Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021IP0407

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (2021/2014(INI))

    Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, p. 45–55 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    24.3.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 132/45


    P9_TA(2021)0407

    Rámec politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 – odporúčania týkajúce sa ďalších krokov smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (2021/2014(INI))

    (2022/C 132/04)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. júna 2019 s názvom Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (SWD(2019)0283),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (1) (ďalej len „smernica o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov“),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (2) (ďalej len „smernica o vodičských preukazoch“),

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (3) (ďalej len „nariadenie o všeobecnej bezpečnosti“),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2021 o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel (4),

    so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o bezpečnosti cestnej premávky, ktorými sa schvaľuje vyhlásenie z Valletty z marca 2017,

    so zreteľom na Štokholmskú deklaráciu z 19. – 20. februára 2020, ktorá bola vyhlásená na tretej svetovej ministerskej konferencii o bezpečnosti cestnej premávky,

    so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 7. októbra 2015 o cyklistike ako spôsobe dopravy šetrnom ku klíme, ktoré podpísali ministri dopravy členských krajín EÚ na neformálnom stretnutí v Luxemburgu,

    zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0211/2021),

    A.

    keďže každý rok na cestách EÚ stále prichádza o život približne 22 700 ľudí a približne 120 000 je vážne zranených; keďže za posledných 10 rokov zomrelo pri dopravných nehodách v EÚ viac ako 11 800 detí a mladistvých vo veku do 17 rokov; keďže pokrok v znižovaní úmrtnosti v EÚ v posledných rokoch stagnuje a v dôsledku toho nebol splnený cieľ znížiť v rokoch 2010 až 2020 počet úmrtí na cestách na polovicu; keďže uvedené údaje predstavujú pre občanov EÚ neprijateľnú ľudskú a spoločenskú daň a keďže externé náklady na dopravné nehody v EÚ dosahujú približne 2 % jej ročného HDP;

    B.

    keďže EÚ čelí novým trendom a výzvam v automatizácii, ktoré by mohli mať obrovský vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; keďže je potrebné riešiť rastúci jav rozptyľovania vodičov mobilnými zariadeniami; keďže v blízkej budúcnosti bude prítomnosť vozidiel so širokou škálou automatizovaných/prepojených prvkov a zároveň „tradičných“ vozidiel v zmiešanej doprave predstavovať nové riziko, a to najmä pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú motocyklisti, cyklisti a chodci;

    C.

    keďže technologický pokrok, prepojenosť, automatizácia a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov poskytujú nové príležitosti pre bezpečnosť cestnej premávky a riešenie preťaženia, najmä v mestských oblastiach; keďže rozvoj synergií medzi opatreniami v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti a presadzovanie prechodu na využívanie verejnej dopravy a aktívnej mobility by mohli viesť k zníženiu emisií CO2, zlepšiť kvalitu ovzdušia a pomôcť rozvíjať aktívnejšie a zdravšie životné štýly;

    D.

    keďže pri posledných testoch Európskeho programu hodnotenia nových automobilov (Euro NCAP) mali cestujúci v automobiloch ohodnotených piatimi hviezdičkami o 68 % nižšie riziko smrteľného úrazu a o 23 % nižšie riziko vážneho zranenia ako cestujúci v automobiloch ohodnotených dvomi hviezdičkami;

    E.

    keďže podiel úmrtí zraniteľných účastníkov cestnej premávky na cestách stúpa, pretože zvýšenie bezpečnosti vozidiel a ďalšie opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sú najmä v prospech používateľov vozidiel; keďže hmotnosť, výkon a maximálna rýchlosť nových automobilov predávaných v EÚ sa zvyšujú, čo predstavuje väčšie riziko pre bezpečnosť cestnej premávky; keďže je naliehavo potrebné riešiť bezpečnosť motocyklistov, cyklistov a chodcov;

    F.

    keďže hoci dvojkolesové motorové vozidlá predstavujú len 2 % z celkového počtu najazdených kilometrov, sú zodpovedné za 17 % celkového počtu smrteľných dopravných nehôd; keďže medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely; keďže EÚ by mala v nasledujúcom desaťročí prednostne prijímať ďalšie opatrenia na zlepšenie bezpečnosti týchto vozidiel;

    G.

    keďže podľa štúdie Komisie len 8 % smrteľných dopravných nehôd sa odohrá na diaľniciach, zatiaľ čo k 37 % dôjde v mestských oblastiach a 54 % na vidieckych cestách; keďže nové investície a riadna údržba existujúcej infraštruktúry počas celého životného cyklu sú kľúčom k bezpečnosti cestnej premávky;

    H.

    keďže nie sú hlásené všetky obete nehôd, čo skresľuje dostupné štatistické údaje; keďže je potrebné vyvinúť účinné metódy testovania, aby sa stanovil skutočný počet obetí dopravných nehôd;

    I.

    keďže zabezpečenie a presadzovanie bezpečného správania účastníkov cestnej premávky, ako je cestovanie správnou rýchlosťou, používanie ochranných prostriedkov, ako sú bezpečnostné pásy a ochranné prilby, jazda bez vplyvu alkoholu a iných návykových látok a jazda a chôdza bez rozptyľovania, sú kľúčom k prevencii a zmierňovaniu smrteľných dopravných nehôd;

    J.

    keďže v oblasti mobility a bezpečnosti cestnej premávky existujú rodové, vekové a sociálne nerovnosti;

    K.

    keďže dosiahnutie nových cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky si vyžaduje intenzívnejšie úsilie o spoluprácu pri vypracúvaní silných európskych politík v oblasti bezpečnosti cestnej premávky so zainteresovanými stranami a podporu výskumu a inovácií s cieľom pripraviť politické riešenia založené na spoľahlivých údajoch a analýze vplyvu, ako aj viac lepšie zacielených vnútroštátnych opatrení na presadzovanie práva a účinnú cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní sankcií;

    L.

    keďže za 40 až 60 % všetkých úmrtí súvisiacich s prácou sú zodpovedné dopravné nehody, ku ktorým dochádza počas práce alebo pri dochádzaní do práce; keďže na cestách EÚ je bežná únava vodičov;

    M.

