Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke — Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022

[COM(2021) 740 final]

(2022/C 275/09)

Spravodajkyňa:

Judith VORBACH

Konzultácia	Európska komisia, 21. 1. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	140/5/38

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EÚ čelila nepriaznivému vývoju a krízam už dávno pred vypuknutím pandémie COVID-19. V roku 2020 upadla EÚ do najhlbšej recesie vo svojich dejinách, pričom existujúce problémy stále neboli ani zďaleka vyriešené. EÚ prijala nebývalé podporné opatrenia s cieľom zmierniť dôsledky a odvrátiť situáciu nestability. Proti pandémii je však možné bojovať len na nadnárodnej úrovni. EHSV preto vyzýva na prezieravú spoluprácu na politike EÚ v oblasti zdravia, zvýšenie miery zaočkovanosti a prijatie globálneho prístupu s cieľom nastoliť na úrovni EÚ otvorenú diskusiu o dočasnej a dobrovoľnej výnimke z dohody TRIPS.

1.2.

EHSV sa zasadzuje za politiku zameranú na prosperitu a podporuje program EÚ pre konkurencieschopnú udržateľnosť. Na dosiahnutie zamýšľaných posilňujúcich účinkov a úspešnej transformácie treba jeho štyrom rozmerom – environmentálnej udržateľnosti, produktivite, spravodlivosti a makroekonomickej stabilite, ako aj konkurencieschopnosti venovať rovnakú pozornosť. Napríklad spravodlivosť a sociálna udržateľnosť sú kľúčovými prvkami konkurencieschopnosti a naopak. Čím je zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti slabšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že rozdiely sa budú prehlbovať a akceptácia naopak oslabovať, najmä čo sa týka transformácie hospodárstva s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu.

1.3.

Jednou z našich výziev je v čo najväčšej možnej miere oddeliť hospodársku prosperitu od zhoršovania životného prostredia. V tejto veci je opäť potrebný celostný prístup zohľadňujúci všetky druhy environmentálnych škôd. Záväzky k zabezpečeniu sociálneho blahobytu nesmú skončiť len ako prázdne slogany. Zásadný význam má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie úsilia aj ziskov z transformácie. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité mať v Európe zdravé podnikateľské prostredie a udržať silné priemyselné hodnotové reťazce, a vyzýva vedúcich predstaviteľov európskeho priemyslu, aby sa usilovali o dosiahnutie udržateľnosti. Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach je nutné navrhnúť tak, aby bol účinný, a opatrenia štátnej pomoci treba prepojiť s vytváraním kvalitných pracovných miest, rešpektovaním práv zamestnancov a plnením daňových povinností. EHSV napokon zdôrazňuje, že žiaden posun smerom k environmentálnemu zdaňovaniu by nemal mať regresívne distribučné účinky ani by nemal spôsobovať energetickú chudobu.

1.4.

EHSV víta návrhy Komisie týkajúce sa reforiem, investícií a podpory spravodlivého jednotného trhu s cieľom zabezpečiť silný hospodársky základ. Kroky na podporu jednotného trhu a zlepšenie podnikateľského prostredia majú zásadný význam z hľadiska podpory inovácie a produktivity. Stratégia spravodlivej produktivity je navyše v dlhodobom horizonte kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti a vzostupnej konvergencie. Sociálne a pracovné práva sú síce zásadne dôležité, ale nie sú súčasťou ústavne chránených slobôd vnútorného trhu. EHSV požaduje, aby sa predložili vhodné návrhy na zaručenie dodržiavania vnútroštátnych predpisov, ktoré nie sú chránené zmluvou. Odporúča, aby sa zmiernil nepriaznivý dosah prudkého zvyšovania cien energie na výrobu a distribúciu a víta dôkladnejšie monitorovanie rizík na finančných trhoch vyplývajúcich z klimatickej krízy. Prehĺbenie únie kapitálových trhov a bankovej únie by malo konsolidovať možnosti financovania, podporiť investičné úsilie a zvýšiť odolnosť.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že súbežné úsilie o dosiahnutie spravodlivej a náležitej zelenej a digitálnej transformácie, ktoré si vyžaduje udržateľné sociálne podmienky, bude zároveň základom budúcej prosperity a odolnosti. Základom odolnosti a inkluzívneho rastu sú správne navrhnuté politiky trhu práce a systémy sociálnej ochrany. EHSV plne súhlasí s tým, že členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o zlepšenie výsledkov dosahovaných vo svojich systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj s tým, že je potrebné zabezpečiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu. EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala distribučné účinky vyplácaných prostriedkov z viacročného finančného rámca (VFR) a nástroja NextGenerationEU a aby zabezpečila, že budú prispievať k rozvoju ekologickejšieho a digitalizovaného hospodárstva, ako aj k vzostupnej sociálnej konvergencii.

1.6.

