EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 11. 2021

COM(2021) 741 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Správa o mechanizme varovania na rok 2022





























vypracovaná v súlade s článkami 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh

{SWD(2021) 361 final}

Obsah

Zhrnutie

1.Makroekonomický kontext a vývoj nerovnováh v eurozóne

2.Nerovnováhy, riziká a úpravy: najdôležitejší vývoj v jednotlivých krajinách

2.1.Prehľad výsledkov hodnotiacej tabuľky

2.2.Vonkajší sektor a konkurencieschopnosť

2.3.Súkromný dlh a trhy s obytnými nehnuteľnosťami

2.4.Sektor verejnej správy

2.5.Finančný sektor

3.Zhrnutie hlavných výziev a dôsledkov v oblasti dohľadu

4.Pripomienky pre jednotlivé členské štáty

Príloha 1: Prognózy a najnovšie údaje o hlavných ukazovateľoch hodnotiacej tabuľky

Príloha 2: Hodnotiaca tabuľka PMN

Zhrnutie

Táto správa o mechanizme varovania je druhou správou poznačenou pandémiou COVID-19 a vychádza v čase, keď sa hospodárstvo zotavuje z krízy, ktorá ho náhle a nečakane zasiahla v roku 2020. Pandémia COVID-19 spôsobila hospodársku krízu nevídanej závažnosti. Po narušeniach v prvom polroku 2020 sa po uvoľnení opatrení proti šíreniu ochorenia v celej Európe rýchlo prejavila počiatočná fáza hospodárskej obnovy. Zavádzanie vakcín predstavovalo zmenu hospodárskych vyhliadok k lepšiemu. Hoci pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi, úsilie v oblasti riešenia priamych účinkov hospodárskeho otrasu prináša ovocie. Úspešné zavádzanie vakcín v spojení s účinnou a cielenou stratégiou na zamedzenie šírenia ochorenia prinieslo od jari 2021 väčšie oživenie hospodárskej činnosti a koordinácia hospodárskej politiky zaznamenala posun k budovaniu základov stabilnej a inkluzívnej obnovy a väčšej odolnosti. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2021 sa očakáva, že väčšina členských štátov dobehne svoje úrovne produkcie spred krízy do konca roka 2021, pričom len niekoľko krajín ich dobehne budúci rok.

Pandémia vypukla v čase, keď väčšina nerovnováh prechádzala procesom nápravy v dôsledku priaznivých makroekonomických podmienok, hoci zároveň vznikali nové riziká súvisiace so znakmi prehriatia. Udržateľné obdobie hospodárskeho rastu počas prevažnej časti minulého desaťročia uľahčilo postupnú nápravu nerovnováh. Tieto nerovnováhy súviseli s vysokými úrovňami pomeru súkromného a verejného dlhu k HDP, ktoré boli dedičstvom celosvetovej finančnej krízy aj vyhrocujúcej sa situácie, ktorá jej predchádzala. Takisto došlo k náprave veľkých deficitov bežného účtu alebo prudkého rastu úverov, čo viedlo k postupnému zníženiu zahraničného dlhu a posilneniu bankových systémov. V posledných rokoch sa stupňovali výzvy a riziká súvisiace so znakmi prehriatia v niektorých sektoroch v niektorých krajinách po pretrvávajúcom hospodárskom rozmachu, a to predovšetkým na úrovni cien obytných nehnuteľností a nákladovej konkurencieschopnosti, najmä v krajinách s výraznejším hospodárskym rastom.

Pandémia prerušila znižovanie pomeru dlhu k HDP, zatiaľ čo ceny obytných nehnuteľností rýchlo rástli, čo naznačuje celkové zhoršovanie makroekonomických rizík. Nerovnováhy súvisiace s vysokým objemom verejného a súkromného dlhu sa zhoršili v dôsledku prudkého poklesu HDP a fiškálneho vplyvu nevyhnutných opatrení prijatých na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktorých cieľom bolo chrániť výrobné kapacity a obmedziť vplyv na zamestnanosť a sociálny vplyv. Ceny obytných nehnuteľnosti, ktoré boli už aj tak vysoké, ďalej rýchlo rástli a vo viacerých krajinách predstavujú riziko, najmä tam, kde ich sprevádza výrazný nárast hypotekárneho dlhu. Vďaka svojim významným podielom kapitálu a rezervám likvidity boli banky schopné naďalej poskytovať hospodárstvu úvery. Keď sa však zrušia ochranné opatrenia a dlhodobý vplyv pandémie na solventnosť firiem bude postupne prenikať celým hospodárstvom, mohli by sa v bankovom sektore prejaviť druhostupňové účinky. V krajinách závislých od príjmov z cezhraničného cestovného ruchu sa zhoršila platobná bilancia. Rozšírená politická podpora prispela k obmedzeniu nezamestnanosti a stabilizácii príjmov domácností. Súbežne s obnovou sa v niektorých krajinách objavuje nedostatok pracovnej sily a nákladové tlaky a vo viacerých krajinách sa predpokladá výrazné zvyšovanie miezd.

Rýchla a koordinovaná politická reakcia na pandémiu zmiernila jej hospodársky vplyv a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje jedinečnú príležitosť na to, aby sme vyšli z krízy silnejší. Hneď po vypuknutí pandémie sa na podporu národných fiškálnych opatrení aktivovala všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu. Dohoda o dočasnom rámci štátnej pomoci umožnila členským štátom v plnej miere využívať flexibilitu stanovenú podľa pravidiel štátnej pomoci. Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) pomáhal chrániť pracovné miesta. Vlády poskytovali nevídanú fiškálnu a politickú podporu a Európska centrálna banka (ECB) vykonala širokú škálu opatrení na zachovanie finančnej stability a zaistenie bezproblémového fungovania finančných trhov. Účinné vykonávanie reforiem a investícií do plánov obnovy a odolnosti počas postupnej obnovy pomôže podporiť trvalú obnovu, posilniť odolnosť a urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu EÚ. Vykonávanie plánov obnovy a odolnosti môže podporiť znižovanie nerovnováh a zmierňovať makroekonomické riziká. Plány poskytujú členským štátom najviac zasiahnutým krízou spôsobenou ochorením COVID-19 jedinečnú príležitosť na to, aby sa dostali na cestu udržateľného vyššieho rastu, čo podporí vytváranie pracovných miest, zlepší udržateľnosť dlhovej služby a pomôže obnoviť rovnováhu európskeho hospodárstva ako celku.

Horizontálnu analýzu predloženú v správe o mechanizme varovania možno zhrnúť takto:

·Kríza spôsobená ochorením COVID-19 dočasne ovplyvnila zahraničné pozície, no zásadne nezmenila modely bežného účtu. Krajiny s významnými sektormi cezhraničného cestovného ruchu vo všeobecnosti zaznamenali citeľný nárast deficitov bežného účtu alebo zníženie svojich miernych prebytkov. Očakáva sa, že s obnovením cestovania sa to postupne napraví. Niektoré z najväčších prebytkov bežného účtu v roku 2020 mierne klesli, v dôsledku čoho sa súčasný bežný účet eurozóny ako celku zosúladil s fundamentmi. Z údajov za prvý polrok 2021 však vyplýva citeľný nárast súčasného prebytku bežného účtu v eurozóne spôsobený najmä vyššou obchodnou bilanciou v oblasti služieb. V súčasnosti sa predpokladá, že bežný účet eurozóny sa v roku 2021 vráti na úroveň z roku 2019, čo je odrazom pokračujúceho utlmeného domáceho dopytu. Najväčšie zmeny v bežných účtoch sú celkovo kompozičné: vo všetkých členských štátoch súkromný sektor zvýšil svoju mieru čistých úspor, zatiaľ čo čistá úverová pozícia sektora verejnej správy citeľne klesla v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19 a opatrení prijatých na jej zmiernenie. Niekoľko členských štátov s veľkými zápornými čistými medzinárodnými investičnými pozíciami zaznamenali zhoršenie svojich bežných účtov v roku 2020, no predpokladá sa postupné zvrátenie vplyvu na ich pomer čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP.

·Narušenie hospodárskej činnosti v roku 2020 viedlo k veľkému zvyšovaniu jednotkových nákladov práce, v súvislosti s ktorým sa očakáva, že počas obnovy sa čiastočne zvráti, no vo viacerých prípadoch vzniká nedostatok pracovnej sily a dochádza k nákladovým tlakom. V celej EÚ sa zvýšili jednotkové náklady práce v dôsledku stabilného počtu zamestnaných osôb, ktorý sa napriek prudko klesajúcej výrobe udržal vďaka rôznym verejným iniciatívam na zachovanie pracovných miest, najmä režimom skráteného pracovného času, v rámci ktorých sa uprednostňovalo znižovanie počtu odpracovaných hodín, a nie úrovní zamestnanosti. Tieto účinky sa odrážajú v dočasnom znížení celkovej produktivity práce v roku 2020. Súbežne s obnovou postupuje produktivita, vďaka ktorej dochádza k čiastočnému zvratu strát v jednotkových nákladoch práce. V niektorých krajinách sa však zrýchľuje zvyšovanie miezd a niekedy sa pokračuje v trendoch spred pandémie. Situácia na trhu práce sa však v jednotlivých sektoroch a krajinách líši a hoci v niektorých prípadoch sa zamestnanosť zväčša vrátila na úroveň spred krízy, v iných pretrvávajú významné medzery. V niektorých prípadoch môže počas obnovy pokračovať zvýšené prerozdeľovanie medzi pracovnými miestami, firmami a sektormi, čo môže viesť k určitým trvalým zmenám vo výrobnej kapacite krajín. V niektorých iných prípadoch vzniká nedostatok pracovnej sily, a to najmä v krajinách menej zasiahnutých krízou a s väčším dopytom. V kombinácii s inými faktormi, ako sú prudko rastúce ceny energie, sa môžu nákladové tlaky výrazne zväčšiť a stať sa v budúcnosti rizikom.

·Súborom politických opatrení sa zachovali pracovné miesta a výrobné kapacity počas krízy tak, že sa podporovala likvidita a solventnosť súkromného sektora. Podporné opatrenia, ako napríklad moratóriá na splácanie dlhov a štátne úverové záruky, pomohli zabrániť nedostatku likvidity súkromného sektora, ktorý na začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 spôsoboval problémy so solventnosťou. Moratóriá umožnili odklad splácania dlhov, pričom zvýšili nominálnu výšku dlhu a súvisiacu úrokovú záťaž. Keď sa tieto opatrenia budú postupne rušiť, môžu vzniknúť ťažkosti so splácaním, a to najmä v sektoroch viac zasiahnutých krízou a vo firmách, ktoré už predtým boli zraniteľné. V mnohých krajinách bolo zvyšovanie dlhu podnikov a domácností sprevádzané zvýšením čistých úspor.

·Zadlženosť podnikov sa v roku 2020 vo väčšine krajín EÚ zvýšila, a to v niektorých prípadoch prudko. Nové úvery na pokrytie náhlych strát a nedostatku likvidity vyplývajúcich z pandémie prispeli okrem účinku hlbokej recesie aj k zvýšeniu pomeru podnikových dlhov k HDP. Hoci značne zvýšené čisté úverové toky trvali až do začiatku roka 2021, ich nedávne zmiernenie by mohlo byť znakom nižšieho dopytu, ktorý by mohol súvisieť s tým, že podniky využívajú akumulovanú likviditu, alebo aj znakom nižšej ponuky úverov.

·Súbežne so zintenzívňovaním obnovy sa zvýšili úvery pre domácnosti. Vyšší pomer dlhu domácností k HDP zaznamenaný v roku 2020 bol spôsobený najmä veľkým poklesom HDP. Úverové toky v čase vrcholenia pandémie boli utlmené, najmä v dôsledku prudkého poklesu spotrebných úverov. Mnohé krajiny zároveň zaznamenali zvyšovanie hypotekárnych úverov v súvislosti s intenzívnou aktivitou na trhu s nehnuteľnosťami a s rýchlo stúpajúcimi cenami obytných nehnuteľností. Od začiatku roka 2021 sa vo viacerých krajinách súbežne s obnovou zvyšujú čisté úverové toky.

·Kríza spôsobená ochorením COVID-19 a opatrenia, ktoré vlády prijali na jej zmiernenie, mali zásadný vplyv na verejný dlh. Nevyhnutná rozsiahla podpora, ktorú vlády poskytovali, prispela k čiastočnému odkloneniu nepriaznivého hospodárskeho vplyvu pandémie od domácností a firiem, čím sa chránili pracovné miesta a rastový potenciál. Pomer verejného dlhu k HDP sa viac zvýšil v krajinách neúmerne zasiahnutých recesiou, a to hlavne v dôsledku ich sektorov cestovného ruchu. Očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP sa vďaka obnove stabilizuje, pričom v niektorých prípadoch už začal klesať, no vlády celkovo vychádzajú z krízy s očividne vyššou zadlženosťou. Podporné zámery fiškálnej politiky a opatrenia menovej politiky sa vzájomne posilňovali, pokiaľ ide o udržiavanie dôvery a stability. Podmienky poskytovania úverov vládam boli napriek ich zvýšeným finančným potrebám naďalej nápomocné, a to v dôsledku opatrení menovej politiky, ako aj dlhodobejších faktorov, ako sú úspory prevyšujúce investície v eurozóne. Vzhľadom na vývoj inflácie sa náklady na prijaté úvery a pôžičky mierne sprísnili, no celkovo zostávajú nízke. Náklady na prijaté úvery a pôžičky sa o niečo viac zvýšili v niektorých členských štátoch mimo eurozóny s pohyblivými výmennými kurzami. Niektoré z nich majú nezanedbateľný podiel dlhu denominovaného v cudzej mene alebo relatívne krátku splatnosť dlhov.

·Pandémiu sprevádzalo ďalšie zrýchľovanie rastu cien obytných nehnuteľností. Po rokoch zvyšovania ceny obytných nehnuteľností v roku 2020 a v prvom polroku 2021 rástli ešte rýchlejšie a dosahovali najrýchlejšie tempo rastu od celosvetovej finančnej krízy. V mnohých krajinách EÚ sa prejavujú riziká nadhodnotenia. To vyvoláva obavy, najmä v prípadoch vysokého alebo rýchlo rastúceho dlhu domácností. Rast cien obytných nehnuteľností spôsobujú rôzne faktory podporujúce dopyt a obmedzujúce ponuku. Obmedzenia ponuky existovali už pred pandémiou a zákazy vychádzania ich dočasne prehĺbili. Je možné, že pandémia viedla k určitým štrukturálnym zmenám v dopyte po obytných nehnuteľnostiach, keďže prechod na prácu na diaľku vo väčšej miere môže zmeniť zemepisné preferencie. Finančné podmienky sú ústretové a je celkovo pravdepodobné, že budú naďalej podporovať zvýšený dopyt po obytných nehnuteľnostiach, pričom príjmy domácností rastúce súbežne s obnovou budú zároveň pravdepodobne podporovať ďalší rast cien obytných nehnuteľností.

·Bankový sektor si zachováva významné podiely kapitálu, no ziskovosť sa v roku 2020 oslabila a vplyv krízy na bankové súvahy sa môže v plnej miere prejaviť až časom. Podmienky v bankovom sektore sa od celosvetovej finančnej krízy značne zlepšili, pričom počas rokov pred pandémiou sa vytvorili kapitálové rezervy a podiely kapitálu sa v roku 2020 ďalej zvýšili, a to aj v dôsledku dočasných regulačných obmedzení vyplácania dividend. Vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na bankový sektor bol obmedzený vďaka posilneniu sektora dosiahnutého po finančnej kríze a v dôsledku rozsiahlych dočasných politických opatrení, ako sú úverové záruky, moratóriá na splácanie dlhu alebo dočasné regulačné uvoľnenie. Nesplácané úvery sa v roku 2020 ďalej znižovali, a to najmä v krajinách, v ktorých boli značné a v ktorých banky scudzovali historické aktíva. Dlhodobý problém nízkej ziskovosti však pretrváva. Okrem toho vplyv krízy na kvalitu aktív, ziskovosť a kapitálové rezervy sa v plnom rozsahu môže prejaviť až vtedy, keď sa zrušia uvedené politické opatrenia. Mala by sa dôkladne monitorovať potenciálna spätná väzba medzi bankami, štátmi a podnikovým sektorom.

Hoci vplyv pandémie zmiernili rozhodné politické opatrenia, pandémia prehĺbila rozdiely medzi krajinami eurozóny. Členské štáty s významným sektorom cezhraničného turistického ruchu boli najviac vystavené hospodárskemu vplyvu pandémie COVID-19, čo rôzne ovplyvnilo zamestnanosť a rast. Keďže pre tieto krajiny bol takisto charakteristický relatívne veľký verejný, súkromný alebo zahraničný dlh, viedlo to k širšiemu rozptylu zadlženosti v rámci eurozóny. Niektoré z týchto trendov súvisia s dočasnými faktormi, ako je vplyv obmedzení v oblasti cestovania, no napriek úspechu rozhodných politických opatrení pri zmierňovaní zväčšujúcich sa hospodárskych a sociálnych rozdielov hrozí, že kríza po sebe zanechá stopy a upevní rozdiely.

V eurozóne ako celku pretrváva veľký prebytok bežného účtu, čo poukazuje na to, že neexistuje priestor na udržanie obnovy na agregovanej úrovni eurozóny. Takisto by to prispelo k rýchlejšiemu znižovaniu nerovnováh. Bežný účet eurozóny ako celku dočasne klesol na úroveň približujúcu sa jej fundamentom, no predpokladá sa, že sa vráti na úroveň spred krízy presahujúcu fundamenty. Výsledky na úrovni členských štátov sa veľmi výrazne líšia. Opätovné nastolenie vonkajšej rovnováhy v eurozóne je ešte dôležitejšie vzhľadom na obmedzený priestor na dodatočnú menovú podporu na udržanie dopytu.

Vzhľadom na prepojenia medzi hospodárstvami eurozóny je potrebná vhodná kombinácia makroekonomických politík vo všetkých členských štátoch s cieľom udržať obnovu pri súčasnej náprave nerovnováh a riešení vznikajúcich rizík. Hospodársky rozmach v krajinách eurozóny, ktoré sú čistými veriteľmi, a to aj na základe podmienok podporujúcich dopyt, by prospel nielen týmto krajinám, ale aj krajinám, ktoré sú čistými dlžníkmi, keďže vyšší rast v eurozóne podporuje rast a znižovanie zadlženosti, ako aj zlepšovanie zahraničných pozícií v skupine krajín, ktoré sú čistými dlžníkmi. V tejto súvislosti by pomohlo načasovanie zrušenia mimoriadnej politickej podpory, ktorá sa uplatňovala počas krízy, podľa potrieb úpravy. Citeľné a trvácne zlepšenia v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti v krajinách, ktoré sú čistými dlžníkmi, by takisto prispeli k opätovnému nastoleniu vonkajšej rovnováhy a napomohli by pri zmierňovaní dlhového zaťaženia. Účinné využívanie nástrojov zavedených na úrovni eurozóny a EÚ spolu s účinným vykonávaním potrebných reforiem a investícií by pomohlo podporiť trvalú obnovu a posilniť odolnosť, a to aj riešením nerovnováh a vznikajúcich rizík. Rozhodujúce bude, aby sa financovanie z nástroja NextGenerationEU a viacročného finančného rámca (VFR) v plnej miere absorbovalo a nasmerovalo na čo najproduktívnejšie využitie. Tým by sa maximalizoval hospodársky vplyv finančných prostriedkov a prispelo by to k vyváženému rastu.

Vplyv pandémie na nerovnováhy bude v plnej miere zrejmý až oneskorene, keďže sa môžu prejaviť druhostupňové účinky. Na strane podnikov pretrvávajú ohniská podkladových finančných zraniteľností v dôsledku vyčerpania vlastného kapitálu po dlhotrvajúcich stratách a vysokých dlhov. Na niektoré podniky by mohli mať vplyv štrukturálne zmeny, ktoré si vyžadujú úpravy ich obchodných modelov. Skončenie podporných opatrení môže viesť k nárastu nesplácaných úverov a konkurzov minimálne v sektoroch najviac zasiahnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a vo firmách, ktoré boli zraniteľné už pred krízou. Môže určitý čas trvať, kým sa to prejaví, a to v závislosti od druhov odkladov splatnosti, ktoré môžu byť v ponuke pre inak insolventných dlžníkov. Schopnosť insolvenčného konania odstrániť existujúce zníženia hodnoty je dôležitá na zabezpečenie toku nových úverov do hospodárstva. Poskytovanie záruk na podnikové úvery zo strany vlády pomáha zachovávať životaschopné podnikové subjekty, no ak je rozsiahle, takisto by mohlo viesť k spätnej väzbe medzi podnikovým sektorom a sektorom verejnej správy, čo by ovplyvnilo aj banky. Hrozí riziko, že slabé miesta v podnikových súvahách budú mať vplyv na trh práce, a tým aj na schopnosť niektorých domácností splácať svoje úvery. Výrazné zvyšovanie hypotekárnych úverov predstavuje ďalší rizikový faktor, najmä v prípade nápravy na trhoch s obytnými nehnuteľnosťami. Rovnako aj ďalšie zhoršovanie cien komerčných nehnuteľností môže oslabiť finančný sektor.

Podmienky financovania ovplyvnia vývoj nerovnováh. Prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami umožnilo verejným správam, podnikom a domácnostiam viac sa zadlžiť a zmierniť účinok pandémie, pričom sa chránili pracovné miesta a výrobné kapacity. Zvýšenie úrokových sadzieb by zvýšilo náklady na financovanie dlhu vo verejnom aj v súkromnom sektore a zároveň by zvýšilo riziká v oblastiach s veľkými potrebami financovania. Od začiatku roka 2021 sa v eurozóne a mnohých iných rozvinutých hospodárstvach citeľne zvýšila inflácia. Hoci sa determinanty tohto nárastu inflácie vrátane zvýšenia cien energie javia zväčša ako prechodné, hrozí riziko, že ich trvanie nemusí byť len krátkodobé. Pokiaľ sa nesprísnia podmienky financovania, vyššia inflácia môže znížiť dlhové zaťaženie. Dlhotrvajúce zvyšovanie inflácie by však mohlo viesť k prísnejším podmienkam financovania a vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky.

Vývoj na trhoch s obytnými nehnuteľnosťami si vyžaduje dôkladné monitorovanie. Vysoké ceny obytných nehnuteľností predstavujú riziko, najmä v kombinácii s vysokým zadlžením domácností znásobeným neistými zmenami na trhu práce. To predstavuje riziko pre schopnosť domácností plniť si svoje hypotekárne záväzky. Zvýšené úrokové sadzby by takisto mohli vyvíjať ďalší tlak na schopnosť splácania hypoték s dominovým efektom na bankový sektor. Pretrvávajúce zvyšovanie cien súbežne s obnovou by mohlo prispieť k tlakom na mzdy a stimulovať vyššie čerpanie hypotekárnych úverov. Dostupnosť obytných nehnuteľností sa v posledných rokoch zhoršila, čo má potenciálne nepriaznivé makroekonomické dôsledky a súvisí s nižšou súkromnou spotrebou a mobilitou pracovnej sily a odklonom úverov od investícií do zvyšovania produktivity.

Znižovanie vysokých úrovní verejného aj súkromného dlhu závisí najmä od obnovy prerastajúcej do udržateľného rastu, čo si vyžaduje produktívne investovanie. Udržateľná obnova závisí od podporných zámerov politiky a správne načasovaného zrušenia mimoriadnej politickej podpory prijatej počas krízy. Udržateľný hospodársky rozmach závisí od posilnenia hospodárskej a sociálnej odolnosti, ktoré si vyžaduje vykonanie náležitých reforiem a investícií. Vyžadujú sa investície do zvyšovania produktivity, ktoré podnietia rast v strednodobom horizonte a podporia štrukturálne transformácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie v období demografickej zmeny. O to dôležitejšie je to so zreteľom na skutočnosť, že viaceré krajiny sú poznačené vysokou úrovňou verejného a súkromného dlhu, ako aj relatívne nízkym rastovým potenciálom, v dôsledku čoho je znižovanie vysokých úrovní dlhu ťažšie. V situácii vysokého verejného dlhu treba zlepšiť kompozíciu výdavkov a príjmov, aby sa vytvoril priestor, z ktorého sa budú poskytovať verejné investície, keďže znižovanie zadlženosti na základe dôveryhodnej stratégie fiškálnych úprav je takisto potrebné na zaistenie priestoru na riešenie potenciálnych budúcich kríz. Zároveň môže dochádzať k obmedzovaniu súkromných investícií vplyvom potrieb podnikov znižovať zadlženosť. Účinné vykonávanie plánov obnovy a odolnosti zohráva dôležitú úlohu v podpore verejných a súkromných investícií, čím pomáha prekonať dlhodobý vplyv pandémie a vytvára priestor pre väčší rast a odolnosť. Nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v kombinácii s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi podporia obnovu s množstvom investícií a ich účinné vykonávanie posilní udržateľnosť, inkluzívnosť a odolnosť hospodárstva EÚ a jeho pripravenosť na zelenú a digitálnu transformáciu v súlade s cieľmi Únie v tejto oblasti.

Pandémia zdôraznila pozitívnu úlohu proticyklickej diskrečnej fiškálnej politiky, podporných menových politík a európskej koordinácie v reakcii na hospodársku krízu. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že značné diskrečné fiškálne reakcie môžu byť účinné pri zmierňovaní bezprostredného vplyvu veľkého otrasu a úspešné pri vytváraní prostredia pre rýchle oživenie. Okamžité národné fiškálne úsilie podporilo využívanie flexibility existujúcej v regulačných rámcoch EÚ. Kolektívna reakcia posilnila dôveru. Opatrenia menovej politiky napomohli zachovať počas pandémie priaznivé podmienky financovania pre všetky odvetvia hospodárstva, čím poskytli podporu hospodárskej činnosti a zaručili strednodobú cenovú stabilitu. Vzájomne sa posilňujúce účinky fiškálnej a menovej politiky boli kľúčové pri zmierňovaní vplyvu krízy a podpore obnovy. Hoci sa očakáva, že menová politika zostane v nasledujúcich rokoch ústretová, prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami a nedávne postupné zvyšovanie inflácie obmedzujú možnosť ďalšieho menového uvoľňovania. Fiškálna politika si preto možno bude musieť zachovať stabilizačnú úlohu, ak sa vyskytnú riziká horšieho než očakávaného vývoja, zatiaľ čo sa obozretnou rozpočtovou politikou počas normálneho obdobia vytvorí dôvera v účinnosť rozpočtovej politiky v čase krízy.

Naďalej je nevyhnutné predchádzanie makroekonomickým nerovnováham a ich náprava. Slabá hospodárska obnova by v prvom rade mohla spôsobiť prudký nárast počtu konkurzov podnikov vedúci k strate pracovných miest, ako aj k zvýšenému počtu žiadostí o záruky súvisiace s krízou v prípade podnikových úverov a obmedzeniu investícií. Po druhé, nepriaznivý hospodársky rozvoj by mohol zvýrazniť spätnú väzbu medzi štátmi a bankami. Po tretie, vzostup cien aktív a obytných nehnuteľností by v dôsledku neudržateľného nárastu cien aktív mohol prehĺbiť zraniteľnosť sektora domácností. Tieto riziká môžu nepriaznivo vplývať na udržateľnosť verejného dlhu, ako aj obmedziť priestor fiškálnej politiky umožňujúci reagovať na výzvy v budúcnosti. Odstránenie nahromadenia zraniteľností zároveň pomôže konsolidovať obnovu a posilniť dlhodobý rast. Podobnejšie hospodárske štruktúry a synchronizovanejšie podnikateľské cykly prispejú k zvyšovaniu účinnosti spoločnej menovej politiky.

Podporovaním obnovy s množstvom investícií Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prispeje k makroekonomickej stabilite. Účinným vykonávaním plánov obnovy a odolnosti sa posilní udržateľnosť, inkluzívnosť a odolnosť hospodárstva EÚ a jeho pripravenosť na zelenú a digitálnu transformáciu. Takisto to pomôže zmierniť riziko rozdielov v rámci EÚ, keďže granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zameriavajú na členské štáty s nižším HDP na obyvateľa, vyššou nezamestnanosťou a najviac zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Vyššia miera verejných investícií okrem toho na rozdiel od rokov po celosvetovej finančnej kríze podporí obnovu v období po pandémii. Z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú financovať vysokokvalitné investičné projekty, pričom sa nimi umožní vykonanie reforiem na zvýšenie produktivity, a to bez toho, aby to viedlo k vyššiemu vnútroštátnemu deficitu a vyšším mieram zadlženosti. Predpokladá sa, že v rokoch 2021 a 2022 sa prostredníctvom týchto grantov a ďalších zdrojov finančných prostriedkov EÚ zvýšia verejné investície v členských štátoch priemerne o 0,5 % HDP ročne.

Predchádzaním makroekonomickým nerovnováham a ich nápravou sa posilňuje schopnosť členských štátov reagovať na otrasy a podporuje sa hospodárska konvergencia. Odstraňovanie nerovnováh alebo predchádzanie ich hromadeniu pomôže konsolidovať obnovu a posilniť dlhodobý rast. Krajiny s existujúcimi nerovnováhami musia pokračovať na svojej ceste nápravy spred pandémie, a to s podporou politík na upevnenie potenciálneho rastu. Zníženie nerovnováh takisto môže mať pozitívny účinok presahovania naprieč krajinami. Hlbšia hospodárska a finančná integrácia a synchronizovanejšie obchodné cykly prispejú k zvýšeniu účinnosti spoločnej menovej politiky, najmä v prípade členov eurozóny, čo jej umožní lepšie reagovať na budúce výzvy.

V tejto správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že hĺbkové preskúmanie je opodstatnené v prípade týchto 12 členských štátov: Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Tieto členské štáty boli v predchádzajúcom ročnom cykle dohľadu v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe podrobené hĺbkovému preskúmaniu a považovali sa za krajiny, v ktorých sa vyskytujú nerovnováhy (Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko) alebo nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko). V nových hĺbkových preskúmaniach sa zhodnotí, ako sa tieto nerovnováhy vyvinuli, pričom sa zanalyzuje ich závažnosť, vývoj a politická reakcia členských štátov s cieľom aktualizovať existujúce posúdenia a posúdiť možné zostávajúce politické potreby. V oddiele 3 sa uvádza zhrnutie vývoja týchto nerovnováh a v oddiele 4 sa uvádzajú informácie o jednotlivých krajinách.

Okrem toho viacero členských štátov, ktoré neboli v predchádzajúcom kole podrobené hĺbkovému preskúmaniu, vykazuje vývoj, ktorý si zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Slovensko zaznamenalo veľký rast cien obytných nehnuteľností súbežne s udržateľným, hoci spomaľujúcim sa zvyšovaním úverov pre domácnosti. Vývoz sa citeľne sústreďuje na niekoľko konkrétnych sektorov a došlo k stratám nákladovej konkurencieschopnosti, no zatiaľ to nemalo nepriaznivý vplyv na podiely na vývoznom trhu. V prípade Maďarska si pozornosť vyžaduje vzájomné pôsobenie medzi vládnymi pôžičkami a vonkajším financovaním v kontexte výraznej dlhovej expozície v cudzej mene. Došlo k silnému nárastu cien obytných nehnuteľností. Stupňujú sa tlaky na nákladovú konkurencieschopnosť, no zatiaľ to nemalo nepriaznivý vplyv na podiely na vývoznom trhu.

