Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021IE5552

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový rámec pre dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody, ktorý zaručí efektívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zvyšovanie povedomia verejnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

    EESC 2021/05552

    Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, p. 11–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    29.7.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 290/11


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový rámec pre dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody, ktorý zaručí efektívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zvyšovanie povedomia verejnosti

    (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

    (2022/C 290/03)

    Spravodajca:

    Stefano PALMIERI

    Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

    25. 3. 2021

    Právny základ

    článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku

     

    stanovisko z vlastnej iniciatívy

    Príslušná sekcia

    sekcia pre vonkajšie vzťahy

    Prijaté v sekcii

    9. 3. 2022

    Prijaté v pléne

    23. 3. 2022

    Plenárne zasadnutie č.

    568

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    215/1/7

    1.   Závery a odporúčania

    1.1.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) opätovne vyjadruje podporu novej otvorenej, udržateľnej a asertívnej európskej obchodnej politike a považuje za mimoriadne dôležité, aby sa pomocou tejto stratégie na jednej strane podporovala konkurencieschopnosť európskych výrobných odvetví a hospodárskych subjektov (veľkých, stredných a malých podnikov) a na druhej strane prispievalo k presadzovaniu európskych hodnôt a zásad, najmä demokracie a ľudských, sociálnych a rodových práv, ako aj pracovných a environmentálnych práv. Tak bude možné zabezpečiť, aby Európska únia (EÚ) disponovala vhodnými nástrojmi na ochranu pracovníkov a podnikov pred nekalými obchodnými praktikami a ochranu spotrebiteľov pred škodlivými a neudržateľnými výrobkami, čím sa zosúladia záujmy podnikov so záujmami občanov, spotrebiteľov a pracovníkov.

    1.2.

    EHSV sa domnieva, že na zabezpečenie realizácie novej ambicióznej stratégie obchodnej politiky EÚ budú potrebné:

    inovatívna stratégia obchodných rokovaní (obchodné dohody, dohody o hospodárskom partnerstve, investičné dohody), ktorá dokáže zaručiť skutočnú účasť organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zaistiť tak, že výhody obchodu budú môcť využívať všetci účastníci z EÚ a partnerských krajín,

    vhodná reforma nástrojov monitorovania, hodnotenia a vykonávania dohôd: domáce poradné skupiny.

    1.3.

    EHSV sa domnieva, že proces dvojakej reformy – rokovacích nástrojov a domácich poradných skupín – povedie ku skutočnej participácii, a teda k informovanosti verejnosti o hodnote podpísaných obchodných, partnerských a investičných dohôd, pokiaľ ide o všetkých aktérov, ktorých sa týkajú účinky týchto dohôd (podniky, pracovníci, spotrebitelia atď.), a obe zmluvné strany (EÚ a partnerské krajiny).

    2.   Všeobecné pripomienky

    2.1.

    Európska komisia vo februári 2021 stanovila hlavné smery novej otvorenej, udržateľnej a asertívnej európskej obchodnej politiky (1), ktorá by mala zabezpečiť sledovanie týchto troch cieľov Európskej únie:

    i)

    podporovať hospodársku obnovu a zelenú a digitálnu transformáciu;

    ii)

    prispôsobiť celosvetové pravidlá v záujme udržateľnejšej a spravodlivejšej globalizácie;

    iii)

    zvýšiť schopnosť EÚ presadzovať svoje záujmy a posilňovať svoje práva.

    2.1.1.

    K vypracovaniu tejto novej stratégie obchodnej politiky prispelo viacero faktorov. Predovšetkým to bola kríza spôsobená pandémiou COVID-19, ktorá viedla k vážnym úvahám o nových stratégiách v oblasti zdravotnej bezpečnosti, potravinovej bezpečnosti a dodávok surovín a strategických výrobkov a vo všeobecnosti o globálnych hodnotových reťazcoch.

    2.1.2.

    Ďalšie rozhodujúce faktory pre vypracovanie novej stratégie obchodnej politiky, ktorú navrhla Komisia, súvisia: i) s krízou, v ktorej sa naďalej nachádza Svetová obchodná organizácia (WTO); ii) s problematickými vzťahmi s niektorými krajinami alebo obchodnými blokmi (Čína, Rusko, USA); iii) so zložitými rokovaniami so Spojeným kráľovstvom; iv) a so súčasnou patovou situáciou, v ktorej sa nachádzajú niektoré obchodné dohody (napr. dohoda medzi EÚ a združením Mercosur, dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Strednou Afrikou, dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Východoafrickým spoločenstvom).

    2.1.3.

    V návrhu Komisie sa viackrát uvádza, že nová európska stratégia obchodnej politiky bude musieť nielen podporovať konkurencieschopnosť európskych výrobných odvetví, ale tiež prispievať k presadzovaniu európskych hodnôt a zásad, najmä demokracie a ľudských, sociálnych a rodových práv, ako aj pracovných a environmentálnych práv.

    2.1.4.