Predpokladmi pre udržateľné verejné rozpočty sú hospodárska obnova a stabilný inkluzívny rast. Preto je naďalej potrebná politika, ktorá je tomu nápomocná a pripravená reagovať na pretrvávajúce turbulencie. EHSV víta, že sa aj naďalej uplatňuje všeobecná úniková doložka. Pri jej rušení bude potrebné brať do úvahy úroveň hospodárskej činnosti, zamestnanosti a chudoby v porovnaní so stavom pred krízou. EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby pred nadobudnutím účinnosti modernizovaného rámca predložila usmernenia pre prechodné obdobie. EHSV varuje pred presadzovaním politík smerujúcich k znižovaniu súčasných výdavkov na sociálne, vzdelávacie a zdravotné účely a požaduje spravodlivé príjmové politiky. Vzhľadom na to, že pri dohľade v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) sa dostatočne nezohľadňovali interakcie medzi novými vynárajúcimi sa hospodárskymi výzvami, EHSV požaduje, aby sa monitorovala aj sociálna nerovnováha.

1.7.

EHSV vníma, že vstupujeme do novej fázy hospodárskej politiky a že vyvíjajúci sa európsky semester 2022 je príležitosťou na posilnenie hospodárskej, environmentálnej a sociálnej súdržnosti. Vyvážený prístup programu konkurencieschopnej udržateľnosti by sa mal premietnuť do nadchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom do celého procesu mali byť už dávno vo väčšej miere zapojení sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť. Tým, že sa vyplácanie prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podmienilo uskutočnením ohlásených reforiem, nadobúdajú odporúčania pre jednotlivé krajiny väčšiu politickú váhu. Hoci vítame posilnenie dôrazu na zásady Európskeho piliera sociálnych práv, stále nie je jasné, do akej miery sa to skutočne prejaví v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v plánoch obnovy a odolnosti. Správu hospodárskych záležitostí je potrebné integrovať do procesu európskeho semestra takým spôsobom, aby sa zabezpečilo demokratické zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EÚ čelila nepriaznivému hospodárskemu a sociálnemu vývoju a krízam už pred vypuknutím pandémie COVID-19. Po dlhom období hospodárskeho poklesu po kríze na finančných trhoch v roku 2008 sa EÚ hospodársky napokon zotavila v roku 2014, odkedy sa tešila obdobiu rastu a zvyšovania zamestnanosti. Verejné investície však poklesli pod úrovne potrebné na udržanie stabilných zásob verejného kapitálu v pomere k HDP. Hoci EÚ ako celok vo svetovom meradle relatívne prosperuje, rozdiely medzi krajinami a regiónmi, ako aj nerovnosti a rodové rozdiely uprostred našich spoločností naďalej pretrvávali. Hrozba klimatickej krízy, ako aj výzvy prichádzajúce s technologickými zmenami, boli už zrejmé.

2.2.

V marci 2020 situáciu dramaticky zmenila pandémia COVID-19 a opatrenia prijaté na jej obmedzenie. EÚ postihla „recesia historických rozmerov“ (1), pričom existujúce výzvy stále neboli ani zďaleka vyriešené. Bezprecedentná však nebola len pandémia a jej vplyv – EÚ takisto v bezprecedentnom rozsahu prijala opatrenia solidarity na zmiernenie týchto ťažkostí vrátane aktivovania všeobecnej únikovej doložky a nástroja SURE (2). EHSV osobitne oceňuje skutočnosť, že EÚ dokázala uprostred takejto závažnej krízy pripraviť a schváliť takú rozsiahlu iniciatívu, akou je NextGenerationEU. Cieľom tejto iniciatívy nie je len prekonať krízu, ale aj – celkom správne – prispieť k zvládnutiu procesu transformácie. Účinok všeobecne nápomocného a súdržného politického prístupu v podobe posilnenia dôvery dokázal úspešne stlmiť sociálno-ekonomické následky krízy, ktoré by inak mohli vyústiť do hospodárskej a politickej destabilizácie.

2.3.

Úzke prepojenie medzi hospodárstvom a pandémiou sa jasne prejavilo aj pri hospodárskom zotavení po zlepšení epidemiologickej situácie v polovici roku 2021. V prognóze z jesene 2021 sa na rok 2022 predpovedá prechod od zotavenia k expanzii a rastu na úrovni 4,3 %, pričom tomuto oživeniu má zodpovedať aj následné vytváranie pracovných miest (3). Vzhľadom na novú vlnu pandémie v novembri 2021 a variant omikron sa tento pozitívny výhľad, žiaľ, nemusí naplniť. EHSV poukazuje na vysokú mieru neistoty a na významný vplyv pandémie na hospodársku činnosť.

2.4.

