EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 798 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Stratégia pre údaje v oblasti dohľadu v rámci finančných služieb EÚ

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Stratégia pre údaje v oblasti dohľadu v rámci finančných služieb EÚ

1.Kontext

Zatiaľ čo sa miera digitalizácie naďalej zvyšuje 1 a EÚ napreduje smerom k dosiahnutiu svojich digitálnych cieľov do roku 2030 2 , vznikajú nové výzvy a príležitosti, ktoré formujú všetky oblasti spoločnosti a hospodárstva vrátane finančného sektora. V priebehu posledných pár rokov digitálne technológie zmenili spôsob, akým účastníci finančného trhu vytvárajú, komunikujú a využívajú informácie, ktoré sú hybnou silou financií, na účely prijímania rozhodnutí. Údaje sú ústredným bodom tejto transformácie.

Komisia vo svojej Európskej dátovej stratégii 3 vyzdvihla význam údajov ako potenciálneho zdroja rastu a inovácií hospodárstva EÚ a zdôraznila potrebu lepšieho prístupu k údajom a výmeny údajov prostredníctvom spoločných európskych dátových priestorov. Jednou z hlavných priorít stratégie Komisie v oblasti digitálnych financií 4 je podpora inovácií v oblasti financií založenej na údajoch. Patria sem nástroje na uľahčenie vykazovania a dohľadu, ako aj vytvorenie spoločného priestoru pre finančné údaje zahŕňajúceho údaje medzi podnikmi, zverejňované údaje a údaje v oblasti dohľadu.

Finančné inštitúcie a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia na finančných trhoch, sú povinné vykazovať široké spektrum údajov o svojej finančnej situácii a činnostiach. Orgány dohľadu EÚ a vnútroštátne orgány dohľadu potrebujú tieto údaje na vykonávanie dohľadu nad finančnými inštitúciami a trhmi. Údaje umožňujú orgánom dohľadu monitorovať riziká, zabezpečovať finančnú stabilitu a integritu trhu a chrániť investorov a spotrebiteľov finančných služieb v EÚ.

Objem a úroveň podrobnosti údajov vykazovaných na účely dohľadu sa za posledné desaťročie podstatne zvýšili. Celkovo sa na finančné inštitúcie v EÚ vzťahuje viac ako 500 ohlasovacích povinností, ktoré zahŕňajú viac ako 1 000 tabuliek s viac ako 70 000 individuálnymi údajovými bodmi. 5 Prísnejšie ohlasovacie povinnosti pomohli odstrániť informačné medzery zistené počas globálnej finančnej krízy a odzrkadľujú čoraz väčšiu komplexnosť a prepojenosť finančného systému. Aj keď sa tým výrazne zlepšil dohľad, zvýšilo sa zároveň aj zaťaženie oznamujúcich subjektov, ako aj orgánov dohľadu, ktoré prijímajú a analyzujú údaje.

Digitálne technológie môžu výrazne znížiť zaťaženie spojené s vykazovaním a umožniť orgánom dohľadu účinnejšie a efektívnejšie získavať poznatky z vykazovaných údajov. Regulačné orgány na celom svete pracujú na modernizácii vykazovania v rámci svojich jurisdikcií s cieľom zaoberať sa príležitosťami a výzvami v oblasti dohľadu založeného na údajoch 6 . Vykazovanie na účely dohľadu v EÚ a spôsob, akým orgány zbierajú a používajú údaje, musia držať krok s týmto vývojom.

EÚ už dosiahla zlepšenia vo viacerých kľúčových oblastiach 7 a preberá vedúcu úlohu v medzinárodných diskusiách 8 s cieľom podporiť harmonizáciu a zosúladenie finančných údajov na globálnej úrovni. Na zabezpečenie pokroku v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou rámca EÚ v oblasti vykazovania na účely dohľadu bude potrebná ďalšia práca.

EÚ potrebuje lepší systém vykazovania na účely dohľadu, ktorý orgánom dohľadu umožní:

·presnejšie a rýchlejšie sledovať vývoj v rámci trhov, nástrojov a sektorov finančného systému,

·prijímať informovanejšie a rýchlejšie rozhodnutia s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu, integritu trhu a ochranu spotrebiteľov a plniť ďalšie ciele, ako je monitorovanie transpozície právnych predpisov EÚ a ich účinné presadzovanie,

·lepšiu vzájomnú koordináciu a dosiahnutie konvergencie dohľadu prostredníctvom konzistentnejších a interoperabilnejších súborov údajov,

·a zároveň minimalizovať zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov, a to v súlade so zásadami Komisie v oblasti lepšej tvorby práva a so záväzkom systematicky a aktívne hľadať spôsoby znižovania zaťaženia vyplývajúceho z právnych predpisov 9 .

Komisia predkladá na základe rozsiahlych diskusií so zainteresovanými stranami 10 túto stratégiu, v ktorej sa načrtáva prístup na dosiahnutie cieľa, ktorým je dosiahnutie moderného systému vykazovania na účely dohľadu v EÚ. Stratégia prispieva k cieľom Európskej dátovej stratégie a stratégie v oblasti digitálnych financií zameraným na podporu digitálnej inovácie v Európe. Podporou konvergencie dohľadu takisto prispieva k cieľom únie kapitálových trhov.

2.Súvislosti: súčasné výzvy

Komisia v rámci komplexnej kontroly vhodnosti požiadaviek EÚ na vykazovanie na účely dohľadu 11 dospela k záveru, že súčasné požiadavky na vykazovanie stanovené v práve Únie sú pri poskytovaní príslušných údajov orgánom dohľadu potrebné a účinné. Zistili sa však nedostatky v spôsobe, akým sa vymedzujú požiadavky na vykazovanie a akým sa zbierajú údaje, čo má nepriaznivé vedľajšie účinky na kvalitu a použiteľnosť vykazovaných údajov a znižuje sa tým schopnosť orgánov dohľadu vykonávať svoje funkcie. Takáto neefektívnosť spôsobuje oznamujúcim subjektom pri plnení požiadaviek EÚ na vykazovanie aj dodatočné náklady, ktoré môžu dosiahnuť 4 až 12 miliárd EUR 12 ročne. Rámce vykazovania okrem toho v plnej miere nevyužívajú moderné nástroje IT.

V rámci kontroly vhodnosti sa identifikovalo päť hlavných oblastí, v ktorých je potrebné zlepšenie:

·Konzistentnosť a harmonizácia požiadaviek na vykazovanie: Požiadavky na vykazovanie a podrobné špecifikácie údajov nie sú dostatočne harmonizované a obsahujú určité nezrovnalosti a nejasnosti. Nedostatočne sa využívajú spoločné dátové štandardy, formáty a identifikátory.

