ciele návrhu, by však odporúčanie nezaručovalo skutočnú realizáciu digitálnych nástrojov na komunikáciu, interoperabilitu digitálneho kanála, akceptáciu elektronických dokumentov alebo spoločné normy využívania a uznávania dôveryhodných služieb.

V rámci legislatívnej možnosti sa prijmú legislatívne opatrenia (nariadenie a smernica). Regulácia bude obsahovať pravidlá, ktorými sa zriadi zabezpečený elektronický kanál založený na systéme e-CODEX (identifikovanom ako najvhodnejšie technické riešenie v posúdení vplyvu návrhu Komisie týkajúcom sa nariadenia o systéme e-CODEX). Tento kanál, ktorý tvorí decentralizovaný informačný systém, sa bude používať na komunikáciu a výmenu informácií, údajov a dokumentov medzi súdmi a príslušnými orgánmi a v náležitých prípadoch s agentúrami SVV a orgánmi EÚ. Zavedú sa pravidlá na podporu komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a súdmi a príslušnými orgánmi členských štátov vrátane pravidiel používania videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Uvedú sa úlohy prevádzkovateľov a sprostredkovateľov údajov. Táto možnosť vychádza z predpokladu, že informačné systémy na výmenu európskych vyšetrovacích príkazov a doručovanie písomností/vykonávanie dôkazov, ktoré boli vyvinuté Komisiou, sa rozšíria na všetku cezhraničnú komunikáciu súdov upravenú v nástrojoch justičnej spolupráce EÚ. Členské štáty budú schopné pripojiť svoje vnútroštátne informačné systémy do decentralizovanej siete alebo používať softvérové riešenie vyvinuté Komisiou a poskytované bezodplatne. Umožní sa tak priama komunikácia medzi súdmi a/alebo príslušnými orgánmi zúčastnenými na konaní v rámci nástrojov EÚ v cezhraničnej justičnej spolupráci v občianskych, obchodných a trestných veciach. V rámci legislatívnej možnosti sa zvažovali tri čiastkové možnosti, a to: a) povinné alebo dobrovoľné používanie digitálneho kanála; b) povinné alebo dobrovoľné prijímanie elektronickej komunikácie týkajúcej sa fyzických a právnických osôb a c) regulačný alebo neregulačný prístup k používaniu a uznávaniu dôveryhodných služieb. Smernicou sa zmenia existujúce rámcové rozhodnutia a smernice tak, aby boli v súlade s pravidlami v nariadení.

Po porovnaní možností politiky a čiastkových možností a po ich posúdení vzhľadom na ciele návrhu bola ako uprednostňovaná možnosť vybraná legislatívna možnosť. Touto možnosťou sa uloží povinnosť využívania digitálnej komunikácie (s odôvodnenými výnimkami) na komunikáciu medzi súdmi a príslušnými orgánmi (a medzi nimi a agentúrami a orgánmi v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí EÚ). Takisto sa ňou uloží povinnosť súdom a príslušným orgánom, aby prijímali elektronickú komunikáciu od fyzických a právnických osôb, poskytli právny základ na používanie videokonferencií alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na ústne vypočutia v cezhraničných prípadoch a používanie a uznávanie dôveryhodných služieb.

Aj keď súdy a príslušné orgány budú povinné prijímať elektronickú komunikáciu od fyzických a právnických osôb, pre fyzické a právnické osoby bude použitie digitálneho kanála dobrovoľné. Samy sa budú môcť rozhodnúť, či chcú použiť tradičné komunikačné prostriedky vrátane papierovej formy.

Možno očakávať, že používanie digitálneho kanála bude mať kladný vplyv na životné prostredie vzhľadom na znížené používanie papiera a pošty. Tieto vplyvy na životné prostredie súvisia hlavne s prijatím elektronických komunikačných prostriedkov a pravdepodobným zvýšeným používaním videokonferencie a diaľkovej komunikácie namiesto osobnej prítomnosti na pojednávaní. Aj keď by bolo možné predpokladať, že výroba a prevádzka zariadenia sa prejaví v spotrebe energie, celkový vplyv na životné prostredie bude pozitívny.

Pokiaľ ide o hospodárske dôsledky, povinnosť zriadiť digitálny kanál by si od členských štátov vyžadovala nové investície na rozvoj infraštruktúry potrebnej na komunikáciu so systémom e‑CODEX. Objem investícií by závisel od ich súčasného stupňa digitalizácie, úrovne ich zapojenia do projektu e-CODEX, zlučiteľnosti so súčasnými riešeniami a rozsahu elektronických prenosov podľa vnútroštátneho práva. Z dlhodobého hľadiska by sa však digitalizáciou justície výrazne znížili náklady vzniknuté vnútroštátnym justičným systémom v cezhraničných konaniach. Malo by to pozitívny vplyv aj na proces digitalizácie na vnútroštátnej úrovni.

Zavedenie digitálnych prostriedkov na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v občianskych, obchodných a trestných veciach bude mať vplyv na jednotlivcov aj podniky vrátane MSP. Možnosť zasielať podania a digitálne komunikovať so súdmi a s príslušnými orgánmi, ako aj možnosť zúčastniť sa na ústnom vypočutí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie uľahčí prístup k spravodlivosti v cezhraničných konaniach, pretože jednotlivci budú mať viac flexibility, aby sa mohli obrátiť na súdy a zúčastniť sa na pojednávaniach v inom členskom štáte. Aj podniky vrátane MSP budú mať prospech zo zlepšeného prístupu k spravodlivosti a z efektívnejšej ochrany svojich práv, čo by malo mať priaznivý vplyv na cezhraničný obchod a stimulovať ho.

Nižšie náklady na súdne konanie nepriamo ovplyvnia zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov vrátane MSP. Odhaduje sa, že priemerná celková ročná úspora na úrovni EÚ dosiahne na poštovnom 23 372 900 EUR a v nákladoch na papier 2 216 160 EUR, teda spolu 25 589 060 EUR. Fyzické a právnické osoby ušetria na poštovnom 4 098 600 EUR a na nákladoch na papier 388 800 EUR.

Skrátením času na komunikáciu ušetria fyzické a právnické osoby pri poštovej preprave priemerne ročne 2 700 000 dní na úrovni EÚ. Priemerný čas poštovej prepravy sa zníži na nulu a následkom toho sa celkové trvanie konaní skráti o 15 389 999 dní za rok. Fyzickým a právnickým osobám ani MSP by využívaním digitálneho komunikačného kanála pri konkrétnom právnom konaní nevznikli žiadne dodatočné náklady. Budú potrebovať iba počítač a pripojenie na internet. Digitalizáciou komunikácie medzi súdmi a príslušnými orgánmi sa zníži administratívna záťaž. V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že na úrovni súdov/príslušných orgánov sa z hľadiska práce na spracúvaní získa 874 osoborokov.

• Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Cieľom tohto návrhu je zavedenie modernej digitálnej technológie do prístupu k spravodlivosti a do justičnej spolupráce v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach. Očakávaným výsledkom je rýchlejšia, lacnejšia, bezpečnejšia a spoľahlivejšia komunikácia medzi príslušnými orgánmi a fyzickými a právnickými osobami.

Všetky fyzické a právnické osoby budú mať možnosť digitálne komunikovať so súdmi a s príslušnými orgánmi, ako aj zúčastniť sa na ústnom vypočutí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Papierová komunikácia sa zachová pre fyzické a právnické osoby. Predpokladá sa, že na využívanie digitálnej komunikácie nevzniknú podnikom žiadne konkrétne náklady – musia iba vlastniť počítač a mať prístup na internet. Podniky budú mať prospech zo zlepšeného prístupu k spravodlivosti a z efektívnejšej ochrany svojich práv, čím by sa mal podporiť cezhraničný obchod. Podobne sa očakáva, že MSP zúčastnené na cezhraničných transakciách budú priamo využívať výhody zlepšeného prístupu k spravodlivosti, ako aj nižších nákladov a kratšieho konania pri cezhraničnom presadzovaní svojich práv. Mohlo by to takisto viesť MSP k tomu, aby sa častejšie zapájali do cezhraničných transakcií v rámci EÚ. Nižšie náklady na konanie nepriamo ovplyvnia zlepšenie konkurencieschopnosti MSP.

Možnosť občanov zasielať podania a digitálne komunikovať so súdmi a s príslušnými orgánmi, ako aj možnosť zúčastniť sa na ústnom vypočutí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie zabezpečí zlepšený prístup k spravodlivosti v cezhraničných konaniach, keď budú digitalizované. Takéto digitálne nástroje si nevyžiadajú významné náklady ani investície zo strany občanov. Potrebný bude iba počítač a prístup na internet. Občanom, ktorí nemajú digitálne zručnosti, žijú vo vzdialených regiónoch alebo ktorým ich osobná situácia neumožňuje bezproblémový prístup k digitálnym nástrojom, zostane zachovaná možnosť papierovej komunikácie.

• Základné práva

Využívanie digitálneho komunikačného kanála medzi súdmi a príslušnými orgánmi členských štátov pomôže odstrániť zdržania, obmedziť administratívnu záťaž a uľahčiť a zrýchliť výmenu informácií medzi týmito orgánmi. V dôsledku toho sa skráti celkový čas spracovania prípadov a znížia sa náklady na konanie.

Možnosť fyzických a právnických osôb zasielať podania a digitálne komunikovať so súdmi a s príslušnými orgánmi, ako aj možnosť zúčastniť sa na ústnom vypočutí prostredníctvom videokonferencia alebo inej technológie diaľkovej komunikácie zabezpečí zlepšený prístup k spravodlivosti v cezhraničných konaniach, keď budú digitalizované. Vzhľadom na potreby znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb sa ako možnosť zachová komunikácia v papierovej forme.

Návrhom sa zriadi decentralizovaný informačný systém na výmenu informácií medzi súdmi a príslušnými orgánmi a medzi týmto subjektmi a fyzickými alebo právnickými osobami. Decentralizovaný charakter systému znamená, že subjekt poverený riadením prevádzky komponentov systému nebude uchovávať ani spracúvať žiadne údaje. V závislosti od toho, či prístupový bod systému prevádzkuje inštitúcia, agentúra alebo orgán EÚ, alebo sa prevádzkuje na vnútroštátnej úrovni, ako aj v závislosti od toho, ktoré vnútroštátne orgány spracúvajú osobné údaje a na aký účel, sa bude uplatňovať buď nariadenie (EÚ) 2018/1725 24 , všeobecné nariadenie o ochrane údajov 25 alebo smernica (EÚ) 2016/680 26 .