Bojovať proti pandémii a predchádzať vzniku nových variantov vírusu nie je možné len na vnútroštátnej úrovni. Naopak, je na to potrebný nadnárodný prístup. EHSV vyzýva na úzku a výhľadovo zameranú spoluprácu v oblasti zdravotnej politiky EÚ, ktorá pomôže nielen prekonať zdravotnú krízu, ale aj zmierniť jej vplyv na hospodárstvo. EHSV odporúča, aby naďalej ostalo hlavnou prioritou zvyšovanie úrovne zaočkovanosti, a požaduje globálny prístup, v neposlednom rade aj preto, lebo celosvetový dostatok dodávok očkovacích látok je aj vo vlastnom záujme EÚ. Preto EHSV žiada Komisiu, aby viedla na úrovni EÚ otvorenú diskusiu o dočasnej a dobrovoľnej výnimke z dohody TRIPS, ktorá by sa vzťahovala na vakcíny, lieky a testy na COVID-19 (4).

2.5.

EHSV víta viacrozmerný prístup programu konkurencieschopnej udržateľnosti predostretý v prieskume udržateľného rastu. Je to v súlade s politickým prístupom zameraným na prosperitu, ktorý EHSV presadzoval vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, kde požadoval zohľadňovanie viacerých cieľov, ako je environmentálna a sociálna udržateľnosť, udržateľný a inkluzívny rast, plná zamestnanosť a kvalitné pracovné miesta, spravodlivé prerozdeľovanie, zdravie a kvalita života, stabilita finančných trhov, cenová stabilita, vyvážený obchod na základe spravodlivých a konkurencieschopných priemyselných a hospodárskych štruktúr a stabilné verejné financie. Tieto ciele sú takisto v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a sú navzájom veľmi úzko prepojené. Na dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva v roku 2050 je zásadne dôležitý napríklad prístup udržateľného rastu, ktorý presahuje rámec jediného cieľa spočívajúceho v raste HDP.

2.6.

Okrem toho sú štyri rozmery programu konkurencieschopnej udržateľnosti – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita – navzájom úzko prepojené a rovnako dôležité. Všetky sú súčasťou jednej skladačky a žiaden z nich nemôže existovať bez ostatných, takže ani žiaden z nich nie je podriadený inému. Komisia celkom správne zdôrazňuje, že tieto rozmery by sa mali vzájomne posilňovať. EHSV to víta, ale poukazuje na nebezpečenstvo protichodných účinkov. Čím je zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti slabšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa vyskytnú nepomery medzi týmito štyrmi rozmermi.

2.7.

EHSV takisto upozorňuje, že – okrem vzájomnej prepojenosti týchto štyroch rozmerov – s nimi na dôvažok úzko súvisí aj konkurencieschopnosť, ktorá je pre ne rovnako dôležitá, ako aj vyvážený obchod, ktorý je jedným z hlavných hospodárskych cieľov. Napríklad spravodlivosť a sociálna udržateľnosť sú kľúčovými prvkami konkurencieschopnosti a naopak. Európsky sociálny model, a najmä Európsky pilier sociálnych práv, sú ústrednými prvkami konkurencieschopnosti EÚ. Podobne vyvážený obchod založený na spravodlivej, konkurencieschopnej priemyselnej a hospodárskej štruktúre je zasa dôležitým predpokladom inkluzívneho rastu, spravodlivosti a sociálnej udržateľnosti EÚ.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Environmentálna udržateľnosť

3.1.1.

Jednou z hlavných výziev tohto storočia je v čo najväčšej možnej miere oddeliť hospodársku prosperitu od ohrozovania a ničenia životného prostredia. EHSV plne súhlasí s Komisiou, že zmeny klímy a zhoršovanie životného prostredia si vyžadujú okamžité kroky. Zatiaľ čo EHSV plne podporuje cieľ boja proti klimatickej kríze, vyzýva na uplatnenie celostného prístupu, v rámci ktorého sa berú do úvahy všetky typy environmentálnych škôd, ako je ohrozenie biodiverzity, vody a pôdy, znečisťovanie ovzdušia a jadrový odpad, ako aj iné druhy toxického odpadu.

3.1.2.

Komisia celkom oprávnene poukazuje na sociálny a hospodársky rozmer tejto transformácie a zdôrazňuje význam zabezpečenia prosperity a blahobytu. EHSV zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby tieto vyhlásenia neostali len prázdnymi sloganmi, a žiada Komisiu, aby zabezpečila podrobné zmapovanie a analýzu dosahu transformácie na zamestnanosť a zručnosti (5). Je takisto kľúčové zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie úsilia i ziskov z transformácie. V tomto smere EHSV zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu sociálneho dialógu, plného rešpektovania autonómie sociálnych partnerov, posilnenia kolektívneho vyjednávania, spoľahlivého riadenia podnikov za účasti pracovníkov (6) a zapojenia sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do tvorby politiky. Tým sa zabezpečí nielen zodpovednosť, ale predovšetkým je to nevyhnutne potrebné na zaistenie vyváženého a inkluzívneho procesu transformácie.

3.1.3.