    Európsky parlament uvítal návrh Komisie a vyzval ju, aby dohliadla na to, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v rámci dojednaných dohôd prispejú k zaručeniu toho, že výhody obchodu budú využívať všetci účastníci (2).

    2.1.5.

    EHSV vo svojich nedávnych stanoviskách zdôraznil vlastnú víziu obchodnej politiky EÚ a vyjadril silnú podporu návrhu Komisie, pričom podčiarkol jeho význam, relevantnosť a aktuálnosť. EHSV zároveň jasne formuloval očakávania a z nich vyplývajúce odporúčania týkajúce sa ambiciózneho preskúmania obchodu a udržateľného rozvoja (3).

    2.1.6.

    Práve preto, že nová stratégia navrhnutá Komisiou je odôvodnene ambiciózna, sa domnievame, že v záujme jej realizácie sú potrebné:

    inovatívna stratégia obchodných rokovaní (obchodné dohody, dohody o hospodárskom partnerstve, investičné dohody), ktorá dokáže zaručiť skutočnú účasť organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zaistiť tak, že výhody obchodu budú môcť využívať všetci účastníci z EÚ a partnerských krajín,

    vhodná reforma nástrojov monitorovania, hodnotenia a vykonávania dohôd: domáce poradné skupiny.

    2.1.6.1.

    Proces dvojakej reformy – rokovacích nástrojov a domácich poradných skupín – povedie ku skutočnej participácii, a teda k informovanosti verejnosti o hodnote podpísaných obchodných dohôd, dohôd o hospodárskom partnerstve a investičných dohôd, pokiaľ ide o všetkých aktérov, ktorých sa týkajú účinky týchto dohôd (podniky, pracovníci, spotrebitelia atď.), a obe zmluvné strany (EÚ a partnerské krajiny).

    3.   Kritické posúdenie súčasných obchodných dohôd

    3.1.

    EHSV opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že multilateralizmus má v obchode podstatný význam a že WTO – po zásadnej reforme – by mala znova plniť úlohu garanta multilateralizmu. Zároveň si uvedomuje, že v tomto špecifickom kontexte môžu obchodné dohody zohrávať rozhodujúcu rolu nielen z hľadiska dvojstranného obchodu EÚ (ktorý v každom prípade predstavuje viac ako 30 % obchodu EÚ s tovarom a službami), ale predovšetkým z hľadiska propagácie udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja EÚ a jej partnerov.

    3.2.

    Viacero rokovacích nástrojov EÚ (obchodné dohody, dohody o hospodárskom partnerstve, investičné dohody) bolo v priebehu posledných rokov predmetom mimoriadne kritických hodnotení zo strany EHSV (4).

    3.3.

    Podľa EHSV by tieto hodnotenia mali byť základom pri posudzovaní toho, či by sa súčasné rokovacie nástroje mali zreformovať tak, aby sa zaistilo splnenie cieľov novej stratégie obchodnej politiky, ktorú navrhla Komisia.

    3.3.1.

    Prvým aspektom je nedostatočná transparentnosť počas rokovaní o obchodných dohodách. Hoci je jasné, že je potrebné zachovávať dôvernosť obsahu zmlúv, ktoré sú predmetom rokovaní, EHSV sa domnieva, že v rámci takejto dôvernosti by sa mal napriek tomu zaistiť transparentný priebeh obchodných rokovaní a zaručiť nepretržitý tok informácií pre občanov a zainteresované strany, ktorých sa rokovania týkajú.

    3.3.1.1.

    Komisia sa vždy veľmi jasne stavala proti tomu, aby bola zabezpečená úplná transparentnosť rokovaní, pričom sa odvolávala na súčasné právne predpisy (5) a niektoré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (6). Tvrdila pritom, že zverejnenie informácií počas rokovaní by ohrozilo záujmy Európskej únie.

    3.3.1.2.

    EHSV uznáva, že v posledných rokoch Komisia preukázala významnú a povzbudivú otvorenosť, keď zlepšila mieru transparentnosti poskytnutím informácií týkajúcich sa správ z rôznych kôl rokovaní, udeleného negociačného mandátu a rôznych návrhov textov v súvislosti s rôznymi obchodnými dohodami a organizovaním stretnutí v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou a expertnou skupinou pre obchodné dohody EÚ.

    3.3.1.3.

    Napriek týmto zlepšeniam by mal byť negociačný mandát, o ktorom rozhoduje Rada, ambicióznejší a Komisii by mal ponúknuť viac možností na organizovanie účasti občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zaistiť ich skutočné zapojenie do procesu rokovaní. EHSV tiež vyzval, aby bola obnovená expertná skupina, ktorej mandát sa skončil (7).

    3.3.1.4.

    EHSV rozumie, že treba nájsť skutočný kompromis medzi transparentnosťou a dôvernosťou počas rokovaní, zároveň však poukazuje na to, že otázka transparentnosti zostáva najväčším sporným bodom vo vzťahu k zainteresovaným stranám, organizáciám občianskej spoločnosti a sociálnym partnerom.

    3.4.

