EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 10. 2020

COM(2020) 660 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020

{SWD(2020) 350 final} - {SWD(2020) 351 final} - {SWD(2020) 352 final} - {SWD(2020) 353 final} - {SWD(2020) 354 final} - {SWD(2020) 355 final} - {SWD(2020) 356 final}

Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020

I.ÚVOD

Od konca roku 2019, keď sa začalo funkčné obdobie novej Komisie, došlo v rámci programu rozšírenia EÚ k významným zmenám. Vo februári 2020 Komisia prijala návrhy na posilnenie procesu pristúpenia a v marci členovia Európskej rady podporili rozhodnutie Rady pre všeobecné záležitosti otvoriť prístupové rokovania s Albánskou republikou a so Severomacedónskou republikou. Na samite EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 6. mája 2020, vedúci predstavitelia EÚ opätovne potvrdili odhodlanosť Únie ďalej zintenzívňovať svoju spoluprácu s týmto regiónom a uvítali záväzok partnerov zo západného Balkánu dôkladne a rozhodným spôsobom uskutočniť potrebné reformy.

Rok 2020 je aj naďalej poznačený ničivými následkami pandémie ochorenia COVID-19. EÚ, hoci sama vážne zasiahnutá touto krízou, poskytla rozsiahlu podporu úsiliu vlád, najmä na západnom Balkáne, s cieľom riešiť tieto výzvy. EÚ takisto začala prerozdeľovať finančnú pomoc EÚ vzhľadom na naliehavé situácie, ktorým tento región čelí v dôsledky krízy, a to pokiaľ ide o potreby v oblasti zdravia, ako aj v sociálno-ekonomickej oblasti.

EÚ zmobilizovala v prospech občanov a podnikov západného Balkánu balík vo výške viac ako 3,3 miliardy EUR 1 . Zahŕňa prerozdelenie prostriedkov z nástroja predvstupovej pomoci, a to 38 miliónov EUR na okamžitú podporu sektora zdravotníctva, najmä prostredníctvom dodávok základných potrieb na záchranu životov, ako sú osobné ochranné prostriedky, testy a ventilátory, 389 miliónov EUR na riešenie potrieb súvisiacich so sociálnym a hospodárskym oživením, ďalší balík vo výške 455 miliónov EUR na opätovné naštartovanie hospodárstva v tomto regióne v úzkej spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami a balík vo výške 8 miliónov EUR z nástroja na podporu stability a mieru s cieľom podporiť opatrenia súvisiace s reakciou na ochorenie COVID-19, pokiaľ ide o migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl na západnom Balkáne, ako aj návrh 2 týkajúci sa makrofinančnej pomoci vo výške 750 miliónov EUR a balík pomoci od Európskej investičnej banky vo výške 1,7 miliardy EUR.

Prebiehajúca pandémia tak jasne ukázala, ako EÚ a západný Balkán spoločne riešia spoločné problémy. To zahŕňa spoločné obstarávanie zdravotníckeho vybavenia, zapájanie regiónu do práce Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť, vyňatie regiónu z režimu vývozných povolení EÚ, pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky 3 , a dodávanie testovacieho materiálu, ktorý vyvinulo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie s cieľom zabezpečiť správne fungovanie testov na ochorenie COVID-19, zo strany EÚ na západný Balkán. Táto spolupráca medzi EÚ a západným Balkánom a podpora zo strany EÚ výrazne presahuje to, čo západnému Balkánu poskytol ktorýkoľvek iný partner, čo je odrazom strategického ukotvenia tohto regiónu.

Tieto a iné opatrenia boli stanovené v oznámení Komisie „Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii“ 4 , ktoré bolo prijaté 29. apríla. V uvedenom oznámení bola načrtnutá okamžitá podpora EÚ západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19. Veľmi krátko po jeho prijatí sa 6. mája stretli vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu prostredníctvom videokonferencie na záhrebskom samite a zdôraznili pevnú solidaritu EÚ so západným Balkánom a opätovne potvrdili európsku perspektívu pre tento región.