Treba monitorovať aj vývoj rizík v iných členských štátoch, ktoré sú v mnohých prípadoch spojené s trhmi s obytnými nehnuteľnosťami. V prípade Dánska a Luxemburska vývoj na trhu s obytnými nehnuteľnosťami poukazuje na hromadenie rizík. Hoci zmenené preferencie, priaznivé finančné podmienky a obmedzenia ponuky môžu udržiavať rast cien obytných nehnuteľností, nemožno prehliadať riziko úpravy smerom nadol s potenciálnymi dôsledkami pre širšie hospodárstvo. Česko zaznamenalo prudký nárast cien obytných nehnuteľností a pretrvávajúce straty nákladovej konkurencieschopnosti, ktoré sú výrazné už niekoľko rokov. Na Malte predstavuje rastúci súkromný dlh spolu s pretrvávajúcimi nedostatkami rámca pre platobnú neschopnosť osobitné zraniteľnosti. Vývoj v týchto šiestich členských štátoch by sa mal dôkladne monitorovať a sledovať a malo by sa zistiť, či je daný vývoj v súlade s makroekonomickou stabilitou a či k nej prispieva. Rovnováha rizík v súčasnosti nepoukazuje na potrebu hĺbkového preskúmania. V oddiele 4 sa poskytuje viac informácií o vývoji v jednotlivých krajinách.

1.    Makroekonomický kontext a vývoj nerovnováh v eurozóne

Hospodárske pozadie

Táto správa o mechanizme varovania je vypracovaná na hospodárskom pozadí pandémie COVID-19. Počiatočným vplyvom pandémie bola prudká recesia, keďže reštriktívne opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu mali citeľný vplyv na hospodársku činnosť v roku 2020. Výsledkom bol pokles HDP v EÚ o 5,9 % a v eurozóne o 6,4 % v roku 2020 so značnými rozdielmi v jednotlivých krajinách. Niektoré krajiny zaznamenali pokles približujúci sa dvojcifernému číslu alebo ešte vyšší pokles a iné utrpeli miernu recesiu. Zlepšujúca sa zdravotná situácia umožnila uvoľnenie opatrení proti šíreniu ochorenia od druhého štvrťroka 2020, vďaka čomu sa začala obnova. Jednotlivé vlny pandémie spôsobovali nerovnomernú obnovu až do začiatku roka 2021. Spustenie očkovania sprevádzané účinnou a cielenou stratégiou na zamedzenie šírenia ochorenia, ako aj rozsiahle verejné podporné opatrenia umožnili od jari 2021 väčšiu mobilitu a väčšie oživenie hospodárskej činnosti, než sa očakávalo. Celkovo sa v hospodárskej prognóze Komisie z jesene 2021 očakáva, že v roku 2021 sa HDP v EÚ aj v eurozóne zvýši o 5 % a v roku 2022 o 4,3 %. Predpokladá sa, že väčšina členských štátov dobehne svoje úrovne produkcie spred krízy do konca roka 2021, pričom len niekoľko krajín ich dobehne budúci rok (graf 1.1 a). ( 1 )

Hoci tento vplyv zmiernili rozhodné politické opatrenia, pandémia prehĺbila rozdiely medzi krajinami eurozóny. To odráža nerovnomerné následky pandémie a rozdiely v hospodárskych štruktúrach. Obmedzenia zasiahli služby s intenzívnym kontaktom výraznejšie než výrobu. Výsledkom bol veľký rozdiel v hospodárskej výkonnosti, a to v rámci krajín aj medzi nimi. Krajiny s významnými sektormi cezhraničného cestovného ruchu, ktoré boli mimoriadne zasiahnuté obmedzeniami mobility, zaznamenali prudší pokles HDP, než je priemer, ako aj značné zhoršovanie zahraničných účtov. Platí to v prípade Grécka, Portugalska a Španielska. Recesia ďalej výrazne zasiahla krajiny s vysokým domácim dlhom, ako je Francúzsko a Taliansko (pozri graf 1.1 b). Tie takisto patria medzi krajiny s najvyšším súkromným, verejným alebo zahraničným dlhom v EÚ. V niektorých z týchto krajín sa predpokladá pomalšia obnova.

Pre zmiernenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a podporu obnovy bola kľúčová výnimočná politická reakcia, ktorá mala zároveň pozitívny vplyv na makroekonomickú stabilitu. Vlády poskytli bezprecedentnú fiškálnu podporu s cieľom chrániť pracovné miesta a príjmy a podporovať podniky, čím sa znížilo riziko konkurzov podnikov. Domácnostiam a podnikom sa poskytli moratóriá na platby daní a splácanie dlhov a na bankové úvery sa poskytli štátne záruky. V dôsledku toho bol v roku 2020 hrubý disponibilný príjem domácností v EÚ ako celku v zásade konštantný napriek citeľnej recesii. Miera nezamestnanosti v EÚ sa zvýšila len o 0,4 percentuálneho bodu a zamedzilo sa konkurzom podnikov, keďže veľkú časť vplyvu pohltili vlády.

Na úrovni EÚ sa uskutočnila bezprecedentná koordinácia politických reakcií. Hneď po vypuknutí pandémie sa na podporu fiškálnych opatrení aktivovala všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu. Dohoda o dočasnom rámci štátnej pomoci umožnila členským štátom v plnej miere využívať flexibilitu stanovenú podľa pravidiel štátnej pomoci. Trhy práce chránil Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). V rámci Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII a CRII plus) a iniciatívy REACT-EU sa mobilizovali a navýšili finančné prostriedky kohéznej politiky na podporu sektora verejného zdravotníctva, podnikov a najzraniteľnejšieho obyvateľstva. Európsky mechanizmus pre stabilitu a Európska investičná banka sprístupnili finančné nástroje. Účinné vykonávanie reforiem a investícií v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pomôže posilniť udržateľnosť, inkluzívnosť a odolnosť hospodárstva EÚ a jeho pripravenosť na zelenú a digitálnu transformáciu v súlade s cieľmi Únie v tejto oblasti.

Výsledkom koordinovanej globálnej menovej politiky boli ústretové finančné podmienky. Európska centrálna banka (ECB) vykonala širokú škálu opatrení na zachovanie finančnej stability a zaistenie bezproblémového fungovania finančných trhov. Bankám poskytla dodatočnú likviditu, zmiernila požiadavky na kolaterál a uskutočnila značné dodatočné nákupy aktív verejného a súkromného sektora. Ústretové zámery menovej politiky podporili priaznivú náladu na finančných trhoch a pomohli zabrániť úverovej kríze, pričom oceňovanie na mnohých akciových a dlhopisových trhoch presiahlo úrovne spred pandémie. Vysoká likvidita trhu v kombinácii s dlhodobými faktormi, okrem iného vrátane úspor prevyšujúcich investície v eurozóne, zaistila nízke náklady na prijaté štátne úvery a pôžičky, a to v niektorých prípadoch ešte nižšie než pred vypuknutím krízy, a rozpätia v rámci eurozóny sa zúžili. Vyhliadky na silnú obnovu prispeli k pozitívnej nálade na trhoch, ktorú posilnil prelom vo vývoji vakcíny na jeseň 2020.

Finančné podmienky zostávajú na historicky nízkych úrovniach, no mali by sa monitorovať znaky sprísňovania. Hoci výnosy zo štátnych dlhopisov v roku 2021 mierne narástli, zvyčajne zostávajú hlboko pod historickými priemermi. Vlády s najsilnejšími ratingmi majú záporné alebo takmer nulové úrokové sadzby, zatiaľ čo vo viacerých členských štátoch, najmä mimo eurozóny, došlo k určitému zvyšovaniu. Jednoduché, hoci mierne sa sprísňujúce podmienky financovania sú citeľné na trhoch s podnikovými dlhopismi a sadzby bankových úverov v EÚ dosahujú rekordne nízke hodnoty alebo sa k nim približujú. Euro sa v druhom polroku 2020 zhodnotilo a následne sa mierne znížilo, čo sa odrazilo na menách malého počtu členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny.

Inflácia sa v roku 2021 zvýšila, no očakáva sa, že toto zvýšenie bude zväčša prechodné. Celková inflácia v eurozóne dosiahla v posledných mesiacoch rekordnú výšku za posledných desať rokov, pričom takmer celé predchádzajúce desaťročie sa inflácia držala pod cieľovou hodnotou. Inflácia presahovala cieľové hodnoty vo viacerých členských štátoch, ktoré nepatria do eurozóny. K tomuto zvýšeniu významne prispelo zvyšovanie cien energie, pričom jadrová inflácia sa znížila v menšej miere. Očakáva sa, že zvýšenie inflácie bude zväčša prechodné, hoci nemusí byť len krátkodobé. Môže chvíľu trvať, kým sa vyrieši určité napätie spojené s odklonom od fosílnych palív. Opätovné otvorenie hospodárstva prinieslo citeľné zvýšenie dopytu, no aktivitu obmedzujú výpadky dodávok. Je pravdepodobné, že rastúce náklady sa do istej miery prenesú na spotrebiteľské ceny, hoci nie je isté, v akom rozsahu, a znížené rozpätia zisku môžu toto zvýšenie do určitej miery pohltiť. Zdá sa, že riziku trvalej dynamiky inflácie sa v súčasnosti zamedzilo, keďže očakávania v súvislosti s infláciou v eurozóne zostávajú pevne ukotvené a zväčša odrážajú návrat k vývoju spred pandémie. Štrukturálne úpravy vrátane reakcie trendov spotreby na pandémiu a nedostatok zručností špecifických pre určité odvetvia však môžu ovplyvniť relatívne ceny a mzdy, čo môže zvýšiť volatilitu inflácie. Dlhotrvajúce zvyšovanie inflácie by mohlo vyústiť do zmien načasovania normalizácie menovej politiky a viesť k prísnejším finančným podmienkam a vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky.

Hospodárstvo EÚ sa zotavuje rýchlejšie, než sa očakávalo, no hospodárske vyhliadky zostávajú neisté. Úspešné vakcinačné kampane v celej EÚ znížili potrebu prísnych opatrení proti šíreniu ochorenia v záujme riešenia budúcich vĺn nákazy. Riziká súvisiace s pandémiou zostávajú celkovo naďalej relevantné v dôsledku slabšieho zavádzania vakcinácie. Obchod sa stále zotavuje z obmedzení spôsobených pandémiou a brzdia ho výpadky na strane dodávky, ktoré ovplyvňujú činnosti s veľkou mierou začlenenia v globálnych hodnotových reťazcoch. Trvalé preorientovanie hodnotových reťazcov vedie k nákladom a krajinám EÚ môže prinášať riziká, ako aj príležitosti. Narušenie ziskovosti firiem a rast pákového efektu znížili súkromné investície. To môže oslabiť obnovu a spomaliť znižovanie zadlženosti podnikov. Zrušenie politickej podpory môže vyvolať precenenie rizika. Neistota by mohla zvýšiť volatilitu na finančných trhoch s nepriaznivými účinkami na ceny finančných aktív a nehnuteľného majetku vzhľadom na všeobecné oddelenie cien cenných papierov od ekonomických fundamentov. ( 2 ) ( 3 ) ( 4 ) Rýchlejší pokrok pri zvládaní pandémie na celom svete a vykonávanie ambicióznych a koordinovaných reforiem a investícií v celej EÚ by na druhej strane mohli pripraviť pôdu pre udržateľnú obnovu.

Silná obnova podporuje makroekonomickú stabilitu, no druhostupňové účinky recesie sa môžu prejaviť oneskorene a stále môžu predstavovať riziká. V čase silného rastu HDP sa vysoké miery zadlženosti sektora verejnej správy a súkromného sektora vo väčšine krajín EÚ stabilizovali alebo mierne klesajú po tom, ako sa minulý rok citeľne zvýšili. Zrušenie politickej podpory neodvratne odhalí potenciálne podkladové zraniteľné miesta v odvetviach a oblastiach najviac zasiahnutých ochorením COVID-19. Zrušenie moratórií na splácanie dlhov by mohlo firmám a domácnostiam spôsobiť ťažkosti so splácaním dlhovej služby a viesť ku konkurzom podnikov a k nezamestnanosti. Prepojenia medzi štátnym a súkromným dlhom a finančným sektorom sú mechanizmom na prenos rizík. Zhoršovanie kvality vládnych a súkromných aktív môže ovplyvniť súvahy finančných inštitúcií, ktorých nízka ziskovosť počas pandémie ešte viac klesla. Ťažkosti so splácaním dlhu môžu znížiť investície, príjmy domácností a spotrebu, a tak spomaliť hospodársky rast a mariť znižovanie zadlženosti. Pandémia spôsobila zhoršenie nákladovej konkurencieschopnosti vo viacerých krajinách s prudkým zvyšovaním nákladov práce už pred krízou, o ktorom sa v niektorých prípadoch predpokladá, že bude pokračovať. Ceny obytných nehnuteľností rastú najrýchlejším tempom za posledných desať rokov, ktoré neprerušila ani pandémia, respektíve ho dokonca posilnila. Na rozdiel od zvyšovania zadlženosti nie je pravdepodobné, že obnova povedie k náprave cien obytných nehnuteľností, hoci sa môžu zmierniť určité krátkodobé ťažkosti v súvislosti s ponukou. Rýchlo stúpajúce ceny obytných nehnuteľností sú problémom pre makroekonomickú stabilitu, najmä ak ich sprevádza vysoký dlh domácností a silný úverový rast. Zhoršujúca sa cenová dostupnosť obytných nehnuteľností môže vyvolávať hospodárske náklady tým, že znižuje spotrebu a oslabuje mobilitu pracovnej sily. Nápravy cien nehnuteľného majetku a iných aktív by zároveň mohli viesť k zhoršovaniu súvah finančných inštitúcií.

Účinky presahovania a otázky úprav v eurozóne ( 5 )

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zhoršila nerovnováhy v rámci eurozóny. Väčšinu krajín, ktoré kríza spôsobená ochorením COVID-19 najviac zasiahla, predstavovali krajiny, ktoré vstúpili do pandémie s vyšším verejným dlhom, dlhom súkromného sektora alebo zahraničným dlhom, v niektorých prípadoch znásobeným nízkym rastom potenciálneho HDP. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 citeľne ovplyvnila zahraničné pozície krajín, ktoré sú čistými dlžníkmi, s rozsiahlymi sektormi cestovného ruchu, pričom účinky na platobnú bilanciu ostatných krajín boli obmedzenejšie. Niektoré z krajín najviac zasiahnutých recesiou sa rýchlo zotavujú, no v iných prebieha zotavovanie pomalšie. Vyplýva z toho, že hospodársky rast môže prinajmenšom v blízkej budúcnosti prispievať k riešeniu nerovnováh súvisiacich so stavmi v menšej miere, a zdôrazňuje to dôležitosť účinných reforiem a investícií v záujme riešenia štrukturálnych slabých miest a podpory potenciálneho HDP v budúcnosti. ( 6 )

Obchodná bilancia eurozóny sa v roku 2020 mierne zvýšila, keďže produkcia klesala súbežne s klesajúcim dopytom. Vývoz aj dovoz tovaru a služieb v roku 2020 klesol. Posilnil sa prebytok obchodu s tovarom, a to v prevažnej miere vďaka nižším cenám energie, zatiaľ čo prebytok služieb klesol, najmä v dôsledku poklesu medzinárodného cestovania. To celkovo pozastavilo znižovanie obchodného prebytku eurozóny, ktoré sa začalo v roku 2017. Predpokladá sa, že obchodná bilancia sa v roku 2021 mierne zvýši a že v roku 2022 zostane prevažne konštantná (graf 1.2). Očakáva sa, že v roku 2021 sa napriek stále značnej produkčnej medzere jadrová inflácia eurozóny (celková inflácia bez energie a nespracovaných potravín) zvýši a zároveň nebude dosahovať cieľovú hodnotu celkovej inflácie.

Prebytok bežného účtu eurozóny v roku 2020 naďalej klesal až na úroveň v súlade s úrovňou vyplývajúcou z fundamentov eurozóny, no v roku 2021 sa opäť zvyšuje. V roku 2020 bol zaznamenaný prebytok bežného účtu eurozóny na úrovni 2 % HDP (graf 1.3 a). ( 7 ) Napriek miernemu zvýšeniu obchodnej bilancie spôsobili o niečo nižšie saldá príjmov malý pokles bežného účtu. Celkové aj cyklicky upravené bežné účty, ktoré dosahovali 1,6 % HDP, sa približovali norme bežného účtu, ktorá odráža ekonomické fundamenty eurozóny odhadované na úrovni 1,7 % HDP. ( 8 ) Odrážalo to domáci dopyt, ktorému sa darilo lepšie než u väčšiny obchodných partnerov. Z údajov za prvý polrok 2021 však vyplýva nárast prebytku bežného účtu eurozóny spôsobený najmä vyššou obchodnou bilanciou v oblasti služieb. Celkovo sa v súčasnosti predpokladá, že bežný účet eurozóny sa v roku 2021 vráti na úroveň z roku 2019. To odráža návrat rozdielu medzi HDP a agregovaným dopytom na úroveň spred pandémie, a tým aj pretrvávanie utlmeného domáceho dopytu (graf 1.2).

Hlavné zmeny vonkajšieho salda v roku 2020 sa týkali skôr sektorov než zemepisnej polohy. Prebytok bežného účtu najväčších prispievateľov k prebytku eurozóny, t. j. Holandska a Nemecka (graf 1.3 a), sa v roku 2020 ďalej znižoval. Pozitívny príspevok Talianska, ako aj negatívny príspevok Francúzska sa mierne zvýšili. Zvýšenie prebytku eurozóny v prvej polovici roka 2021 sa v prevažnej miere zakladá na vzraste bežného účtu Írska. Príspevky Holandska a Nemecka k prebytku eurozóny sa takisto zvýšili a vrátili sa na úrovne z roku 2019. Podiel prebytku Talianska sa naďalej zvyšoval a dosiahol úroveň Holandska. Pokiaľ ide o geografické zloženie prebytku eurozóny, predpokladá sa, že sa v budúcnosti udrží na zhruba stabilnej úrovni. Naopak, sektorové príspevky k vonkajšiemu saldu sa v roku 2020 podstatne zmenili (graf 1.3 b). Zvýšené úspory domácností a v menšej miere podnikov boli kompenzované silnými expanzívnymi fiškálnymi politikami. V roku 2021 sa predpokladá sa ďalší nárast čistých pôžičiek súkromného sektora, ktorého hlavnou hnacou silou je podnikový sektor, a to napriek poklesu preventívnych úspor a zvýšeniu spotreby domácností. Predpokladá sa, že čisté prijaté vládne pôžičky sa udržia na takmer nezmenenej úrovni, pričom veľký nárast deficitu Nemecka výrazne prispieva k veľkým čistým prijatým vládnym pôžičkám v eurozóne (graf 1.4). V roku 2022 sa očakáva výrazné zníženie vládnych pozícií (pozri aj oddiel 2.4 o sektore verenej správy). Keďže pokles v podobnom rozsahu sa predpokladá v rámci čistých pôžičiek súkromného sektora, očakáva sa, že zahraničná pozícia zostane stabilná.

Politická reakcia

Pandémia zdôraznila pozitívnu úlohu proticyklickej diskrečnej fiškálnej politiky, podporných menových politík a európskej koordinácie v reakcii na hospodársku krízu. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že značné diskrečné fiškálne reakcie môžu byť účinné pri zmierňovaní bezprostredného vplyvu veľkého otrasu a úspešné pri vytváraní prostredia pre rýchle oživenie. Okamžité národné fiškálne úsilie sa podporilo uvoľnením regulačných rámcov EÚ. Kolektívnou reakciou sa posilnila všeobecná hospodárska dôvera. Opatrenia menovej politiky napomohli zachovať počas pandémie priaznivé podmienky financovania pre všetky odvetvia hospodárstva, čím poskytli podporu hospodárskej činnosti a zaručili strednodobú cenovú stabilitu. Vzájomne sa posilňujúce účinky fiškálnej a menovej politiky boli kľúčové pri zmierňovaní vplyvu krízy a podpore obnovy. Hoci sa očakáva, že podmienky financovania zostanú ústretové, prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami a nedávne postupné zvyšovanie inflácie obmedzujú možnosť ďalšieho menového uvoľňovania. Fiškálna politika si preto možno bude musieť zachovať stabilizačnú úlohu, ak sa vyskytnú riziká horšieho než očakávaného vývoja, zatiaľ čo sa obozretnou rozpočtovou politikou počas normálneho obdobia vytvorí dôvera v účinnosť rozpočtovej politiky v čase krízy.

Naďalej je nevyhnutné predchádzanie makroekonomickým nerovnováham a ich náprava. Slabá hospodárska obnova by v prvom rade mohla spôsobiť prudký nárast počtu konkurzov podnikov vedúci k strate pracovných miest, ako aj k zvýšenému počtu žiadostí o záruky súvisiace s krízou v prípade podnikových úverov a obmedzeniu investícií. Po druhé, nepriaznivý hospodársky rozvoj by mohol zvýrazniť spätnú väzbu medzi štátmi a bankami. Po tretie, vzostup cien aktív a obytných nehnuteľností by v dôsledku neudržateľného nárastu cien aktív mohol prehĺbiť zraniteľnosť sektora domácností. ( 9 ) Tieto riziká môžu nepriaznivo vplývať na udržateľnosť verejného dlhu, ako aj obmedziť priestor fiškálnej politiky reagovať na výzvy v budúcnosti. Odstránenie nahromadenia zraniteľností zároveň pomôže konsolidovať obnovu a posilniť dlhodobý rast. Podobnejšie hospodárske štruktúry a synchronizovanejšie podnikateľské cykly prispejú k zvyšovaniu účinnosti spoločnej menovej politiky.

Znižovanie vysokých úrovní verejného aj súkromného dlhu závisí najmä od obnovy prerastajúcej do udržateľného rastu, čo si vyžaduje produktívne investovanie. Obnova závisí od podporných zámerov politiky počas obnovy a správne načasovaného zrušenia mimoriadnej politickej podpory prijatej počas krízy. Sila rastu závisí od podpory ekonomických fundamentov, ktorá si vyžaduje vykonanie primeraných reforiem a investícií. O to dôležitejšie je to so zreteľom na skutočnosť, že viaceré krajiny sú poznačené vysokou úrovňou verejného a súkromného dlhu, ako aj relatívne nízkym rastom potenciálneho HDP. Sťažuje to znižovanie ich dlhového zaťaženia a vyžaduje si to hodnoverný návrat k obozretným strednodobým pozíciám, keď to umožní hospodárska situácia.

Vzhľadom na prepojenia medzi hospodárstvami eurozóny je potrebná vhodná kombinácia makroekonomických politík vo všetkých členských štátoch s cieľom udržať obnovu pri súčasnej náprave nerovnováh a riešení vznikajúcich rizík. Hospodársky rozmach v krajinách eurozóny, ktoré sú čistými veriteľmi, a to aj prostredníctvom podmienok podporujúcich dopyt, by prospel nielen týmto krajinám, ale aj krajinám, ktoré sú čistými dlžníkmi, keďže vyšší rast v eurozóne podporuje rast a znižovanie zadlženosti, ako aj zlepšovanie zahraničných pozícií v skupine krajín, ktoré sú čistými dlžníkmi. V tejto súvislosti by pomohlo načasovanie zrušenia mimoriadnej politickej podpory, ktorá sa uplatňovala počas krízy, podľa potrieb úpravy. Citeľné a trvácne zlepšenia v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti v krajinách, ktoré sú čistými dlžníkmi, by takisto prispeli k opätovnému nastoleniu vonkajšej rovnováhy a napomohli by pri zmierňovaní dlhového zaťaženia. Účinné využívanie nástrojov zavedených na úrovni eurozóny a EÚ spolu s účinným vykonávaním potrebných reforiem a investícií by pomohlo podporiť trvalú obnovu a posilniť odolnosť, a to aj riešením nerovnováh a vznikajúcich rizík. Rozhodujúce bude, aby sa financovanie z nástroja NextGenerationEU v plnej miere absorbovalo a nasmerovalo na čo najproduktívnejšie využitie. Tým by sa posilnil hospodársky vplyv finančných prostriedkov a zabránilo by sa riziku nadmerného rastu neobchodovateľných činností a vonkajších nerovnováh v krajinách, v ktorých vysoký podiel na HDP pripadá na prílev finančných prostriedkov EÚ.

Účinné vykonávanie reforiem a investícií v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispeje podporovaním obnovy s množstvom investícií a posilňovaním odolnosti k makroekonomickej stabilite. Účinným vykonávaním plánov obnovy a odolnosti sa posilní udržateľnosť, inkluzívnosť a odolnosť hospodárstva EÚ a jeho pripravenosť na dvojakú transformáciu. Takisto to pomôže zmierniť riziko rozdielov v rámci EÚ, keďže granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zameriavajú na členské štáty s nižším HDP na obyvateľa a najviac zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Vykonávanie plánov obnovy a odolnosti by prostredníctvom podpory potenciálneho rastu mohlo viesť k zlepšeniu udržateľnosti dlhu, najmä v členských štátoch, ktoré čelia najväčším fiškálnym rizikám a príliš vysokému súkromnému dlhu. Vyššia miera verejných investícií okrem toho na rozdiel od rokov po celosvetovej finančnej kríze podporí obnovu v období po pandémii. Z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú financovať vysokokvalitné investičné projekty, pričom sa nimi umožní vykonanie reforiem na zvýšenie produktivity, a to bez toho, aby to viedlo k vyššiemu vnútroštátnemu deficitu a vyšším mieram zadlženosti. Predpokladá sa, že v rokoch 2021 a 2022 sa prostredníctvom týchto grantov a ďalších zdrojov finančných prostriedkov EÚ zvýšia verejné investície v členských štátoch priemerne o 0,5 % HDP ročne.

2.    Nerovnováhy, riziká a úpravy: najdôležitejší vývoj v jednotlivých krajinách

2.1.    Prehľad výsledkov hodnotiacej tabuľky

Správa o mechanizme varovania vychádza z ekonomických záverov hodnotiacej tabuľky ukazovateľov pri postupe pri makroekonomickej nerovnováhe, ktorá poskytuje filtrujúci nástroj, pomocou ktorého možno odhaliť dôkazy prima facie o možných rizikách a slabých miestach. Hodnotiaca tabuľka obsahuje 14 ukazovateľov s orientačnými prahovými hodnotami v týchto oblastiach: zahraničné pozície, konkurencieschopnosť, súkromný a verejný dlh, trhy s obytnými nehnuteľnosťami, bankový sektor a zamestnanosť. Vychádza z kvalitných štatistických údajov, aby bolo možné zabezpečiť stabilitu údajov a konzistentnosť medzi jednotlivými krajinami. V súlade s nariadením o postupe pri makroekonomickej nerovnováhe [nariadenie (EÚ) č. 1176/2011] je úlohou Komisie vyvodiť ekonomické závery v súvislosti s hodnotami hodnotiacej tabuľky, ktoré umožňujú hlbšie pochopenie celkového hospodárskeho kontextu a zohľadnenie aspektov špecifických pre jednotlivé krajiny. Tabuľka sa preto nemá interpretovať mechanicky. ( 10 ) Závery hodnotiacej tabuľky dopĺňa súbor 28 pomocných ukazovateľov.

Okrem toho sa v správe používajú prognózy, najnovšie údaje a vysokofrekvenčné údaje na lepšie posúdenie možného vývoja rizík pre makroekonomickú stabilitu. Oficiálna hodnotiaca tabuľka správy o mechanizme varovania obsahuje údaje do roku 2020. Vzhľadom na podstatnú neistotu týkajúcu sa celkového vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 obsahuje táto správa výhľadové posúdenie možných dôsledkov krízy na makroekonomickú stabilitu a vývoj existujúcich makroekonomických nerovnováh. To je v súlade s prístupom presadzovaným v správe o mechanizme varovania, ktorá bola zverejnená v novembri 2020. Hodnoty premenných hodnotiacej tabuľky na rok 2021 a nasledujúce roky sa odhadli s použitím údajov uvedených v prognóze Komisie a najnovších údajov za tento rok (podrobnosti sú uvedené v prílohe 1). Tieto prognózy sú založené na značnej neistote a túto skutočnosť treba mať na zreteli v záujme dodržania zásad transparentnosti, pokiaľ ide o analýzu a použité údaje, a obozretnosti, pokiaľ ide o závery. Navyše rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa v posúdení tejto správy o mechanizme varovania zohľadňujú aj poznatky z rámcov posudzovania, ako aj zistenia z existujúcich hĺbkových preskúmaní a príslušných analýz.

Údaje z hodnotiacej tabuľky naznačujú, že nedávna náprava nerovnováh stavového charakteru bola prerušená v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom riziká prehriatia týkajúce sa najmä trhov s obytnými nehnuteľnosťami sa mohli rozšíriť. Sčítanie hodnôt nad prahovými hodnotami v hodnotiacej tabuľke správy o mechanizme varovania v priebehu rokov odhaľuje nasledujúce skutočnosti (graf 2.1.1).

·Hospodárska expanzia v rokoch 2013 až 2019 pomohla znížiť pomer súkromného a verejného dlhu k HDP, čo sa do roku 2019 odzrkadľovalo na klesajúcom počte členských štátov, ktoré vykazujú mieru zadlženosti nad prahovými hodnotami. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 prerušila toto znižovanie a viac krajín zaznamenalo, resp. sa očakáva, že zaznamená hodnoty súkromného a verejného dlhu nad prahovými hodnotami.

·Vyššie ceny obytných nehnuteľností viedli k rastúcemu počtu hodnôt krajín, ktoré v posledných rokoch presahujú príslušné prahové hodnoty. Tento trend sa jednoznačne prejavil v roku 2020, keď prahové hodnoty presiahlo viacero krajín.

·Rast jednotkových nákladov práce (založený na kumulatívnych zmenách počas troch rokov) presahoval pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 prahové hodnoty vo viacerých prípadoch a v roku 2020 sa zaznamenal ich ďalší prudký nárast. Dôvodom je najmä mechanický účinok výrazne nižšej produktivity v dôsledku obmedzenej činnosti v súvislosti s výrazným hromadením pracovnej sily. Očakáva sa spomalenie rastu jednotkových nákladov práce, keďže obnova by mala umožniť oživenie celkovej produktivity. Počet hodnôt presahujúcich prahové hodnoty reálneho efektívneho výmenného kurzu a podielov na vývoznom trhu sa v roku 2020 zvýšil, očakáva sa však jeho relatívne rýchle zníženie.

·Značný počet členských štátov v súčasnosti dosahuje hodnoty bežného účtu (založené na trojročných priemeroch), ktoré prevyšujú horné alebo spodné prahové hodnoty. V posledných rokoch zaznamenalo prebytok bežného účtu, ktorý prekročil hornú prahovú hodnotu, viac krajín v porovnaní s počtom krajín s deficitom nižším ako spodná prahová hodnota. Hoci o niečo viac krajín nepatrne prekročilo prahové hodnoty, trendy v oblasti bežných účtov sa v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 podstatným spôsobom nezmenili. ( 11 ) Očakáva sa, že obnova pomôže znížiť počet prípadov veľmi záporných čistých medzinárodných investičných pozícií z hľadiska HDP, čo by znamenalo obnovenie trendu zlepšovania zahraničných pozícií z obdobia pred vypuknutím pandémie.

·Kríza vykazuje známky vplyvu na trh práce. Zatiaľ čo miery nezamestnanosti sa celkovo udržali na stabilnej úrovni, miery účasti na trhu práce zaznamenali pokles a prekročili príslušnú prahovú hodnotu v prípade niekoľkých členských štátov v dôsledku odchodu väčšieho počtu osôb z trhu práce, čo je aj dôvodom obmedzeného nárastu celkových mier nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť, a najmä nezamestnanosť mladých ľudí vykazuje zvyčajnú vysokú citlivosť na zmeny v situácii na trhu práce.

Správa o mechanizme varovania sa vo svojej zostávajúcej časti úzko venuje týmto aj iným súvisiacim otázkam.

