Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa hospodárskych záležitostí

(2021/C 37/05)

Spravodajca: Elio DI RUPO (BE/SES), predseda vlády Valónska Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí COM(2020) 55 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta, že Európska komisia predložila 5. februára 2020 svoje oznámenie s názvom Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí a že otvorila reformu hospodárskych a rozpočtových pravidiel, čoho je oznámenie dôkazom;

2.

podporuje tiež skutočnosť, že 20. marca Európska komisia predložila svoj návrh na použitie – po prvýkrát v histórii eurozóny – všeobecnej únikovej doložky, ktorá je už stanovená v súčasnom Pakte stability a rastu, s cieľom posilniť núdzové rozpočtové opatrenia v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19;

3.

sa domnieva, že táto úniková doložka by sa mala naďalej uplatňovať dovtedy, kým nebudú úplne známe finančné a rozpočtové dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, pokiaľ ide o deficity, ako aj dlhy členských štátov. Rovnaká logika by sa mala uplatňovať pri prípadnom postupnom rušení dočasného rámca štátnej pomoci na európskej úrovni, ktoré možno realizovať len po stabilizácii makroekonomického kontextu a po tom, ako Európska komisia, Rada ministrov a Európsky parlament prediskutujú svoje rozdielne pozície;

4.

okrem toho zdôrazňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pandémia môže pretrvávať počas nasledujúcich dvoch rokov a že dokončenie vývoja účinných očkovacích látok alebo liekov bude pravdepodobne možný až v priebehu roka 2021;

5.

ďalej konštatuje, že okrem sociálno-hospodárskeho vplyvu pandémie COVID-19 sa hospodárska a finančná situácia od poslednej reformy Paktu stability a rastu v roku 2013 výrazne zmenila. Úrokové sadzby sú v skutočnosti na historicky nízkej úrovni a reálne náklady verejného dlhu sú v mnohých krajinách záporné, zatiaľ čo priemer eurozóny na začiatku desaťročia predstavoval približne 3 %;

6.

sa preto domnieva, že Komisia by mala vykonať nové komplexné a hĺbkové preskúmanie situácie v každom členskom štáte a prehodnotiť návrh „preskúmania správy hospodárskych záležitostí“;

7.

zdôrazňuje, že európsky rámec správy hospodárskych záležitostí má významný vplyv na všetky úrovne správy a konkrétnejšie na miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú zodpovedné za takmer tretinu verejných výdavkov a viac ako polovicu verejných investícií v Európskej únii ako celku, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely (1);

8.

sa domnieva, že Pakt stability a rastu a ďalšie prvky súčasného európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí majú v súčasnosti štyri hlavné nedostatky: (i) Procyklické účinky: členský štát v recesii môže byť nútený znížiť svoje výdavky pod hrozbou ďalšieho zhoršenia recesie, a to napriek flexibilite vychádzajúcej z aktuálnej situácie stanovenej vo výkladovom oznámení z roku 2015 (2), ktorá je nedostatočná. Táto procyklickosť obzvlášť postihla verejné investície, ktoré príliš často zohrávali úlohu prispôsobiteľnej premennej v politike úsporných opatrení; (ii) Zložitosť: viaceré ciele, flexibilita, výnimky, únikové doložky a rozdielne situácie, ktoré treba zohľadniť, viedli k príliš zložitému a technickému rámcu založenému viac na ukazovateľoch, ktoré nemožno pozorovať priamo, ako je štrukturálny deficit a produkčná medzera; (iii) Nedostatočná efektívnosť: hoci nadmerné deficity v roku 2018 prakticky zmizli, vývoj dlhu bol oveľa menej priaznivý, a to aj pred fiškálnym vplyvom koronavírusovej krízy v roku 2020. Počet členských štátov, ktoré prekročili 60 % limit, sa zvýšil z 9 v roku 2008 na 14 v roku 2018 (3). Uplatňovanie finančných sankcií nie je spoľahlivé, pretože by bolo kontraproduktívne; (iv) Nedostatočná transparentnosť a legitimita: z dôvodu zložitosti a technickej povahy rámca správy hospodárskych záležitostí je tento rámec neprehľadný. Ani Európsky parlament, ani miestne a regionálne samosprávy, ani občianska spoločnosť a iné zainteresované strany nie sú skutočne zapojené. Okrem toho súčasný rámec nevytvára vzájomný vzťah medzi príslušnými zodpovednosťami úrovní správy pri vykonávaní Paktu stability a rastu a uznáva len kolektívnu zodpovednosť na úrovni štátov nezávisle od účinného rozpočtového hospodárenia na rôznych úrovniach. Tieto štrukturálne nedostatky súčasného rámca súvisiace s jeho nepriaznivými účinkami a nedostatočnou efektívnosťou vážne poškodili jeho legitimitu, najmä v tých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté krízou eurozóny a ktoré podliehajú opatreniam podmienenosti, čo viedlo k odmietnutiu EÚ a prikloneniu sa k politickým extrémom;

