Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021IP0413

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o Arktíde: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy (2020/2112(INI))

    Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, p. 113–128 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    24.3.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 132/113


    P9_TA(2021)0413

    Arktída: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o Arktíde: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy (2020/2112(INI))

    (2022/C 132/10)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, najmä na články 21, 22, 34 a 36, ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na svoje uznesenia z 9. októbra 2008 o správe Arktídy (1), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (2), z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (3), zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu (4), z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy (5) a z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (6),

    so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (ďalej len „UNDRIP“), ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. decembra 2007,

    so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (7),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763) a na spoločné oznámenia z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021),

    so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre severnú spoluprácu a pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“),

    so zreteľom na zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie o politike EÚ pre Arktídu z januára 2021,

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 (8) a na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 (COM(2019)0640) o Európskej zelenej dohode,

    so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“),

    so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda),

    so zreteľom na závery Rady z 8. decembra 2009 o otázkach týkajúcich sa Arktídy, z 12. mája 2014 o rozvoji politiky Európskej únie pre Arktídu, z 20. júna 2016 o Arktíde, z 21. novembra 2019 o kozmických riešeniach pre udržateľnú Arktídu a z 9. decembra 2019 o politike EÚ pre Arktídu,

    so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve a na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. októbra 2016 s názvom Implementácia vonkajšej politiky EÚ v oblasti pôvodného obyvateľstva (SWD(2016)0340),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

    so zreteľom na vyhlásenie z Ilulissatu, ktoré prijalo päť arktických pobrežných štátov (USA, Rusko, Kanada, Nórsko a Dánsko) ktoré bolo oznámené 28. mája 2008 a opätovne potvrdené v máji 2018,

    so zreteľom na vytvorenie Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC),

    – so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

    so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

    so zreteľom na vnútroštátne stratégie pre Arktídu, najmä stratégie arktických štátov, konkrétne Dánskeho kráľovstva, Švédska a Fínska, ako aj stratégie ostatných členských štátov EÚ a EHP,

    so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie,

    so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru, ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016 (COM(2016)0705),

    so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

    so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

    so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve,

    so zreteľom na Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu z 3. októbra 2018 (dohoda o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu),

    so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR),

    so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex), ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia,

    so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974, Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) z roku 1973, zmenený protokolom z roku 1978 a protokolom z roku 1997, Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978, zmenený a doplnený v rokoch 1995 a 2010, Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori (COLREG) z roku 1972, Dohovor o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (FAL) z roku 1965 a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori (SAR) z roku 1979,

    so zreteľom na Svalbardskú zmluvu (predtým Zmluvu o Špicbergoch) z 9. februára 1920,

    so zreteľom na Ottawské vyhlásenie z 19. septembra 1996, ktorým bola založená Arktická rada,

    so zreteľom na vyhlásenia prijaté na Parlamentnom fóre Severnej dimenzie v novembri 2019 v Bodø v Nórsku, v novembri 2017 v Bruseli, v máji 2015 v Reykjavíku na Islande, v novembri 2013 v Archangeľsku v Rusku, vo februári 2011 v Tromso v Nórsku a v septembri 2009 v Bruseli,

    so zreteľom na tri právne záväzné dohody prerokované pod záštitou Arktickej rady, konkrétne na Dohodu o spolupráci pri leteckom a námornom pátraní a záchrane v Arktíde z roku 2011, na Dohodu o spolupráci pri znečistení mora v Arktíde ropou a o pripravenosti a reakcii naň z roku 2013 a na Dohodu o posilnení medzinárodnej vedeckej spolupráce v Arktíde z roku 2017,

    so zreteľom na vyhlásenie zo 14. konferencie Stáleho výboru poslancov arktického regiónu, ktorá sa konala 13. a 14. apríla 2021,

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti (COM(2020)0474),

    so zreteľom na fórum EÚ o Arktíde, ktoré sa konalo v roku 2019 v Umeå vo Švédsku,

    so zreteľom na správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), najmä na osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a na osobitnú správu o globálnom otepľovaní o 1,5 oC,

    so zreteľom na súhrnnú správu z konzultácie Arktického fóra zainteresovaných strán s cieľom určiť kľúčové investičné priority v Arktíde a spôsoby, ako lepšie zefektívniť budúce programy financovania EÚ pre tento región, ktorá bola zverejnená 21. decembra 2017,

    so zreteľom na strategickú poznámku Európskeho centra politickej stratégie z júla 2019 s názvom Pohybovanie sa na tenkom ľade: vyvážená stratégia EÚ pre oblasť Arktídy,

    so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu, komuniké zo samitu vo Varšave vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady vo Varšave 8. a 9. júla 2016, a na analýzu a odporúčania skupiny pre reflexiu, ktorú vymenoval generálny tajomník NATO s názvom NATO 2030: zjednotení pre novú éru,

    so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0239/2021),

    A.

    keďže od konca studenej vojny je Arktída regiónom mieru, nízkeho napätia a medzinárodnej spolupráce ôsmich arktických štátov (Dánsko, Švédsko, Fínsko, Island, Nórsko, Rusko, Kanada a USA); keďže arktické štáty a medzinárodné spoločenstvo by preto mali zachovať toto status quo a naďalej prejavovať politickú ochotu spolupracovať a riešiť sporné otázky v súlade so zásadami medzinárodného práva;

    B.

    keďže z geopolitického hľadiska dôležitosť tohto regiónu stále rastie a budúcnosť Arktídy a celosvetové výzvy, ktorým arktický región čelí a ktoré sa čelia od výziev pobrežných arktických štátov, si vyžaduje viacúrovňové riadenie, pričom sa treba usilovať o regionálnu spoluprácu a hľadanie medzinárodných riešení; keďže geopolitika má priamy dosah na bezpečnosť Arktídy a jej environmentálnu situáciu, ktorá je výrazne ovplyvnená aj následkami ľudských činností v iných oblastiach planéty;

    C.

    keďže komplexný model správy Arktídy, ktorého jadrom je medzinárodné právo, sa ukázal ako účinný a spoľahlivý; keďže spolupráca sa ukázala ako najužitočnejší spôsob vytvárania vzťahov medzi arktickými štátmi;

    D.

    keďže súčasný rámec správy Arktídy zameraný na Arktickú radu počas uplynulých 25 rokov významne prispieval k stabilite regiónu; keďže Arktická rada predstavuje hlavné fórum pre spoluprácu v Arktíde a jej pracovné skupiny slúžia ako priestor pre pozitívnu a konštruktívnu medzinárodnú spoluprácu;

    E.

    keďže práca Arktickej rady je nevyhnutná na zabezpečenie mierovej a konštruktívnej spolupráce medzi arktickými štátmi a zaslúžila sa o uzavretie niekoľkých záväzných dohôd medzi nimi; keďže v minulosti bol arktický región relatívne nedotknutý globálnymi geopolitickými konfliktmi, avšak jeho vojenský význam a geopolitická strategická úloha sa zvyšujú; keďže bezpečnosť a politika Arktídy sú čoraz viac prepojené s globálnymi otázkami, pričom vývoj mimo Arktídy máva často dôsledky pre arktické štáty a naopak, a preto je čoraz dôležitejšie zamedziť, aby Arktídu ovplyvňovali externé vplyvy geopolitického napätia a konfliktov v iných regiónoch;

    F.

    keďže EÚ plne podporuje záväzok Arktickej rady týkajúci sa blahobytu obyvateľov Arktídy, udržateľného rozvoja regiónu a ochrany životného prostredia Arktídy vrátane zdravia ekosystémov, zachovania a obnovenia biodiverzity, ako aj ochrany a udržateľného využívania prírodných zdrojov;

    G.

    keďže EÚ sa dlhodobo zasadzuje za úzku spoluprácu v arktickom regióne a desaťročia sa angažuje v Arktíde: zapája sa do politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom, zúčastnila sa na zriadení Rady krajín Baltského mora (CBSS), spolupracuje v Barentsovom euro-arktickom regióne, najmä v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora, je činná v rámci strategických partnerstiev s Kanadou a USA a je aktívnym de facto pozorovateľom v Arktickej rade; keďže EÚ prispela viac ako miliardou EUR na regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu v európskej časti Arktídy;

    H.

    keďže medzinárodné právo je základom medzinárodnej angažovanosti a spolupráce v Arktíde; keďže by sa malo najmä opätovne potvrdiť a posilniť uplatňovanie Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré poskytujú rámec pre medzinárodnú spoluprácu a opatrenia v otázkach týkajúcich sa Severného ľadového oceánu; keďže v dohovore UNCLOS sa stanovuje právny rámec, ktorému podlieha vykonávanie všetkých činností v oceánoch a moriach, ktorým sa udeľujú hospodárske práva pobrežným štátom nad ich výhradnými hospodárskymi zónami, ako aj nad ich kontinentálnym šelfom, a v ktorom sa stanovuje, že šíre more nepodlieha žiadnej štátnej zvrchovanosti; keďže arktické pobrežné štáty potvrdili vo vyhlásení z Ilulissatu, že pri správe Severného ľadového oceánu budú dodržiavať medzinárodné právo, najmä dohovor UNCLOS; keďže IMO stanovuje globálne regulačné normy v oblasti ochrany, bezpečnosti a environmentálneho správania v medzinárodnej lodnej doprave;

    I.

    keďže Arktída je obzvlášť a čoraz viac postihnutá dramatickým vplyvom zmeny klímy a degradácie biodiverzity vrátane rastúcich teplôt, zmien stavu ľadu, lesných požiarov, zvyšovania hladiny morí, meniacich sa poveternostných podmienok, inváznych nepôvodných druhov, závažných strát biodiverzity a roztápania permafrostu, ktoré ovplyvňujú celú planétu, no predstavujú tiež riziko pre miestnu infraštruktúru; keďže miestne stratégie adaptácie na zmenu klímy a ochranu arktického ekosystému nemožno riešiť izolovane od globálneho rámca opatrení v oblasti klímy a keďže vykonávanie Parížskej dohody predstavuje základ takejto spolupráce;