·Výmena a používanie údajov: Rôzne orgány niekedy zbierajú čiastočne sa prekrývajúce údaje alebo údaje, ktoré sú si veľmi podobné. Orgány si údaje efektívne nevymieňajú ani ich medzi sebou opätovne nepoužívajú.

·Legislatívny proces a nástroje: Požiadavky na vykazovanie vrátane poverenia európskych orgánov dohľadu vypracovaním technických predpisov nie sú vždy v prípade jednotlivých rámcov vykazovania konzistentné. Krátke lehoty na vykonávanie a časté zmeny pravidiel spôsobujú zvýšenie nákladov oznamujúcich subjektov, ako aj orgánov dohľadu.

·Riadenie: Požiadavky na vykazovanie sa často vypracúvajú bez toho, aby sa zohľadnilo to, čo už je zavedené. Existuje priestor pre väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami, a to od počiatočnej fázy návrhu až po výmenu údajov medzi orgánmi.

·Technológia: Súčasný návrh požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu neumožňuje automatizované priame spracúvanie údajov vo všetkých oblastiach. Využívaniu moderných technológií oznamujúcimi subjektmi a orgánmi dohľadu bránia aj nedostatočne štandardizované údaje.

Komisia spolu s európskymi orgánmi dohľadu už na základe týchto zistení zaviedla do jednotlivých sektorových právnych predpisov cielené zlepšenia v oblasti vykazovania na účely dohľadu. Niektoré z identifikovaných problémov sa však týkajú všetkých sektorov finančných služieb, a preto by sa mali riešiť ako súčasť medzisektorového prístupu k údajom v oblasti dohľadu.

3.Náš cieľ

Dlhodobým cieľom Komisie je modernizovať vykazovanie EÚ na účely dohľadu a zaviesť systém, ktorý bude orgánom dohľadu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni poskytovať presné, konzistentné a včasné údaje a zároveň minimalizuje súhrnné zaťaženie spojené s vykazovaním pre všetky príslušné strany.

Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné úpravy súčasných rámcov vykazovania na účely dohľadu a metód zbierania a spracúvania finančných údajov. Komisia na základe skúseností získaných z kontrol vhodnosti a ďalších diskusií so zainteresovanými stranami dospela k záveru, že takýto systém vykazovania by mal zahŕňať tieto hlavné prvky:

1.Konzistentné a štandardizované údaje: Štandardizáciou údajov a spoločným chápaním údajov zbieraných v medziach rôznych rámcov vykazovania sa uľahčí používanie digitálnych technológií a zjednoduší sa prenos, validácia a analýza údajov. Špecifikácie údajov by mali vychádzať z jasnej a spoločnej terminológie, ako aj zo spoločných noriem, formátov a pravidiel pre používanie jedinečných identifikátorov. Zabráni sa tým nejednoznačnosti pri ich výklade a uľahčí sa dodržiavanie predpisov.

2.Výmena a opätovné používanie údajov: Tým, že sa umožní výmena a opätovné používanie nahlásených údajov vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a orgánmi dohľadu EÚ, zníži sa zaťaženie oznamujúcich subjektov tak, že sa zabráni duplicitným žiadostiam o údaje. Orgánom dohľadu to takisto umožní prekonávať právne a technické prekážky pri používaní údajov uchovávaných iným orgánom dohľadu. Lepšia výmena a opätovné používanie údajov si budú vyžadovať osobitný regulačný rámec a zabezpečené prostredie IT na zefektívnenie dátových tokov, validácie a mechanizmov výmeny. Budú pri tom vychádzať aj zo spoločnej špecifikácie a štandardizácie súborov údajov.

3.Lepší návrh požiadaviek na vykazovanie: Na zavedenie účinného a efektívneho systému vykazovania sú nevyhnutné dobre navrhnuté a vypracované právne predpisy. Vylepšený proces navrhovania požiadaviek na vykazovanie by mal vychádzať zo súčasných najlepších postupov v oblasti uplatňovania zásad lepšej tvorby práva 13 na vykazovanie na účely dohľadu, a to v právnych predpisoch, ako aj pri špecifikácii technických predpisov, a ďalej tieto najlepšie postupy rozširovať. Mal by takisto zabezpečiť, aby sa tieto zásady uplatňovali konzistentne a systematicky vo všetkých rámcoch vykazovania, a to od vypracovania počiatočných požiadaviek až po následné preskúmania.

4.Spoločná správa a riadenie: Na navrhnutie, vykonávanie a udržiavanie moderného a vylepšeného systému vykazovania na účely dohľadu budú potrebné dostatočne spoľahlivé mechanizmy správy a riadenia. Zlepší sa tým koordinácia a podporí sa rozsiahlejšia spolupráca medzi rôznymi orgánmi dohľadu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami, čo im umožní vymieňať si odborné znalosti a informácie.

14 Zabezpečenie týchto základných prvkov umožní účinnejšie a efektívnejšie využívanie moderných technológií vrátane regulačných technológií (RegTech) a technológií dohľadu (SupTech). Zavádzaním takýchto riešení sa ešte viac zníži zaťaženie oznamujúcich subjektov spojené s dodržiavaním predpisov, zvýši sa presnosť a včasnosť údajov prijatých orgánmi dohľadu a zlepší sa schopnosť týchto orgánov tieto údaje analyzovať.

4.Transformácia vykazovania na účely dohľadu

Vytvorenie moderného a integrovanejšieho systému vykazovania na účely dohľadu je ambiciózny, komplexný a dlhodobý projekt. Súčasné rámce vykazovania a ich ciele sa v rámci jednotlivých sektorov finančných služieb a na úrovni jednotlivých štátov a EÚ výrazne líšia. Výmena údajov často zahŕňa viacero nezávislých orgánov. Pri prechode na spoločný systém sa musia zohľadňovať rôzne východiskové body a ciele jednotlivých legislatívnych rámcov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a bude potrebná angažovanosť a koordinácia sektora finančných služieb, ako aj orgánov dohľadu. Bude potrebné prepracovať niektoré procesy vykazovania a zberu údajov a nahradiť pôvodné technické riešenia.

Hoci sa očakáva, že modernizácia a zlepšenie systému vykazovania na účely dohľadu prinesie výrazné dlhodobé výhody a úspory nákladov, zároveň si to nevyhnutne vyžaduje, aby sa počas prechodu investovali zdroje. Modernizácia vykazovania na účely dohľadu v EÚ si preto bude vyžadovať postupný prístup na zníženie rizík a nákladov spojených s vykonávaním. Tento prístup pozostáva z cielených zmien sektorových opatrení, ako aj z ďalekosiahlejších a dlhodobejších medzisektorových zlepšení.