    keďže vykonávanie národných plánov bezpečnosti cestnej premávky a nového rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky si vyžaduje stabilné a dostatočné finančné zdroje z členských štátov aj z rozpočtu EÚ;

    Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero)

    1.

    víta skutočnosť, že EÚ v rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 opätovne potvrdila svoj dlhodobý strategický cieľ priblížiť sa do roku 2050 k nulovej úmrtnosti a nulovým vážnym zraneniam na cestách EÚ (Vision Zero), ako aj svoj strednodobý cieľ znížiť v súlade s vyhlásením z Valletty do roku 2030 počet úmrtí a vážnych zranení o polovicu; zdôrazňuje, že tieto ciele a cieľové hodnoty EÚ týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky by sa mali opierať o koordinovaný, dobre naplánovaný, systematický a dobre financovaný prístup k bezpečnosti cestnej premávky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

    2.

    v tejto súvislosti víta prijatie prístupu bezpečného systému na úrovni EÚ, ktorý je založený na výkonnostnom rámci a časovo ohraničených cieľoch znižovania počtu úmrtí a vážnych zranení; víta vypracovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) stanovených v spolupráci s členskými štátmi s cieľom umožniť cielenejšiu a lepšie zameranú analýzu výsledkov členských štátov v oblasti bezpečnosti a identifikovať nedostatky; vyzýva Komisiu, aby do roku 2023 stanovila cielené výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prebiehajúcej spolupráce medzi EÚ a členskými štátmi a naliehavo žiada všetky členské štáty, aby sa plne zaviazali k týmto činnostiam a dohodli sa na harmonizovanej metodike KPI, ktorá umožní členským štátom porovnávať údaje; žiada, aby sa vypracoval podrobný plán opatrení EÚ, na základe ktorého možno merať výkonnosť a zodpovedať sa za plnenie konkrétnym orgánom;

    3.

    domnieva sa však, že existuje priestor na zlepšenie uvedených kľúčových ukazovateľov výkonnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie týchto ukazovateľov a ich aktualizáciu v strategickom akčnom pláne EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky; domnieva sa, že kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre ochranné prostriedky by mal byť doplnený kľúčovým ukazovateľom výkonnosti, v ktorom sa zhromažďujú údaje o expozícii podľa vzdialenosti a času pre všetkých účastníkov cestnej premávky rozčlenené podľa podielu jednotlivých druhov dopravy a typu cesty s cieľom lepšie porozumieť rôznym súvisiacim pomerom rizík a nebezpečenstiev; vyzýva Komisiu, aby naďalej úzko spolupracovala s členskými štátmi na vymedzení kľúčového ukazovateľa výkonnosti pre cestnú infraštruktúru, v ktorom sa uvedie kvalita bezpečnosti cestnej siete bez ohľadu na správanie účastníkov cestnej premávky alebo technológiu vozidiel, a to na základe dohodnutej spoločnej metodiky hodnotenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kľúčové ukazovatele výkonnosti v oblasti bezpečnosti vozidiel nezohľadňujú bezpečnosť dvojkolesových motorových vozidiel; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index bezpečnosti vozidiel kategórie L, a zdôrazňuje potrebu zahrnúť do neho všetky kľúčové ukazovatele výkonnosti pre vozidlá kategórie L;

    4.

    zdôrazňuje, že financovanie EÚ má zásadný význam pre investície do udržateľných a inteligentných riešení bezpečnosti cestnej premávky a urýchlenie dosahovania výsledkov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila a zvýšila investície EÚ do bezpečnosti cestnej premávky vo všetkých príslušných programoch financovania EÚ vrátane výskumu a inovácií; vyzýva ďalej všetky členské štáty, aby vyčlenili primeranú časť svojho štátneho rozpočtu, ktorá by spolu s finančnými prostriedkami EÚ mala umožniť vykonávanie ich národných programov bezpečnosti cestnej premávky a nového rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030; vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne fondy pre bezpečnosť cestnej premávky ako mechanizmy na vyberanie pokút v súlade s ich dopravnými predpismi a prerozdelenie finančných prostriedkov získaných na účely bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby rozšírila na všetky členské štáty výmenný program EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorý je určený na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, ale v súčasnosti sa zameriava len na šesť členských štátov;

    5.

    nabáda členské štáty, aby zriadili národné monitorovacie strediská pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré by zhromažďovali, spracúvali a udržiavali vnútroštátne databázy bezpečnosti cestnej premávky; žiada členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne stratégie bezpečnosti cestnej premávky s cieľmi politického rámca EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na roky 2021 – 2030 a čo najskôr riešili súvisiace nedostatky;

    Bezpečná infraštruktúra

    6.

    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uprednostnili investície s čo najväčším prínosom z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a s osobitným zameraním sa na oblasti s najvyšším počtom dopravných nehôd vrátane prednostne investícií do údržby existujúcej infraštruktúry a v prípade potreby do výstavby novej infraštruktúry; víta skutočnosť, že Nástroj na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 zabezpečuje financovanie projektov bezpečnej a zabezpečenej infraštruktúry a mobility vrátane bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala možnosti financovania EÚ prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, regionálnych a kohéznych fondov, Fondu InvestEU a Platformy pre bezpečnejšiu dopravu, ktorú spustila Európska investičná banka (EIB), najmä v členských štátoch s relatívne nízkou bezpečnosťou cestnej premávky; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť kritériá oprávnenosti na tieto nástroje pre opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby podporovala a nabádala členské štáty k tomu, aby investovali do bezpečnejšej, udržateľnejšej, odolnejšej a multimodálnej dopravnej siete prostredníctvom svojich národných plánov obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) (5) stanovila základy budúcich rozhodnutí o investíciách do bezpečnosti cestnej premávky vrátane vykonávania plánu monitorovania údržby základnej siete na úrovni EÚ;

    7.