Aprílové oznámenie takisto pripravilo pôdu pre hospodársky a investičný plán 5 pre tento región, ktorý bol prijatý súbežne s týmto oznámením. Cieľom hospodárskeho a investičného plánu bude urýchliť dlhodobú obnovu, podnietiť hospodársky rast a podporiť reformy nutné na dosiahnutie pokroku na ceste do EÚ, ako aj priblížiť západný Balkán k jednotnému trhu EÚ. Jeho cieľom je rozvinúť nevyužitý hospodársky potenciál regiónu a významné možnosti pre posilnenú hospodársku spoluprácu a obchod v rámci regiónu.

Vo vzťahu k Turecku presmerovala EÚ doteraz 83 miliónov EUR na podporu boja proti ochoreniu COVID-19 a podporu tých, ktorí sú touto situáciou najviac zasiahnutí. V kontexte nástroja pre utečencov v Turecku Komisia okamžite začala činnosti zvyšovania informovanosti zamerané na utečencov, ktorí patria medzi najzraniteľnejšie skupiny. S tureckou vládou bola uzavretá dohoda mobilizovať úspory a rezervy na nepredvídané udalosti v rámci tohto nástroja s cieľom podporiť vnútroštátnu reakciu na ochorenie COVID-19. Táto podpora bude pokračovať. Turecko sa na samite o globálnej reakcii na COVID-19, ktorý sa konal 4. mája, zaviazalo prispieť sumou vo výške 75 miliónov EUR na podporu vývoja vakcíny.

Prehľad kľúčových udalostí

Dňa 5. februára Európska komisia prijala oznámenie „Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán“ 6 . Oznámenie, ktoré v marci schválila Rada, stanovuje konkrétne návrhy na posilnenie procesu pristúpenia, ktoré zabezpečia, že bude predvídateľnejší, dôveryhodnejší, dynamickejší a bude pod väčšou politickou kontrolou. Zdôrazňuje sa v ňom, že proces pristúpenia je založený na objektívnych a jasných kritériách a prísnej podmienenosti, a posilňuje sa v rámci neho reverzibilita, čo umožňuje, aby EÚ účinnejšie a proporcionálnejšie postihovala akúkoľvek závažnú stagnáciu alebo zhoršenie situácie, pokiaľ ide o realizáciu reforiem. V návrhu Komisie sa kladie dôraz na význam prístupového procesu založeného na zásluhách a vybudovaného na dôvere, vzájomnej istote a jasných záväzkoch Európskej únie a partnerov zo západného Balkánu s ešte silnejším zameraním na zásadné reformy. Komisia 2. marca predložila aktualizácie o vykonávaní reforiem v Albánsku 7 a Severnom Macedónsku 8 . Tieto aktualizácie preukázali, že obe krajiny zvýšili svoje úsilie a ďalej dosahovali konkrétne a udržateľné výsledky v kľúčových oblastiach určených v záveroch Rady z júna 2018.

Následne v marci 2020 Rada pre všeobecné záležitosti schválila oznámenie Komisie, rozhodla sa otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a so Severným Macedónskom a vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na rokovacie rámce s oboma krajinami.

Komisia predložila svoje návrhy na rokovacie rámce v júli 2020. V týchto návrhoch sa integruje a ďalej rozvíja posilnený prístup k procesu pristúpenia. Komisia takisto informovala o ďalšom vykonávaní reforiem v Albánsku a Severnom Macedónsku. Komisia so záujmom očakáva prvé medzivládne konferencie, ktoré majú byť zvolané čo najskôr po prijatí rokovacích rámcov Radou.

Rada uviedla viaceré podmienky, ktoré má Albánsko splniť pred uskutočnením jeho prvej medzivládnej konferencie 9 . Krajina už pri spĺňaní podmienok stanovených Radou dosiahla v súvislosti s prvou medzivládnou konferenciou rozhodujúci pokrok.