    Ďalším aspektom, na ktorý sa zameriava kritika, je skutočnosť, že posúdenia vplyvu dohôd na udržateľnosť sú neúplné, uverejňované neskoro – až po ukončení rokovaní – alebo dokonca niekedy úplne chýbajú v príslušných partnerských krajinách.

    3.4.1.

    Práve oneskorené uverejnenie posúdenia vplyvu dohody medzi EÚ a združením Mercosur na udržateľnosť bolo predmetom sťažnosti, s ktorou sa viaceré mimovládne organizácie obrátili na európsku ombudsmanku (8). V marci 2021 sa európska ombudsmanka kriticky vyjadrila na adresu Európskej komisie, pričom dospela k záveru, že Európska komisia nezabezpečila, aby sa posúdenie vplyvu na udržateľnosť dokončilo včas, najmä pred ukončením obchodných rokovaní medzi EÚ a Mercosurom. Toto predstavuje nesprávny úradný postup (9).

    3.4.2.

    EHSV opakuje, že posúdenia vplyvu dohôd na udržateľnosť z hospodárskeho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska by sa mali počas rokovaní včas uverejňovať (na začiatku rokovaní) a aktualizovať a že by mali byť pravidelne súčasťou ex post hodnotenia dohody vo fáze jej monitorovania. Takéto posúdenia sa potom musia týkať oboch rokujúcich strán: Európskej únie a jej členských štátov a partnerských krajín (10).

    3.5.

    Ďalšia kritika namierená proti obchodným dohodám sa týkala neschopnosti účinne zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv, sociálnych práv, základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj environmentálnych a bezpečnostných noriem. Okrem toho dohody nezabezpečujú rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty (najmä pre malé a stredné podniky, ako aj pre niektoré výrobné odvetvia) (11).

    3.6.

    Popri uvedených nedostatkoch sa v obchodných dohodách niekedy neprihliada na osobitné charakteristiky rozvojových krajín alebo existenciu asymetrií medzi EÚ a partnerskými krajinami, čo vytvára riziko, že sa existujúce rozdiely nevyriešia alebo že sa v niektorých prípadoch prehĺbia (napríklad rovnaký prístup k život zachraňujúcim liekom alebo vakcínam). Rovnako sa v nich neprihliada ani na možné dominantné postavenie, ktoré po uzavretí obchodnej dohody môžu nadobudnúť nadnárodné spoločnosti.

    3.7.

    Na zabezpečenie účinného a širokého zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti je potrebné, aby sa v rozsiahlej miere zriaďovali domáce poradné skupiny nielen v rámci všetkých budúcich obchodných rokovaní, ale najmä v rámci súčasných dohôd o hospodárskom partnerstve v Afrike, kde domáce poradné skupiny úplne chýbajú. Prebiehajúce a budúce procesy revízie a vykonávanie novej dohody medzi EÚ a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov môžu byť dobrou príležitosťou na zavedenie domácich poradných skupín do existujúcich obchodných dohôd, ktorým tento nástroj chýba (napr. revízia dohody o obchodnom partnerstve medzi Európskou úniou a krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva – skupina DHP SADC).

    3.8.

    Účasť občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na rokovaniach o dohodách podpísaných Úniou a ich monitorovaní prešla od prvých skúseností určitým vývojom. EHSV uznáva vynaložené úsilie a v mnohých prípadoch sa do neho zapojil.

    3.9.

    EHSV berie na vedomie výsledky nedávnej štúdie s názvom Study Reviewing the DG Trade Civil Society Dialogue (12), v ktorej sa hodnotil dialóg s občianskou spoločnosťou na európskej a vnútroštátnej úrovni. Hoci EHSV súhlasí s niektorými zisteniami štúdie, domnieva sa, že je potrebná kvalitatívna zmena, pokiaľ ide o účinné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do obchodnej politiky EÚ.

    3.10.

    EHSV opakovane požadoval skutočné a väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do všetkých fáz rokovaní o obchodných dohodách na oboch stranách prítomných pri rokovacom stole (Komisia a partnerské krajiny) (13).

    3.11.

    Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa EHSV domnieva, že nastal čas vypracovať novú a účinnejšiu stratégiu rokovaní s novými pravidlami a postupmi na zaistenie skutočnej a účinnej účasti organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Toto všetko by uľahčilo realizáciu cieľov novej stratégie obchodnej politiky EÚ a zabezpečilo, že dohody budú zlučiteľné s udržateľným rozvojom z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska pre obe rokujúce strany: EÚ a partnerské krajiny obchodných dohôd.

    4.   Nový rokovací rámec pre obchodné dohody

    4.1.

    EHSV sa domnieva, že nová obchodná politika EÚ otvára možnosť posúdiť a zlepšiť pravidlá, postupy a kritériá v snahe zabezpečiť oveľa účinnejšiu, transparentnejšiu a inkluzívnejšiu účasť organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, a to tak počas rokovaní, ako aj následne počas monitorovania, hodnotenia a prípadného vykonávania dohôd.

    4.2.