    zdôrazňuje, že proaktívne posúdenie cestnej siete EÚ bude užitočným nástrojom na posúdenie integrovanej bezpečnosti ciest a zacielenie investícií; v tejto súvislosti víta mapovanie rizík a bezpečnostný rating diaľnic a hlavných ciest, ktoré boli zavedené v nedávno revidovaných pravidlách EÚ v oblasti bezpečnosti infraštruktúry (6), a vyzýva členské štáty, aby s cieľom zvýšiť potenciál novej smernice v oblasti bezpečnosti cestnej premávky čo najviac ciest na svojom území označili ako hlavné cesty; vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou zaviedli vnútroštátne systémy dobrovoľného hlásenia, ktoré by mali byť dostupné online a prístupné pre všetkých účastníkov cestnej premávky s cieľom uľahčiť zber údajov o udalostiach nahlásených účastníkmi cestnej premávky a vozidlami a akýchkoľvek iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré oznamovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo z hľadiska bezpečnosti cestnej infraštruktúry, s cieľom zabezpečiť, aby občania EÚ transparentným, okamžitým a priamym spôsobom prispievali k bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa čo najskôr dohodli na metodike vykonávania systematického posudzovania bezpečnosti ciest v rámci celej siete v súlade s revíziou uvedeného dokumentu vrátane aspektov dôležitých z hľadiska bezpečnosti aktívnych účastníkov cestnej premávky;

    8.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prácu na špecifikáciách EÚ pre funkčnosť dopravných značiek a cestného značenia s cieľom pripraviť podmienky na vyššiu úroveň automatizácie vozidiel; pripomína význam funkčnosti dopravných značiek a cestného značenia vrátane ich umiestnenia, viditeľnosti a spätného odrazu, najmä z hľadiska účinnosti pomocných systémov riadenia, ako sú systémy inteligentného prispôsobenia rýchlosti a udržiavania v jazdnom pruhu; zdôrazňuje, že pre bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky, najmä v nebezpečných oblastiach alebo oblastiach so značným počtom zraniteľných účastníkov cestnej premávky, je dôležité využívať infraštruktúru na vybudovanie ciest, ktoré sú v súlade s očakávaniami vodičov, ciest, na ktorých sú vodiči prirodzene nútení prispôsobiť svoje správanie a ktoré zmierňujú ich chyby;

    9.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli požiadavky na kvalitu infraštruktúry určenej na pešiu a cyklistickú dopravu s cieľom riešiť nedostatočnú úroveň bezpečnosti aktívnych účastníkov cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné učebné osnovy EÚ pre audítorov a kontrolórov cestnej infraštruktúry vrátane osobitnej odbornej prípravy o potrebách zraniteľných účastníkov cestnej premávky ako súčasť svojho nového fóra európskych audítorov bezpečnosti ciest;

    10.

    poznamenáva, že účastníci cestnej premávky so zníženou pohyblivosťou a inými zdravotnými postihnutiami majú osobitné potreby, ktoré by sa mali zohľadniť pri plánovaní a výstavbe novej cestnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty, aby podporovali investície do projektov zameraných na to, aby bola cestná infraštruktúra inkluzívna a prístupná pre všetkých;

    11.

    poznamenáva, že v súlade s poslednou revíziou pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti infraštruktúry je Komisia povinná zvážiť revíziu smernice 2004/54/ES o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely (7) do roku 2021 a zvážiť prijatie nového legislatívneho návrhu o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na mosty; vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala bezpečné využívanie tunelov okrem iného organizovaním kampaní na zvyšovanie informovanosti a uskutočňovaním príslušných štúdií;

    12.

    nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili skupinu odborníkov na vypracovanie rámca klasifikácie ciest, ktorý lepšie zosúladí obmedzenia rýchlosti s konštrukciou a usporiadaním ciest v súlade s prístupom bezpečného systému;

    13.

    požaduje opatrenia na ďalšie posilnenie bezpečnosti cestnej premávky v mestských uzloch a prímestských a vidieckych oblastiach a na zlepšenie prevádzkovej bezpečnosti počas celého životného cyklu kritickej infraštruktúry, ako sú tunely a mosty, pričom sa zváži využívanie nových technológií monitorovania zraniteľnej infraštruktúry, ako aj na vymedzenie konkrétnych bezpečnostných cieľov a požiadaviek na kvalitu v nadchádzajúcej revízii nariadenia o TEN-T;

    14.

    vyzýva členské štáty, aby uznali význam prechodu na aktívny spôsob dopravy, ako je chôdza a cyklistika, a udržateľných spôsobov verejnej dopravy ako dôležitých nástrojov na zníženie nebezpečenstva na cestách, a aby na tento účel vyčlenili primerané investície; v tejto súvislosti víta spustenie iniciatívy Platformy pre bezpečnejšiu dopravu, ktorá výslovne požaduje lepšie zariadenia pre udržateľnú dopravu, a to aj pre cyklistov a chodcov, a pre projekty na zmiernenie nehôd; vyzýva Komisiu a EIB, aby začali osvetové a informačné kampane s cieľom zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany boli dobre informované o podmienkach a zvážili ich využitie;

    15.

    požaduje väčšie synergie medzi európskou sieťou cyklistických trás EuroVelo a sieťou TEN-T s cieľom zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť prepojenosť cyklistickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržité trasy pre pešiu a cyklistickú dopravu v projektoch TEN-T, ak je to možné; vyzýva Komisiu, aby podporovala rekonverziu nepoužívaných železničných tratí a aktívne podporovala projekty kombinujúce jazdu na bicykli a cestovanie vlakom a intermodalitu; konštatuje, že nové formy infraštruktúry, ako sú priestory pre cyklistov, skrinky na bicykle, cyklistické uličky alebo cyklodiaľnice, ponúkajú nové možnosti bezpečnej aktívnej mobility; zdôrazňuje, že je potrebné pracovať na harmonizácii a presadzovaní pravidiel o dopravných značkách a signáloch s cieľom predísť nejasnostiam a zvýšiť bezpečnosť a jednoduchosť používania;

    16.

    domnieva sa, že Komisia by mala urobiť všetko pre to, aby zabezpečila, že cyklistická a pešia infraštruktúra zavedená členskými štátmi v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 zostane v prevádzke a bude rozšírená s cieľom ďalej podporovať bezpečné aktívne cestovanie;

    17.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s regiónmi a mestami s cieľom dokončiť chýbajúce posledné úseky infraštruktúry a intermodálne a cezhraničné spojenia v rámci TEN-T, čím sa zabezpečí plynulejšie a efektívnejšie využívanie infraštruktúry a služieb a zvýši bezpečnosť cestnej premávky;