Správa v rámci tohtoročného balíka týkajúceho sa rozširovania takisto odráža návrhy na posilnenie prístupu v procese pristúpenia. Posúdenia a odporúčania pre krajiny, najmä pokiaľ ide o usmernenia orientované na perspektívy do budúcnosti týkajúce sa konkrétnych reformných priorít, sú ešte jasnejšie a presnejšie. Správy poskytujú väčšiu transparentnosť, aj pokiaľ ide o súčasný stav prístupových rokovaní a rozsah, v akom sa realizujú zásadné reformy. Uvádzajú sa porovnávacie prehľady o výkonnosti v základných aspektoch, ako aj vonkajšie ukazovatele, ktoré dopĺňajú posúdenia Komisie. O väčšiu účasť boli požiadané členské štáty, s ktorými sa v rámci procesu konzultovalo a ktoré poskytli informácie a odborné znalosti, a to aj prostredníctvom svojich veľvyslanectiev na mieste. Správy zahŕňajú aj posúdenia verejného politického záväzku orgánov, pokiaľ ide o strategický cieľ pristúpenia k EÚ.

Komisia po prvýkrát hodnotí celkový stav prístupových rokovaní s Čiernou Horou a so Srbskom a navrhuje ďalšie kroky. To by malo umožniť medzivládnym konferenciám, ktoré by sa mali uskutočniť po uverejnení ročného balíka správ Komisie, poskytnúť fóra pre politický dialóg o reformách, zhodnotiť celkový prístupový proces a stanoviť plány na nasledujúci rok vrátane otvorenia a uzavretia kapitol a možných nápravných opatrení.

Od posledného balíka týkajúceho sa rozširovania Rada takisto prijala závery 10 , ktorými schvaľuje 14 kľúčových priorít zo stanoviska Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii 11 . Stanovisko Komisie vydané v máji 2019 prináša komplexný plán reforiem s cieľom usmerniť a podporiť krajinu na jej ceste k integrácii do EÚ. Pokiaľ ide o Kosovo 12*, v reformách súvisiacich s EÚ sa dosiahol obmedzený pokrok, najmä z dôvodu predĺženého volebného obdobia a dvoch zmien vlády. Bude dôležité, aby kosovské orgány znásobili svoje úsilie pokročiť na ceste do Európy, a to aj prostredníctvom vykonávania dohody o stabilizácii a pridružení.

Počas posledného roka pokračovalo vykonávanie akčného plánu, ktorý je sprievodným dokumentom stratégie pre západný Balkán z roku 2018. Ťažiskom tejto stratégie boli oblasti, ktoré si od partnerov zo západného Balkánu vyžadujú ďalšie reformy a úsilie, ako aj väčšia podpora EÚ poskytovaná tomuto regiónu. Značná časť týchto opatrení bola následne schválená členskými štátmi EÚ a partnermi zo západného Balkánu vo forme agendy priorít zo Sofie, ktorá bola prijatá na samite v Sofii v máji 2018. Aktualizácia pokroku vo vykonávaní rôznych opatrení je zahrnutá v prílohe k tomuto oznámeniu.

Turecko je kľúčovým partnerom EÚ a zároveň kandidátskou krajinou. Dialóg a spolupráca s Tureckom naďalej prebiehali, najmä pokiaľ ide o riešenie otázok súvisiacich s migráciou, a to aj napriek obavám spojeným s udalosťami na grécko-tureckej hranici v marci 2020. Turecko nepretržite vynakladalo chvályhodné úsilie prichýliť približne 4 milióny utečencov zo Sýrie a iných krajín, ktorí predstavujú najväčšiu komunitu utečencov na svete. EÚ naďalej poskytovala výraznú pomoc utečencom a hostiteľským komunitám v Turecku, čo priamo svedčí o solidarite EÚ. Nástroj pre utečencov v Turecku mobilizoval 6 miliárd EUR. Zmluvy boli uzavreté na celkovú sumu 5,1 miliardy EUR, z ktorej sa vyplatilo 3,8 miliardy EUR. V júli 2020 EÚ súhlasila s mobilizovaním dodatočnej sumy 485 miliónov EUR s cieľom zabezpečiť pokračovanie kľúčovej humanitárnej pomoci v rámci nástroja až do konca roku 2021. Úhrady v rámci nástroja dosiahli priemerne 60 miliónov EUR za mesiac počas referenčného obdobia, čo naznačuje jeho rýchlejšie vykonávanie. Z celkového počtu 115 zmlúv zostáva podpísať sedem zmlúv. Naďalej bude potrebné pomáhať utečencom, ktorých zasiahla kríza v Sýrii, a ich hostiteľským krajinám, pričom v nedávnom oznámení o novom pakte o migrácii a azyle sa uvádza, že bude veľmi dôležité pokračovať v určitej forme trvalého financovania zo strany EÚ. 13