2.2.    Vonkajší sektor a konkurencieschopnosť

2.2.1.Vonkajší sektor

Bežné účty viacerých členských štátov, ktoré sa vyznačovali vysokým objemom zahraničných záväzkov, boli nepriaznivo ovplyvnené krízou spôsobenou ochorením COVID-19, pričom prebytky bežných účtov viacerých krajín zotrvali na vysokej úrovni. Počas roka 2020 sa saldá bežného účtu v celej EÚ pohybovali rôznymi smermi, pričom krajiny, ktoré do veľkej miery závisia od vývozu cestovných služieb, zaznamenali výrazné zhoršenie stavu svojich bežných účtov. Patrí medzi ne Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Malta a v menšom rozsahu Portugalsko a Španielsko (graf 2.2.1) Všetky uvedené krajiny s výnimkou Malty sa pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 vyznačovali vysokým objemom zahraničných záväzkov. Výrazné zlepšenia v rámci bežných účtov zaznamenali Česko, Litva, Lotyšsko a Poľsko, najmä vplyvom vyššej obchodnej bilancie, ale aj vďaka rastu sáld príjmov z investícií v situácii zníženého príjmu zahraničných investorov počas krízy. Veľké prebytky bežného účtu sa počas pandémie zmenšili v Nemecku, Dánsku a predovšetkým v Holandsku, zostávajú však naďalej značné. V prípade Slovinska došlo k ďalšiemu nárastu prebytku bežného účtu. Nižšie ceny energie počas roka 2020 viedli k rastu bežných účtov takmer všetkých členských štátov.

Napriek tomu, že zmeny vonkajších sáld boli vzhľadom na rozsah hospodárskeho otrasu do veľkej miery obmedzeného a dočasného charakteru, došlo k výraznému posunu v oblasti sektorových príspevkov k vonkajším tokom krajín EÚ. Domácnosti z preventívnych dôvodov a z dôvodu obmedzených možností spotreby zvýšili svoje úspory, pričom podniky obvykle znižovali svoje investície v dôsledku neistoty, čo viedlo k zvýšeniu čistých úverových pozícií poskytnutých/prijatých pôžičiek súkromného sektora (graf 2.2.3 a, b a c). Naproti tomu vlády zasiahli, aby podporili hospodárstvo počas krízy, pričom čelili nižším príjmom, čo viedlo k vysokej miere čistých prijatých vládnych pôžičiek vo všetkých krajinách EÚ. Veľké sektorové výkyvy sa vo všeobecnosti navzájom kompenzovali, a teda nevyvolali podstatné zmeny, pokiaľ ide o čisté úverové pozície poskytnutých/prijatých pôžičiek vo väčšine členských štátov.

Bežné účty troch členských štátov boli v roku 2020 pod spodnou prahovou hodnotou hodnotiacej tabuľky PMN, ktorá odzrkadľuje trojročný priemer. Vysoký deficit bežného účtu Cypru sa v roku 2020 naďalej zhoršoval, pričom dosiahol úroveň –10,1 % HDP, a to najmä v dôsledku zníženej miery medzinárodného cestovného ruchu, ale aj z dôvodu prehĺbenia deficitu primárneho príjmového salda. Trojročný priemer sa posunul nižšie pod prahovú hodnotu PMN. Bežný účet sa nachádza pod svojou obvyklou hodnotou, ako aj pod úrovňou potrebnou na to, aby čistá medzinárodná investičná pozícia počas nasledujúcich 10 rokov dosiahla obozretnú referenčnú hodnotu. ( 12 ) ( 13 ) Bežný účet Rumunska si zachoval svoj trend neustáleho poklesu, pričom zaznamenal mierny pokles na –5 % HDP, čím sa mierne rozšírila medzera vo vzťahu k príslušnej norme. Zatiaľ čo bežný účet Írska sa v roku 2020 rovnal –2,7 % HDP, trojročný priemer sa priblížil úrovni –6 %, čo bolo spôsobené výnimočne vysokým deficitom v roku 2019. ( 14 )

Štyri členské štáty dosiahli v roku 2020 prebytok bežného účtu, ktorý presahuje hornú prahovú hodnotu PMN. To sa už takmer desať rokov týka Dánska, Holandska a Nemecka. Prebytok dosiahol v roku 2020 úroveň 8,1 % HDP v prípade Dánska a 6,9 % HDP v prípade Nemecka, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 pokles, pričom prebytok Holandska sa prepadol z 9,4 % na 7 % HDP, čo bolo spôsobené takisto činnosťami nadnárodných korporácií. Zatiaľ čo v Dánsku sa prebytok znížil v dôsledku nižšej obchodnej bilancie, poklesy v Holandsku a Nemecku vyplývajú zo zníženia sáld príjmov z investícií. Vysoký prebytok v Slovinsku sa počas krízy zvýšil zo 6 % na 7,4 % HDP v dôsledku vyššej obchodnej bilancie a zvýšenia primárneho príjmového salda. Prebytky vo všetkých štyroch krajinách sa udržali výrazne nad hodnotami svojich príslušných noriem bežného účtu a referenčnými hodnotami bežného účtu stabilizujúcimi čistú medzinárodnú investičnú pozíciu.

V roku 2020 boli vo väčšine ostatných krajín EÚ bežné účty nad úrovňami vyplývajúcimi z fundamentov pre jednotlivé krajiny, a to až na niektoré výrazné výnimky. Celkové aj cyklicky upravené bežné účty sa vo väčšine členských štátov nachádzali nad úrovňami bežných účtov odôvodnenými fundamentmi alebo sa k nim približovali, ako aj nad hodnotami bežných účtov stabilizujúcimi čistú medzinárodnú investičnú pozíciu (graf 2.2.1). ( 15 ) Medzi výnimky patrí Grécko a Portugalsko, ktorých výsledky bežného účtu boli pod normou a saldom potrebným na dosiahnutie obozretnej čistej medzinárodnej investičnej pozície počas nasledujúcich 10 rokov. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 v prípade oboch krajín, a najmä pokiaľ ide o Grécko, zapríčinila značný pokles ich bežných účtov, ktorý sa v predchádzajúcich rokoch výrazne posilnil.

Predpokladá sa, že deficity bežného účtu krajín s významnými sektormi cezhraničného cestovného ruchu sa budú počas rokov 2021 a 2022 pomalým tempom zlepšovať, pričom sa očakáva, že najväčšie prebytky sa budú väčšinou, nie však vždy, mierne znižovať (graf 2.2.2). V budúcnosti sa očakáva postupná obnova medzinárodného cestovania, ktorá by však mohla byť nerovnomerná a zostať neúplná počas prognózovaného obdobia (pozri rámček 1 o cestovnom ruchu). Obnova podporí zlepšenie bežných účtov krajín, ktoré vo veľkej miere závisia od vývozu cestovného ruchu, najmä Cypru, Grécka a Chorvátska. Očakáva sa však, že vysoký deficit bežného účtu Cypru sa bude zlepšovať len pomaly. Predpokladá sa ďalšie zhoršenie bežného účtu Rumunska. Naproti tomu sa predpokladá, že volatilný bežný účet Írska zaznamená počas prognózovaného obdobia veľké prebytky. Pokiaľ ide o veľké prebytky Dánska, Nemecka a Slovinska, predpokladá sa ich pokles, aj keď veľmi mierny v prípade Nemecka, zatiaľ čo v prípade prebytku Holandska sa predpokladá jeho návrat takmer na úroveň z roku 2019 do roka 2022.

Pokiaľ ide o príspevok rôznych odvetví k zahraničným pozíciám z hľadiska úspor a investícií, v prípade väčšiny členských štátov sa predpokladá, že nedôjde k jeho podstatnej zmene. Zatiaľ čo súkromné sektory ostanú podľa očakávaní do veľkej miery čistými veriteľmi, predpokladá sa, že vlády ostanú v roku 2021 čistými dlžníkmi (graf 2.2.3 d). V rámci súkromného sektora sa predpokladá, že čisté úverové pozície podnikov sa vo väčšine členských štátov zvýšia, pričom pozície domácností sa majú mierne znižovať. Očakáva sa, že čisté vládne pôžičky sa v priemere mierne znížia. Pokiaľ ide o verejný sektor, čisté úverové pozície členských štátov s vysokým prebytkom bežného účtu budú mať vplyv na ich zahraničnú pozíciu.

Počas roku 2020 sa vo väčšine veľkých krajín, ktoré sú čistými dlžníkmi, zhoršila čistá medzinárodná investičná pozícia, zatiaľ čo sa väčšinou zlepšila v tých krajinách, ktoré sa vyznačujú veľkými kladnými pozíciami. Po náraste v roku 2019 sa vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou štyroch vývoj čistej medzinárodnej investičnej pozície medzi krajinami počas roka 2020 značne odlišoval, pričom čisté medzinárodné investičné pozície takmer polovice členských štátov zaznamenali pokles. V roku 2020 zaznamenalo horšie čisté medzinárodné investičné pozície, ako je prahová hodnota hodnotiacej tabuľky –35 % HDP, desať krajín EÚ, čo je o jednu menej ako v roku 2019. Vo všetkých týchto prípadoch sa v roku 2021 očakáva, že pozície zostanú nižšie, ako je čistá medzinárodná investičná pozícia vyplývajúca z fundamentov, pričom v prípade šiestich z nich sa očakáva čistá medzinárodná investičná pozícia na úrovni pod obozretnou prahovou hodnotou (graf 2.2.4). ( 16 ) Predpokladá sa, že veľké záporné čisté medzinárodné investičné pozície sa budú väčšinou zlepšovať. Zo strednodobého hľadiska sa očakáva, že tri členské štáty s čistou medzinárodnou investičnou pozíciou pod úrovňou –35 % túto hodnotu v roku 2020 presiahnu. Predpokladá sa, že vysoké kladné čisté medzinárodné investičné pozície sa budú naďalej zvyšovať alebo sa udržia na všeobecne stabilnej úrovni.

Členské štáty s najväčšou zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou zaznamenali počas roka 2020 najvýraznejší pokles, očakáva sa však, že obnova umožní vo väčšine prípadov zlepšenie. Cyprus, Grécko, Írsko a Portugalsko majú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu pod úrovňou –100 % HDP a pod základnými a obozretnými referenčnými hodnotami. Po nich nasleduje Španielsko s čistou medzinárodnou investičnou pozíciou na úrovni približne –85 % HDP. Tieto členské štáty s výnimkou Írska zaznamenali výrazné zhoršenie svojich pozícií, ktoré v prípade Cypru a Grécka predstavovalo približne 20 percentuálnych bodov HDP. Hlavnými príčinami boli poklesy nominálneho HDP, najmä v prípade Grécka, a vysoké deficity bežného účtu, najmä na Cypre. V Írsku, ako aj na Cypre úrovne čistej medzinárodnej investičnej pozície do veľkej miery odrážajú cezhraničné finančné vzťahy nadnárodných spoločností a účelovo vytvorených subjektov. Všetkých týchto päť krajín sa vyznačuje pomerne veľkou zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou bez nástrojov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania (NENDI), t. j. veľkými podielmi čistých dlhových záväzkov vo svojich zahraničných pozíciách. ( 17 ) Väčšina zahraničných záväzkov Grécka pozostáva z verejného dlhu za výhodných podmienok. Vonkajšia udržateľnosť niektorých členských štátov s veľkými zápornými čistými medzinárodnými investičnými pozíciami sa okrem transferov EÚ v medziach viacročného finančného rámca (VFR) podporí prostredníctvom prílevu (v niektorých prípadoch značných) grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Súčasné prognózy však napriek tomu naznačujú stagnáciu čistej medzinárodnej investičnej pozície Cypru, a to dokonca aj v strednodobom horizonte. Čisté medzinárodné investičné pozície ostatných krajín s veľkými zápornými pozíciami by sa mali smerom k roku 2022 a v strednodobom horizonte, naopak, postupne zlepšovať, a to v súvislosti so silným rastom HDP a zlepšenou situáciou na bežných účtoch, pričom sa očakáva mimoriadne rýchly pokrok v prípade Írska v dôsledku vysokých predpokladaných prebytkov bežného účtu.

Väčšina krajín EÚ s mierne zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou nezaznamenala v roku 2020 veľké zmeny vo svojich pozíciách, pričom prognózy naznačujú v budúcnosti zlepšenia vo väčšine z nich. V prípade všetkých týchto krajín, t. j. Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska, sa v roku 2021 očakáva zníženie čistých medzinárodných investičných pozícií pod úroveň ich základných referenčných hodnôt, čistá medzinárodná investičná pozícia na úrovni pod obozretnými prahovými hodnotami sa však predpokladá len v prípade Rumunska a Slovenska. Čistá medzinárodná investičná pozícia všetkých uvedených členských štátov, ako aj ďalších stredoeurópskych, východoeurópskych a pobaltských štátov sa vyznačuje vysokým objemom prichádzajúcich priamych zahraničných investícií (PZI), ako aj pozíciami NENDI, ktoré sú omnoho priaznivejšie ako ich čisté medzinárodné investičné pozície. Tieto krajiny sú okrem toho pomerne veľkými príjemcami transferov EÚ v rámci VFR, ktoré poskytujú nezanedbateľnú podporu ich zahraničných pozícií. Granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sa poskytujú nad rámec transferov VFR, predstavujú ďalšiu podporu zvyšovania čistých medzinárodných investičných pozícií väčšiny týchto krajín. Celkovo prognózy naznačujú v budúcnosti zlepšenia čistých medzinárodných investičných pozícií týchto krajín, a to s výnimkou Rumunska, v prípade ktorého sa očakáva mierne zhoršenie pozície (graf 2.2.4).

Rozdielny vývoj sa v roku 2020 zaznamenal aj v rámci skupiny členských štátov s vysokými kladnými čistými medzinárodnými investičnými pozíciami. Čisté medzinárodné investičné pozície Belgicka, Holandska, Malty a Nemecka sa naďalej zvyšovali, v prípade Holandska a Nemecka z dôvodu pretrvávajúcich značných prebytkov bežného účtu a v prípade všetkých štyroch krajín v dôsledku poklesu nominálneho HDP. Najmä Holandsko, ale aj Malta, zaznamenali zároveň výrazné účinky kladného oceňovania. Negatívne zmeny oceňovania, naopak, obmedzili nárast čistej medzinárodnej investičnej pozície v Nemecku. Veľké kladné čisté medzinárodné investičné pozície Dánska a Luxemburska zaznamenali pokles v dôsledku negatívnych zmien oceňovania, a to napriek výrazným prebytkom bežného účtu v týchto dvoch krajinách.

Podmienky vonkajšieho financovania sa môžu v budúcnosti sprísniť, čo by mohlo mať dôsledky pre krajiny mimo eurozóny. Na začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa napätie na globálnom finančnom trhu prejavilo vo viacerých krajinách mimo eurozóny. V tom čase sa meny niektorých členských štátov mimo eurozóny, najmä maďarský forint, ocitli pod tlakom a v marci a apríli 2020 došlo k ich oslabeniu, už v máji sa však zotavili a stabilizovali (graf 2.2.5), keďže sa zlepšilo vnímanie globálneho rizika a stabilizovali sa kapitálové toky. V budúcnosti nemožno vylúčiť opätovný výskyt volatility kapitálových tokov alebo sprísňovanie podmienok vonkajšieho financovania, čiastočne v súvislosti s očakávaním sprísnenia menovej politiky v USA a iných vyspelých hospodárstvach. Krajiny mimo eurozóny s predpokladanými veľkými čistými úverovými pozíciami sú v tejto súvislosti v menšej miere vystavené rizikám vonkajšieho (re-)financovania, ak by došlo k opätovnému vzniku uvedených javov, keďže ide o členské štáty so značným objemom devízových rezerv. V tejto súvislosti však zohrávajú úlohu aj potreby vonkajšieho financovania tak v súkromnom sektore, ako aj v sektore verejnej správy (pozri oddiel 2.4 o sektore verejnej správy)

2.2.2.Konkurencieschopnosť

Jednotkové náklady práce sa v celej EÚ zvýšili v dôsledku značného dočasného zníženia celkovej produktivity práce počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. V hodnotiacej tabuľke sa uvádza rast jednotkových nákladov práce založený na kumulatívnom raste počas troch rokov pred rokom 2020, ktorý je nad prahovou hodnotou v 18 členských štátoch v porovnaní s ôsmimi krajinami v predchádzajúcom roku. Pred rokom 2020 existovali známky potenciálnych tlakov z prehriatia v niektorých krajinách vrátane Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Maďarska, Malty, Rumunska a Slovenska. Len v roku 2020 došlo k zrýchleniu rastu jednotkových nákladov práce v 22 členských štátoch. Predpokladá sa však, že tento mimoriadny rast jednotkových nákladov práce sa v rokoch 2021 a 2022 v mnohých štátoch čiastočne zvráti, a to v dôsledku všeobecne zvýšenej volatility jednotkových nákladov práce.

Vplyv pandémie COVID-19 a štrukturálne napätie vyplývajúce z obnovy sťažujú posúdenie zmien v oblasti nákladovej konkurencieschopnosti. Prudkému zrýchleniu rastu jednotkových nákladov práce v roku 2020 a jeho očakávanému čiastočnému zvráteniu vo väčšine krajín v rokoch 2021 a 2022 dominuje štatistický efekt v dôsledku rozsiahleho hromadenia pracovnej sily a následného poklesu celkovej produktivity na obyvateľa (graf 2.2.6). Vyvolala to vládna podpora pre programy na zachovanie pracovných miest, najmä v podobe dočasne rozšírených režimov skráteného pracovného času, v rámci ktorých sa uprednostňovalo zníženie počtu odpracovaných hodín namiesto toho, aby došlo k vplyvu na úrovne zamestnanosti. Kombinácia stagnácie trhu práce a nedostatku zručností poukazuje na volatilitu a neistotu týkajúcu sa vývoja jednotkových nákladov práce v budúcnosti. Tie súvisia s problémami dodávateľského reťazca a napätím vyplývajúcim z nerovnomernej hospodárskej obnovy, ako aj so zrýchlenou digitálnou transformáciou a s dlhodobými štrukturálnymi zmenami. Vzhľadom na veľký rast jednotkových nákladov práce v mnohých krajinách počas uplynulých rokov predstavujú straty nákladovej konkurencieschopnosti aj naďalej riziko, ktoré treba sledovať, najmä s cieľom porozumieť, do akej miery možno v rámci obnovy vynahradiť straty zaznamenané v roku 2020. Politiky na podporu konkurencieschopnosti a produktivity sú aj naďalej veľmi dôležité pre udržateľnú obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

Produktivita práce klesla v roku 2020 v takmer všetkých krajinách EÚ, počas tohto a nasledujúceho roka sa však očakáva jej zotavenie (graf 2.2.6 c). Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 došlo k zníženiu vstupov práce, najmä v dôsledku zníženého počtu hodín, zatiaľ čo počet zamestnaných osôb sa zmenil len mierne, čo podporili vládne opatrenia vrátane rozšírených režimov skráteného pracovného času, ktorých využívanie sa počas obnovy výrazne znížilo. Produktivita práce založená na počte zamestnancov sa v porovnaní s produktivitou práce založenou na počte odpracovaných hodín vo väčšine krajín výraznejšie znížila. V rokoch 2021 a 2022 sa po dosiahnutí oživenia a zvrátení účinkov hromadenia pracovnej sily očakáva prudký nárast údajov týkajúcich sa produktivity. Predpokladá sa, že produktivita na osobu presiahne vo všetkých štátoch v roku 2022 svoju úroveň z roku 2019, s výnimkou Luxemburska, Malty, Portugalska a Španielska.

Nárast miezd bol v roku 2020 mierny, v rokoch 2021 a 2022 sa však očakáva jeho zrýchlenie, v niektorých prípadoch výrazné. Rast miezd bol vo väčšine krajín EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 utlmený (graf 2.2.6 d). Predpokladá sa, že odmena na zamestnanca sa v rokoch 2021 a 2022 bude zvyšovať ročne o viac ako 5 %, a to v Bulharsku, Česku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Taliansku. Pokiaľ ide o Belgicko, Estónsko a Írsko, zvýšenie by malo dosiahnuť priemerne 4 % až 5 %. V Bulharsku, Česku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku vyvolával nepretržitý vysoký rast miezd a jednotkových nákladov práce obavy už pred pandémiou, čo vzbudzovalo otázky týkajúce sa nákladovej konkurencieschopnosti.

Vývoj jednotkových nákladov práce by sa mal v celej eurozóne vrátiť k podpore obnovy vonkajšej rovnováhy po tom, ako doznejú účinky produktivity. Rast jednotkových nákladov prace bol v roku 2020 výraznejší v niektorých krajinách, ktoré sú čistými dlžníkmi, ako je Grécko, Portugalsko a Španielsko, keďže zaznamenali hlbšie recesie a výrazné hromadenie pracovnej sily. Do roku 2022 bude zmena v raste jednotkových nákladov práce opätovne podporovať obnovu vonkajšej rovnováhy, keďže sa predpokladá, že rast bude o čosi nižší v krajinách, ktoré sú čistými dlžníkmi, ako v krajinách, ktoré sú čistými veriteľmi (graf 2.2.7). Menší dosah na obnovu rovnováhy v porovnaní s obdobím pred pandémiou je spôsobený pretrvávajúcim vplyvom na produktivitu, ktorým sa bude potrebné ďalej zaoberať s cieľom zmazať existujúce rozdiely. Naproti tomu sa predpokladá, že odmeny zamestnancov budú vyššie v krajinách, ktoré sú čistými veriteľmi, v porovnaní s krajinami, ktoré sú čistými dlžníkmi.

Nominálny efektívny výmenný kurz sa v roku 2020 vo väčšine krajín zhodnotil. Najvýraznejšie zhodnotenie sa zaznamenalo v prípade Bulharska, Grécka, Litvy, Lotyšska a Švédska. Len Maďarsko a do menšej miery Česko a Poľsko zaznamenali nominálne znehodnotenie. Zhodnotenie nominálneho efektívneho výmenného kurzu odzrkadľuje zároveň zhodnotenie eura na začiatku pandémie COVID-19 a súvisiaci únik do bezpečia. Nominálny efektívny výmenný kurz sa doteraz v roku 2021 zhodnotil vo väčšine krajín EÚ, hoci vo väčšine prípadov miernejšie než v roku 2020.

Reálne efektívne výmenné kurzy (REER) založené na HICP dosiahli v roku 2020 mierne zhodnotenie vo väčšine členských štátov, čo čiastočne odzrkadľuje nominálne zhodnotenia. Jedinými krajinami, ktoré zaznamenali znehodnotenie REER založeného na HICP, boli Chorvátsko a Maďarsko. Najvýraznejšie zhodnotenie sa zaznamenalo v prípade Bulharska, Litvy a Švédska. Toto mierne zhodnotenie nasleduje po znehodnotení, ktoré zaznamenala väčšina členských štátov v roku 2019. REER založený na deflátore HDP, pre ktorý sú dostupné prognózy na rok 2021, naznačuje, že možno očakávať mierne zvýšenie reálnych výmenných kurzov, pričom významné zhodnotenia sa predpokladajú len v Bulharsku, Česku, Litve a vo Švédsku (graf 2.2.8 b).

Vývoj REER podporuje obnovu vonkajšej rovnováhy, ale len v obmedzenom rozsahu. Niektoré krajiny, ktoré sú čistými veriteľmi, vrátane Dánska, Holandska, Malty a Nemecka vykazovali v roku 2020 zhodnotenie REER mierne nad priemerom EÚ. Niektoré veľké krajiny, ktoré sú čistými dlžníkmi, alebo krajiny, ktoré boli do väčšej miery postihnuté recesiou spôsobenou pandémiou COVID-19, ako je Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Portugalsko, Španielsko alebo Taliansko, zaznamenali určitý nárast konkurencieschopnosti vo vzťahu k daným krajinám, ktoré sú čistými veriteľmi, a to v dôsledku nižšej inflácie, ako vyplýva z miernejšieho vývoja REER (graf 2.2.8). Zdá sa, že tento trend pretrváva aj v roku 2021, čo naznačuje, že vývoj REER z krátkodobého hľadiska aj naďalej mierne podporuje obnovu vonkajšej rovnováhy.

Podiely na vývoznom trhu v roku 2020 výrazne kolísali, pričom tri členské štáty zaznamenali straty nad rámec prahovej hodnoty hodnotiacej tabuľky. Francúzsko, Grécko a Španielsko zaznamenali na základe kumulovanej zmeny počas piatich rokov výrazné straty podielov na vývoznom trhu, a to nad prahovou hodnotou. Mnohé krajiny naopak zaznamenali podstatné nárasty, ktoré v prípade Írska, Litvy a Poľska predstavujú viac ako 30 %. Podiely na vývoznom trhu v roku 2020 výrazne kolísali. Krajiny EÚ zaznamenali v samotnom roku 2020 nárasty podielov na vývoznom trhu, ale medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely.

Očakáva sa, že krajiny s výraznými stratami podielov na vývoznom trhu v roku 2020 v blízkej budúcnosti opätovne nadobudnú len časť svojich strát. Prudký prepad v rámci bilancie služieb v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 sa okrem Rakúska a Estónska v posledných štvrťrokoch zastavil v Bulharsku, na Cypre, v Grécku, Chorvátsku, Maďarsku, na Malte, ako aj v Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Obchodná bilancia Nemecka v oblasti služieb zostáva mierne v prebytku po prudkom zlepšení od začiatku roka 2020. Obchodné bilancie v oblasti tovaru sa od roku 2019 vyvíjali priaznivejšie vo viacerých krajinách, pričom čiastočne kompenzovali pokles v rámci obchodnej bilancie v oblasti služieb. V dôsledku oživenia cezhraničného cestovania sa v rokoch 2021 a 2022 očakáva obzvlášť výrazné zvýšenie podielov na vývoznom trhu v Grécku, Chorvátsku a Španielsku, ktoré však nebude vo všetkých prípadoch dostatočné na opätovné získanie stratených podielov zaznamenaných v roku 2020. Celkovo sa počas obdobia 2020 – 2022 očakáva najväčšie zvýšenie podielov na vývoznom trhu v Estónsku, Írsku, Litve, Luxembursku a Poľsku, pričom pokles sa očakáva vo Francúzsku, ako aj v Grécku, Španielsku a Portugalsku.

Vývoj podielu na vývoznom trhu môže v budúcnosti prispieť k určitej obnove vonkajšej rovnováhy. Predpokladá sa, že krajiny s vysokým prebytkom bežného účtu vrátane Dánska, Holandska a Nemecka počas rokov 2020 – 2022 stratia podiely na vývoznom trhu. Údaje z druhého štvrťroka 2021 naďalej vykazujú v percentuálnom podiele z HDP prebytky bilancie v oblasti služieb, a to v dôsledku posilňovania obchodných bilancií v oblasti tovaru v Holandsku a Nemecku. Tieto krajiny však popri oživení tokov cestovného ruchu pravdepodobne zaznamenajú stratu časti z nárastov podielov na vývoznom trhu služieb počas obdobia pandémie COVID-19.

2.3.    Súkromný dlh a trhy s obytnými nehnuteľnosťami

2.3.1.Súkromný dlh

Miera zadlženosti súkromného sektora sa počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 výrazne zvýšila, vo väčšine krajín sa však v roku 2021 predpokladá obnova jej klesajúcej tendencie. Pomer dlhu súkromného sektora k HDP sa v roku 2020 zvýšil vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Dánska, Írska a Litvy (graf 2.3.1), čím sa prerušilo znižovanie zadlženosti, ktoré prebiehalo v mnohých krajinách. Nárast v roku 2020 bol spôsobený hlavne poklesom HDP, no vo väčšine krajín sa zaznamenal aj zvýšený objem úverov, najmä pre podniky. Úverové záruky a moratóriá na splácanie dlhu predstavovali dôležité politické opatrenia na prekonanie nedostatočnej likvidity na začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, prispeli však aj k zvýšeniu dlhu. Pomer dlhu súkromného sektora k HDP presiahol prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky 133 % HDP v 12 členských štátoch (Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Španielsko a Švédsko) v porovnaní s 10 krajinami z predchádzajúceho roka, keď sa Španielsko a Malta nachádzali pod touto hodnotou (graf 2.3.1). Výrazné zvýšenie zaznamenali aj ďalšie členské štáty, ktoré sa udržali pod prahovou hodnotou. Zdá sa, že objem celkového súkromného dlhu je vysoký v porovnaní s referenčnými hodnotami ekonomických fundamentov jednotlivých krajín a prahovými hodnotami, v rámci ktorých sa zohľadňujú obavy týkajúce sa obozretnosti. ( 18 ) Týka sa to Belgicka, Cypru, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Írska, Luxemburska, Malty, Portugalska, Španielska a Švédska.

Celkovo sa v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zvýšili riziká súvisiace s úrovňami súkromného dlhu. Predpokladá sa, že pomer súkromného dlhu k HDP začne v roku 2021 súbežne s obnovou hospodárstva klesať v celej EÚ (graf 2.3.1). Napriek tomu sa však očakáva, že sa vo väčšine krajín EÚ udrží nad úrovňami z roku 2019. Pri postupnom ukončovaní vládnych podporných opatrení môže dôjsť k narušeniu schopnosti podnikov a domácností plniť svoje povinnosti v súvislosti so splácaním, najmä v sektoroch, ktoré boli závažnejšie zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a v ktorých boli súvahy slabšie už pred krízou, čo povedie k zhoršeniu kvality dlhu. Rastúce úrovne zadlženia podnikov, domácností, vlád a bánk okrem toho viedli aj k výraznejšiemu vzájomnému prepojeniu odvetví, ktorým sa potenciálne zrýchlil prenos otrasov medzi sektormi. Narušenia globálnych hodnotových reťazcov a napätia vyplývajúce z nerovnomernej hospodárskej obnovy predstavujú v súvislosti so zrýchlenou digitálnou transformáciou riziká, spôsobujú štrukturálne zmeny a otriasajú podnikmi a pracovnými miestami.

2.3.1.1.Dlh nefinančných korporácií

Zadlženosť podnikov sa v roku 2020 vo väčšine krajín EÚ zvýšila, a to v niektorých prípadoch prudko. V roku 2020 sa pomer podnikových dlhov k HDP zvýšil v 19 krajinách, a to najmä v dôsledku prudkého poklesu HDP. K zvýšeniu však prispeli aj čisté úverové toky podnikov vzhľadom na značné straty príjmov a vnímanú nedostatočnú likviditu v roku 2020, čo prispelo aj k zvýšeniu držby vkladov podnikov. Pomer dlhu nefinančných korporácií k HDP sa veľmi výrazne zvýšil vo viacerých krajinách s už aj tak vysokou úrovňou zadlženia podnikov alebo s rozsiahlymi sektormi cestovného ruchu, ktoré boli vážne zasiahnuté recesiou (graf 2.3.3 a). Medzi tieto krajiny patrí Cyprus, Francúzsko, Grécko, Malta, Portugalsko, Španielsko a Taliansko,. Veľmi vysoké úrovne podnikového dlhu naďalej existujú aj v Belgicku, Holandsku, Írsku a Luxembursku, hoci zraniteľnosti čiastočne zmierňuje značný pomer úverov PZI a vnútropodnikových cezhraničných prijatých pôžičiek.

Pomer dlhu nefinančných korporácií k HDP zostal vysoký v mnohých členských štátoch, pričom miera zadlženosti sa v roku 2020 nachádzala nad úrovňami vyplývajúcimi z ekonomických fundamentov aj obozretných prahových hodnôt v 14 krajinách. Patria medzi ne Belgicko, Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a v o niečo menšej miere Rakúsko a Taliansko (graf 2.3.2). Dlh nefinančných korporácií sa vzhľadom na podstatné znižovanie zadlženosti za posledné roky nachádza vo väčšine krajín pod úrovňou predchádzajúceho vrcholu, pandémia však do určitej miery zmarila pokrok v tejto oblasti. V prípade niektorých krajín, ako je Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Luxembursko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Švédsko a Taliansko, podnikový dlh dosahuje najvyššiu úroveň od polovice 90. rokov 20. storočia alebo sa k nej veľmi približuje.