    J.

    keďže niektoré časti Arktídy majú najvyššiu koncentráciu plastového odpadu na svete, čo už postihuje arktické živočíšne druhy a predstavuje riziko kontaminácie potravovej siete, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv aj na ľudí;

    K.

    keďže alarmujúce tempo topenia ľadovej pokrývky v Arktíde je spôsobené zmenou klímy a faktormi, ktoré vznikli najmä mimo Arktídy; keďže na zmenu klímy by sa malo nazerať ako na znásobovača hrozieb, ktorý vyostruje existujúce trendy, napätie a nestabilitu;

    L.

    keďže roztopenie arktickej ľadovej pokrývky a z toho vyplývajúce zvýšenie hladiny morí by malo vážne globálne dôsledky pre životné prostredie, hospodárstvo a bezpečnosť ľudí; keďže roztopenie ľadovej pokrývky v Grónsku by mohlo spôsobiť zvýšenie hladiny morí na celom svete až o 7,2 m, čím by sa mnohé regióny na našej planéte ocitli pod vodou; keďže niektoré skupiny obyvateľstva Arktídy už pociťujú dôsledky roztápania ľadovej pokrývky, čo vytvára migračné toky; keďže roztápanie ľadu v Grónsku tiež mení biodiverzitu;

    M.

    keďže spomedzi rôznych hrozieb, ktorým je Arktída vystavená v dôsledku ľudskej činnosti, osobitné obavy vyvoláva roztápanie permafrostu; keďže permafrost pokrýva približne 24 % územia severnej polgule, najmä rozsiahlych oblastí severného Ruska; keďže permafrost obsahuje veľké množstvo nebezpečného metánu a CO2 a pri jeho roztápaní sa uvoľňujú do atmosféry skleníkové plyny, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu; keďže roztápanie permafrostu môže zmeniť ekosystémy a ovplyvniť bezpečnosť neočakávaným spôsobom;

    N.

    keďže výzvy, ktorým čelí Arktída, sú spôsobené predovšetkým globálnou zmenou klímy a činnosťami mimo arktického regiónu, vplyvy zmeny klímy sú obzvlášť výrazné v Arktíde, pretože tento región sa otepľuje trikrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer, a ľad v Arktíde sa roztápa nebývalou rýchlosťou, pričom stúpajúce hladiny morí majú za následok katastrofálne sociálne, environmentálne a hospodárske vplyvy, ktoré postihujú nielen tento región, ale sú pociťované na celom svete; keďže tieto vplyvy menia regionálny ekosystém, geografiu a hospodárstvo, a to potenciálnym otvorením nových dopravných trás, umožnením prístupu k vzácnym prírodným zdrojom a zintenzívnením výskumnej činnosti, rybolovu a cestovného ruchu; keďže niektoré z týchto zmien majú obrovský potenciál prispieť k technologicky vyspelému, ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rozvoju; keďže za výzvy majúce dosah na Arktídu, najmä v prípade zmeny klímy, je zodpovedný celý svet; keďže EÚ by sa mala týmto výzvam venovať, a to dodržiavaním vlastných záväzkov, ako aj poskytovaním pomoci iným;

    O.

    keďže environmentálne katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou v Arktíde, najmä ťažbou ropy a iných arktických zdrojov, sa ťažko odstraňujú a zvládajú a je finančne náročné odstraňovať škody, ktoré spôsobili; keďže k najväčšej ropnej havárii v Arktíde došlo na Sibíri v máji 2020, keď sa viac ako 20 000 ton motorovej nafty vylialo do okolitého územia a vodných ciest v blízkosti ruského mesta Norilsk, a sanačné práce stále prebiehajú;

    P.

    keďže väčšinou vonkajšie účinky zmeny klímy v Arktíde a obnovenie geopolitického súperenia v regióne predstavujú komplikujúce faktory udržateľného rozvoja a zachovania tradičného živobytia v krehkom prostredí Arktídy a môžu mať vplyv na bezpečnosť a udržateľný hospodársky rozvoj regiónu;

    Q.

    keďže geoekonomický význam regiónu rýchlo rastie z dôvodu narastajúceho záujmu o jeho bohaté a početné prírodné zdroje vrátane kritických surovín, vznikajúcich nových námorných trás a jeho potenciálu v oblasti námornej dopravy; keďže arktické krajiny síce majú právo využívať zdroje na svojom území, ale sú tiež povinné tak urobiť zodpovedným spôsobom; keďže prieskum a využívanie arktických zdrojov so sebou prinášajú značné riziká pre zraniteľné ekosystémy a miestne obyvateľstvo tohto regiónu; keďže EÚ a Spojené kráľovstvo boli v roku 2019 zodpovedné za dovoz veľkej časti vyvážanej energie, kovov, nerastných surovín a rýb z arktických štátov;

    R.

    keďže severozápadná cesta, trasa cez Severné more a budúca transpolárna námorná trasa sa otvárajú v dôsledku roztápania ľadu; keďže prírodné zdroje arktického regiónu patria prevažne do jurisdikcie arktických štátov a vlastníctvo týchto zdrojov je nesporné; keďže potreba vypracovať a nájsť udržateľné riešenia pre výrobu energie a dopravu zvýšila celosvetový dopyt po prvkoch vzácnych zemín, čo zmenilo zameranie na prevažne nevyužité prírodné zdroje Arktídy; keďže arktický región má rozsiahlu zásobu minerálov prvkov vzácnych zemín; keďže 90 % celosvetovej produkcie prvkov vzácnych zemín v súčasnosti pochádza z Číny;

    S.

    keďže prvotnú zodpovednosť za udržateľný rozvoj Arktídy nesú arktické štáty, no nemožno poprieť ani výrazný vplyv vonkajších faktorov, a preto má medzinárodné spoločenstvo povinnosť urobiť všetko pre ochranu arktického regiónu a zaistenie jeho stability a bezpečnosti;

    T.

    keďže cirkumpolárna Arktída je domovom viac ako štyroch miliónov ľudí vrátane vyše 40 rôznych skupín pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a pol milióna občanov EÚ; keďže jediní uznaní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska; keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity; keďže demografia je dôležitá pre regionálny rozvoj;

    U.

    keďže spolupráca v oblasti vedeckého výskumu má teraz, viac ako kedykoľvek v minulosti, kľúčový význam pre prekonanie problémov, ktoré prináša vážne zhoršovanie stavu životného prostredia a zmena klímy;

    V.

    keďže EÚ prispela viac ako 200 miliónmi EUR na výskum Arktídy prostredníctvom programu Horizont 2020;

    W.

    keďže EÚ je odhodlaná pracovať na vytvorení otvorenej a bezpečnej globálnej námornej oblasti v súlade s globálnou stratégiou EÚ a stratégiou námornej bezpečnosti EÚ;

    X.

    keďže spolupráca EÚ s Arktídou je založená na histórii, geografii, hospodárstve a výskume; keďže treba vyzdvihnúť význam udržateľného rozvoja, politiky súdržnosti a cezhraničnej spolupráce pre zmiernenie geopolitického napätia; keďže EÚ ako globálny aktér neustále preukazuje svoje odhodlanie zasadzovať sa za mierovú, ekologickú, spolupracujúcu, udržateľnú a prosperujúcu Arktídu a jej cieľom je zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ľudí žijúcich v Arktíde; keďže EÚ jasne uviedla, že je pripravená zohrávať ešte významnejšiu úlohu;

    Y.

    keďže EÚ je schopná rôznymi spôsobmi prispievať k riešeniu potenciálnych vznikajúcich výziev a predchádzať konfliktom v Arktíde;

    Z.

    keďže v súčasnosti sa čaká na rozhodnutie o žiadosti EÚ o to, aby sa stala riadnym pozorovateľom Arktickej rady, ktorej doručenie členovia Arktickej rady potvrdili v roku 2013; keďže prijatie konečného rozhodnutia bolo odložené z dôvodu nesúhlasu niektorých členov Arktickej rady; keďže Európsky parlament už v minulosti preukázal podporu tejto žiadosti; keďže EÚ sa aktívne zúčastňuje na práci príslušných skupín, pracovných skupín a expertných skupín Arktickej rady; keďže široké spektrum regionálnych kompetencií, odborných znalostí a existujúcich iniciatív EÚ môže slúžiť ako rámec pre spoločné projekty;

    AA.

    keďže Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko — pozorovatelia v Arktickej rade – sa výrazne angažujú v Arktíde a preukazujú veľký záujem o budúci dialóg a spoluprácu s Arktickou radou; keďže Estónsko a Írsko požiadali o status pozorovateľov v Arktickej rade;

    AB.

    keďže Island a Nórsko sú ako zaangažovaní a spoľahliví partneri prepojení s EÚ prostredníctvom Dohody o EHP a Schengenskej dohody;

    AC.

    keďže stabilita Arktídy bola dlho relatívne dobre zachovaná, ale čoraz viac ju ovplyvňuje rastúci medzinárodný záujem o región a meniaca sa bezpečnostná situácia vrátane postupnej remilitarizácie Ruskej federácie v regióne; keďže hospodárske a vojenské investície Ruskej federácie v Arktíde výrazne prevyšujú investície ostatných arktických štátov; keďže Ruská federácia nanovo a moderne prerobila a otvorila bývalé vojenské základne v severných regiónoch a posilnila schopnosť zabránenia prístupu/uzavretia územia (A2/AD) na strategickej trase cez Severné more (NSR), o ktorej nesprávne tvrdí, že je vnútornou vodnou cestou; keďže Rusko povýšilo svoju severnú flotilu na štatút vojenského okruhu a rozšírilo rôzne zložky svojich ozbrojených síl, ktoré sú okrem iného vybavené novými ponorkami, ľadoborcami s jadrovým a konvenčným pohonom, bojovými radarmi a raketovými systémami; keďže Rusko oživilo koncepciu obrany bašty zameranú na ochranu jeho strategických spôsobilostí od Barentsovho mora až po Beringov prieliv; keďže Rusko tiež zvýšilo svoje námorné a letecké hliadky, aktivity ponoriek a taktiky elektronického boja, čo je veľmi znepokojujúci vývoj situácie; keďže takýto geopolitický vývoj viedol k zvýšeniu počtu cvičení, prípadov nasadenia a hliadok a k nárastu investícií do spôsobilostí v Arktíde; keďže militarizácia oblasti je v rozpore s duchom spolupráce, ktorým sa vzťah medzi štátmi v Arktíde doteraz riadil;