Takéto zapojenie je obzvlášť potrebné zintenzívniť v prípade balíka návrhov Fit for 55, ktorý obsahuje veľký počet ďalekosiahlych politických návrhov. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité udržať v Európe silné priemyselné hodnotové reťazce, a vyzýva vedúcich predstaviteľov európskeho priemyslu, aby sa usilovali o environmentálnu udržateľnosť. Navrhovaný mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach má potenciál zabezpečiť väčšiu spoľahlivosť zamestnania v podnikoch, ktoré prešli transformáciou z hľadiska šetrnosti ku klíme, a je preto kľúčový a musí sa koncipovať tak, aby bol účinný. V súvislosti s akýmkoľvek posunom smerom k environmentálnemu zdaňovaniu, ako je napríklad vyberanie daní za znečisťujúce činnosti, je nevyhnutné zabrániť regresívnym distribučným účinkom a energetickej chudobe. V tejto súvislosti treba venovať pozornosť otázke daňového zaťaženia práce.

3.1.4.

Komisia poukazuje na to, že dosiahnutie ambícií programu Európskej zelenej dohody si vyžiada významné investície vo výške až 520 miliárd EUR ročne. Ďalej budú potrebné investície sprevádzajúce transformácie trhu práce. V tejto súvislosti EHSV poukazuje na ďalšie investičné potreby vzhľadom na digitálnu transformáciu, ako aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnej ochrany a výskumu a vývoja. EHSV zdôrazňuje, že na zabezpečenie dostatočnej úrovne investícií je veľmi dôležité presmerovať a zintenzívniť súkromné aj verejné investície. Avšak dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti predstavuje verejný statok, ktorý so sebou prináša riziko zlyhania trhu.

3.1.5.

Súkromné investície zohrávajú v hospodárskom cykle kľúčovú úlohu, a to pri podpore hospodárskeho rozvoja a tvorbe pracovných miest. Investície, a najmä inovácie zo strany súkromného sektora sú potrebné na dosiahnutie cieľa environmentálnej udržateľnosti, napríklad v oblasti nových batérií pre automobily a výroby ocele s nulovými emisiami CO2. EHSV poukazuje na potrebu zdravého podnikateľského prostredia a víta úsilie o nasmerovanie súkromného financovania do odolnosti voči zmene klímy a na podporu environmentálnej udržateľnosti, ako sa plánuje v novej stratégii udržateľného financovania (7). EHSV takisto podporuje úlohu verejného sektora – najmä programu InvestEU a príslušných opatrení nástroja NextGenerationEU – pri podpore súkromných investícií poskytovaním cielenej podpory pri plnom dodržaní článku 107 ZFEÚ. EHSV však požaduje, aby boli opatrenia štátnej pomoci prepojené s vytváraním kvalitných pracovných miest a s rešpektovaním práv zamestnancov a noriem týkajúcich sa životného prostredia a s plnením daňových povinností.

3.2.   Produktivita

3.2.1.

Produktivita sa týka efektívnosti hospodárskej výroby a je v zásade vymedzená pomerom výstupov k vstupom. Spravodlivý a udržateľný rast produktivity prispieva v dlhodobom horizonte ku konkurencieschopnosti, prosperite a vzostupnej konvergencii. Snaha o dosiahnutie produktivity nespravodlivým a neudržateľným spôsobom by však mohla vyvolať väčší tlak na zamestnancov a zamestnávateľov, pričom by sa poškodila udržateľnosť životného prostredia, narušila hospodárska súťaž, zväčšili nerovnosti a mohlo by to brániť procesu transformácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV víta prístup Komisie zameraný na zvyšovanie produktivity spôsobom orientovaným na prosperitu, a to prostredníctvom podpory vyspelých technológií a inovácií, posilňovania ľudských zručností, zintenzívnenia odbornej prípravy a vzdelávania, posilnenia prenosu a zhodnotenia vedomostí a presadzovania efektívneho využívania zdrojov. EHSV poukazuje najmä na skutočnosť, že sociálna udržateľnosť je takisto dôležitým prvkom stratégie spravodlivej produktivity.

3.2.2.

EHSV zdôrazňuje potrebu nových investícií všeobecne a osobitne v digitálnom odvetví a výslovne podporuje výzvu Komisie, aby sa plány obnovy a odolnosti zamerali aj na budovanie a zavádzanie špičkových digitálnych kapacít. Plány obnovy a odolnosti vskutku môžu a aj by mali členským štátom pomôcť s vykonaním investícií a reforiem, ktoré – okrem iného – umožnia zaviesť umelú inteligenciu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, prostriedky kybernetickej bezpečnosti, mikroelektronické a elektronické komponenty a bezpečné pripojenie. Okrem posilnenia digitálnych zručností na všetkých úrovniach sa tým zabezpečí pevný základ pre zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, a tým sa podporí silný hospodársky základ a prosperita v dlhodobom horizonte.

