Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti

[COM(2021) 137 final]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa

[COM(2021) 142 final]

(2021/C 374/10)

Spravodajkyňa:	Kinga JOÓ
Pomocná spravodajkyňa:	Maria del Carmen BARRERA CHAMORRO

Konzultácia	Európska komisia, 31. 5. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	23. 3. 2021
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	21. 6. 2021
Prijaté v pléne	7. 7. 2021
Plenárne zasadnutie č.	562
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	231/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Neprijateľný údaj, že jedno zo štyroch detí v EÚ vyrastá ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, si vyžaduje koordinovaný európsky prístup založený na pevných politických a právnych rámcoch, aby sa tento trend zvrátil a prerušil sa medzigeneračný cyklus znevýhodnenia. Musí sa stanoviť ambiciózny cieľ vymaniť do roku 2030 z chudoby všetky deti, a nie len päť miliónov detí.

1.2.

Je nevyhnutné začleniť práva detí do tvorby politík. Prakticky každá oblasť politiky ovplyvňuje deti, preto je potrebný celospoločenský prístup, aby sa zabezpečilo, že rôzne politiky (týkajúce sa rodiny, vzdelávania, hospodárstva, digitálneho sveta, životného prostredia, bývania) budú mať posilňujúci a dlhodobý pozitívny vplyv na zdravie a kvalitu života detí. Je potrebné urýchlene prijať integrovaný prístup a horizontálne opatrenia na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zahrnuli všetky dôležité oblasti, ktoré môžu mať vplyv na život detí, a to dnes aj v budúcnosti.

1.3.

EHSV odporúča, aby sa do národných akčných plánov týkajúcich sa záruky pre deti zahrnuli súbory dvoj- a viacgeneračných opatrení na rozvoj podpory pre deti aj ich rodičov, keďže zraniteľnosť dieťaťa nemožno odstrániť bez toho, aby sa odstránila zraniteľnosť jeho rodiny. Rodičia a opatrovatelia musia byť podporovaní kombináciou opatrení: primeraný príjem, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, čerpanie primerane platenej materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, opatrovateľská dovolenka, flexibilné pracovné podmienky a rodinne priaznivé pracoviská.

1.4.

V súlade s článkom 2 ZEÚ sú ľudské práva a práva detí záväzné pre všetky členské štáty. Je potrebný prísnejší celoeurópsky politický rámec v oblasti práv detí, ktorý požadovali mnohé zainteresované strany. Organizovaná občianska spoločnosť, najmä sociálne služby, detské organizácie, rodinné organizácie a poskytovatelia formálneho a neformálneho vzdelávania musia byť konzultovaní a riadne zapojení do vypracúvania národných akčných plánov a do ich monitorovacích mechanizmov. Cielené opatrenia môžu podporiť účinné vykonávanie týchto dvoch rámcov EÚ na odstránenie chudoby a podporu zdravia a kvality života detí.

1.5.

Iba 11 krajín vyčlenilo z ESF+ konkrétne finančné prostriedky na vymanenie detí z chudoby, zatiaľ čo niekoľko ďalších členských štátov sa svojimi údajmi týkajúcimi sa ohrozenia detí chudobou veľmi blížilo priemeru EÚ. EHSV odporúča, aby všetky členské štáty vyčlenili z ESF+ finančné prostriedky na vymanenie detí z chudoby, a to minimálne 5 %. Zároveň je potrebné zlepšiť zber kvalitných rozčlenených údajov s cieľom pomôcť monitorovať pokrok v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí.

1.6.

EHSV odporúča, aby členské štáty poskytli voľný prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, vzdelávaniu a školským aktivitám alebo aby tieto služby poskytovali bezplatne. Prípadne môžu prostredníctvom primeraných peňažných dávok zabezpečiť, aby deti získali tieto kľúčové služby bez toho, aby to spôsobilo dodatočnú finančnú záťaž pre rodiny.

1.7.

EHSV odporúča, aby členské štáty pri vypracúvaní svojich národných plánov v rámci záruky pre deti v prípade potreby určili cieľovú vekovú skupinu, pričom je potrebné upozorniť, že práva detí sa vzťahujú na všetky osoby mladšie ako 18 rokov. To je obzvlášť dôležité na zabezpečenie komplementárnosti rámcov, ako je záruka pre deti a záruka pre mladých ľudí, v najlepšom záujme príjemcov.