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vykonávanie nariadenia si bude vyžadovať zriadenie a údržbu decentralizovaného informačného systému. Tento systém je zložený zo siete vnútroštátnych informačných systémov a interoperabilných prístupových bodov, ktoré fungujú v rámci individuálnej zodpovednosti a správy jednotlivých členských štátov, agentúr alebo orgánov Únie, pričom táto sieť umožňuje bezpečnú a spoľahlivú cezhraničnú výmenu informácií. Ak členské štáty ešte nevyvinuli vhodný vnútroštátny informačný systém, Komisia im poskytne namiesto toho referenčný implementačný softvér, ktorý môžu členské štáty v prípade záujmu používať. Referenčný implementačný softvér bude postavený na systéme eEDES a informačných systémoch doručovania písomností/vykonávania dôkazov. Tieto elektronické systémy už vychádzajú z multifunkčného prístupu a dalo by sa na nich stavať, a tak sa vyhnúť zbytočným výdavkom.

Investičné a prevádzkové náklady na tieto systémy, vrátane zmien na podporu interakcií medzi fyzickými a právnickými osobami a súdmi a príslušnými orgánmi v cezhraničných konaniach na Európskom portáli elektronickej justície, sú uvedené v prílohe 9 k posúdeniu vplyvu 27 .

Program Digitálna Európa 28 je najvhodnejší nástroj financovania, pomocou ktorého by sa mohol podporovať vývoj a údržba decentralizovaného informačného systému a zriadenie európskeho elektronického miesta prístupu na Európskom portáli elektronickej justície. V rámci celkových cieľov podporujúcich digitálnu transformáciu oblastí verejného záujmu sa iniciatíva priamo zaoberá cieľmi programu na umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva a medzi súdnymi a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskej a trestnej justície a na podporu prístupu k spravodlivosti.

Náklady pre členské štáty budú skôr obmedzené: spolu 8 100 000 EUR ročne, t. j. 300 000 EUR ročne na každý členský štát. V prvých dvoch rokoch dosiahnu náklady na montáž 100 000 EUR ročne na každý členský štát. Obsahujú náklady na zariadenia a ľudské zdroje potrebné na ich konfiguráciu. Zvyšných 200 000 EUR je potrebných na poskytovanie podpory rastúcemu počtu používateľov. Od tretieho roka už nebudú žiadne náklady na hardvér a montáž, iba náklady súvisiace s podporou používateľov a údržbou systému. Tie sa odhadujú na 300 000 EUR za rok. Systém e-CODEX je riešenie s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré by sa mohlo používať bezodplatne. Hoci sa od členských štátov očakáva, že ponesú tieto náklady zo svojho štátneho rozpočtu, aj tak môžu požiadať o finančnú podporu EÚ v rámci príslušných programov financovania, napríklad z programu Spravodlivosť a z nástrojov politiky súdržnosti. Takisto treba zdôrazniť, že niektoré členské štáty už prevádzkujú úvodnú verziu systému e-CODEX, ktorú môžu použiť znovu a nadviazať na ňu s novovymedzenými účelmi.

Súdy a príslušné orgány, ktoré nie sú vybavené videokonferenčným zariadením, budú musieť investovať do nákupu tohto zariadenia, ak plánujú využiť možnosť organizovať diaľkové vypočúvanie.

5.ĎALŠIE PRVKY

• Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Na účely tohto nariadenia sa bude ďalej vyvíjať decentralizovaný informačný systém prostredníctvom vykonávacích aktov, ktoré prijme Komisia. Vo vykonávacích aktoch sa stanoví:

·technická špecifikácia, v ktorej sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účely decentralizovaného informačného systému,

·technická špecifikácia pre komunikačné protokoly,

·ciele informačnej bezpečnosti a relevantné technické opatrenia na zaistenie minimálnych noriem informačnej bezpečnosti a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti pri spracúvaní a oznamovaní informácií v rámci decentralizovaného informačného systému,

·minimálne ciele z hľadiska dostupnosti a prípadné súvisiace technické požiadavky na služby poskytované decentralizovaným informačným systémom.

Na Európskom portáli elektronickej justície sa úpravou už vyvinutého riešenia na prihlasovanie pohľadávok s nízkou hodnotou sporu v systéme e-CODEX zriadi európske elektronické miesto prístupu.

Predpokladá sa systém na monitorovanie navrhovaného právneho nástroja, ktorého súčasťou bude komplexný súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, a jasný, štruktúrovaný proces podávania správ. Účelom monitorovacích opatrení je určiť, či je nástroj v členských štátoch zavedený efektívne a či úspešne dosahuje stanovené špecifické ciele.

Na posúdenie vplyvov a súvisiacich problémov sa každých päť rokov poskytuje úplné hodnotenie. Ak sa používa elektronická komunikácia, monitorovanie uľahčí automatická kompilácia údajov a využívanie funkcie decentralizovaného informačného systému na podávanie správ. V prípade údajov, ktoré sa nezhromažďujú automaticky, sa použije monitorovacia vzorka aspoň jedného súdu alebo príslušného orgánu, ktorý určí každý členský štát.

• Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 1 sa vymedzuje predmet a rozsah pôsobnosti nariadenia. Nariadením sa stanovuje právny rámec elektronickej komunikácie v kontexte postupov cezhraničnej justičnej spolupráce v občianskych, obchodných a trestných veciach a prístup k spravodlivosti v občianskych a obchodných veciach s cezhraničnými dôsledkami, ako sa upravujú v aktoch EÚ o justičnej spolupráci v občianskych, obchodných a trestných veciach. Tieto právne akty sú uvedené v dvoch prílohách k nariadeniu, a to v prílohe I, ktorá obsahuje právne akty v občianskych a obchodných veciach, a v prílohe II s právnymi aktmi v trestných veciach.

V nariadení sa takisto stanovujú pravidlá používania a uznávania dôveryhodných elektronických služieb, právnej účinnosti elektronických dokumentov, používania videokonferencií alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na vypočúvanie osôb v občianskych, obchodných a trestných veciach. Nariadenie sa však neuplatňuje na účely vykonávania dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa riadi samostatným právnym aktom a kde už podobné digitalizačné ustanovenia existujú. Nariadením sa nestanovujú nové postupy a vzťahuje sa iba na elektronickú komunikáciu v súvislosti s postupmi cezhraničnej justičnej spolupráce a prístupom k spravodlivosti v občianskych, obchodných a trestných veciach.

V článku 2 sa vymedzujú pojmy používané v nariadení.

V článku 3 sa stanovuje, že elektronická komunikácia medzi súdmi a príslušnými orgánmi sa vykonáva prostredníctvom zabezpečeného a spoľahlivého decentralizovaného informačného systému. Tento systém pozostáva z informačných systémov a interoperabilných prístupových bodov, ktoré fungujú v rámci individuálnej zodpovednosti a správy jednotlivých členských štátov, agentúr SVV a orgánov EÚ, a umožňuje interoperabilnú cezhraničnú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Používanie systému je povinné s výnimkou prípadu narušenia systému alebo iných konkrétnych okolností.

Článkom 4 sa zriaďuje európske elektronické miesto prístupu umiestnené na Európskom portáli elektronickej justície. Európske elektronické miesto prístupu je súčasťou decentralizovaného informačného systému a môžu ho využívať fyzické a právnické osoby na elektronickú komunikáciu so súdmi a s príslušnými orgánmi v občianskych a obchodných veciach s cezhraničnými dôsledkami.

V článku 5 sa od súdov a príslušných orgánov členských štátov vyžaduje, aby v súdnom konaní prijímali od fyzických a právnických osôb elektronickú komunikáciu, ale výber elektronických komunikačných prostriedkov ponecháva na uvážení fyzických a právnických osôb. Uvádzajú sa v ňom niektoré kanály digitálnej komunikácie, najmä európske elektronické miesto prístupu a existujúce vnútroštátne informačné portály, ktoré vyvinuli členské štáty na účely účasti na súdnych konaniach.

V článku 6 sa od príslušných orgánov vyžaduje prijímať elektronickú komunikáciu od fyzických a právnických osôb a elektronické podania sa kladú na rovnakú úroveň ako podania v papierovej forme.

Článkom 7 sa stanovuje právny základ a určujú sa podmienky využívania videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v cezhraničnom občianskom a obchodnom súdnom konaní podľa právnych aktov uvedených v prílohe I a v občianskych a obchodných veciach, ak jeden z účastníkov konania je prítomný v inom členskom štáte. Odkazuje sa v ňom na vnútroštátne právo členského štátu, ktorý vykonáva videokonferenciu. Stanovujú sa doplňujúce pravidlá vypočúvania detí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

Článok 8 poskytuje právny základ a stanovuje podmienky využívania videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v trestných veciach. Stanovujú sa doplňujúce pravidlá vypočúvania podozrivých, obvinených alebo odsúdených osôb a vypočúvania detí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

V článku 9 sa stanovujú pravidlá využívania dôveryhodných služieb (elektronických podpisov a pečatí), na ktoré sa vzťahuje nariadenie, a to odkazom na nariadenie o e-IDAS.

V článku 10 sa vyžaduje, aby sa elektronické dokumenty nemohli zamietnuť iba z dôvodu, že sú v elektronickej forme.

V článku 11 sa stanovuje právny základ elektronickej platby poplatkov, a to aj prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

V článku 12 sa stanovuje rámec pre prijímanie vykonávacích aktov Komisiou.

V článku 13 sa Komisii ukladá povinnosť vytvoriť, udržiavať a rozvíjať referenčný implementačný softvér.

V článku 14 sa stanovuje, kto znáša náklady na rôzne úlohy vývoja IT.

V článku 15 sa určujú pravidlá ochrany osobných údajov vymieňaných pomocou digitálnych prostriedkov.

V článkoch 16 – 18 sa stanovujú procesné pravidlá, napríklad uplatniteľné na komitologický postup, právny základ zberu a využívania údajov Komisiou na účely vyhodnotenia účinnosti nariadenia.

V článkoch 19 – 22 sa zavádzajú zmeny nariadení týkajúcich sa občianskych a obchodných vecí uvedených v prílohe I s cieľom zahrnúť odkaz na digitálne komunikačné prostriedky stanovené v nariadení a zabrániť nejednoznačnosti, pokiaľ ide o komunikačné prostriedky, ktoré sa majú používať podľa existujúcich právnych aktov.

V článku 23 sa zavádzajú zmeny jedného nariadenia týkajúceho sa trestných vecí s cieľom zahrnúť odkaz na digitálne komunikačné prostriedky stanovené v nariadení a zabrániť nejednoznačnosti, pokiaľ ide komunikačné prostriedky, ktoré sa majú používať podľa existujúcich právnych aktov.

V článku 24 sa stanovuje prechodné obdobie.

V článku 25 sa uvádza, že toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Takisto sa v ňom stanovuje dátum, od ktorého sa nariadenie začne uplatňovať.

2021/0394 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2 písm. e) a f) a článok 82 ods. 1 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V oznámení o digitalizácii justície v EÚ 29 z 2. decembra 2020 Komisia identifikovala potrebu modernizovať legislatívny rámec cezhraničných konaní Únie v občianskom, obchodnom a trestnom práve v súlade so zásadou „digitálne služby ako štandard“ a súčasne zabezpečiť všetky potrebné zábezpeky, aby sa zabránilo sociálnemu vylúčeniu.