    EHSV sa nazdáva, že by sa mala vypracovať nová metodika rokovaní s cieľom stanoviť nový podrobný plán, ktorý zabezpečí skutočné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do všetkých fáz rokovaní. Táto metodika sa musí uplatňovať tak na Európsku úniu, ako aj na krajiny druhej strany, ktoré sú prítomné pri rokovacom stole.

    4.3.

    Prvý krok v rámci podrobného plánu rokovaní by mal zahŕňať podpísanie „memoranda o porozumení“ medzi vyjednávačmi (Komisiou a príslušnými krajinami druhej strany), ktorým sa zaručí vzájomný záväzok vyjednávačov:

    i)

    dodržiavať jednotlivé fázy rokovaní a

    ii)

    a zapájať organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do jednotlivých fáz rokovaní ako „pozorovateľov“ v rámci osobitného zmiešaného poradného výboru zainteresovaných strán.

    4.3.1.

    Fázy rokovaní stanovené v memorande o porozumení sa budú vzťahovať tak na všeobecné rokovania, ako aj na technické rokovania, ktoré by prípadne bolo treba usporiadať.

    4.3.2.

    Pri zriadení zmiešaného poradného výboru zainteresovaných strán by sa malo vychádzať z rovnakého prístupu, ako je zásada partnerstva, ktorá sa uplatňuje na politiku súdržnosti.

    4.3.2.1.

    Prostredníctvom partnerstva sa každý program politiky súdržnosti rozvíja v rámci kolektívneho procesu, do ktorého sú zapojené orgány na európskej, regionálnej a miestnej úrovni, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Toto partnerstvo sa vzťahuje na všetky fázy procesu programovania, od návrhu cez riadenie a vykonávanie až po monitorovanie a hodnotenie. Uvedený prístup pomáha zabezpečiť, aby bolo dané opatrenie prispôsobené miestnym a regionálnym potrebám a prioritám všetkých zainteresovaných strán.

    4.3.3.

    Výber pozorovateľov spomedzi zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov sa musí riadiť základným kritériom skutočnej reprezentatívnosti, nezávislosti a spravodlivého rozdelenia medzi zainteresovanými stranami. V súvislosti s reprezentatívnosťou a nezávislosťou by sa v prípade sociálnych partnerov mali uplatniť kritériá prijaté zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov v MOP a v prípade ostatných organizácií občianskej spoločnosti by sa malo zohľadniť ich členstvo v medzinárodných orgánoch. Pozorovatelia vymenovaní do zmiešaného poradného výboru zainteresovaných strán by sa mali zaviazať dodržiavať osobitný etický kódex.

    4.3.4.

    Zmiešaný poradný výbor zainteresovaných strán by mal okrem organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov zahŕňať v úlohe externých pozorovateľov aj relevantné medzinárodné inštitúcie, ako sú napríklad Medzinárodná organizácia práce (MOP), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), sekretariát mnohostranných environmentálnych dohôd Programu OSN pre životné prostredie.

    4.3.4.1.

    etickom kódexe by sa mali stanoviť:

    i)

    práva a povinnosti pozorovateľov, ktorí boli vymenovaní do zmiešaného poradného výboru zainteresovaných strán a ktorí sa zúčastňujú na rokovaniach v mene občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Do etického kódexu by sa mal zahrnúť osobitný protokol o dôvernosti, ktorý bude odkazovať na dodržiavanie zásady dôvernosti, čo znamená povinnosť nezverejňovať informácie poskytnuté počas „dôvernej“ fázy rokovaní a fázy „včasného varovania“;

    ii)

    zásady týkajúce sa určenia pozorovateľov v zmiešanom poradnom výbore zainteresovaných strán transparentným spôsobom a s ohľadom na ich skutočnú nezávislosť, reprezentatívnosť a spravodlivé rozdelenie medzi zástupcov občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov (pozri odsek 4.3.3);

    iii)

    pravidlá a postupy pre jednotlivé fázy rokovaní stanovené v podrobnom pláne rokovaní.

    Etický kódex by mali podpísať všetci účastníci rokovaní, ktorí boli do zmiešaného poradného výboru vymenovaní ako pozorovatelia.

    4.4.

    Podrobný plán rokovaní by mal pozostávať z nasledujúcich krokov, ktoré by sa mali cyklicky opakovať až do konca rokovaní.

    4.4.1.

    Dôverná fáza rokovaní. Do tejto fázy sú zapojené obe rokovacie strany (Komisia a krajiny zemepisnej oblasti, ktorá je druhou stranou rokovaní), ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov ako „pozorovatelia“, ktorí sa podpísaním „protokolu o dôvernosti“ obsiahnutého v etickom kódexe zaväzujú zachovávať dôvernosť informácií, ktorými budú v tejto fáze disponovať. V tejto fáze by mala MOP predložiť správu o stave ratifikácie a vykonávania základných dohovorov v tretej krajine pred začiatkom rokovaní a sprístupniť ju všetkým účastníkom rokovaní (rokovateľom a pozorovateľom). Takáto správa by nebola záväzná, ale pomohla by preukázať, či sa v krajinách, ktoré sú zmluvnou stranou dohody, dodržiavajú alebo nedodržiavajú sociálne normy.