1.8.

EHSV žiada Komisiu, aby stratégiu v oblasti práv dieťaťa postavila na úroveň horizontálnej koordinácie s ostatnými nedávno schválenými európskymi stratégiami, ako je stratégia pre rodovú rovnosť, stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb, stratégia integrácie Rómov a stratégia pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

2.   Úvod

2.1.

Práva detí sú ľudské práva všetkých osôb mladších ako 18 rokov. Ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 24 Charty základných práv EÚ, je ochrana práv dieťaťa cieľom Európskej únie. Rada Európy presadzuje a chráni ľudské práva detí na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach a stratégie v oblasti práv dieťaťa (na roky 2016 – 2021) a ďalších príslušných právnych noriem. Podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) má každá osoba mladšia ako 18 rokov na svete právo na rovnaký súbor občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv bez ohľadu na svoju etnickú príslušnosť, pohlavie, náboženstvo, jazyk, schopnosti, migračné postavenie, sexuálnu orientáciu alebo akékoľvek iné postavenie. V tomto prípade sa uplatňuje aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

2.2.

Od 4. júna 2007 sa každoročne uskutočňuje Fórum o právach dieťaťa. Táto platforma umožňuje dialóg medzi inštitúciami EÚ a ostatnými zainteresovanými stranami a každý rok monitoruje činnosť EÚ v oblasti práv detí. V roku 2010 prijal EHSV stanovisko na tému Chudoba detí a kvalita života detí (1) a v roku 2011 prijal stanovisko na tému Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (2), v ktorom vyzýva členské štáty, aby pomáhali deťom všetkými možnými spôsobmi.

2.3.

Komisia 20. februára 2013 prijala odporúčania na posilnenie práv detí, zmenšenie rozsahu ich chudoby a zlepšenie kvality ich života (3). Európsky parlament 24. novembra 2015 vyzval Komisiu a členské štáty EÚ, aby zaviedli záruku pre deti a programy poskytujúce podporu a príležitosti pre rodičov, aby sa dostali zo situácií sociálneho vylúčenia a vstúpili na trh práce (4). Parlament, Rada a Komisia 13. decembra 2017 vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „EPSP“), ktorý sa zameriava aj na „Starostlivosť o deti a podporu detí“ (5) (zásada 11). V rámci EPSP sa presadzuje aj právo na ochranu proti chudobe a právo na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí. V nadväznosti na to si Komisia v júli 2020 nechala vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti (6) a v auguste 2020 začala verejné konzultácie o záruke pre deti a uskutočňovaní stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa.

2.4.

Komisia prijala 24. marca 2021 s podporou Európskeho parlamentu (7) prvú komplexnú stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa na roky 2021 – 2024, ako aj návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti.

3.   Všeobecné pripomienky k stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa a návrhu Komisie o Európskej záruke pre deti

3.1.

Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa je politický rámec založený na právach, ktorý začleňuje práva detí ako prierezovú otázku do všetkých politík a právnych predpisov EÚ. Návrh odporúčania Rady o záruke EÚ pre deti je právne záväzný a obsahuje jasný súbor vykonávacích činností, cieľov a opatrení, ktoré má EÚ pozorne monitorovať. EHSV víta obidva návrhy v presvedčení, že ich vykonávanie podporí úsilie EÚ a členských štátov zamerané na podporu kvality života a zmenšenie rozsahu chudoby detí.

3.2.

Deti sú najzraniteľnejšími členmi našej spoločnosti a samy nie sú schopné zvládnuť ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením. Násilie páchané na deťoch je vo všetkých jeho formách veľmi rozšírené. Pandémia COVID-19 spôsobila nárast niektorých foriem násilia, ako uvádza polícia a ďalšie bežné služby, ako sú detské linky pomoci v mnohých členských štátoch, ktoré zaznamenali zvýšený počet prípadov (8). Podľa údajov Eurostatu z roku 2019 18 miliónov, čiže 22,2 % detí v EÚ vyrastalo v ohrození chudobou a sociálnym vylúčením a toto číslo sa pravdepodobne zvýši v dôsledku sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie (9). Jedno zo štyroch detí v EÚ vyrastá v rodine s neistou situáciou, ktorá potrebuje podporu na prerušenie medzigeneračného cyklu chudoby.