Komisia konkrétne na zavádzanie cielených zlepšení v jednotlivých právnych predpisoch využije proces pravidelného preskúmavania. Medzi takéto zlepšenia patrí: i) odstránenie zistených prekrývaní alebo nezrovnalostí v rámci legislatívneho aktu alebo vo viacerých aktoch; ii) odstránenie nadbytočných alebo zastaraných požiadaviek na vykazovanie; iii) stanovenie alebo objasnenie špecifických vymedzení pojmov; iv) zefektívnenie tokov údajov medzi orgánmi dohľadu a v) v prípade potreby posilnenie proporcionality požiadaviek na vykazovanie.

Komisia zároveň na základe svojich technických odborných znalostí poverí európske orgány dohľadu, aby posúdili a prijali potrebné kroky na ďalšiu integráciu vykazovania a aby zlepšili konzistentnosť a štandardizáciu údajov v rámci svojich sektorov.

V ďalšej fáze sa Komisia na základe pokroku v jednotlivých sektoroch bude snažiť dokončiť vykonávanie základných prvkov a prijať akékoľvek dodatočné opatrenia potrebné na dosiahnutie integrovaného systému EÚ v oblasti vykazovania na účely dohľadu vo všetkých finančných sektoroch. Komisia v roku 2023 pripraví správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní stratégie a o získaných poznatkoch.

4.1.Konzistentné a štandardizované údaje

Komisia s cieľom zlepšiť konzistentnosť požiadaviek na vykazovanie už zaviedla cielené zlepšenia vo viacerých legislatívnych rámcoch a ďalšie zlepšenia zavedie v rámci pravidelného preskúmania právnych predpisov. Komisia sa však bude v prvom rade spoliehať predovšetkým na mandáty európskych orgánov dohľadu, ktorých cieľom je zabezpečiť konzistentnosť v rámci jednotlivých sektorov.

V bankovom sektore už Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) získal v rámci nariadenia o kapitálových požiadavkách („CRR“) 15 mandát na posúdenie uskutočniteľnosti integrácie zhromažďovania prudenciálnych údajov, štatistických údajov a údajov o riešení krízových situácií. Aj keď sa práca zameriava na bankový sektor, týka sa aj konzistentnosti a štandardizácie údajov, ako aj ďalších kľúčových prvkov stratégie, ako je výmena údajov a riadenie. Bankový sektor je z hľadiska vykazovania rozsiahly a zložitý, takže najlepšie postupy, ktoré sa v tomto sektore vypracujú, sa môžu použiť ako pilotný projekt. Komisia po zohľadnení výsledkov a odporúčaní EBA navrhne v prípade potreby úpravy právneho rámca s cieľom dosiahnuť konzistentnosť, štandardizáciu a integráciu 16 .

Pokiaľ ide o sektor poisťovníctva, nedávny návrh Komisie na preskúmanie smernice Solventnosť II 17 obsahuje mandát pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), aby sa v spolupráci s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu a Európskou centrálnou bankou (ECB) usiloval o zvýšenie konzistentnosti medzi rámcami vykazovania a štandardizáciu údajov. Orgán EIOPA by sa mal prioritne zamerať na oblasti údajov podnikov kolektívneho investovania a vykazovania derivátov, v ktorých je prekrývanie najvýraznejšie. EIOPA sa takisto zameria na identifikáciu a riešenie akýchkoľvek oblastí duplicity alebo nezrovnalostí s inými sektorovými rámcami. V rámci preskúmania smernice Solventnosť II sa takisto zavádzajú cielené zjednodušenia a posilnená proporcionalita pri vykazovaní.

Pokiaľ ide o sektor investičných fondov, Komisia v návrhu na preskúmanie smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (smernica o správcoch AIF) 18 prijatom v rámci balíka týkajúceho sa únie kapitálových trhov v novembri 2021 19 navrhuje poveriť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zlepšením zberu údajov od správcov alternatívnych investičných fondov a harmonizovaním požiadaviek na vykazovanie údajov pre podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). Predtým, ako zmení vzory výkazov alebo vypracuje nové vzory výkazov, je orgán ESMA povinný vykonať v spolupráci s ECB a EIOPA technické posúdenie. Účelom posúdenia je zabezpečiť súlad s ostatnými požiadavkami na vykazovanie pre investičné fondy vrátane údajov, ktoré už Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) zozbieral na štatistické účely.

Pokiaľ ide o vykazovanie na finančných trhoch, niektoré nezrovnalosti medzi rámcami sa vyriešili už v rámci hodnotenia REFIT nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) 20 a orgán ESMA prináša ďalšie zlepšenia na technickej úrovni. Komisia v návrhu na preskúmanie nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi („MiFIR“) 21 prijatom v rámci balíka týkajúceho sa únie kapitálových trhov navrhuje zosúladiť splnomocnenia pre ESMA na prijímanie technických noriem a zabezpečenie väčšej konzistentnosti pri oznamovaní transakcií medzi týmito rámcami. Okrem toho má ESMA za úlohu posúdiť možnosti ďalšej integrácie vykazovania a zefektívnenia tokov údajov. V rámci preskúmania nariadenia MiFIR sa plánuje aj vytvorenie konsolidovaného informačného systému pre cenné papiere a dlhopisy. Cieľom je zabezpečiť konzistentnosť s údajmi, ktoré už boli vykázané, a vypracovať normy transparentnosti pre informačný systém ako podmnožinu požiadaviek na vykazovanie. Zlepší sa tým kvalita údajov a predíde sa zbytočným dodatočným nákladom pre tento sektor.

Komisia bude na základe týchto sektorových iniciatív koordinovať vývoj spoločného slovníka údajov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a štandardizáciu v rámci všetkých finančných sektorov. Zavedením spoločných noriem pre vymedzenie formátu údajov sa uľahčí výmena a opätovné používanie údajov na rôzne účely. Slovník údajov okrem toho prispeje k ďalším dlhodobým cieľom, ako je zabezpečenie strojovo čitateľných a vykonateľných požiadaviek na vykazovanie.

Slovník bude zahŕňať opis obsahu a formátu všetkých údajov zozbieraných v rôznych rámcoch vykazovania štruktúrovaným, komplexným, konzistentným a jednoznačným spôsobom, pričom bude používať pojmy zakotvené v právnych predpisoch, aby sa vytvorilo jasné prepojenie medzi zozbieranými údajovými položkami a príslušnými legislatívnymi požiadavkami 22 . Príslušné orgány budú implementovať technické prvky slovníka. Komisia vypracuje pravidlá na jeho používanie a správu.