(2)Uľahčovanie prístupu k spravodlivosti fyzickým a právnickým osobám a uľahčovanie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi patrí k hlavným cieľom priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ zakotveným v hlave V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)Na účely posilnenia justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti by sa právne akty Únie, ktorými sa stanovuje komunikácia medzi príslušnými orgánmi vrátane agentúr a orgánov Únie a medzi príslušnými orgánmi a fyzickými a právnickými osobami mali doplniť o podmienky uskutočňovania takejto komunikácie digitálnymi prostriedkami.

(4)Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť účinnosť a rýchlosť súdnych konaní a uľahčiť prístup k spravodlivosti prostredníctvom digitalizácie existujúcich komunikačných kanálov, čo by malo viesť k úsporám nákladov a času, zníženiu administratívneho zaťaženia a zlepšeniu odolnosti všetkých orgánov zúčastnených na cezhraničnej justičnej spolupráci voči okolnostiam spôsobeným vyššou mocou. Používanie digitálnych komunikačných kanálov medzi príslušnými orgánmi by malo viesť k skráteniu oneskorení pri spracovaní prípadov, z čoho by mali mať prospech fyzické a právnické osoby. Toto je osobitne dôležité aj v oblasti cezhraničného trestného konania v súvislosti s bojom Únie proti trestnej činnosti. Vysoká úroveň bezpečnosti, ktorú digitálne komunikačné kanály dokážu poskytnúť, predstavuje v tomto zmysle krok vpred, a to aj pokiaľ ide o ochranu práv dotknutých osôb a ochranu ich súkromia a osobných údajov.

(5)Je dôležité, aby sa vytvorili vhodné kanály na zabezpečenie efektívnej digitálnej spolupráce justičných systémov. Preto je nevyhnutné vytvoriť na úrovni Únie nástroj informačných technológií, ktorý umožní rýchlu, priamu, interoperabilnú, spoľahlivú a bezpečnú cezhraničnú elektronickú výmenu údajov o prípadoch medzi príslušnými orgánmi.

(6)Máme k dispozícii nástroje, ktoré boli vyvinuté na digitálnu výmenu údajov o prípadoch. Tieto nástroje nenahrádzajú informačné systémy zavedené v členských štátoch ani si nevyžadovali ich nákladné úpravy. Hlavným doteraz vyvinutým nástrojom tohto druhu je systém komunikácie v oblasti elektronickej justície prostredníctvom výmeny údajov on-line (e-CODEX).

(7)Zriadenie digitálnych kanálov na cezhraničnú komunikáciu by malo priamo prispieť k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti tým, že v konaniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie v oblasti občianskych a obchodných vecí, umožní fyzickým a právnickým osobám domáhať sa ochrany svojich práv a zistiť svoje nároky, začať konanie a vymieňať si so súdnymi alebo inými príslušnými orgánmi údaje v digitálnej forme, ktoré súvisia s prípadom.

(8)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na digitalizáciu písomnej komunikácie v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych aktov Únie v občianskych, obchodných a trestných veciach. Tieto akty by mali byť uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na písomnú komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a agentúrami a orgánmi Únie, ako je Eurojust, keď to stanovujú právne akty uvedené v prílohe II. To, či sa má prípad považovať za vec s cezhraničnými dôsledkami, by sa zároveň malo určiť podľa právnych aktov uvedených v prílohách I a II k tomuto nariadeniu. Keď nástroje uvedené v prílohách I a II k tomuto nariadeniu výslovne stanovujú, že postup komunikácie medzi príslušnými orgánmi by mal podliehať vnútroštátnemu právu, toto nariadenie by sa uplatňovať nemalo.

(9)Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na doručovanie písomností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 30 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 31 , ani na vykonávanie dôkazov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 32 a nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 33 , ktorými sa už predpisujú vlastné pravidlá digitalizácie justičnej spolupráce.

(10)Na zaistenie zabezpečenej, rýchlej, interoperabilnej, dôveryhodnej a spoľahlivej komunikácie medzi členskými štátmi na účely cezhraničných súdnych konaní v občianskych, obchodných a trestných veciach by sa mala použiť akákoľvek vhodná moderná komunikačná technológia za predpokladu, že sú splnené určité podmienky, pokiaľ ide o integritu a spoľahlivosť prijímaných dokumentov a identifikáciu účastníkov komunikácie. Mal by sa teda použiť zabezpečený a spoľahlivý decentralizovaný informačný systém. Preto je potrebné zriadiť takýto informačný systém na výmenu údajov v cezhraničných súdnych konaniach. Decentralizovaná povaha tohto informačného systému by umožňovala zabezpečenú výmenu údajov výlučne medzi jedným členským štátom a iným členským štátom bez toho, aby do podstaty takýchto výmen bola zapojená ktorákoľvek z inštitúcií Únie.

(11)Decentralizovaný informačný systém by mal pozostávať z backendových systémov členských štátov, agentúr a orgánov Únie a z interoperabilných prístupových bodov, prostredníctvom ktorých sú vzájomne prepojené. Prístupové body decentralizovaného informačného systému by mali byť založené na systéme e-CODEX.

(12)Na účely tohto nariadenia by členské štáty mali mať možnosť používať namiesto vnútroštátneho informačného systému softvér (referenčný implementačný softvér) vyvinutý Komisiou. Komisia by mala zodpovedať za vytvorenie, údržbu a vývoj tohto referenčného implementačného softvéru v súlade so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Komisia by mala navrhnúť, vyvinúť a udržiavať referenčný implementačný softvér v súlade s požiadavkami a zásadami ochrany údajov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 34 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 35 , a to najmä so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Referenčný implementačný softvér by mal zahŕňať aj primerané technické opatrenia a umožňovať organizačné opatrenia potrebné na zaistenie úrovne bezpečnosti a interoperability, ktorá je primeraná pre výmenu informácií v rámci cezhraničných súdnych konaní.

(13)Na zaistenie rýchlej, bezpečnej a efektívnej pomoci žiadateľom by sa písomná komunikácia medzi príslušnými orgánmi, napr. súdmi a ústrednými orgánmi zriadenými podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 36 a nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 37 , mala spravidla uskutočňovať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému. Vo výnimočných prípadoch možno použiť iné komunikačné prostriedky, ak sa zistí, že sú vhodnejšie na účely zabezpečenia flexibility. Decentralizovaný informačný systém by sa však vždy mal považovať za najvhodnejší prostriedok na výmenu formulárov medzi príslušnými orgánmi zriadenými právnymi aktmi uvedenými v prílohách I a II k tomuto nariadeniu.

(14)Môže sa stať, že prenos prostredníctvom decentralizovaného informačného systému nebude možný z dôvodu poruchy systému alebo ak charakter predmetu prenosu neumožňuje jeho prenos digitálnymi prostriedkami, napríklad v prípade fyzického/materiálneho dôkazu. Ak sa decentralizovaný informačný systém nepoužije, mala by sa komunikácia vykonať najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami. Takéto alternatívne prostriedky by okrem iného mali zahŕňať odoslanie vykonané čo najrýchlejším a bezpečným spôsobom inými zabezpečenými elektronickými prostriedkami alebo poštovou službou.

(15)Na účely zabezpečenia flexibility justičnej spolupráce v určitých cezhraničných súdnych konaniach by mohli byť vhodnejšie iné komunikačné prostriedky. Vhodné to môže byť najmä v prípade priamej komunikácie medzi súdmi podľa nariadenia (EÚ) 2019/1111 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 38 , ako aj v prípade priamej komunikácie medzi príslušnými orgánmi podľa právnych aktov Únie v trestných veciach. V takých prípadoch by sa mohli použiť menej formálne komunikačné prostriedky, napr. elektronická pošta.

(16)Pokiaľ ide o komponenty decentralizovaného informačného systému, za ktoré zodpovedá Únia, subjekt riadiaci komponenty systému by mal mať dostatočné zdroje na zabezpečenie ich riadneho fungovania.

(17)Na účely uľahčenia prístupu fyzických a právnických osôb k príslušným orgánom by sa týmto nariadením mal zriadiť prístupový bod na úrovni Únie (európske elektronické miesto prístupu) ako súčasť decentralizovaného informačného systému, prostredníctvom ktorého by fyzické a právnické osoby mali mať možnosť zasielať podania, podávať žiadosti, posielať a prijímať procesne relevantné informácie a komunikovať s príslušnými orgánmi v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Hostiteľom európskeho elektronického miesta prístupu by mal byť Európsky portál elektronickej justície, ktorý v Únii slúži ako jednotné kontaktné miesto pre justičné informácie a služby.

(18)Členské štáty by mali zodpovedať za zriadenie, údržbu a rozvoj národných elektronických portálov (vnútroštátnych informačných portálov) na účely elektronickej komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a jednotlivými orgánmi, ktoré sú príslušné v konaní podľa právnych aktov uvedených v prílohe I.

(19)V súvislosti s komunikáciou fyzických a právnických osôb s príslušnými orgánmi v cezhraničných prípadoch by sa elektronická komunikácia mala používať ako alternatíva k existujúcim komunikačným prostriedkom. Bez ohľadu na to by sa však voľba komunikačného prostriedku medzi elektronickou komunikáciou, ako sa stanovuje v tomto nariadení, a inými komunikačnými prostriedkami mala ponechať na uvážení dotknutých osôb, aby sa zabezpečilo, že prístup k spravodlivosti prostredníctvom digitálnych prostriedkov nebude prispievať k ďalšiemu prehlbovaniu digitálnej priepasti. Toto je zvlášť dôležité v prípade znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb, ktoré sa nachádzajú v osobitnej situácii. Ide napríklad o deti alebo staršie osoby, ktoré nemusia mať nevyhnutné technické prostriedky alebo digitálne zručnosti na prístup k digitálnym službám.

(20)V záujme intenzívnejšieho využívania elektronickej cezhraničnej komunikácie a zasielania písomností prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, európskeho elektronického miesta prístupu a vnútroštátnych informačných portálov, pokiaľ sú k dispozícii, by sa takýmto písomnostiam nemalo odmietnuť priznanie právnych účinkov a nemali by sa považovať za neprípustné v konaní výlučne z dôvodu, že sú v elektronickej podobe. Uvedenou zásadou by však nemalo byť dotknuté posúdenie právnych účinkov alebo prípustnosti týchto písomností, ktoré môžu predstavovať dôkaz v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom. Nemal by ňou byť dotknutý ani vnútroštátny právny poriadok, pokiaľ ide o konverziu písomností.

(21)V záujme uľahčenia ústneho vypočutia v súdnom konaní v občianskych, obchodných a trestných veciach s cezhraničnými dôsledkami by toto nariadenie malo pre účastníkov takého vypočutia stanoviť možnosť použiť videokonferenciu alebo inú technológiu diaľkovej komunikácie. Postup uplatňovania a vykonania pojednávania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie by sa mal riadiť právnymi predpismi členského štátu, ktorý videokonferenciu vykonáva. Vykonanie pojednávania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie by sa nemalo odmietnuť výlučne z dôvodu, že neexistujú vnútroštátne pravidlá používania technológie diaľkovej komunikácie. V takých prípadoch by sa mali mutatis mutandis uplatňovať najvhodnejšie pravidlá dostupné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sú napríklad pravidlá vykonávania dôkazov.