    4.4.2.

    Fáza včasného varovania s účasťou zmiešaného poradného výboru. V tejto fáze pozorovatelia identifikujú citlivé otázky, ktoré sa objavia počas rokovaní a pri ktorých sa počas rokovaní nedospelo k uspokojivým riešeniam z pohľadu občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Táto fáza je stále „dôvernou fázou“, čo znamená, že pozorovatelia musia zachovávať úplnú dôvernosť.

    4.4.3.

    Fáza otvorenej komunikácie. Komisia aj krajiny geografickej oblasti, ktoré sú druhou stranou rokovaní, pravidelne predkladajú spoločnú verejnú informačnú správu o pokroku v rokovaniach. V tejto fáze môžu pozorovatelia v súlade s tzv. pravidlom Chatham House (14) vyjadriť svoje hodnotenia a uviesť témy rokovaní, ktoré boli identifikované ako citlivé v predchádzajúcej fáze „včasného varovania“ s účasťou poradného výboru. Táto fáza má verejný charakter a poukazuje sa počas nej na predbežné výsledky rokovaní. Ide o fázu, ktorá slúži na zvýšenie povedomia verejnosti o aktuálnom stave rokovaní.

    4.4.4.

    Fáza predloženia predbežnej nezávislej správy o posúdení vplyvu obchodnej dohody. V tejto fáze obe strany (Komisia a krajiny geografickej oblasti, ktorá je druhou stranou rokovaní) predkladajú predbežné nezávislé posúdenie vplyvu dohody. Práve v tejto fáze sa organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri vyjadrujú o hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvoch dohody, pričom využívajú aj vlastné nezávislé hodnotenia. Dôležitý príspevok sa očakáva od externých pozorovateľov, ktorí by mali predložiť správu sprístupnenú všetkým stranám a zverejniť ju.

    4.4.5.

    Po skončení fázy predloženia predbežnej správy o vplyve sa opäť začne nový cyklus s dôvernou fázou rokovaní, po ktorej nasleduje fáza včasného varovania s účasťou poradného výboru, po ktorej nasleduje fáza otvorenej komunikácie a napokon fáza predloženia záverečnej správy o posúdení vplyvu obchodnej dohody. Rokovací cyklus bude pokračovať dovtedy, kým sa neskončí podpisom dohody zástupcami Komisie a krajín geografickej oblasti, ktorá je druhou stranou rokovaní, alebo kým sa neskončí bez podpisu.

    4.4.6.

    Ak zmluvné strany dohodu parafujú, spolu s pozorovateľmi občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v poradnej skupine vypracujú osobitný protokol na zriadenie domácej poradnej skupiny (pre EÚ a partnerské krajiny), ktorý bude obsahovať pravidlá ich fungovania (pozri odsek 5.5.2).

    4.4.7.

    EHSV sa domnieva, že navrhovaný rokovací rámec by bol výzvou pre všetky strany zapojené do rokovaní. Výzvou, ktorá si vyžaduje, aby si každá zainteresovaná strana bola vedomá svojej úlohy (Komisia, organizácie občianskej spoločnosti, sociálni partneri, externí pozorovatelia). Rovnako si vyžaduje mimoriadne vysokú úroveň profesionality a pripravenosti všetkých zapojených aktérov. EHSV sa domnieva, že pozitívnym krokom by bolo posilnenie účasti Európskeho parlamentu, ktorý by mal pri rokovaniach a monitorovaní dohôd zohrávať významnejšiu úlohu. EHSV je rovnako presvedčený, že je to jediný spôsob, ako zabezpečiť skutočné zapojenie všetkých do obchodných rokovaní vrátane občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, čím by sa zaistila efektívna podpora obsahu dohody.

    5.   Návrh reformy domácich poradných skupín pre monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie dohôd

    5.1.

    EÚ v súčasnosti čelí čoraz naliehavejšej požiadavke občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov zaviesť inkluzívny a demokratický dialóg, a to nielen počas vypracúvania obchodných dohôd, ale aj počas ich vykonávania (15). EHSV víta úsilie Komisie otvoriť priestor na diskusiu a participáciu, zároveň však považuje za nevyhnutné zlepšiť postupy monitorovania, hodnotenia a vykonávania týchto dohôd.

    5.2.

    EHSV sa domnieva, že konzultačné nástroje – domáce poradné skupiny – zriadené na monitorovanie vykonávania a presadzovania záväzkov obsiahnutých v kapitolách obchodných dohôd o obchode a udržateľnom rozvoji a v budúcnosti úplných obchodných dohôd, nezodpovedajú v uspokojivej miere stanoveným cieľom. Tieto domáce poradné skupiny (Domestic Advisory Groups – DAG) vykazujú nedostatky, pokiaľ ide o kritériá ich zloženia, ako aj o chýbajúce jasné pravidlá ich činnosti.