3.3.

Deti porozprávali o právach a budúcnosti, ktoré si želajú, v prieskume s názvom Naša Európa.Naše práva.Naša budúcnosť (10), ktorý prispel k formovaniu stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa aj záruky pre deti. Päť organizácií na ochranu práv detí zozbieralo celkovo názory viac ako 10 000 detí. Zo zistení jasne vyplýva, že názory detí musia pomáhať pri koncipovaní hospodárskych, sociálnych, právnych a politických rámcov a priorít EÚ.

3.4.

V stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa sa uplatňuje holistický prístup a jej hlavným cieľom je vytvoriť lepší život pre deti v EÚ a na celom svete v šiestich dôležitých oblastiach: i) participácia detí na politickom a demokratickom živote EÚ; ii) sociálno-ekonomická inklúzia, vzdelávanie a zdravie; iii) prevencia a ochrana pred všetkými formami násilia a diskriminácie; iv) súdnictvo zohľadňujúce potreby detí; v) deti v digitálnom veku; vi) globálny rozmer práv dieťaťa. Návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti, je zameraný na sociálno-ekonomickú inklúziu a prístup detí v núdzi k súboru kľúčových služieb: vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávanie a školské činnosti, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, dostupnosť zdravej výžive a primeraného bývania. Prispieva k stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa so zameraním na deti žijúce v EÚ.

3.5.

V stratégii sa požaduje inkluzívnejšia a systematickejšia participácia detí na miestnej, národnej a európskej úrovni. To sa dosiahne pomocou novej platformy EÚ pre participáciu detí, ktorá sa vytvorí v partnerstve s Európskym parlamentom a organizáciami na ochranu práv detí, aby sa zabezpečilo väčšie zapojenie detí do rozhodovacích procesov.

3.6.

V stratégii sa požaduje, aby deti vyrastali bez násilia a vykorisťovania. Deti môžu byť obeťami, svedkami alebo páchateľmi násilia. Podľa správ MOP je veľa detí na trhu práce vykorisťovaných a využívaných na nútené práce vrátane sexuálneho vykorisťovania a prostitúcie. V stratégii sa takisto požaduje súdnictvo zohľadňujúce potreby detí a poukazuje sa v nej na to, že súdne konania musia byť prispôsobené ich veku a potrebám a v prvom rade musia zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa. Musí sa zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre deti, aby sa podarilo dosiahnuť úplné uznanie a uplatňovanie práv detí pri súčasnom zachovaní efektívnosti súdnych konaní, a to aj prostredníctvom špecializovanej odbornej prípravy súdnych úradníkov.

3.7.

Rodinné prostredie je kľúčové na to, aby deti mohli prosperovať. Vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 Komisia zdôrazňuje, že rovnomerné rozdelenie povinností starostlivosti o deti medzi rodičmi zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom začlenení detí. Pandémia COVID-19 mala neprimeraný sociálno-ekonomický vplyv na ženy a rodičia musia viac ako kedykoľvek predtým spolupracovať ako tím v najlepšom záujme detí. Vykonávanie záruky pre deti aj stratégie v oblasti práv dieťaťa musí byť spojené s kľúčovými iniciatívami EPSP, akou je transpozícia smernice EÚ o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom.

3.8.

V EÚ existujú najrôznejšie rodinné modely vrátane modelu dúhových rodín s jedným alebo viacerými členmi z radov LGBTIQ osôb. V súlade so stratégiou Komisie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 musia byť deti z dúhových rodín chránené, najmä v medzinárodných situáciách, keď v dôsledku rozdielov v rodinnom práve jednotlivých členských štátov tieto rodinné zväzky prestanú byť uznávané, keď osoby prekročia vnútorné hranice EÚ. V súlade so Stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 musia mať deti so zdravotným postihnutím rovnaké právo na začlenenie do komunity s rovnakými možnosťami voľby ako ostatní. Ako sa stanovuje v strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, musí sa zabezpečiť sociálny pokrok rómskych detí. Predchádzanie diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity/rodového vyjadrenia a pohlavných charakteristík, zdravotného postihnutia alebo etnického pôvodu sa musí podporovať už od raného veku.

3.9.