    Bezpečné vozidlá

    18.

    víta nedávnu revíziu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti, podľa ktorej budú od roku 2022 vo vozidlách v EÚ povinné nové pokročilé bezpečnostné prvky, ako sú systémy inteligentného prispôsobenia rýchlosti a systémy núdzového udržiavania vozidla v jazdnom pruhu, ktoré majú potenciál do roku 2030 zachrániť približne 7 300 životov a zabrániť 38 900 vážnym zraneniam; vyzýva Komisiu, aby prijala ambiciózne a včasné sekundárne právne predpisy, ktoré by tiež vyžadovali montáž vysokovýkonných systémov inteligentného prispôsobenia rýchlosti do všetkých nových vozidiel; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila praktické uplatňovanie povinnosti vybaviť motocykle týmito systémami a uskutočniteľnosť, prijateľnosť a možné dôsledky inteligentného prispôsobenia rýchlosti automobilov, dodávok, nákladných vozidiel a autobusov novej generácie na bezpečnosť cestnej premávky;

    19.

    pripomína význam inovácií, pokiaľ ide o technológiu vozidiel, ktoré môžu pomôcť zmierniť závažnosť nehôd a znížiť pravdepodobnosť nehôd prostredníctvom aktívnych a pasívnych bezpečnostných prvkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce normy pre osobné vozidlá vzhľadom na nový technologický vývoj a aby zohľadnila faktory, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, ako je hmotnosť, výkon, rýchlosť a čelná plocha;

    20.

    vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii typového schvaľovania vozidiel kategórie L stanovila povinnosť vybaviť motocykle s protiblokovacími brzdovými systémami; vyzýva Komisiu, aby rozšírila kategórie vozidiel, pre ktoré je povinná inštalácia systému eCall, najmä pokiaľ ide o dvojkolesové motorové vozidlá;

    21.

    vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala požiadavky na odolnosť proti nárazu pri typovom schvaľovaní vozidiel a zahrnula ich do budúcich legislatívnych revízií, ktoré by mali zahŕňať aj najnovšie kritériá pre nárazové skúšky Euro NCAP, ktoré monitorujú vplyv zrážky na iné vozidlá a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, s cieľom dosiahnuť harmonizáciu minimálnych noriem a zrovnoprávnenie bezpečnosti cestujúcich;

    22.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mestá pri vytváraní databáz rýchlostných obmedzení s cieľom podporiť zavádzanie technológií inteligentného prispôsobenia rýchlosti, ako sa vyžaduje v nariadení o všeobecnej bezpečnosti;

    23.

    zdôrazňuje, že nebezpečenstvo a frekvencia nehôd medzi nákladnými vozidlami a zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky by sa mohli výrazne znížiť rozšírením uplatňovania asistentov odbočovania; zdôrazňuje, že asistenti odbočovania budú povinní pre nové typy nákladných vozidiel od roku 2022 a pre všetky nové nákladné vozidlá od roku 2024; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky akčný program pre asistentov odbočovania s cieľom propagovať výhody tejto technológie a nabádať zainteresované strany, aby nové a existujúce vozidlá čo najskôr dobrovoľne vybavili asistentmi odbočovania; oceňuje iniciatívy, ktoré podporujú dobrovoľné zavedenie povinných asistentov odbočovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli finančnú podporu na inštaláciu asistentov odbočovania do nových a existujúcich vozidiel;

    24.

    zdôrazňuje, že manipulácia a podvody týkajúce sa elektronických bezpečnostných prvkov, ako sú moderné pomocné systémy riadenia, predstavujú značné bezpečnostné riziká, a preto by mali byť predmetom osobitnej odbornej prípravy inšpektorov v oblasti kontroly integrity softvéru;

    25.

    vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy pre nárazové figuríny pre nárazové skúšky, ktoré budú viac zohľadňovať rôzne aspekty, ako je vek, pohlavie, veľkosť a výšku používateľov vo vnútri vozidiel aj mimo nich;

    26.

    vyzýva členské štáty, aby poskytovali daňové stimuly, a vyzýva súkromných poisťovateľov, aby ponúkali atraktívne systémy poistenia motorových vozidiel na nákup a používanie vozidiel vybavených s najvyššími bezpečnostnými normami; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala právne predpisy o označovaní automobilov s cieľom zahrnúť dodatočné informácie na predajnom mieste a digitálne informácie o bezpečnostnom ratingu nových vozidiel;

    27.

    víta požiadavku, aby boli systémy na pripomenutie zapnutia bezpečnostných pásov povinné pre všetky sedadlá podľa revidovaného nariadenia o všeobecnej bezpečnosti, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy pre požiadavky na informácie o bezpečnostných parametroch detských zadržiavacích systémov; vyzýva členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti rodičov a opatrovníkov o bezpečnosti detí v cestnej doprave s cieľom naďalej podporovať informovanosť o potrebe používať bezpečnostné pásy, a to aj na zadných sedadlách, vzhľadom na bezpečnostné riziká pre cestujúcich vo vozidlách, ktoré sa v súčasnosti používajú a ktoré sa budú používať aj v nasledujúcich rokoch a ktoré nie sú vybavené technológiou na pripomenutie zapnutia bezpečnostných pásov;

    28.

    naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o správe o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel náležite zohľadnila technický pokrok v oblasti bezpečnostných prvkov vozidiel uvedených v novom nariadení o všeobecnej bezpečnosti a aby do rozsahu pôsobnosti nadchádzajúcej revízie balíka opatrení o technickom stave vozidiel zahrnula moderné bezpečnostné systémy s cieľom zabezpečiť, aby sa kontrolovali počas pravidelných technických kontrol; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili dodatočnú odbornú prípravu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu kontrolórov, ktorí vykonávajú pravidelné technické kontroly; požaduje prísnejšie požiadavky na samodiagnostiku vozidiel s cieľom zabrániť tomu, aby sa moderné pomocné systémy riadenia, ktoré sú určené na zvýšenie bezpečnosti, stali nakoniec v dôsledku nesprávneho fungovania rizikom;