    AD.

    keďže región Barentsovho mora je hlavným miestom na skúšanie systému balistických rakiet aj systému riadených striel, zatiaľ čo oblasť východne od súostrovia Nová Zem je hlavnou oblasťou jadrových skúšok;

    AE.

    keďže Rusko porušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť svojich mierových susedov a zablokovalo slobodu námornej plavby v Azovskom, Čiernom a Baltskom mori, čo nemožno pri posudzovaní budúcich scenárov zachovania súčasného mierového spolunažívania v Arktíde prehliadať;

    AF.

    keďže ďalekosiahle projekty a iniciatívy Číny vzbudzujú veľké obavy; keďže Čína uverejnila svoju prvú Bielu knihu o politike pre Arktídu v januári 2018 a dlhodobo sa usiluje o posilnenie svojej pozície v Arktíde, pričom sa vyhlásila za štát v susedstve Arktídy s ambíciou stať sa polárnou mocnosťou, a posilňuje spoluprácu s Ruskom v Arktíde; keďže Čína vytvorila polárnu hodvábnu cestu pre obchod cez arktický región ako rozšírenie svojej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a zorganizovala regionálne vedecké prieskumné misie, zriadila výskumné centrá v Arktíde a vyvinula 24 satelitov na pozorovanie polárnych oblastí; keďže Čína sa aktívne zúčastňuje na činnostiach Arktickej rady a zapája sa do dvojstrannej spolupráce s jednotlivými arktickými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom získať podporu jej iniciatív;

    AG.

    keďže väčšina arktických aktérov aktualizovala svoje stratégie vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu v Arktíde a rastúci hospodársky a geostrategický význam tohto regiónu;

    Medzinárodná spolupráca ako základ bezpečnej, stabilnej, prosperujúcej, prístupnej a mierovej Arktídy

    1.

    opätovne potvrdzuje, že Arktída má pre EÚ strategický a politický význam, keďže EÚ je zainteresovaná strana do arktických záležitostí a globálny aktér, a vyzdvihuje záväzok EÚ byť zodpovedným aktérom usilujúcim sa o dlhodobý udržateľný a mierový rozvoj regiónu prostredníctvom úplnej spolupráce s medzinárodnými partnermi; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany vrátane EÚ a jej členských štátov konali v záujme zachovania mierovej a úzkej medzinárodnej a regionálnej spolupráce, vedeckého výskumu, prosperity a nízkeho napätia v arktickom regióne, ako aj reagovali na veľmi znepokojujúce vplyvy a dôsledky zmeny klímy v regióne; domnieva sa, že Arktída zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní environmentálnej rovnováhy planéty, vyjadruje spokojnosť s tým, že región je už dlho miestom mieru a plodnej medzinárodnej spolupráce, a blahoželá Arktickej rade k jej 25. výročiu fungovania ako hlavného fóra pre spoluprácu v Arktíde, v rámci ktorého sa preukázala schopnosť zachovať konštruktívny a pozitívny duch spolupráce;

    2.

    podporuje platnosť troch základných pilierov integrovanej politiky EÚ pre Arktídu, konkrétne prijímanie ambicióznych opatrení proti zmene klímy a ochrana životného prostredia Arktídy, podporovanie udržateľného rozvoja a posilňovanie medzinárodnej spolupráce; vyzdvihuje dôležitosť vyváženej politiky EÚ pre Arktídu a zastáva názor, že EÚ má jedinečné postavenie na to, aby pomáhala koordinovať a dopĺňať politiky členských štátov pre Arktídu, a preto zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa Arktídy; naliehavo vyzýva EÚ, aby v prípade potreby zahrnula arktický rozmer do svojich odvetvových politík;

    3.

    zdôrazňuje významnú úlohu pozorovateľov v Arktickej rade, ktorí majú množstvo skúseností a dlhodobo sa zapájajú do vedeckej a politickej spolupráce v Arktíde; v tejto súvislosti víta pokračujúci dialóg medzi pozorovateľskými štátmi a predsedníctvom Arktickej rady; podporuje žiadosť EÚ stať sa riadnym pozorovateľom v Arktickej rade a nabáda členov Arktickej rady, aby kladne reagovali na žiadosť EÚ; zdôrazňuje však, že EÚ je de facto pozorovateľom v Arktickej rade s možnosťou zúčastňovať sa a prispievať za rovnakých podmienok ako ostatní pozorovatelia;

    4.

    zdôrazňuje, že EÚ musí prispievať k posilnenej multilaterálnej správe Arktídy, presadzovať udržateľné využívanie zdrojov, ako aj chrániť a zachovávať Arktídu v harmónii s jej obyvateľstvom; vyzýva EÚ, aby aj naďalej prispievala Arktickej rade svojimi odbornými znalosťami a financovaním, a to väčším zapojením sa do pracovných skupín Arktickej rady a jej rôznych projektov; domnieva sa, že severný región by sa mal vnímať ako súčasť severného susedstva EÚ, a preto sa zasadzuje za jej väčšiu účasť na existujúcich fórach; zdôrazňuje, že Severná dimenzia slúži ako konštruktívna aréna pre cezhraničnú spoluprácu s úspešným modelom odvetvovej spolupráce, kde EÚ rovnako prispieva k spoločnej politike ako Rusko, Nórsko a Island, či ďalší pozorovatelia; víta ďalšiu praktickú spoluprácu v širokej škále oblastí; zdôrazňuje spoluprácu medzi miestnymi a celoštátnymi, štátnymi aj neštátnymi subjektmi v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora, ktorej je EÚ riadnym členom, v otázkach, ktoré majú osobitný význam pre región Barentsovho mora; konštatuje, že Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora zohrala dôležitú úlohu pri budovaní dôvery a vzájomného porozumenia na severe a zároveň posilňuje spoluprácu medzi arktickými krajinami; konštatuje, že EÚ by sa mala zamerať aj na účasť na iných politických fórach súvisiacich s rozvojom Arktídy;

    5.

    víta prebiehajúcu aktualizáciu politiky EÚ pre Arktídu, ktorá musí odrážať záujem EÚ o Arktídu a riešiť kombinované výzvy súvisiace so zvýšenou medzinárodnou pozornosťou a s klimatickými, environmentálnymi, geopolitickými a geoekonomickými zmenami v regióne; domnieva sa, že do tejto politiky by mali byť zapojení noví aktéri, ako je Čína, a že v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ by sa mala venovať pozornosť aj bezpečnostnému rozmeru Arktídy; domnieva sa najmä, že do tejto politiky treba začleniť komplexný prístup k bezpečnosti, ktorý by sa mal venovať otázkam životného prostredia a zdravia, ako aj otázkam ochrany námornej dopravy; konštatuje, že takáto komplexná aktualizovaná politika založená na konsenze všetkých členských štátov umožní EÚ zohrávať v regióne účinnú, proaktívnu a ambicióznejšiu úlohu, pričom bude zohľadňovať naliehavé výzvy súvisiace so zmenou klímy a rastúcim geopolitickým významom Arktídy a zároveň slúžiť aj záujmom občanov EÚ, najmä tých, ktorí žijú v Arktíde, a obzvlášť pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje, že takáto politika musí odrážať vnútorný aj vonkajší rozmer vzťahov EÚ s Arktídou a mala by zahŕňať rozmer udržateľnej prepojenosti s cieľom vyriešiť kľúčové problémy, ktorým čelia arktickí obyvatelia, ako je zabezpečenie kvalitného internetového pripojenia;

    6.

    zastáva názor, že nová politika EÚ pre Arktídu by sa mala vo všeobecnosti využívať ako príležitosť na zvýšenie informovanosti a angažovanosti občanov EÚ, akademickej obce a podnikov, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa Arktídy; vyzýva na vytvorenie jednotného portálu pre Arktídu, ktorý by zahŕňal všetky iniciatívy a činnosti inštitúcií EÚ v oblasti Arktídy;

    7.

    konštatuje, že záujem o Arktídu a jej zdroje rastie; je hlboko znepokojený negatívnymi účinkami zmeny klímy, najmä rýchlym roztápaním ľadu a nadmerným využívaním zdrojov, čo vytvára nové prvky a situácie pre určité formy hospodárskeho rozvoja, ako aj ďalšie narušenie čím ďalej krehkejších arktických ekosystémov;

    8.