    5.3.

    V nadväznosti na politické odporúčania uvedené v neoficiálnom dokumente o domácich poradných skupinách EÚ (16) a nedávnu analýzu týkajúcu sa domácich poradných skupín EÚ a partnerských krajín (17) možno domáce poradné skupiny hodnotiť na základe štyroch rôznych úrovní úspešnosti podľa ich schopnosti zabezpečiť:

    1.

    svoju činnosť;

    2.

    výmenu informácií;

    3.

    monitorovanie dohôd;

    4.

    politický vplyv.

    5.3.1.

    Pokiaľ ide o činnosť domácich poradných skupín, tieto fungujú v EÚ vďaka kľúčovej úlohe sekretariátu, ktorý zabezpečuje EHSV. Naopak fungujú iba v niektorých partnerských krajinách (18). V prípade, že v partnerských krajinách existujú, narážajú na zjavné organizačné problémy z dôvodu očividného nedostatku finančných zdrojov (19), ako aj pre problémy z hľadiska reprezentatívnosti, spravodlivého zastúpenia jednotlivých zainteresovaných strán a nezávislosti svojich členských organizácií (20).

    5.3.2.

    Z hľadiska schopnosti zainteresovaných strán zapojených do domácich poradných skupín vymieňať si informácie, pokiaľ ide o všeobecnú výmenu informácií, sa zdá, že aj tu existuje medzi domácimi poradnými skupinami EÚ a domácimi poradnými skupinami partnerských krajín jasný rozdiel. Medzi účastníkmi dialógu v rámci domácich poradných skupín EÚ existuje vo všeobecnosti dobrá výmena informácií (okrem nejakých názorových rozdielov), zatiaľ čo v domácich poradných skupinách partnerských krajín vzniká napätie medzi obchodnými a nepodnikateľskými zástupcami. V prípade oboch domácich poradných skupín však pretrvávajú neuspokojivé vzťahy medzi vládami a príslušnými domácimi poradnými skupinami (tzv. vertikálny dialóg). Existuje aj výzva na štruktúrovanejší a hlbší nadnárodný dialóg medzi domácimi poradnými skupinami z EÚ a partnerských krajín, najmä počas výročného nadnárodného stretnutia občianskej spoločnosti, a na osobitné stretnutia domácich poradných skupín v rámci tej istej dohody.

    5.3.3.

    Pokiaľ ide o monitorovanie dohôd, hoci ide o hlavný cieľ domácich poradných skupín, treba uznať, že v praxi je ťažko realizovateľný. Neschopnosť monitorovať vykonávanie a presadzovanie kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji je spôsobená najmä nedostatkom osobitných zdrojov na monitorovanie a nedostatočnou ochotou a zodpovednosťou na strane vlád. V tejto súvislosti treba určite oceniť tlak Komisie a domácich poradných skupín EÚ na vlády partnerských krajín, aby prevzali väčšiu zodpovednosť vo fáze monitorovania (21). Predloženie nezáväznej informačnej správy MOP a OECD postúpenej domácim poradným skupinám by bolo spoľahlivým základom pre hodnotenie obchodnej dohody.

    5.3.4.

    Na základe doterajších zistení je nepochybné, že politický vplyv, t. j. schopnosť domácich poradných skupín ovplyvňovať vykonávanie dohôd spadajúcich pod kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji je úplne nedostatočná. Komisia by mala stanoviť ambicióznejšie kritériá, aby vlády zohľadňovali odporúčania domácich poradných skupín. Navyše hoci sú povinnosti domácich poradných skupín záväzné, chýba účinná vynútiteľnosť a stále zapojenie domácich poradných skupín do postupov urovnávania sporov (22).

    5.4.

    Vzhľadom na tieto úvahy sa EHSV domnieva, že by sa mala uskutočniť dôkladná reforma domácich poradných skupín s cieľom odstrániť uvedené nedostatky (odseky 5.3.1 až 5.3.4).

    5.5.

    EHSV opakuje, že pre všetky typy dojednaných dohôd je potrebné vytvoriť jeden spoločný orgán pre účasť občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov (zreformovaná domáca poradná skupina), ktorý bude schopný monitorovať vykonávanie a presadzovanie dohôd a hodnotiť ich výsledky (23).

    5.5.1.

    Tento orgán by mal byť spoločný a plne funkčný pre obe strany dohody (EÚ a partnerské krajiny) a mal by sa vzťahovať na všetky aspekty dohody, pričom prioritné by mali byť všetky prvky dohody, ktoré majú vplyv na vykonávanie kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji.

    5.5.2.