9.

v súlade so závermi oznámenia Komisie zdôrazňuje, že reforma balíka šiestich legislatívnych aktov (balík šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí) a reforma balíka dvoch legislatívnych aktov (druhý balík legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí) viedli k užšej koordinácii rozpočtových politík v eurozóne. Posilnený rámec dohľadu slúžil ako základ pre ozdravenie ich rozpočtových štruktúr, hoci Únia aj pred vypuknutím pandémie COVID-19 vykazovala veľké územné a sociálne rozdiely;

10.

víta úspech sociálnych dlhopisov, ktoré Komisia vydala 17. októbra 2020 na financovanie dočasnej podpory vo výške 100 miliárd EUR na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). Tá bude k dispozícii do 31. decembra 2022 vo forme úverov členským štátom, ktoré musia zmobilizovať značné finančné prostriedky na boj proti negatívnym hospodárskym a sociálnym dôsledkom pandémie COVID-19 na svojom území. VR sa domnieva, že ak bude mať program SURE trvalý pozitívny dosah, mohol by pripraviť podmienky na vytvorenie európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti;

Ukazovatele

11.

trvá na tom, že národné vlády, regionálne a miestne samosprávy, ako aj občania by mali byť schopní jasne pochopiť pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať. Na tento účel musia uplatniteľné pravidlá vychádzať z ukazovateľov, ktoré sú priamo overiteľné a zahŕňajú anticyklickú stabilizáciu, očistenú od cyklických vplyvov;

12.

okrem toho sa domnieva, že správa hospodárskych záležitostí sa musí opierať o rovnováhu medzi ukazovateľmi v spojitosti s rozpočtovou disciplínou a nerozpočtovými ukazovateľmi. Preto sa domnieva, že v nadväznosti na postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN), ktorý zahŕňa rozmanitejšie ukazovatele vrátane miery nezamestnanosti, reformovaná správa hospodárskych záležitostí musí zohľadňovať zvýšenú potrebu investícií a požadovaných verejných výdavkov (4) s cieľom podporiť transformáciu v kľúčových odvetviach zdravotníctva, potravín, dopravy, tepelnej renovácie budov, energetiky a digitalizácie, pričom časť sa bude musieť financovať z národných rozpočtov, ktoré doplnia súkromné a európske finančné prostriedky. K tomu sa ešte pridáva tlak na verejné výdavky, aby sa hospodárstvo prispôsobilo prebiehajúcej zmene klímy alebo sa vykompenzoval sociálny vplyv zvýšenia zdanenia uhlíka;

13.

okrem toho sa stotožňuje s kritikou použitia ukazovateľa „potenciálny HDP“, t. j. „výrobného“ potenciálu, ktorý možno dosiahnuť plným využitím zásob výrobného kapitálu a ponuky práce bez toho, aby sa vyvíjal inflačný tlak. Táto koncepcia nezohľadňuje ani energiu ako výrobný faktor – vrátane rizika urýchleného zastarávania výrobného kapitálu v dôsledku obmedzení využívania energie s emisiami oxidu uhličitého –, ani fyzické obmedzenia rozvoja ľudských činností;

14.

