—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, najmä na články 21, 22, 34 a 36, ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 9. októbra 2008 o správe Arktídy (1), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (2), z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (3), zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu (4), z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy (5) a z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (6),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (ďalej len „UNDRIP“), ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. decembra 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763) a na spoločné oznámenia z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021),

—

so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre severnú spoluprácu a pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“),

—

so zreteľom na zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie o politike EÚ pre Arktídu z januára 2021,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 (8) a na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 (COM(2019)0640) o Európskej zelenej dohode,

—

so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“),

—

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. decembra 2009 o otázkach týkajúcich sa Arktídy, z 12. mája 2014 o rozvoji politiky Európskej únie pre Arktídu, z 20. júna 2016 o Arktíde, z 21. novembra 2019 o kozmických riešeniach pre udržateľnú Arktídu a z 9. decembra 2019 o politike EÚ pre Arktídu,

—

so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve a na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. októbra 2016 s názvom Implementácia vonkajšej politiky EÚ v oblasti pôvodného obyvateľstva (SWD(2016)0340),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Ilulissatu, ktoré prijalo päť arktických pobrežných štátov (USA, Rusko, Kanada, Nórsko a Dánsko) ktoré bolo oznámené 28. mája 2008 a opätovne potvrdené v máji 2018,

—

so zreteľom na vytvorenie Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC),

—

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

—

so zreteľom na vnútroštátne stratégie pre Arktídu, najmä stratégie arktických štátov, konkrétne Dánskeho kráľovstva, Švédska a Fínska, ako aj stratégie ostatných členských štátov EÚ a EHP,

—

so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie,

—

so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru, ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016 (COM(2016)0705),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

—

so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve,

—

so zreteľom na Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu z 3. októbra 2018 (dohoda o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR),

—

so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex), ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974, Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) z roku 1973, zmenený protokolom z roku 1978 a protokolom z roku 1997, Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978, zmenený a doplnený v rokoch 1995 a 2010, Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori (COLREG) z roku 1972, Dohovor o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (FAL) z roku 1965 a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori (SAR) z roku 1979,

—

so zreteľom na Svalbardskú zmluvu (predtým Zmluvu o Špicbergoch) z 9. februára 1920,

—

so zreteľom na Ottawské vyhlásenie z 19. septembra 1996, ktorým bola založená Arktická rada,

—

so zreteľom na vyhlásenia prijaté na Parlamentnom fóre Severnej dimenzie v novembri 2019 v Bodø v Nórsku, v novembri 2017 v Bruseli, v máji 2015 v Reykjavíku na Islande, v novembri 2013 v Archangeľsku v Rusku, vo februári 2011 v Tromso v Nórsku a v septembri 2009 v Bruseli,

—

so zreteľom na tri právne záväzné dohody prerokované pod záštitou Arktickej rady, konkrétne na Dohodu o spolupráci pri leteckom a námornom pátraní a záchrane v Arktíde z roku 2011, na Dohodu o spolupráci pri znečistení mora v Arktíde ropou a o pripravenosti a reakcii naň z roku 2013 a na Dohodu o posilnení medzinárodnej vedeckej spolupráce v Arktíde z roku 2017,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo 14. konferencie Stáleho výboru poslancov arktického regiónu, ktorá sa konala 13. a 14. apríla 2021,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti (COM(2020)0474),

—

so zreteľom na fórum EÚ o Arktíde, ktoré sa konalo v roku 2019 v Umeå vo Švédsku,

—

so zreteľom na správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), najmä na osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a na osobitnú správu o globálnom otepľovaní o 1,5 oC,

—

so zreteľom na súhrnnú správu z konzultácie Arktického fóra zainteresovaných strán s cieľom určiť kľúčové investičné priority v Arktíde a spôsoby, ako lepšie zefektívniť budúce programy financovania EÚ pre tento región, ktorá bola zverejnená 21. decembra 2017,

—

so zreteľom na strategickú poznámku Európskeho centra politickej stratégie z júla 2019 s názvom Pohybovanie sa na tenkom ľade: vyvážená stratégia EÚ pre oblasť Arktídy,

—

so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu, komuniké zo samitu vo Varšave vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady vo Varšave 8. a 9. júla 2016, a na analýzu a odporúčania skupiny pre reflexiu, ktorú vymenoval generálny tajomník NATO s názvom NATO 2030: zjednotení pre novú éru,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0239/2021),