3.2.3.

Spravodlivý a dobre fungujúci jednotný trh podporuje udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť. EHSV súhlasí s Komisiou, že dôležitými faktormi zlepšovania podnikateľského prostredia a zabezpečovania spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi sú dodržiavanie zásad právneho štátu, kvalitné a efektívne systémy súdnictva, účinné protikorupčné štruktúry, efektívna správa vrátane správy daní a rámce na boj proti praniu špinavých peňazí a podvodom. Žiaľ, stále existuje nerovnováha medzi hospodárskymi slobodami a právami v sociálnej oblasti a na trhu práce. Sociálne a pracovné práva sú zásadne dôležité, ale nie sú súčasťou ústavne chránených slobôd vnútorného trhu. Národné práva v oblasti ochrany zamestnancov sa niekedy klasifikujú ako administratívne prekážky trhu. V dôsledku toho mnohí pracovníci vnímajú vnútorný trh ako hrozbu. EHSV požaduje, aby sa predložili vhodné návrhy na nápravu tejto nerovnováhy a na zaručenie dodržiavania vnútroštátnych predpisov, ktoré nie sú chránené zmluvou. Okrem toho EHSV dôrazne odporúča dôsledne vyvíjať úsilie v rámci tzv. iniciatívy Nad rámec HDP (8).

3.2.4.

EHSV dôrazne odporúča riešiť nepriaznivé hospodárske a distribučné účinky prudkého zvyšovania cien energií. Tento rýchly nárast môže byť spôsobený intenzívnym obnovením hospodárskej činnosti a narušeniami na strane ponuky a môže sa vyrovnať, keď sa hospodársky vývoj väčšmi stabilizuje. Napriek tomu však spôsobuje okamžité zaťaženie na strane výroby aj v rámci konkurencieschopnosti priemyslu. Okrem toho veľkoobchodné ceny energie pravdepodobne ovplyvnia aj maloobchodné ceny, čo spôsobí väčší tlak na ceny potravín. Aj v prípade, že ide len o prechodné účinky, to môže tlačiť na pokles kúpnej sily miezd a domácnosti s nižšími príjmami tak môžu byť vystavené chudobe. EHSV podporuje úsilie o boj proti tomuto vývoju.

3.3.   Spravodlivosť

3.3.1.

Už dlho pred vypuknutím krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 zapríčiňovala problémy slabá sociálna ochrana spolu s nerovnováhami a nerovnosťami. Vzhľadom na to, že viac ako 20 % občanov EÚ je vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, ECB už v roku 2016 konštatovala, že distribúcia čistého bohatstva je „výrazne deformovaná“ (9). Podľa správy Svetovej banky o chudobe vo svete (2018) (10) sa za posledné tri desaťročia vymanila z absolútnej chudoby o niečo viac ako miliarda ľudí, a to najmä vďaka zmierneniu chudoby v Číne. Pandémia tento pozitívny trend spomalila. Bohatstvo je však stále sústredené u veľmi úzkej skupiny ľudí, pričom veľmi bohatí ľudia v skutočnosti za posledných 25 rokov nadobudli ešte viac bohatstva (11). Komisia oprávnene poukazuje na zväčšovanie nerovností v dôsledku pandémie. Nerovnosť nie je problémom len sama osebe, ale obmedzuje aj hospodársky rozvoj tým, že tlmí súkromný dopyt a pôsobí ako zdroj sociálneho napätia. Preto má zásadný význam posilňovanie kvalitných pracovných miest, ako aj dobré podmienky práce a odmeňovania, zamestnávanie znevýhodnených skupín a právo na kolektívne vyjednávanie. EHSV zdôrazňuje význam rešpektovania vnútroštátnych pracovnoprávnych vzťahov a autonómie sociálnych partnerov pri podpore takýchto politík.

3.3.2.

EHSV oceňuje vyhlásenie Komisie, že základom obnovy musí byť spravodlivosť. Vzhľadom na problematickú nerovnosť, znepokojujúce údaje o chudobe a politické napätie sú sociálna udržateľnosť, rodová rovnosť, rovnaké príležitosti, nediskriminácia a spravodlivé rozdelenie dôležitými cieľmi samy osebe. Preto EHSV dôrazne odporúča zamerať sa nielen na zelenú a digitálnu – tzv. dvojakú transformáciu, ale spoločne s ňou sa usilovať aj o sociálnu udržateľnosť. EHSV zdôrazňuje, že súbežné úsilie o dosiahnutie spravodlivej a náležitej zelenej a digitálnej transformácie, ktoré si vyžaduje udržateľné sociálne podmienky, bude zároveň základom budúcej prosperity a odolnosti.

3.3.3.