Výhľadovo bude vysoký rast nominálneho HDP v roku 2021 a nasledujúcich rokoch mechanicky znižovať pomer dlhu k HDP, ale s vyššími východiskovými úrovňami zadlženia. Silnou obnovou HDP sa v roku 2021 pomer podnikového dlhu k HDP pravdepodobne zníži (v niektorých prípadoch v podstatnej miere) vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Grécka, Maďarska a Švédska (graf 2.3.3 b). Očakáva sa, že úverové toky presiahnu svoje úrovne pred pandémiou vo viac ako polovici členských štátov. V roku 2021 a nasledujúcich rokoch bude vysoký rast nominálneho HDP mechanicky znižovať pomer dlhu k HDP. Mimoriadne opatrenia zavedené v roku 2020 sa budú postupne rušiť a povedú k zvýšenému splácaniu dlhov. Nefinančné korporácie môžu z dôvodu slabnúcej neistoty a ako alternatívu k novým úverom okrem toho využiť značné vankúše likvidity, ktoré si vybudovali v roku 2020, čo môže zároveň pomôcť pri znižovaní zadlženosti.

Celkovo sa úverové toky do nefinančných korporácií vyznačujú od začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 jedinečnými modelmi odzrkadľujúcimi rôzne fázy vývoja pandémie (graf 2.3.3 b). ( 19 ) Bankové úvery pre nefinančné korporácie sa v roku 2020 zvýšili vo viac ako dvoch tretinách členských štátov vrátane viacerých členských štátov s vysokou zadlženosťou nefinančných korporácií, ako sú Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Došlo k tomu v prostredí, v ktorom štátne úverové záruky pomohli zachovať úverové toky a moratóriá na splácanie dlhov udržali nominálnu zadlženosť na vyššej úrovni, než by sa inak dosiahla. Rast úverov pre nefinančné korporácie však v poslednom čase v niektorých členských štátoch viditeľne zoslabol, pričom v mnohých prípadoch dosahoval začiatkom roka 2021 nižšiu mieru rastu v porovnaní s úrovňami pred pandémiou, a to v kontraste so stúpajúcim trendom v menších členských štátoch (graf 2.3.4 b). Úverové toky sa môžu v primeranom čase zvýšiť, pokiaľ sa dopyt po úveroch zo strany nefinančných korporácií zníži v dôsledku toho, že podniky budú využívať nahromadené vankúše likvidity. Celkové zníženie úverov by však zároveň mohlo byť známkou slabšieho dopytu po úveroch alebo slabšej ponuky úverov, čo by mohlo naznačovať nízku investičnú aktivitu v budúcnosti.

Úverové záruky a moratóriá na splácanie dlhu pomohli nefinančným korporáciám prežiť pandémiu, v budúcnosti však stále môže dochádzať k nárastu ťažkostí so splácaním dlhu. Úverové záruky a moratóriá na splácanie dlhu predstavovali dôležité politické opatrenia na prekonanie nedostatočnej likvidity na začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, prispeli však aj k zvýšeniu dlhu. V niektorých prípadoch budú neživotaschopné a technicky platobne neschopné spoločnosti schopné zostať na trhu, odložiť svoje povinnosti splácania a oddialiť likvidácie, ku ktorým by inak došlo. Oneskorenie splácania dlhu nefinančnými korporáciami povolené na základe moratórií v celej EÚ, či už v rámci vládneho opatrenia alebo dobrovoľnej iniciatívy veriteľov, spôsobilo mechanické zvýšenie objemu dlhu. Postupné rušenie moratórií na splácanie dlhu v priebehu roku 2021 môže odhaliť ťažkosti so splácaním dlhu v niektorých častiach podnikového sektora. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zatiaľ neviedla k nárastu platobných neschopností podnikov, môžu sa však objaviť po návrate do normálnej situácie, čím môže potenciálne dôjsť k vystaveniu finančného sektora rizikám.

Vysoké úrovne podnikového dlhu a nízka ziskovosť v niektorých sektoroch môžu v budúcnosti narušiť vyhliadky týkajúce sa investícií a splácania dlhu. Vo väčšine členských štátov sa ziskovosť podnikov v roku 2020 zhoršila (graf 2.3.4 a). Hoci ziskovosť podnikov v prvých mesiacoch roku 2021 takmer vo všetkých členských štátoch vzrástla, slabé miesta v odvetviach služieb, ktoré sú viac vystavené pandémii, pretrvávajú. Trvalá dynamika inflácie by mohla viesť aj k zníženým rozpätiam zisku a ťažkostiam so splácaním dlhu niektorých firiem, ak by náklady vzrástli viac ako príjmy, pričom rizikovým faktorom je nedávny vývoj cien energie. Investície do zariadení od konca roku 2019 klesli vo všetkých členských štátoch okrem Cypru. Pokles bol výrazný v mnohých krajinách s veľkými podnikovými dlhmi vrátane Belgicka, Holandska, Írska a Luxemburska, ako aj v niektorých krajinách s rozsiahlymi sektormi cestovného ruchu, ako je Malta, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Vysoké úrovne podnikového dlhu sú rizikovým faktorom pre budúce súkromné investície, najmä vzhľadom na dodatočné potreby na podporu zelenej a digitálnej transformácie. Keďže obnova postupuje, objavujú sa znaky toho, že sa môžu uskutočniť štrukturálne zmeny v súvislosti so zvýšenými narušeniami dodávateľského reťazca. Prejavujú sa kombináciou prehriatia a stagnácie trhu práce a pretrvávajúceho nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

2.3.1.2.Dlh domácností

V dôsledku pandémie sa dlh domácností zvýšil takmer vo všetkých krajinách EÚ. Hoci domácnosti vo väčšine krajín EÚ pred pandémiou znižovali dlh, naďalej vykazovali vysokú úroveň zadlženosti (graf 2.3.5). Pandémia prerušila znižovanie dlhu domácností alebo ešte viac zvýšila zadlženosť domácností v krajinách, v ktorých dlh už stúpal (graf 2.3.6). Zvýšenie pomeru dlhu domácností k HDP v roku 2020 vo väčšine prípadov spôsobil veľký pokles HDP (graf 2.3.7). Tento vplyv sa aspoň čiastočne zvráti v roku 2021, keď sa hospodárstva začnú obnovovať. Dynamický rast úverov, najmä hypotekárneho dlhu, v mnohých krajinách pravdepodobne prispeje k trvalejšiemu zvýšeniu miery zadlženosti vzhľadom na vysokú aktivitu na trhu s nehnuteľnosťami a zrýchľujúci sa rast cien obytných nehnuteľností (graf 2.3.7 b). Celkovo mnohé krajiny, najmä tie, v ktorých pomer dlhu domácností k HDP pred pandémiou prekračoval referenčné hodnoty pre jednotlivé krajiny, budú naďalej vykazovať vysoký dlh domácností.

V roku 2020 boli úrovne dlhu domácností v ôsmich krajinách vyššie, ako by naznačovali fundamenty aj obozretné prahové hodnoty. Rovnako ako v roku 2019 ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko (graf 2.3.5). Dlh domácností naďalej prekračuje obozretné úrovne v Belgicku a na Cypre napriek tomu, že sa približuje k tomu, čo možno vysvetliť fundamentmi, zatiaľ čo dlh domácností je výrazne nad referenčnými hodnotami založenými na fundamentoch v Chorvátsku a na Slovensku, aj keď je stále pod obozretnými úrovňami. Miera zadlženosti v niektorých krajinách sa javí ako podstatne vyššia, keď sa vypočítava ako podiel na hrubom disponibilnom príjme domácností. Týka sa to najmä Írska, Luxemburska a Malty, kde sa odhaduje, že dlh domácností prekročí 100 % hrubého disponibilného príjmu domácností. ( 20 )

Čisté úverové toky domácností boli menej ovplyvnené pandémiou ako čisté úverové toky podnikov. Moratóriá na dlhy a znížené splátky pomohli v roku 2020 udržať čisté úverové toky do domácností s určitými rozdielmi medzi členskými štátmi. V Luxembursku a vo Švédsku, t. j. v krajinách s relatívne vysokým dlhom domácností (v Luxembursku v porovnaní s hrubým disponibilným príjmom domácností), čisté úverové toky do domácností v roku 2020 dosiahli približne úroveň 4 až 5 % HDP. V iných krajinách s relatívne vysokým dlhom domácností vrátane Belgicka, Fínska a Francúzska boli čisté toky obmedzenejšie a pohybovali sa v rozpätí od 2 % do 3 % HDP. Bolo to tak aj na Slovensku, kde dlh domácností zostáva pod obozretnou referenčnou úrovňou, ale už niekoľko rokov stúpa nad úroveň navrhnutú podľa fundamentov, a na Malte, kde sa dlh domácností takisto zvyšuje a približuje sa k obozretnej referenčnej hodnote.

Pokiaľ ide o bankové úvery pre domácnosti, celkovo sa po intenzívnych mesiacoch pandémie obnovil predchádzajúci trend. Pandémia spôsobila dočasný pokles čistého toku bankových úverov (graf 2.3.8 a). Najvýraznejší bol vo Francúzsku a v Španielsku (spomedzi veľkých krajín eurozóny) a celkovo zodpovedal poklesu čistého toku úverov na účely spotreby (graf 2.3.8 b). Tieto modely mohli súvisieť s obmedzeniami mobility, ktoré znižovali príležitosti na spotrebu. Naproti tomu poskytovanie hypotekárnych úverov zostalo relatívne stabilné pred tým, ako ku koncu roku 2020 vzrástlo.

Dynamika poskytovania úverov pre domácnosti sa v roku 2021 zvýšila. Očakáva sa, že čisté úverové toky do domácností budú v tomto roku vo viacerých krajinách rozsiahlejšie. Prognózy týkajúce sa vývoja dlhu a čistých úverových tokov založené na mesačných údajoch ECB o bankových úveroch (pozri prílohu 1) naznačujú, že transakcie vo väčšine krajín narastajú. Najvýraznejšie nárasty sú zaznamenané v Luxembursku, na Malte a vo Švédsku, kde zvýšenie dosahuje viac ako 4 % HDP, po ktorých nasleduje Belgicko, Francúzsko a Slovensko (graf 2.3.7 b). Vo Fínsku, ktoré patrí ku krajinám s vyšším dlhom domácností, sa očakáva, že úverové toky do domácností zostanú v roku 2021 na úrovni takmer 2 % HDP.

Hoci domácnosti zvýšili miery svojich úspor, stále môžu hroziť riziká týkajúce sa ich schopnosti obsluhovať dlh. Miera úspor domácností sa v roku 2020 zvýšila v dôsledku nútených úspor počas zákazu vychádzania alebo z preventívnych dôvodov. V roku 2021 sa takisto predpokladá, že súhrnná miera úspor domácností prekročí svoju úroveň z roku 2019. Miera úspor domácností zostáva relatívne nízka na Cypre a v Grécku. V Dánsku je takisto výrazne nižšia miera úspor ako v ostatných krajinách s vysokým dlhom z hľadiska hrubého disponibilného príjmu domácností (graf 2.3.9 a). V priebehu roku 2020 a začiatkom roku 2021 domácnosti akumulovali finančné aktíva, najmä vklady, čo viedlo k posilneniu finančnej pozície. Riziká splácania dlhu súvisiace s nárastom nezamestnanosti, ktoré by negatívne ovplyvnili príjem domácností, zostávajú obmedzené (graf 2.3.9 b). Hoci sú domácnosti v súčasnosti vystavené veľmi nízkym úrokovým sadzbám, zmena zámerov menovej politiky môže ovplyvniť ich schopnosť obsluhovať dlh, najmä v prípadoch, ak väčšiu časť tvoria zmluvy s pohyblivou úrokovou sadzbou. ( 21 )

2.3.2.Bývanie

V roku 2020 desať členských štátov zaznamenalo zvýšenie reálnych cien obytných nehnuteľností nad prahovou hodnotou hodnotiacej tabuľky, t. j. o viac ako 6 %. Sú to Estónsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko a Slovensko (graf 2.3.10 b), pričom v dvoch krajinách došlo k zvýšeniu pred viac ako rokom. V prípade Chorvátska, Luxemburska, Poľska a Slovenska ide už druhý rok po sebe o nárast cien obytných nehnuteľností, ktorý prevyšuje túto prahovú hodnotu, zatiaľ čo v Portugalsku od roku 2016 každý rok dochádza k nárastu o viac ako 6 %.

V roku 2021 ceny obytných nehnuteľností vo väčšine členských štátov naďalej výrazne rástli. Rast reálnych cien obytných nehnuteľností sa v prvej polovici tohto roka ešte viac zrýchlil, pričom 14 krajín EÚ vykázalo medziročný nárast reálnych cien obytných nehnuteľností o viac ako 6 % (graf 2.3.10 b). V Česku, Dánsku, Estónsku, Lotyšsku a Luxembursku medziročný reálny rast prekročil úroveň 10 %. Počas prvých dvoch štvrťrokov roku 2021 sa reálne ceny obytných nehnuteľností znížili na Cypre a v menšej miere aj v Rumunsku a v prípade Írska a Talianska boli v zásade na tej istej úrovni.

Rast cien obytných nehnuteľností spôsobujú rôzne faktory podporujúce dopyt a obmedzujúce ponuku. Obmedzenia ponuky sa vyskytovali už pred pandémiou. V dôsledku zákazov vychádzania sa navyše dočasne zosilnili, pričom možno očakávať, že budú pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch. Je možné, že pandémia viedla k určitým štrukturálnym zmenám v dopyte po obytných nehnuteľnostiach, keďže prechod na prácu na diaľku môže zmeniť zemepisné preferencie. V niektorých lokalitách by to mohlo znamenať prevýšenie dopytu nad ponukou. Finančné podmienky sú ústretové a celkovo je pravdepodobné, že budú naďalej podporovať zvýšený dopyt po bývaní. Vzhľadom na rastúce príjmy domácností vďaka obnove je pravdepodobné, že ceny obytných nehnuteľností budú naďalej stúpať.

Nedávne zvýšenia cien obytných nehnuteľností posilňujú neustále vzostupný trend cien obytných nehnuteľností, ku ktorému dochádza od roku 2013 v celej EÚ. Reálne ceny nehnuteľností vzrástli vo všetkých členských štátoch okrem Talianska. Najväčšie zvýšenia v zostupnom poradí boli zaznamenané v Maďarsku, Luxembursku, Írsku, Portugalsku, Česku, Estónsku a v Litve (graf 2.3.10 a). V roku 2020 jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa nezaznamenalo pokračovanie tohto rastúceho trendu, bolo Írsko, ktoré v rokoch 2019 a 2020 vykazovalo vo všeobecnosti stabilné ceny.

Ceny obytných nehnuteľností sa vo väčšine krajín EÚ javia nadhodnotené. Z porovnania indexov cien obytných nehnuteľností s referenčnými hodnotami, v rámci ktorých sa zohľadňuje vplyv základných stimulov cien, ako je príjem a demografia, vyplývajú rozsiahle dôkazy o nadhodnotení. ( 22 ) Týka sa to najmä Belgicka, Česka, Dánska, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Maďarska, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovenska a Švédska, ktoré sa vyznačujú značnými rozdielmi (graf 2.3.11 a). Z opatrení cenovej dostupnosti – na základe počtu rokov priemerného príjmu potrebného na kúpu obytnej nehnuteľnosti s rozlohou 100 štvorcových metrov ( 23 ) – vyplýva výrazné nadhodnotenie v Chorvátsku, Írsku a na Malte, pričom v ďalších jedenástich členských štátoch je na nákup obytnej nehnuteľnosti s rozlohou 100 štvorcových metrov potrebný viac ako 10-ročný príjem. Sú to Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko (graf 2.3.11 b).

V mnohých prípadoch sa známky prípadného nadhodnotenia cien obytných nehnuteľností spájajú s vysokým dlhom domácností alebo s rastúcim objemom hypotekárnych úverov. V Luxembursku sa vysoké a výrazne rastúce ceny obytných nehnuteľností spájajú s veľmi vysokými úrovňami dlhu domácností. Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko a Švédsko vykazujú znaky potenciálne nadhodnotených cien obytných nehnuteľností so značným – v prípade Dánska veľmi vysokým – dlhom domácností. V prípade Slovenska sa znaky potenciálne nadhodnotených cien obytných nehnuteľností vyskytujú súčasne s najväčším zvýšením dlhu domácností v posledných rokoch, aj keď východisková úroveň bola nízka.

Riziká podstatných úprav cien obytných nehnuteľností smerom nadol sú zmiernené obmedzeniami na strane ponuky, obavy týkajúce sa hospodárstva však pretrvávajú. V mnohých členských štátoch boli zavedené makroprudenciálne opatrenia, ktoré prispeli k zníženiu rizík pre celkovú finančnú stabilitu v súvislosti s trhom s obytnými nehnuteľnosťami. ( 24 ) Menej dynamická ponuka obytných nehnuteľností prispela k rastu ich cien; priamy hospodársky vplyv úpravy cien obytných nehnuteľností však takisto znižuje nižšia miera výstavby.

Cenová dostupnosť obytných nehnuteľností sa zhoršuje. Keďže ceny obytných nehnuteľností rastú rýchlejšie ako príjmy domácností, cenová dostupnosť obytných nehnuteľností sa zhoršuje. Zvýšenia cien obytných nehnuteľností sa celkovo neodrážajú v zrýchlení zadlženosti domácností, mohlo by sa to však prejaviť v budúcnosti, keď budú nákupy obytných nehnuteľností drahšie. Rast cien obytných nehnuteľností v roku 2020 predbehol rast príjmov vo všetkých krajinách EÚ okrem Cypru, Írska a Lotyšska. V Bulharsku, Dánsku, Luxembursku a Nemecku viac ako 10 % obyvateľstva minie najmenej 40 % svojho disponibilného príjmu na náklady na bývanie; v Grécku je to viac ako 36 % obyvateľstva (graf 2.3.11 b). Okrem zjavných sociálnych účinkov to môže mať aj významné makroekonomické dôsledky, najmä prostredníctvom nesprávneho prideľovania zdrojov. Vysoké ceny obytných nehnuteľností môžu viesť k zníženiu súhrnnej súkromnej spotreby a k zvýšeniu čistej bilancie zahraničného obchodu, ak kupujúci obytných nehnuteľností budú mať vyšší než priemerný sklon k spotrebe. V prípade spojenia s pôžičkami to môže viesť k odklonu úverov od investícií do zvyšovania produktivity. V neposlednom rade môže nedostatok cenovo dostupných obytných nehnuteľností negatívne ovplyvniť mobilitu pracovnej sily, a tým aj konkurencieschopnosť.

Trh s komerčnými nehnuteľnosťami bol výrazne ovplyvnený otrasom spôsobeným pandémiou COVID-19 v dôsledku veľkého poklesu transakcií a úprav cien. Trh s komerčnými nehnuteľnosťami sa od vypuknutia pandémie COVID-19 oddelil od vývoja v oblasti obytných nehnuteľností. Počet transakcií na trhu s komerčnými nehnuteľnosťami sa výrazne znížil a v jeho maloobchodnom segmente došlo k významným úpravám cien. Hoci pre neúplnosť údajov o trhu s komerčnými nehnuteľnosťami nemožno dôkladne posúdiť riziká a slabé miesta, prieskumy investorov naznačujú, že nálada na trhu sa stále zhoršuje. ( 25 ) To môže predstavovať riziko pre niektoré banky, keďže trh s komerčnými nehnuteľnosťami sa bežne využíva ako kolaterál pre úvery poskytované nefinančným korporáciám, ale najmä pre realitné fondy, ktoré sú hlavnými priamymi držiteľmi na trhu s komerčnými nehnuteľnosťami.

2.4.    Sektor verejnej správy

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 a opatrenia, ktoré vlády prijali na jej zmiernenie, mali zásadný vplyv na verejný dlh, ktorý sa v roku 2020 zvýšil vo všetkých členských štátoch. Verejný dlh v roku 2020 prekročil prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky (60 % HDP) v prípade 13 členských štátov (Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko), čo predstavuje o dva štáty viac ako v roku 2019, keď Fínsko a Nemecko boli pod prahovou hodnotou. Zatiaľ čo – väčšinou dočasné – opatrenia zavedené v roku 2020 spôsobili okamžitý nárast dlhu zvýšením jeho nominálnej hodnoty, znížili vplyv recesie zapríčinenej pandémiou na ostatné sektory hospodárstva.

Verejný dlh sa v roku 2020 najvýraznejšie zvýšil v krajinách, ktoré výrazne zasiahol otras spôsobený pandémiou COVID-19. K nárastu o viac ako 20 percentuálnych bodov HDP v roku 2020 došlo na Cypre, v Grécku, Španielsku a Taliansku. Predpokladá sa, že do roku 2022 dôjde k najväčšiemu nárastu HDP v porovnaní s jeho úrovňami z roku 2019 v Belgicku, vo Francúzsku, v Grécku, na Malte, ako aj v Španielsku, a Taliansku. Z týchto krajín Belgicko, Francúzsko, Grécko, Španielsko a Taliansko vstúpili do pandémie s vysokými úrovňami dlhu, v prípade ktorých sa predpokladá, že sa do roku 2022 stabilizujú.

Zvýšenie pomeru dlhu k HDP od roku 2019 do roku 2020 bolo spôsobené zvýšením nominálneho dlhu a prudkým poklesom HDP. Vo väčšine krajín k tomu najviac prispel nárast nominálneho dlhu, ktorý zahŕňa aj vplyv politických opatrení zavedených na podporu ostatných sektorov hospodárstva. V prípade Grécka a Talianska však viac ako polovicu zvýšenia miery zadlženosti spôsobil účinok menovateľa, ktorý je väčší v prípade vyšších počiatočných úrovní dlhu a v prípade krajín so silnejšou recesiou (graf 2.4.1).

Vo výhľade na roky 2021 a 2022 sa predpokladá všeobecná stabilizácia verejného dlhu, hoci v niektorých prípadoch sa očakáva jeho ďalšie zvyšovanie. Očakáva, že do konca roku 2022 dosiahne pomer verejného dlhu k HDP v približne polovici členských štátov vyššie úrovne ako v roku 2020 (graf 2.4.1 b). Predpokladá sa, že vo viacerých krajinách sa verejný dlh v roku 2021 bude naďalej zvyšovať v dôsledku pretrvávajúcich značných deficitov verejných financií (grafy 2.4.2 a 2.4.3 b), pričom sa očakáva, že na Malte a na Slovensku prekročí 60 % HDP. V roku 2022 by mal mať pomer dlhu k HDP vo väčšine krajín klesajúcu tendenciu, hoci podľa scenára nezmenenej politiky sa predpokladá, že sa bude zvyšovať v Belgicku, Česku, Estónsku, Lotyšsku, na Malte a v Rumunsku.

Podmienky financovania verejnej správy sú priaznivé. Výnosy zo štátnych dlhopisov zostali v roku 2020 stabilné alebo dokonca vykazovali mierne klesajúci trend ihneď po miernom náraste po vypuknutí pandémie. V roku 2021 sa mierne zvýšili, pričom vykazovali konvergenciu, najmä medzi krajinami eurozóny. Výnosy zo štátnych dlhopisov v Česku, Maďarsku a Poľsku sa zvýšili mierne, zatiaľ čo v prípade Rumunska boli nárasty výraznejšie. Znížená volatilita vyplývala z politických opatrení, ktoré podporovali financovanie verejnej správy. V tejto súvislosti bola kľúčová menová politika vykonávaná Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami v EÚ a podporné zámery fiškálnej politiky a opatrenia menovej politiky sa vzájomne posilňovali pri udržiavaní dôvery a stability.

Hrubé potreby financovania sa v roku 2020 výrazne zvýšili, očakáva sa však, že v nasledujúcich rokoch budú postupne klesať. Vypuknutie pandémie spôsobilo výrazný nárast hrubých potrieb financovania vo všetkých členských štátoch, v mnohých prípadoch o viac ako 10 percent HDP (Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Malta, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). Najvyššie hrubé potreby financovania v roku 2020 (približne 30 % HDP) boli nahlásené v Španielsku a Taliansku (graf 2.4.3 a). Predpokladá sa, že potreby financovania začnú v prípade väčšiny členských štátov klesať v roku 2021 alebo v roku 2022, čo je v súlade s poklesom deficitu v priebehu nasledujúcich rokov (graf 2.4.3 b). Napriek tomu sa predpokladá, že vo Francúzsku, ako aj v Španielsku a Taliansku presiahnu hrubé potreby financovania v roku 2022 úroveň 20 % HDP.

Štruktúra verejného dlhu môže v niektorých prípadoch zvýšiť riziká, a to aj v Bulharsku ( 26 ), Chorvátsku, Maďarsku a Rumunsku, v ktorých je podiel dlhu denominovaný v cudzích menách najvyšší. ( 27 ) V tomto ohľade vyniká najmä význam dlhu v cudzej mene pre krajiny mimo eurozóny a vyššie potreby refinancovania súvisiace so štruktúrami naklonenými k nízkej priemernej splatnosti. Menej rozvinuté a likvidné domáce trhy takisto môžu v niektorých prípadoch zvyšovať riziká financovania.

Existujú aj niektoré faktory zmierňujúce vyššie riziká fiškálnej udržateľnosti v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Predpokladá sa, že v nasledujúcom desaťročí zostane dlh približne v jednej tretine členských štátov nad úrovňami pred pandémiou. ( 28 ) Očakáva sa však, že priaznivé rozdiely medzi úrokovou mierou a rastom HDP v nadchádzajúcich rokoch pomôžu stabilizovať alebo znížiť mieru zadlženosti. Fiškálne riziká je možné zmierniť aj vďaka dlhšej splatnosti dlhov, relatívne stabilným zdrojom financovania a historicky nízkym nákladom na prijaté úvery a pôžičky. Účinné vykonávanie reforiem a investícií v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by zároveň malo podporiť potenciálny rast a zlepšiť udržateľnosť dlhovej služby.

Potenciálne riziká vyplývajú zo zvýšenia úrokových sadzieb alebo z realizácie záruk súvisiacich s pandémiou COVID-19. Zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo viesť k zvýšeniu úrokových platieb, najmä v prípade krajín s vysokými potrebami financovania v budúcnosti. Stav záruk by mohol viesť aj k ďalším fiškálnym nákladom: od roku 2019 do roku 2020 sa v eurozóne zvýšil o 14 percentuálnych bodov HDP. Vlády s menším fiškálnym priestorom (vrátane Belgicka, Francúzska, Portugalska, Španielska a Talianska) zaviedli štedrejšie systémy záruk. Hoci sa vďaka nim umožnilo poskytovanie podpory bez priameho vplyvu na fiškálne zostatky, verejný dlh sa v prípade ich použitia zvýši. ( 29 )

V budúcnosti bude pre oživenie dôležité stanovenie vhodnej cesty k obnove fiškálnej udržateľnosti. Očakáva sa, že všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu, ktorá umožňovala členským štátom podporovať svoje hospodárstva uprostred krízy spôsobenej ochorením COVID-19, bude od roku 2023 deaktivovaná. Keď to hospodárske podmienky umožnia, bude nevyhnutné dosiahnuť obozretné strednodobé fiškálne pozície a zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Mala by sa dosiahnuť rovnováha medzi rizikami spojenými s veľkým verejným dlhom a rizikami vyplývajúcimi z predčasného zrušenia fiškálnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19, keďže prípadná nerovnováha môže spomaliť obnovu ( 30 ) a v priebehu času negatívne vplývať na rast. Pre krajiny ako Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Portugalsko a Španielsko, ktoré majú vysoké úrovne verejného aj súkromného dlhu, môžu byť dôsledky pre vývoj rastu ešte výraznejšie.

2.5.    Finančný sektor

V bankovom sektore EÚ sa doteraz preukázala odolnosť voči pandémii, hoci aj naďalej je poznačený už existujúcimi výzvami, ako je nízka ziskovosť. Bankový sektor EÚ vstúpil do pandémie dostatočne kapitálovo vybavený po niekoľkých rokoch posilňovania po ťažkých dôsledkoch celosvetovej finančnej krízy a krízy štátneho dlhu. Spoľahlivosť tohto sektora sa však v jednotlivých krajinách líši, pričom niektoré krajiny sa naďalej vyznačujú značnými nesplácanými úvermi a nízkou ziskovosťou, čo vyvoláva všeobecné obavy.

·Bankový sektor EÚ si naďalej zachováva stabilitu vďaka svojej silnej východiskovej pozícii a politickým opatreniam zavedeným počas pandémie. Celkovo boli počas rokov pred pandémiou vytvorené silné kapitálové rezervy a vlastný kapitál Tier 1 (CET1), ako aj ukazovateľ platobnej schopnosti sa v roku 2020 ďalej zvyšovali, k čomu prispeli aj dočasné regulačné obmedzenia týkajúce sa dividend. Nesplácané úvery sa ďalej znižovali v dôsledku scudzovania historických aktív a nové nesplácané úvery boli tlmené moratóriami na splácanie úverov zavedenými po prepuknutí pandémie. Nové úvery boli zasa podporené štátnymi úverovými zárukami v prípade podnikových úverov a dočasným makroprudenciálnym uvoľňovaním, pričom finančné podmienky zostali v roku 2021 uvoľnené. Rast záväzkov finančného sektora zostal v roku 2020 obmedzený, pričom len Estónsko, Grécko, Maďarsko a Litva prekročili prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky. Z nedávnych stresových testov Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) vyplýva, že celkovo je bankový sektor EÚ odolný, existujú však veľké rozdiely medzi bankami a banky zamerané na domáce úvery alebo banky s nižším čistým príjmom z úrokov by čelili rozsiahlejšiemu vyčerpaniu kapitálu. ( 31 )

·Hlavnou výzvou pre bankový sektor EÚ zostáva jeho nízka ziskovosť (graf 2.5.1 a). Rentabilita vlastného kapitálu, ktorá je vo väčšine členských štátov trvalo nízka, v roku 2020 ďalej klesla vzhľadom na vyššie rezervy na krytie úverových strát a nižšie príjmy. Ziskovosť sa zmenila na zápornú na Cypre, v Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku. V roku 2021 sa objavujú znaky oživenia ziskovosti. ( 32 ) Tento opatrne pozitívny vývoj sa odráža aj v oceňovaní bánk v EÚ podľa trhovej hodnoty. Tie sa od minulej jesene postupne vrátili na úroveň pred pandémiou, no mierne zaostávajú za všetkými akciovými trhmi.

·Bankový sektor v niektorých krajinách EÚ naďalej čelí problémom, ktoré sú spôsobené kombináciou veľmi nízkej ziskovosti, podpriemerných podielov kapitálu alebo vysokej úrovne nesplácaných úverov (graf 2.5.1). ( 33 ) V Grécku sa podiel nesplácaných úverov výrazne znížil, stále je však na vysokej úrovni ( 34 ), zatiaľ čo ziskovosť sa v roku 2020 dostala do záporných hodnôt a podiel kapitálu patrí medzi najnižšie v EÚ. Cyperské banky takisto zaznamenali značné zníženie svojich veľmi vysokých podielov nesplácaných úverov, pričom ziskovosť sa v roku 2020 takisto dostala do záporných hodnôt. Vo viacerých ďalších krajinách sa podiely nesplácaných úverov za posledné roky výrazne znížili, v Bulharsku, Chorvátsku a Poľsku sa však približujú k úrovni 5 %. Podiel kapitálu je výrazne pod priemerom v Španielsku a Portugalsku a ziskovosť v roku 2020 takisto dosiahla mierne zápornú hodnotu.

Riziká pre bankový sektor pretrvávajú a úplný vplyv krízy na kvalitu aktív, ziskovosť a kapitálové rezervy sa prejaví až po úplnom zrušení podporných opatrení. Vplyv otrasu spôsobeného pandémiou COVID-19 na bankový sektor je obmedzený prostredníctvom rozsiahlych podporných politických opatrení zameraných najmä na podnikový sektor. Tieto opatrenia sa postupne rušia a väčšina opatrení sa má skončiť do konca roku 2021. Ich zrušenie odhalí základné problémy týkajúce sa platobnej schopnosti alebo likvidity. To predstavuje riziko pre bankový sektor, keďže dlžníci budú musieť plniť svoje povinnosti splácania, pred ktorými boli chránení.