vyzýva tiež na opätovné vyváženie smerom k lepšiemu zohľadňovaniu príjmov. Obmedzenie výdavkov v odvetví sociálnych vecí, školstva a zdravotníctva sa skutočne často považuje za najjednoduchší spôsob, ako v krátkodobom horizonte znížiť dlh. Koordinované daňové politiky a opatrenia proti daňovým podvodom však môžu výrazne odľahčiť verejné rozpočty. Len v dôsledku podvodov v oblasti DPH dochádza k ročným stratám vo výške 147 miliárd EUR (5), pričom v roku 2018 bola celková výška deficitu všetkých členských štátov EÚ 109 miliárd EUR;

15.

zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie hospodárskych politík členských štátov s cieľom znížiť cyklické rozdiely a rozdiely v konvergencii. Preto tiež podporuje zámer Komisie znovu nastoliť rovnováhu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prebytky a deficity. Členské štáty s prebytkami bežného účtu by mali presadzovať expanzívnejšie politiky na stimuláciu domáceho dopytu, zatiaľ čo členské štáty so štrukturálnymi nerovnováhami spôsobenými nízkou úrovňou produktivity a konkurencieschopnosti by mali zvýšiť investície s cieľom modernizovať svoje výrobné činnosti. Všetky členské štáty musia tiež zvýšiť investície do odbornej prípravy, výskumu a vývoja, ktoré sú v tomto štádiu stále nedostatočné, na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

16.

opätovne navrhuje, aby sa PMN rozšíril o pomocné ukazovatele, ktoré sa týkajú regionálnych rozdielov, a domnieva sa, že by sa v tomto postupe mohol viac zohľadniť pokrok dosiahnutý pri plnení 17 cieľov udržateľného rozvoja OSN, ktoré zahŕňajú nielen ochranu životného prostredia, ale aj kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu;

Verejné investície a zlaté pravidlo

17.

sa domnieva, že európsky rámec správy hospodárskych záležitostí je čiastočne zodpovedný za prudký pokles verejných investícií, ku ktorému došlo v dôsledku krízy v eurozóne, pretože nezohľadňuje rozdiel medzi bežnými výdavkami a investičnými výdavkami. Od roku 2009 do roku 2018 sa verejné investície v EÚ celkovo znížili o 20 % ako podiel HDP. Investície miestnych a regionálnych samospráv klesli takmer o 25 % a v niekoľkých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté krízou, o 40 % alebo viac (6);

18.

pripomína, že Európska fiškálna rada zistila, že štáty s vysokou úrovňou verejných investícií mali tendenciu výrazne ju znižovať v rámci ich postupu pri nadmernom deficite (7), a že samotná Komisia konštatovala, že fiškálny rámec nezabránil poklesu investícií, ani nedosiahol, aby verejné financie viac podporovali rast, a že sa zdá, že ani „investičná výnimka“ Paktu stability a rastu, ani ustanovenie zmluvy, v ktorom sa stanovuje, že Komisia musí tiež zohľadniť, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na investície, aby zvážila, či sú splnené podmienky na začatie postupu pri nadmernom deficite (článok 126 ods. 3 ZFEÚ), nemali nejaký významný vplyv (8);

19.

zdôrazňuje, že VR už vo svojom stanovisku k vysvetľujúcemu oznámeniu z roku 2015 na túto tému vyjadril názor (9), že existujúca flexibilita v rámci Paktu stability a rastu je príliš reštriktívna a obmedzená na to, aby mala skutočný pozitívny vplyv na verejné investície;

20.

sa domnieva, že cielené a veľmi kvalitné verejné investície vychádzajúce z posúdenia územného vplyvu a dôkladnej hospodárskej analýzy z hľadiska nákladov a prínosov verejných výdavkov musia byť v záujme prospešnosti pre budúce generácie proticyklické. Pokiaľ ide o súčasnú situáciu, ktorá si vyžaduje mimoriadne verejné výdavky, odrádzanie od deficitného financovania verejných investícií môže vytvoriť stimul pre nedostatočné investície na úkor budúcich generácií;

21.