A.

keďže od konca studenej vojny je Arktída regiónom mieru, nízkeho napätia a medzinárodnej spolupráce ôsmich arktických štátov (Dánsko, Švédsko, Fínsko, Island, Nórsko, Rusko, Kanada a USA); keďže arktické štáty a medzinárodné spoločenstvo by preto mali zachovať toto status quo a naďalej prejavovať politickú ochotu spolupracovať a riešiť sporné otázky v súlade so zásadami medzinárodného práva;

B.

keďže z geopolitického hľadiska dôležitosť tohto regiónu stále rastie a budúcnosť Arktídy a celosvetové výzvy, ktorým arktický región čelí a ktoré sa čelia od výziev pobrežných arktických štátov, si vyžaduje viacúrovňové riadenie, pričom sa treba usilovať o regionálnu spoluprácu a hľadanie medzinárodných riešení; keďže geopolitika má priamy dosah na bezpečnosť Arktídy a jej environmentálnu situáciu, ktorá je výrazne ovplyvnená aj následkami ľudských činností v iných oblastiach planéty;

C.

keďže komplexný model správy Arktídy, ktorého jadrom je medzinárodné právo, sa ukázal ako účinný a spoľahlivý; keďže spolupráca sa ukázala ako najužitočnejší spôsob vytvárania vzťahov medzi arktickými štátmi;

D.

keďže súčasný rámec správy Arktídy zameraný na Arktickú radu počas uplynulých 25 rokov významne prispieval k stabilite regiónu; keďže Arktická rada predstavuje hlavné fórum pre spoluprácu v Arktíde a jej pracovné skupiny slúžia ako priestor pre pozitívnu a konštruktívnu medzinárodnú spoluprácu;

E.

keďže práca Arktickej rady je nevyhnutná na zabezpečenie mierovej a konštruktívnej spolupráce medzi arktickými štátmi a zaslúžila sa o uzavretie niekoľkých záväzných dohôd medzi nimi; keďže v minulosti bol arktický región relatívne nedotknutý globálnymi geopolitickými konfliktmi, avšak jeho vojenský význam a geopolitická strategická úloha sa zvyšujú; keďže bezpečnosť a politika Arktídy sú čoraz viac prepojené s globálnymi otázkami, pričom vývoj mimo Arktídy máva často dôsledky pre arktické štáty a naopak, a preto je čoraz dôležitejšie zamedziť, aby Arktídu ovplyvňovali externé vplyvy geopolitického napätia a konfliktov v iných regiónoch;

F.

keďže EÚ plne podporuje záväzok Arktickej rady týkajúci sa blahobytu obyvateľov Arktídy, udržateľného rozvoja regiónu a ochrany životného prostredia Arktídy vrátane zdravia ekosystémov, zachovania a obnovenia biodiverzity, ako aj ochrany a udržateľného využívania prírodných zdrojov;

G.

keďže EÚ sa dlhodobo zasadzuje za úzku spoluprácu v arktickom regióne a desaťročia sa angažuje v Arktíde: zapája sa do politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom, zúčastnila sa na zriadení Rady krajín Baltského mora (CBSS), spolupracuje v Barentsovom euro-arktickom regióne, najmä v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora, je činná v rámci strategických partnerstiev s Kanadou a USA a je aktívnym de facto pozorovateľom v Arktickej rade; keďže EÚ prispela viac ako miliardou EUR na regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu v európskej časti Arktídy;

H.

keďže medzinárodné právo je základom medzinárodnej angažovanosti a spolupráce v Arktíde; keďže by sa malo najmä opätovne potvrdiť a posilniť uplatňovanie Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré poskytujú rámec pre medzinárodnú spoluprácu a opatrenia v otázkach týkajúcich sa Severného ľadového oceánu; keďže v dohovore UNCLOS sa stanovuje právny rámec, ktorému podlieha vykonávanie všetkých činností v oceánoch a moriach, ktorým sa udeľujú hospodárske práva pobrežným štátom nad ich výhradnými hospodárskymi zónami, ako aj nad ich kontinentálnym šelfom, a v ktorom sa stanovuje, že šíre more nepodlieha žiadnej štátnej zvrchovanosti; keďže arktické pobrežné štáty potvrdili vo vyhlásení z Ilulissatu, že pri správe Severného ľadového oceánu budú dodržiavať medzinárodné právo, najmä dohovor UNCLOS; keďže IMO stanovuje globálne regulačné normy v oblasti ochrany, bezpečnosti a environmentálneho správania v medzinárodnej lodnej doprave;