Základom odolnosti a inkluzívneho rastu sú správne navrhnuté aktívne politiky trhu práce, verejné služby zamestnanosti a systémy sociálnej ochrany, ktoré pomáhajú ľuďom chrániť ich životnú úroveň v časoch hospodárskych turbulencií a takisto aj v prípade individuálnej núdze. Zavedenie opatrení na zachovanie pracovných miest, ako sú režimy skráteného pracovného času, rozhodne pomohlo pri riešení negatívnych vplyvov krízy na trhoch práce. Hoci podpora príjmov a záchranné sociálne siete umožnili predísť veľkému prepadu príjmov, pandémia COVID-19 odhalila aj nedostatky v prístupe k sociálnej ochrane. EHSV požaduje vzostupnú sociálnu konvergenciu, ktorá prispeje k celkovej odolnosti EÚ voči krízam.

3.3.4.

Osobitnú pozornosť je nutné venovať tiež sociálnemu vplyvu digitálnej transformácie, v neposlednom rade aj preto, že pandémia tento proces urýchlila. EHSV víta skutočnosť, že Komisia poukazuje – okrem iného – na nerovnaký prístup k online vzdelávaniu, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky vrátane nízkej úrovne základných zručností, a tým môže prehĺbiť nerovnosti vo vzdelaní. EHSV plne súhlasí s tým, že členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o zlepšenie výsledkov dosahovaných v ich systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. V záujme riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a predchádzania prehlbovaniu sociálnych rozdielov sa musí uznať právo na celoživotné vzdelávanie a zabezpečiť prístup k tomuto typu vzdelávania. To treba podporiť z verejných zdrojov s cieľom pomôcť zodpovedným podnikom organizovať kvalitné celoživotné vzdelávanie. V snahe zmenšiť digitálnu priepasť je potrebné venovať dôkladnú pozornosť prístupnosti digitálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a pre starších občanov.

3.3.5.

Nový viacročný finančný rámec (VFR) a nástroj NextGenerationEU, ale najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytujú spolu až 1,824 bilióna EUR na podporu členských štátov pri riešení súčasných výziev. EHSV žiada Komisiu, aby kontrolovala riadne vykonávanie ohlásených politických opatrení v snahe zaistiť, že pridelené finančné prostriedky hmatateľne prispejú k cieľom zelenej a digitálnej transformácie. V rámci národných plánov obnovy a odolnosti by sa predovšetkým nemali akceptovať výdavky, ktoré už boli aj tak naplánované. Pomohlo by sa tým tiež vyhnúť sa potrebe zvýšiť príspevky členských štátov alebo znížiť výdavky z rozpočtu EÚ.

3.3.6.

Okrem toho je potrebné starostlivo monitorovať distribučné účinky vyplácaných prostriedkov a ich sociálny vplyv s cieľom zabezpečiť, že budú prispievať k vzostupnej sociálnej konvergencii. Komisia správne poukazuje na rozličné aspekty asymetrického vplyvu krízy na rôzne skupiny obyvateľstva, odvetvia a regióny. EHSV preto vyzýva na osobitné úsilie o ochranu domácností s nízkymi a so strednými príjmami a zraniteľných osôb, ktoré patria pri každej kríze či transformačnom procese medzi najviac postihnuté skupiny. Investície by sa mali financovať pod podmienkou, že v čistom vyjadrení povedú k zvýšeniu počtu pracovných miest pri súčasnom dodržiavaní práv zamestnancov. Z celkového hľadiska je dôležité, aby z dnešných výdavkov získali svoju finančnú hodnotu budúce generácie.

3.4.   Makroekonomická stabilita

3.4.1.

Otrasy spôsobené pandémiou neviedli len k zvýrazneniu už existujúcich zraniteľných miest a zastaveniu znižovania nerovnováhy medzi členskými štátmi, ale aj k väčšej neistote. Preto je potrebné nielen to, aby sa hospodárska a menová politika naďalej zameriavala na podporu, ale musí byť aj agilná a pripravená reagovať na prípadné turbulencie alebo otrasy a zabezpečovať EÚ potrebnú odolnosť. EHSV preto víta pokračovanie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky. Pri jej rušení bude potrebné brať do úvahy úroveň hospodárskej činnosti, ako aj údaje o zamestnanosti a chudobe v porovnaní s úrovňami pred krízou. Okrem toho je nutné obozretne koordinovať fiškálne politiky na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ako aj menové politiky, aby sa obojstranne posilňovali zamýšľané podporné a stabilizačné účinky.

3.4.2.

EHSV požaduje, aby sa v súlade s viacerými jeho stanoviskami (12) naplánoval prechod na správu hospodárskych záležitostí, ktorá by bola zameraná na prosperitu. Preto sa malo už dávno – po vynútenej prestávke v dôsledku pandémie – obnoviť preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí, aby sa v dobrých aj zlých časoch presadzovali vhodné fiškálne politiky. Nedostatky súčasného fiškálneho rámca boli zrejmé už v roku 2020 a kríza priniesla ešte vážnejšie výzvy. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu nesplní 23 členských štátov a dlhové kritérium 13 členských štátov.