pripomína, že VR neustále požaduje, aby sa verejné výdavky členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv na spolufinancovanie programov podporovaných štrukturálnymi a investičnými fondmi neuvádzali medzi verejnými alebo podobnými štrukturálnymi výdavkami, ktoré sú definované v Pakte stability a rastu. Tieto výdavky sú v podstate investíciami všeobecného európskeho záujmu, ktoré majú preukázaný pákový efekt v oblasti udržateľného rastu;

22.

sa domnieva, že zavedenie tzv. zlatého pravidla pre verejné investície v európskom rámci správy hospodárskych záležitostí sa môže stať účinným nástrojom s cieľom ukončiť nepriaznivé účinky súčasných fiškálnych pravidiel a v konečnom dôsledku vylúčiť čisté verejné investície z výpočtov deficitu v Pakte stability a rastu, čo by ho nielen ochránilo v čase krízy, ale zároveň by penalizáciou odrádzalo od extrémnych nedostatočných investícií (negatívne čisté verejné investície), ktorými sú postihnuté niektoré členské štáty. Toto opatrenie by sa mohlo prednostne uplatniť na verejné investície do projektov zameraných na podporu transformácie na udržateľnú spoločnosť z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ako sa vymedzuje v cieľoch udržateľného rozvoja a v zelenej dohode, keďže tieto investície sa považujú za mimoriadne dôležité nielen v dôsledku oživenia po pandémii COVID-19, ale aj v súvislosti s prosperitou a kvalitou života budúcich generácií. Podporuje tiež investície do ľudského kapitálu a zručností s cieľom uľahčiť prechod na klimaticky neutrálne a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje vhodné pre digitálny vek;

23.

vyzýva Komisiu, aby po preformulovaní svojich návrhov v záujme zohľadnenia hospodárskych a rozpočtových škôd spôsobených pandémiou COVID-19 predložila bielu knihu o prepracovaní správy hospodárskych záležitostí na základe prípadného zavedenia takéhoto zlatého pravidla. Komisia by vo svojom posúdení mala zvážiť aj iné nástroje, ako napríklad výdavkové pravidlo (10), ktoré na základe trendu hospodárskeho rastu a úrovne dlhu stanovuje obmedzenie ročného rastu celkových verejných výdavkov a môže slúžiť na zabezpečenie dôvery verejnosti prostredníctvom zvýšenia transparentnosti, zníženia administratívnej záťaže a dosiahnutia rovnováhy medzi rozpočtovou disciplínou a zachovaním dostatočnej kapacity pre verejné investície;

Európsky semester

24.

pripomína, že správa hospodárskych záležitostí, ktorá sa v praxi vykonáva prostredníctvom koordinačného cyklu európskeho semestra, trpí nedostatkom efektívnosti pri vykonávaní reforiem. Zdôrazňuje tiež, že v európskych právnych textoch nebol nikdy vymedzený rozsah reforiem v rámci európskeho semestra, najmä pokiaľ ide o ich význam a pridanú hodnotu pre európsku úroveň. Domnieva sa, že táto chýbajúca definícia obmedzuje možnú interakciu medzi reformami uskutočnenými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ (právne predpisy a finančné programy) a je problematická z hľadiska zásady subsidiarity. Súhlasí s Európskou komisiou, že v súlade s Európskou zelenou dohodou treba v budúcnosti klásť dôraz na environmentálny rozmer sociálnej, hospodárskej, rozpočtovej a zamestnaneckej politiky členských štátov;

25.

opakuje, že jedným z hlavných dôvodov tejto nízkej efektívnosti je nedostatočné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv ako partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem, hoci 36 % všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny je určených priamo miestnym a regionálnym samosprávam a 83 % z nich má územný rozmer (11);

26.

je presvedčený, že jeho návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra (12) by stále mohol byť riešením pre túto nedostatočnú efektívnosť tým, že lepšie zohľadní miestnu a regionálnu realitu, a že jeho vykonávanie je naďalej potrebné, a to najmä odvtedy, ako európsky semester od roku 2019 poskytuje usmernenia pre politiku súdržnosti, ktorej riadenie sa delí medzi všetky úrovne verejnej správy;

27.

