(1)

Podľa schengenského acquis sa štátni príslušníci tretích krajín s oprávneným pobytom v Únii a štátni príslušníci tretích krajín, ktorí oprávnene vstúpili na územie členského štátu, môžu slobodne pohybovať na území všetkých ostatných členských štátov počas 90 dní v rámci obdobia 180 dní.

(2)

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 30. januára 2020 vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s globálnym šírením koronavírusu 2 spôsobujúceho ťažký akútny respiračný syndróm (SARS-CoV-2), ktorý vyvoláva ochorenie COVID-19. WHO 11. marca 2020 dospela k záveru, že ochorenie COVID-19 možno charakterizovať ako pandémiu.

(3)

S cieľom obmedziť šírenie vírusu prijali členské štáty rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na cestovanie na územie členských štátov a v rámci nich, ako napríklad obmedzenia vstupu alebo požiadavky, aby cezhraniční cestujúci absolvovali karanténu. Takéto obmedzenia majú škodlivý vplyv na občanov a podniky, najmä cezhraničných pracovníkov a pracovníkov dochádzajúcich do zamestnania alebo sezónnych pracovníkov.

(4)

Rada 13. októbra 2020 prijala odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (2).

(5)

Rada 30. októbra 2020 prijala odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1632 (3) o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 v schengenskom priestore, v ktorom odporučila členským štátom, ktoré sú viazané schengenským acquis, aby uplatňovali zásady, spoločné kritériá, spoločné prahové hodnoty a spoločný rámec opatrení stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2020/1475.

(6)

Mnohé členské štáty začali alebo plánujú začať iniciatívy týkajúce sa vydávania potvrdení o očkovaní. Aby sa však tieto potvrdenia o očkovaní mohli účinne využívať v súvislosti v cezhraničným cestovaním v rámci Únie, musia byť plne interoperabilné, kompatibilné, bezpečné a overiteľné. Je potrebné, aby sa členské štáty dohodli na spoločnom prístupe, pokiaľ ide o obsah, formát, zásady, technické normy a úroveň ochrany takýchto potvrdení.

(7)

Už teraz niekoľko členských štátov oslobodilo očkované osoby od určitých ▌obmedzení voľného pohybu v rámci Únie . ▌Členské štáty by mali uznávať dôkaz o očkovaní ako základ pre oslobodenie od ▌obmedzení voľného pohybu zavedených v súlade s právom Únie s cieľom obmedziť šírenie ochorenia COVID-19, ako sú požiadavky na absolvovanie karantény/samoizolácie alebo na testovanie na diagnostikovanie infekcie vírusom SARS-CoV-2, a malo by sa od nich vyžadovať, aby za rovnakých podmienok uznávali aj platné potvrdenia o očkovaní vydané inými členskými štátmi v súlade s  týmto nariadením . Toto uznávanie by malo prebiehať za rovnakých podmienok, čo znamená, že napríklad ak členský štát považuje za dostatočné podanie jednej dávky vakcíny, mal by tak postupovať aj v prípade držiteľov potvrdenia o očkovaní, v ktorom sa uvádza podanie jednej dávky tej istej vakcíny. Z dôvodu verejného zdravia by sa táto povinnosť mala obmedziť na osoby, ktorým boli podané vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorým bolo udelené povolenie na uvedenie na trh podľa nariadenia ▌(ES) č. 726/2004 , alebo vakcíny, ktoré boli zaradené do zoznamu látok na núdzové použitie WHO . ▌V nariadení (EÚ) 2021/xxxx z xx 2021 sa stanovuje rámec pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, vykonaní testu a prekonaní ochorenia s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19. Vzťahuje sa na občanov Únie a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie.

(8)

V súlade s článkami 19, 20 a 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, môžu štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia, voľne cestovať na území ostatných členských štátov.

(9)

Bez toho, aby boli dotknuté spoločné opatrenia týkajúce sa prekračovania vnútorných hraníc osobami stanovené v schengenskom acquis, najmä v nariadení (EÚ) 2016/399, a na účely uľahčenia cestovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú právo na takéto cestovanie, na území členských štátov by sa mal rámec pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní, testovaní a prekonaní ochorenia COVID-19 stanovený v nariadení (EÚ) 2021/xxxx vzťahovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa ešte uvedené nariadenie nevzťahuje, a to za predpokladu, že sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu alebo v ňom majú oprávnený pobyt a sú oprávnení cestovať do iných členských štátov v súlade s právom Únie.

(10)

Aby sa však tieto potvrdenia mohli účinne využívať v súvislosti v cezhraničným cestovaním, musia byť plne interoperabilné. Všetky dopravné uzly v Únii, ako sú letiská, prístavy, železničné a autobusové stanice, na ktorých sa overuje osvedčenie, by mali uplatňovať štandardizované a spoločné kritériá a postupy overovania osvedčenia EÚ pre COVID-19 na základe usmernení vypracovaných Komisiou.

(11)

Toto nariadenie je určené na uľahčenie uplatňovania zásad proporcionality a nediskriminácie, pokiaľ ide o možné obmedzenia voľného pohybu a iných základných práv v dôsledku pandémie, pričom jeho cieľom je vysoká úroveň ochrany verejného zdravia, a nemalo by sa chápať tak, že má uľahčovať alebo podporovať prijímanie cestovných obmedzení voľného pohybu alebo obmedzení iných základných práv v reakcii na pandémiu. Okrem toho akákoľvek potreba overenia potvrdení stanovených nariadením (EÚ) 2021/xxx nemôže byť sama osebe dôvodom na dočasné obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach. Kontroly na vnútorných hraniciach by mali zostať krajným opatrením s výhradou osobitných pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc) (4).

(12)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude implementovať.

(13)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (5); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Hoci sa toto nariadenie na Írsko nevzťahuje, na účely uľahčenia cestovania v rámci Únie by aj Írsko mohlo vydávať potvrdenia, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky ako požiadavky na ▌osvedčenie EÚ pre COVID-19 , štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Írska alebo v ňom majú oprávnený pobyt, a členské štáty by takéto osvedčenia mohli uznávať. Írsko by tiež mohlo uznávať potvrdenia vydané členskými štátmi štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich území alebo v nich majú oprávnený pobyt.

(14)

Pokiaľ ide o Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý predstavuje vývoj schengenského acquis v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.

(15)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(16)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (7).

(17)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (8).

(18)

V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (9) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov, ktorí zaujali stanovisko […],