V návrhu týkajúcom sa záruky sa poskytuje usmernenie a zdroje pre členské štáty na podporu detí v núdzi vzhľadom na veľkú súvislosť medzi sociálnym vylúčením detí a nedostatočným prístupom ku kľúčovým službám. Medzi zraniteľné deti patria i) deti bez domova alebo deti, ktoré žijú v závažnej deprivácii v oblasti bývania; ii) deti so zdravotným postihnutím; iii) deti s migrantským pôvodom; iv) deti s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom (najmä rómske deti); v) deti v náhradnej (najmä ústavnej) starostlivosti; vi) deti v neistých rodinných situáciách.

3.10.

Záruka je strategický rámec, ktorý usmerňuje opatrenia 27 členských štátov prostredníctvom národných akčných plánov zameraných na vykonávanie záruky a na domácnosti s deťmi ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Odporúčanie musí prijať Rada EÚ, a následne budú mať všetky členské štáty šesť mesiacov na prípravu národných akčných plánov v oblasti záruky pre deti. V návrhu týkajúcom sa záruky sa zdôrazňuje, že hoci zabezpečenie prístupu k službám je dôležitou súčasťou boja proti sociálnemu vylúčeniu detí, musí byť začlenené do širšieho prístupu a do podporného rámca sociálnej a rodinnej politiky.

3.11.

V stratégii sa formulujú odporúčania pre opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov v rámci rôznych politík a programov financovania, ktoré majú vplyv na zdravie a kvalitu života detí, ako sú fondy EÚ, migrácia, zdravotná starostlivosť, bývanie, vzdelávanie, hospodárstvo, životné prostredie a digitálna transformácia.

3.12.

Komisia podá správu o pokroku dosiahnutom v rámci stratégie na úrovni EÚ a členských štátov na výročnom fóre EÚ o právach dieťaťa. Hodnotenie stratégie sa uskutoční koncom roku 2024 za účasti detí. Komisia bude monitorovať pokrok v oblasti záruky kombinovanými nástrojmi vrátane európskeho semestra.

3.13.

Národné akčné plány by mali zahŕňať transparentné údaje o využívaní finančných prostriedkov EÚ a členských štátov spolu s harmonogramom činností. Členské štáty môžu na podporu svojich opatrení čerpať prostriedky z fondov EÚ, najmä z ESF+ a z nástroja Next Generation EU. ESF+ má v tejto veci konkrétny cieľ, ktorý vyčleňuje finančné prostriedky na boj proti detskej chudobe. Podľa nového nariadenia budú musieť členské štáty EÚ, v ktorých je priemer detskej chudoby vyšší ako priemer EÚ v rokoch 2017 – 2019 (23,4 %), vyčleniť najmenej 5 % svojich finančných zdrojov z ESF+ na boj proti chudobe detí.

4.   Konkrétne pripomienky k stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa

4.1.

Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa je veľmi potrebným rámcom Európskej únie na ochranu práv detí a posilnenie ich postavenia. Zatiaľ čo dospelí môžu hlasovať a majú prístup k opravným právnym prostriedkom a formálnym sťažnostiam, ak sú porušené ich práva, deti sú z týchto mechanizmov často vylúčené. Deti tak v procese tvorby politiky nemôžu vyjadriť svoj názor a ich záujmy môžu pre vládu zostať neviditeľné bez vedomého a systematického úsilia o ich ochranu a podporu.

4.2.

Aby bola zmysluplná účasť detí čo najefektívnejšia, vyžaduje si rozsiahle zmeny v politických a inštitucionálnych štruktúrach, ako aj v postojoch, hodnotách a kultúrnych postupoch, aby boli deti uznávané ako občania a zainteresované strany. Na podporu účasti detí a vypočutie ich názorov a požiadaviek je potrebné budovať kapacity tak pre deti, ako aj pre dospelých, a to aj prostredníctvom neformálnych činností poskytovaných aktérmi občianskej spoločnosti v školskom prostredí i mimo neho. Konferencia o budúcnosti Európy je vynikajúcou príležitosťou na začatie s účasťou detí a EHSV takisto preskúma spôsoby, ako dosiahnuť väčšiu účasť detí.

4.3.