    EHSV sa domnieva, že každá parafovaná dohoda musí obsahovať protokol o fungovaní domácich poradných skupín, ktorý umožní vytvoriť pevný inštitucionalizovaný rámec schopný stanoviť pravidlá ich fungovania pre obe strany dohody (EÚ a partnerské krajiny). Takýto protokol by mal stanoviť:

    a)

    kritériá pre určenie členov domácej poradnej skupiny s cieľom zabezpečiť ich reprezentatívnosť, spravodlivé zastúpenie zainteresovaných strán a nezávislosť (pozri odsek 4.3.3);

    b)

    záväzok zaistiť účasť zástupcov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ako externých pozorovateľov v domácich poradných skupinách tak, aby mohli monitorovať vykonávanie dohovorov MOP v rámci dohôd o voľnom obchode použitím vnútorného mechanizmu dohľadu a predložením osobitnej správy rokovacím stranám so zameraním na prípadné problémy pri vykonávaní sociálnych noriem kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji. Okrem toho účasť zástupcov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) umožní prostredníctvom národných kontaktných miest a príslušných vlád monitorovanie vykonávania usmernení OECD pre nadnárodné podniky, najmä na konci dodávateľského reťazca. Hodnotenia týchto orgánov však nebudú záväzné v rámci domácej poradnej skupiny;

    c)

    zveriť domácej poradnej skupine skutočne aktívnu úlohu pri iniciovaní postupov urovnávania sporov vo všetkých záležitostiach dohody, ktoré domáce poradné skupiny predložia hlavnému úradníkovi pre presadzovanie práva v oblasti obchodu;

    d)

    harmonogram umožňujúci vymedziť záväzné a vynútiteľné plány realizácie záväzkov stanovených v dohode s jasnými lehotami na ich ratifikáciu;

    e)

    aktualizáciu príručky pre vykonávanie záväzkov prijatých v dohode stanovením súboru kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pre priebežné monitorovanie a ex post hodnotenie vplyvu dohody;

    f)

    dátum, do ktorého má každá zmluvná strana dohody (EÚ a partnerské krajiny) predložiť nezávislé ex post hodnotenie vplyvu dohody, ak zmluvné strany považujú za vhodné skrátiť stanovenú päťročnú lehotu;

    g)

    pre každú zmluvnú stranu dohody (EÚ a partnerské krajiny) počet schôdzí, ktoré má každá domáca poradná skupina uskutočniť počas roka;

    h)

    povinnosť usporadúvať výročnú schôdzu domácich poradných skupín z EÚ a partnerskej krajiny;

    i)

    záväzok zabezpečiť každoročnú schôdzu domácich poradných skupín EÚ a domácich poradných skupín partnerských krajín, ktorá sa bude konať v Bruseli za aktívnej účasti všetkých členov domácich poradných skupín;

    j)

    záväzok zriadiť online platformu, v rámci ktorej môžu účastníci domácej poradnej skupiny pochopiť význam vzájomného učenia medzi domácimi poradnými skupinami, vymieňať si potrebné informácie, napr. o konkrétnych témach (pracovné práva, ľudské práva, vplyv pravidiel ekologického poľnohospodárstva na obchod atď.), vymieňať si možné najlepšie postupy a vytvoriť špecializované online kurzy odbornej prípravy pre účastníkov domácich poradných skupín;

    k)

    kalendár zasadnutí, na ktorých možno Komisii, Európskemu parlamentu a Rade podávať správy o pokroku v práci domácej poradnej skupiny;

    l)

    finančné zdroje potrebné na činnosť domácich poradných skupín;

    m)

    záväzok vypracovať výročnú správu o činnosti príslušných domácich poradných skupín. V tejto správe budú môcť domáce poradné skupiny stanoviť priority a odporúčania týkajúce sa vykonávania kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji a Európska komisia ich bude musieť začleniť do priorít EÚ pre vykonávanie kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji alebo odôvodniť, prečo tak neurobila;

    n)

    záväzok zveriť EHSV organizačnú funkciu, pokiaľ ide o domácu poradnú skupinu EÚ, ako aj úlohu zabezpečiť technickú pomoc pre nadnárodnú schôdzu európskej domácej poradnej skupiny a domácej poradnej skupiny partnerských krajín. V tejto súvislosti bude sekretariát EHSV poskytovať technickú pomoc pri určovaní partnerov v partnerských krajinách (na základe kritérií uvedených v odseku 4.3.3) a pomáhať predsedom domácich poradných skupín pri stanovovaní programu, riadení schôdzí, vypracúvaní správ zo stretnutí, predkladaní správ inštitúciám EÚ a občianskej spoločnosti a prevzatí zodpovednosti za poskytovania potrebných informácií.

    5.5.3.

    Zásadnú úlohu budú zohrávať ukazovatele priebežného monitorovania, ktoré budú musieť zaistiť dodržiavanie záväzkov stanovených v dohode a budú sa týkať hospodárskej/obchodnej, sociálnej a environmentálnej oblasti a zdravotnej bezpečnosti.

    5.5.4.

    EHSV sa domnieva, že v súvislosti s procesom reformy domácich poradných skupín bude zohrávať zásadnú úlohu, čo si bude vyžadovať zodpovedajúce prispôsobenie ľudských a finančných zdrojov. Z tohto dôvodu EHSV opätovne žiada rozpočtové orgány, aby po zavedení reformy zabezpečili dodatočný rozpočet v súlade so súčasnými výdavkami stanovenými Komisiou s cieľom pomôcť domácim poradným skupinám vykonávať plánované činnosti z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska.