    29.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že ustanovenia balíka opatrení o technickom stave vozidiel týkajúce sa kontroly zabezpečenia nákladu nie sú povinné; vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcej revízie balíka navrhla sprísnenie týchto ustanovení;

    30.

    zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na predchádzanie podvodom spojeným s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti, a tým zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť ojazdených vozidiel; vyzýva preto členské štáty, aby využívali systém výmeny údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti vyvinutý Generálnym riaditeľstvom Komisie pre mobilitu a dopravu (GR MOVE) – platformu EÚ MOVEHUB a jej modul ODOCAR, ktoré sú výsledkom pilotného projektu navrhnutého Európskym parlamentom, ktorý sa týka európskeho systému na obmedzenie podvodov spojených s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti (OREL);

    31.

    vyzýva Komisiu, aby navrhla nový harmonizovaný regulačný rámec pre automatizované vozidlá s cieľom zabezpečiť prostredníctvom komplexných skúšok vykonávaných aj v reálnych jazdných podmienkach, aby prevádzka automatizovaných vozidiel bola pre vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky absolútne bezpečná, a to najmä vzhľadom na ich interakciu s konvenčnými vozidlami a zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky;

    32.

    žiada Komisiu, aby medzitým posúdila riziká aktuálne dostupných asistenčných systémov riadenia, ako sú nadmerné spoliehanie sa vodiča na tieto systémy a rozptyľovanie jeho pozornosti, pre bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie požiadavky na vybavenie pohyblivých a elektronických zariadení vodičov režimom bezpečnej jazdy a štandardné zabudovanie iných technologických nástrojov určených na zníženie rozptyľovania počas jazdy;

    33.

    zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade so strategickým akčným plánom EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorý vypracovala Komisia, predstavuje verejné obstarávanie zaujímavú príležitosť pozitívne ovplyvniť bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby výslovne zohľadnila skutočnosť, že ekonomicky najvýhodnejšie ponuky by sa mali pri verejnom obstarávaní verejných služieb osobnej cestnej dopravy posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, pričom by sa mala zohľadňovať aj bezpečnosť vozidiel, inovácie, kvalita, udržateľnosť a sociálne otázky; naliehavo vyzýva členské štáty a verejných obstarávateľov, aby pri zadávaní verejných zákaziek na služby cestnej dopravy považovali bezpečnostné aspekty za jedno z hlavných kritérií;

    34.

    poznamenáva, že nové prostriedky osobnej mobility takisto vyvolávajú množstvo závažných obáv nielen v súvislosti s bezpečnosťou samotných prostriedkov, ale aj s ich bezpečným používaním v cestnej premávke; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba niekoľko členských štátov prijalo právne predpisy v tejto oblasti a že nedostatočná harmonizácia v EÚ môže spôsobiť zmätok a sťažiť návštevníkom dodržiavanie miestnych pravidiel; vyzýva Komisiu, aby zvážila rámec pre typové schvaľovanie týchto nových prostriedkov mobility a vydala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa riadenia aspektov bezpečnosti vrátane pravidiel cestnej premávky v prípade používania takýchto prostriedkov; pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné realizovať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni informačné a vzdelávacie kampane o bezpečnom používaní prostriedkov mikromobility s osobitným zameraním na zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú deti, starší ľudia alebo osoby so zníženou pohyblivosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy o tom, ako zlepšiť bezpečné používanie prostriedkov mikromobility;

    35.

    vyzýva Komisiu, aby aktualizovala požiadavky európskej databázy dopravných nehôd (CARE) a zahrnula identifikáciu kolízií prostriedkov mikromobility, ako sú elektrické skútre a bicykle s elektrickým pohonom; vyzýva členské štáty, aby zaviedli konkrétne preventívne bezpečnostné opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni na základe informácií databázy CARE;

    Bezpečná účasť na cestnej premávke

    36.

    poznamenáva, že podľa štúdie Komisie sa odhaduje, že alkohol má podiel približne na 25 % všetkých úmrtí na cestách, zatiaľ čo drogy na 15 % úmrtí na cestách (8); poznamenáva, že odporúčanie EÚ týkajúce sa povoleného obsahu alkoholu v krvi pochádza z roku 2001; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje odporúčania a zahrnula do nich nulovú toleranciu obsahu alkoholu v krvi počas jazdy a aby zaviedla odporúčanie EÚ na nulovú toleranciu nezákonných psychoaktívnych látok, ako aj normy v oblasti presadzovania pravidiel cestnej premávky prostredníctvom cestných kontrol zameraných na jazdu pod vplyvom drog; poukazuje na to, že harmonizácia povolených hladín alkoholu v krvi v EÚ pre všetky kategórie vozidiel uľahčí porovnávanie podľa kľúčových ukazovateľov výkonnosti v súvislosti s triezvosťou na cestách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia týkajúce sa označovania liekov, ktoré ovplyvňujú schopnosť viesť vozidlo, a aby začala informačné kampane na zvýšenie informovanosti o zdravotníckych službách, a to aj medzi praktickými lekármi, v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby do revidovaných odporúčaní zahrnula aj usmernenie týkajúce sa montáže alkoholových imobilizérov s osobitným zameraním na osoby, ktoré opakovane porušujú predpisy, osoby, v prípade ktorých síce ide o prvé porušenie predpisov, ale toto porušenie je veľmi závažné, a na všetkých vodičov z povolania;

    37.

    poznamenáva, že prekročenie rýchlosti je kľúčovým faktorom približne v prípade 30 % smrteľných dopravných nehôd a priťažujúcim faktorom pri väčšine nehôd; vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčanie na uplatňovanie bezpečných obmedzení rýchlosti v súlade s prístupom bezpečného systému pre všetky typy ciest, ako je maximálna povolená rýchlosť 30 km/h v obytných oblastiach a oblastiach s vysokým počtom cyklistov a chodcov, s možnosťou vyšších limitov na hlavných dopravných tepnách s primeranou ochranou zraniteľných účastníkov cestnej premávky; vyzýva členské štáty, aby prednostne investovali do vynucovania dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti a do kvalitnej komunikácie o ústrednej úlohe rýchlosti a jej riadenia; vyzýva členské štáty, aby ukladali sankcie s cieľom odrádzať od nedodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti vrátane systému pokutových bodov a aby zvážili zavedenie kurzov na zvýšenie informovanosti o téme rýchlosti, ktoré by slúžili na rehabilitáciu v prípade opakovaného porušenia pravidiel;