3.4.3.

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné zdržať sa začatia postupu pri nadmernom deficite voči ktorémukoľvek členskému štátu, aj s jej odporúčaním, aby členské štáty naďalej poskytovali fiškálnu podporu a zároveň v strednodobom horizonte zabezpečovali fiškálnu udržateľnosť, ak to hospodárske podmienky umožnia. Je to v súlade s požiadavkou EHSV, aby sa podporoval udržateľný rast, čím by sa umožnilo posilnenie verejných financií (13). EHSV však tiež požaduje, aby sa uznalo, že je naliehavo potrebné zvýšiť investície, aby sa mohol uskutočniť proces transformácie. Navyše predtým, ako revidovaný rámec nadobudne účinnosť, by Komisia mala predložiť usmernenia pre prechodné obdobie, počas ktorého by sa nemal aktivovať postup pri nadmernom deficite a malo by byť možné použiť „doložku o nezvyčajnej udalosti“ v závislosti od jednotlivých krajín (14).

3.4.4.

EHSV súhlasí s Komisiou, že pri dohľade v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) sa možno dostatočne nezohľadňovali interakcie medzi novými vynárajúcimi sa hospodárskymi výzvami, najmä pokiaľ ide o tlaky na životné prostredie (15). Okrem toho je potrebné monitorovať sociálnu nerovnováhu, aby sa vyrovnala prevaha fiškálnych a makroekonomických požiadaviek (16). Keďže sociálna nerovnováha a nerovnováha v oblasti zamestnanosti môžu mať škodlivé cezhraničné účinky, je dôležité, aby sa odhalili a napravili už v počiatočnom štádiu. EHSV takisto víta prácu Komisie na zelenom rozpočtovaní.

3.4.5.

Predpokladmi pre udržateľné verejné rozpočty a tvorbu fiškálnych rezerv sú hospodárska obnova a stabilný inkluzívny rast. Keďže kľúčovú úlohu budú naďalej zohrávať vnútroštátne financované verejné investície, pre úspech transformačného procesu je rozhodujúce uplatňovanie tzv. zlatého pravidla bez ohrozenia strednodobej udržateľnosti verejných financií a hodnoty eura. V kontexte vysokej miery neistoty EHSV však zároveň varuje pred znižovaním súčasných výdavkov na sociálne, vzdelávacie a zdravotné účely. Pre predchádzanie sociálnym ťažkostiam, stabilizáciu dopytu a odolnosť voči akejkoľvek kríze sú kľúčové dobre fungujúce automatické stabilizačné mechanizmy. Na druhej strane, nespravodlivé daňové politiky spolu s daňovými podvodmi a agresívnym daňovým plánovaním ohrozujú fiškálne rezervy potrebné na reakciu v prípade otrasov a uskutočňovanie procesu transformácie. Preto sú pripomienky Komisie týkajúce sa strany príjmov vítané. To platí aj pre navrhované reformy v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pokiaľ ide o zvýšenie efektívnosti daňovej správy s cieľom zlepšiť výber daní a znížiť náklady podnikov a jednotlivcov na dodržiavanie predpisov.

3.4.6.

Dôležitým aspektom makroekonomickej stability je stabilita finančných trhov. Prehĺbenie únie kapitálových trhov a bankovej únie by sa malo zamerať na posilnenie spôsobov financovania a podporu prispievania súkromného sektora k investičnému úsiliu. Pri tom EHSV vyzýva na udržanie správnej rovnováhy medzi rozdeľovaním a znižovaním rizika a osobitne víta úsilie o posilnenie monitorovania systémových rizík vyplývajúcich z klimatickej krízy. Okrem toho je tiež dôležité zohľadniť riziká sociálnej udržateľnosti, ktoré v dôsledku prehlbovania rozdielov v ich rozložení ohrozujú sociálnu súdržnosť. Pri regulácii finančných trhov by sa zároveň mala uprednostňovať efektívnosť pred zložitosťou a zabezpečovať vysoká miera ochrany spotrebiteľa.

3.5.   Európsky semester sa vyvíja

3.5.1.

EHSV zdôrazňuje, že s nástrojom NextGenerationEU sa EÚ dostáva do novej fázy hospodárskej politiky a uskutočňuje rázny krok smerom k solidarite. Vyvíjajúci sa európsky semester 2022 je príležitosťou na posilnenie hospodárskej, environmentálnej a sociálnej súdržnosti. EHSV vyzýva na prijatie záväzku podporovať udržateľný a inkluzívny rast, plnú zamestnanosť a vytváranie kvalitných pracovných miest a presvedčivo posilniť svoj demokratický status. Okrem toho mali byť do procesu európskeho semestra už dávno vo väčšej zapojení sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť.

3.5.2.