    zdôrazňuje, že komplexný model správy založený na medzinárodnom práve prospel všetkým arktickým štátom a regiónu ako celku a zabezpečil predvídateľnosť a stabilitu v regióne; zdôrazňuje, že existujúce regionálne štruktúry posilňujú dôveru a spoluprácu medzi arktickými štátmi; zdôrazňuje, že arktické štáty nesú primárnu zodpovednosť za riešenie problémov na svojich územiach; poukazuje však na to, že vonkajšie sily majú kľúčový vplyv na súčasné a budúce výzvy regiónu; opakuje, že medzinárodné právo je základným kameňom právneho rámca upravujúceho medzinárodné vzťahy v Arktíde, a zdôrazňuje význam dohovoru UNCLOS ako základného piliera všetkých námorných činností, a najmä jeho časti XV, s ohľadom na mierové riešenie námorných sporov a rôznych postupov urovnávania sporov v záujme určovania arktického kontinentálneho šelfu a riešenia otázok vnútroarktickej zvrchovanosti, pokiaľ ide o pobrežné vody; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a členským štátom, aby zohrávali významnejšiu úlohu pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov, a vyzýva USA, aby ratifikovali dohovor UNCLOS; zdôrazňuje tiež význam medzinárodných orgánov zriadených v rámci dohovoru UNCLOS vrátane Komisie pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS), Medzinárodného orgánu pre morské dno (ISBA) a Medzinárodného tribunálu pre morské právo (ITLOS), ako aj platforiem, ako sú Arktická rada, Konferencia poslancov Arktídy, Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora, Severná dimenzia a Organizácia Spojených národov, a naďalej sa zaväzuje k intenzívnej a aktívnej účasti na parlamentnej spolupráci v otázkach týkajúcich sa Arktídy;

    9.

    uznáva štatút zvrchovanosti arktických štátov a ich zvrchované práva v súlade s medzinárodným právom; domnieva sa, že ochrana úspechov mierovej spolupráce trvajúcej tri desaťročia je prvoradá; zdôrazňuje, že by sa mala v plnej miere využiť schopnosť EÚ nachádzať riešenia potenciálnych bezpečnostných výziev; zdôrazňuje, že množstvo zložitých a vzájomne prepojených otázok súvisiacich s hospodárskym, environmentálnym a bezpečnostným rozvojom Arktídy si vyžaduje nadviazanie dialógu medzi globálnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi o bezpečnostných potrebách regiónu;

    Zmena klímy v Arktíde

    10.

    vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami osobitnej správy IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, podľa ktorej globálne otepľovanie viedlo v posledných desaťročiach k rozsiahlemu zmenšovaniu kryosféry, pričom došlo k masovým stratám pevninských ľadovcov a ľadovcov, k zníženiu snehovej pokrývky a k zmenšeniu veľkosti a hrúbky arktického morského ľadu a k zvýšeniu teploty permafrostu; je veľmi znepokojený dôsledkami roztápania permafrostu na verejné zdravie a bezpečnosť, keďže dochádza k odkrývaniu baktérií a vírusov, ktoré boli po stáročia alebo tisícročia nečinné;

    11.

    zdôrazňuje, že Arktída stráca biodiverzitu alarmujúcou rýchlosťou, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami globálnej hodnotiacej správy IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách; zdôrazňuje, že strata biodiverzity nie je spôsobená len zmenou klímy, ale aj ťažbou v oceánoch a moriach, ktorá sa v Arktíde podľa názoru IPBES pravdepodobne rozšíri, ako bude pokračovať proces jej topenia;

    12.

    je znepokojený správami, že baktérie uvoľňované pri roztápaní permafrostu uvoľňujú uhlík poškodzujúci klímu, ktorý spolu s vírusmi môže predstavovať aj vážnu hrozbu pre zdravie zvierat a ľudí; konštatuje, že zmena klímy a topenie permafrostu majú škodlivý vplyv na schopnosť žiť a pracovať v regióne, pričom oboje viedlo k strate alebo degradácii existujúcej infraštruktúry, ciest a budov, ako aj k veľkému počtu priemyselných a dopravných nehôd a takisto ohrozuje kultúrne miesta a miesta kultúrneho dedičstva a spôsob života pôvodného obyvateľstva;

    13.

    zdôrazňuje, že EÚ by mala pri ochrane a rozvoji regiónu uplatňovať politiku, ktorá zaručí, že opatrenia na riešenie environmentálnych problémov budú zohľadňovať záujmy obyvateľstva arktického regiónu vrátane jeho pôvodných obyvateľov;

    14.

    naliehavo vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vypracúvaní ambiciózneho akčného plánu v oblasti klímy pre Arktídu, ktorý by riešil globálne znižovanie emisií skleníkových plynov a adaptáciu na zmenu klímy a zároveň podporoval inovatívne riešenia relevantné pre Arktídu;

    Geopolitický vývoj v Arktíde

    15.

    víta skutočnosť, že stabilita Arktídy je dlhodobo relatívne nedotknutá konfliktmi v iných častiach sveta, a zdôrazňuje, že je dôležité zabraňovať tomu, aby sa účinky presahovania, čo sa týka geopolitického vývoja v iných regiónoch, neprejavili aj v Arktíde; poznamenáva však, že bezpečnostná a vojenská situácia v Arktíde sa v posledných rokoch zásadne zmenila, a uznáva strategickú dôležitosť regiónu; konštatuje, že bezpečná, stabilná, udržateľná, mierová a prosperujúca Arktída zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska bezpečnosti Európy ako celku a jej strategického kontextu; ďalej zdôrazňuje, že vojenská činnosť v Arktíde musí byť predvídateľná, transparentná a vykonávaná spôsobom, ktorým sa presadzuje bezpečnosť a stabilita, keďže zvýšená militarizácia v kombinácii so zhoršenými geopolitickými vzťahmi na celom svete môže viesť k incidentom a zvýšeniu bezpečnostných rizík; preto vyzýva na posilnený regionálny dialóg, cezhraničnú spoluprácu a zdržanlivosť vo vojenskej sfére a podporuje proces rokovaní a prijímaní opatrení na budovanie dôvery zameraných na dlhodobý cieľ znižovania vojenského vybavenia v regióne;

    16.

    berie na vedomie osobitnú geografickú situáciu Ruskej federácie, ktorej teritoriálne vody a hospodárske zóny ďaleko presahujú vody a zóny všetkých ostatných arktických štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Rusko je automatickým partnerom vzhľadom na svoje osobitné geografické charakteristiky, pre ktoré nesie aj väčšiu zodpovednosť;

    17.

    berie na vedomie popredné miesto Arktídy vo vojenských stratégiách všetkých aktérov tohto regiónu a naliehavo ich vyzýva, aby ustanovili svoje politiky pre oblasť Arktídy v úplnom súlade s medzinárodným právom; vyjadruje vážne znepokojenie nad postupným budovaním vojenských síl Ruskom, ktoré bolo najrozsiahlejšie spomedzi arktických štátov a zahŕňa rozvoj spôsobilostí v oblasti zabraňovania prístupu/uzatvárania územia (A2/AD), ako aj opätovnú aktiváciu a obnovu námorných jadrových síl a flotily ľadoborcov, z ktorých niektoré plánuje Rusko vybaviť riadenými strelami s plochou dráhou letu a systémami elektronického boja; domnieva sa, že takéto činnosti nie sú odôvodnené vojenskou situáciou na mieste a výrazne prekračujú legitímne obranné účely, a teda odrážajú vôľu Ruska dosiahnuť strategickú vojenskú nadradenosť v regióne, čo povedie k nestabilite a zvýšenému riziku konfrontácie a odchyľuje sa od Murmanskej iniciatívy z roku 1987, ktorej cieľom bolo transformovať Arktídu na medzinárodnú „zónu mieru“; naliehavo žiada krajiny v okolí severného pólu, aby nebudovali vojenské stanovištia ani vedecké stanice, ktoré chránia vojenské sily;

    18.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že namiesto zamerania sa na prínosy spolupráce sa Rusko rozhodlo zaujať oveľa konkurenčnejší, dokonca konfrontačný prístup k Arktíde, keďže ju pokladá za oblasť vojenskej, územnej a hospodárskej expanzie a za arénu pre svoje veľmocenské ambície;

    19.

    vyzýva všetky arktické štáty, aby nadviazali konštruktívny a vzájomne prospešný dialóg o všetkých otázkach siahajúcich od ochrany životného prostredia cez hospodársky rozvoj až po vojenské operácie; zdôrazňuje, že EÚ a Rusko majú významné spoločné záujmy vo viacerých oblastiach súvisiacich s Arktídou, a to aj v oblasti námornej bezpečnosti a cezhraničnej spolupráce v otázkach životného prostredia; zdôrazňuje však, že konštruktívna spolupráca by mala byť v súlade so zásadou selektívnej angažovanosti, a to aj v otázkach zmeny klímy a životného prostredia, a nemala by ohroziť ciele sankcií a reštriktívnych opatrení prijatých v dôsledku konania ruskej vlády v iných častiach sveta a mala by byť v súlade so stratégiou EÚ voči Ruskej federácii; konštatuje, že Arktická rada by sa mala považovať za platformu na udržiavanie a pokračovanie otvoreného dialógu s Ruskom o otázkach, ktoré sú dôležité aj pre EÚ;

    20.

    domnieva sa, že EÚ musí pozorne sledovať krok Číny, ktorá Arktídu zahrnula do svojich programov hospodárskeho rozvoja s ambíciou zaradiť arktickú trasu cez Severné more do svojej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta („polárna hodvábna cesta“), a zahrnúť ho do svojej aktualizovanej politiky pre Arktídu, pretože tento krok vedie k spochybneniu akejkoľvek myšlienky, že Arktída by sa mohla považovať za samostatný región neohrozený globálnou geopolitikou; v tejto súvislosti berie na vedomie investície Číny do výskumu, nových ľadoborcov a strategických infraštruktúrnych projektov v Arktíde, ktoré pripomínajú fungovanie krajiny v iných častiach sveta, a pripomína, že EÚ by nemala stratiť dôležitú pozíciu v tejto oblasti na úkor tretích krajín; vyjadruje znepokojenie nad pokusmi Číny investovať do námorných prístavov pozdĺž trasy cez Severné more a získať ťažobné práva okrem iného ako spôsob na ustálenie svojej prítomnosti v Arktíde a naliehavo vyzýva arktické štáty, aby dôkladne preskúmali zahraničné investície do ich subjektov a infraštruktúry strategického významu;

    Zaručenie slobody plavby

    21.

    víta prijatie a nadobudnutie platnosti medzinárodného kódexu IMO pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex) 1. januára 2017;

    22.

    vyzýva na posúdenie vykonávania polárneho kódexu IMO, ako aj noriem a povinností vyplývajúcich z dohovorov SOLAS a MARPOL s cieľom zistiť, či ich v plnej miere vykonávajú subjekty pôsobiace v Arktíde, a identifikovať medzery a nedostatky, ktoré treba ďalej riešiť; naliehavo vyzýva všetky arktické pobrežné štáty, aby urýchlene prijali opatrenia potrebné na úplné presadzovanie polárneho kódexu; nabáda plavidlá, ktoré nepodliehajú dohovoru SOLAS, aby dobrovoľne vykonávali tieto bezpečnostné opatrenia a riadili sa ďalšími opatreniami a usmerneniami pre bezpečnú a ekologickú navigáciu a prevádzku v Arktíde;

    23.

    Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa výraznejšie zasadzovali za účinné vykonávanie medzinárodných dohovorov, ako je Parížska dohoda, Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, polárny kódex, Aarhuský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite;

    24.

    naliehavo žiada spoločnú zodpovednosť za bezpečnosť ľudského života na mori a za udržateľnosť polárneho prostredia, keďže počet plavieb v polárnej oblasti a ich rozmanitosť v nadchádzajúcich rokoch porastie; v tejto súvislosti víta okrem polárneho kódexu aj opatrenia týkajúce sa trás lodí, ktoré sú zamerané na zníženie rizika mimoriadnych udalostí, ako aj opatrenia týkajúce sa bezrizikových zón na zlepšenie bezpečnosti plavby a na ochranu krehkého a jedinečného prostredia; vyzdvihuje úlohu EÚ a jej členských štátov pri predchádzaní konfliktom v Arktíde a ich riešení, pri budovaní civilných bezpečnostných mechanizmov, posilňovaní kapacít krízového riadenia a pátracích a záchranných infraštruktúr; zdôrazňuje, že EÚ môže prispieť svojimi odbornými znalosťami v oblasti bezpečnosti a ochrany námornej dopravy prostredníctvom námorných a navigačných spôsobilostí a informovanosti; uznáva, že v oblasti pátracích a záchranných operácií už existuje významná cezhraničná spolupráca; nabáda EÚ, aby posilnila svoje príspevky k prevencii núdzových situácií, pripravenosti a reakcii na katastrofy v rámci Arktickej rady, Fóra pobrežnej stráže v oblasti Arktídy a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora; so znepokojením však berie na vedomie rozvíjajúcu sa a rýchlo rastúcu námornú dopravu a ťažbu zdrojov energie pozdĺž trasy cez Severné more, ktorá sa stala ohniskom geopolitického napätia a environmentálnych obáv; berie na vedomie rastúci hospodársky záujem o rozvoj trasy cez Severné more, najmä zo strany Ruska a Číny, ako prostriedku na podporu hospodárskeho rastu a ako celosvetovo konkurencieschopnej národnej dopravnej siete; berie na vedomie rozvoj rozsiahlych energetických projektov, ako je súčasná rusko-čínska spolupráca na projekte LNG Jamal a arktický LNG 2, a je znepokojený tým, že takéto projekty výrazne zvyšujú objem lodnej dopravy po trase cez Severné more a vyvíjajú značný tlak na už aj tak ohrozený arktický ekosystém;

    25.

    uvedomuje si veľkú výhodu Ruska v množstve ľadoborcov a čínsky rozvoj programov na výstavbu ľadoborcov a nabáda členské štáty a ostatné partnerské krajiny, aby si v tejto súvislosti vytvorili vlastné kapacity; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať výstavbu a nasadenie väčšieho počtu ľadoborcov a lodí so zosilnenou protiľadovou konštrukciou plaviacich sa pod vlajkou EÚ;

    26.

    zdôrazňuje potrebu posilnenia námorného dozoru a výmeny informácií v arktickom regióne; podporuje ďalšie investície do monitorovania kozmického priestoru a navigácie prostredníctvom satelitných sietí Copernicus a Galileo, ako aj informácií in situ z Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) s cieľom zlepšiť reakciu na núdzové situácie, bezpečnú navigáciu a poznatky o zmene klímy; konštatuje, že zvyšujúca sa ľudská činnosť v regióne vrátane nárastu cestovného ruchu vyvoláva vážne obavy týkajúce sa bezpečnosti ľudí, najmä v súvislosti s drsnými poveternostnými podmienkami a obmedzenými pátracími a záchrannými kapacitami; zastáva názor, že medzinárodná spolupráca, ako aj úzke partnerstvá medzi vojenským, verejným a mimovládnym sektorom sú nevyhnutné na zabezpečenie primeranej civilnej ochrany v regióne; zdôrazňuje, že treba podporovať a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti pátrania a záchrany (SAR) a prispievať k interoperabilite pátracích a záchranných jednotiek prostredníctvom spoločných cvičení; odporúča, aby členské štáty zvážili vytvorenie nových projektov stálej štruktúrovanej spolupráce zameraných napríklad na reakcie v oblasti SAR alebo životného prostredia, ktorých cieľom by bolo posilnenie spôsobilostí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v Arktíde; nabáda EÚ a členské štáty, aby vykonávali simulácie toho, ako sa dá vo všeobecnosti v Arktíde uplatňovať mechanizmus civilnej ochrany;

    27.

    trvá na tom, že je veľmi dôležité, aby sa v Arktíde plne dodržiavali práva zahraničných lodí podľa dohovoru UNCLOS, najmä jeho článkov 17 – 21 a 37 – 41, vrátane práva pokojného prechodu, práva tranzitného prechodu a slobody plavby; odsudzuje kroky Ruska, ktorými obmedzuje práva na plavbu po trasách cez Severné more tým, že ich označuje za vnútorné vody pod svojou úplnou suverénnou kontrolou, vytvára regulačné a administratívne prekážky pre zahraničnú plavbu na trase a zavádza povinnosť získať povolenie Ruska na vstup do jeho výhradnej hospodárskej zóny a výsostných vôd a na prechod cez ne a tým, že nestanovilo výslovnú výnimku pre plavidlá so zvrchovanou imunitou; zdôrazňuje, že každé opatrenie obmedzujúce slobodu plavby by malo byť v súlade s dohovorom UNCLOS a medzinárodným obyčajovým právom; vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala pravidlá kodifikované v dohovore UNCLOS a rešpektovala záväzky, ktoré prijala pripojením sa ku každoročným výzvam Valného zhromaždenia OSN, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, zabezpečili zosúladenie svojich námorných nárokov s dohovorom UNCLOS;

    28.

    zdôrazňuje, že rozvoj severných dopravných priechodov by mal byť udržateľný a mal by prispievať k ekologickejšej transformácii; konštatuje, že napríklad nové severné železničné spojenia by stimulovali hospodárstva severných a pobaltských štátov a zlepšili prístup na trh na osi sever – juh; preto vyzýva Komisiu, aby riešila otázky severnej dopravy a identifikovala príležitosti v kontexte partnerstva Severnej dimenzie pre dopravu a logistiku (NDPTL); zdôrazňuje, že v regióne Severnej dimenzie sú potrebné lepšie prepojenia s cieľom znížiť odľahlosť a zabezpečiť prepojenosť v reakcii na globálny rozvoj;

    Udržateľný rozvoj a využívanie strategických zdrojov

    29.

    zdôrazňuje význam Arktídy pre energetickú bezpečnosť EÚ, dôrazne trvá na udržateľnom využívaní energetických zdrojov v Arktíde na základe vedeckých poznatkov a zdôrazňuje potrebu posilnenej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vytvorených v EÚ a energetickej účinnosti, ktorá výrazne zníži závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepší jej postavenie z hľadiska bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu bojovať proti zmene klímy tým, že sa budú dodržiavať ciele Parížskej dohody;

    30.

    konštatuje, že zmena klímy vedie k znižovaniu vrstvy ľadu a tým k zvýšenej dostupnosti obrovských zdrojov uhľovodíkov v arktickom regióne, čo mení geostrategickú dynamiku regiónu a môže mať dôsledky pre medzinárodnú stabilitu; vyzýva štáty v regióne, aby sa naďalej snažili riešiť všetky súčasné alebo budúce konflikty týkajúce sa prístupu k prírodným zdrojom v Arktíde prostredníctvom konštruktívneho dialógu v súlade s medzinárodným právom, konkrétne s dohovorom UNCLOS, a v duchu vyhlásenia z Ilulissatu z roku 2008;

    31.

    uznáva environmentálne riziko, ktoré so sebou prináša ťažba ropy a zemného plynu v Arktíde; zdôrazňuje, že hospodársky rozvoj Arktídy, najmä prieskum a ťažba prírodných zdrojov v Arktíde, by mal prebiehať v súlade s medzinárodným právom a príslušnými medzinárodnými dohovormi a pravidlami, ako aj v súlade s prísnymi ochrannými environmentálnymi normami, a vyzýva na stanovenie prísnych požiadaviek na prieskum a ťažbu nových zásob uhľovodíkov v regióne; v tejto súvislosti je znepokojený pretrvávajúcimi pokusmi, najmä Ruska, ale aj súkromných spoločností z iných krajín, o realizáciu rozsiahlych ťažobných projektov s veľkým dosahom bez primeraného posúdenia ich vplyvu na životné prostredie; preto naliehavo vyzýva všetky arktické štáty, aby zabezpečili primerané ex ante posúdenie vplyvu všetkých ťažobných projektov na životné prostredie, a zdôrazňuje nevyhnutnosť dodržiavania regulačných noriem;

    32.

    zdôrazňuje, že kľúčovým cieľom v Arktíde by mali byť ochrana životného prostredia a riadenie znečistenia spôsobeného človekom; odrádza od ťažby arktických zdrojov, ak je vedecky dokázané, že spôsobuje nenapraviteľné škody na ekosystéme nielen Arktídy, ale aj mimo nej;