    38.

    poznamenáva, že podľa odhadov (9) Komisie je každý rok v EÚ zaznamenaných 10 miliónov závažných dopravných priestupkov súvisiacich s prekročením rýchlosti, jazdou na červenú a jazdou pod vplyvom alkoholu, ktorých sa dopúšťajú nerezidenti; uznáva pokrok, ktorý sa od roku 2015 dosiahol pri vytváraní rámca pre cezhraničné stíhanie dopravných priestupkov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že súčasným rámcom pre cezhraničné stíhanie dopravných priestupkov stanoveným v smernici o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov sa nezabezpečuje primerané vyšetrovanie na účely vymáhania sankcií alebo uznávania rozhodnutí o sankciách; domnieva sa, že lepšie cezhraničné presadzovanie pravidiel cestnej premávky by zvýšilo dodržiavanie týchto pravidiel a pôsobilo by ako odradzujúci prostriedok, čím by sa znížila miera nebezpečného správania a zvýšila bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby sa uvedenými otázkami zaoberala v ďalšej revízii smernice a aby posúdila otázku vzájomného uznávania zákazu riadenia motorového vozidla a trestných bodov a aby revidovala rozsah pôsobnosti smernice tak, aby zahŕňala vymáhanie platby mýta, s cieľom predchádzať nebezpečnej jazde a zachovávať kvalitu infraštruktúry;

    39.

    pripomína, že v smernici o vodičských preukazoch sa stanovil harmonizovaný vzor vodičského preukazu EÚ a zaviedli minimálne požiadavky na získanie vodičského preukazu; poznamenáva, že túto smernicu bude potrebné aktualizovať vzhľadom na nový technologický vývoj vozidiel a infraštruktúry a automatizácie vozidiel, ako aj na osnovy odborného vzdelávania, najmä pre profesionálnych vodičov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala minimálne normy pre odbornú prípravu vodičov a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a zároveň postupne zosúlaďovala formu, obsah a výsledky vodičských kurzov v celej EÚ a aby do nadchádzajúcej revízie smernice zvážila zahrnutie matice cieľov vzdelávania vodičov, ktorá má tri kategórie: vedomosti a zručnosti, aspekty zvyšujúce riziko a sebahodnotenie; okrem toho požaduje zavedenie odstupňovaného systému udeľovania vodičských preukazov, ktorý povzbudí začínajúcich vodičov, aby získali viac skúseností s vyššími zručnosťami, ako je udržiavanie prehľadu, sebahodnotenie a vnímanie nebezpečenstva, a aby obmedzili niektoré vysokorizikové činnosti, ako je jazda v noci a s cestujúcimi, pričom sa zohľadnia potreby mobility ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach a obmedzený prístup k verejnej doprave; okrem toho vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala minimálne normy pre učiteľov autoškôl vrátane pravidelnej odbornej prípravy, odbornej prípravy zameranej na vnímanie nebezpečenstva, prísnejšieho minimálneho vzdelania a komunikačných zručností; so znepokojením poznamenáva, že v niekoľkých členských štátoch boli hlásené prípady nezákonného vydávania vodičských preukazov, a vyzýva Komisiu, aby tento problém monitorovala;

    40.

    vyzýva Komisiu, aby posúdila zavedenie povinnej teoretickej a praktickej odbornej prípravy a skúšok na získanie vodičského preukazu pre všetky kategórie dvojkolesových motorových vozidiel;

    41.

    vyzýva Komisiu, aby vypracovala kľúčové ukazovatele výkonnosti pri poskytovaní vzdelávania v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a mobility v členských štátoch a aby vypracovala nástroje EÚ na navrhovanie, vykonávanie a hodnotenie vzdelávania v oblasti bezpečnosti dopravy a mobility; nabáda všetky členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie vysokokvalitného vzdelávania v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré by sa malo začať v škole a malo by byť súčasťou ďalšieho celoživotného vzdelávania;

    42.

    poznamenáva, že pandémia ochorenia COVID-19 viedla k rozšíreniu odvetvia donáškových služieb, konkrétne k používaniu dodávok a dvojkolesových motorových vozidiel, ako sú mopedy a bicykle, čo podporilo vznik nových druhov práce pre platformy a obchodných modelov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby profesionálni vodiči dodávkových vozidiel absolvovali primeranú odbornú prípravu, a aby sa zaoberala otázkou únavy a prekročenia rýchlosti, najmä v dôsledku veľkého nárastu počtu dodávok do domácností; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvážila sprísnenie režimu kontrol technického stavu a zavedenie povinnosti dodatočných kontrol pre dodávkové vozidlá používané poskytovateľmi služieb doručovania balíkov po dosiahnutí konkrétneho počtu najazdených kilometrov a aby zvážila rozšírenie tejto povinnosti na iné vozidlá v týchto kategóriách používané na ďalšie komerčné účely v rámci revízie balíka predpisov o technickom stave vozidiel; vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčanie o bezpečnosti týkajúce sa doručovateľov vrátane požiadaviek na zamestnávateľov a spoločnosti, aby zabezpečili poskytovanie a používanie bezpečnostného vybavenia a bezpečných vozidiel, ako aj odbornú prípravu v oblasti digitálnych nástrojov, ktoré by používali, ako sú aplikácie a interaktívne platformy;

    43.

    vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s únavou vodičov v komerčnej nákladnej a osobnej doprave, ktorá je príčinou dopravných nehôd; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie smernice Rady 89/391/EHS o zdraví a bezpečnosti pracovníkov (10) so zreteľom na aspekty bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla kľúčové ukazovatele výkonnosti v súvislosti s únavou vodičov v komerčnej nákladnej a osobnej doprave; žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili počet bezpečných parkovísk v sieti TEN-T a zabezpečili ich prispôsobenie potrebám vodičov a aby poskytovali informácie o ich dostupnosti prostredníctvom aktualizovanej a užívateľsky ústretovej webovej stránky; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by inštalácia klimatizátorov alebo rovnocenných klimatizačných systémov pre kabíny v ťažkých nákladných vozidlách mohla mať pozitívny vplyv na únavu vodičov a bezpečnosť cestnej premávky, keďže tieto systémy môžu fungovať nezávisle od hlavného motora;