Keďže si Komisia uvedomuje zložitosť tejto úlohy, bude čerpať z technických odborných znalostí európskych orgánov dohľadu a ECB, ktoré už majú skúsenosti s tvorbou sektorových slovníkov údajov. Orgán ESMA nedávno začal pracovať na slovníku údajov vo svojej oblasti pôsobnosti. EIOPA a EBA používajú rovnakú metodiku opisu údajov a pracujú na dosiahnutí užšieho zosúladenia svojich slovníkov údajov. ESCB pod vedením ECB v medziach svojho integrovaného rámca pre vykazovanie vytvoril jednotný slovník údajov pre štatistické vykazovanie v bankovom sektore a naďalej tento slovník rozširuje 23 . Komisia už zmapovala existujúce požiadavky na vykazovanie a zrealizovala pilotný projekt 24 , v rámci ktorého sa s využitím metodík strojového učenia vytvoril glosár pojmov. Glosár obsahuje zoznam pojmov, ktoré sa používajú v právnych predpisoch, a ich vymedzenie. Pomôže objasniť a zefektívniť súbor právnych pojmov, ktoré sa budú používať v spoločnom slovníku údajov, v ktorom sa budú opisovať jednotlivé dátové polia, ktoré sa majú vykazovať. Cieľom je do roku 2024 zaviesť sektorové slovníky údajov, ktoré budú vychádzať z glosára základných pojmov.

Kľúčovým prvkom na zabezpečenie konzistentnosti údajov je v plnej miere využívať medzinárodne uznávané spoločné identifikátory, ako sú jedinečný identifikátor produktu, jedinečný identifikátor transakcie a identifikátor právneho subjektu. Identifikátor právneho subjektu, ktorý umožňuje jedinečnú a jednoznačnú identifikáciu subjektov a je najpoužívanejším globálnym identifikátorom subjektu vo finančnom sektore, je obzvlášť užitočný pri prepájaní jednotlivých súborov údajov, čím uľahčuje dohľad. Komisia bude preto ďalej rozširovať a podporovať dôslednejšie používanie identifikátora právneho subjektu vo finančnom sektore tým, že odstráni viaceré kľúčové nedostatky a do príslušných právnych predpisov zavedie požiadavky týkajúce sa jeho používania 25 . Komisia do roku 2023 v nadväznosti na odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) 26 predloží správu o tom, či identifikátor právneho subjektu má alebo nemá byť povinný pre širší okruh právnických osôb v celej EÚ. A napokon, Komisia bude na medzinárodných fórach vyvíjať úsilie s cieľom podporiť zavádzanie identifikátora právneho subjektu a ďalších spoločných identifikátorov vo finančnom sektore na celom svete.

4.2.Posilňovanie výmeny a opätovného používania údajov

Údaje by sa mali vykazovať len raz a následne by si ich jednotlivé orgány vykonávajúce dohľad nad finančným systémom v EÚ mali podľa potreby vymieňať a opätovne používať. Komisia má preto v úmysle zaviesť systém, v rámci ktorého oznamujúce subjekty poskytujú vysokokvalitné údaje a orgány si vymieňajú údaje, ktoré zbierajú, v čo najväčšej možnej miere a čo najefektívnejšie, pričom zaručujú bezpečnosť údajov a služobné tajomstvo.

Komisia na tento účel v návrhu na preskúmanie smernice o správcoch AIF navrhuje zmeniť príslušné ustanovenia s cieľom zabezpečiť efektívnejší postup výmeny údajov medzi orgánmi. Komisia okrem toho v prebiehajúcom preskúmaní nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov 27 , ktorého prijatie je v súčasnosti naplánované na prvý štvrťrok 2022, skúma spôsoby, ako uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb centrálneho depozitára cenných papierov a zaviesť formalizované a štandardizované postupy spolupráce orgánov dohľadu vrátane výmeny údajov. Komisia v roku 2022 v rámci preskúmania požadovaného podľa článku 46 nariadenia o fondoch peňažného trhu 28 posúdi ustanovenia o výmene údajov.

Komisia podporuje prebiehajúcu technickú prácu európskych orgánov dohľadov zameranú na posilnenie výmeny a opätovného používania vykazovaných údajov v ich príslušných sektoroch. Cieľom ESMA je stať sa centrom údajov pre trhy s cennými papiermi v EÚ a zlepšiť dostupnosť informácií na úrovni EÚ pre ostatné orgány, investorov a účastníkov trhu. EBA rámci svojho integrovaného mandátu na vykazovanie posudzuje uskutočniteľnosť systému vykazovania s centrálnym registrom údajov, t. j. jednotným kontaktným miestom pre príslušné orgány, ktoré im poskytne dodatočnú podporu a koordináciu v súvislosti so žiadosťami o údaje a s výmenou informácií. Centrum údajov projektu EUCLID orgánu EBA 29 už zahŕňa všetky údaje v oblasti dohľadu a v oblasti riešenia krízových situácií v rámci bankového sektora EÚ a EBA bude vo fáze vykonávania svojho projektu integrovaného vykazovania naďalej vychádzať z činností tohto centra. Orgán EIOPA pokračuje vo vývoji svojho rámca pre údaje na účely bezpečného zberu, správy, analýzy, distribúcie a uverejňovania údajov. Jeho základom je centrálny register, ktorý bude orgán EIOPA počas vykonávania technických zlepšení aktualizovať.

Komisia do roku 2023 v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, s ECB a s ostatnými orgánmi preskúma príslušné právne predpisy s cieľom identifikovať ďalšie právne prekážky pre výmenu údajov v oblasti dohľadu, štatistiky a riešenia krízových situácií a je pripravená ich v prípade potreby riešiť. Táto práca bude vychádzať z ustanovení príslušných právnych predpisov Únie, v ktorých sa už za prísnych podmienok zabezpečuje výmena údajov medzi orgánmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Spolu so spoločným slovníkom údajov sa tak vytvorí základ pre dátový priestor v oblasti dohľadu 30 , v ktorom majú všetky príslušné orgány prístup k údajom, môžu si ich vymieňať a opätovne používať, pričom sa chráni dôvernosť a bezpečnosť týchto údajov.

Komisia navrhne súbor pravidiel na určenie prístupových práv k údajom a rozdelenie zodpovednosti za posudzovanie kvality údajov, ako aj postupy, ktoré majú rôzne orgány dodržiavať pred pridaním, upravením a prerušením žiadostí o vykazovanie. Komisia sa bude takisto usilovať o ďalšiu štandardizáciu dátových súborov prostredníctvom používania spoločného slovníka údajov a podporí vývoj zabezpečeného prostredia IT, v ktorom je možné bezpečne pristupovať k údajom a vymieňať si ich bez ohľadu na fyzické umiestnenie ich úložiska. Komisia bude naďalej úzko spolupracovať s orgánmi dohľadu, najmä s európskymi orgánmi dohľadu, s ECB, ESRB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB) s cieľom stanoviť presný návrh dátového priestoru v oblasti dohľadu.