    33.

    víta prácu Arktickej rady v boji proti znečisťovaniu Arktídy a vyzýva EÚ, aby v nej zohrávala aktívnu úlohu a poskytovala pomoc;

    34.

    vyjadruje veľké znepokojenie nad nedávnou environmentálnou katastrofou spôsobenou spoločnosťou Norilsk Nickel, ktorá viedla k historicky najväčšiemu úniku ropy v polárnej časti Arktídy, ale aj v súvislosti s toxickou odpadovou vodou, ktorá bola odčerpávaná zo sedimentačnej nádrže a vylievaná do tundry, a s ďalšími únikmi, ku ktorým pravidelne dochádza a stále sa nevyskytujú v oficiálnych štatistikách; víta súdne rozhodnutia o uložení pokuty spoločnosti, zároveň však vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným prístupom novinárov a odborníkov na miesta nehody a vyzýva ruské orgány, aby vytvorili transparentné a účinné postupy na oznamovanie a sledovanie takýchto environmentálnych katastrof; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k takýmto nehodám často dochádza na pôde pôvodného obyvateľstva, čo vedie k strate ich schopnosti pokračovať v ich tradičnom spôsobe života; vyzýva EÚ, aby podporovala obhajcov práv na priaznivé životné prostredie a novinárov, ktorí vyšetrujú takéto prípady, a aby využívala vlastné aktíva, ako je Copernicus, na sledovanie takéhoto znečistenia v Arktíde a na vykonanie dôkladného posúdenia dôsledkov ťažby orientovanej len na zisk pre životné prostredie a človeka; podporuje spoluprácu s arktickými štátmi pri vývoji systémov rýchlej reakcie na riadenie environmentálnych katastrof v reálnom čase, najmä ropných škvŕn;

    35.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že ruské spoločnosti naďalej znižujú svoje investície do ochrany životného prostredia a výrobných zariadení na úplné minimum, aby dosiahli čo najväčší zisk v čo najkratšom čase, čo vedie k trvalému vypúšťaniu toxických látok do atmosféry, ktoré už zničilo nielen životné prostredie, ale aj väčšinu arktických miest, ako je Norilsk, a zaradilo ich medzi najviac znečistené mestá na svete;

    36.

    domnieva sa, že Arktída by mala zohrávať ústrednú úlohu v Európskej aliancii pre suroviny, čím by sa podporila európska produkcia kritických nerastov, znížila závislosť od Číny, pokiaľ ide o prvky vzácnych zemín, a rozvinuli by sa príležitosti pre ekologický hospodársky rast, čo je rozhodujúce z hľadiska ďalšieho rozvoja ekologických technológií a boja proti zmene klímy, ktorá predstavuje hlavnú hrozbu pre región; zastáva názor, že rozhodnutia miestnych orgánov o ťažbe nerastných surovín by sa mali prijímať transparentne; víta iniciatívy v európskej časti Arktídy zamerané na udržateľnú ťažbu a zníženie emisií oxidu uhličitého, napríklad prostredníctvom projektu prvej svetovej produkcie železa bez fosílnych palív (HYBRIT), v rámci ktorého sa zohľadňuje rastúci dopyt po oceli a potreby čoraz elektrifikovanejšej spoločnosti;

    37.

    poznamenáva, že Arktída je bohatá na nerastné suroviny, a zdôrazňuje, že európska Arktída zohráva dôležitú úlohu z hľadiska zásobovania EÚ surovinami, okrem iného dodávaním základných zdrojov, technológií a know-how na dosiahnutie digitálnej a zelenej transformácie; konštatuje, že väčšina kritických surovín EÚ sa nachádza v Arktíde, čo by v prípade riadneho a udržateľného riadenia mohlo posilniť nezávislosť EÚ; berie na vedomie skutočnosť, že jedným z faktorov, ktoré vedú Peking k tomu, aby získal kontrolu nad arktickými zásobami, je želanie udržať si dominantné postavenie v dodávateľských reťazcoch životne dôležitých zdrojov a kľúčových zložiek vznikajúcich technológií;

    38.

    požaduje zvýšenie dostupnosti digitálnej infraštruktúry v Arktíde, čím sa podporí podnikanie, inovácie a diverzifikácia hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že je nevyhnutné presadzovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo vzdialených arktických komunitách; povzbudzuje k ďalšej práci na inovačných energetických riešeniach a na súvisiacej výstavbe kapacít v Arktíde s cieľom predchádzať zmene klímy a zároveň zohľadňovať potreby spoločnosti; zdôrazňuje strategický význam podmorských telekomunikačných káblov v severnom Atlantiku, ktoré zabezpečujú viac ako 95 % medzinárodných telekomunikácií; opätovne zdôrazňuje význam posilnenia transatlantickej spolupráce pri ochrane a zabezpečovaní rešpektovania medzinárodných nástrojov, ktorými sa spravujú podmorské káble, vrátane dohovoru UNCLOS; zdôrazňuje úlohu, ktorú Arktída zohráva vďaka svojej klimatologickej aj geografickej konkurenčnej výhode s ohľadom na digitálnu prepojenosť medzi Severnou Amerikou, Európou a Áziou, ako aj na umiestnenie centier na ukladanie dát; poznamenáva, že nové digitálne diaľnice prostredníctvom rozšíreného optického káblového systému a infraštruktúry by mali tiež umožniť lepšiu digitálnu prepojenosť arktických komunít, ako aj podporiť zdravotnú starostlivosť a sociálne služby (napr. telezdravotnícke služby), e-vzdelávanie a zabezpečiť celkovo ľahší prístup k svetovému hospodárstvu;

    39.

    uznáva, že v arktickom regióne sa neinvestuje dostatočne; domnieva sa, že EÚ môže prispieť k hospodárskemu, sociálnemu a udržateľnému rozvoju v prospech arktických komunít, najmä v oblasti energetiky, dopravy a infraštruktúry; domnieva sa, že arktické regióny sú ústredným miestom inovatívnych priemyselných odvetví, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska udržateľného rozvoja;

    40.

    zdôrazňuje, že vzhľadom na dlhé vzdialenosti, riedko osídlené oblasti, drsné podnebie a demografickú nerovnováhu má zvýšenie prepojenosti, prístupnosti a integrácie komunít prostredníctvom investícií do informačných a komunikačných technológií a dopravnej infraštruktúry (v železničnej, námornej, pozemnej a leteckej doprave) zásadný význam pre zlepšenie produktivity a obchodu v Arktíde i mimo nej; domnieva sa, že lepšia doprava a širokopásmové pripojenie takisto zvýšia príležitosti pre cezhraničnú mobilitu pracovníkov a študentov, ako aj pre ďalšie rozšírenie spolupráce; zdôrazňuje užitočnosť miestnych nástrojov, ako sú stratégie inteligentnej špecializácie a územná spolupráca, na prispôsobenie udržateľných investícií v Arktíde a domnieva sa, že tieto politiky EÚ by sa mali ďalej rozvíjať a prepojiť s politikou EÚ pre Arktídu; požaduje vytvorenie osobitnej investičnej platformy, ktorá by uľahčila užšiu hospodársku spoluprácu medzi hospodárstvami EÚ a Arktídy v súčinnosti s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom;

    41.

    berie na vedomie úlohu súkromného sektora pri vývoji udržateľných riešení pre Arktídu; vyzýva Komisiu, aby podporovala investície európskych spoločností do kľúčových odvetví, ako je výroba energie z obnoviteľných zdrojov, logistika a rozvoj elektrickej siete, a zároveň identifikovala investičné príležitosti v rámci investičných a finančných nástrojov EÚ s cieľom uľahčiť prístup európskych spoločností na trh Arktídy; zdôrazňuje význam obchodu a investícií do digitálnej infraštruktúry, inovácií a hospodárskeho rozvoja v Arktíde za užšej spolupráce medzi vládami, akademickou obcou a podnikmi; vyzýva EÚ, aby obmedzila technické prekážky obchodu a posilnila svoju spoluprácu so zástupcami podnikov, pričom nabáda na ďalšiu podporu Arktickej hospodárskej rady; trvá na tom, aby spoločnosti so sídlom alebo pôsobiace v EÚ prísne dodržiavali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, pokiaľ ide o všetky ich obchodné operácie a vzťahy s arktickým regiónom, a aby zabezpečili účinné procesy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia; vyzýva tieto subjekty, aby vo všetkých fázach procesu zabezpečili účinné, zmysluplné a informované konzultácie s dotknutými aj potenciálne dotknutými zainteresovanými stranami vrátane pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje, že hospodárske činnosti v Arktíde by mali byť udržateľné a mali by prihliadať na svoj vplyv na životné prostredie, najmä na zmenu klímy, a svoje sociálne dôsledky; zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory udržateľného regionálneho rozvoja v prospech obyvateľov Arktídy, nízkouhlíkových činností, znalostného a obehového hospodárstva;

    42.

    vo všeobecnosti podporuje názor vyjadrený v dohode o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu, že využívanie prírodných zdrojov by sa malo uskutočňovať len vtedy, keď existuje primeraná istota, že nedôjde k poškodeniu životného prostredia, a zdôrazňuje význam uplatňovania prístupu predbežnej opatrnosti k arktickému a subarktickému rybolovu vo všetkých fázach; podčiarkuje význam opatrení na riadenie rybárstva založených na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti; konštatuje, že arktické pobrežné štáty sa dohodli na rámci riadenia činností v Arktíde vrátane záväzku urovnať prekrývajúce sa nároky voči námorným oblastiam; vyjadruje podporu existujúcim regionálnym organizáciám pre riadenie rybárstva a globálnym dohodám týkajúcim sa rybárstva, lodnej dopravy a morského prostredia; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť zapojená do riadenia populácií rýb v súlade s dohovorom UNCLOS;

    43.