    44.

    zdôrazňuje, že účinná a úplná reakcia po havárii zahŕňa okrem zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie aj poskytovanie psychologickej a sociálnej podpory, uznanie obetí a dôkladné vyšetrenie s cieľom identifikovať príčiny nehôd a opatrenia na zabránenie ich opätovnému výskytu v budúcnosti, ako aj v prípade potreby aj trestné a občianskoprávne konania; vyzýva členské štáty, aby nadviazali užšiu spoluprácu medzi orgánmi pre bezpečnosť cestnej premávky a zdravotníctva s cieľom presadzovať správne používanie núdzových koridorov, aby sa urýchlili záchranné operácie; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatočné finančné prostriedky na účinnú núdzovú infraštruktúru vrátane leteckých lekárskych služieb, najmä v odľahlých, horských a ostrovných regiónoch; vyzýva Komisiu, aby pri budúcej revízii smernice o vodičských preukazoch stanovila povinnosť absolvovať kurz prvej pomoci; vyzýva členské štáty, aby zakotvili koncepciu núdzových koridorov do svojich vnútroštátnych predpisov o cestnej premávke a aby začali ďalšie kampane na zvyšovanie informovanosti; pripomína význam účinných následných opatrení na poskytovanie podpory obetiam;

    45.

    vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje hlavné traumatologické siete a prijali usmernenia pre vzájomnú spoluprácu s cieľom umožniť pohotovostným službám rýchly odvoz pacientov, a to aj cezhranične;

    46.

    zdôrazňuje, že nedostatočným presadzovaním pravidiel cestnej premávky sa oslabuje úsilie o dosiahnutie vízie nulovej úmrtnosti; nabáda členské štáty, aby vo svojich plánoch bezpečnosti cestnej premávky stanovili ročné ciele v oblasti presadzovania pravidiel cestnej premávky a ich dodržiavania a zabezpečili ich primerané financovanie a aby každoročne vykonali a zverejnili následné opatrenia analyzujúce splnené ciele a dosiahnuté výsledky; zdôrazňuje, že iba dobre vysvetlené, dostatočne zverejnené a dôsledné opatrenia a vzdelávanie v oblasti presadzovania pravidiel môžu mať dlhodobý vplyv na správanie vodičov; konštatuje, že efektívnosť sa ďalej zvyšuje, ak je riešenie pokút ukladaných za zistené porušenia vo veľkej miere automatizované;

    47.

    konštatuje, že používanie mobilného telefónu alebo iných elektronických zariadení počas jazdy výrazne znižuje schopnosť vedenia vozidla a zohráva úlohu pri 10 – 30 % zrážok na cestách; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za používanie mobilných telefónov vrátane nefinančných sankcií s cieľom zvýšiť informovanosť o súvisiacich rizikách a zlepšiť presadzovanie;

    Rámec pripravený na budúcnosť

    48.

    zdôrazňuje, že vonkajšie faktory a nové spoločenské trendy predstavujú bezprecedentné výzvy v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v rámci stratégie EÚ do roku 2030 a po ňom; poznamenáva, že EÚ by mala pripraviť podmienky na včasné uvedenie prepojených a automatizovaných vozidiel do prevádzky a mala by posúdiť možné riziká kombinácie takýchto vozidiel s tradičnými vozidlami v zmiešanej doprave a so zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila vplyv väčšieho počtu automatizovaných vozidiel na dopravu v mestských oblastiach a na životné prostredie; zdôrazňuje, že môže byť potrebné modernizovať infraštruktúru s cieľom zaručiť bezpečnú prevádzku automatizovaných a poloautomatizovaných vozidiel a zároveň zlepšiť bezpečnosť konvenčných vozidiel, a tým prospieť všetkým účastníkom cestnej premávky;

    49.

    vyzýva členské štáty, aby zaviedli systémy šrotovania vozidiel v ekologických podmienkach s cieľom stimulovať nákup a používanie bezpečnejších, čistých a energeticky úsporných vozidiel a obnovu verejných a súkromných vozových parkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s EIB na preskúmaní nových systémov financovania s cieľom uľahčiť investície do bezpečných a udržateľných dopravných služieb a bezpečných a udržateľných vozových parkov;

    50.

    poukazuje na to, že pri zvyšovaní bezpečnosti cestnej premávky budú zohrávať kľúčovú úlohu údaje; pripomína, že palubné údaje sú mimoriadne cenné pre riadenie dopravy, kontroly technického stavu a analýzy nehôd; vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec pre prístup k palubným údajom nad rámec trhu s opravárenskými službami v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (11), a to výlučne na účely výskumu nehôd a kontrol technického stavu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam digitálnych údajov uložených v zariadeniach na záznam údajov o udalostiach (EDR) pre dôkladné analýzy nehôd s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky údajové prvky relevantné pre hĺbkovú analýzu nehôd a výskum bezpečnosti cestnej premávky (vrátane miesta, dátumu a času) sa budú musieť zaznamenávať a uchovávať v EDR;

    51.

    pripomína, že hoci bezpečnosť cestnej premávky je spoločnou zodpovednosťou všetkých príslušných aktérov a orgánov na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni, EÚ by mala mať silné vedúce postavenie s cieľom zabezpečiť, aby bezpečnosť cestnej premávky zostala prioritou v cestnej doprave s cieľom pomôcť odstrániť rozdiely v bezpečnosti cestnej premávky medzi členskými štátmi a zabezpečiť, aby EÚ zostala svetovým lídrom v tejto oblasti; zdôrazňuje zodpovednosť EÚ za podporu spolupráce a výmeny najlepších postupov s tretími krajinami, ako je Spojené kráľovstvo, s cieľom vykonávať Štokholmskú deklaráciu o bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ciele politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa budú vzťahovať na všetky relevantné externé programy, a aby vytvorili účinný systém výmeny informácií o dopravných priestupkoch so susednými krajinami mimo EÚ s cieľom zlepšiť presadzovanie predpisov a zároveň zabezpečiť, aby každá výmena informácií podliehala prísnym zárukám, auditom a podmienkam dohľadu, a to v plnom súlade s platnými pravidlami EÚ;