Orgány dohľadu by mali byť schopné bezproblémovo kombinovať údaje v oblasti dohľadu so zverejnenými informáciami, aby získali ucelenejší pohľad na finančný systém bez toho, aby museli zbierať dodatočné údaje. Navrhované jednotné európske miesto prístupu 31 pomôže orgánom dohľadu získať jednoduchší prístup k údajom, ktoré zverejnili regulované subjekty. Zabezpečí sa koordinácia špecifikácií údajov a príslušných pravidiel pre dátový priestor v oblasti dohľadu a pravidiel týkajúcich sa zverejňovania informácií regulovanými subjektmi vo finančnom sektore s cieľom zaistiť porovnateľnosť a interoperabilitu príslušných dátových súborov.

Okrem toho niektoré zverejnené informácie možno zostaviť pomocou údajov v oblasti dohľadu. Komisia vo svojom balíku pre bankový sektor, ktorý bol prijatý 27. októbra 2021 32 , navrhuje poveriť orgán EBA centralizáciou zverejňovania informácií jednotlivých bánk s cieľom zlepšiť prístup k prudenciálnym údajom. V návrhu sa takisto vyžaduje, aby orgán EBA zverejňoval informácie o malých a nekomplexných bankách na základe údajov, ktoré sa vykazujú orgánom dohľadu, čím sa eliminujú dodatočné náklady bánk na zverejňovanie informácií. Komisia bude spolu s európskymi orgánmi dohľadu pokračovať v práci zameranej na zavedenie rámca na zverejňovanie informácií týkajúcich sa údajov v oblasti dohľadu a na ďalšiu koordináciu verejných údajov a údajov v oblasti dohľadu, a to najmä počas vypracúvania technických noriem pre jednotné európske miesto prístupu.

Vykazované údaje v oblasti dohľadu sú „pokladnicou“ potenciálnych informácií. S cieľom maximalizovať ich hodnotu Komisia podporuje, ak je to vhodné a možné, iniciatívy orgánov dohľadu zamerané na vypracovanie analýz trhu a šírenie informácií v prospech regulačných orgánov, účastníkov trhu a širšej verejnosti.

Komisia bude takisto hľadať spôsoby, ako vo väčšej miere sprístupňovať údaje z oblasti výskumu a inovácie, pričom bude zároveň chrániť ich dôvernosť. Komisia vo svojej správe o pokroku v roku 2023 posúdi, či je možné vykonať regulačné úpravy, aby sa umožnila výmena a opätovné používanie vykazovaných údajov na inovačné účely.

4.3.Zlepšenie návrhu požiadaviek na vykazovanie

Kontrola vhodnosti poukázala na viaceré nedostatky v spôsobe, akým sa navrhujú a vypracúvajú požiadavky na vykazovanie na účely dohľadu. Komisia na základe týchto zistení zdvojnásobí svoje úsilie s cieľom zabezpečiť dôsledné dodržiavanie zásad lepšej tvorby práva, a to aj pokiaľ ide o vypracovanie požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu vrátane zlepšení, ktoré Komisia ohlásila vo svojom nedávnom oznámení o spojení síl v záujme lepšej tvorby právnych predpisov EÚ a pripravenosti na budúcnosť 33 . Komisia v rámci tohto úsilia takisto žiada Európsky parlament a Radu, aby pri posudzovaní dodatočných požiadaviek na vykazovanie dodržiavali zásady lepšej tvorby práva 34 .

S cieľom zohľadniť a riešiť osobitnú povahu vypracúvania požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu Komisia v roku 2022 v rámci právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančného sektora pripraví súbor usmernení na ďalšie zlepšenie navrhovania a procesu vypracúvania týchto požiadaviek. Tento súbor bude zahŕňať témy ako i) zabezpečenie jasnejšieho stanovenia úlohy požiadaviek na vykazovanie pri dosahovaní cieľov v právnych predpisoch v príslušných oblastiach politiky; ii) vyhýbanie sa technickým podrobnostiam v právnych predpisoch a zlepšenie právomocí európskych orgánov dohľadu na účely vypracúvania konzistentných a presných špecifikácií v technických predpisoch; iii) stanovenie harmonogramov a dátumov nadobudnutia účinnosti, ktoré poskytnú európskym orgánom dohľadu dostatok času na vypracovanie technických predpisov; iv) zlepšenie plánovania zmien požiadaviek na vykazovanie; a v) lepšia koordinácia lehôt na vykazovanie a frekvencie vykazovania.

Komisia takisto vyzýva európske orgány dohľadu a ďalšie orgány EÚ a vnútroštátne orgány, aby v súlade so zásadami lepšej tvorby práva v plnej miere posúdili vplyv technických pokynov týkajúcich sa vykazovania, ktoré vypracúvajú, a to najmä s cieľom:

·pravidelne preskúmavať zbierané údaje a ich používanie a zabezpečiť, aby sa požadovali len údaje, ktoré sú potrebné na plnenie cieľov v príslušnej oblasti politiky,

·používať jasnú, konzistentnú a štandardnú terminológiu v rôznych legislatívnych rámcoch,

·používať spoločné normy, formáty, modely a identifikátory,

·koordinovať vývoj požiadaviek na vykazovanie medzi orgánmi dohľadu a úzko spolupracovať pri navrhovaní technickej infraštruktúry na zber a spracovanie údajov,

·čo najviac obmedziť používanie dodatočných vnútroštátnych požiadaviek na vykazovanie a ad hoc žiadostí o údaje a zabezpečiť, aby sa všetky takéto žiadosti riadili štandardnými zásadami návrhu a

·zabezpečiť, aby sa v požiadavkách na vykazovanie v čo najväčšej miere zohľadňovali štandardné obchodné procesy.

S cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu majú európske orgány dohľadu vypracovať a aktualizovať aktuálne príručky Únie o dohľade nad účastníkmi finančných trhov 35 . Komisia požiada európske orgány dohľadu, aby do týchto príručiek zahrnuli najlepšie postupy, metodiky a procesy týkajúce sa zberu údajov v oblasti dohľadu a aby tieto postupy, metodiky a procesy pravidelne aktualizovali.