·Po návrate do normálneho stavu sa naďalej môžu prejavovať ťažkosti v oblasti platobnej schopnosti podnikov a domácností. Súkromný dlh bol vo viacerých členských štátoch vysoký už pred pandémiou a v roku 2020 sa ďalej zvýšil. Problémy v oblasti platobnej schopnosti podnikov predstavujú veľké riziko, najmä v niektorých sektoroch, ktoré boli viac zasiahnuté krízou. Platobná neschopnosť podnikov zatiaľ zostáva nízka. Riziká súvisiace s hypotekárnym dlhom domácností boli doteraz obmedzené prostredníctvom verejných schém podpory príjmov a zvýšených úspor domácností. Dlhodobé problémy týkajúce sa ponuky na trhoch s obytnými nehnuteľnosťami znižujú riziko významných úprav cien obytných nehnuteľností smerom nadol. Budúce problémy v oblasti platobnej schopnosti v podnikovom sektore by však mohli viesť k dominovému efektu na zamestnanosť a ovplyvniť aj platobnú schopnosť domácností.

·Očakáva sa, že objem nesplácaných úverov sa zvýši, najmä v niektorých sektoroch a krajinách. Ťažkosti so splácaním dlhu v prípade nefinančných korporácií, ktorých ziskovosť je najviac ovplyvnená, by mohli viesť k zvýšeniu objemu nesplácaných úverov. Už došlo k značnému zvýšeniu podielu úverov 2. fázy, ktoré predstavujú úvery s výrazne zvýšeným úverovým rizikom. ( 35 ) Podiel úverov 2. fázy v eurozóne bol v roku 2020 na úrovni 13 % a očakáva sa, že v roku 2021 vzrastie na úroveň 17 %. ( 36 ) Regionálna distribúcia hospodárskych činností znamená, že nárast nesplácaných úverov môže byť medzi regiónmi rozdelený nerovnomerne, a preto neúmerne ovplyvňuje bankové sektory niektorých krajín. ( 37 ) Zvýšenie úrokových sadzieb môže predstavovať ďalšiu výzvu pre vysoko zadlžené firmy s nízkymi rezervami likvidity.

·Spätná väzba medzi bankami, štátmi a nefinančnými korporáciami by sa mala dôkladne monitorovať. Program ECB týkajúci sa núdzovej podpory počas pandémie v eurozóne podporil priaznivú náladu na finančnom trhu a prispel k stabilite bankového sektora počas pandémie. V niektorých krajinách však banky absorbovali veľký objem novovydaného verejného dlhu, ktorý bol čiastočne stimulovaný podpornými opatreniami zameranými na podnikové sektory. To predstavuje riziko vzhľadom na prepojenosť bankových súvah, podnikového sektora a úrovne verejného dlhu, a to v neposlednom rade v situácii potenciálneho zvyšovania dlhodobých úrokových sadzieb na celom svete.

Štrukturálne výzvy pre bankový sektor, ktoré existovali pred pandémiou, pretrvávajú a môže byť ťažšie ich vyriešiť. Dlhodobou výzvou pre bankový sektor EÚ je nadmerná kapacita, ktorá vedie k nízkej nákladovej efektívnosti a nízkej ziskovosti. Prebiehajúci proces digitalizácie a zelenej transformácie predstavuje nové výzvy pre bankový sektor, v ktorom sa bude musieť presmerovať financovanie v jednotlivých odvetviach v časoch, keď jeho trvalo nízka ziskovosť obmedzuje jeho vlastné investície, a ktorá by sa mohla zhoršiť, keby sa zhoršila kvalita jeho aktív.

Nebankový finančný sektor, ktorý je ovplyvnený pretrvávajúcimi nízkymi úrokovými sadzbami, čelí novým výzvam. Prostredie pretrvávajúcej nízkej výnosnosti zaťažilo ziskovosť a súvahu nebankových finančných inštitúcií s portfóliami aktív z veľkej časti investovanými do nízkorizikových aktív, ako sú poisťovne, a donútilo ich zvýšiť svoju finančnú páku a vystavenie rizikovejším aktívam. ( 38 ) Výhľad náhleho zvýšenia úrokových sadzieb by mohol mať za následok globálne precenenie rizík, ktorého dôsledkom by pre nebankový sektor EÚ boli straty z oceňovania aktív. Zdá sa, že životné poisťovne sú zatiaľ najviac ovplyvnené otrasom spôsobeným pandémiou COVID-19, keďže ich poistné v roku 2020 kleslo, zatiaľ čo v oblasti neživotného poistenia sa zvýšilo. ( 39 ) Pandémia okrem toho viedla k niektorým úpravám cien komerčných nehnuteľností, ktoré mali vplyv na výkonnosť realitných fondov (pozri oddiel o obytných nehnuteľnostiach). 

3.    Zhrnutie hlavných výziev a dôsledkov v oblasti dohľadu

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 prerušila nápravu makroekonomických nerovnováh súvisiacich s vysokým verejným, súkromným a zahraničným dlhom a prišla v čase, keď sa v niektorých krajinách po niekoľkých rokoch silného rastu objavili riziká prehriatia. Pandémiou vyvolaná recesia zastavila rozsiahly proces znižovania vysokej zadlženosti sektora verejnej správy a súkromného sektora, ktorý prebiehal v mnohých členských štátoch počas väčšiny posledného desaťročia, najmä v jeho druhej polovici, keď hospodársky rast zosilnel a pomohol znížiť mieru zadlženosti. Takisto došlo k náprave veľkých deficitov bežného účtu alebo prudkého rastu úverov, čo viedlo k postupnému zníženiu zahraničných záväzkov a posilneniu bankových systémov. V posledných rokoch sa v niektorých krajinách nahromadili problémy a riziká spojené so známkami prehrievania v niektorých sektoroch, najmä na úrovni cien obytných nehnuteľností a nákladovej konkurencieschopnosti, hlavne tam, kde bol hospodársky rast výraznejší, a po pomerne dlhej hospodárskej expanzii. Trendy cien obytných nehnuteľností, ktoré začali rásť dynamickým tempom ešte pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19, pokračovali a v niektorých prípadoch sa počas pandémie dokonca zrýchlili. Nákladová konkurencieschopnosť sa v niektorých rýchlejšie rastúcich krajinách pred pandémiou zhoršovala a nedávny vývoj je stále ťažké posúdiť, keďže dostupné údaje sú stále skreslené nezvyčajným poklesom produktivity v roku 2020 a vzájomným pôsobením s rozsiahlymi opatreniami na podporu trhu práce.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 prehĺbila viacero nerovnováh a môžu sa objaviť nové výzvy. V roku 2020 sa pomer dlhu sektora verejnej správy a súkromného sektora k HDP prudko zvýšil, a to v dôsledku recesie a vyšších pôžičiek na zmiernenie následkov krízy. Vďaka výraznej hospodárskej obnove sa však miera zadlženosti v súčasnosti stabilizuje alebo už začala klesať. Kríza však po sebe zanecháva stopy v podobe vyššieho dlhu, keďže vlády z krízy vychádzajú s jasne vyšším pomerom dlhu k HDP. Vyšším dlhom je zaťažený aj súkromný sektor, väčšinou v krajinách, kde bol súkromný dlh vysoký už pred krízou. Úspešné vykonávanie plánov obnovy a odolnosti môže podporiť znižovanie zadlženosti vo verejnom a súkromnom sektore tým, že pomôže posilniť dlhodobý rast. Z krátkodobého hľadiska však môže zhoršenie kvality štátnych a súkromných aktív ovplyvniť súvahy finančných inštitúcií, ktorých nízka ziskovosť v dôsledku pandémie ešte viac klesla, a zhoršiť ponuku úverov na obnovu. Platobná bilancia bola menej ovplyvnená, ale zhoršila sa v krajinách, kde je cezhraničný cestovný ruch významnejší, vrátane niektorých s veľkými zápornými čistými medzinárodnými investičnými pozíciami. Trhy s obytnými nehnuteľnosťami zároveň získali počas tejto krízy ďalšiu dynamiku a rast cien obytných nehnuteľností je vo viacerých členských štátoch najvyšší za posledných desať rokov. Riziká nadhodnotenia cien obytných nehnuteľností rastú, čo vyvoláva obavy najmä tam, kde je vysoký dlh domácností. Tlaky na nákladovú konkurencieschopnosť môžu súbežne s obnovou výrazne narastať, najmä v krajinách menej zasiahnutých krízou.

Vo všeobecnosti existujú problémy vo viacerých členských štátoch. Hlavné problémy sa týkajú týchto aspektov:

·Viaceré členské štáty sú zasiahnuté v dôsledku viacerých navzájom prepojených slabých miest súvisiacich so stavmi. Zvyčajne je to prípad krajín, ktoré zasiahli úverové cykly rozmachu a prepadu v spojení s obratmi stavu bežného účtu po celosvetovej finančnej kríze, ktoré takisto ovplyvnili príslušný bankový sektor a verejný dlh. Takmer všetky tieto členské štáty tvrdo zasiahla kríza spôsobená ochorením COVID-19, čo odráža aj veľký význam cezhraničného cestovného ruchu v ich hospodárstvach:

-V prípade Cypru a Grécka sa zvýšená zadlženosť a veľké záporné čisté medzinárodné investičné pozície spájajú s trvalými výzvami pre finančné sektory. Bežné účty týchto členských štátov sa v roku 2020 zhoršili v dôsledku klesajúcich príjmov z cestovného ruchu. Hoci sa v roku 2020 zaznamenal ďalší pokrok v znižovaní objemu nesplácaných úverov, v oboch krajinách zostáva vysoký. V prípade Grécka je rast potenciálnej produkcie pomalý, a to v kontexte vysokej nezamestnanosti.

-V Írsku, Chorvátsku, Portugalsku a Španielsku sa až do vypuknutia krízy spôsobenej ochorením COVID-19 odstraňovali nerovnováhy súvisiace s vysokými dlhmi. V Chorvátsku, Portugalsku a Španielsku však tieto trendy prerušila recesia vyvolaná pandémiou a pomer dlhu k HDP sa viditeľne zvýšil. Írsko v roku 2020 vyniklo tým, že sa vyhlo recesii HDP, zatiaľ čo sektorové zloženie jeho hospodárstva malo priaznivý vplyv na jeho platobnú bilanciu.

·V Maďarsku a Rumunsku sa slabé miesta týkajú najmä vzájomného pôsobenia medzi verejným dlhom a vonkajším financovaním v kontexte rizík prehriatia a veľkých rozpočtových deficitov. V Rumunsku je deficit bežného účtu značný, pretrváva už niekoľko rokov a v blízkej budúcnosti sa neočakáva žiadne zlepšenie. Verejný dlh od obdobia pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 rýchlo rastie, čo odráža veľké rozpočtové deficity, a bude sa ďalej zvyšovať, čím sa zvyšuje potreba vonkajšieho financovania. V Maďarsku sú potreby verejného financovania v posledných rokoch veľké a také aj zostanú vzhľadom na krátke splatnosti dlhov a veľké rozpočtové deficity, pričom zdroj takéhoto financovania je čiastočne zahraničný. V oboch krajinách je nezanedbateľný podiel dlhu denominovaný v cudzej mene, čo znásobuje väzby medzi vonkajším sektorom a fiškálnou situáciou. V prípade Maďarska prudko rastú ceny nehnuteľností a sú viditeľné inflačné tlaky a tlaky na nákladovú konkurencieschopnosť v kontexte silnej obnovy a trvalej politickej podpory.

·V niekoľkých členských štátoch súvisia slabé miesta najmä s vysokými pomermi verejného dlhu k HDP, ktoré sa počas krízy ďalej zvýšili, a s pretrvávajúcimi obavami súvisiacimi s rastom potenciálnej produkcie a konkurencieschopnosťou. Platí to najmä v prípade Talianska, kde sú slabé miesta spojené aj s bankovým sektorom a veľkým, aj keď v roku 2020 stále klesajúcim objemom nesplácaných úverov, a to v kontexte pretrvávajúcej slabej výkonnosti trhu práce. Belgicko a Francúzsko čelia najmä problémom spojeným s vysokým verejným dlhom, ktorý sa v dôsledku poslednej krízy výrazne zvýšil, a potenciálnym problémom s rastom v dôsledku slabej konkurencieschopnosti. Vo Francúzsku naďalej rástol súkromný dlh, ktorý bol už aj tak pomerne vysoký, najmä pokiaľ ide o podnikový dlh. V Belgicku sa v roku 2020 už aj tak vysoký súkromný dlh ďalej zvýšil. V Belgicku aj vo Francúzsku môžu byť ceny obytných nehnuteľností nadhodnotené a v poslednom období sa stali dynamickejšími.

·Niektoré členské štáty sa vyznačujú vysokými prebytkami bežného účtu, ktoré zostávajú nad úrovňami, ktoré by odôvodňovali ekonomické fundamenty. Týka sa to Holandska a Nemecka. Očakáva sa, že prebytok eurozóny v tomto roku mierne vzrastie po dočasnom poklese v minulom roku. Veľké prebytky môžu odrážať nevyužité príležitosti pre rast a domáce investičné príležitosti. To môže mať dôsledky na fungovanie eurozóny v kontexte obnovy, ktorú treba udržať na pozadí situácie stále poznačenej výraznou neistotou. V oboch prípadoch dynamika cien obytných nehnuteľností poukazuje na riziká nadhodnotenia, ktoré v prípade Holandska existujú už niekoľko rokov a sú sprevádzané vysokým zadlžením domácností.

·V Česku a na Slovensku sa už niekoľko rokov kombinujú straty nákladovej konkurencieschopnosti so silným rastom cien obytných nehnuteľností. Straty nákladovej konkurencieschopnosti boli zaznamenané už pred krízou a pokračujúci výrazný rast odmeňovania zamestnancov poukazuje na riziká prehriatia pri pokračujúcich veľkých rozpočtových deficitoch, pričom verejný dlh je na Slovensku vyšší. Zdá sa, že výkonnosť vonkajšieho sektora týchto krajín nebola ovplyvnená, ale značná koncentrácia vývozu v niekoľkých špecifických sektoroch predstavuje slabé miesto. K tomu sa pridáva silný rast cien obytných nehnuteľností so zvyšujúcimi sa rizikami nadhodnotenia cien obytných nehnuteľností. V prípade Slovenska sa pridáva aj relatívne vysoký dlh domácností po rokoch rastu.

·V niektorých členských štátoch vývoj na trhoch s obytnými nehnuteľnosťami prispieva k rizikám spojeným s oceňovaním cien obytných nehnuteľností, a to často v kontexte vysokého dlhu domácností. To je prípad Švédska, ako aj Dánska a Luxemburska. Nedávne údaje o cenách obytných nehnuteľností naznačujú, že po krátkodobej úprave cien nadol sa ceny obytných nehnuteľností vo Švédsku v roku 2020 opäť zvýšili, čím sa posilnili obavy z nadhodnotenia. V Luxembursku sa výrazný rast cien obytných nehnuteľností stal počas krízy ešte dynamickejším, čo znásobilo riziká nadhodnotenia a nastáva spolu s vysokým zadlžením domácností v pomere k hrubému disponibilnému príjmu domácností. V Dánsku došlo k veľmi nedávnemu zvýšeniu cien obytných nehnuteľností spolu s vysokým zadlžením domácností.

·V prípade Malty predstavujú zvýšený a rastúci objem súkromného dlhu a pretrvávajúce nedostatky rámca pre platobnú neschopnosť osobitné zraniteľnosti.

V tejto správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že hĺbkové preskúmanie je opodstatnené v prípade týchto 12 členských štátov: Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Tieto členské štáty boli v predchádzajúcom ročnom cykle dohľadu v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe podrobené hĺbkovému preskúmaniu a považovali sa za krajiny, v ktorých sa vyskytujú nerovnováhy (Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko) alebo nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko). V rámci nových hĺbkových preskúmaní sa posúdi, či sa tieto nerovnováhy zhoršujú, sú v procese nápravy alebo sú napravené, a to s cieľom aktualizovať existujúce posúdenia a posúdiť možné zostávajúce politické potreby.

Okrem toho viacero členských štátov, ktoré neboli v predchádzajúcom kole podrobené hĺbkovému preskúmaniu, vykazuje vývoj, ktorý si zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Slovensko zaznamenalo veľký rast cien obytných nehnuteľností súbežne s udržateľným, hoci spomaľujúcim sa zvyšovaním úverov pre domácnosti. Vývoz sa citeľne sústreďuje na niekoľko konkrétnych sektorov a došlo k stratám nákladovej konkurencieschopnosti, no zatiaľ to nemalo nepriaznivý vplyv na podiely na vývoznom trhu. V prípade Maďarska si pozornosť vyžaduje vzájomné pôsobenie medzi vládnymi pôžičkami a vonkajším financovaním v kontexte výraznej dlhovej expozície v cudzej mene. Došlo k silnému nárastu cien obytných nehnuteľností. Stupňujú sa tlaky na nákladovú konkurencieschopnosť, no zatiaľ to nemalo nepriaznivý vplyv na podiely na vývoznom trhu.

Treba monitorovať aj vývoj rizík v iných členských štátoch, ktoré sú v mnohých prípadoch spojené s trhmi s obytnými nehnuteľnosťami. V prípade Dánska a Luxemburska vývoj na trhu s obytnými nehnuteľnosťami poukazuje na hromadenie rizík. Hoci zmenené preferencie, priaznivé finančné podmienky a obmedzenia ponuky môžu udržiavať rast cien obytných nehnuteľností, nemožno prehliadať riziko úpravy smerom nadol s potenciálnymi dôsledkami pre širšie hospodárstvo. Česko zaznamenalo prudký nárast cien obytných nehnuteľností a pretrvávajúce straty nákladovej konkurencieschopnosti, ktoré sú výrazné už niekoľko rokov. Na Malte predstavuje rastúci súkromný dlh spolu s pretrvávajúcimi nedostatkami rámca pre platobnú neschopnosť osobitné zraniteľnosti. Vývoj v týchto šiestich členských štátoch by sa mal dôkladne monitorovať a sledovať a malo by sa zistiť, či je daný vývoj v súlade s makroekonomickou stabilitou a či k nej prispieva. Rovnováha rizík v súčasnosti nepoukazuje na potrebu hĺbkového preskúmania. V oddiele 4 sa poskytuje viac informácií o vývoji v jednotlivých krajinách.

4.    Pripomienky pre jednotlivé členské štáty

4.1.    Belgicko

V júni 2021 neboli v Belgicku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele konsolidovaného dlhu súkromného sektora a hrubého verejného dlhu nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 5,7 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 6 % a v roku 2022 o 2,6 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 8,4 % nad úrovňou z roku 2019.

Relevantný vývoj od predchádzajúcej správy možno zhrnúť takto:    

·Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom zostáva obmedzená. V roku 2020 zaznamenal bežný účet malý prebytok. Čistá medzinárodná investičná pozícia je jednoznačne kladná a predpokladá sa, že v rokoch 2021 a 2022 zostane na približne rovnakej úrovni. Výrazný nárast jednotkových nákladov práce v roku 2020 odráža veľký pokles produktivity počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a to čiastočne v dôsledku hromadenia pracovnej sily. V rokoch 2021 a 2022 sa očakáva, že dynamika miezd do značnej miery vykompenzuje zotavenie produktivity.

·Pomer dlhu súkromného sektora k HDP sa v roku 2020 ďalej zvýšil nad prahovú hodnotu. Negatívne ho ovplyvnil prudký pokles HDP v roku 2020. Dlh belgických nefinančných korporácií je vysoký a zvýšil sa na takmer 126 % HDP, ale vysoký podiel cezhraničných vnútroskupinových pôžičiek, ktorý toto číslo navyšuje, znižuje riziká. Zadlženosť domácností, ktorá odráža najmä hypotekárny dlh, sa v roku 2020 naďalej zvyšovala, ale nárast pomeru dlhu domácností k HDP je spôsobený najmä poklesom HDP, keďže čisté úverové toky do domácností boli obmedzené. Opatrenia na podporu príjmu domácností a firiem prispeli v roku 2020 k stabilizácii podielu nesplácaných úverov. Rast cien obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zrýchlil a ceny obytných nehnuteľností vykazujú známky potenciálneho nadhodnotenia.

·Pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2020 ďalej zvýšil na 112,8 % HDP, čo odráža prudký pokles HDP a zásadné vládne podporné opatrenia na zmiernenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Riziká spojené so spätnou väzbou medzi finančným a verejným sektorom zostávajú obmedzené. Finančný sektor zostáva silný.

·Nárast miery nezamestnanosti bol v roku 2020 pod kontrolou, stúpla len mierne na 5,6 %, a to vďaka vládnym podporným opatreniam, ktoré sú predĺžené do konca roka 2021. Predpokladá sa, že v rokoch 2021 aj 2022 sa mierne zvýši. Nezamestnanosť mladých ľudí sa v roku 2020 zvýšila a predpokladá sa, že v roku 2021 vzrastie na 20,5 %.

Belgicko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci s vysokým dlhom súkromného sektora a hrubým dlhom verejnej správy zahŕňajúcim obmedzené riziká. Následkom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa dlh súkromného aj verejného sektora ďalej zvyšoval a vyžaduje si monitorovanie. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.2.    BULHARSKO

V júni 2021 neboli v Bulharsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovateľ rastu jednotkových nákladov práce nachádza nad orientačnou prahovou hodnotou.

Po poklese o 4,4 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 3,8 % a v roku 2022 o 4,1 %. Vďaka návratu k hospodárskej expanzii sa predpokladá, že nominálny HDP v roku 2022 bude 17 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Saldo bežného účtu zaznamenalo v roku 2020 nízky deficit na úrovni 0,3 % HDP, prvýkrát od roku 2012. Jeho pokles bol spôsobený najmä poklesom vývozu služieb cestovného ruchu vyvolaným pandémiou COVID-19. Obnova príjmov z cestovného ruchu sa začala v roku 2021 a očakáva sa, že bude pokračovať aj v roku 2022. Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia, ktorá pozostáva najmä z priamych zahraničných investícií, sa v dôsledku ďalšej akumulácie rezervných aktív naďalej zlepšovala.

·Nominálne jednotkové náklady práce sa v roku 2020 ďalej zvýšili, a to v dôsledku o niečo nižšej celkovej produktivity v kontexte hromadenia pracovnej sily. V budúcnosti sa očakáva, že jednotkové náklady práce budú naďalej výrazne rásť, aj keď v menšej miere než v roku 2020, a to aj napriek obnove rastu produktivity, keďže odmena na zamestnanca sa má výrazne zvýšiť.

·Zadlženosť podnikov sa v roku 2020 zvýšila, ale očakáva sa, že znižovanie zadlženosti sa obnoví spolu s hospodárskou obnovou. Hoci sa rast úverov zmiernil, prudký pokles HDP v roku 2020 dočasne zvrátil proces znižovania dlhu, ktorý bol založený na výraznom raste nominálneho HDP. S návratom hospodárskeho rastu by sa mal pomer podnikového dlhu k HDP vrátiť na klesajúcu dráhu. Reálna miera rastu cien obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zvýšila na 5,2 %. V roku 2021 sa má rast mierne spomaliť, ale podporuje ho prudký rast hypotekárnych úverov.

·Verejný dlh bol v roku 2020 nižší ako 25 % HDP a v roku 2021 by mal zostať pod úrovňou 30 % HDP aj napriek plánovanému zvýšeniu výdavkov verejnej správy.

·Finančný sektor si počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zachoval dostatočnú likviditu a kapitálovú primeranosť, čo podporili opatrenia, ktoré Bulharská národná banka zaviedla v marci 2020, a vstup Bulharska do bankovej únie v júli 2020. Podiel nesplácaných úverov zostáva vysoký, hoci v roku 2020 ďalej klesol na 5,9 %. V budúcnosti bude dôležité podrobne monitorovať účinok postupného ukončenia opatrení verejnej podpory, akými sú úverové moratóriá a systémy záruk.

·Podmienky na trhu práce recesia v roku 2020 nijako zvlášť neovplyvnila, a to najmä vďaka využívaniu režimov skráteného pracovného času. Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila na 5,1 % z historicky najnižšej úrovne v roku 2019, no predpokladá sa, že od roku 2022 začne klesať.

Bulharsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, pričom podiel nesplácaných úverov a zadlženosť podnikov boli síce pomerne vysoké, avšak klesajúce. Vzhľadom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 sa pomer dlhu súkromného sektora k HDP v roku 2020 dočasne zvýšil, ale následne sa má znížiť. Očakáva sa, že kompenzácia miezd bude pokračovať v raste pred pandémiou. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.3.    ČESKO

V júni 2021 neboli v Česku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovateľ rastu jednotkových nákladov práce nachádza nad orientačnou prahovou hodnotou.

Po poklese HDP o 5,8 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 3 % a v roku 2022 o 4,4 %. Vďaka návratu k hospodárskej expanzii sa predpokladá, že nominálny HDP v roku 2022 bude 13,2 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom zostala obmedzená. Zatiaľ čo v roku 2020 bol zaznamenaný prebytok bežného účtu vo výške 3,6 % HDP, očakáva sa, že v roku 2021 sa vráti späť do celkovo vyrovnanej pozície. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa naďalej zlepšovala, ale v roku 2020 zostala mierne záporná na úrovni –12,5 % HDP. Čistá medzinárodná investičná pozícia bez nástrojov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania (NENDI), už bola kladná a zároveň sa zlepšuje.

·Rast jednotkových nákladov práce bol vysoký už pred pandémiou. V roku 2020 sa ešte zrýchlil, a to v dôsledku hromadenia pracovnej sily spojeného s krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Súbežne s obnovou produktivity sa očakáva zmiernenie rastu jednotkových nákladov práce napriek výraznému rastu odmeny na zamestnanca v rokoch 2021 a 2022.

·Súkromná zadlženosť zostala nízka. Aj keď sa súkromný dlh v roku 2020 mierne zvýšil, zostáva v rámci obozretných a základných referenčných hodnôt. Úverové toky boli kladné, no obmedzené pre domácnosti aj firmy. Bankový sektor je dobre kapitalizovaný a jeho ziskovosť je vysoká. Podiel nesplácaných úverov zostáva nízky.

·Dlh verejnej správy sa v roku 2020 zvýšil na 37,7 % HDP a predpokladá sa, že v roku 2021 vzrastie na 42,4 % HDP a v roku 2022 na 44,3 %. Zatiaľ čo úroveň verejného dlhu je stále relatívne nízka, rastie vysokým tempom v kontexte veľkých rozpočtových deficitov.

·Ceny obytných nehnuteľností počas dlhšieho obdobia prudko rastú, pričom narastajú náznaky potenciálneho nadhodnotenia. Rast reálnych cien obytných nehnuteľností zostal v roku 2020 vysoký na úrovni 5,5 %, aj keď klesol pod prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky. Keďže sa očakáva, že disponibilný príjem domácností bude v rokoch 2021 – 2022 naďalej výrazne rásť, ďalšie zvýšenie cien obytných nehnuteľností sa zdá pravdepodobné, ako naznačujú aj dostupné údaje za rok 2021. Tlaky na rast cien by mohlo zmierniť očakávané oživenie bytovej výstavby v rokoch 2021 a 2022 a rastúce úrokové sadzby hypoték pri pokračujúcom sprísňovaní menovej politiky.

Česko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci konkurencieschopnosť a tlaky na trhu s obytnými nehnuteľnosťami predstavovali určité riziká. V nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 sa niektoré riziká zvýšili. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.4.    DÁNSKO

V júni 2021 neboli v Dánsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele prebytku bežného účtu a dlhu súkromného sektora nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 2,1 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4,3 % a v roku 2022 o 2,7 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2021 prekoná úroveň z roku 2019 približne o 10,4 %.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Pokiaľ ide o vonkajšiu udržateľnosť, saldo bežného účtu naďalej vykazuje vysoký prebytok, ktorý v roku 2020 dosiahol 8,1 % HDP. Aj keď sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch bude neustále klesať, predpokladá sa, že zostane jasne nad hornou prahovou hodnotou postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Vysoký prebytok odráža najmä vysoké podnikové a dôchodkové úspory. Akumulované prebytky bežného účtu viedli k vysokej čistej medzinárodnej investičnej pozícii, ktorá v roku 2020 dosiahla takmer 69 % HDP, čo predstavuje pokles z približne 77 % HDP v roku 2019 v dôsledku zmien oceňovania. Veľká čistá medzinárodná investičná pozícia generuje kladný čistý primárny príjem, ktorý zase posilňuje kladné saldo bežného účtu.

·Zadlženosť súkromného sektora zostáva vysoká, no klesá. Dánske domácnosti v posledných rokoch znižovali zadlženie, aj keď miera zadlženosti domácností sa v roku 2020 mierne zvýšila na 111,7 % HDP v dôsledku poklesu reálneho HDP. Pomer dlhu domácností k HDP je najvyšší v EÚ, ale predpokladá sa, že v roku 2021 bude naďalej klesať ako podiel na HDP. Napriek zrýchľovaniu rastu cien obytných nehnuteľností zostal rast hypotekárnych úverov mierny. Úrokové náklady sa opäť znížili, zatiaľ čo podiel úverov s variabilnými sadzbami zostáva relatívne vysoký, aj keď oveľa nižší ako pred desiatimi rokmi. Vysoká úroveň hrubého dlhu domácností je sprevádzaná výrazne vyššími, aj keď menej likvidnými finančnými aktívami, najmä obytnými nehnuteľnosťami a dôchodkovými úsporami.

·Rast reálnych cien obytných nehnuteľností bol v roku 2020 na úrovni 4,6 %, čo je pod prahovou hodnotou v hodnotiacej tabuľke. Rast reálnych cien obytných nehnuteľností sa v prvom polroku 2021 zvýšil a v druhom štvrťroku 2021 dosiahol medziročné maximum 13,5 %, ale predpokladá sa, že sa v blízkej budúcnosti spomalí. Odhady rozdielov v oceňovaní naznačujú potenciálne nadhodnotenie. Priemerný rozdiel medzi cenami obytných nehnuteľností sa naďalej zvyšuje a rozdiel medzi cenou a príjmami je pomerne vysoký.

·Bankový sektor zostal stabilný a banky sú naďalej ziskové, likvidné a dobre kapitalizované, pričom podiel nesplácaných úverov je nízky. Napriek prudkému nárastu v roku 2020 v dôsledku vykonávania opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 je verejný dlh relatívne nízky na úrovni približne 42 % HDP. Rozpočtový deficit bol v roku 2020 iba 0,2 % HDP, čiastočne v dôsledku jednorazových účinkov.

·Trh práce zostal silný. Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 mierne zvýšila na 5,6 %. V dôsledku výraznej obnovy dánskeho hospodárstva prekročila zamestnanosť úroveň pred pandémiou a počet nezamestnaných klesol do druhého štvrťroka 2021 pod úroveň pred pandémiou.

Dánsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci vysoká zadlženosť súkromného sektora a prebytok bežného účtu predstavujú určité riziká. Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zadlženie súkromného sektora mierne zvýšilo, zatiaľ čo ceny obytných nehnuteľností výrazne vzrástli a prebytok bežného účtu zostal vysoký. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.5.    NEMECKO

V júni 2021 Komisia dospela k záveru, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy odrážajúce slabú úroveň investícií v porovnaní s úsporami, ktoré majú cezhraničný význam. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele salda bežného účtu, rastu jednotkových nákladov práce, rastu cien obytných nehnuteľností a verejného dlhu nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 4,6 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 2,7 % a v roku 2022 o 4,6 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP bude v roku 2022 o 9,4 % vyššia ako v roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Prebytok bežného účtu vo výške 6,9 % HDP v roku 2020 zostáva vysoký. Od roku 2015 sa postupne znižuje, no predpokladá sa, že zostane nad úrovňou 6 %. Súvisí to s utlmenými súkromnými a verejnými investíciami, ktoré sú okrem iného obmedzené prekážkami pri investíciách, napríklad do infraštruktúry a bývania. Hoci súkromné a verejné investície v posledných rokoch postupne rastú, zostávajú pod priemerom eurozóny.