(22)Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na používanie videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v občianskom, obchodnom a trestnom súdnom konaní, ak sa takéto použitie už predpokladá v právnych aktoch uvedených v prílohách I a II.

(23)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 39 sa ustanovuje spoločný regulačný rámec Únie na uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie a dôveryhodných elektronických služieb (elektronických podpisov, elektronických pečatí, časových pečiatok, elektronických doručovacích služieb a autentifikácie webových sídel), ktoré sa uznávajú cezhranične ako majúce rovnaké právne postavenie ako ich fyzické ekvivalenty. Preto by sa toto nariadenie malo vzťahovať na dôveryhodné služby e-IDAS na účely digitálnej komunikácie.

(24)Na účely uľahčenia úhrady poplatkov v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych aktov Únie v občianskych a obchodných veciach, by mala byť možná elektronická platba poplatkov v online prostredí platobnými metódami rozšírenými v celej Únii, napríklad kreditnými kartami, debetnými kartami, elektronickou peňaženkou a bankovým prevodom.

(25)Aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov tohto nariadenia v plnom rozsahu a zosúladili sa existujúce právne akty Únie v občianskych, obchodných a trestných veciach s týmto nariadením, je potrebné zaviesť zmeny v týchto právnych aktoch: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 40 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 41 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 42 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 43 . Účelom týchto zmien je zabezpečiť, aby sa komunikácia uskutočňovala v súlade s pravidlami a so zásadami stanovenými v tomto nariadení. Zmeny smerníc a rámcových rozhodnutí v občianskych, obchodných a trestných veciach sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady …/… [pozmeňujúca smernica] 44 .

(26)V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 45 by mala Komisia vyhodnotiť toto nariadenie na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení pre každý právny akt uvedený v prílohách I a II k tomuto nariadeniu s cieľom posúdiť skutočné účinky tohto nariadenia a potrebu prípadného ďalšieho opatrenia.

(27)Referenčný implementačný softvér vyvinutý Komisiou ako backendový systém by mal byť naprogramovaný na zbieranie údajov potrebných na monitorovacie účely a takéto údaje by sa mali zasielať Komisii. Ak sa členské štáty rozhodnú používať vnútroštátny informačný systém namiesto referenčného implementačného softvéru vyvinutého Komisiou, takýto systém môže byť naprogramovaný na zbieranie uvedených údajov a v takom prípade by sa uvedené údaje mali zasielať Komisii.

(28)V prípadoch, keď údaje nemožno zberať automaticky, a na účely zmiernenia administratívnej záťaže, ktorú predstavuje zber údajov, by mal každý členský štát určiť aspoň jeden súd alebo príslušný orgán na účely vytvorenia monitorovacej vzorky. Súd alebo príslušný orgán určený týmto spôsobom by mal byť poverený úlohou zhromažďovať a poskytovať Komisii údaje o svojich vlastných konaniach, ktoré by mali slúžiť na poskytnutie odhadu údajov na úrovni daného členského štátu potrebných na vyhodnotenie tohto nariadenia. Určený súd alebo príslušný orgán by mal byť reprezentatívny z hľadiska rozsahu pôsobnosti nariadenia, keďže nariadenie sa vzťahuje na nástroje Únie v občianskych, obchodných a trestných veciach. V oblastiach, v ktorých sa za príslušné orgány v zmysle tohto nariadenia považujú iné orgány ako súdy alebo prokurátori, napríklad notári, by určená monitorovacia vzorka mala byť reprezentatívna aj z hľadiska vykonávania nariadenia týmito orgánmi.

(29)Uplatňovanie tohto nariadenia by sa nemalo dotýkať procesných práv, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie 46 a právnych predpisoch Únie, napr. v smerniciach o procesných právach 47 , a najmä práva na tlmočníka, práva na prístup k obhajcovi, práva na prístup k spisu, práva na právnu pomoc a práva byť prítomný na súdnom konaní.

(30)Na spracúvanie osobných údajov vykonávané decentralizovaným informačným systémom sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 48 . V záujme objasnenia zodpovednosti za spracúvanie osobných údajov odosielaných alebo prijímaných prostredníctvom decentralizovaného informačného systému by sa v tomto nariadení mal uviesť prevádzkovateľ osobných údajov. Na tento účel by sa malo predpokladať, že každý odosielajúci alebo prijímajúci subjekt samostatne určil účel a prostriedky spracúvania osobných údajov.

(31)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti so zriadením decentralizovaného informačného systému by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 49 .

(32)Keďže harmonizovanú digitalizáciu cezhraničnej justičnej spolupráce nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť samostatným konaním členských štátov z dôvodov, akým je neexistencia záruky interoperability informačných systémov členských štátov a agentúr a orgánov Únie, ale z dôvodu koordinovanej činnosti Únie ju možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(34)[V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

ALEBO

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(35)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý zaujal stanovisko k […],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovuje právny rámec pre elektronickú komunikáciu medzi príslušnými orgánmi v rámci postupov justičnej spolupráce v občianskych, obchodných a trestných veciach a pre elektronickú komunikáciu medzi fyzickými alebo právnickými osobami a príslušnými orgánmi v rámci súdnych konaní v občianskych a obchodných a trestných veciach.

Okrem toho sa ním stanovujú pravidlá:

a)používania videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na iné účely ako vykonávanie dôkazov podľa nariadenia (EÚ) 2020/1783;

b)uplatňovania dôveryhodných elektronických služieb;

c)právnych účinkov elektronických dokumentov;

d)elektronickej platby poplatkov.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)elektronickú komunikáciu medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s právnymi aktmi uvedenými v prílohách I a II;

b)elektronickú komunikáciu medzi fyzickými alebo právnickými osobami a príslušnými orgánmi a elektronickú platbu poplatkov v cezhraničných občianskych a obchodných veciach v súvislosti s právnymi aktmi uvedenými v prílohe I a

c)videokonferencie v konaniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych aktov uvedených v prílohách I a II, alebo v iných občianskych a obchodných veciach, keď je jeden z účastníkov prítomný v inom členskom štáte.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„príslušné orgány“ sú súdy, prokurátori, agentúry a orgány Únie a ďalšie orgány, ktoré sa zúčastňujú na postupoch justičnej spolupráce v súlade s ustanoveniami právnych aktov uvedených v prílohách I a II;

2.„elektronická komunikácia“ je digitálna výmena informácií prostredníctvom internetu alebo inej elektronickej komunikačnej siete;

3.„elektronický dokument“ je dokument zasielaný ako súčasť elektronickej komunikácie vrátane naskenovaných dokumentov v papierovej podobe;

4.„decentralizovaný informačný systém“ je sieť informačných systémov a interoperabilných prístupových bodov fungujúcich v rámci individuálnej zodpovednosti a správy jednotlivých členských štátov, agentúr alebo orgánov Únie, ktorá umožňuje bezpečnú a spoľahlivú cezhraničnú výmenu informácií;

5.„európske elektronické miesto prístupu“ je interoperabilný prístupový bod v rámci decentralizovaného informačného systému, ktorý je prístupný pre fyzické a právnické osoby v celej Únii;

6.„poplatky“ sú platby ukladané príslušnými orgánmi v súvislosti s konaniami podľa právnych aktov uvedených v prílohe I.

KAPITOLA II
KOMUNIKÁCIA MEDZI PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

Článok 3
Prostriedky komunikácie medzi príslušnými orgánmi

1.Písomná komunikácia medzi príslušnými orgánmi v prípadoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych aktov uvedených v prílohách I a II vrátane výmeny formulárov stanovenej v týchto aktoch sa vykoná prostredníctvom zabezpečeného a spoľahlivého decentralizovaného informačného systému.

2.Ak elektronická komunikácia podľa odseku 1 nie je možná z dôvodu poruchy decentralizovaného informačného systému, povahy zasielaného materiálu alebo výnimočných okolností, prenos sa vykoná najrýchlejšími a najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami s prihliadnutím na potrebu zaistenia zabezpečenej a spoľahlivej výmeny informácií.

3.Keď použitie decentralizovaného informačného systému nie je vhodné vzhľadom na osobitné okolnosti dotknutej komunikácie, možno použiť iné komunikačné prostriedky.

4.Odsek 3 tohto článku sa neuplatňuje na výmenu formulárov stanovenú v nástrojoch uvedených v prílohách I a II.

KAPITOLA III
KOMUNIKÁCIA MEDZI FYZICKÝMI ALEBO PRÁVNICKÝMI OSOBAMI A PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI V OBČIANSKYCH A OBCHODNÝCH VECIACH

Článok 4
Zriadenie európskeho elektronického miesta prístupu

1.Európske elektronické miesto prístupu sa zriaďuje na Európskom portáli elektronickej justície na účely elektronickej komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a príslušnými orgánmi v prípadoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti právnych aktov uvedených v prílohe I.

2.Komisia zodpovedá za technické riadenie, rozvoj, údržbu, zabezpečenie a podporu európskeho elektronického miesta prístupu.

3.Európske elektronické miesto prístupu musí umožňovať fyzickým a právnickým osobám zasielať podania, podávať žiadosti, odosielať a prijímať procesne relevantné informácie a komunikovať s príslušnými orgánmi.

Článok 5
Prostriedky komunikácie medzi fyzickými alebo právnickými osobami a príslušnými orgánmi

1.Písomná komunikácia medzi fyzickými alebo právnickými osobami a príslušnými orgánmi, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti právnych aktov uvedených v prílohe I, sa môže uskutočňovať týmito elektronickými prostriedkami:

a)európske elektronické miesto prístupu alebo

b)vnútroštátne informačné portály, ak sú k dispozícii.

2.Príslušné orgány komunikujú s fyzickými a právnickými osobami prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu, ak tieto fyzické alebo právnické osoby udelili predchádzajúci výslovný súhlas s použitím týchto komunikačných prostriedkov.

3.Komunikácia podľa odseku 1 sa považuje za rovnocennú s písomnou komunikáciou podľa uplatniteľných procesných pravidiel.

Článok 6
Povinnosť prijať elektronickú komunikáciu

Príslušné orgány prijmú elektronickú komunikáciu podľa článku 5 ods. 1 zaslanú prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu alebo vnútroštátnych informačných portálov, ak sú k dispozícii.

KAPITOLA IV
POJEDNÁVANIE PROSTREDNÍCTVOM VIDEOKONFERENCIE ALEBO INEJ TECHNOLÓGIE DIAĽKOVEJ KOMUNIKÁCIE

Článok 7
Pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v občianskych a obchodných veciach

1.Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia upravujúce používanie videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v konaniach podľa právnych aktov uvedených v prílohe I, a na žiadosť účastníka konania, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti týchto právnych aktov, alebo v iných občianskych a obchodných veciach, v ktorých je jeden z účastníkov prítomný v inom členskom štáte, alebo na žiadosť ich právneho alebo splnomocneného zástupcu príslušné orgány umožnia ich účasť na vypočutí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, pod podmienkou, že:

a)taká technológia je k dispozícii a

b)druhý účastník alebo účastníci konania mali možnosť predložiť stanovisko k použitiu videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

2.Žiadosť o vykonanie ústneho vypočutia prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie môže príslušný orgán zamietnuť, ak osobitné okolnosti prípadu nie sú zlučiteľné s použitím takej technológie.