    konštatuje, že EÚ dostáva veľkú časť svojho dovozu rýb z Arktídy, a uvedomuje si, že spory týkajúce sa rybolovu budú pravdepodobne narastať, okrem iného pre vyčerpanie populácií rýb v niektorých oblastiach a ich migráciu do iných oblastí, čo je čiastočne spôsobené zmenou klímy; z tohto dôvodu víta podpísanie dohody o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu, ktorej cieľom je dosiahnuť v Arktíde udržateľný rozvoj a ktorou sa zavedie prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu, a vyzýva na jej urýchlené nadobudnutie platnosti; uznáva význam vyhlásenia z Osla pre dosiahnutie tejto záväznej dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu; víta začlenenie zástupcov organizácií pôvodného obyvateľstva do delegácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ich účasť a účasť mimovládnych organizácií sa obmedzila len na úlohu pozorovateľov;

    Slúžiť miestnym komunitám a chrániť práva pôvodného obyvateľstva

    44.

    víta dosiahnuté úspechy, ale pripomína, že vo väčšine severských krajín sú pre oblasť Arktídy priemery stále horšie ako národné priemery, pokiaľ ide o chudobu, nízku strednú dĺžku života a veľmi obmedzený ľudský a hospodársky rozvoj; uvedomuje si, že technologická transformácia a zmena klímy ovplyvňujú tradičný štýl a spôsob života pôvodného obyvateľstva, a preto opakuje svoju výzvu na aktívne zapojenie všetkých komunít a obyvateľov Arktídy, a najmä pôvodného obyvateľstva, ktoré má miestne a praktické znalosti, do rozhodovacích procesov týkajúcich sa rozhodnutí o rozvoji; v tejto súvislosti dôrazne podporuje úplné a účinné vykonávanie článku 19 UNDRIP, najmä pokiaľ ide o potrebu získať slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas pôvodného obyvateľstva pred prijatím a vykonávaním legislatívnych alebo administratívnych opatrení, ako aj pred realizáciou rozvojových projektov, ktoré sa ich môžu týkať;

    45.

    uznáva, že roztápanie ľadu a miernejšie teploty vytláčajú pôvodné obyvateľstvo, a tým ohrozujú pôvodný spôsob života; uznáva želanie obyvateľov a vlád arktického regiónu so suverénnymi právami a povinnosťami, aby sa pokračovalo v udržateľnom hospodárskom rozvoji a súčasne boli chránené tradičné zdroje obživy pôvodného obyvateľstva a veľmi citlivá povaha arktických ekosystémov a prihliadalo sa na ich skúsenosti s využívaním a rozvíjaním rôznych zdrojov tohto regiónu udržateľným spôsobom;

    46.

    zdôrazňuje potrebu zabezpečiť zachovanie kultúry, tradícií a jazykov pôvodného obyvateľstva tým, že sa vytvoria programy budovania kapacít na zvýšenie informovanosti o rozmanitosti, histórii a právach pôvodného obyvateľstva, a to nielen pre mladých ľudí spomedzi pôvodného obyvateľstva, ale aj pre nepôvodné obyvateľstvo v celom regióne; vyzýva delegácie EÚ v arktických štátoch, aby sa zapojili do skutočného a inkluzívneho dialógu s pôvodným obyvateľstvom na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a slúžili ako kontaktné miesta pre otázky pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu, aby zamestnanci týchto delegácií EÚ boli oboznámení s právami pôvodného obyvateľstva, ktoré boli potvrdené v UNDRIP; víta rastúce uznávanie práv pôvodného obyvateľstva vo vonkajších politikách EÚ; vyzýva na posilnenie súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ pre oblasť Arktídy v tejto veci;

    47.

    opakuje svoju výzvu, aby sa do rozhodovacích procesov týkajúcich sa možností rozvoja aktívne zapojili všetci obyvatelia Arktídy, ktorí majú miestne a praktické znalosti, najmä pôvodné obyvateľstvo;

    48.

    vyjadruje poľutovanie nad úsilím ruskej vlády o podriadenie občianskej spoločnosti, čo má veľmi negatívny vplyv na pôvodné obyvateľstvo, a to obmedzovaním nezávislosti ich zastúpení a partnerstiev na medzinárodných fórach a blokovaním prístupu k externým finančným prostriedkom; poznamenáva, že podobným problémom čelia aj iné mimovládne organizácie vrátane environmentalistov;

    49.

    zastáva názor, že pri všetkých činnostiach v arktickom regióne vrátane riadenia a využívania arktických prírodných zdrojov by sa mali rešpektovať práva pôvodného obyvateľstva a ostatných miestnych obyvateľov, pre ktorých by zároveň tieto činnosti mali byť prínosom; v tejto súvislosti sa zasadzuje za silnejšie prepojenie medzi podnikmi pôsobiacimi v Arktíde a miestnymi komunitami s cieľom vytvárať hospodárske a výskumné príležitosti, pracovné miesta a udržateľný rozvoj zdrojov a podporuje vykonávanie noriem, ako je arktický investičný protokol a iniciatíva OSN za globálny pakt; pripomína existujúce medzinárodné nástroje, ktorými sa ustanovujú jurisdikcie, práva a povinnosti štátov v oblasti riadenia a udržateľného využívania prírodných zdrojov, a trvá na tom, aby sa tieto nástroje naďalej v plnej miere dodržiavali; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť medziľudskú spoluprácu, prístup k vzdelávaniu a podnikateľským príležitostiam a podporu pre mladých ľudí v Arktíde;

    50.

    zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa ambíciami, potrebami a výzvami, ktorým čelí miestne obyvateľstvo, najmä pokiaľ ide o medziľudskú spoluprácu, prepojenosť, prístup k internetu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a zamestnanie, predovšetkým s ohľadom na mladých ľudí a marginalizované skupiny; zdôrazňuje, že aktualizovaná politika pre Arktídu musí zahŕňať ambiciózny rodový rozmer; žiada, aby sa posilnilo financovanie programov, ako sú program „zo severu na sever“ a iné programy mobility zamerané najmä na mladých ľudí žijúcich v Arktíde, a aby sa zvýšila podpora a zdroje, ktoré pomôžu obyvateľom Arktídy prispôsobiť sa zásadným zmenám spôsobeným zmenou klímy;

    51.

    opakuje svoju výzvu určenú všetkým zostávajúcim členským štátom, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve;

    Veda a znalosti

    52.

    vyzýva arktické štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite, najmä pokiaľ ide o ochranu in situ; vyzýva všetky štáty, aby zabezpečili, že pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity Arktídy sa budú zúčastňovať na poradách a rozhodovacích procesoch príslušných medzinárodných diplomatických fór o zmene klímy a biodiverzite; podporuje odporúčanie, aby pôvodné obyvateľstvo malo priamy prístup k finančným prostriedkom zo Zeleného klimatického fondu (GCF) na svoje iniciatívy v oblasti udržateľného zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

    53.

    zdôrazňuje významný prínos EÚ a jej členských štátov v oblasti polárnej vedy, ktorá bude nevyhnutná na porozumenie globálnym a miestnym účinkom zmeny klímy, a vyzdvihuje význam znalostí ako základného prvku pre prijímanie politických rozhodnutí a udržateľný rozvoj v Arktíde; opakuje výzvu zo 14. konferencie poslancov arktického regiónu, aby sa posilnila vedomostná základňa a zlepšila vedecká spolupráca s pomocou novej iniciatívy Medzinárodný polárny rok; podporuje medzinárodné úsilie vynakladané v oblasti vedy, znalostí a inovácií s arktickým rozmerom, ako aj spoluprácu v oblasti výskumu v Arktíde, napríklad uzavretie a vykonávanie Dohody o posilnení medzinárodnej vedeckej spolupráce v Arktíde;

    54.

    konštatuje, že EÚ je hlavným financovateľom arktického výskumu prostredníctvom programov ako Horizont 2020; zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie výskumu a vývoja v Arktíde z prostriedkov EÚ; požaduje väčšiu viditeľnosť a koordináciu výskumu a inovácií zameraných na Arktídu, a to aj v rámci programu Horizont Európa; vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexný prehľad finančných prostriedkov EÚ určených pre tento región a zložiek týkajúcich sa Arktídy v horizontálnych programoch EÚ, a naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla ambiciózny, perspektívny a environmentálne udržateľný investičný plán pre Arktídu; domnieva sa, že v rámci takéhoto plánu by sa malo zvýšiť financovanie v kľúčových oblastiach, ako je vedecký výskum, a prideliť väčší objem finančných prostriedkov na výskum, vývoj a inovácie v Arktíde, vesmírnu, digitálnu a dopravnú infraštruktúru, vesmírne technológie, udržateľnú lodnú dopravu, udržateľnú ťažbu a spracovanie surovín, energiu z obnoviteľných zdrojov a iné nízkouhlíkové činnosti a na cestovný ruch; zdôrazňuje, že treba zlepšiť synergie medzi existujúcimi nástrojmi financovania, aby sa zabránilo možnej duplicite a maximalizovali sa interakcie medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ;

    55.

    konštatuje, že Arktída má obrovský potenciál pre inovácie a udržateľné využívanie zdrojov, ako aj pre vyvíjanie postupov, ktoré možno následne realizovať na celom svete, pričom je skúšobným prostredím okrem iného pre geotermálne, veterné a vodné projekty, bezuhlíkovú výrobu ocele a ekologickejšiu výrobu batérií; uznáva prínos vesmírnych programov EÚ, ako sú Copernicus, Galileo, Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie a satelitné komunikácie, k bezpečnosti a ochrane životného prostredia, mora a ľudí v Arktíde tým, že umožňujú okrem iného monitorovanie vývoja ľadu, udržateľné riadenie morských zdrojov, odhaľovanie znečistenia, núdzové varovanie, identifikáciu a sledovanie pohybov v námornej doprave, ako aj pátracie a záchranné služby; podporuje nepretržité investície do rozvoja týchto spôsobilostí a odporúča ich uplatňovanie v Arktíde v spolupráci s arktickými štátmi, ktoré sú členmi EÚ a/alebo NATO, a pod ich vedením;