    52.

    vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nadchádzajúcu revíziu balíka opatrení v oblasti mestskej mobility podporovala synergie medzi opatreniami v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti v mestských oblastiach; v tejto súvislosti vyzýva na zmenu priorít dopravnej infraštruktúry v mestských oblastiach vrátane prebudovania verejných priestorov z priestorov slúžiacich na individuálnu automobilovú dopravu smerom k udržateľnejším, bezpečnejším a zdravším spôsobom dopravy, ako je verejná doprava, chôdza a cyklistika, pričom sa zohľadnia osobitné potreby zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia; podporuje väčšie investície a spolufinancovanie prostredníctvom nástrojov EÚ na financovanie parkovísk a iných zón prepojenosti v oblasti mobility pri vstupe do mestských oblastí, čím sa zabezpečí ľahký prístup k rôznym druhom verejnej dopravy vzhľadom na potrebu znížiť preťaženie miest a emisie CO2; víta zámer EIB podporovať ambiciózne investičné programy s cieľom pomôcť verejným orgánom posilniť udržateľnú mobilitu na miestnej a regionálnej úrovni, ako sú plány udržateľnej mestskej mobility a projekty verejnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila ciele a opatrenia EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky do usmernení k plánom udržateľnej mestskej mobility prostredníctvom monitorovania a podpory najlepších postupov vrátane stanovenia ukazovateľa účinného využívania finančných prostriedkov EÚ na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky v mestách;

    53.

    konštatuje, že vidiecke oblasti tvoria približne 83 % územia EÚ a žije v nich 30,6 % jej obyvateľstva; poukazuje na to, že vidieckym oblastiam a najmä riedko osídleným oblastiam chýba kvalitná dopravná infraštruktúra a pravidelné služby hromadnej verejnej dopravy, čo má priamy vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; ďalej konštatuje, že k 54 % úmrtí na cestách v EÚ dochádza na vidieckych cestách; zdôrazňuje, že zlepšenie prístupnosti, prepojenosti a bezpečnosti cestnej premávky vo vidieckych oblastiach by malo byť súčasťou stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila vo svojom nadchádzajúcom oznámení o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti;

    54.

    zdôrazňuje potrebu podporovať integrovaný prístup k dosiahnutiu cieľov vízie nulovej úmrtnosti a podporovať medziodvetvovú spoluprácu vrátane spolupráce s mimovládnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou a podnikmi a priemyslom na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyzýva spoločnosti a MSP, aby sa v súlade so štokholmskou deklaráciou usilovali o dosiahnutie bezpečnosti cestnej premávky uplatňovaním zásad bezpečných systémov v rámci ich hodnotových reťazcov vrátane vnútorných postupov v procesoch obstarávania, výroby a distribúcie a aby do svojich správ o udržateľnosti a oficiálnych webových stránok začlenili podávanie správ o bezpečnosti; ďalej vyzýva spoločnosti a MSP, aby v prípade potreby ponúkali svojim vodičom osobitnú odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a aby zvážili začlenenie úlohy „manažéra mobility“ s cieľom koordinovať a optimalizovať potreby svojej spoločnosti v oblasti mobility na prepravu tovaru a pracovníkov v rámci celého logistického reťazca;

    55.

    vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami na rozvoji celoeurópskej kultúry bezpečnosti cestnej premávky; víta vyhlásenie ocenenia EÚ za bezpečnosť cestnej premávky v mestách v rámci Európskeho týždňa mobility a prepracovanie Európskej charty bezpečnosti na cestách, najväčšej platformy občianskej spoločnosti pre bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcich rokoch zorganizovala iniciatívu Európsky rok bezpečnosti cestnej premávky ako súčasť rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030; okrem toho sa v súvislosti s Európskym rokom zelenších miest v roku 2022 zasadzuje za vytvorenie, financovanie a monitorovanie značky „bezpečnejšie mesto“, ktorá by mala byť založená na kritériách najvyšších noriem bezpečnosti cestnej premávky pre všetkých používateľov a verejné priestory s lepšími podmienkami pre žitie vrátane lepšej kvality ovzdušia a zníženia emisií CO2;

    56.

    berie na vedomie Svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd, ktorý sa koná každoročne v tretiu novembrovú nedeľu a pripomína mnoho miliónov ľudí, ktorí boli usmrtení alebo vážne zranení na svetových cestách, vyjadruje vďaku pohotovostným službám za ich prácu a sprostredkúva reflexiu v súvislosti s obrovskou záťažou a nákladmi pre rodiny, komunity a krajiny v dôsledku tejto každodenne pokračujúcej katastrofy; formálne uznáva tento deň a vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby urobili to isté tým, že usporiadajú výročné podujatie podporované troma inštitúciami;

    57.

    zastáva názor, že na riadne vykonávanie ďalších krokov v politike EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v rámci zastrešujúcej stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sú potrebné určité nové kapacity v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, najmä pokiaľ ide funkcie v oblasti koordinácie, monitorovania a hodnotenia a o technickú podporu pre celkovú stratégiu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskej agentúry pre cestnú dopravu s cieľom podporiť udržateľnú, bezpečnú a inteligentnú cestnú dopravu alebo – ak to nie je možné – poverila touto úlohou existujúcu agentúru;

    o

    o o

    58.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

    (1)  Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9.

    (2)  Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 18.

    (3)  Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1.

    (4)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0122.

    (5)  Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

    (6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1936 z 23. októbra 2019, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 1).

    (7)  Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 39.

    (8)  Štúdia Komisie z 18. februára 2014 zameraná na predchádzanie jazde pod vplyvom alkoholu použitím alkoholových imobilizérov.

    (9)  Úvodné posúdenie vplyvu z 15. marca 2019 týkajúce sa revízii smernice o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov vypracované Komisiou.

    (10)  Ú. v. EÚ L 183, 29.6.1989, s. 1.

    (11)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.


    Top