3.Príslušné orgány môžu z vlastného podnetu umožniť účasť účastníkov na vypočutí prostredníctvom videokonferencie pod podmienkou, že všetci účastníci konania dostanú možnosť predložiť stanovisko k použitiu videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

4.Pokiaľ v tomto nariadení nie je uvedené inak, postup podávania žiadostí a vykonávania videokonferencie upravujú vnútroštátne právne predpisy členského štátu, ktorý videokonferenciu vykonáva.

5.Žiadosti podľa odseku 1 sa môžu predkladať prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu a vnútroštátnych informačných portálov, ak sú k dispozícii.

Článok 8
Pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v trestnom konaní

1.Ak príslušný orgán členského štátu požaduje vypočutie podozrivej, obvinenej alebo odsúdenej osoby v konaní podľa právnych aktov uvedených v prílohe II, príslušný orgán môže povoliť jej účasť na vypočutí prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie pod podmienkou, že:

a)taká technológia je k dispozícii;

b)osobitné okolnosti prípadu odôvodňujú použitie takej technológie;

c)podozrivé, obvinené alebo odsúdené osoby vyjadrili súhlas s použitím videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Pred vyjadrením súhlasu s použitím videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie musí mať podozrivá alebo obvinená osoba možnosť poradiť sa s obhajcom v súlade so smernicou 2013/48/EÚ.

2.Odsek 1 nemá vplyv na ustanovenia, ktorými sa použitie videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie upravuje v právnych aktoch uvedených v prílohe II.

3.Pokiaľ v tomto nariadení nie je uvedené inak, postup vykonávania videokonferencie upravujú vnútroštátne právne predpisy členského štátu, ktorý videokonferenciu vykonáva.

4.Pred vypočutím prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, ako aj počas neho musí byť zabezpečená dôvernosť komunikácie medzi podozrivými, obvinenými alebo odsúdenými osobami a ich obhajcom.

5.Pred vypočutím dieťaťa prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie musia byť o tom bezodkladne informovaní nositelia rodičovských práv a povinností v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 50 alebo iná príslušná dospelá osoba uvedená v článku 5 ods. 2 uvedenej smernice. Pri rozhodovaní o vypočutí maloletého dieťaťa prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie príslušný orgán zohľadňuje najlepšie záujmy dieťaťa.

6.Ak sa podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu stanovuje, že sa v domácich prípadoch vypočutia zaznamenávajú, rovnaké pravidlá sa uplatňujú aj na vypočutia prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v cezhraničných prípadoch. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktorými zaistia, aby boli takéto záznamy zabezpečené a verejne sa nešírili.

7.Podozrivá, obvinená a odsúdená osoba má v prípade porušenia tohto článku právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

KAPITOLA V
DÔVERYHODNÉ SLUŽBY, PRÁVNE ÚČINKY ELEKTRONICKÝCH DOKUMENTOV A ELEKTRONICKÁ PLATBA POPLATKOV

Článok 9
Elektronické podpisy a elektronické pečate

1.Na elektronickú komunikáciu podľa tohto nariadenia sa vzťahuje všeobecný právny rámec pre používanie dôveryhodných služieb stanovený v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

2.Ak sa na dokumente zasielanom ako súčasť elektronickej komunikácie podľa článku 3 tohto nariadenia vyžaduje pečať alebo vlastnoručný podpis alebo ak ich dokument obsahuje, možno namiesto nich použiť kvalifikované elektronické pečate alebo kvalifikované elektronické podpisy, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

3.Ak sa na dokumente zasielanom ako súčasť elektronickej komunikácie podľa článku 5 tohto nariadenia vyžaduje pečať alebo vlastnoručný podpis alebo ak ich dokument obsahuje, možno namiesto nich použiť zdokonalené elektronické pečate, zdokonalené elektronické podpisy, kvalifikované elektronické pečate alebo kvalifikované elektronické podpisy, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

Článok 10
Právne účinky elektronických dokumentov

Dokumentom odosielaným ako súčasť elektronickej komunikácie sa nesmie odmietnuť priznanie právneho účinku ani ich nemožno považovať za neprípustné v rámci cezhraničných súdnych konaní podľa právnych aktov uvedených v prílohách I a II výlučne z dôvodu, že sú v elektronickej forme.

Článok 11
Elektronická platba poplatkov

1.Členské štáty zabezpečia možnosť elektronickej platby poplatkov vrátane platby z iných členských štátov ako zo štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán.

2.Členské štáty zabezpečia technické prostriedky, ktoré umožnia platbu poplatkov uvedených v odseku 1 prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu.

KAPITOLA VI
PROCESNÉ USTANOVENIA A HODNOTENIE

Článok 12
Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

1.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriadi decentralizovaný informačný systém a stanoví sa:

a)technická špecifikácia, v ktorej sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účely decentralizovaného informačného systému;

b)technická špecifikácia pre komunikačné protokoly;

c)ciele informačnej bezpečnosti a relevantné technické opatrenia na zaistenie minimálnych noriem informačnej bezpečnosti a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti pi spracúvaní a oznamovaní informácií v rámci decentralizovaného informačného systému;

d)minimálne ciele z hľadiska dostupnosti a prípadné súvisiace technické požiadavky na služby poskytované decentralizovaným informačným systémom;

2.Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16.

3.Vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje decentralizovaný informačný systém pre právne akty uvedené v bodoch 3 a 4 prílohy I a pre právne akty uvedené v bodoch 2, 6 a 10 prílohy II, sa prijmú do [2 rokov od nadobudnutia účinnosti].

4.Vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje decentralizovaný informačný systém pre právne akty uvedené v bodoch 1, 8 a 9 prílohy I a pre právne akty uvedené v bode 11 prílohy II, sa prijmú do [3 rokov od nadobudnutia účinnosti].

5.Vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje decentralizovaný informačný systém pre právne akty uvedené v bodoch 6, 10 a 11 prílohy I a pre právne akty uvedené v bodoch 3, 4, 5 a 9 prílohy II, sa prijmú do [5 rokov od nadobudnutia účinnosti].

6.Vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje decentralizovaný informačný systém pre právne akty uvedené v bodoch 2, 5, 7 a 12 prílohy I a pre právne akty uvedené v bodoch 1, 7 a 8 prílohy II, sa prijmú do [6 rokov od nadobudnutia účinnosti].

Článok 13
Referenčný implementačný softvér

1.Komisia zodpovedá za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý sa členské štáty môžu rozhodnúť používať namiesto vnútroštátneho informačného systému ako svoj backendový systém. Vytvorenie, údržba a vývoj referenčného implementačného softvéru sa financujú zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.Komisia poskytuje, udržiava a podporuje referenčný implementačný softvér bezodplatne.

Článok 14
Náklady na decentralizovaný informačný systém, európske elektronické miesto prístupu a vnútroštátne informačné portály

1.Každý členský štát znáša náklady na montáž, prevádzku a údržbu prístupových bodov do decentralizovaného informačného systému, ktoré sú umiestnené na jeho území.

2.Každý členský štát znáša náklady na zriadenie a prispôsobenie svojich vnútroštátnych informačných systémov tak, aby boli interoperabilné s prístupovými bodmi, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto systémov.

3.Členským štátom sa nesmie brániť v tom, aby podávali žiadosti o granty na podporu činností uvedených v odsekoch 1 a 2 v rámci príslušných finančných programov Únie.

4.Agentúry a orgány Únie znášajú náklady na montáž, prevádzku a údržbu komponentov, ktoré tvoria decentralizovaný informačný systém a patria do ich zodpovednosti.

5.Agentúry a orgány Únie znášajú náklady na zriadenie a prispôsobenie svojich systémov správy vecí tak, aby boli interoperabilné s prístupovými bodmi, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto systémov.

6.Všetky náklady súvisiace s európskym elektronickým miestom prístupu znáša Komisia.

Článok 15
Ochrana odosielaných informácií

1.Príslušný orgán sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, nariadenia (EÚ) 2018/1725 alebo smernice (EÚ) 2016/680, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov odosielaných alebo prijímaných prostredníctvom decentralizovaného informačného systému.

2.Komisia sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov európskym elektronickým miestom prístupu.

3.Príslušné orgány zabezpečujú, aby informácie, ktoré sa odosielajú v rámci cezhraničných súdnych konaní inému príslušnému orgánu a ktoré sa považujú za dôverné v členskom štáte, z ktorého sa odosielajú, zostali dôvernými informáciami v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, do ktorého sa odosielajú.

Článok 16
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 51 .

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17
Monitorovanie a hodnotenie

1.Každých päť rokov od dátumu uplatňovania článku 25 Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu podloženú informáciami, ktoré dodajú členské štáty a zhromaždí Komisia.

2.Od […] 2025, pokiaľ sa neuplatní rovnocenný postup oznamovania podľa iných právnych aktov Únie, členské štáty každoročne predložia Komisii príslušné informácie na vyhodnotenie fungovania a uplatňovania tohto nariadenia o:

a)nákladoch, ktoré vznikli podľa článku 14 ods. 2 tohto nariadenia;

b)dĺžke súdneho konania na prvom stupni od prijatia návrhu príslušným orgánom do dátumu rozhodnutia podľa právnych aktov uvedených v bodoch 3, 4 a 8 prílohy I a v prílohe II.

3.Každý členský štát určí jeden príslušný orgán alebo viac príslušných orgánov, ktoré budú každoročne poskytovať Komisii tieto údaje:

a)počet konaní, ktorými sa tento orgán zaoberal, pri ktorých sa komunikácia uskutočňovala inými prostriedkami ako prostredníctvom decentralizovaného informačného systému v súlade s článkom 3 ods. 2;

b)počet pojednávaní vykonaných týmto orgánom, pri ktorých sa na ústne vypočutie využila videokonferencia alebo iná technológia diaľkovej komunikácie v súlade s článkom 7 a článkom 8.

4.Referenčný implementačný softvér a v prípade, že je na to uspôsobený, tak aj vnútroštátny backendový systém sa naprogramujú tak, aby zbierali údaje uvedené v odseku 3 písm. a) a každoročne ich zasielali Komisii.

Článok 18
Informácie, ktoré sa majú oznámiť Komisii

5.Členské štáty do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti] oznámia Komisii na účely sprístupnenia na Európskom portáli elektronickej justície tieto informácie:

a)údaje o vnútroštátnych informačných portáloch, pokiaľ existujú;

b)opis vnútroštátnych právnych predpisov a postupov vzťahujúcich sa na videokonferencie;

c)informácie o poplatkoch splatných v cezhraničných prípadoch;

d)údaje o elektronických spôsoboch platby poplatkov splatných v cezhraničných prípadoch.