Vzhľadom na využívanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom semestra EÚ nadobúda proces semestra väčší význam. Takisto prepojenie realizácie reforiem – stanovených v národných plánoch obnovy a odolnosti a do veľkej miery vychádzajúcich z odporúčaní pre jednotlivé krajiny – s vyplácaním tranží dodáva odporúčaniam pre jednotlivé krajiny väčšiu politickú váhu. V tomto kontexte je nevyhnutné užšie zapojenie sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do prípravy a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti. EHSV požaduje, aby sa pre takéto konzultácie stanovili minimálne normy (17). Prísne pravidlá politiky súdržnosti týkajúce sa konzultácií so zainteresovanými stranami, a najmä zásada partnerstva, by sa mali brať prinajmenšom ako vzor postupov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (18).

3.5.3.

V rôznych empirických štúdiách sa zdôrazňuje, že väčšina odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa dosiaľ zameriavala na posilňovanie konkurencieschopnosti a konsolidáciu verejných rozpočtov. EHSV vyzýva Komisiu, aby vyvážený prístup programu konkurencieschopnej udržateľnosti preniesla najmä do nadchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Osobitný dôraz by sa mal klásť na odporúčanie reforiem, ako sú aktívne a inkluzívne politiky trhu práce a systémy celoživotného vzdelávania vrátane rekvalifikačných programov a ponuky podpory pri zmene povolania aj pre znevýhodnené skupiny, ako napríklad osoby so zdravotným postihnutím a starší občania.

3.5.4.

EHSV víta najmä výsledok sociálneho samitu v Porte, konkrétne to, že revidovaný sociálny prehľad by mal pomáhať pri monitorovaní pokroku smerom k vykonávaniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv a že toto monitorovanie sa má začleniť do procesu európskeho semestra. Preto sa víta väčší dôraz na zásady piliera v spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2022, ako aj skutočnosť, že do analýzy sú zahrnuté hlavné ciele na rok 2030 a hlavné ukazovatele revidovaného sociálneho prehľadu. To, do akej miery sa tieto závery premietnu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a do plánov obnovy a odolnosti, však ostáva nejasné. Okrem toho by ako referenčné body mali slúžiť ciele udržateľného rozvoja.

3.5.5.

EHSV takisto požaduje reformy, ktorými sa zaručí účinné čerpanie finančných prostriedkov EÚ, napríklad na budovanie technických kapacít verejnej správy na riadenie investičných projektov, na systémy verejného obstarávania založené na zásade nie najlacnejšej, ale ekonomicky najvýhodnejšej ponuky s prihliadnutím na pracovné, sociálne a environmentálne aspekty a napokon na reformy zamerané na odstránenie ďalších nepeňažných prekážok účinnej investičnej politiky. Osobitne EHSV vyzýva aj Komisiu, aby predchádzala akémukoľvek zneužívaniu finančných prostriedkov a korupcii.

3.5.6.

Správu hospodárskych záležitostí, a najmä pravidlá rámca fiškálnej politiky je nutné začleniť do procesu európskeho semestra takým spôsobom, aby sa zabezpečilo demokratické zapojenie Európskeho parlamentu, národných parlamentov, sociálnych partnerov aj organizovanej občianskej spoločnosti. Okrem toho si aj ony vyžadujú reformy zamerané na presadzovanie mnohostranného a demokratického dialógu o makroekonomických, sociálnych a environmentálnych výzvach a na podporu koordinácie politík.

---

(1)  Hospodárska prognóza Európskej komisie, jar 2020.

(2)  Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii.

(3)  Hospodárska prognóza Európskej komisie, jeseň 2021.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Vyjsť z pandémie silnejší (SOC/700). (Ú. V. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 116).

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite (NAT/843) (Ú. V. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 101).

(6)  Stanovisko EHSV na tému Sociálny dialóg ako dôležitý pilier hospodárskej udržateľnosti (Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14).

(7)  Stanovisko EHSV na tému Obnovená stratégia udržateľného financovania (ECO/559). (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 97).

(8)  Background – Beyond GDP (Súvislosti – Nad rámec HDP), Európska komisia.

(9)  Európska centrálna banka, Prieskum finančného zabezpečenia a spotreby domácností: výsledky z druhej vlny, č. 18, december 2016.

(10)  Skupina Svetovej banky: Poverty and shared prosperity 2018. Piecing together the poverty puzzle. Overview, obr. 01, s. 2.

(11)  Správa o nerovnosti vo svete za rok 2022 obsahuje najnovšie úplné údaje o nerovnosti vo svetovom meradle.

(12)  Stanoviská EHSV na tému Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí (2020), Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227, a Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (ECO/553). (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(13)  Stanovisko EHSV na tému Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí (2020) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (ECO/553). (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(15)  COM(2021) 662 final.

(16)  Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 13).

(17)  Uznesenie EHSV Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov podpory obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 1).

(18)  Stanovisko EHSV na tému Úloha politiky súdržnosti pri odstraňovaní nerovností – komplementarita a možné prekrývanie s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 1).