A napokon, Komisia posúdi možnosti, a to vrátane nového právneho nástroja, na zefektívnenie súčasného zdĺhavého a často zložitého procesu tvorby regulačných a vykonávacích technických predpisov pre vykazovanie na účely dohľadu. Cieľom týchto možností by bolo poskytnúť európskym orgánom dohľadu dostatočnú flexibilitu pri prijímaní alebo úpravách vysoko technických prvkov požiadaviek, pričom by si zachovali dostatočnú kontrolu a zodpovednosť.

4.4.Spoločná správa a riadenie a vykonávanie

Prechod na vylepšený systém EÚ v oblasti vykazovania na účely dohľadu, ktorý bude vhodný pre budúcnosť, si vyžiada spoločné úsilie a odhodlanie všetkých zainteresovaných strán. Bude si vyžadovať vhodné fórum na ďalšie zváženie technických podrobností a určenie ďalších iniciatív potrebných na dosiahnutie dlhodobých cieľov. To si žiada vhodnú štruktúru správy a riadenia, ktorou sa zabezpečí stála spolupráca, koordinácia a výmena informácií medzi jednotlivými zúčastnenými orgánmi, ako aj s celým sektorom. Takáto štruktúra zabezpečí včasné a efektívne napredovanie práce a dostatočnú koordináciu jednotlivých sektorových iniciatív s cieľom zaistiť budovanie ďalších medzisektorových mostov.

Na zabezpečenie úspechu musí táto štruktúra riadenia zahŕňať Komisiu, všetky tri európske orgány dohľadu, ECB, Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií a Európsky výbor pre systémové riziká 36 , a to na úrovni predstavenstva, aby sa zabezpečil pevný záväzok všetkých strán, ako aj na technickej úrovni s cieľom riešiť každodenné praktické záležitosti vykazovania a poskytovať technické poradenstvo v súvislosti s legislatívnymi alebo nelegislatívnymi opatreniami, ktoré môžu byť potrebné. Okrem toho by akákoľvek budúca štruktúra správy a riadenia mala zahŕňať príslušné vnútroštátne orgány a obsahovať mechanizmy na zahrnutie odborných znalostí z odvetvia podľa potreby.

V súlade s postupným prístupom Komisie a s cieľom minimalizovať obmedzenosť zdrojov a zabrániť zvyšovaniu počtu orgánov zaoberajúcich sa vykazovaním na účely dohľadu sa v čo najväčšej možnej miere využijú existujúce štruktúry. Komisia už zriadila neformálny koordinačný orgán (okrúhly stôl pre vykazovanie na účely dohľadu) zložený z expertov v oblasti vykazovania zo všetkých uvedených orgánov EÚ. Táto skupina viedla prípravu kontroly vhodnosti požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu a odvtedy spolupracuje na účely výmeny názorov a hľadania spoločných stanovísk v súvislosti s budúcim systémom vykazovania. Komisia bude v prvej fáze aj naďalej vychádzať z činnosti tejto skupiny s cieľom ďalej prehlbovať medzisektorovú koordináciu a spoluprácu a pokročiť v práci na každom z hlavných prvkov.

Komisia v rámci práce na stratégii do roku 2023 v spolupráci s príslušnými orgánmi EÚ formálne schváli mechanizmy správy a riadenia. V bankovom sektore sa už v rámci mandátu podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách stanovuje možnosť vytvorenia spoločného výboru pre údaje s cieľom efektívne napredovať vo vývoji integrovaného systému vykazovania pre banky a posunúť projekt do fázy realizácie. To môže slúžiť ako potenciálny plán pre budúcu medzisektorovú štruktúru správy a riadenia.

Vzhľadom na globálny charakter finančného systému potreba koordinácie a spolupráce presahuje hranice EÚ a týka sa aj našich medzinárodných partnerov. Medzinárodné zosúladenie a konzistentnejšie vykazovanie v rôznych jurisdikciách umožňuje účinnejší dohľad na globálnej úrovni a pomáha predchádzať arbitráži medzi jurisdikciami. Rovnako treba znížiť zaťaženie spojené s vykazovaním mnohých väčších finančných subjektov EÚ s medzinárodnými aktivitami, ktoré musia vykazovať údaje orgánom vo viacerých jurisdikciách. Komisia sa v koordinácii s ostatnými orgánmi EÚ už aktívne zúčastňuje na viacerých medzinárodných iniciatívach 37 , ktorých cieľom je zabrániť ďalšej fragmentácii a presadzovať väčšie využívanie spoločných prvkov údajov v oblasti dohľadu. Naďalej sa budeme zapájať do týchto aktivít, aby sme pomohli rozvíjať medzinárodné úsilie o posilnenie štandardizácie údajov a zosúladenie požiadaviek na vykazovanie tam, kde je to v záujme EÚ, a presadzovať riešenia a prístupy EÚ.

Komisia uznáva, že okrem výrazných prínosov, ktoré sa očakávajú od tejto stratégie, vzniknú oznamujúcim subjektom a orgánom dohľadu aj značné náklady na prispôsobenie, ktoré časom narastú. Navrhovaný postupný prístup podporovaný spoločnou správou a riadením a úzkou spoluprácou zainteresovaných strán však umožní, aby sa prijali optimálne rozhodnutia a aby bol k dispozícii dostatok času na prispôsobenie a vykonávanie. To pomôže zabezpečiť minimalizáciu nákladov spojených s vykonávaním budúceho systému vykazovania na účely dohľadu a maximalizáciu prínosov pre všetky zainteresované strany.

Komisia preskúma a podporí modely spolupráce a spoločného investovania rôznych skupín zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných zdrojov a poskytnúť správne stimuly na vykonávanie stratégie 38 . Orgány EÚ, tak ako ostatné zainteresované strany, už venujú značnú časť svojich rozpočtov na zlepšenie postupov vykazovania a súvisiace kapacity. Komisia je pripravená poskytnúť členským štátom podporu pri vykonávaní administratívnych a štrukturálnych reforiem vrátane budovania dátových kapacít 39 . Okrem toho sú na podporu činností a projektov štandardizácie na účely ďalšieho rozvoja technickej infraštruktúry a nástrojov EÚ a vnútroštátnych orgánov dohľadu k dispozícii špecializované programy EÚ 40 , ktoré podporujú rozvoj digitálnych kapacít EÚ.