Dieťa je jednotlivec a člen rodiny a komunity s právami a povinnosťami zodpovedajúcimi jeho veku a stupňu vývoja a s právom na kvalitu života. Rodičia a poskytovatelia starostlivosti o dieťa majú zásadný význam pre kognitívny, fyzický a emocionálny vývoj dieťaťa. Vrelý a podporný vzťah (starých) rodičov k deťom je základným prvkom osobnej pohody a odolnosti detí. Pri vývoji detí majú kľúčovú úlohu aj súrodenecké vzťahy. Tento vzťah sa stáva ešte dôležitejším pre deti v alternatívnej starostlivosti, a preto by súrodenci mali mať možnosť zostať spolu, pokiaľ to je v ich najlepšom záujme. V rámci politík sa musia uprednostňovať investície do detí a ich rodín a zabezpečiť, aby sa poskytovala primeraná a kvalitná podpora systémovým viacgeneračným prístupom k podpore rodín pri výchove detí prostredníctvom pozitívnych rodičovských zručností.

4.4.

Iniciatíva podporujúca rozvoj a posilnenie integrovaných systémov ochrany detí navrhnutá v stratégii by mala byť doplnená opatreniami na predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na deťoch. Násilie, ktoré dieťa utrpelo alebo ktorého bolo svedkom, môže mať dlhodobé následky na telesný, citový a duševný vývoj detí. Na predchádzanie násiliu páchanému na deťoch a jeho odstránenie je potrebný plán, ktorý zahŕňa všetky úrovne správy od EÚ po samosprávy obcí a ktorý musí riešiť vystavenie všetkým formám násilia, zneužívania a zanedbávania vrátane telesného, duševného, sexuálneho násilia a násilia online, domáceho a inštitucionálneho násilia a násilia v školách. Je potrebné riešiť prelínajúce sa ohrozujúce situácie, ako sú zvýšené riziká, ktorým čelia dievčatá, deti (a najmä dievčatá) so zdravotným postihnutím, deti žijúce v nevhodných podmienkach a domácnostiach, ktorých členovia majú sklony k násiliu. V prípade maloletých páchateľov násilia je okrem súdnych konaní zohľadňujúcich potreby detí potrebné aj inštitucionálne prostredie zohľadňujúce potreby detí, aby sa uľahčila ich úplná sociálna reintegrácia. Na linky núdzovej pomoci a iné podobné služby mimovládnych organizácií na podporu detí a rodín by sa mali vyčleniť finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, aby sa zabezpečila udržateľnosť a účinnosť.

4.5.

Dodržiavanie práv detí sa musí zabezpečiť aj v kľúčových sférach vplyvu, ktoré ovplyvňujú kvalitu života detí a ich rodín. Osoby s rozhodovacími právomocami by sa mali systematicky venovať problematike práv detí a posudzovať možný vplyv iniciatív na deti a ich práva. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o práva dieťaťa vo vzťahoch s tretími krajinami, je v prípade potreby dôležité konať rýchlo a efektívne. Toto je základný prístup stratégie, ktorý musí byť aj stredobodom vykonávania a hodnotenia. Pri vykonávaní stratégie by navyše členským štátom mal pomáhať súbor najlepších postupov, ktoré už existujú v iných krajinách a priniesli dobré výsledky.

4.6.

Deti sú najmenej zodpovedné za zmenu klímy, ale najviac ich zasiahne jej vplyv. Stratégia sa zameriava na vplyv environmentálnej a klimatickej krízy na deti, mala by však ísť ďalej a zabezpečiť, aby environmentálne politiky a právne predpisy vychádzali z telesného a duševného zdravia detí, aby sa zmenšilo vystavenie detí environmentálnym rizikám. Deti sú citlivejšie a zraniteľnejšie ako dospelí, pokiaľ ide o environmentálne riziká.

4.7.

Budúca generácia sa pravdepodobne dočká úplného zlúčenia svojho offline a online života. Toto je prístup, ktorý sa prijal v stratégii: začleňovanie práv detí do digitálneho sveta, aby bol nadčasový. V súčasnosti čoraz viac detí používa digitálne zariadenia v čoraz mladšom veku. Potrebujeme prístupné digitálne prostredia, ktoré štandardne fungujú pre všetky deti, s prísnou reguláciou pre bezpečnejší internet podporovaný digitálnym vzdelávaním občanov. Deti majú právo mať prístup k informáciám online z rôznych zdrojov a nepodliehať samovzdelávacím algoritmom alebo reklamným obchodným modelom, ktoré spôsobujú nízku kvalitu informácií.