·Jednotkové náklady práce sa v roku 2020 prudko zvýšili v dôsledku výrazného poklesu produkcie v kombinácii s relatívne stabilnou zamestnanosťou a odmenami. Očakáva sa, že vzťah medzi nákladmi práce a produkciou sa normalizuje, keď sa zotaví HDP.

·Verejný dlh prekročil orientačnú prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky 60 % HDP, pričom v roku 2020 vzrástol na 68,7 % HDP, a očakáva sa, že v roku 2021 dosiahne vrchol na úrovni 71,4 %, čo odráža politickú podporu počas pandémie COVID-19. Bankový systém zostáva dostatočne kapitalizovaný s veľmi nízkou úrovňou nesplácaných úverov, hoci jeho ziskovosť je po ďalšom poklese v roku 2020 nízka.

·Reálne ceny obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zvýšili o 7,1 % a v prvom polroku 2021 naďalej rýchlo rástli v dôsledku pretrvávajúcej nedostatočnej ponuky obytných nehnuteľností. Vývoj cien obytných nehnuteľností vykazuje známky potenciálneho nadhodnotenia.

Nemecko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 s vysokým prebytkom domácich úspor, ktorý bol podporený najmä čistými úsporami domácností a vlády. Prebytok bežného účtu pretrváva na vysokej úrovni, keďže súkromné investície zostávajú utlmené napriek politickej podpore v kontexte pandémie COVID-19 a verejné investície ešte nevyplnili dlhodobé investičné medzery. Ceny obytných nehnuteľností výrazne vzrástli. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.6.    ESTÓNSKO

V júni 2021 neboli v Estónsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele reálneho efektívneho výmenného kurzu, rastu jednotkových nákladov práce, rastu cien obytných nehnuteľností, záväzkov finančného sektora a miery nezamestnanosti mladých ľudí nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 3 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 9 % a v roku 2022 o 3,7 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 16 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom zostáva obmedzená, pričom predpokladaná čistá medzinárodná investičná pozícia sa po desaťročí neustáleho zlepšovania v roku 2021 stabilizuje na úrovni približne ‑22 % HDP. Väčšinu záväzkov predstavuje akumulovaný objem PZI. Bežný účet zaznamenal v roku 2020 malý deficit, ktorý by sa mal v roku 2021 mierne zvýšiť.

·Rast jednotkových nákladov práce sa v roku 2020 po niekoľkých rokoch pokračujúceho výrazného rastu ďalej zrýchlil. Predpokladá sa, že jednotkové náklady práce sa v roku 2021 znížia vďaka vyššej produktivite v časoch prudkého rastu produkcie a oneskorenej reakcii v oblasti zamestnanosti a následne sa začnú opäť zvyšovať. Podiely na vývoznom trhu rástli do roku 2020 vďaka vývozu tovaru a očakáva sa, že budú naďalej rásť, aj keď v budúcnosti pomalším tempom. Reálny efektívny výmenný kurz založený na HICP sa minulý rok mierne zhodnotil, aj keď menej ako v niektorých rokoch pred pandémiou.

·Rast cien obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zrýchlil na 6,9 % a očakáva sa, že v roku 2021 sa bude ďalej zrýchľovať, podporený predčasným výberom dôchodkových aktív v roku 2021, rastúcimi cenami stavebných materiálov a prekážkami na strane ponuky, pričom zmierňujúcim faktorom by mohli byť obmedzenia domácností v oblasti pôžičiek. Metriky cien obytných nehnuteľností nepoukazujú na potenciálne riziká nadhodnotenia. Bankový sektor zostáva odolný s vysokým podielom kapitálu a nízkym podielom nesplácaných úverov.

·Pomer verejného dlhu k HDP zostáva nízky, ale v roku 2020 vzrástol o 10 percentuálnych bodov v dôsledku vyššieho deficitu verejných financií, nižšieho nominálneho HDP a preventívneho financovania vládou. Predpokladá sa, že v roku 2022 dosiahne 20,4 % HDP.

·Podmienky na trhu práce sa v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zhoršili. Po neustálom poklese za posledné desaťročie sa miera nezamestnanosti v roku 2020 zvýšila na 6,8 %. Predpokladá sa, že v roku 2022 začne klesať. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa v roku 2020 výrazne zvýšila a očakáva sa, že v roku 2021 bude naďalej rásť.

Estónsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci so zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou zahŕňajúcou obmedzené riziká. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa rast cien obytných nehnuteľností zrýchlil, no nezdá sa, že by ceny obytných nehnuteľností boli nadhodnotené. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.7.    ÍRSKO

Komisia dospela v júni 2021 k záveru, že v Írsku existujú makroekonomické nerovnováhy zahŕňajúce najmä slabé miesta spojené s vysokým súkromným, verejným a zahraničným dlhom. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele salda bežného účtu, čistej medzinárodnej investičnej pozície, dlhu súkromného sektora a miery účasti na trhu práce nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami ( 40 ).

Očakáva sa, že po expanzii o 5,9 % v roku 2020 sa hospodársky rast Írska zrýchli a dosiahne 14,6 % v roku 2021 a následne 5,1 % v roku 2022. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 28,1 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Vonkajšia udržateľnosť zostáva problémom. Čistá medzinárodná investičná pozícia je silne záporná, aj keď výrazne nafúknutá činnosťami nadnárodných spoločností. V roku 2020 sa zlepšila na ‑174 % HDP a očakáva sa, že sa bude ďalej zlepšovať. Bežný účet sa v roku 2020 odrazil od obrovského deficitu v roku 2019 a predpokladá sa, že v rokoch 2021 a 2022 zaznamená veľký prebytok, čo prispeje k zlepšeniu zahraničnej pozície.

·Súkromný dlh je veľmi vysoký, ale naďalej klesá. V roku 2020 dosiahol takmer 189 % HDP. Podnikový dlh tvorí väčšinu súkromného dlhu [153 % HDP a 274 % upraveného hrubého národného dôchodku (HND*)] a zostáva nad základnými a obozretnými prahovými hodnotami. Vysoký podiel cezhraničných vnútroskupinových úverov na podnikových dlhoch znižuje riziká. V roku 2020 dlh domácností dosiahol približne 36 % HDP a 64 % HND*. Hoci je pod obozretnou prahovou hodnotou a klesá, v pomere k disponibilnému príjmu domácností je stále vysoký (109 %).

·Verejný dlh sa v roku 2020 mierne zvýšil na 58,4 % HDP. Očakáva sa, že v roku 2021 obnoví svoj klesajúci trend. Naproti tomu verejný dlh v pomere k HND* zostáva vysoký.

·Bankový sektor je v zdravšej situácii ako v období pred finančnou krízou v roku 2010. Banky sú dobre kapitalizované, ale čelia dlhodobejším výzvam súvisiacim so ziskovosťou, ktorá sa v roku 2020 dostala do záporných hodnôt. Nesplácané úvery sa za posledné roky výrazne znížili a podiel nesplácaných úverov zostal nízky, a to na úrovni 2,6 % v júni 2021.

·Ceny obytných nehnuteľností v roku 2020 v reálnom vyjadrení stagnovali, no očakáva sa, že v roku 2021 mierne stúpnu v dôsledku nedostatočnej ponuky. Metriky rozdielov v oceňovaní nepoukazujú na potenciálne nadhodnotenie, problémom však zostáva cenová dostupnosť obytných nehnuteľností, pričom priemerný počet rokov príjmu potrebných na kúpu obytnej nehnuteľnosti patrí k najvyšším v EÚ.

·Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila na 5,7 % a predpokladá sa, že v roku 2021 v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vzrastie na 7,5 %, ale potom pravdepodobne začne opäť klesať. Zmena miery účasti na trhu práce za tri roky sa v roku 2020 dostala do záporných hodnôt, ale predpokladá sa, že v rokoch 2021 a 2022 bude opäť kladná.

Írsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými so zahraničným dlhom, s dlhom súkromného sektora a verejným dlhom. Keďže hospodárstvo Írska napriek kríze rástlo, slabé miesta spojené so zahraničným a súkromným dlhom sa trochu zmiernili, ale verejný dlh sa zvýšil. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.8.    GRÉCKO

Komisia dospela v júni 2021 k záveru, že v Grécku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy týkajúce sa vysokého verejného dlhu, neúplného obnovenia vonkajšej rovnováhy a vysokého podielu nesplácaných úverov v kontexte vysokej nezamestnanosti a nízkeho potenciálneho rastu. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne čistá medzinárodná investičná pozícia, verejný dlh, podiel na vývoznom trhu, záväzky finančného sektora, miera nezamestnanosti a miera účasti na trhu práce. ( 41 )

Po prudkom poklese o –9 % v roku 2020 sa predpovedá oživenie reálneho HDP, pričom sa očakáva, že rast dosiahne 7,1 % v roku 2021 a 5,2 % v roku 2022. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP bude v roku 2022 o 2,4 % vyššia ako v roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Vonkajšia udržateľnosť sa v roku 2020 zhoršila, keďže záporný pomer čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP sa ďalej znížil v dôsledku poklesu HDP a výrazného zhoršenia deficitu bežného účtu na –6,6 % HDP. S návratom cestovného ruchu sa predpokladá, že deficit bežného účtu sa v rokoch 2021 a 2022 zníži. Veľkú časť čistej medzinárodnej investičnej pozície tvorí verejný dlh predĺžený za výhodných podmienok a s dlhou splatnosťou.

·Pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil o 26 percentuálnych bodov na 206,3 % HDP, čo odráža hĺbku recesie a vplyv opatrení na obmedzenie ekonomických a sociálnych nákladov krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Viac ako polovica tohto nárastu bola spôsobená účinkom menovateľa. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy začne v roku 2021 klesať. Dlhodobé hrubé potreby financovania sa od začiatku pandémie výrazne nezmenili, najmä v dôsledku poklesu sadzieb refinancovania.

·Ziskovosť bankového sektora sa v roku 2020 dostala do záporných hodnôt a podiel vlastného kapitálu Tier 1 je jedným z najnižších v EÚ, čiastočne v dôsledku prebiehajúceho čistenia súvah bánk. Hoci je podiel nesplácaných úverov ( 42 ) stále vysoký (v marci 2021 na úrovni 26,1 %), v roku 2020 výrazne klesol a očakáva sa, že v roku 2021 bude pomalým tempom naďalej klesať. Po uplynutí moratórií prvotné posúdenie poukazuje na mierny nepriaznivý vplyv na kvalitu aktív, ale riziká poklesu pretrvávajú.

·Miera nezamestnanosti naďalej klesala aj počas pandémie, najmä v dôsledku vládnych podporných opatrení, ale zostala vysoká a v roku 2020 dosiahla úroveň 16,3 %. V horizonte prognózy sa predpokladá jej ďalší pokles.

Grécko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými s verejným dlhom, neúplným obnovením vonkajšej rovnováhy, pretrvávajúcim vysokým podielom nesplácaných úverov, nezamestnanosťou a nízkym potenciálnym rastom. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zapríčinila zvýšenie verejného dlhu a vonkajších nerovnováh. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nadmerných nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie makroekonomických rizík a sledovať napredovanie v odstraňovaní nadmerných nerovnováh.

4.9.    ŠPANIELSKO

Komisia v júni 2021 dospela k záveru, že v Španielsku existujú makroekonomické nerovnováhy v súvislosti s vysokými úrovňami zahraničného, súkromného a verejného dlhu v kontexte vysokej nezamestnanosti, ktoré majú cezhraničný význam. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne čistá medzinárodná investičná pozícia, rast jednotkových nákladov práce, podiel na vývoznom trhu, verejný dlh a dlh súkromného sektora, miera nezamestnanosti, ako aj miera účasti na trhu práce.

Po poklese o 10,8 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4,6 % a v roku 2022 o 5,5 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2023 bude 2,6 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Vonkajšia udržateľnosť sa v roku 2020 zhoršila, keď sa zväčšil záporný pomer čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP, najmä v dôsledku poklesu HDP, ale aj niektorých negatívnych zmien oceňovania. Podiel čistej medzinárodnej investičnej pozície dosiahol v roku 2020 –85,5 %, ale predpokladá sa, že sa v rokoch 2021 a 2022 zlepší. Čistá medzinárodná investičná pozícia bez nástrojov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania (NENDI), zostáva značná. Prebytok bežného účtu klesol v roku 2020 na 0,8 % HDP, čo bolo sprevádzané zhoršením podielu na vývoznom trhu, čiastočne v dôsledku slabého medzinárodného cestovného ruchu. Očakáva sa, že bežný účet bude v rokoch 2021 a 2022 mierne prebytkový.

·Zadlženosť podnikov a domácností do roku 2019 klesala. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa pomer súkromného dlhu k HDP v roku 2020 zvýšil mierne nad 146 % HDP, čo odrážalo čisté úverové toky do podnikového sektora a vo väčšej miere aj značný pokles HDP, čím prekročil prahovú hodnotu postupu pri makroekonomickej nerovnováhe vo výške 133 %. Nárast pomeru súkromného dlhu k HDP sa v roku 2021 pravdepodobne čiastočne zvráti v dôsledku očakávanej hospodárskej obnovy.

·Už aj tak vysoký pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil o 25 percentuálnych bodov na 120 % HDP, čo odráža hĺbku recesie a vplyv vládnych podporných opatrení prijatých v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Predpokladá sa, že do roku 2022 mierne klesne a dosiahne 116 %. Riziká spojené s negatívnou spätnou väzbou medzi finančným a verejným sektorom pretrvávajú a môžu byť zosilnené narastajúcimi zraniteľnosťami v podnikovom sektore v súvislosti s pandémiou.

·Bankový sektor za posledné desaťročie posilnil svoju odolnosť. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa kapitalizácia bankového sektora mierne zlepšila, hoci je stále nízka. Likviditná pozícia bánk zostala upokojujúca. Ziskovosť je trvalo nízka a v roku 2020 sa dostala do záporných hodnôt. Podiel nesplácaných úverov sa v roku 2020 znížil na 2,8 %. V budúcnosti sa však môže zvýšiť, keď bude účinok postupného ukončenia opatrení verejnej podpory, akými sú úverové moratóriá a systémy záruk, plne viditeľný.

·Po niekoľkoročnom poklese sa miera nezamestnanosti v roku 2020 v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 opäť zvýšila na 15,5 % a zostáva nad orientačnou prahovou hodnotou. V rokoch 2021 a 2022 sa predpokladá pokles miery nezamestnanosti. Miera účasti na trhu práce sa znížila a zostáva pod orientačnou prahovou hodnotou. Okrem toho stále vyvoláva obavy segmentácia trhu práce.

Španielsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými so zahraničným dlhom, s dlhom súkromného sektora a verejným dlhom, ako aj vysokou nezamestnanosťou. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zvýšila miera zadlženosti a nezamestnanosť. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.10.    FRANCÚZSKO

Komisia dospela v júni 2021 k záveru, že vo Francúzsku existujú makroekonomické nerovnováhy súvisiace s vysokým verejným dlhom a slabou konkurencieschopnosťou v kontexte nízkeho rastu produktivity, a to s cezhraničným presahom. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne verejný dlh a dlh súkromného sektora, podiel na vývoznom trhu, ako aj miera účasti na trhu práce.

Po poklese o 7,9 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 6,5 % a v roku 2022 o 3,8 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 6,7 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zahraničná pozícia sa v roku 2020 zhoršila, pričom záporný pomer čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP klesol na približne ‑30 % v dôsledku zvýšeného deficitu bežného účtu a poklesu HDP. Bežný účet sa má v nadchádzajúcich rokoch mierne zlepšiť v súvislosti s očakávaným oživením vývozu. Predpokladá sa, že čistá medzinárodná investičná pozícia sa stabilizuje okolo súčasných úrovní.

·Pomer súkromného dlhu k HDP sa v roku 2020 naďalej zvyšoval a vzrástol o 21 percentuálnych bodov na takmer 174 %, čo podporovali silné úverové toky. Tento nárast sa má v roku 2021 mierne zvrátiť. Rastúce zadlženie podnikov je však sprevádzané súbežným zvyšovaním vankúšov likvidity podnikov, pričom rastúci dlh domácností bol sprevádzaný aj nárastom vkladov. Reálne ceny obytných nehnuteľností rástli v roku 2020 o niečo rýchlejšie ako v roku 2019 a vykazujú známky potenciálneho nadhodnotenia.

·Už aj tak vysoký pomer verejného dlhu k HDP sa zvýšil o 18 percentuálnych bodov na 115 % HDP v roku 2020, čo odráža vládne podporné opatrenia v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a hĺbku recesie. Predpokladá sa, že v roku 2021 začne klesať.

·Po niekoľkých rokoch zlepšovania boli metriky konkurencieschopnosti nepriaznivo ovplyvnené krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Rast jednotkových nákladov práce sa v roku 2020 dočasne zvýšil, a to aj napriek poklesu odmeny na zamestnanca. Očakáva sa, že sa to v najbližších rokoch zvráti len čiastočne. Výrazná strata podielov na vývoznom trhu v roku 2020 sa má v nasledujúcich rokoch vyrovnať.

·Bankový sektor vykazoval zdravú a rastúcu úroveň vlastného kapitálu, pričom už aj tak nízky podiel nesplácaných úverov v roku 2020 naďalej klesal na úroveň 2,2 %. Toto číslo by sa však mohlo zvýšiť v dôsledku postupného ukončenia vládnych podporných opatrení.

·Situácia na trhu práce sa v roku 2020 zhoršila v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom poklesla celková zamestnanosť a miera účasti na trhu práce. Očakáva sa, že miera zamestnanosti aj miera účasti na trhu práce sa budú od roku 2021 zlepšovať.

Francúzsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými s verejným dlhom a konkurencieschopnosťou v kontexte nízkej produktivity. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zapríčinila zvýšenie objemov verejného, zahraničného a súkromného dlhu. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.11.    CHORVÁTSKO

Komisia dospela v júni 2021 k záveru, že v Chorvátsku existujú makroekonomické nerovnováhy súvisiace s vysokými úrovňami zahraničného, súkromného a verejného dlhu v kontexte nízkeho potenciálneho rastu. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele čistej medzinárodnej investičnej pozície, rastu jednotkových nákladov práce, rastu cien obytných nehnuteľností a hrubého dlhu verejnej správy nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 8,1 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 8,1 % a v roku 2022 o 5,6 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 9,5 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Vonkajšia udržateľnosť sa v roku 2020 zhoršila. Bežný účet sa v roku 2020 zmenil na deficit 0,1 % HDP, najmä v dôsledku pandémiou vyvolaného prepadu vývozu súvisiaceho s cestovným ruchom. Priemerný trojročný prebytok klesol na 1,6 %. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa v roku 2020 mierne zhoršila na –47,8 % HDP, no očakáva sa, že od roku 2021 sa opäť zlepší. Naopak, čistá medzinárodná investičná investícia bez nástrojov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania (NENDI), sa ďalej zlepšila a v roku 2020 dosiahla vyrovnanú pozíciu.

·Nominálne jednotkové náklady práce v roku 2020 vzrástli v dôsledku poklesu produktivity, čím sa zmena za tri roky posunula na 13,7 %. Predpokladá sa, že rast jednotkových nákladov práce bude v roku 2021 záporný.

·Index cien obytných nehnuteľností v roku 2020 opäť prekročil prahovú hodnotu vzhľadom na nárast o 7,3 % v reálnom vyjadrení, čím sa zhoršil problém cenovej dostupnosti obytných nehnuteľností. Rok 2021 by mal priniesť spomalenie rastu cien obytných nehnuteľností. Ceny obytných nehnuteľností si vyžadujú ďalšie monitorovanie aj vzhľadom na vývoj cien v stavebníctve.

·Pomer súkromného dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil z približne 88 % HDP na 98 % v dôsledku poklesu HDP a kladných, aj keď nízkych úverových tokov. Nárast miery zadlženosti podnikov aj domácností sa pravdepodobne v roku 2021 zvráti v dôsledku účinku menovateľa (rast HDP). Hoci je bankový sektor dobre kapitalizovaný a jeho ziskovosť je vysoká, vyznačuje sa aj relatívne vysokým podielom nesplácaných úverov nad 5 %. V budúcnosti bude dôležité pozorne monitorovať vplyv postupného ukončenia opatrení verejnej podpory, ako sú úverové moratória a systémy záruk.

·Po klesaní počas piatich po sebe nasledujúcich rokoch sa pomer verejného dlhu k HDP v roku 2020 zvýšil o 16 percentuálnych bodov na 87,3 % HDP, čo odráža podporné opatrenia vlády v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a hĺbku recesie. Vzhľadom na očakávanú hospodársku obnovu a zrušenie fiškálnej podpory sa predpokladá, že verejný dlh začne v roku 2021 opäť klesať.

Chorvátsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými s verejným dlhom, dlhom súkromného sektora a so zahraničným dlhom v kontexte nízkeho potenciálneho rastu. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zvýšili miery zadlženosti. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.12.    TALIANSKO

Komisia v júni 2021 dospela k záveru, že v Taliansku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy zahŕňajúce vysoký verejný dlh a dlhotrvajúcu slabú dynamiku produktivity v kontexte nestabilných trhov práce a bankového sektora, ktoré majú cezhraničný význam. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele verejného dlhu a miery účasti na trhu práce nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po prudkom poklese reálnej produkcie o 8,9 % v roku 2020 v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa očakáva, že rast reálneho HDP v roku 2021 stúpne o 6,2 % a v roku 2022 o 4,3 %. Očakáva sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 prekročí úroveň z roku 2019 o 4,6 %.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zahraničná pozícia je stabilná s vyváženou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou. Očakáva sa, že prebytok bežného účtu vo výške 3,8 % HDP v roku 2020 sa v roku 2021 mierne zníži, najmä v dôsledku vyššieho účtu za ropu a výraznejšieho dopytu po dovoze.

·Súkromný dlh sa v roku 2020 zvýšil, pričom dlh domácností aj podnikov bol blízko k obozretným a základným referenčným hodnotám. Od roku 2021 majú obe zložky súkromného dlhu klesať vďaka obnoveniu rastu.

·Produktivita práce v roku 2020 prudko klesla, keďže režimy skráteného pracovného času podporili zamestnanosť, zatiaľ čo hospodárska produkcia sa prepadla. Produktivita sa má v strednodobom horizonte zlepšovať, keďže rast HDP sa obnovuje. Rast jednotkových nákladov práce sa v roku 2020 zrýchlil, ale očakáva sa, že sa spomalí pri miernom raste miezd v budúcnosti.

·Pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil o 21 percentuálnych bodov a dosiahol 155,6 %. Viac ako polovica zvýšenia miery zadlženosti je spôsobená účinkom menovateľa. Očakáva sa, že miera zadlženosti verejnej správy začne v roku 2021 klesať, a to aj napriek predĺženej politickej podpore, a že v nasledujúcich rokoch si zachová klesajúcu tendenciu. Riziká pre verejné financie spojené so spätnou väzbou medzi finančným a verejným sektorom pretrvávajú vzhľadom na značný podiel verejne zaručených úverov a riziko zvyšovania platobnej neschopnosti podnikov, aj keď zo súčasných nízkych úrovní.

·V bankovom sektore sa pokračovalo v zlepšeniach, no slabé miesta pretrvávajú. Znižovanie podielu nesplácaných úverov ďalej pokročilo, no na úrovni 4,5 % v prvom štvrťroku 2021 tento ukazovateľ zostáva nad priemerom eurozóny, ktorý je 2,4 %. Opatrenia na zabezpečenie likvidity v reakcii na pandémiu podporili objemy bankových úverov. Ziskovosť bánk však v roku 2020 ďalej klesala. V budúcnosti bude dôležité podrobne monitorovať účinok postupného ukončenia opatrení verejnej podpory, akými sú úverové moratóriá a systémy záruk.

·Miera nezamestnanosti v roku 2020 naďalej klesala na rozdiel od väčšiny ostatných krajín EÚ, pričom dosiahla 9,2 %, no očakáva sa, že v roku 2021 sa zvýši. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa v roku 2020 ďalej zvýšila a je veľmi vysoká. Objem pracovnej sily je stále menší ako pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Pretrvávajúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami by mohol v najbližších rokoch zabrániť rýchlejšiemu znižovaniu miery nezamestnanosti.

Taliansko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými s vysokou úrovňou verejného dlhu a so slabým rastom produktivity v kontexte stále pomerne vysokej nezamestnanosti. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa miery zadlženosti zvýšili, zatiaľ čo slabé miesta finančného sektora a niektoré slabé miesta na trhu práce pretrvávajú. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nadmerných nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie makroekonomických rizík a sledovať napredovanie v odstraňovaní nadmerných nerovnováh.

4.13.    CYPRUS

V júni 2021 Komisia dospela k záveru, že na Cypre existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého objemu zahraničného, verejného a súkromného dlhu a stále vysokého objemu nesplácaných úverov spolu so značným deficitom bežného účtu. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne bežný účet, čistá medzinárodná investičná pozícia, verejný dlh a dlh súkromného sektora. ( 43 )

Po poklese o 5,2 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 5,4 % a v roku 2022 o 4,2 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 7 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom vyvoláva naďalej obavy, keďže čistá medzinárodná investičná pozícia zostala v roku 2020 výrazne záporná, aj keď do značnej miery odrážala činnosti účelovo vytvorených subjektov. Bežný účet vykázal v roku 2020 veľký deficit vo výške 10,1 % HDP, pričom sa zhoršil z 5,7 % v roku 2019, a pandémia veľmi negatívne ovplyvnila vývoz cestovného ruchu. Mierne zlepšenia sa očakávajú v rokoch 2021 a 2022.

·Pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil o 24 percentuálnych bodov na 115,3 %, keďže vláda vytvorila významnú hotovostnú rezervu na zabezpečenie potrebnej kapacity na boj s pandémiou, podporu hospodárstva a riadenie rizík likvidity. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy v roku 2021 opäť klesne.

·Po rokoch konštantného klesania sa miera zadlženosti súkromného sektora v roku 2020 zvýšila v dôsledku pandémiou vyvolaného poklesu nominálneho HDP. Miera zadlženosti domácností dosiahla 91 % HDP, zatiaľ čo zadlženosť nefinančných korporácií sa zvýšila na takmer 170 % HDP. V roku 2021 sa predpokladá, že v dôsledku očakávanej hospodárskej obnovy bude súkromná zadlženosť opäť vykazovať klesajúcu tendenciu – zostane však nad obozretnými a základnými prahovými hodnotami.

·Ziskovosť bankového sektora bola v roku 2020 záporná. Objem nesplácaných úverov zostáva vysoký, no v roku 2020 výrazne klesol. Podiel nesplácaných úverov zostal v prvom polroku 2021 stabilný na úrovni približne 10 %. Okrem toho sú plánované ďalšie predaje portfólia. Zrušenie moratória na úvery v januári 2021 zatiaľ nepreukázalo významný nepriaznivý vplyv na kvalitu aktív, ale v budúcnosti bude dôležité pozorne monitorovať účinok postupného ukončovania opatrení verejnej podpory.

Cyprus vstúpil do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými so zahraničným dlhom, s dlhom súkromného sektora a verejným dlhom. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa deficit bežného účtu zhoršil, zatiaľ čo miery zadlženosti sa zvýšili. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nadmerných nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie makroekonomických rizík a sledovať napredovanie v odstraňovaní nadmerných nerovnováh.

4.14.    LOTYŠSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Lotyšsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke prekračuje orientačné prahové hodnoty niekoľko ukazovateľov, a to konkrétne zmeny reálneho efektívneho výmenného kurzu a rast jednotkových nákladov práce.

Po poklese o 3,6 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4,7 % a v roku 2022 o 5 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 12,9 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Bežný účet sa v roku 2020 vyšplhal na prebytok 2,9 % HDP, čím sa výrazne zlepšila čistá medzinárodná investičná pozícia, ktorá je v súčasnosti na úrovni –34,7 % HDP, tesne pod prahovou hodnotou postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Lotyšska pozostáva najmä z verejného dlhu a priamych zahraničných investícií, ktoré predstavujú nízke riziko náhleho úniku alebo zhodnotenia nákladov na obsluhu. Predpokladá sa, že saldo bežného účtu bude v roku 2022 opäť mierne záporné, no očakáva sa, že čistá medzinárodná investičná pozícia sa bude naďalej zlepšovať.

·Ukazovatele nákladovej konkurencieschopnosti poukazujú v roku 2020 na pretrvávajúce oslabenie. Rast jednotkových nákladov práce bol vysoký už pred pandémiou, no v roku 2020 sa ešte zvýšil v dôsledku kombinácie klesajúcej produktivity a pokračujúceho rastu miezd. Rast miezd zostal vysoký v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku zručností a preto, že straty pracovných miest súvisiace s pandémiou COVID-19 sa nahromadili predovšetkým v sektoroch s nízkymi mzdami. Očakáva sa, že účinky na produktivitu súvisiace s pandémiou COVID-19 budú prechodné, ale rovnako sa očakáva, že mzdové tlaky pochádzajúce z klesajúcej ponuky pracovnej sily zostanú faktorom do budúcnosti, keďže sa predpokladá, že demografický pokles bude pretrvávať. Podiel Lotyšska na vývoznom trhu sa v roku 2020 výrazne zvýšil. Reálny efektívny výmenný kurz založený na HICP sa zhodnotil, čo bolo značne ovplyvnené znehodnotením ruského rubľa, ktorý v roku 2020 klesol približne o 20 %.

·Rast reálnych cien obytných nehnuteľností sa v roku 2020 po niekoľkých rokoch dynamického rastu cien výrazne spomalil. Úroveň dlhu súkromného sektora zostala stabilná, pričom došlo k utlmeniu úverov v podnikovom sektore. Finančný sektor je zdravý a dobre kapitalizovaný, ale ziskovosť sa v roku 2020 výrazne zhoršila.

·Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zvýšila na 8,1 %. Predpokladá sa, že v roku 2021 začne klesať. Nezamestnanosť mladých ľudí sa v roku 2020 takisto zvýšila a predpokladá sa, že v roku 2021 ďalej vzrastie. Očakáva sa, že zhoršenie podmienok na trhu práce v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bude dočasné, pričom miera nezamestnanosti sa do roku 2023 priblíži k úrovni pred krízou.

Lotyšsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci so zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou a vysokým rastom jednotkových nákladov práce. Očakáva sa, že problémy súvisiace s tlakom na ponuku pracovnej sily a nákladovou konkurencieschopnosťou budú pretrvávať aj po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, ale zdá sa, že riziká sú obmedzené. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.15.    LITVA

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Litve zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa päť ukazovateľov nachádza nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne reálny efektívny výmenný kurz, rast jednotkových nákladov práce, rast cien obytných nehnuteľností, záväzky finančného sektora a miera nezamestnanosti mladých ľudí.

Po poklese o 0,1 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 5 % a v roku 2022 o 3,6 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 18 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom zostáva obmedzená, keďže bežný účet zaznamenal v roku 2020 prebytok 7,3 % HDP. Viditeľne vyšší prebytok je podporovaný priaznivým vývojom vývozu tovaru a služieb a predpokladá sa, že v budúcnosti zostane značný, aj keď o niečo nižší. Čistá medzinárodná investičná pozícia, aj keď záporná, sa rýchlo zlepšuje. Pozostáva prevažne z akumulovaného objemu priamych zahraničných investícií a značná časť prílevu PZI pochádza z reinvestovaného zisku, čím sa znižujú súvisiace riziká.

·Jednotkové náklady práce naďalej rýchlo rastú. Tlaky na trhu práce a zvyšovanie miezd vo verejnom sektore, čiastočne odrážajúce potreby riadenia pandémie, ovplyvňujú dynamiku odmien za prácu. V roku 2020 a v prvom polroku 2021 zostal rast miezd zvýšený a presiahol 10 %. Podiel práce je už v porovnaní s minulosťou pomerne vysoký a odmena za prácu vo verejnom sektore sa má po náraste počas pandémie spomaliť, preto sa neočakáva, že by sa súčasné tempo rastu miezd udržalo. Predpokladá sa, že jednotkové náklady práce budú viditeľne rásť, ale o niečo pomalším tempom ako v posledných rokoch.