Turecko sa však naďalej čoraz viac vzďaľuje od Európskej únie, a to z dôvodu výrazne zhoršenej situácie v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti justície. Je hlboko znepokojujúce, že pokračuje zatýkanie a väznenie vedúcich predstaviteľov opozície, aktivistov za ľudské práva, novinárov, predstaviteľov občianskej spoločnosti a akademickej obce, a to na základe široko poňatých protiteroristických právnych predpisov. Rada v júni 2019, pripomínajúc svoje závery z 26. júna 2018, konštatovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa preto v podstate zastavili a o otvorení alebo uzatvorení ďalších kapitol nie je možné uvažovať. Zahraničná politika Turecka bola čoraz viac v rozpore s prioritami EÚ podľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä z dôvodu vojenských operácií Turecka v severovýchodnej Sýrii a dvoch memoránd o porozumení, ktoré Turecko podpísalo s vládou národnej jednoty v Líbyi, pričom jedno memorandum sa týkalo bezpečnostnej spolupráce, ktorá viedla k väčším zásahom Turecka do líbyjského konfliktu, a druhé memorandum sa týkalo vymedzenia námornej jurisdikcie, v rámci ktorej sa ignorujú zvrchované práva gréckych ostrovov. Vzhľadom na nepovolené vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí EÚ v júli 2019 rozhodla o viacerých opatreniach vrátane dočasného pozastavenia zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Turecko, ako aj ďalších zasadnutí týkajúcich sa dialógov na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom. EÚ ďalej v novembri 2019 prijala rámec pre cielené opatrenia proti Turecku a vo februári 2020 rozhodla o pridaní dvoch osôb do zoznamu osôb označených na základe tohto sankčného rámca.

Európska rada 1. októbra 2020 uviedla, že EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom založeného na spolupráci. Európska rada pod podmienkou zachovania konštruktívneho úsilia zastaviť protiprávne činnosti voči Grécku a Cypru súhlasila so spustením pozitívneho politického programu EÚ a Turecka s osobitným dôrazom na modernizáciu colnej únie a uľahčenie obchodu, kontakty medzi ľuďmi, dialógy na vysokej úrovni, pokračujúcu spoluprácu v otázkach migrácie, a to v súlade s vyhlásením EÚ a Turecka z roku 2016. Európska rada takisto zdôraznila, že v prípade obnoveného jednostranného konania alebo provokácií, ktoré predstavujú porušenie medzinárodného práva, EÚ použije všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii a ktoré sú v súlade s článkom 29 ZEÚ a článkom 215 ZFEÚ, aby chránila svoje záujmy a záujmy svojich členských štátov.

S cieľom zabezpečiť spoluprácu a solidaritu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 boli prvé opatrenia súvisiace s reakciou na túto pandémiu financované zo strany EÚ prijaté okamžite po jej vypuknutí. Z pomoci EÚ sa presmerovalo približne 83 miliónov EUR, z čoho 52 miliónov EUR z nástroja pre utečencov v Turecku sa rýchlo mobilizovalo pre najzraniteľnejších utečencov. Na konci mája 2020 bol aktivovaný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom pomôcť Turecku s repatriáciou tureckých občanov, ktorí uviazli v Peru a Kolumbii.