4.5.Podpora využívania moderných technológií

Moderné informačné technológie zohrávajú pri umožňovaní dohľadu založeného na údajoch kľúčovú úlohu. Touto stratégiou sa zavedú podmienky nevyhnutné na optimálne využívanie nástrojov regulačných technológií a technológií dohľadu. Regulačné technológie umožňujú nákladovo efektívnejšie a vysoko automatizované vykazovanie tým, že oznamujúcim subjektom pomáhajú rýchlejšie poskytovať presnejšie údaje. Technológie dohľadu môžu pomáhať orgánom dohľadu tým, že umožnia rýchlejšie spracovanie a presnejšie a sofistikovanejšie analýzy vykazovaných údajov na podporu ich rozhodnutí. Správna technológia bude potrebná aj na vykonávanie a udržiavanie kľúčových prvkov budúceho systému vykazovania, ako je spoločný slovník údajov a dátový priestor v oblasti dohľadu.

V záujme zrýchlenia zavádzania týchto technológií bude Komisia spolupracovať s Európskym fórom sprostredkovateľov inovácií 41 na vývoji a testovaní nových technických riešení. Komisia bude takisto vychádzať z iniciatív orgánov dohľadu na vnútroštátnej úrovni v oblasti vykazovania 42 a do roku 2024 vypracuje správu na účely výmeny najlepších postupov. Ako bolo oznámené v stratégii v oblasti digitálnych financií, Komisia v roku 2022 spustí platformu EÚ pre digitálne finančníctvo s cieľom prepojiť zainteresované strany a verejné orgány z celej EÚ. Firmám sa tak poskytnú príležitosti na vývoj a testovanie inovačných aplikácií, čo zároveň pomôže podporiť inovácie v oblasti regulačných technológií a technológií dohľadu.

Zlepšenie zrozumiteľnosti a konzistentnosti požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu a zvýšenie štandardizácie údajov sú nevyhnutnými prvými krokmi na dosiahnutie pokroku vo využívaní moderných technológií pri vykazovaní na účely dohľadu. Konzistentné a jednoznačné požiadavky na vykazovanie a jasné pravidlá umožnia jednoduchšie riešenia v  oblasti regulačných technológií. Prinesie to výhody najmä malým oznamujúcim subjektom, ktoré si nemôžu až v takej miere dovoliť komplexné nástroje IT alebo služby externých poskytovateľov. Orgány dohľadu budú môcť vďaka konzistentnejším a kvalitnejším údajom vykonávať účinné riešenia v oblasti technológií dohľadu.

Komisia sa v budúcnosti zameria na to, aby boli požiadavky na vykazovanie strojovo čitateľné a vykonateľné (popri ľudským okom čitateľnom formáte). Strojovo čitateľné a vykonateľné požiadavky 43 by mohli výrazne zjednodušiť vykazovanie na účely dohľadu tým, že by sa odstránila potreba ľudského zásahu, pokiaľ ide o čítanie, výklad a dodržiavanie ohlasovacích povinností. Strojovo čitateľnými a vykonateľnými požiadavkami sa na základe presných a konzistentných pokynov vhodných pre strojové vykonávanie zabezpečí úplné odstránenie nejednoznačnosti vymedzenia pojmov. V súčasnosti prebieha pilotný projekt na posúdenie možností a určenie predpokladov pre strojovo čitateľné a vykonateľné požiadavky, pričom výsledky externej štúdie sa zverejnia začiatkom roka 2022 44 . Komisia po jeho ukončení zváži zavedenie strojovo čitateľných a vykonateľných požiadaviek vo vybraných rámcoch vykazovania a bude o tom informovať vo svojej správe o pokroku v roku 2023.

Komisia takisto preskúma a vypracuje nové typy prístupov k zberu údajov. Na finančných trhoch majú technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) potenciál umožniť orgánom dohľadu monitorovať transakcie v reálnom čase a získavať správy o transakciách priamo zo systémov obchodovania (namiesto toho, aby čakali, kým správy pošlú účastníci transakcie). Pilotný režim technológií DLT pre trhové infraštruktúry 45 , ktorý nedávno schválili spoluzákonodarcovia, poskytuje Komisii príležitosť posúdiť výhody používania technológií DLT na účely vykazovania a otestovať túto technológiu v kontrolovaných podmienkach. Komisia na tento účel a na základe predchádzajúcich pilotných projektov testovania technológií DLT na prístup k regulovaným finančným informáciám 46 požiada ESMA o preskúmanie používania technológií DLT v oblasti vykazovania na účely dohľadu. Toto posúdenie sa bude vzťahovať aj na trhy s derivátmi s cieľom pripraviť sa na prípadné rozšírenie pilotného režimu a formalizáciu post-transakčnej infraštruktúry a systémov transakcií založených na technológiách DLT. Komisia zároveň na žiadosť Európskeho parlamentu plánuje pilotný projekt týkajúci sa technických základov dohľadu začleneného do technológií DLT. Komisia sa bude snažiť podporiť skúmanie zo strany orgánu ESMA využitím odborných znalostí pri budovaní európskej infraštruktúry služieb blockchainu 47 vo verejnom sektore.

5.Záver

Dohľad nad finančným systémom EÚ vychádza z údajov, ktoré sú včasné, relevantné a majú vysokú kvalitu. Súčasné požiadavky na vykazovanie na účely dohľadu sú účinné pri poskytovaní relevantných údajov orgánom dohľadu. Je však treba urobiť viac, aby bolo vykazovanie na účely dohľadu v EÚ vhodné pre budúcnosť, a to znížiť neefektívnosť a zbytočnú záťaž, zvýšiť kvalitu a zabezpečiť optimálne používanie vykazovaných údajov, ako aj umožniť oznamujúcim subjektom a orgánom plne využívať výhody, ktoré ponúkajú moderné technológie.

Dlhodobá vízia Komisie týkajúca sa údajov v oblasti dohľadu v rámci finančných služieb EÚ sa zameriava na štyri prvky: 1. zvýšená konzistentnosť a štandardizácia údajov, 2. lepšia výmena údajov medzi orgánmi, 3. lepší postup vypracúvania a prijímania požiadaviek na vykazovanie a 4. spoločná správa a riadenie. Zabezpečenie týchto základných prvkov umožní účinnejšie a efektívnejšie využívanie moderných technológií.

Komisia uskutoční viacero dôležitých iniciatív a zavedie vhodné mechanizmy správy a riadenia na podporu spolupráce a koordinácie medzi kľúčovými zainteresovanými stranami. Komisia zároveň vyzýva orgány dohľadu v celej EÚ, aby spolupracovali na zefektívnení, zjednodušení a modernizácii vykazovania na účely dohľadu v rámci finančných služieb EÚ. Komisia takisto vyzýva finančný sektor, aby pokračoval v konštruktívnom dialógu s cieľom vyvíjať riešenia a technológie, ktoré pomáhajú posilňovať finančný dohľad a zároveň minimalizujú jeho náklady.

Komisia do roku 2023 predloží správu o pokroku a o poznatkoch získaných v rámci týchto iniciatív.