nabáda Európsku komisiu, aby podporovala úvahy o administratívnej kapacite a fiškálnej decentralizácii v členských štátoch s cieľom overiť, či sú úlohy zverené miestnym a regionálnym samosprávam v súlade s ľudskými, technickými a finančnými zdrojmi, ktoré majú k dispozícii, pričom musí rešpektovať ústavy členských štátov a zásadu subsidiarity;

Transparentnosť a demokratická legitimita

28.

domnieva sa, že demokratická legitimita európskeho systému správy hospodárskych záležitostí je príliš slabá a že to ohrozuje nielen samotnú správu, ale aj európsky projekt ako celok;

29.

víta začlenenie ochrany klímy do európskeho semestra a očakáva, že poskytne jasné monitorovanie a posúdenie účinnosti opatrení na ochranu klímy, aby sa dosiahol hmatateľnejší pokrok na vnútroštátnej úrovni pri plnení cieľov semestra;

30.

upriamuje pozornosť Komisie a spoluzákonodarcov na skutočnosť, že lepšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra prostredníctvom kódexu správania by tiež viedlo k lepšej reprezentatívnosti rozhodnutí a k väčšej legitimite semestra, a tým aj správy hospodárskych záležitostí vo všeobecnosti;

31.

podporuje reformu Euroskupiny, ktorej štatút sa musí formalizovať a aktualizovať v súvislosti so všetkými aspektmi predsedníctva, väčšou zodpovednosťou voči Európskemu parlamentu a väčšou transparentnosťou jej činnosti, a to počnúc uverejňovaním všetkých podrobných zápisníc;

32.

v súvislosti s Konferenciou o budúcnosti Európy pripomína svoje presvedčenie, že problém nedostatočnej demokratickej legitimity, ktorým trpí EÚ a jej správa hospodárskych záležitostí, bude možné vyriešiť len vtedy, ak budú európski občania presvedčení, že sa zaoberá všetkými ich hlavnými obavami. Sociálne normy, zamestnanosť, ochrana životného prostredia a aspekty udržateľnosti podľa cieľov udržateľného rozvoja OSN alebo boj proti nerovnostiam sa nemôžu považovať za druhoradé vo vzťahu k makroekonomickým a rozpočtovým požiadavkám. VR preto trvá na tom, že na Konferencii o budúcnosti EÚ by malo byť možné diskutovať o zmenách správy hospodárskych záležitostí zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie;

33.

sa domnieva, že je potrebné pokračovať v práci na riešení problémov eurozóny obnovením zdravých verejných financií, vytvorením silného bankového systému, prechodom na fiškálnu úniu a stimulovaním udržateľného hospodárskeho rastu;

Správa hospodárskych záležitostí a kríza spôsobená pandémiou COVID-19

34.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú v popredí boja proti pandémii COVID-19, ktorá vážne postihuje Európu, vzhľadom na ich dôležitú zodpovednosť v oblasti zdravia, sociálnej ochrany a podpory hospodárstva. V Taliansku a Španielsku, v dvoch z najviac postihnutých členských štátov, sú miestne a regionálne samosprávy navyše zodpovedné za viac ako 90 % výdavkov na zdravotníctvo (13). Zatiaľ čo mnohé výdavkové položky zaznamenávajú výrazný nárast, príjmy miestnych a regionálnych samospráv klesajú a sú veľmi poznačené bezprecedentným spomalením hospodárskej činnosti. To má veľký vplyv na vyrovnanosť rozpočtov miest a regiónov, a tým aj na vyrovnanosť rozpočtov členských štátov;

35.

pripomína, že v mnohých členských štátoch sa na miestne a regionálne samosprávy vzťahujú prísne vnútroštátne fiškálne pravidlá, ktoré obmedzujú zvyšovanie ich výdavkov, nútia ich k vyrovnaniu alebo obmedzujú ich deficity a/alebo dlhy na úrovne, ktoré sú často veľmi nízke v porovnaní s centrálnou štátnou úrovňou;

36.