II.HLAVNÉ PREDPOKLADY NA ČLENSTVO V EÚ

Príprava kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov na splnenie požiadaviek na členstvo si vyžaduje silný dôraz na zásadné reformy v oblasti právneho štátu, hospodárstva a fungovania demokratických inštitúcií a verejnej správy. Snahy v týchto oblastiach sú nedeliteľné a navzájom sa posilňujú a musia sa presadzovať ráznejšie a s jasnejším politickým záväzkom. Po tom, ako Rada schváli návrhy Komisie na posilnenie procesu pristúpenia, bude dôraz kladený na tieto reformy ešte silnejší.

Právny štát je základným aspektom demokratickej transformácie a kľúčovým kritériom, na základe ktorého EÚ posudzuje pokrok krajín zapojených do procesu rozširovania na ich ceste k členstvu v EÚ. Pokrok za posledný rok výrazne kolísal. Jedným pozitívnym prvkom bolo, že sa naďalej zlepšovala a zintenzívňovala operačná spolupráca západného Balkánu s členskými štátmi EÚ a agentúrami EÚ v oblasti boja proti terorizmu a radikalizácii, ktoré vedú k násilnému extrémizmu, ako aj v oblasti migrácie a riadenia hraníc. Presvedčivý pokrok v oblasti právneho štátu však naďalej zostáva veľkou výzvou, ktorá je často spojená s nedostatkom politickej vôle, pokračujúcou existenciou určitých prvkov ovládnutia štátu, obmedzeným pokrokom v oblasti nezávislosti justície, inštitucionálnym odporom a čoraz náročnejším prostredím pre občiansku spoločnosť. Európska komisia odporučila, aby núdzové opatrenia prijaté v kontexte pandémie ochorenia COVID-19 rešpektovali základné zásady a hodnoty, aby boli primerané, obmedzené na to, čo je nevyhnutné, časovo obmedzené, vykonávané nediskriminačným spôsobom, aby podliehali demokratickému a súdnemu dohľadu a boli celkovo v súlade s európskymi normami.

Justícia a základné práva

Pre právny štát má zásadný význam nezávislá a efektívna justícia, v ktorej sa rozhodnutia skutočne vykonávajú. Pomalé tempo zmien v justičnej kultúre pretrváva v celom regióne západného Balkánu bez dostatočného záväzku dodržiavať zásadu nezávislosti justície a rešpektovať súdne rozhodnutia. Najmä verejné orgány by sa mali zdržať akéhokoľvek zasahovania do prebiehajúcich konaní a vydávania verejných stanovísk, ktoré vytvárajú riziko ohrozujúce súdne rozhodnutia.

Albánsko aj naďalej dosahuje solídny pokrok v rámci svojej reformy justičného systému prostredníctvom pokračujúceho vykonávania komplexnej reformy justície a konkrétnych výsledkov, ktoré priniesol proces previerok. Celkovo bolo prijatých viac ako 286 rozhodnutí a všetky prioritné konania sa ukončili na prvom stupni, čo viedlo k prepusteniu 62 % posudzovaných sudcov alebo k ich dobrovoľnému odchodu. Zriadené boli nové nezávislé justičné orgány a sú plne funkčné.

Severné Macedónsko dosiahlo solídny pokrok, a to aj prostredníctvom nadobudnutia účinnosti zákona o prokuratúre, ktorý je kľúčovým míľnikom a zabezpečuje okrem iného aj udržateľné riešenie pre prípady úradu špeciálnej prokuratúry. Na základe tzv. kauzy vymáhania peňazí, v ktorej išlo o údajné vydieranie a zneužitie funkcie v súvislosti s prípadom úradu špeciálnej prokuratúry, bola bývalá predsedníčka špeciálnej prokuratúry odsúdená za prijímanie úplatkov a zneužitie právomoci.