4.8.

Deti sa už od útleho veku môžu stať obeťami kyberšikanovania, ktoré môže spôsobiť vážne alebo dokonca fatálne problémy s duševným zdravím. Deti sa takisto stávajú obeťami sexuálneho zneužívania online, ku ktorému dochádzalo viac ako kedykoľvek predtým počas obdobia zákazu vychádzania, keď došlo k výraznému zvýšeniu množstva detskej pornografie zdieľanej online (11). Predchádzanie a boj proti akejkoľvek forme online násilia majú pre online bezpečnosť detí prvoradý význam.

4.9.

Všetky médiá a inzerenti by mali rešpektovať práva detí, najmä tých mladších, a deti by mali byť chránené ako spotrebitelia. To je obzvlášť dôležité v súvislosti so zdravou výživou, ktorá musí byť cenovo dostupná a pochádzať z environmentálne udržateľného zdroja. V stratégii sa navrhuje vyvinúť najlepšie postupy a dobrovoľný etický kódex s cieľom obmedziť reklamu výrobkov s vysokým obsahom cukru, tuku a soli pre deti. Potrebná je zosúladená tvorba politiky, prísnejšie legislatívne kontroly informácií o výrobkoch a informácií o bezpečnosti potravín a marketingu, ktorých cieľom je obmedziť reklamu na nezdravé potraviny a nápoje.

5.   Konkrétne pripomienky k Európskej záruke pre deti

5.1.

Chudoba detí, deprivácia, diskriminácia a vylúčenie patria medzi najvážnejšie prekážky presadzovania práv detí. EHSV preto víta zameranie Európskej záruky pre deti na tieto oblasti v súvislosti s EPSP, v ktorom je zakotvený cieľ vymaniť do roku 2030 z chudoby najmenej 5 miliónov detí. Ide o významný krok vpred, ale EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby vo svojich akčných plánoch v oblasti záruky pre deti predstavili kvalitatívne a kvantitatívne ciele, ktoré presiahnu cieľ Európskej komisie a v ktorých zohľadnia vplyv pandémie COVID-19. Tieto akčné plány by mali byť prepojené s existujúcimi právnymi a politickými dokumentmi prijatými v rámci monitorovania UNCRC.

5.2.

V štúdii uskutočniteľnosti záruky pre deti sa skúmali výhody dvojakého prístupu, podľa ktorého by všetky deti vrátane tých, ktoré to najviac potrebujú, mali mať prístup k službám (12). V prípade potreby by deti, ktoré čelia najväčším prekážkam v prístupe, mali dostať ďalšiu a cielenú podporu, ktorá im zabezpečí prístup vďaka automatickým mechanizmom, ktoré zabránia akejkoľvek forme stigmatizácie. Malo by sa to vzťahovať na všetky oblasti služieb zdôraznené v záruke pre deti komplexným a prierezovým prístupom, aby sa zabezpečilo, že každé dieťa bude mať rovnaké príležitosti a rovnaký štart do života bez ohľadu na svoju rodinnú situáciu, pôvod alebo individuálne potreby, a malo by to byť plne v súlade s prechodom ku kvalitným službám rodinnej a komunitnej starostlivosti.

5.3.

Sociálni partneri vo svojom spoločnom vyhlásení o zabezpečovaní starostlivosti o deti v EÚ z roku 2020 zdôrazňujú, že každé dieťa má právo na prístup k vysokokvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, aby malo dobrý štart do života, pričom zohľadňujú barcelonské ciele a ich nadchádzajúcu revíziu. To neznamená, že je to povinné: rodičia by mali mať možnosť slobodne sa vyjadriť k tomu, čo je podľa ich názoru v najlepšom záujme ich dieťaťa pred dosiahnutím veku povinnej školskej dochádzky. Musí však existovať kontinuita medzi starostlivosťou poskytovanou rodinami v prvých mesiacoch/rokoch života dieťaťa a profesionálnym poskytovaním vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktoré je prispôsobené individuálnym potrebám, pretože deti vstupujú do sústavy vzdelávania a rodičia sa vracajú späť na trh práce alebo k odbornej príprave.