vyzýva Komisiu, Parlament a členské štáty, aby nepodceňovali riziko prehĺbenia regionálnych rozdielov, ktoré prináša kríza spôsobená pandémiou COVID-19, a to z troch hlavných dôvodov: (i) zdravotné dôsledky sú výrazne regionalizované, niektoré regióny alebo mestá majú disproporčné počty prípadov a sú niektoré viac, niektoré menej schopné sa s nimi vyrovnať; (ii) okrem priamych dôsledkov núdzovej situácie na najviac postihnuté oblasti dlhodobejšie alebo prísnejšie preventívne opatrenia zhoršia hospodársky pokles, a tým aj finančné problémy MSP a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú kľúčovými piliermi mnohých regionálnych ekonomík, ako aj miestnych a regionálnych samospráv; (iii) niektoré hospodárske odvetvia (napríklad cestovný ruch) sú neúmerne postihnuté a dosah na financie na nižšej ako celoštátnej úrovni bude teda závisieť od miestnej a regionálnej sektorovej špecializácie a od vystavenia sa globálnym hodnotovým reťazcom;

37.

vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby spolu s miestnymi a regionálnymi samosprávami vypracovali jasný plán s cieľom pomôcť im vrátiť sa k udržateľným vyrovnaným rozpočtom, pričom zohľadnia asymetrický vplyv súčasnej pandémie, ako aj to, že environmentálne a sociálne udržateľná obnova musí byť udržateľná aj z hospodárskeho hľadiska;

38.

sa domnieva, že súčasná situácia poukazuje na skutočné náklady úsporných opatrení zavedených po kríze v eurozóne, najmä pokiaľ ide o nedostatočné investície do kľúčových verejných služieb. Úsporné opatrenia nemôžu byť opäť odpoveďou na túto novú krízu. Stratégie obnovy by mali zahŕňať ambiciózne plány verejného investovania na podporu environmentálne a sociálno-ekonomicky udržateľnej obnovy v regiónoch a mestách EÚ;

39.

je presvedčený, že po kríze spôsobenej koronavírusom sa musí viac ako kedykoľvek predtým prehodnotiť európsky fiškálny rámec, aby sa v budúcich programoch fiškálnej konsolidácie predišlo tomu, že sa verejné investície a verejné služby opäť stanú prispôsobiteľnou premennou.

---

(1)  Údaje za rok 2018. Eurostat, kód údajov: TEC00023 a TEC00022.

(2)  Oznámenie Európskej komisie (2015) – Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu. Ref.: COM(2015) 12 final.

(3)  Eurostat, kód údajov: TEINA225.

(4)  260 miliárd EUR ročne (približne 1,7 % HDP EÚ) požadovaných podľa odhadov Európskej komisie.

(5)  COM(2019) 8 final – Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ, s. 5.

(6)  Eurostat, kód údajov: TEC00022.

(7)  Európska fiškálna rada (2019) – Assessment of EU fiscal rules with a focus on the six and two-pack legislation (Posúdenie fiškálnych pravidiel EÚ so zameraním na balík šiestich legislatívnych aktov a balík dvoch legislatívnych aktov), s. 76.

(8)  COM(2020) 55 final, s. 10.

(9)  Stanovisko VR na tému Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu – spravodajkyňa: Olga Zrihen (BE/SES), prijaté 9. júla 2015 (Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 22).

(10)  Výhody a nevýhody „výdavkového pravidla“, ako aj „zlatého pravidla“ vo fiškálnom rámci EÚ. Štúdia Európskeho parlamentu https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/645732/IPOL_STU(2020)645732_EN.pdf.

(11)  Stanovisko VR na tému Territorial analysis of the Country-specific Recommendations 2018 (Územná analýza odporúčaní pre jednotlivé krajiny, 2018).

(12)  Stanovisko VR na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov – spravodajca Rob Jonkman (NL/EKR), prijaté 11. mája 2017 (Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 24).

(13)  OECD, 2020 – Covid-19 and Inter-governmental Fiscal Relations: Early responses and main lessons from the financial crisis, (COVID-19 a medzivládne fiškálne vzťahy: včasné reakcie a hlavné ponaučenia z finančnej krízy), Ref.: COM-CTPA-ECO-GOV-CFE(2020)2.