    V Bruseli 23. marca 2022

    Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Christa SCHWENG


    (1)  COM(2021) 66 final.

    (2)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o preskúmaní obchodnej politiky EÚ [2020/2761(RSP)].

    (3)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 148.; Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40; Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 53; Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 160; Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 28.

    (4)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 148; Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40; stanovisko REX/530 na tému Hodnotenie úlohy občianskej spoločnosti v štruktúrach zapojenia v rámci dohody medzi Európskou úniou, Kolumbiou, Peru a Ekvádorom, spravodajca: G. Iuliano; Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 160; Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 38; stanovisko REX/503 na tému Príprava dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom, spravodajca: J. Puxeu Rocamora, pomocný spravodajca: M. Soares.

    (5)  Nariadenie (ES) č. 1049/2001, článok 4.

    (6)  List, ktorým Komisia zamietla žiadosť organizácie Les Amis de la Terre o prístup k dokumentu, 2019 [b]: https://www.asktheeu.org/fr/request/7049/response/23196/attach/3/Signed%20letter.pdf?cookie_passthrough=1, konzultované: 30. 7. 2020, s. 2.

    (7)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9.2021, s. 73, už citované.

    (8)  ClientEarth, Fern, Veblen Institute, La Fondation Nicolas Hulot pour la Nature et l’Homme a Medzinárodná federácia pre ľudské práva.

    (9)  Rozhodnutie vo veci 1026/2020/MAS týkajúce sa nesfinalizovania aktualizovaného posúdenia vplyvu na udržateľnosť Európskou komisiou pred ukončením obchodných rokovaní medzi EÚ a Mercosurom.

    (10)  Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 38, už citované.

    (11)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 148, už citované stanovisko REX/532; Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 160, už citované.

    (12)  Štúdia o preskúmaní dialógu medzi GR pre obchod a občianskou spoločnosťou, Európska únia, marec 2021, Tetra Tech – Deloitte.

    (13)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40; Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 148; Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 28.

    (14)  Toto pravidlo znamená, že ak sa schôdza alebo jej časť koná podľa tzv. pravidla Chatham House, jej účastníci môžu použiť získané informácie, ale nesmie byť pritom prezradená totožnosť alebo príslušnosť rečníka (rečníkov), ani totožnosť alebo príslušnosť iného účastníka.

    (15)  Neoficiálny dokument Holandska a Francúzska týkajúci sa obchodu, sociálno-hospodárskych dôsledkov a udržateľného rozvoja.

    (16)  Non-paper: Strengthening and Improving the Functioning of EU Trade Domestic Advisory Groups.

    (17)  Martens, D., Porjomkina, D., Orbie, J., 2020, Domestic Advisory Groups in EU trade agreements – Stuck at the Bottom or Moving up the Ladder?, Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung a Univerzita v Gente.

    (18)  Jedným z príkladov je Peru, kde organizácie občianskej spoločnosti v dôsledku nedostatočnej ochoty peruánskej vlády zriadiť špecializovanú domácu poradnú skupinu zriadili „tieňovú“ domácu poradnú skupinu, ktorú EÚ, žiaľ, neuznáva. Martens, D., a kol., 2020, už citované.

    (19)  „EHSV zabezpečuje sekretariát pre všetky domáce poradné skupiny EÚ. Približne 78 % (36/46) respondentov domácich poradných skupín EÚ sa domnieva, že sekretariát ich schôdze pripravuje dobre. Väčšina domácich poradných skupín mimo EÚ však nedostáva podobnú podporu pri organizácii a príprave svojej práce. Prevažnú časť práce často vykonávajú ich predsedovia a (niekedy podpredsedovia), ktorí majú obmedzené časové kapacity na to, aby sa týmto činnostiam mohli venovať vo väčšej miere.“ Martens, D., a kol., s. 16.

    (20)  To je prípad domácej poradnej skupiny v Južnej Kórei, ktorá síce dosiahla značný pokrok, ale stále má nedostatky z hľadiska reprezentatívnosti a nezávislosti. Martens, D., a kol., 2020.

    (21)  V prípade dohody medzi EÚ a Kóreou viedol politický tlak k oficiálnej sťažnosti a expertná skupina rozhodla o tom, že krajina nedodržiava dohovory MOP.

    (22)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40.

    (23)  Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 28.


     

    Obrázok 1

    Jednotlivé fázy rokovaní (podrobný plán)

    Image 1C2902022SK1110120220323SK0003.0001201212Obrázok 1Jednotlivé fázy rokovaní (podrobný plán)Obrázok 2Jednotlivé fázy rokovaní (podrobný plán)

    Obrázok 2

    Jednotlivé fázy rokovaní (podrobný plán)

    Image 2C2902022SK1110120220323SK0003.0001201212Obrázok 1Jednotlivé fázy rokovaní (podrobný plán)Obrázok 2Jednotlivé fázy rokovaní (podrobný plán)


    Top