I.

keďže Arktída je obzvlášť a čoraz viac postihnutá dramatickým vplyvom zmeny klímy a degradácie biodiverzity vrátane rastúcich teplôt, zmien stavu ľadu, lesných požiarov, zvyšovania hladiny morí, meniacich sa poveternostných podmienok, inváznych nepôvodných druhov, závažných strát biodiverzity a roztápania permafrostu, ktoré ovplyvňujú celú planétu, no predstavujú tiež riziko pre miestnu infraštruktúru; keďže miestne stratégie adaptácie na zmenu klímy a ochranu arktického ekosystému nemožno riešiť izolovane od globálneho rámca opatrení v oblasti klímy a keďže vykonávanie Parížskej dohody predstavuje základ takejto spolupráce;

J.

keďže niektoré časti Arktídy majú najvyššiu koncentráciu plastového odpadu na svete, čo už postihuje arktické živočíšne druhy a predstavuje riziko kontaminácie potravovej siete, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv aj na ľudí;

K.

keďže alarmujúce tempo topenia ľadovej pokrývky v Arktíde je spôsobené zmenou klímy a faktormi, ktoré vznikli najmä mimo Arktídy; keďže na zmenu klímy by sa malo nazerať ako na znásobovača hrozieb, ktorý vyostruje existujúce trendy, napätie a nestabilitu;

L.

keďže roztopenie arktickej ľadovej pokrývky a z toho vyplývajúce zvýšenie hladiny morí by malo vážne globálne dôsledky pre životné prostredie, hospodárstvo a bezpečnosť ľudí; keďže roztopenie ľadovej pokrývky v Grónsku by mohlo spôsobiť zvýšenie hladiny morí na celom svete až o 7,2 m, čím by sa mnohé regióny na našej planéte ocitli pod vodou; keďže niektoré skupiny obyvateľstva Arktídy už pociťujú dôsledky roztápania ľadovej pokrývky, čo vytvára migračné toky; keďže roztápanie ľadu v Grónsku tiež mení biodiverzitu;

M.

keďže spomedzi rôznych hrozieb, ktorým je Arktída vystavená v dôsledku ľudskej činnosti, osobitné obavy vyvoláva roztápanie permafrostu; keďže permafrost pokrýva približne 24 % územia severnej polgule, najmä rozsiahlych oblastí severného Ruska; keďže permafrost obsahuje veľké množstvo nebezpečného metánu a CO2 a pri jeho roztápaní sa uvoľňujú do atmosféry skleníkové plyny, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu; keďže roztápanie permafrostu môže zmeniť ekosystémy a ovplyvniť bezpečnosť neočakávaným spôsobom;

N.

keďže výzvy, ktorým čelí Arktída, sú spôsobené predovšetkým globálnou zmenou klímy a činnosťami mimo arktického regiónu, vplyvy zmeny klímy sú obzvlášť výrazné v Arktíde, pretože tento región sa otepľuje trikrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer, a ľad v Arktíde sa roztápa nebývalou rýchlosťou, pričom stúpajúce hladiny morí majú za následok katastrofálne sociálne, environmentálne a hospodárske vplyvy, ktoré postihujú nielen tento región, ale sú pociťované na celom svete; keďže tieto vplyvy menia regionálny ekosystém, geografiu a hospodárstvo, a to potenciálnym otvorením nových dopravných trás, umožnením prístupu k vzácnym prírodným zdrojom a zintenzívnením výskumnej činnosti, rybolovu a cestovného ruchu; keďže niektoré z týchto zmien majú obrovský potenciál prispieť k technologicky vyspelému, ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rozvoju; keďže za výzvy majúce dosah na Arktídu, najmä v prípade zmeny klímy, je zodpovedný celý svet; keďže EÚ by sa mala týmto výzvam venovať, a to dodržiavaním vlastných záväzkov, ako aj poskytovaním pomoci iným;

O.

keďže environmentálne katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou v Arktíde, najmä ťažbou ropy a iných arktických zdrojov, sa ťažko odstraňujú a zvládajú a je finančne náročné odstraňovať škody, ktoré spôsobili; keďže k najväčšej ropnej havárii v Arktíde došlo na Sibíri v máji 2020, keď sa viac ako 20 000 ton motorovej nafty vylialo do okolitého územia a vodných ciest v blízkosti ruského mesta Norilsk, a sanačné práce stále prebiehajú;