Členské štáty bezodkladne oznamujú Komisii všetky zmeny týkajúce sa týchto informácií.

6.Ak sú členské štáty schopné prevádzkovať decentralizovaný informačný systém skôr, než sa vyžaduje podľa tohto nariadenia, môžu to oznámiť Komisii. Komisia elektronicky sprístupní tieto informácie, a to predovšetkým na Európskom portáli elektronickej justície.

KAPITOLA VII
ZMENY PRÁVNYCH AKTOV V OBLASTI JUSTIČNEJ SPOLUPRÁCE V OBČIANSKYCH A OBCHODNÝCH VECIACH

Článok 19
Zmeny nariadenia (ES) č. 1896/2006 52

Nariadenie (ES) č. 1896/2006 sa mení takto:

1. V článku 7 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Návrh sa podáva v listinnej forme elektronickými komunikačnými prostriedkami uvedenými v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 53* alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronických, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.“

2. V článku 7 ods. 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„6. Návrh podpisuje navrhovateľ alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa návrh podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 5, musí byť podpísaný v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 54*. Elektronický podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.“

3. Článok 16 sa mení takto:

a) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Odpor sa podáva v listinnej forme alebo elektronickými komunikačnými prostriedkami uvedenými v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 55* alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronických, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.“;

b) V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„5. Odpor podpisuje odporca alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa návrh podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 5 tohto článku, musí byť podpísaný v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 56*. Elektronický podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.“

Článok 20
Zmeny nariadenia (ES) č. 861/2007 57

Nariadenie (ES) č. 861/2007 sa mení takto:

1. V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo elektronickými komunikačnými prostriedkami uvedenými v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 58* alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, ako je fax alebo elektronická pošta, ktoré sú prijateľné pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.“

2. V článku 15a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby strany mohli uskutočňovať elektronické platby súdnych poplatkov pomocou prostriedkov diaľkovej platby, ktoré stranám umožnia uskutočňovať platby aj z ktoréhokoľvek iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom sa súd alebo tribunál nachádza, v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 59*.“

Článok 21
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 655/2014 60

Nariadenie (EÚ) č. 655/2014 sa mení takto:

1. V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Návrh a podporné dokumenty sa môžu predložiť pomocou akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane elektronického, ktorý sa akceptuje podľa procesných noriem členského štátu, v ktorom sa návrh podal, alebo pomocou elektronických komunikačných prostriedkov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 61*.“

2. V článku 17 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Rozhodnutie o návrhu sa oznámi veriteľovi v súlade s postupom pre rovnocenný vnútroštátny príkaz ustanoveným v právnom poriadku členského štátu pôvodu alebo prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 62*.“

3. Článok 29 sa nahrádza takto:

„Článok 29
Zasielanie písomností

1. Keď sa v tomto nariadení stanovuje zasielanie písomností v súlade s týmto článkom, toto zasielanie sa vykoná v súlade s nariadením (EÚ) …/… [týmto nariadením]*, pokiaľ ide o komunikáciu medzi orgánmi, alebo akýmkoľvek vhodným spôsobom, ak komunikáciu vykonávajú veritelia, pokiaľ obsah doručenej písomnosti verne zodpovedá zaslanej písomnosti a všetky informácie v nej obsiahnuté sú ľahko čitateľné.“

2. Súd alebo orgán, ktorému sa doručili písomnosti v súlade s odsekom 1 tohto článku, do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni doručenia zašle:

a) orgánu, ktorý písomnosti odoslal, potvrdenie o doručení v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 63*, alebo

b) veriteľovi alebo banke, ktoré písomnosti zaslali, čo najrýchlejším spôsobom potvrdenie o doručení.

Súd alebo orgán, ktorému sa doručili písomnosti v súlade s odsekom 1 tohto článku, použije štandardné tlačivo stanovené prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s konzultačným postupom podľa článku 52 ods. 2.“

4. Článok 36 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Opravný prostriedok podľa článkov 33, 34 alebo 35 sa podáva na tlačive opravného prostriedku stanovenom prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s konzultačným postupov podľa článku 52 ods. 2.

Môže sa podať kedykoľvek:

a) akýmkoľvek komunikačným prostriedkom vrátane elektronických prostriedkov, ktorý sa akceptuje podľa procesných pravidiel členského štátu, v ktorom sa podáva;

b) elektronickými komunikačnými prostriedkami uvedenými v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 64*.“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. S výnimkou prípadu, keď opravný prostriedok podal dlžník podľa článku 34 ods. 1 písm. a) alebo článku 35 ods. 3, rozhodne sa o ňom po tom, ako mali obaja účastníci možnosť vyjadriť sa, a to aj pomocou takých vhodných prostriedkov komunikačnej technológie, ktoré sú dostupné a akceptujú sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku každého z dotknutých štátov alebo podľa nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 65*.“

Článok 22
Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/848 66

Nariadenie (EÚ) 2015/848 sa mení takto:

1. V článku 42 ods. 3 sa prvá veta nahrádza takto: „Spolupráca uvedená v odseku 1 tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia]*.“

2. Článok 53 sa nahrádza takto:

„Článok 53
Právo prihlasovať pohľadávky

Každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začalo, alebo prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 67*.

Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.“

3. V článku 57 ods. 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Spolupráca uvedená v odseku 1 tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia]*.“

KAPITOLA VIII

ZMENY PRÁVNYCH AKTOV V OBLASTI JUSTIČNEJ SPOLUPRÁCE V TRESTNÝCH VECIACH

Článok 23
Zmeny v nariadení (EÚ) 2018/1805 68

Nariadenie (EÚ) 1805/2018 sa mení takto:

1. V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príkaz na zaistenie sa zasiela prostredníctvom osvedčenia k príkazu na zaistenie. Vydávajúci orgán zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie uvedené v článku 6 tohto nariadenia priamo vykonávajúcemu orgánu alebo prípadne ústrednému orgánu uvedenému v článku 24 ods. 2 tohto nariadenia v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 69*.“

2. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Vykonávajúci orgán podá vydávajúcemu orgánu správu o vykonaní príkazu na zaistenie vrátane opisu zaisteného majetku a prípadne s odhadom jeho hodnoty. Takáto správa sa podá v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 70* bezodkladne po tom, ako bol vykonávajúci orgán informovaný o vykonaní príkazu na zaistenie.“

3. V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Každé rozhodnutie o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na zaistenie sa prijme bezodkladne a okamžite sa oznámi vydávajúcemu orgánu v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 71*.“

4. V článku 9 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Vykonávajúci orgán bezodkladne a v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 72* oznámi rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie vydávajúcemu orgánu.“

5. V článku 10 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Vykonávajúci orgán okamžite a v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 73* informuje vydávajúci orgán o odklade vykonania príkazu na zaistenie, pričom uvedie dôvody odkladu a, ak je to možné, očakávané trvanie odkladu.“

„3. Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu, vykonávajúci orgán okamžite prijme opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o tom vydávajúci orgán v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 74*.“

6. V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Vykonávajúci orgán môže pri zohľadnení okolností prípadu predložiť vydávajúcemu orgánu odôvodnenú žiadosť o ohraničenie obdobia, počas ktorého má byť majetok zaistený. Takáto žiadosť vrátane akýchkoľvek príslušných podporných informácií sa zašle v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 75*. Pri skúmaní takejto žiadosti zohľadní vydávajúci orgán všetky záujmy vrátane záujmov vykonávajúceho orgánu. Vydávajúci orgán odpovie na žiadosť čo najskôr. Ak vydávajúci orgán nesúhlasí s časovým ohraničením, o dôvodoch informuje vykonávajúci orgán. V takom prípade zostane majetok zaistený v súlade odsekom 1 tohto článku. Ak vydávajúci orgán neodpovie do šiestich týždňov od doručenia žiadosti, vykonávajúci orgán nie je viac povinný príkaz na zaistenie vykonať.“

7. V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príkaz na konfiškáciu sa zasiela prostredníctvom osvedčenia k príkazu na konfiškáciu. Vydávajúci orgán zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu uvedené v článku 17 tohto nariadenia priamo vykonávajúcemu orgánu alebo prípadne ústrednému orgánu uvedenému v článku 24 ods. 2 tohto nariadenia v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 76*.“

8. V článku 16 ods. 3 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„Vydávajúci orgán okamžite informuje vykonávajúci orgán v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 77*, ak: (…)“

9. V článku 18 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6. Vykonávajúci orgán ihneď po vykonaní príkazu na konfiškáciu informuje v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 78* vydávajúci orgán o výsledku vykonania.“

10. V článku 19 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Každé rozhodnutie o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu sa prijme bezodkladne a okamžite sa oznámi vydávajúcemu orgánu v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 79*.“

11. V článku 20 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Vykonávajúci orgán bezodkladne a v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 80* oznámi rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu vydávajúcemu orgánu.“

12. V článku 21 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Vykonávajúci orgán bezodkladne a v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 81* informuje vydávajúci orgán o odklade vykonania príkazu na konfiškáciu, pričom uvedie dôvody odkladu a, ak je to možné, očakávané trvanie odkladu.“

13. V článku 21 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu, vykonávajúci orgán bezodkladne prijme opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na konfiškáciu a informuje o tom vydávajúci orgán v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 82*.“

14. V článku 27 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Vydávajúci orgán okamžite informuje vykonávajúci orgán v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 83* o späťvzatí príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu a o každom rozhodnutí alebo opatrení, v dôsledku ktorého je príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu vzatý späť.“

„3. Vykonávajúci orgán zastaví vykonávanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu hneď, ako je informovaný vydávajúcim orgánom podľa odseku 2 tohto článku, pokiaľ vykonávanie ešte nebolo dokončené. Vykonávajúci orgán zašle bezodkladne a v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 84* vydávajúcemu štátu potvrdenie o zastavení.“

15. V článku 31 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Konzultácia alebo aspoň jej výsledok sa zaznamená v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) …/… [tohto nariadenia] 85*.“

KAPITOLA IX
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24
Prechodné ustanovenia

1.Členské štáty začnú používať decentralizovaný informačný systém uvedený v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po období dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 12 ods. 3.

Decentralizovaný informačný systém používajú na postupy zavedené odo dňa uvedeného v prvom pododseku.

2.Členské štáty začnú používať decentralizovaný informačný systém uvedený v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po období dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 12 ods. 4.

Decentralizovaný informačný systém používajú na postupy zavedené odo dňa uvedeného v prvom pododseku.

3.Členské štáty začnú používať decentralizovaný informačný systém uvedený v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po období dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 12 ods. 5.

Decentralizovaný informačný systém používajú na postupy zavedené odo dňa uvedeného v prvom pododseku.

4.Členské štáty začnú používať decentralizovaný informačný systém uvedený v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po období dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 12 ods. 6.

Decentralizovaný informačný systém používajú na postupy zavedené odo dňa uvedeného v prvom pododseku.