5.4.

U detí vo vyššom veku (konkrétne od 15 do 18 rokov) musí byť zabezpečený súlad medzi zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí, uznávaním možných prekrývaní, zabezpečením jasného rozdelenia rozpočtov a vypracovaním primeraných a osobitných opatrení v národných akčných plánoch na podporu deti a ich rodičov pri zabezpečovaní plynulých prechodov medzi vzdelávaním a zamestnaním. Patria sem nestereotypné informácie pre deti o svete práce, ktoré ich majú pripraviť na realitu zamestnania, a podpora účasti detí, a najmä dievčat na štúdiu vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), a podpora chlapcov, aby sa pripravovali na povolania v oblasti starostlivosti a učiteľstva.

5.5.

Rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti sú morálne a sociálne nespravodlivé. Sú v rozpore so základným právom pacientov na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia vrátane duševného zdravia a nejdú len na úkor života ľudí, ale sú drahé aj z hľadiska ekonomickej udržateľnosti verejných výdavkov. Okrem zdravotných rizík bol ako jeden z dôsledkov pandémie COVID-19 pozorovaný pokles citovej a duševnej pohody detí. Mnoho detí trpelo úzkosťou z nedostatku informácií o súčasnej situácii a z nej vyplývajúcou neistotou alebo osamelosťou a pomýšľalo na samovraždu. V týchto situáciách je nevyhnutná rýchla vysokokvalitná lekárska pomoc a podpora duševného zdravia.

5.6.

V priemere 5,4 % školopovinných detí (6 – 16 rokov) v Európe žije v domácnostiach, ktoré si nemôžu dovoliť počítač alebo pripojenie na internet. Riešenie chudoby detí a rodín zárukou pre deti takisto znamená boj proti digitálnej deprivácii. Ukazovateľ závažnej materiálnej deprivácie v štatistike EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) (13) by mal zahŕňať najmenej jednu premennú zohľadňujúcu digitálnu depriváciu. Každý štvrtý Európan si nemôže dovoliť primerane osvetliť, vykurovať alebo ochladzovať svoj domov, čo prispieva k úmrtiu 100 000 ľudí ročne. Podľa správy Európskej siete pre sociálnu politiku uverejnenej na jeseň 2020 má energetická chudoba vplyv nielen na domácnosti s nízkymi príjmami, ale aj na veľkú časť domácností so stredným príjmom v mnohých členských štátoch. Prístup detí k energii ovplyvňuje kvalitu ich života a životné voľby, ako aj ich zdravotný stav. V záujme sociálnej a environmentálnej spravodlivosti by sa energetická chudoba detí mala riešiť v rámci záruky pre deti spojenej s opatreniami podľa zásady 20 Európskeho piliera sociálnych práv.

5.7.

Po rýchlom prijatí odporúčania Rady by národné akčné plány týkajúce sa záruky pre deti mali byť v súlade s prístupom založeným na troch pilieroch uvedeným v odporúčaní Komisie 2013/112/EÚ (14) o investovaní do detí (prístup k primeraným zdrojom, prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám a právo detí na účasť) a mali by sa rozvíjať po konzultácii s deťmi a ich rodinami a organizáciami občianskej spoločnosti a posilňovať tak národný, regionálny a miestny občiansky dialóg. Organizácie poskytujúce podporné služby, verejné aj neziskové, by mali byť zahrnuté medzi zainteresované strany zapojené do procesov súvisiacich so zárukou pre deti, ako aj medzi sociálnych partnerov spojených so službami, aby sa zabezpečili dôstojné pracovné podmienky a prístup ku kvalitným službám pre deti.

5.8.

EHSV víta návrh týkajúci sa národných koordinátorov záruky pre deti vybavených primeranými zdrojmi a vhodnými právomocami, ktorí budú koordinovať a monitorovať vykonávanie tohto odporúčania. Účinný systém bude nevyhnutný na zavedenie medzivládnych koordinačných opatrení (na celoštátnej a regionálnej úrovni) s cieľom rozvíjať, implementovať a monitorovať kvalitu života detí a zmenšovať rozsah detskej chudoby a sociálneho vylúčenia. Musí sa zabezpečiť, aby sa celoštátne integrované prístupy pretavili do regionálnych a miestnych integrovaných prístupov a aby sa účinnými opatreniami dosiahla ich synergia. Všetky príslušné ukazovatele by sa mali podľa možnosti rozčleniť na miestnej úrovni, aby sa získal jasnejší obraz o územných rozdieloch a lepšie sa plánovalo a monitorovalo vykonávanie odporúčania.