P.

keďže väčšinou vonkajšie účinky zmeny klímy v Arktíde a obnovenie geopolitického súperenia v regióne predstavujú komplikujúce faktory udržateľného rozvoja a zachovania tradičného živobytia v krehkom prostredí Arktídy a môžu mať vplyv na bezpečnosť a udržateľný hospodársky rozvoj regiónu;

Q.

keďže geoekonomický význam regiónu rýchlo rastie z dôvodu narastajúceho záujmu o jeho bohaté a početné prírodné zdroje vrátane kritických surovín, vznikajúcich nových námorných trás a jeho potenciálu v oblasti námornej dopravy; keďže arktické krajiny síce majú právo využívať zdroje na svojom území, ale sú tiež povinné tak urobiť zodpovedným spôsobom; keďže prieskum a využívanie arktických zdrojov so sebou prinášajú značné riziká pre zraniteľné ekosystémy a miestne obyvateľstvo tohto regiónu; keďže EÚ a Spojené kráľovstvo boli v roku 2019 zodpovedné za dovoz veľkej časti vyvážanej energie, kovov, nerastných surovín a rýb z arktických štátov;

R.

keďže severozápadná cesta, trasa cez Severné more a budúca transpolárna námorná trasa sa otvárajú v dôsledku roztápania ľadu; keďže prírodné zdroje arktického regiónu patria prevažne do jurisdikcie arktických štátov a vlastníctvo týchto zdrojov je nesporné; keďže potreba vypracovať a nájsť udržateľné riešenia pre výrobu energie a dopravu zvýšila celosvetový dopyt po prvkoch vzácnych zemín, čo zmenilo zameranie na prevažne nevyužité prírodné zdroje Arktídy; keďže arktický región má rozsiahlu zásobu minerálov prvkov vzácnych zemín; keďže 90 % celosvetovej produkcie prvkov vzácnych zemín v súčasnosti pochádza z Číny;

S.

keďže prvotnú zodpovednosť za udržateľný rozvoj Arktídy nesú arktické štáty, no nemožno poprieť ani výrazný vplyv vonkajších faktorov, a preto má medzinárodné spoločenstvo povinnosť urobiť všetko pre ochranu arktického regiónu a zaistenie jeho stability a bezpečnosti;

T.

keďže cirkumpolárna Arktída je domovom viac ako štyroch miliónov ľudí vrátane vyše 40 rôznych skupín pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a pol milióna občanov EÚ; keďže jediní uznaní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska; keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity; keďže demografia je dôležitá pre regionálny rozvoj;

U.

keďže spolupráca v oblasti vedeckého výskumu má teraz, viac ako kedykoľvek v minulosti, kľúčový význam pre prekonanie problémov, ktoré prináša vážne zhoršovanie stavu životného prostredia a zmena klímy;

V.

keďže EÚ prispela viac ako 200 miliónmi EUR na výskum Arktídy prostredníctvom programu Horizont 2020;

W.

keďže EÚ je odhodlaná pracovať na vytvorení otvorenej a bezpečnej globálnej námornej oblasti v súlade s globálnou stratégiou EÚ a stratégiou námornej bezpečnosti EÚ;

X.

keďže spolupráca EÚ s Arktídou je založená na histórii, geografii, hospodárstve a výskume; keďže treba vyzdvihnúť význam udržateľného rozvoja, politiky súdržnosti a cezhraničnej spolupráce pre zmiernenie geopolitického napätia; keďže EÚ ako globálny aktér neustále preukazuje svoje odhodlanie zasadzovať sa za mierovú, ekologickú, spolupracujúcu, udržateľnú a prosperujúcu Arktídu a jej cieľom je zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ľudí žijúcich v Arktíde; keďže EÚ jasne uviedla, že je pripravená zohrávať ešte významnejšiu úlohu;

Y.

keďže EÚ je schopná rôznymi spôsobmi prispievať k riešeniu potenciálnych vznikajúcich výziev a predchádzať konfliktom v Arktíde;

Z.