Článok 25
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Odhadované potreby ľudských zdrojov

3.2.5.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.6.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných právnych veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce

1.2.Príslušné oblasti politiky

Okruh 1: Jednotný trh, inovácia a digitálna ekonomika, programové zoskupenie: Európske strategické investície

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☒ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 86

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Všeobecné ciele tejto iniciatívy sú:

– zvýšiť efektívnosť cezhraničnej justičnej spolupráce EÚ v občianskych, obchodných a trestných veciach a

– prispieť k uľahčeniu prístupu k spravodlivosti odstránením existujúcich prekážok a nedostatkov.

Tieto všeobecné ciele priamo zodpovedajú úsiliu o dosiahnutie pokroku v digitálnej transformácii justície podľa nariadenia (EÚ) 2021/694 87 (ďalej len „program“) formulovanému najmä v jeho odôvodneniach 47 a 52, a v rámci špecifického cieľa 5 prílohy k nemu.

1.4.2.Špecifické ciele

Špecifický cieľ č. 1

Cieľom iniciatívy je zlepšenie efektívnosti cezhraničnej justičnej spolupráce v občianskych, obchodných a trestných veciach v EÚ nariadením používania digitálneho kanála na komunikáciu medzi príslušnými orgánmi.

Špecifický cieľ č. 2

V súvislosti s cezhraničnými činnosťami EÚ je cieľom iniciatívy prekonanie súčasných prekážok prístupu k spravodlivosti a uľahčenie prístupu k nej. Toto sa dosiahne uložením povinnosti členským štátom prijímať a uznávať elektronické podania od občanov a podnikov zavedením možností elektronických platieb poplatkov a umožnením účasti strán na konaní prostredníctvom technológie diaľkovej komunikácie (videokonferencie).

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal/a mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Očakávané výsledky a vplyv tejto iniciatívy na cieľové skupiny sú:

– zlepšená efektívnosť a odolnosť vnútroštátnych príslušných orgánov zúčastnených na postupoch cezhraničnej justičnej spolupráce,

– úspory času a nákladov občanov, spoločností, odborníkov pracujúcich v oblasti práva, súdov a iných príslušných orgánov,

– znížená administratívna záťaž súdov a iných príslušných orgánov pri spracúvaní cezhraničných prípadov,

– potenciál citeľného zvýšenia používania existujúcich cezhraničných nástrojov EÚ najmä v občianskych veciach, vyplývajúci z uľahčených komunikačných prostriedkov pre občanov, právnych zástupcov a podniky s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a naopak,

– kladný sociálny vplyv z hľadiska prístupu k spravodlivosti vďaka možnosti predkladať podania, žiadosti a iné dokumenty elektronicky, ako aj uskutočňovať pojednávania na diaľku,

– kladný hospodársky vplyv z hľadiska efektívnosti získanej znížením administratívnej záťaže, poštovného a logistických nákladov,

– kladný environmentálny vplyv pochádzajúci hlavne zo zníženého používania papiera, tlačiarenského spotrebného materiálu, nižšej potreby cestovať a obmedzeného využívania tradičných logistických prostriedkov prepravy dokumentov.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Ukazovateľ č. 1 (špecifický cieľ č. 1)

Počet elektronických výmen uskutočnených prostredníctvom decentralizovaného informačného systému zriadeného nariadením. Tento ukazovateľ bude:

– zavedený s rozsahom pôsobnosti jedného alebo viacerých postupov justičnej spolupráce zriadených právnym predpisom EÚ (napr. európsky zatykač),

– meraný v porovnaní s východiskovým počtom výmen uskutočnených prostredníctvom tradičných (existujúcich) komunikačných prostriedkov. Porovnávať sa bude výhradne v kontrolnej skupine príslušných orgánov, ktoré navrhnú členské štáty,

– monitorovaný každoročne a počas aspoň piatich rokov so začiatkom najskôr jeden rok od začatia digitálnych výmen v súvislosti s monitorovanými postupmi.

Ukazovateľ č. 2 (špecifický cieľ č. 2)

Počet elektronických návrhov, žiadostí a podaní odoslaných a prijatých prostredníctvom decentralizovaného informačného systému zriadeného nariadením. Tento ukazovateľ bude:

– stanovený s rozsahom pôsobnosti jedného alebo viacerých postupov justičnej spolupráce zriadených právnym predpisom EÚ, v rámci ktorého majú jednotlivci a podniky možnosť zaslať podanie príslušnému vnútroštátnemu orgánu (napr. európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu),

– meraný v porovnaní s východiskovým počtom pohľadávok vymenených prostredníctvom tradičných (existujúcich) komunikačných prostriedkov. Porovnávať sa bude výhradne v kontrolnej skupine príslušných orgánov, ktoré navrhnú členské štáty,

– monitorovaný každoročne a počas aspoň piatich rokov so začiatkom najskôr jeden rok od momentu nadobudnutia účinnosti povinnosti prijímať elektronické podania v súvislosti s monitorovanými postupmi.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Táto iniciatíva sa bude vykonávať v niekoľkých fázach. Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa začnú práce na prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa vymedzia technické podmienky digitalizácie prvej uprednostnenej „skupiny“ nástrojov justičnej spolupráce v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, po ktorom bude nasledovať technická realizácia. Zároveň sa bude súbežne pracovať na vykonávacom akte pre nasledujúcu skupinu uprednostnených nástrojov. Predpokladá sa, že každá „skupina“ sa bude zameriavať na digitalizáciu 6 až 10 právnych nástrojov s cieľom v plnom rozsahu dokončiť digitalizáciu všetkých právnych nástrojov v rozsahu pôsobnosti občianskeho, obchodného a trestného práva do roku 2029:

Predbežný harmonogram plnenia možno znázorniť takto:

– 2022: Prijatie nariadenia

– 2023: Prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa vymedzia aspekty digitalizácie týkajúce sa nástrojov zahrnutých do skupiny 1

– 2024 – 2025: Technická realizácia decentralizovaného informačného systému so zreteľom na nástroje skupiny 1

– 2025: Prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa vymedzia aspekty digitalizácie týkajúce sa nástrojov zahrnutých do skupiny 2

– 2026 – 2027: Technická realizácia decentralizovaného informačného systému so zreteľom na nástroje skupiny 2

– 2027: Prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa vymedzia aspekty digitalizácie týkajúce sa nástrojov zahrnutých do skupiny 3

– 2027 – 2028: Technická realizácia decentralizovaného informačného systému so zreteľom na nástroje skupiny 3

– 2028: Prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa vymedzia aspekty digitalizácie týkajúce sa nástrojov zahrnutých do skupiny 4

– 2028 – 2029: Technická realizácia decentralizovaného informačného systému so zreteľom na nástroje skupiny 4

Bez ohľadu na to budú po roku 2029 potrebné dodatočné realizačné činnosti s cieľom zabezpečiť nepretržitú koordináciu, technické riadenie, údržbu, podporu a monitorovacie činnosti.

Všetky opatrenia po roku 2027 sa budú odvíjať od dostupnosti finančných prostriedkov v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a neovplyvnia budúci návrh VFR predložený Komisiou na obdobie po roku 2027.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex ante)

Cieľom iniciatívy je zlepšenie efektívnosti a odolnosti cezhraničnej justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti zavedením holistických ustanovení o digitalizácii, pokiaľ ide o obsah právnych nástrojov justičnej spolupráce EÚ. Hoci už existuje niekoľko dobrých pilotných projektov, ako sa preukázalo v posúdení vplyvu 88 , dobrovoľnou spoluprácou nemožno dosiahnuť zámery a ciele iniciatív. Naznačuje to aj existencia právnych neistôt (napr. so zreteľom na uznávanie elektronických dokumentov, podpisov a pečatí), ktoré nemožno prekonať bez koordinovanej legislatívnej činnosti, ktorú je možné uskutočniť iba na úrovni EÚ.

Očakávaná pridaná hodnota vytvorená Úniou (ex-post)

Iniciatíva prispeje k efektívnejšej a odolnejšej cezhraničnej justičnej spolupráci v EÚ a k uľahčenému prístupu k spravodlivosti a potenciálne povedie k zvýšeniu používania relevantného aquis. Viac informácií o očakávanej kladnej pridanej hodnote sa nachádza v predchádzajúcom opise vplyvov.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Iniciatíva zohľadňuje poznatky získané v súvislosti s rôznymi prípadmi pokusného používania na dobrovoľnej báze v súvislosti s vývojom systému e-CODEX 89 .

Nadväzuje na novšie skúsenosti nadobudnuté v súvislosti s nariadením o doručovaní písomností 90 a nariadením o vykonávaní dôkazov 91 (v prepracovanom znení), v ktorých sa prvýkrát uviedli aspekty súvisiace s povinným používaním decentralizovaného informačného systému na digitálnu cezhraničnú komunikáciu.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Táto iniciatíva nadväzuje na oznámenie Komisie o digitalizácii justície v Európskej únii prijaté 2. decembra 2020 92 .

Vytvára synergiu s:

– návrhom nariadenia o počítačovom komunikačnom systéme pre cezhraničné občianske a trestné konania (systém e-CODEX) 93 , keďže navrhované elektronické výmeny a východiskový decentralizovaný informačný systém by boli založené na systéme e-CODEX ako technickom riešení pre zabezpečenú a interoperabilnú cezhraničnú komunikáciu,

– nariadením (EÚ) č. 910/2014 94 (nariadenie e-IDAS), keďže touto iniciatívou sa zavádza používanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb (kvalifikovaných elektronických pečatí a podpisov) v súvislosti s elektronickou komunikáciou uskutočňovanou prostredníctvom decentralizovaného informačného systému.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

V rámci iniciatívy sa v plnom rozsahu využije stavebný blok eDelivery a potenciálne stavebný blok na eID a dôveryhodné služby, ktoré boli vyvinuté v rámci programu Nástroj na prepájanie Európy (NPE). Cieľom iniciatívy je navyše opätovné využitie platformy vyvinutej v súvislosti s digitálnym systémom výmeny elektronických dôkazov (e-EDES). Napriek pôsobeniu týchto synergií sa bude vyžadovať financovanie digitalizácie komunikácie v súvislosti s postupmi justičnej spolupráce, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje tradičnými prostriedkami (najmä v papierovej forme). Implementácia sa začne prípravnou analýzou a skončí zavedením riešenia a jeho sfunkčnením.

Členské štáty by mohli získať finančné prostriedky na zriadenie/zlepšenie svojej príslušnej vnútroštátnej infraštruktúry z existujúcich programov Únie – najmä z fondov politiky súdržnosti a z programu Spravodlivosť 95 .

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻ v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻ finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☒ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2022 do roku 2029 96

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 97

☒ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Nariadenie sa prvýkrát preskúma po piatich rokoch po jeho úplnom uplatnení a potom každých päť rokov. Komisia bude predkladať zistenia Európskemu parlamentu a Rade.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Toto nariadenie neovplyvňuje existujúce spôsoby riadenia ani systémy kontroly využívané Komisiou.