·Na trhu s nehnuteľnosťami dochádza k zrýchľovaniu rastu cien obytných nehnuteľností. Metriky rozdielov v ocenení však nevykazujú známky potenciálneho nadhodnotenia. Rast cien obytných nehnuteľností dosiahol v roku 2020 úroveň 6,4 % a v prvom polroku 2021 sa zrýchlil. Čiastočne je to spôsobené narastajúcimi obmedzeniami na strane ponuky, ktoré sa začali pomaly uvoľňovať. Očakáva sa, že ceny obytných nehnuteľností v nadchádzajúcich rokoch klesnú čiastočne v dôsledku predpokladaného spomalenia rastu príjmov z práce. Kým hypotekárne úvery dynamicky rastú, zadlženosť domácností je stále pomerne nízka. Bankový sektor je dobre kapitalizovaný, ziskový a objem nesplácaných úverov je veľmi nízky.

·Opätovne sa začínajú objavovať tlaky na trhu práce. Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila na 8,5 %, no očakáva sa, že v budúcnosti bude postupne klesať. Nezamestnanosť mladých ľudí sa v roku 2020 zvýšila, no predpokladá sa, že v roku 2021 začne klesať. V mnohých hospodárskych odvetviach nedostatok pracovnej sily, ktorý sa zvyšoval pred krízou spôsobenou pandémiou, vyvíja tlak na zvyšovanie nákladov práce.

Litva vstúpila do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci s hromadiacimi sa tlakmi na trhu práce. Nedávno sa začal znovu objavovať nedostatok na trhu práce, čo vyvolalo tlak na zvyšovanie nákladov práce, hoci sa predpokladá, že rast jednotkových nákladov práce sa o niečo zníži. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.16.    LUXEMBURSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Luxembursku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 sú ukazovatele rastu jednotkových nákladov práce, rastu cien obytných nehnuteľností, úrovne dlhu súkromného sektora a rastu úverov, ako aj nezamestnanosti mladých ľudí nad orientačnými prahovými hodnotami.

Reálny HDP sa v roku 2020 v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 pomerne mierne znížil (t. j. o 1,8 %) a v prvom štvrťroku 2021 opäť dosiahol svoju úroveň pred vypuknutím krízy. Reálny rast je predpokladaný na úrovni 5,8 % v roku 2021 a 3,7 % v roku 2022, čo znamená, že úroveň nominálneho HDP bude v roku 2022 o 17,6 % vyššia ako v roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Riziká týkajúce sa vonkajšej udržateľnosti zostávajú obmedzené. Bežný účet a čistá medzinárodná investičná pozícia sú výrazne kladné.

·Jednotkové náklady práce sa v roku 2020 výrazne zvýšili, čiastočne v dôsledku dočasného hromadenia pracovnej sily počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Nezamestnanosť a miera nezamestnanosti mladých ľudí sa v roku 2020 v dôsledku krízy zvýšili.

·Pomer dlhu súkromného sektora k HDP je v roku 2020 veľmi vysoký (okolo 317 %), a to aj napriek určitému nedávnemu poklesu od druhej polovice roku 2020, a je spôsobený najmä podnikovým dlhom. Cezhraničné úverové aktivity vnútroskupinových podnikov pôsobiacich v globálnom finančnom centre Luxemburska predstavujú 80 % podnikového dlhu, čo znižuje riziká.

·Dlh domácností sa v roku 2020 ďalej zvýšil na približne 69 % HDP, čo je pod príslušnými referenčnými hodnotami, aj keď v porovnaní s disponibilným príjmom je podstatne vyšší (170 %). V oblasti hypotekárnych úverov došlo k ďalšiemu zrýchleniu v kontexte veľmi rýchleho rastu cien obytných nehnuteľností. To podnietilo národnú radu pre systémové riziká, aby od januára 2021 aktivovala makroprudenciálne limity (pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia) a zvýšila proticyklickú kapitálovú rezervu.

·Miera rastu cien obytných nehnuteľností dosiahla od vypuknutia pandémie dvojciferné číslo, pričom existujú jasné náznaky možného nadhodnotenia. Na základe prijatých opatrení sa však predpokladá, že rast cien sa zmierni. Uvedené opatrenia zahŕňajú reformy využívania pôdy a zdaňovania majetku, ktoré majú pomôcť riešiť štrukturálnu nedostatočnú ponuku obytných nehnuteľností. Zvyšujú sa aj investície do bytovej výstavby s cieľom zlepšiť verejnú ponuku cenovo dostupných obytných nehnuteľností.

·Bankový sektor je dobre kapitalizovaný a likvidný, hoci ziskovosť v roku 2020 klesla. Podiel nesplácaných úverov zostal veľmi nízky, a to aj vďaka včasným a primeraným politickým reakciám vrátane moratórií a režimov skráteného pracovného času. Pretrvávanie dynamického rastu hypoték pri už aj tak vysokej zadlženosti domácností predstavuje pre bankový sektor riziko.

Luxembursko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, avšak s určitými rizikami súvisiacimi so zvyšovaním cien obytných nehnuteľností a dlhom domácností. Tieto riziká sa ešte zvýšili. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.17.    MAĎARSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Maďarsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele čistej medzinárodnej investičnej pozície, rastu jednotkových nákladov práce, dlhu verejnej správy, záväzkov finančného sektora a nezamestnanosti mladých ľudí nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 4,7 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 7,4 % a v roku 2022 o 5,4 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 25,1 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Pokiaľ ide o vonkajšie vplyvy, pretrvávajú slabé miesta, hoci veľká záporná čistá medzinárodná investičná pozícia pozostáva väčšinou z objemov priamych zahraničných investícií. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa do roku 2020 postupne zlepšovala a očakáva sa, že sa bude naďalej zvyšovať. Bežný účet sa v roku 2020 zmenil na –1,5 % HDP a očakáva sa, že v rokoch 2021 a 2022 zostane celkovo stabilný.

·Výrazný nárast nominálnych jednotkových nákladov práce bol doteraz čiastočne kompenzovaný znehodnotením meny. Mzdy sa majú v rokoch 2021 a 2022 zvýšiť, čo bude ovplyvnené aj zvýšením minimálnej mzdy a zvyšovaním miezd vo verejnom sektore, čím sa vrátia k trendu silného rastu pred pandémiou; napriek obnove produktivity sa predpokladá, že jednotkové náklady práce sa výrazne zvýšia. Rovnako ako ostatné krajiny v regióne aj Maďarsko naďalej získavalo podiely na vývoznom trhu, k čomu prispeli nedávne projekty týkajúce sa prílevu priamych zahraničných investícií. Oficiálne rezervy sa od začiatku roka 2020 trochu obnovili.

·Zadlženosť súkromného sektora sa v roku 2020 zvýšila v dôsledku zvýhodnených úverových schém a dlhového moratória zavedeného počas pandémie COVID-19. Pomer dlhu domácností k HDP patrí medzi najnižšie v EÚ. Takmer dve pätiny domácich úverov nefinančných korporácií sú v cudzej mene. Kríza priniesla dočasné zhoršenie na trhu práce. Miera nezamestnanosti bola v roku 2020 na úrovni 4,3 %, no predpokladá sa, že v roku 2021 začne klesať.

·Rast reálnych cien obytných nehnuteľností sa v roku 2020 spomalil na 1,9 % (5 % v nominálnom vyjadrení), a to po výraznej dynamike v druhej polovici desaťročia. Rast nominálnych cien obytných nehnuteľností sa v prvom polroku 2021 viditeľne zrýchlil a v druhom štvrťroku dosiahol 11,9 %. Ceny obytných nehnuteľností vykazujú známky potenciálneho nadhodnotenia v niektorých oblastiach, čo predstavuje určité problémy s cenovou dostupnosťou. Výstavba obydlí sa rozrastá na pozadí rôznych politických iniciatív.

·Dlh verejnej správy sa v roku 2020 zvýšil o 15 percentuálnych bodov na 80,1 % HDP, najmä v dôsledku dodatočných pôžičiek ako dôsledok krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a precenenia dlhu denominovaného v cudzej mene. Podľa prognózy do roku 2022 klesne na úroveň mierne nad 77 % HDP, aj keď diskrečné výdavky zostávajú na pozadí neočakávaných príjmov výrazné. Hrubé potreby financovania sú vysoké, ale predpokladá sa, že budú klesať v dôsledku predlžujúcej sa priemernej splatnosti. Centrálna banka udržiava veľkorysý program nákupu aktív, ktorý absorbuje približne dve tretiny vládnych dlhopisov. Bankový sektor zostáva celkovo zdravý, ale dôležité sú spätné väzby s verejným sektorom, keďže držba verejného dlhu predstavuje takmer jednu pätinu bankových aktív. Rastúce záväzky finančného sektora sú čiastočne vysvetlené opatreniami menovej politiky na zvýšenie likvidity na podporu hospodárstva v roku 2020. Zrušenie schém dlhového moratória môže predstavovať výzvy pre bankový sektor, ktorého podiel kapitálu Tier 1 je nižší ako priemer EÚ.

Maďarsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci s rizikami súvisiacimi s nákladovými tlakmi, so štruktúrou verejného dlhu a s trhom s obytnými nehnuteľnosťami. V nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 riziká pretrvávajú. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.18.    ΜΑLTA

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli na Malte zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 sú dva ukazovatele nad orientačnými prahovými hodnotami, a to súkromný dlh a rast jednotkových nákladov práce.

Po poklese o 8,3 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP porastie o 5 % v roku 2021 a o 6,2 % v roku 2022 vďaka výraznej obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, takže nominálny HDP v roku 2022 zostane 7,3 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Čistá medzinárodná investičná pozícia je výrazne kladná, čo odráža postavenie Malty ako medzinárodného finančného centra. Po zaznamenaní výrazných kladných prebytkov počas troch rokov do roku 2019 sa bežný účet Malty v roku 2020 zmenil na deficit –2,9 %, najmä v dôsledku poklesu cestovného ruchu. Očakáva sa, že v horizonte prognózy zostane v miernom deficite. Jednotkové náklady práce v roku 2020 výrazne vzrástli v dôsledku prudkého poklesu produktivity, keďže politické opatrenia podporili zamestnanosť, ale v roku 2021 zostanú v podstate nezmenené a v roku 2022 mierne klesnú.

·Pomer súkromného dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil na približne 139 %, čím mierne prekročil prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky. Očakáva sa, že tento pomer zostane v roku 2021 približne na rovnakej úrovni. Podnikový dlh sa v roku 2020 zvýšil z už aj tak vysokej úrovne, ale predpokladá sa, že v roku 2021 začne mierne klesať. Hoci boli podniknuté kroky na riešenie niektorých otázok v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, Malta bola pridaná do zoznamu jurisdikcií pod zvýšeným dohľadom zo strany Finančnej akčnej skupiny (medzivládny orgán na boj proti praniu špinavých peňazí). Očakáva sa však, že dôsledky tohto rozhodnutia zostanú obmedzené, ak sa zistené nedostatky rýchlo vyriešia, čo sa Malta zaviazala urobiť. Dlh domácností sa v roku 2020 výrazne zvýšil a očakáva sa, že v roku 2021 zostane v podstate nezmenený na úrovni tesne nad 100 % hrubého disponibilného príjmu domácností. Dlh domácností tvoria najmä hypotéky. Ceny obytných nehnuteľností rástli v posledných rokoch trvalo, s určitými náznakmi potenciálneho nadhodnotenia, hoci ich rast bol v roku 2020 nižší. Údaje za prvý polrok 2021 naznačujú, že rast sa opäť zrýchľuje.

·Verejný dlh sa v roku 2020 zvýšil o 13 percentuálnych bodov na 53,4 % HDP v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, čo odráža hĺbku recesie, a najmä vládne podporné opatrenia. Očakáva sa, že v rokoch 2021 a 2022 bude naďalej rásť a do roku 2031 klesne tesne nad úroveň 60 %.

·Bankový sektor je dobre kapitalizovaný a disponuje silnou likviditnou pozíciou. Úrovne tvorby rezerv sa zvýšili a pomer krytia sa zlepšil, ale ziskovosť v roku 2020 klesla. Podiel nesplácaných úverov zostal v roku 2020 mierny, na úrovni 3,6 %. V budúcnosti bude dôležité podrobne monitorovať účinok postupného ukončenia opatrení verejnej podpory, akými sú úverové moratóriá a systémy záruk. V súčasnosti prebieha preskúmanie rámca platobnej neschopnosti. Expozícia bánk voči sektoru nehnuteľností je značná.

·Miera nezamestnanosti zostáva nízka. V roku 2020 sa mierne zvýšila na 4,4 %, čo odráža vplyvy krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Očakáva sa však, že po nástupe obnovy začne v roku 2021 klesať a v roku 2022 sa zníži takmer na úroveň pred krízou.

Malta vstúpila do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci relatívne dynamický rast cien nehnuteľností zahŕňal obmedzené riziká, a to aj v súvislosti s expozíciou bánk voči nehnuteľnostiam. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa tlaky na ceny obytných nehnuteľností trochu zmiernili, no stále si vyžadujú monitorovanie. Zvýšil sa súkromný aj verejný dlh. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.19.    HOLANDSKO

Komisia dospela v júni 2021 k záveru, že v Holandsku existujú makroekonomické nerovnováhy zahŕňajúce najmä vysoký objem súkromného dlhu a vysoký prebytok bežného účtu, ktoré majú cezhraničný význam. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne trojročný priemer salda bežného účtu, nominálne jednotkové náklady práce, dlh súkromného sektora a rast cien obytných nehnuteľností.

Po poklese o 3,8 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4 % a v roku 2022 o 3,3 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 10,2 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Prebytok bežného účtu sa v roku 2020 znížil na 7 % HDP, ale trojročný priemer 9,1 % zostáva výrazne nad prahovou hodnotou hodnotiacej tabuľky. Pokles v roku 2020 bol výsledkom poklesu sáld príjmového účtu, najmä príjmov z investícií. Obchodná bilancia zostala v roku 2020 stabilná, aj keď s nižšími základnými objemami obchodu. Z hľadiska úspor sa prebytok v sektore domácností a podnikovom sektore zvýšil, čo však bolo viac ako kompenzované sektorom verejnej správy, v rámci ktorého v dôsledku vykonávania opatrení fiškálnej podpory súvisiacich s krízou prudko vzrástol objem čistých prijatých pôžičiek. Celková miera úspor v Holandsku zostáva v porovnaní s fundamentmi a ostatnými krajinami EÚ vysoká. V rokoch 2021 a 2022 sa očakáva mierny nárast prebytku úspor, pričom sa predpokladá zníženie deficitu verejných financií.

·Súkromná zadlženosť sa v roku 2020 naďalej zvyšovala, pričom dosiahla takmer 234 % HDP a zostáva výrazne nad prahovou hodnotou hodnotiacej tabuľky. Vysoká úroveň podnikového dlhu, ktorá je spôsobená najmä vnútroskupinovým dlhom nadnárodných spoločností, zostala v roku 2020 zhruba stabilná. Miera zadlženosti domácností vzrástla na viac ako 100 % HDP, najmä v dôsledku poklesu HDP, ale očakáva sa, že v roku 2021 sa zníži, keď sa hospodárska činnosť zotaví z krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

·Reálne ceny obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zvýšili o 6 %, pričom existujú určité náznaky potenciálneho nadhodnotenia. Vysoké ceny obytných nehnuteľností sú spôsobené mnohými dlhodobými faktormi na strane dopytu (nízke úrokové sadzby v kombinácii s odpočítateľnosťou hypotekárneho úroku, nedostatočne rozvinutý trh súkromných prenájmov) a na strane ponuky (výstavba bytov nespĺňa demografické požiadavky). Očakáva sa, že rast cien obytných nehnuteľností bude pokračovať a v roku 2021 zostane nad prahovou hodnotou.

Holandsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 s dlhodobo vysokým prebytkom domácich úspor sprevádzaným vysokými úrovňami súkromného dlhu. Očakáva sa, že prebytok úspor, ktorý sa počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 mierne znížil, sa v budúcnosti opäť zvýši. Dlh súkromného sektora zostal vysoký. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.20.    RAKÚSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Rakúsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 sú ukazovatele verejného dlhu, rastu cien obytných nehnuteľností a jednotkových nákladov práce nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po prudkom poklese hospodárskej činnosti v roku 2020 o 6,7 % sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4,4 %. Očakáva sa, že vďaka prebiehajúcej hospodárskej obnove reálny HDP vzrastie v roku 2022 o 4,9 %, pričom nominálny HDP bude 8,8 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Obavy o zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom a konkurencieschopnosť zostávajú obmedzené. Prebytok bežného účtu sa v roku 2020 znížil na 1,9 % HDP a očakáva sa, že bežný účet bude v budúcnosti vo všeobecnosti vyrovnaný. Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva mierne kladná. Dočasné zvýšenie rastu jednotkových nákladov práce v roku 2020 odráža dočasne nižšiu produktivitu v dôsledku hromadenia pracovnej sily v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

·Súkromná zadlženosť sa v roku 2020 zvýšila na približne 131 % HDP, najmä v dôsledku poklesu HDP vyvolaného pandémiou COVID-19 a niektorých čistých úverových tokov, najmä pre podniky. Predpokladá sa, že to sa čiastočne zvráti v roku 2021, čo bude odzrkadlením obnovy hospodárstva.

·Verejný dlh sa odklonil od svojej klesajúcej trajektórie a v roku 2020 sa zvýšil o 13 percentuálnych bodov na 83,2 % HDP v priamom dôsledku automatických stabilizátorov a výraznej fiškálnej reakcie. Predpokladá sa, že pomer verejného dlhu k HDP začne v roku 2021 klesať.

·Zdá sa, že riziká spojené s bankovým sektorom sú obmedzené. Banky majú malú čistú expozíciu voči susedným krajinám, sú lepšie kapitalizované a majú nižšiu finančnú páku. Podiel nesplácaných úverov od roku 2014 neustále klesal až na 2,0 % v roku 2020.

·Rast reálnych cien obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zrýchlil a dosiahol úroveň 6,2 %, čo naznačuje potenciálne nadhodnotenie. Rast cien obytných nehnuteľností sa v prvých dvoch štvrťrokoch 2021 ešte zvýšil. Zároveň sa v roku 2021 zrýchlil rast úverov a úrovne dlhu domácností sú vo všeobecnosti v súlade s ich dlhodobou úrovňou.

·Na trhu práce pomohli režimy skráteného pracovného času zmierniť vplyv hospodárskeho poklesu na nezamestnanosť, čo viedlo k výraznému poklesu počtu odpracovaných hodín. Miera nezamestnanosti sa mierne zvýšila na 5,4 % v roku 2020, ale predpokladá sa, že od roku 2021 bude klesať.

Rakúsko prekonalo krízu spôsobenú ochorením COVID-19 bez zistených makroekonomických nerovnováh. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zvýšil verejný a súkromný dlh a ceny obytných nehnuteľností rastú, hoci sa očakáva, že časť tohto vývoja sa v budúcnosti čiastočne zvráti. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.21.    POĽSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Poľsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele čistej medzinárodnej investičnej pozície, rastu jednotkových nákladov práce a rastu cien obytných nehnuteľností nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 2,5 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4,9 % a v roku 2022 o 5,2 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 23,6 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom zostáva obmedzená, keďže čistá medzinárodná investičná pozícia, hoci záporná, sa až do roku 2020 postupne zlepšovala. Okrem toho pozostáva najmä z akumulovaného objemu priamych zahraničných investícií a značná časť prílevu PZI pochádza z reinvestovaných ziskov. Predpokladá sa, že čistá medzinárodná investičná pozícia sa v rokoch 2021 a 2022 bude naďalej zlepšovať. Bežný účet bol v roku 2020 kladnejší a očakáva sa, že v roku 2021 mierne klesne.

·Zadlženosť súkromného sektora zostáva nízka, keďže domácnosti a nefinančné spoločnosti v Poľsku stále patria medzi najmenej zadlžené v EÚ. Pomer dlhu súkromného sektora k HDP sa v roku 2020 zvýšil, no predpokladá sa, že v roku 2021 sa zníži.

·Rast cien obytných nehnuteľností dosiahol v roku 2020 úroveň 7,1 %, keďže nízke úrokové sadzby a zvýšené úspory v dôsledku pandémie viedli k prudkému nárastu dopytu po obytných nehnuteľnostiach. Napriek tomu zostáva rast hypoték zatiaľ obmedzený. Keďže obnova v stavebnom sektore naberá na tempe, čím sa zvyšuje ponuka obytných nehnuteľností, očakáva sa, že rast cien obytných nehnuteľností sa v roku 2021 zmierni.

·Bankový sektor zostal napriek pandémii celkovo dobre kapitalizovaný a v dobrom stave. Podiel nesplácaných úverov v roku 2020 klesol, ale je pomerne vysoký a môže sa v budúcnosti zvýšiť v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Verejný dlh sa v roku 2020 zvýšil na 57,4 % HDP v porovnaní so 45,6 % v roku 2019, najmä v dôsledku dodatočných pôžičiek v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Predpokladá sa, že v roku 2021 začne klesať.

·Napriek kríze spôsobenej ochorením COVID-19 sa podmienky na trhu práce naďalej zlepšovali. Miera nezamestnanosti v roku 2020 mierne klesla, ale očakáva sa, že v roku 2021 mierne vzrastie na 3,3 % v dôsledku postupného ukončenia vládnych podporných opatrení. Vznikajúci nedostatok pracovnej sily vytvára tlak na zvyšovanie jednotkových nákladov práce, ktoré sa v roku 2020 zvýšili o 6,3 %. Očakáva sa, že tento nedostatok sa zmierni po obnovení migračných tokov a v dôsledku postupného znižovania nahromadeného dopytu. Predpovedá sa však značný rast odmien, pričom sa očakáva výrazné zvýšenie produktivity, ktoré zmierni rast jednotkových nákladov práce.

Poľsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci so zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou zahŕňajúcou obmedzené riziká. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zvýšil verejný dlh a zrýchlil rast cien obytných nehnuteľností, ale súvisiace riziká sa zdajú obmedzené. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.22.    PORTUGALSKO

Komisia dospela v júni 2021 k záveru, že v Portugalsku existujú makroekonomické nerovnováhy súvisiace s veľkým objemom čistých zahraničných záväzkov a vysokou úrovňou súkromného a verejného dlhu, pričom objem nesplácaných úverov zostal v kontexte nízkeho rastu produktivity vysoký. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne čistá medzinárodná investičná pozícia, súkromný a verejný dlh, rast cien obytných nehnuteľností, rast jednotkových nákladov práce a miera účasti na trhu práce. ( 44 )

Po poklese o 8,4 % v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 4,5 % a v roku 2022 o 5,3 %. Predpokladá sa, že nominálny HDP v roku 2022 bude približne 5,7 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Vonkajšia udržateľnosť zostáva problémom z dôvodu veľkého objemu čistých zahraničných záväzkov v kontexte určitého zhoršenia salda bežného účtu počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Napriek tomu, že krajina je značne vystavená cezhraničnému cestovnému ruchu, pomer čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP sa od polovice roku 2021 vrátil na úroveň pred pandémiou. Počas prognózovaného obdobia sa má postupne ďalej zlepšovať. Po rokoch mierneho rastu sa nominálne jednotkové náklady práce v roku 2020 výrazne zvýšili a presiahli orientačnú prahovú hodnotu, ale očakáva sa, že v budúcnosti budú mierne klesať.

·Zadlženosť súkromného sektora prerušila svoj klesajúci trend počas šoku vyvolaného pandémiou COVID-19 v roku 2020, a to najmä v dôsledku hospodárskeho poklesu, ktorý zvýšil podiel súkromného dlhu o 14 percentuálnych bodov na takmer 164 % HDP. V budúcnosti sa súkromná zadlženosť vráti ku klesajúcemu trendu. Vďaka dlhovému moratóriu sa podiel nesplácaných úverov počas pandémie naďalej znižoval až na 4,9 % v roku 2020. V budúcnosti bude dôležité podrobne monitorovať účinok postupného ukončenia opatrení verejnej podpory, akými sú úverové moratóriá a systémy záruk. Podiel kapitálu bankového sektora a jeho ziskovosť sú navyše nízke.

·Verejný dlh vzrástol v roku 2020 o 19 percentuálnych bodov na historické maximum 135,2 % HDP v dôsledku náhleho primárneho deficitu a nepriaznivého efektu snehovej gule v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Pomer verejného dlhu k HDP by mal v roku 2021 opäť klesať. Hoci sú v hre zmierňujúce faktory spojené s jeho profilom a zložením, ako aj so značnou hotovostnou rezervou, očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP zostane niekoľko rokov nad úrovňou spred pandémie. Riziká spojené so spätnou väzbou medzi finančným a verejným sektorom pretrvávajú a môžu byť zosilnené narastajúcimi zraniteľnosťami v podnikovom sektore v súvislosti s pandémiou.

·Reálny rast cien obytných nehnuteľností prekračoval orientačnú prahovú hodnotu päť rokov po sebe až do roku 2020. Ceny obytných nehnuteľností vykazujú známky potenciálneho nadhodnotenia. Rast cien obytných nehnuteľností sa však v roku 2021 spomalil, k čomu prispel zvýšený objem výstavby a zmiernenie dopytu v niektorých segmentoch trhu.

·Miera účasti na trhu práce sa v roku 2020 znížila. Paralelne došlo k slabému nárastu miery nezamestnanosti. Očakáva sa, že miera účasti na trhu práce aj miera nezamestnanosti sa v tomto roku opäť začnú zlepšovať.

Portugalsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabými miestami spojenými s vysokým objemom zahraničného, súkromného a verejného dlhu v kontexte nízkeho rastu produktivity. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa miera zadlženosti v jednotlivých odvetviach ešte zvýšila. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.23.    RUMUNSKO

V júni 2021 Komisia dospela k záveru, že v Rumunsku existujú makroekonomické nerovnováhy, najmä pretrvávajúci značný deficit bežného účtu v kontexte veľkých deficitov verejných financií, pričom predchádzajúce tlaky spojené s prehrievaním sa zmierňujú. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 je viacero ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami, konkrétne saldo bežného účtu, čistá medzinárodná investičná pozícia a rast jednotkových nákladov práce.

Očakáva sa, že po poklese o 3,9 % v roku 2020 v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa reálny HDP v roku 2021 zvýši, pričom vzrastie o 7 % v roku 2021 a o 5,1 % v roku 2022. Predpokladá sa, že nominálny HDP v roku 2022 prekročí úroveň z roku 2019 o 21,4 %.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto.

·Pokiaľ ide o vonkajšiu udržateľnosť, predpokladá sa, že deficit bežného účtu na úrovni 5 % HDP v roku 2020 sa v roku 2021 prehĺbi na približne 6 % HDP, najmä v dôsledku výrazne zápornej obchodnej bilancie. Čistá medzinárodná investičná pozícia má v rokoch 2021 a 2022 zostať stabilná na úrovni približne –48 % HDP. Čistá medzinárodná investičná pozícia bez nástrojov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania (NENDI), je mierne záporná.

·Konkurencieschopnosť bola ďalej negatívne ovplyvnená výrazným zvýšením nominálnych jednotkových nákladov práce v roku 2020, čiastočne v dôsledku prudkého poklesu produkcie a následného poklesu produktivity v kontexte hromadenia pracovnej sily počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. V rokoch 2021 a 2022 sa však očakáva, že výrazné oživenie produktivity obmedzí rast jednotkových nákladov práce napriek pomerne silnému rastu odmeny na zamestnanca.

·Ceny obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zvýšili len mierne, ale predpokladá sa, že rast cien obytných nehnuteľností sa v roku 2021 zrýchli.

·Dlh verejnej správy, hoci je stále jasne pod prahovou hodnotou 60 % HDP, sa v roku 2020 zvýšil o 12 percentuálnych bodov v dôsledku opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19 a pokračujúcich rozpočtových deficitov. Odhaduje sa, že pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2021 zvýši na 49,3 % HDP, a očakáva sa, že v roku 2022 bude naďalej rásť.

·Podiel nesplácaných úverov bankového sektora bol v roku 2020 a začiatkom roku 2021 vo všeobecnosti stabilný na úrovni približne 4 % z celkových úverov. Dlh súkromného sektora je veľmi nízky.

·Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila na 5 %. Predpokladá sa, že v roku 2021 zostane na rovnakej úrovni, ale potom začne klesať. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa v roku 2020 takisto zvýšila a predpokladá sa, že v roku 2021 ešte vzrastie.

Rumunsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabinami spojenými s prehlbujúcim sa deficitom bežného účtu, so zhoršujúcou sa zahraničnou pozíciou a s výraznými stratami nákladovej konkurencieschopnosti. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa verejný dlh zvýšil, aj keď z nízkych úrovní. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

4.24.    SLOVINSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli v Slovinsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 sú ukazovatele prebytku bežného účtu, rastu jednotkových nákladov práce, hrubého dlhu verejnej správy a rastu nezamestnanosti mladých ľudí nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 4,2 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 6,4 % a v roku 2022 o 4,2 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 11,1 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Veľký prebytok bežného účtu sa v roku 2020 ďalej zvýšil zo 6 % na 7,4 % HDP, čím sa 3-ročný priemer dostal nad hornú orientačnú prahovú hodnotu. Predpokladá sa, že prebytok bežného účtu sa v rokoch 2021 a 2022 o niečo zníži. Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia sa od roku 2012 postupne, ale neustále zlepšuje, v roku 2020 dosiahla –15,2 % HDP a očakáva sa, že do roku 2022 sa priblíži k rovnováhe. Podiel Slovinska na vývoznom trhu za posledné roky viditeľne vzrástol.

·Zadlženosť súkromného sektora sa v roku 2020 zvýšila len mierne na 69,7 % HDP a zostáva pod obozretnými a základnými referenčnými hodnotami. Tento nárast odráža najmä pokles HDP, keďže úverový tok bol v roku 2020 záporný. Ceny obytných nehnuteľností vzrástli o 5,2 %, čo je v súlade s najnovšími trendmi.

·Bankový sektor zostáva dobre kapitalizovaný, jeho ziskovosť klesla len mierne a podiel nesplácaných úverov sa v roku 2020 naďalej znižoval.

·Verejný dlh sa v roku 2020 zvýšil na 79,8 % HDP v porovnaní so 65,6 % v roku 2019 v dôsledku dodatočných pôžičiek vzhľadom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a v menšej miere v dôsledku prudkého poklesu HDP v roku 2020. V rokoch 2021 a 2022 sa predpokladá pokles dlhu verejnej správy.

·Podmienky na trhu práce sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 trochu zhoršili. Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 mierne zvýšila na 5 % v porovnaní so 4,5 % v roku 2019. Miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v predchádzajúcich rokoch výrazne klesala, sa obzvlášť prudko zvýšila z 8,1 % v roku 2019 na 14,2 % v roku 2020. Údaje z roku 2021 však poukazujú na zlepšenie podmienok na trhu práce a pokles miery nezamestnanosti. Jednotkové náklady práce vzrástli v roku 2020 o 7,4 % v dôsledku hromadenia pracovnej sily súvisiaceho s krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Predpokladá sa, že lepšia produktivita počas obnovy povedie v rokoch 2021 a 2022 k poklesu jednotkových nákladov práce.

Slovinsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci s vysokým verejným dlhom zahŕňajúcim obmedzené riziká. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zvýšil verejný dlh a ďalej sa prehĺbil veľký prebytok bežného účtu. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.25.    SLOVENSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej rovnováhe neboli na Slovensku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke, ktorá obsahuje údaje do roku 2020, sa ukazovatele čistej medzinárodnej investičnej pozície, reálneho efektívneho výmenného kurzu, rastu jednotkových nákladov práce a rastu cien obytných nehnuteľností nachádzajú nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 4,4 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 3,8 % a v roku 2022 o 5,3 %, v dôsledku čoho nominálny HDP v roku 2022 prekročí o 13,6 % úroveň z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Zraniteľnosť krajiny voči vonkajším vplyvom pretrváva. Čistá medzinárodná investičná pozícia, ktorá predstavuje približne –66 % HDP, bola v roku 2020 stále výrazne nad prahovou hodnotou. Vyplýva najmä zo záväzkov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania, súvisiacich s minulými investičnými tokmi, ktoré môžu byť stabilnejšie, a tým zároveň predstavujú menšie riziko. Predpokladá sa, že čistá medzinárodná investičná pozícia sa bude v rokoch 2021 a 2022 postupne zlepšovať na pozadí kladných čistých tokov úverov.

·Rast jednotkových nákladov práce bol pred pandémiou vysoký a v roku 2020 sa ešte zrýchlil. Najnovší vývoj však väčšinou odráža hromadenie pracovnej sily v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19. V budúcnosti sa očakáva výrazné spomalenie rastu jednotkových nákladov práce v dôsledku zvrátenia efektu hromadenia pracovnej sily na produktivitu, pričom vysoký rast odmeny na zamestnanca ho bude naďalej zaťažovať. Reálny efektívny výmenný kurz založený na HICP bol v roku 2020 mierne nad prahovou hodnotou, čo však nemalo nepriaznivý vplyv na podiely na vývoznom trhu. Vysoká koncentrácia exportu v niekoľkých sektoroch a integrácia do globálnych hodnotových reťazcov však zostávajú rizikovými faktormi.

·Zadlženosť súkromného sektora, a najmä hypotekárny dlh domácností, sa už niekoľko rokov zvyšuje, ale tempo jej rastu sa znížilo. Dlh domácností sa v roku 2020 zvýšil na približne 47 % HDP. Zostáva mierne pod úrovňou obozretnosti, ale presahuje úroveň predpokladanú fundamentmi.

·Zvyšovanie reálnych cien obytných nehnuteľností sa zrýchlilo a v roku 2020 dosiahlo úroveň 7,2 %, čo môže prispieť k zadlžovaniu domácností. Ceny obytných nehnuteľností vykazujú známky potenciálneho nadhodnotenia. Očakáva sa, že rast cien obytných nehnuteľností sa v roku 2021 zníži.

·V dôsledku podpornej fiškálnej politiky sa verejný dlh v roku 2020 zvýšil o 12 percentuálnych bodov na 59,7 % HDP. Očakáva sa, že v roku 2021 mierne vzrastie, ale potom sa vráti na úroveň približne 60 % HDP, podporovaný silným rastom, nízkymi úrokovými sadzbami a klesajúcimi primárnymi rozpočtovými deficitmi.

·Bankový sektor je zdravý a disponuje solídnymi kapitálovými rezervami. Podiel nesplácaných úverov sa v roku 2020 naďalej znižoval a je pod priemerom EÚ, ale po zrušení krízových opatrení by sa mohol zvýšiť. Expozícia bankových súvah na trhu s obytnými nehnuteľnosťami sa zvýšila.

Slovensko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci vonkajšia udržateľnosť, domáce cenové tlaky a závislosť od automobilového priemyslu predstavovali určité riziká. V nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 sa niektoré riziká zvýšili. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.26.    FÍNSKO

V predchádzajúcom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neboli vo Fínsku zistené žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 sú dva ukazovatele, t. j. dlh súkromného sektora a hrubý dlh verejnej správy, nad orientačnými prahovými hodnotami.

Po poklese o 2,9 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 3,4 % a v roku 2022 o 2,8 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP v roku 2022 bude 8,7 % nad úrovňou z roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

· Pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť, saldo bežného účtu sa zmenilo na kladné a obchodný prebytok sa v roku 2020 mierne zvýšil, keďže sa zvýšil podiel na vývoznom trhu. V budúcnosti sa očakáva, že bežný účet zaznamená malý prebytok. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa v roku 2020 znížila na –5,3 % HDP. Jednotkové náklady práce mierne vzrástli v dôsledku poklesu produktivity vyvolaného krízou.

·Zadlženosť súkromného sektora sa naďalej zvyšovala, pričom pomer súkromného dlhu k HDP sa zvýšil čiastočne v dôsledku poklesu HDP. Predpokladá sa, že sa to čiastočne zvráti v roku 2021 vďaka posilneniu hospodárskej obnovy. Očakáva sa však, že priaznivé úverové podmienky vrátane nízkych úrokových sadzieb a rýchly rast výstavby obytných budov udržia rast pomeru súkromného dlhu k HDP, aj keď sa stratí účinok recesie spojenej s pandémiou COVID-19.

·Verejný dlh sa v roku 2020 zvýšil na 69,5 % HDP v porovnaní s 59,5 % v roku 2019 v dôsledku fiškálnej reakcie vlády na krízu a v menšej miere aj poklesu HDP v roku 2020. Predpokladá sa, že od roku 2021 sa stabilizuje na úrovni 71 %.

·Bankový sektor je naďalej dobre kapitalizovaný a podiel nesplácaných úverov je nízky a zostal vo všeobecnosti nezmenený, pričom sa neočakáva, že by výrazne vzrástol. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 nemala žiadny viditeľný vplyv na schopnosť obsluhovať dlh ani na počet konkurzov spoločností. Riziká pre finančnú stabilitu zostávajú obmedzené, a to aj napriek značným cezhraničným expozíciám, najmä voči iným severským krajinám.

·Podmienky na trhu práce sa počas krízy mierne zhoršili, k čomu prispeli vládne podporné opatrenia, ktoré obmedzili nárast miery nezamestnanosti na 1,1 percentuálneho bodu, v dôsledku čoho dosiahla v roku 2020 úroveň 7,8 %. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti začne od roku 2021 postupne klesať, keď sa hospodárstvo zotaví, ale neočakáva sa, že klesne na úroveň pred pandémiou skôr ako v roku 2023.

Fínsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bez identifikovaných makroekonomických nerovnováh, hoci so slabými miestami spojenými s dlhom súkromného sektora. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa miera zadlženosti súkromného sektora zvýšila, ale riziká zostávajú obmedzené. Celkovo Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné vykonávať v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe ďalšiu hĺbkovú analýzu.

4.27.    ŠVÉDSKO

Komisia v júni 2021 dospela k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy súvisiace s rizikami nadhodnotených cien obytných nehnuteľností v spojení s vysokým a rastúcim dlhom domácností. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke s údajmi do roku 2020 sú dva ukazovatele nad orientačnými prahovými hodnotami, a to súkromný dlh a nezamestnanosť mladých ľudí.

Po poklese o 2,8 % v roku 2020 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2021 zvýši o 3,9 % a v roku 2022 o 3,5 %. Predpokladá sa, že úroveň nominálneho HDP bude v roku 2022 o 9,9 % vyššia ako v roku 2019.

Niekoľko relevantných vývojových trendov možno zhrnúť takto:

·Prebytok bežného účtu sa v roku 2020 zvýšil na 5,7 % HDP, zatiaľ čo čistá medzinárodná investičná pozícia sa mierne znížila na takmer 16 % HDP. V rokoch 2021 a 2022 sa očakáva, že prebytok bežného účtu zostane na úrovni približne 5 % HDP. Podiely na vývoznom trhu sa v roku 2020 naďalej zvyšovali. Reálny efektívny výmenný kurz sa v roku 2020 po troch rokoch znehodnocovania zhodnotil o 3 %.

·Dlh súkromného sektora dosiahol v roku 2020 nové maximum na úrovni približne 216 % HDP a pokračoval vo svojom rastúcom trende. Dlh domácností aj podnikov je nad obozretnými a základnými referenčnými hodnotami. V roku 2021 sa očakáva vyrovnanie súkromného dlhu na vysokých úrovniach, zatiaľ čo čisté finančné aktíva sa majú stať zápornejšími. Dlh domácností vzrástol v roku 2020 na približne 95 % HDP. Hypotekárne úvery pre domácnosti v prvom polroku 2021 naďalej rástli. Ceny obytných nehnuteľností sa v roku 2020 zvýšili, a to obzvlášť výrazne v druhom štvrťroku 2021. Ceny obytných nehnuteľností zostávajú celkovo veľmi vysoké a vykazujú známky možného nadhodnotenia.

·Úroveň verejného dlhu zostáva nízka napriek výrazným podporným opatreniam počas pandémie. V roku 2020 sa verejný dlh zvýšil na 39,7 % HDP. V roku 2021 sa očakáva, že začne klesať.

·Bankový sektor zostáva zdravý. Počas pandémie sa zlepšili výsledky, pokiaľ ide o podiel kapitálu Tier 1 a výskyt nesplácaných úverov, pričom boli už aj tak uspokojujúce. Úrad pre finančný dohľad čiastočne zvrátil uvoľnenie makroprudenciálnych opatrení počas roku 2021 a od 1. septembra 2021 obnovil požiadavku na amortizáciu. Bez ohľadu na celkovú zdravú finančnú situáciu patrí ukazovateľ finančnej páky švédskych bánk medzi najvyššie v EÚ.

·Napriek politickým podporným opatreniam sa nezamestnanosť v roku 2020 zvýšila na 8,3 %. Nezamestnanosť mladých ľudí v roku 2020 vzrástla približne na 24 %. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti začne od roku 2021 klesať.

Švédsko vstúpilo do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 so slabinami spojenými s rizikami nadhodnotených cien obytných nehnuteľností v spojení s vysokým a neustále rastúcim dlhom domácností. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 došlo k zvýšeniu miery zadlženosti súkromného sektora, cien obytných nehnuteľností a miery nezamestnanosti. Komisia celkovo aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v júni považuje za vhodné ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

S cieľom posilniť výhľadové prvky v záveroch hodnotiacej tabuľky vychádza analýza správy o mechanizme varovania vždy, keď je to možné, z predpokladov a prognóz na rok 2021 a nasledujúce roky, ako aj z „najnovších údajov“ za aktuálny rok. Vždy, keď sú tieto údaje k dispozícii, vychádzajú z prognózy Komisie z jesene 2021. V opačnom prípade sa zobrazujú najmä najnovšie údaje založené na zástupných ukazovateľoch, ktoré vypracovali útvary Komisie na účely tejto správy o mechanizme varovania.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté predpoklady použité pri prognózach a „najnovšie údaje“ o hlavných ukazovateľoch hodnotiacej tabuľky. Údaje o HDP použité ako menovatele v niektorých pomeroch vyplývajú z prognózy Komisie z jesene 2021.

V prípade viacročných mier zmeny (napr. päťročná zmena podielov na vývoznom trhu) vychádza z prognóz len zložka na roky 2021 a 2022, zatiaľ čo zložky súvisiace s rokom 2020 alebo predchádzajúcimi rokmi využívajú údaje Eurostatu, z ktorých vychádza hodnotiaca tabuľka PMN.

Príloha 1: Prognózy a najnovšie údaje o hlavných ukazovateľoch hodnotiacej tabuľky

Príloha 2: Hodnotiaca tabuľka PMN

(1) ()    Európska komisia, Európska hospodárska prognóza z jesene 2021, inštitucionálny dokument č. 160, november 2021. Pozri aj Croitorov O. et al. (2021), The macroeconomic impact of the COVID-19 pandemic in the euro area (Makroekonomický vplyv pandémie COVID-19 na eurozónu), Quarterly Report on the Euro Area (Štvrťročná správa o eurozóne), GR ECFIN, Európska komisia, zv. 20, č. 2, časť I.

(2) ()    Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (2021), ESMA Risk Dashboard (Prehľad rizík ESMA), 3. jún 2021. https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/esma50-165-1761_risk_dashboard_no_1_2021.pdf  

(3) ()    Sprísnenie menovej politiky Federálneho rezervného systému by takisto mohlo ovplyvniť podmienky financovania podnikového sektora eurozóny, najmä preto, že globalizácia zmenila transmisný mechanizmus menovej politiky a jej účinky presahovania v zahraničí a že menová politika Federálneho rezervného systému má značný vplyv na zahraničné finančné premenné, ako sú spready podnikových dlhopisov. Ca’Zorzi M. et al. (2021), Making waves – Fed spillovers are stronger and more encompassing than the ECB’s (Vytváranie vĺn – účinok presahovania Federálneho rezervného systému je silnejší a rozsiahlejší než účinok ECB), Research Bulletin ECB č. 83, 15. apríl 2021, https://www.ecb.europa.eu/pub/economic-research/resbull/2021/html/ecb.rb210415~8639b73bb6.en.html .

(4) ()    Pozri aj MMF (2021), Global Financial Stability Report (Správa o globálnej finančnej stabilite), október 2021.

(5) ()    Jean-Claude Juncker, Donald Tusk, Jeroen Dijsselbloem, Mario Draghi a Martin Schulz v správe s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe z 22. júna 2015 navrhli, aby sa rozmeru nerovnováh eurozóny venovalo viac pozornosti. Úloha vzájomných závislostí a systémových dôsledkov nerovnováh je uznaná v nariadení (EÚ) č. 1176/2011, v ktorom sa vymedzujú nerovnováhy s odkazom na „makroekonomický vývoj, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje alebo by mohol nepriaznivo ovplyvniť riadne fungovanie hospodárstva členského štátu alebo hospodárskej a menovej únie alebo Únie ako celku“. Analýza zahrnutá v tejto správe dopĺňa posúdenie uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Analýza hospodárstva eurozóny pripojenom k odporúčaniu Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny.

(6) ()    Pozri aj E. Meyermans, V. Rutkauskas a W. Simons (2021), The uneven impact of the COVID-19 pandemic in the euro area (Nerovnomerný vplyv pandémie COVID-19 na eurozónu), Quarterly Report on the Euro Area (Štvrťročná správa o eurozóne), GR ECFIN, Európska komisia, zv. 20, č. 2, časť II.

(7) ()    Prebytok bežného účtu eurozóny, ktorý sa tu uvádza a používa, pochádza zo štatistiky platobnej bilancie eurozóny, ktorá je v súlade so správou členských štátov o bežnom účte voči partnerom mimo eurozóny (podľa tzv. koncepcie spoločenstva). Tento údaj sa môže líšiť od súčtu celkových sáld bežného účtu členských štátov v dôsledku asymetrií v saldách v rámci eurozóny vykázaných rôznymi národnými štatistickými úradmi.

(8) ()    Modelový odhad normy bežného účtu eurozóny MMF je v roku 2020 na úrovni 1 % HDP (pozri správu MMF o vonkajšom sektore z augusta 2021), čo by naznačovalo medzeru na úrovni 0,8 % v porovnaní s cyklicky upraveným bežným účtom (ktorý je v jeho správe na úrovni 1,8 % HDP). Po úpravách v dôsledku prechodného vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa však odhadovaná medzera znižuje na 0,6 %.

(9) ()    Európska komisia (2020), Impact of macroeconomic developments on fiscal outcomes (Vplyv makroekonomického vývoja na fiškálne výsledky), Report on Public Finances in EMU (Správa o verejných financiách v HMÚ), inštitucionálny dokument č. 133, časť III.

(10) ()    Ďalšie informácie o základných princípoch vypracovania hodnotiacej tabuľky správy o mechanizme varovania a jej interpretácii možno nájsť v dokumente Európskej komisie z roku 2016 s názvom The Macroeconomic Imbalance Procedure. Rationale, Process, Application: A Compendium (Postup pri makroekonomickej nerovnováhe. Zdôvodnenie, proces, uplatňovanie: zhrnutie), European Economy, inštitucionálny dokument č. 039, november 2016.

(11) ()    Zvýšenie počtu členských štátov s hodnotami bežných účtov presahujúcimi prahové hodnoty, ktoré bolo zaznamenané na základe údajov z rokov 2019 a 2020 a ktoré je uvedené v grafe 2.1.1, je spôsobené najmä revíziou údajov.

(12) ()    Bežné účty v súlade s fundamentmi („normy bežného účtu“) sú odvodené od regresií zníženej formy zachytávajúcich hlavné faktory rovnováhy medzi úsporami a investíciami vrátane základných faktorov, politických faktorov a globálnych finančných podmienok. Pozri L. Coutinho et al. (2018), Methodologies for the assessment of current account benchmarks (Metodiky na posudzovanie referenčných hodnôt bežného účtu), European Economy, diskusný dokument 86/2018, kde sa uvádza opis metodiky na výpočet bežného účtu založeného na fundamentoch použitej v tejto správe o mechanizme varovania. Táto metodika je podobná metodike uvedenej v dokumente S. Phillips et al. (2013), The External Balance Assessment (EBA) Methodology (Metodika na posudzovanie vonkajšieho salda), pracovný dokument MMF, 13/272.

(13) ()    Obozretné prahové hodnoty čistej medzinárodnej investičnej pozície sa určujú na základe maximalizácie sily signálu pri predpovedaní krízy platobnej bilancie, pričom sa zohľadňujú informácie o jednotlivých krajinách zhrnuté v príjme na obyvateľa. Informácie o metodike výpočtu obozretných prahových hodnôt čistej medzinárodnej investičnej pozície možno nájsť v tomto dokumente: A. Turrini a S. Zeugner (2019), Benchmarks for Net International Investment Positions (Referenčné hodnoty čistých medzinárodných investičných pozícií), European Economy, diskusný dokument č. 097/2019.

(14) ()    Deficit bežného účtu dosahoval v roku 2019 úroveň –19,9 % HDP. Veľká volatilita údajov týkajúcich sa vonkajšieho sektora sa v prípade Írska spája s činnosťami nadnárodných spoločností.

(15) ()    V saldách bežného účtu očistených od cyklických vplyvov sa berie do úvahy vplyv cyklu tým, že sa upravuje domáca produkčná medzera, a to aj v prípade obchodných partnerov, pozri M. Salto a A. Turrini (2010), Comparing alternative methodologies for real exchange rate assessment (Porovnanie alternatívnych metodík na posudzovanie reálneho výmenného kurzu), European Economy, diskusný dokument č. 427/2010.

(16) ()    Čistá medzinárodná investičná pozícia v súlade s fundamentmi (normy čistých medzinárodných investičných pozícií) sa získava kumuláciou hodnôt noriem bežného účtu v priebehu času (pozri aj poznámku pod čiarou č. 12). Informácie o metodike výpočtu objemov čistej medzinárodnej investičnej pozície v súlade s fundamentmi možno nájsť v tomto dokumente: A. Turrini a S. Zeugner (2019), Benchmarks for Net International Investment Positions (Referenčné hodnoty čistých medzinárodných investičných pozícií), European Economy, diskusný dokument č. 097/2019.

(17) ()    NENDI je podskupina čistej medzinárodnej investičnej pozície, z ktorej sú vylúčené zložky týkajúce sa vlastného kapitálu, t. j. vlastný kapitál PZI a kapitálové akcie, a vnútropodnikový cezhraničný dlh PZI, pričom predstavuje čistú medzinárodnú investičnú pozíciu bez nástrojov, ktoré nepodliehajú riziku zlyhania. Pozri aj Európska komisia, Envisaged revision of selected auxiliary indicators of the MIP scoreboard (Plánovaná revízia vybraných pomocných ukazovateľov hodnotiacej tabuľky PMN), technická poznámka; https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-and-fiscal-policy-coordination/eu-economic-governance-monitoring-prevention-correction/macroeconomic-imbalance-procedure/scoreboard_en .

(18) ()    Referenčné hodnoty dlhu pre jednotlivé krajiny stanovila Európska komisia v spolupráci s pracovnou skupinou EPC LIME [Európska komisia, Benchmarks for the assessment of private debt (Referenčné hodnoty na posudzovanie súkromného dlhu), poznámka pre Výbor pre hospodársku politiku, ARES(2017) 4970814 a J.-C. Bricongne, L. Coutinho, A. Turrini a S. Zeugner, Is Private Debt Excessive? (Je súkromný dlh nadmerný?), Open Economies Review, 3, 471-512, 2020]. Referenčné hodnoty založené na fundamentoch umožňujú posúdiť súkromný dlh z hľadiska hodnôt, ktoré možno vysvetliť na základe ekonomických fundamentov, a sú odvodené z regresií zachytávajúcich hlavné faktory rastu úverov s prihliadnutím na počiatočný stav dlhu. Obozretné prahové hodnoty predstavujú úrovne dlhu, po ktorých prekročení je relatívne vysoká pravdepodobnosť bankovej krízy; tieto úrovne sú založené na maximalizácii sily signálu pri predpovedaní bankových kríz, a to tým, že sa minimalizuje pravdepodobnosť opomenutia krízy alebo falošných výstrah a že sa do nich premietnu informácie o kapitalizácii bánk, verejnom dlhu a úrovni hospodárskeho rozvoja špecifické pre jednotlivé krajiny.

(19) ()    Pokiaľ ide o bankové úvery pre nefinančné korporácie, začiatok pandémie v marci 2020 priniesol výrazné zrýchlenie úverového rastu počas prvých mesiacov, ktoré bolo medzi veľkými členmi eurozóny mimoriadne významné v prípade Francúzska a Španielska (graf 2.3.4 b). Tento výrazný nárast bol slabší v Nemecku, postupnejší v Taliansku a menej viditeľný krajinách EÚ mimo eurozóny. Na začiatku krízy došlo aj k rastu cezhraničných úverov v rámci eurozóny. Úverový rast sa následne prudko prepadol, pričom v mnohých prípadoch dosahoval začiatkom roka 2021 nižšiu mieru rastu v porovnaní s úrovňami pred pandémiou. Predstavuje to veľmi výrazný odklon od postupne sa zvyšujúcich, ale vo všeobecnosti stabilných úverov pre podniky v posledných rokoch.

(20) ()    V prípade Malty ide o približné vyjadrenie, keďže nie sú k dispozícii údaje o hrubom disponibilnom príjme domácností zo sektorových národných účtov Eurostatu. Odhad bol získaný na základe pomeru hrubého disponibilného príjmu domácností k HDP vypočítaného na základe údajov Eurostatu o skutočnom hrubom disponibilnom príjme domácností na obyvateľa (B6G_R_HAB).

(21) ()    Podiel zmlúv s pohyblivou úrokovou sadzbou na nové úvery na bývanie je prinajmenšom od roku 2013 buď nad úrovňou 90 % alebo sa k nej približuje v Bulharsku, na Cypre, vo Fínsku a v Lotyšsku.

(22) ()    Rozdiely v oceňovaní cien obytných nehnuteľností sa vypočítavajú s ohľadom na referenčné hodnoty v záujme zachytenia účinkov špecifických pre jednotlivé krajiny. Odchýlky v syntetickom ocenení sú založené na medzere, ktorá vznikla v dôsledku rôznych referenčných hodnôt: i) odchýlka v pomere medzi cenami a príjmami od dlhodobých priemerných hodnôt; ii) odchýlka v pomere medzi cenami a výškou nájomného od dlhodobých priemerných hodnôt; iii) odchýlka od referenčných hodnôt založených na regresii pri zohľadnení ekonomických fundamentov dopytu a ponuky [pozri N. Philiponnet a A. Turrini (2017), Assessing House Price Developments in the EU (Posúdenie vývoja cien obytných nehnuteľností v EÚ), diskusný dokument Európskej komisie č. 048, máj 2017]. Pri výpočte referenčných hodnôt založených na regresii sú cyklické vysvetľujúce premenné filtrované cez Hodricko-Prescottov filter, aby pokryli ich volatilitu.

(23) ()    Odhady cenovej úrovne sa získavajú na základe údajov z národných účtov a zo sčítania obyvateľstva, alebo ak takéto údaje nie sú k dispozícii, na základe informácií uverejnených na webových sídlach realitných agentov. Pozri J. C. Bricongne et al. (2019), Assessing House Prices: Insights from „Houselev“, a Dataset of Price Level Estimates (Posúdenie cien obytných nehnuteľností: informácie z „Houselev“, súboru údajov o odhadoch úrovne cien), European Economy, diskusný dokument č. 101, júl 2019.

(24) ()    Makroprudenciálne opatrenia monitoruje Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB). ESRB vydal v septembri 2019 varovania a odporúčania pre jednotlivé krajiny (deväť členských štátov EÚ) týkajúce sa strednodobých slabých miest v sektore obytných nehnuteľností: odporúčania pre Belgicko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko a Švédsko a varovania pre Česko, Francúzsko a Nemecko. Všetkým štátom z prvej skupiny boli už v novembri 2016 doručené varovania ESRB a to isté platí aj pre Rakúsko. Nariadenie o postupe pri makroekonomickej nerovnováhe [nariadenie (EÚ) č. 1176/2011] obsahuje výzvu pre Komisiu, aby zohľadnila všetky varovania alebo odporúčania, ktoré ESRB adresuje členským štátom, ktoré sú predmetom hĺbkového preskúmania. Aktualizácia správy na rok 2019 sa očakáva začiatkom roka 2022.

(25) ()    ECB (2021): Financial Stability Review (Správa o finančnej stabilite), máj 2021, na základe globálneho monitora majetku určeného na podnikanie RICS.

(26) ()    V Bulharsku je riziko vyplývajúce z menového zloženia zahraničného dlhu znížené vďaka režimu menovej rady. V prípade Bulharska a Chorvátska môže okrem toho vstup do ERM II zmierniť riziká ohrozujúce udržateľnosť dlhovej služby vďaka nižším rizikovým prirážkam.

(27) ()    Podiel verejného dlhu denominovaného v cudzej mene dosahoval v júli 2021 tieto hodnoty: Bulharsko 82 %, Chorvátsko 72,1 %, Rumunsko 51,1 %, Poľsko 22,9 %, Maďarsko 21,7 %, Švédsko 20 %, Dánsko 10,1 %, Česko 8 %.

(28) ()    Európska komisia (2021), The 2021 Stability and Convergence Programmes: an Overview, with an Assessment of the Euro Area Fiscal Stance (Programy stability a konvergenčné programy v roku 2021: prehľad s posúdením zámerov fiškálnej politiky eurozóny).

(29) ()    ECB (2021), Financial Stability Review (Správa o finančnej stabilite).

(30) ()    MMF (2021), Fiscal Monitor (Fiškálny monitor), apríl 2021.

(31) ()    V júli 2021 Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zverejnil výsledky stresového testu v rámci celej EÚ zahŕňajúceho 50 bánk z 15 krajín EÚ a EHP, ktoré pokrývajú 70 % aktív bankového sektora EÚ. Tento postup sa osobitne zameral na úvery, na ktoré sa vzťahujú moratóriá, a úvery s verejnými zárukami. V tohtoročnom stresovom teste sa zohľadňoval predĺžený scenár krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v prostredí „nižších úrokových sadzieb za dlhšie obdobie“, v ktorom sa počas troch rokov predpokladal pokles HDP EÚ o 3,6 %. Výsledky naznačujú, že bankový sektor EÚ by zostal nad podielom vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 10 % s vyčerpaním kapitálu vo výške 265 miliárd EUR oproti počiatočnému podielu vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 15 %. Väčšina prípadov vyčerpania kapitálu by sa vysvetlila úverovými stratami. Výsledkom scenára by bolo aj výrazné zníženie príspevku ziskov z pokračujúcich operácií, najmä z čistého príjmu z úrokov.

(32) ()    Medián rentability vlastného kapitálu bánk v EÚ klesol z 5,8 % v roku 2019 na 2,7 % v roku 2020. V druhom štvrťroku 2021 však stúpol na 7,1 %.

(33) ()    Nesplácané úvery sú v súbore pomocných ukazovateľov hodnotiacej tabuľky vymedzené ako percentuálny podiel celkových hrubých nesplácaných úverov a preddavkov na celkových hrubých úveroch a preddavkoch (hrubá účtovná hodnota) pre sektor vykazovania „domáce bankové skupiny a samostatné banky, dcérske spoločnosti riadené zo zahraničia a pobočky riadené zo zahraničia, všetky inštitúcie“. Harmonizované údaje o podiele nesplácaných úverov sú k dispozícii len od roku 2014. Pokiaľ teda ide o údaje týkajúce sa „vrcholu“, graf 2.5.1 b znázorňuje podiel hrubých nesplácaných dlhových nástrojov (NDN) na celkových hrubých dlhových nástrojoch, pričom tieto údaje sú dostupné za dlhšie časové obdobie a okrem úverov sa týkajú aj iných dlhových nástrojov v držbe bankového sektora. Podiel iných dlhových nástrojov je zvyčajne o niečo nižší než podiel nesplácaných úverov, najmä preto, že menovateľ je väčší, t. j. suma hrubých dlhových nástrojov je väčšia než suma celkových úverov. Rozdiel medzi týmito dvoma podielmi predstavuje momentálne päť percentuálnych bodov v prípade Grécka a dva percentuálne body v prípade Cypru, kým v prípade väčšiny krajín je pod úrovňou jedného percentuálneho bodu.

(34) ()    Graf 2.5.1 b vychádza z údajov za 1. štvrťrok 2021, keď bol podiel nesplácaných úverov v Grécku na úrovni 26 %. Údaje za 2. štvrťrok 2021 zverejnené po dátume uzávierky správy o mechanizme varovania (22. októbra 2021) poukazujú na veľmi výrazné zníženie podielu nesplácaných úverov k úrovni 16 % (predbežná hodnota).

(35) ()    Úvery 2. fázy sú úvery, ktorých úverové riziko sa významne zvýšilo od jeho prvotného vykázania, ale na rozdiel od 3. fázy sa úvery ešte nepovažujú za úverovo znehodnotené alebo za úvery v stave zlyhania.

(36) ()    ECB (2021), Financial Stability Review (Správa o finančnej stabilite), máj 2021.

(37) ()    Údaje z eurozóny potvrdzujú, že zvýšenie podielu úverov 2. fázy bolo výraznejšie v sektoroch, ktoré boli viac ovplyvnené pandémiou a obmedzeniami mobility, napr. v oblasti ubytovacích služieb zo 7 % v roku 2019 na 25 % v roku 2020 a v oblasti umenia a zábavy zo 6 % v roku 2019 na 23 % v roku 2020. ECB (2021): Financial Stability Review (Správa o finančnej stabilite), máj 2021. Podobné trendy sa prejavujú aj v nedávnych údajoch o nesplácaných úveroch. Z prehľadu rizík EBA za 2. štvrťrok 2021 vyplýva, že odchýlky v kvalite aktív sa naprieč sektormi zvyšujú. V oblasti ubytovacích a stravovacích služieb sa napríklad podiel nesplácaných úverov ďalej zvýšil z 9 % v 1. štvrťroku 2021 na 9,6 % v 2. štvrťroku 2021 a v oblasti umenia, zábavy a rekreácie zo 7,9 % na 8,2 %. 

(38) ()    ECB (2021), Financial Stability Review (Správa o finančnej stabilite), máj 2021.

(39) ()    EIOPA (2021), Financial Stability Report (Správa o finančnej stabilite), júl 2021.

(40) () Správa o dohľade po skončení programu z jesene 2021 týkajúca sa Írska sa zaoberá aj niektorými zraniteľnosťami zdôraznenými v správe o mechanizme varovania.

(41) ()    O niektorých slabých miestach zdôraznených v tejto správe o mechanizme varovania sa diskutuje v 12. správe o posilnenom dohľade týkajúcej sa Grécka.

(42) ()    Podľa Európskej centrálnej banky nesplácané úvery ako podiel na celkových hrubých úveroch a preddavkoch na konsolidovanom základe (t. j. vrátane pokladničnej hotovosti v centrálnych bankách a iných vkladov na požiadanie v menovateli). Tento údaj sa líši od údaja vykázaného v rámci sprísneného dohľadu, ktorý zodpovedá podielu nesplácaných úverov na celkových hrubých klientskych úveroch na samostatnom základe, ako uvádza Bank of Greece.

(43) ()    Správa o dohľade po skončení programu z jesene 2021 týkajúca sa Cypru sa zaoberá aj niektorými zraniteľnosťami zdôraznenými v správe o mechanizme varovania.

(44) ()    Správa o dohľade po skončení programu z jesene 2021 týkajúca sa Portugalska sa zaoberá aj niektorými zraniteľnosťami zdôraznenými v správe o mechanizme varovania.