keďže v súčasnosti sa čaká na rozhodnutie o žiadosti EÚ o to, aby sa stala riadnym pozorovateľom Arktickej rady, ktorej doručenie členovia Arktickej rady potvrdili v roku 2013; keďže prijatie konečného rozhodnutia bolo odložené z dôvodu nesúhlasu niektorých členov Arktickej rady; keďže Európsky parlament už v minulosti preukázal podporu tejto žiadosti; keďže EÚ sa aktívne zúčastňuje na práci príslušných skupín, pracovných skupín a expertných skupín Arktickej rady; keďže široké spektrum regionálnych kompetencií, odborných znalostí a existujúcich iniciatív EÚ môže slúžiť ako rámec pre spoločné projekty;

AA.

keďže Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko — pozorovatelia v Arktickej rade – sa výrazne angažujú v Arktíde a preukazujú veľký záujem o budúci dialóg a spoluprácu s Arktickou radou; keďže Estónsko a Írsko požiadali o status pozorovateľov v Arktickej rade;

AB.

keďže Island a Nórsko sú ako zaangažovaní a spoľahliví partneri prepojení s EÚ prostredníctvom Dohody o EHP a Schengenskej dohody;

AC.

keďže stabilita Arktídy bola dlho relatívne dobre zachovaná, ale čoraz viac ju ovplyvňuje rastúci medzinárodný záujem o región a meniaca sa bezpečnostná situácia vrátane postupnej remilitarizácie Ruskej federácie v regióne; keďže hospodárske a vojenské investície Ruskej federácie v Arktíde výrazne prevyšujú investície ostatných arktických štátov; keďže Ruská federácia nanovo a moderne prerobila a otvorila bývalé vojenské základne v severných regiónoch a posilnila schopnosť zabránenia prístupu/uzavretia územia (A2/AD) na strategickej trase cez Severné more (NSR), o ktorej nesprávne tvrdí, že je vnútornou vodnou cestou; keďže Rusko povýšilo svoju severnú flotilu na štatút vojenského okruhu a rozšírilo rôzne zložky svojich ozbrojených síl, ktoré sú okrem iného vybavené novými ponorkami, ľadoborcami s jadrovým a konvenčným pohonom, bojovými radarmi a raketovými systémami; keďže Rusko oživilo koncepciu obrany bašty zameranú na ochranu jeho strategických spôsobilostí od Barentsovho mora až po Beringov prieliv; keďže Rusko tiež zvýšilo svoje námorné a letecké hliadky, aktivity ponoriek a taktiky elektronického boja, čo je veľmi znepokojujúci vývoj situácie; keďže takýto geopolitický vývoj viedol k zvýšeniu počtu cvičení, prípadov nasadenia a hliadok a k nárastu investícií do spôsobilostí v Arktíde; keďže militarizácia oblasti je v rozpore s duchom spolupráce, ktorým sa vzťah medzi štátmi v Arktíde doteraz riadil;

AD.

keďže región Barentsovho mora je hlavným miestom na skúšanie systému balistických rakiet aj systému riadených striel, zatiaľ čo oblasť východne od súostrovia Nová Zem je hlavnou oblasťou jadrových skúšok;

AE.

keďže Rusko porušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť svojich mierových susedov a zablokovalo slobodu námornej plavby v Azovskom, Čiernom a Baltskom mori, čo nemožno pri posudzovaní budúcich scenárov zachovania súčasného mierového spolunažívania v Arktíde prehliadať;

AF.

keďže ďalekosiahle projekty a iniciatívy Číny vzbudzujú veľké obavy; keďže Čína uverejnila svoju prvú Bielu knihu o politike pre Arktídu v januári 2018 a dlhodobo sa usiluje o posilnenie svojej pozície v Arktíde, pričom sa vyhlásila za štát v susedstve Arktídy s ambíciou stať sa polárnou mocnosťou, a posilňuje spoluprácu s Ruskom v Arktíde; keďže Čína vytvorila polárnu hodvábnu cestu pre obchod cez arktický región ako rozšírenie svojej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a zorganizovala regionálne vedecké prieskumné misie, zriadila výskumné centrá v Arktíde a vyvinula 24 satelitov na pozorovanie polárnych oblastí; keďže Čína sa aktívne zúčastňuje na činnostiach Arktickej rady a zapája sa do dvojstrannej spolupráce s jednotlivými arktickými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom získať podporu jej iniciatív;

AG.

keďže väčšina arktických aktérov aktualizovala svoje stratégie vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu v Arktíde a rastúci hospodársky a geostrategický význam tohto regiónu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.