    Viac EÚ v Arktíde, viac Arktídy v EÚ

    56.

    víta vymenovanie osobitného vyslanca pre otázky Arktídy v roku 2017; podporuje pokračovanie jeho mandátu a oceňuje prácu súčasného osobitného vyslanca; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zlepšili spoluprácu medzi útvarmi a súdržnosť medzi rôznymi programami a investíciami v Arktíde, a nabáda ich, aby vyčlenili primerané prostriedky, ktorých výška bude odzrkadľovať ambície politiky EÚ pre Arktídu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila osobitnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude komplexne venovať severnej Európe a Arktíde; konštatuje, že vnútorná koordinácia EÚ v záležitostiach týkajúcich sa Arktídy by sa mala posilniť tak na úrovni pracovnej skupiny Komisie, ako aj medzi príslušnými agentúrami EÚ; nabáda Komisiu, aby koordináciou politiky pre Arktídu poverila jedného zo svojich podpredsedov, aby sa zabránilo zdvojovaniu právomocí; vyzýva Radu, aby vytvorila pracovnú skupinu pre severnú Európu a Arktídu, a ESVČ, aby v rámci svojich štruktúr vytvorila podobnú jednotku; zastáva názor, že úloha Európskeho parlamentu by sa mala posilniť pri formulovaní a vykonávaní politiky EÚ pre Arktídu a že Európsky parlament by mal Arktíde venovať významnejšiu pozornosť, a to aj zriadením osobitnej medziparlamentnej delegácie zodpovednej za spoluprácu v Arktíde; vyzýva na širšiu diskusiu o otázkach týkajúcich sa Arktídy v rámci inštitúcií EÚ a v členských štátoch;

    57.

    zastáva názor, že proces konzultácií o novej politike EÚ pre Arktídu by sa mal využiť na posúdenie účinnosti súčasných politík EÚ;

    58.

    zastáva názor, že EÚ ako globálny aktér by sa mala aktívne zapájať do politických dialógov, reagovať na rastúci strategický význam Arktídy a naďalej zohrávať svoju úlohu akceptovateľného a dôveryhodného aktéra v Arktíde, pričom by mala rešpektovať jedinečný súbor existujúcich poradných fór pre Arktídu a úspešných mechanizmov rámca správy; domnieva sa, že EÚ môže zastávať úlohu nestranného sprostredkovateľa pri presadzovaní regionálnej stability a prosperity; vyzýva EÚ, aby pokračovala v dialógu a opatreniach na budovanie dôvery v existujúcich multilaterálnych rámcoch a aby Arktídu zaradila ako prioritu do globálnej stratégie EÚ; ďalej požaduje politiku prepojenosti špecifickú pre Arktídu (digitalizácia, navigácia, logistika, doprava); je pevne presvedčený o tom, že Európska zelená dohoda poskytuje veľmi potrebnú dlhodobú reakciu na rastúce výzvy súvisiace so zmenou klímy, a to prostredníctvom posilneného investičného programu pre udržateľný rast a najmä miestnych inovatívnych iniciatív, a zároveň významne prispeje k riešeniu strategickej energetickej závislosti EÚ; v tejto súvislosti vyzýva na začlenenie rozmeru politiky EÚ pre Arktídu do Európskej zelenej dohody, strategického programu EÚ na roky 2019 – 2024, globálnej stratégie EÚ, stratégie prepojenosti EÚ a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

    59.

    zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali udržiavať konštruktívne vzťahy so všetkými neeurópskymi arktickými štátmi, a podčiarkuje, že EÚ by pri spolupráci s pôvodným obyvateľstvom Arktídy mala uplatňovať a presadzovať prístup založený na právach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby si arktické štáty EÚ vo väčšej miere vymieňali informácie o súčasných výzvach v regióne, zlepšovali svoje spôsobilosti hybridnej vojny, pokračovali v investíciách do obrany, zlepšovali súlad so súčasnými činnosťami v Arktíde a spoločne rozvíjali námorné a letecké oblasti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby užšie spolupracovali v otázkach týkajúcich sa Arktídy na regionálnych a medzinárodných fórach, a vyzýva EÚ, aby do rozvoja svojich politík, ktoré ovplyvňujú tento región, vo väčšej miere zapojila miestne a regionálne úrovne správy;

    60.

    zastáva názor, že najlepšia odpoveď na rastúcu spoluprácu medzi Čínou a Ruskom v Arktíde je lepšia koordinácia na úrovni EÚ, ako aj konzultácie s krajinami EHP, USA, Kanadou a tiež so Spojeným kráľovstvom, Japonskom, Kórejskou republikou, Indiou a ďalšími partnermi, ktorí sa zaviazali zabezpečiť mierovú spoluprácu a slobodu námornej plavby v Arktíde a čo najlepšie využiť možné synergie;

    61.

    berie na vedomie iniciatívu USA v oblasti bezpečnosti Arktídy (ASI) a kanadský politický rámec pre Arktídu a severnú oblasť a nabáda EÚ, aby tam, kde je to vhodné, nadviazala partnerstvo so svojimi podobne zmýšľajúcimi spojencami s cieľom zabezpečiť riadnu koordináciu v regióne; v tejto súvislosti vyzýva na intenzívny dialóg medzi EÚ a Arktídou na podporu vykonávania politiky EÚ voči Arktíde;

    62.

    zastáva názor, že otázky bezpečnosti v Arktíde by mali byť tiež súčasťou konzultácií a spolupráce s NATO, ktorá môže využiť rámec Rady NATO – Rusko na riešenie nedorozumení, zmiernenie napätia a predchádzanie krízam; uznáva význam operácií dohľadu a prieskumu v regióne a zavedenia mechanizmov na zlepšenie výmeny informácií; domnieva sa, že predchádzajúce oznámenie o vojenských cvičeniach v arktickom regióne by mohlo zvýšiť transparentnosť vojenských činností v regióne;

    63.

    poznamenáva, že ďaleký sever patrí do oblasti zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe a že spolupráca s NATO je potrebná na vybudovanie celkovej bezpečnostnej koncepcie pre Arktídu; v tejto súvislosti víta závery skupiny pre reflexiu, ktorú generálny tajomník NATO poveril tým, aby uskutočnila proces úvah zameraných na budúcnosť s cieľom posúdiť spôsoby posilnenia politického rozmeru aliancie NATO, pričom NATO by mala zvýšiť svoje situačné povedomie na ďalekom severe a v Arktíde a vypracovať stratégiu, ktorá zohľadní širšie odstrašujúce a obranné plány vrátane ustanovení na riešenie agresívnych krokov štátnych aktérov;

    64.

    konštatuje, že pri cvičení Trident Juncture v roku 2018, ktoré preukázalo, že NATO je operačne aktívne v Arktíde, najmä na ďalekom severu (Nórske a Barentsovo more), bola zabezpečená najvyššia úroveň transparentnosti; vyzýva všetky strany, ktoré vykonávajú vojenské činnosti v Arktíde, aby sa riadili takýmito postupmi v súlade s medzinárodnými záväzkami vrátane Viedenského dokumentu OBSE, čím sa znížia riziká, objasnia možné nedorozumenia a zvýši transparentnosť zámerov;

    65.

    podporuje úsilie o posilnenie odolnosti voči potenciálnemu tlaku pochádzajúcemu z Číny alebo iných aktérov, ktorí neuprednostňujú ťažbu nerastných surovín environmentálne šetrným a udržateľným spôsobom pri dodržiavaní medzinárodných noriem a dohovorov OSN; vyzýva pracovnú skupinu East StratCom pri ESVČ, aby monitorovala kampane zamerané na ovplyvňovanie rozhodovacích procesov o ťažbe nerastných surovín v regióne;

    66.

    zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA spoločne podporovali bezpečnosť a stabilitu v Arktíde a zároveň investovali a rozširovali svoju trvalú vedeckú prítomnosť v regióne;

    67.

    požaduje zapojenie Arktídy do diskusií o Strategickom kompase EÚ a zdôrazňuje, že na zasadnutiach Politického a bezpečnostného výboru, ako aj Rady sa treba pravidelne zaoberať rozvojom Arktídy; vyzýva na pravidelnejšiu výmenu názorov o otázkach týkajúcich sa Arktídy ako dôležitej oblasti konzultácií medzi EÚ a NATO;

    68.

    vyzýva na väčšie zviditeľnenie EÚ v Arktíde a vyzýva EÚ, aby nadviazala posilnený politický dialóg o dvojstrannej spolupráci s Faerskými ostrovmi a Grónskom a aby spolu s dánskymi orgánmi zvážila možnosť zriadenia kancelárií EÚ v Grónsku a na Faerských ostrovoch;

    69.

    požaduje, aby sa ciele novej stratégie pre Arktídu zohľadnili v programoch EÚ s osobitným financovaním, v projektoch EÚ a príslušných právnych predpisoch EÚ, ako aj v činnosti príslušných agentúr EÚ;

    70.

    zastáva názor, že námorná stratégia EÚ by sa mala aktualizovať tak, aby odrážala nové príležitosti a výzvy; domnieva sa, že podobné posúdenia a preskúmania by sa mali vykonávať aj v prípade iných politík EÚ vrátane politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, aby sa posúdilo rozšírenie uplatňovania existujúcich satelitných programov tak, aby zahŕňali osobitné potreby arktického regiónu, vrátane využívania programu Copernicus na sledovanie znečistenia;

    o

    o o

    71.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

    (1)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 41.

    (2)  Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.

    (3)  Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 174.

    (4)  Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 136.

    (5)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 32.

    (6)  Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.

    (7)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 15.

    (8)  Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.


    Top