(1) Pozri https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/desi .

(2)   COM(2021) 118 final .

(3)   COM(2020) 66 final .

(4)   COM(2020) 591 final .

(5) Podrobný opis a výpočet požiadaviek na vykazovanie sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2019) 402 final , s. 52 – 55 .

(6)   Insights on policy implementation, No 29 , BSI Financial Stability Institute (Poznatky týkajúce sa vykonávania politiky, č. 29, Inštitút finančnej stability).

(7) Prehľad sa nachádza aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2019) 402 final , s. 19 – 23.

(8) Vrátane napríklad medzinárodných diskusií v rámci Rady pre finančnú stabilitu (FSB), Výboru pre platobnú a trhovú infraštruktúru/Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (CPMI/IOSCO) a Výboru pre regulačný dohľad nad systémom identifikátorov právnických osôb.

(9)   COM(2021) 219 final .

(10)   Zber údajov v oblasti dohľadu | Európska komisia (europa.eu) .

(11)   SWD(2019) 402 final .

(12)   Study on the costs of compliance for the financial sector (Štúdia o  nákladoch na dodržiavanie predpisov pre finančný sektor), ICF a  CEPS, 2019, s. 164.   Odhaduje sa, že prírastkové náklady na požiadavky EÚ na vykazovanie predstavujú približne 0,5  % prevádzkových nákladov.

(13)     https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation-why-and-how_sk .

(14) Regulačné technológie zahŕňajú technológie, ktoré pomáhajú plniť regulačné požiadavky účinnejšie a efektívnejšie ako existujúce kapacity. Technológie dohľadu využívajú inovačné technológie na podporu dohľadu a pomáhajú orgánom dohľadu digitalizovať procesy vykazovania a regulačné procesy. Pozri oddiel 4.5.

(15)   Nariadenie (EÚ) 2019/876, článok 430c .

(16) V marci 2021 bol zverejnený diskusný dokument EBA o štúdii uskutočniteľnosti integrovaného systému predkladania správ podľa článku 430 nariadenia CRR. Záverečná štúdia uskutočniteľnosti má byť zverejnená koncom decembra 2021.

(17)   COM(2021) 581 final .

(18) COM(2021) 721 final.

(19)    COM(2021) 720 final.

(20) Nariadenie (EÚ) 2019/834 .

(21) COM(2021) 727 final.

(22) Slovník údajov bude registrom informácií o údajoch, ktoré sa majú vykazovať. Vymedzia sa v ňom údaje z právneho a obchodného hľadiska a bude obsahovať ďalšie informácie potrebné na používanie údajov, ako napríklad: povolené hodnoty, formát, obmedzenia prístupu, vzťah k iným údajovým položkám (napr. či je súčasťou alebo súčtom iných údajových položiek). Pozri napríklad publikáciu CPMI/IOSCO Harmonisation of critical OTC derivative data elements (Harmonizácia kritických prvkov údajov o mimoburzových derivátoch) a Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (Bank Integrated Reporting Dictionary –  BIRD ), ktorý vypracoval ESCB a bankový sektor.

(23) Pozri iniciatívu Eurosystému týkajúcu sa integrovaného rámca vykazovania (IReF). Implementácia je naplánovaná na roky 2024 – 2027.

(24)  Implementing dictionaries of regulatory concepts and reporting obligations by assisted machine learning (Zavádzanie slovníkov regulačných pojmov a ohlasovacích povinností pomocou asistovaného strojového učenia), záverečná správa , ktorú pripravili Crosslang, ID Lab a Milieu (2021).

(25) Komisia napríklad navrhuje, aby sa identifikátor právneho subjektu vo väčšej miere používal pri platbách a ako súčasť legislatívneho balíka v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

(26)   ESRB/2020/12 .

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu.

(29) Pozri EBA/DC/2020/335 .

(30) Dátové priestory sa v rámci širšej Európskej dátovej stratégie zaviedli ako konkrétne mechanizmy na výmenu údajov a zoskupovanie údajov. Pozri COM(2020) 66 final .

(31)    COM(2021) 723 final, COM(2021) 724 final, COM(2021) 725 final.

(32) COM(2021) 663 final, COM(2021) 664 final, COM(2021) 665 final .

(33) COM(2021) 219 final .

(34)   V súlade so záväzkami prijatými v rámci Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(35) Požiadavka vypracovať a aktualizovať príručku dohľadu bola zavedená v  nariadení (EÚ) 2019/2175 .

(36) Budúca štruktúra by mohla zahŕňať aj nový Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorého zriadenie sa navrhuje v návrhu nariadenia COM(2021) 421 final.

(37) Ako sú napríklad iniciatívy pod vedením rady FSB, Bazilejského výboru pre bankový dohľad, CPMI-IOSCO a Výboru pre regulačný dohľad.

(38) Príkladmi sú dátový projekt ESMA a vývoj systému pre príslušné vnútroštátne orgány; spoločný rozvoj dátovej infraštruktúry medzi členmi ESCB, ktorý koordinuje ECB; vývoj nástroja orgánom EIOPA na pomoc malým poisťovniam pri príprave správ na základe smernice Solventnosť II vo formáte XBRL; verejno-súkromné partnerstvá zriadené niektorými členskými štátmi.

(39) Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory, na účely prípravy a vykonávania administratívnych a štrukturálnych reforiem. V súčasnosti prebieha projekt zameraný na rozvoj kapacít príslušných vnútroštátnych orgánov na účely dohľadu založeného na údajoch.

(40) Ako napríklad ročný únijný pracovný program Komisie pre európsku štandardizáciu alebo nový program Digitálna Európa.

(41) Ako to bolo oznámené v stratégii v oblasti digitálnych financií [ COM(2020) 591 final ] .

(42) Ako napríklad v Rakúsku (pozri https://www.aurep.at/ ), Taliansku (pozri https://www.cooperazionepuma.org/ ) a Dánsku (pozri https://arkitektur.digst.dk/sites/default/files/white_paper_on_a_common_public-sector_digital_architecture_pdfa.pdf ).

(43) T. j. požiadavky, ktoré sú vyjadrené v logickej a konzistentnej sekvencii a ktoré môže deterministický výpočtový systém priamo použiť.

(44)   Výzva na predkladanie ponúk, FISMA/2020/OP/0001 .

(45)   COM(2020) 594 .

(46) Pozri predchádzajúci pilotný projekt týkajúci sa európskej brány finančnej transparentnosti ( https://eftg.eu/ ), ktorým sa preukázala efektívnosť výmeny finančných údajov s cieľom umožniť vysledovateľnosť údajov a zlepšiť ich správu.

(47)   https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/european-blockchain-services-infrastructure .