5.9.

Pandémia COVID-19 zdôraznila už dovtedy existujúce výzvy a okamžité potreby mnohých rodín v neistých situáciách, ktoré budú pravdepodobne najviac zasiahnuté dlhodobými následkami pandémie v oblasti hospodárstva, vzdelávania, zdravia a kvality života. Nedostatočná koordinácia systémov a medzery v nej sa znásobili. Zhoršujúce sa ekonomické a sociálne podmienky zvýšili riziko zanedbávania detí. Zatvorenie vzdelávacích inštitúcií viedlo k vážnym ťažkostiam mnohých rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Neprítomnosť v škole zvýšila riziko predčasného ukončenia štúdia u detí z marginalizovaných skupín a veľmi skomplikovala situáciu deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí s poruchami učenia. Je nevyhnutné, aby sa v školskom prostredí v prípade potreby poskytovali každému dieťaťu rovnaké príležitosti a cielená podpora.

5.10.

Služby pre rodiny môžu zohrať kľúčovú úlohu pri pomoci rodinám vyrovnať sa s touto situáciou (15). Podpora rodín v ich zásadnej úlohe zahŕňa riešenie nedostatkov vo vzdelávaní, v odbornej príprave, sociálnom začleňovaní, rodičovských zručnostiach, psychickej pohode, dostupnosti služieb, zamestnania a príjmov a zároveň presahuje rámec sociálnej politiky. Preto EHSV opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa prijala európska dohoda o starostlivosti, čím by sa zabezpečilo poskytovanie kvalitnejších služieb pre všetkých počas celého života (16). Zdravie a kvalita života detí závisia od univerzálnych rodinných politík 21. storočia, v rámci ktorých sa s deťmi zaobchádza rovnako bez ohľadu na rodinné usporiadanie.

5.11.

Sociálny dialóg zohráva úlohu pri vývoji praktických nástrojov na zlepšenie fyzickej a cenovej dostupnosti starostlivosti o deti, napríklad vytvorením spoločných fondov prostredníctvom kolektívnych zmlúv na podporu projektov starostlivosti o deti zameraných na osobitné potreby pracujúcich rodičov v konkrétnych odvetviach, ako je starostlivosť o choré deti, o deti so zdravotným postihnutím a starostlivosť mimo bežných otváracích hodín. Preto je veľmi dôležité zohľadniť spoločné vyhlásenie sociálnych partnerov, v ktorom sa uvádza, že nedostatok starostlivosti o deti po vyučovaní a počas prázdnin je v Európe pre rodičov so školopovinnými deťmi hlavnou prekážkou platenej práce na plný úväzok. Nevyhnutná je spolupráca medzi zariadeniami celodennej starostlivosti a sociálno-kultúrnou sférou, ako sú športové kluby, hudobné školy a kultúrne iniciatívy. Telesná aktivita a kultúrna výchova významne prispievajú k fyzickému, sociálnemu, emocionálnemu a kultúrnemu rozvoju detí.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 34.

(2)  Ú. v. EÚ C 43, 15.2. 2012, s. 34.

(3)  Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.

(4)  Uznesenie EP (2015) o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19), odsek 46.

(5)  Medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv.

(6)  Štúdia o uskutočniteľnosti Záruky pre deti, záverečná správa.

(7)  Uznesenie EP (2021) o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa.

(8)  Regionálny úrad WHO pre Európu, The rise and rise of interpersonal violence – an unintended impact of the COVID-19 response on families, (2020).

(9)  Unicef, Supporting Families and Children Beyond COVID-19 – Social protection in high-income countries, (2021).

(10)  Unicef, Children speak up about the rights and the future they want, (2021).

(11)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 63.

(12)  Štúdia uskutočniteľnosti záruky pre deti, záverečná správa.

(13)  Tento ukazovateľ sa nahrádza ukazovateľom závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie.

(14)  Odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5).

(15)  OECD Looking beyond COVID-19: Strengthening family support services across the OECD.

(16)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, p. 13.