Nariadením sa okrem iného zriaďuje digitálny kanál elektronickej komunikácie medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pre celý korpus práva EÚ v oblasti cezhraničnej justičnej spolupráce v občianskych, obchodných a trestných veciach.

Toto si vyžaduje vypracovanie technických špecifikácií a noriem, prácu na vývoji softvéru a koordináciu činností vnútroštátnych orgánov. Vzhľadom na súčasnú nízku úroveň digitalizácie, pokiaľ ide o komunikáciu v cezhraničných prípadoch v členských štátoch, sa v nariadení sa predpokladá vývoj softvérového produktu („referenčnej implementácie“) Komisiou. V nariadení sa ďalej predpokladá vývoj prístupového bodu na úrovni EÚ na Európskom portáli elektronickej justície pre občanov a podniky.

Na tieto úlohy je potrebné útvary Komisie primerane vybaviť. Požadované zdroje predstavujú spolu 22 ekvivalentov plného pracovného času (FTE) na obdobie do roku 2027 vrátane a vylúčenie služieb poskytovaných externými dodávateľmi:

Na rok 2022:

– 1 FTE na právne činnosti a prácu v oblasti politiky vrátane koordinácie s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi

– 1 FTE na činnosti implementácie IT (obchodné, projektové a zmluvné riadenie)

Na roky 2023 – 2027 (každoročne)

– 2 FTE na právne činnosti a prácu v oblasti politiky vrátane koordinácie s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi

– 2 FTE na činnosti implementácie IT (obchodné, projektové a zmluvné riadenie)

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Hlavné identifikované riziká sa týkajú:

a) Prekročenia času a nákladov z dôvodov nepredvídaných problémov s implementáciou IT, pokiaľ ide o vývoj decentralizovaného informačného systému a najmä riešenia referenčnej implementácie, ktoré má vyvinúť Komisia. Toto riziko zmierňuje skutočnosť, že kľúčové stavebné bloky, ktoré možno využiť na vývoj decentralizovaného informačného systému – konkrétne systém e-CODEX (ktorý je sám založený na stavebnom bloku eDelivery) a digitálny systém výmeny elektronických dôkazov – už existujú a sú vyspelé.

Toto riziko sa bude riešiť zavedením štandardných systémov vnútornej kontroly, najmä kontrol projektového riadenia uplatniteľných na všetky systémy vyvinuté Komisiou (t. j. dohľad nad riadením, projektové riadenie a riadenie rizík).

b) Oneskorenia s implementáciou a zavádzaním na strane príslušných orgánov členských štátov. Toto riziko sa zmierni zabezpečením uskutočniteľnosti harmonogramu implementácie a dohody o ňom v čase vypracúvania vykonávacích aktov, pravidelným sledovaním a poskytovaním technickej podpory vnútroštátnym orgánom povereným implementáciou.

Toto nariadenie nemá vplyv na nákladovú účinnosť existujúcich kontrol Komisie.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Existujúce opatrenia predchádzania podvodom uplatniteľné na Komisiu sa budú vzťahovať na rozpočtové prostriedky potrebné pre toto nariadenie.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 98 .

krajín EZVO 99

kandidátskych krajín 100

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

02.04.05.01

NRP

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX.YY.YY.YY]

ÁNO/ NIE

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

GR: JUST			Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok 101 : 02.04.05.01	Záväzky	(1a)	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
	Platby	(2a)	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)
	Platby	(2b)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na implementáciu osobitných programov 102
Rozpočtový riadok		(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR JUST SPOLU 103	Záväzky	= 1a + 1b + 3	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
	Platby	= 2a + 2b +3	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200

•Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
	Platby	(5)	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
	Platby	= 5 + 6	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	(4)
	Platby	(5)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Záväzky	= 4 + 6	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200
	Platby	= 5 + 6	0	1 700	4 000	1 500	4 000	4 000	15 200

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
GR: JUST
• Ľudské zdroje		0,304	0,608	0,608	0,608	0,608	0,608	3,344
• Ostatné administratívne výdavky		0,006	0,254	0,254	0,254	0,254	0,254	1,276
GR JUST SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,310	0,862	0,862	0,862	0,862	0,862	4,620

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,310

0,862

4,620

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	0,310	2,562	4,862	2,362	4,862	4,862	19,820
	Platby	0,310	2,562	4,862	2,362	4,862	4,862	19,820

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

⇩

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

Druh 104

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÉ CIELE č. 1 a 2 105

– Výstup

Počet digitalizovaných postupov justičnej spolupráce EÚ

5,343

10,686

Medzisúčet za špecifické ciele č. 1 a 2

5,343

10,686

SPOLU

5,343

10,686

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

OKRUH 7 viacročného finančného rámca SPOLU
Ľudské zdroje	0,304	0,608	0,608	0,608	0,608	0,608	3,344
Iné administratívne výdavky	0,006	0,254	0,254	0,254	0,254	0,254	1,276
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU	0,310	0,862	0,862	0,862	0,862	0,862	4,620

Mimo OKRUHU 7 106 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU

SPOLU

0,310

0,862

4,620

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

20 01 02 03 (delegácie)

01 01 01 01 (nepriamy výskum)

01 01 01 11 (priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)

20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách)

XX 01 xx yy zz 107

‒ ústredie

– delegácie

01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)

01 01 01 12 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

2 právnici/odborní referenti (AD) – zodpovední za vypracovanie, návrh a prijatie vykonávacích aktov, analýzu právnych požiadaviek, organizovanie a vedenie prác výboru/výborov a styk s agentúrou eu-LISA.

1 obchodný manažér (AD) – zodpovedný za styk so zainteresovanými stranami vnútroštátnych orgánov členských štátov, vymedzenie pracovných tokov činnosti, požiadaviek na činnosti a produkty a konzultačné služby na mieste realizácie.

1 projektový manažér pre IT (AD) – zodpovedný za vývoj, údržbu a podporu decentralizovaného informačného systému, jeho referenčnú implementáciu, projektové riadenie, riadenie kvality a zmluvné riadenie.

Externí zamestnanci

3.2.5.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–☒ môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. V prípade väčšieho preprogramovania poskytnite tabuľku vo formáte Excel.

–◻ si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky, zodpovedajúce sumy a nástroje, ktorých použitie sa navrhuje.

–◻ si vyžaduje revíziu VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.6.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☒ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N 108	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

◻ vplyv na vlastné zdroje

◻ vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 109
		Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

(1) Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407).

(2) COM(2021) 700 final.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 40 – 78) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79 – 120).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 1 – 39).

(5) COM(2020) 710 final.

(6) V súvislosti s týmto návrhom nariadenia by sa zásada „digitálne služby ako štandard“ mala chápať ako cesta k zlepšeniu efektívnosti a odolnosti komunikácie, znižovaniu nákladov a administratívnej záťaže vytvorením digitálneho komunikačného kanála určeného na prednostné používanie.

(7) COM(2020) 690 final.

(8) COM(2020) 712 final.

(9) COM(2018) 225 final – 2018/0108 (COD).

(10) Závery Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (2020/C 202 I/01) (Ú. v. EÚ C 202 I, 16.6.2020, s. 1 – 12).

(11) Závery Rady „Prístup k spravodlivosti a využívanie príležitostí, ktoré prináša digitalizácia“ (2020/C 342 I/01) (Ú. v. EÚ C 342 I, 14.10.2020, s. 1 – 7).

(12) Zavedený na základe záverov Rady o zlepšení trestnej justície v kybernetickom priestore z 9. júna 2016.

(13) Závery Rady s názvom „Európsky zatykač a konania o vydaní osôb – súčasné výzvy a ďalší postup“ (2020/C 419/09) (Ú. v. EÚ C 419, 4.12.2020, s. 23 – 30).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).

(15) COM(2021) 281 final.

(16) JOIN(2020) 18 final.

(17) COM(2020) 823 final.

(18) COM(2020) 713 final.

(19) Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 47 – 390).

(20) SWD(2021) 392 final.

(21) https://data.europa.eu/doi/10.2838/118529.

(22) SWD(2021) 392 final.

(23) Hlavný nástroj IT, ktorý sa zatiaľ vyvinul na úrovni EÚ ako spoločné miesto kontroly prístupu k informáciám a službám v oblasti justície.

(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98).

(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131).

(27) SWD(2021) 392 final.

(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1 – 34).

(29) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Digitalizácia justície v Európskej únii; Súbor príležitostí, COM(2020) 710 final.

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 40).

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 1).

(33) Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(36) Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1 – 79).

(37) Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Ú. v. EÚ L 178, 2.7.2019, s. 1).

(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19).

(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59).

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1).

(44) * SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zmene smernice Rady 2003/8/ES, rámcových rozhodnutí Rady 2002/465/SVV, 2002/584/SVV, 2003/577/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV, 2008/947/SVV, 2009/829/SVV a 2009/948/SVV a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ pokiaľ ide o digitalizáciu justičnej spolupráce.

(45) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(46) Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407).

(47) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2012, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016).

(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(50) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1 – 20).

(51) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18).

(52) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1).

(53) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(54) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(55) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(56) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(57) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

(58) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(59) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(60) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59).

(61) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(62) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(63) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(64) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(65) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(66) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19).

(67) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(68) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1).

(69) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(70) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(71) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(72) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(73) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(74) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(75) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(76) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(77) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(78) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(79) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(80) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(81) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(82) * Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce [COM(2021) 759].

(83) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(84) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(85) * Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L …).

(86) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(87) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240. (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1 – 34).

(88) SWD(2021) 392 final.

(89) https://www.e-codex.eu/.

(90) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 40 – 78).

(91) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 1 – 39).

(92) COM(2020) 710 final.

(93) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o počítačovom komunikačnom systéme pre cezhraničné občianske a trestné konania (systém e-CODEX) a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1726 [COM(2020) 712 final].

(94) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).

(95) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/693 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1382/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 5.5.2021, s. 21 – 38).

(96) Všetky opatrenia po roku 2027 sa budú odvíjať od dostupnosti finančných prostriedkov v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a neovplyvnia budúci návrh VFR predložený Komisiou na obdobie po roku 2027.

(97) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(98) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(99) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(100) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(101) Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(102) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(103) GR CNECT sprístupní rozpočtové prostriedky GR JUST po prijatí príslušných pracovných programov.

(104) Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr. počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(105) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“.

(106) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(107) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(108) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(109) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

Top

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli1. 12. 2021

COM(2021) 759 final

PRÍLOHY

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce

{SEC(2021) 580 final} - {SWD(2021) 392 final} - {SWD(2021) 393 final}

PRÍLOHA 1
Právne akty v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach

(1)Smernica Rady 2002/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch.

(2)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.

(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

(5)Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie).

(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.

(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

(10)Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov.

(11)Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1104 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.

(12)Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí.

PRÍLOHA 2
Právne akty v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach

(1)Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch.

(2)Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

(3)Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii.

(4)Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.

(5)Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu.

(6)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.

(7)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami.

(8)Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie.

(9)Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní.

(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu.

Top