Bosna a Hercegovina nedosiahla v oblasti justície žiaden pokrok. Prekážky v reforme justície zo strany politických aktérov a z radov justície a nedostatočné fungovanie justičného systému aj naďalej viedli k porušovaniu práv obyvateľov a narúšali boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.

Kosovo dosiahlo určitý pokrok. Zavedený bol nový etický kódex a posilnené disciplinárne konanie.

Čierna Hora dosiahla obmedzený pokrok a problémy pretrvávajú, pokiaľ ide o nezávislosť, profesionalitu, efektívnosť a zodpovednosť justície.

Srbsko nedosiahlo v rámci sledovaného obdobia žiaden pokrok, keďže nevykonalo odporúčania z predchádzajúcej správy Komisie. Ústavné zmeny zamerané na zosúladenie ústavy s európskymi normami boli pozastavené až do obdobia po parlamentných voľbách. Takéto oneskorenie má vplyv na prijatie súvisiacich právnych predpisov v oblasti justície, ktoré sú potrebné na posilnenie záruk pre nezávislosť justície.

V Turecku sa situácia aj naďalej vážne zhoršovala od roku 2016, keď nastal pokus o štátny prevrat. Pokračoval politický tlak a presuny veľkého počtu sudcov a prokurátorov proti ich vôli, čo naďalej podkopávalo nezávislosť tureckej justície, a pretrvávali závažné obavy, najmä v súvislosti so systémovo nedostatočnou nezávislosťou justície vrátane zriadenia paralelného systému zmierovacích sudcov. Existovali obavy, že tieto postupy spôsobia autocenzúru a zastrašovanie v oblasti justície. Prijatie stratégie reformy justície znamenalo nevyužitú príležitosť na riešenie mnohých požadovaných zásadných reforiem.

Západný Balkán a Turecko naďalej vykazujú rozšírenú korupciu. V boji proti korupcii sú potrebné solídne výsledky na zmiernenie skutočných hrozieb pre demokratické štruktúry a pre stabilné a transparentné podnikateľské prostredie. Pokrok v oblasti úspešného boja proti korupcii na vysokej a strednej úrovni sa v rámci regiónu líši, hoci celkové tempo sa znížilo a výsledky vo väčšine krajín zďaleka nespĺňajú požiadavky na členstvo. Korupciu na vysokej úrovni a politickú korupciu treba riešiť jasnejšie a konzistentnejšie. Pozitívnym znakom zapojenia je dohoda Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory a Severného Macedónska zúčastňovať sa na prioritnom opatrení zo Sofie, ktoré sa týka monitorovania súdnych konaní v prípadoch korupcie na vysokej úrovni a prípadoch organizovanej trestnej činnosti, pričom so Srbskom je v tejto súvislosti potrebná ďalšia diskusia. Na rozsiahlu korupciu je naďalej obzvlášť náchylné verejné obstarávanie. Pomocou ráznych a ambicióznych opatrení je potrebné posilniť kontrolné mechanizmy v celom procese verejného obstarávania a výrazne zvýšiť transparentnosť.

Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Albánsko dosiahlo solídny pokrok. Vplyv má proces previerok a došlo aj k odsúdeniam vysokých úradníkov.

Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Severné Macedónsko dosiahlo solídny pokrok. Došlo ku konsolidácii výsledkov v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania a prejednávania prípadov korupcie na vysokej úrovni a Štátna komisia pre predchádzanie korupcii je čoraz aktívnejšia.

Bosna a Hercegovina nedosiahla žiaden pokrok. V boji proti korupcii naďalej bránila nedostatočná harmonizácia právnych predpisov v krajine a slabá spolupráca a koordinácia medzi inštitúciami.

Kosovo dosiahlo obmedzený pokrok. Konfiškácia majetku je aj naďalej považovaná len za vedľajší aspekt trestných konaní, ktorému je venovaná minimálna pozornosť a nedostatočné zdroje.

V Čiernej Hore sa dosiahol obmedzený pokrok. Stále je potrebné zlepšiť výsledky v oblasti konfiškácie majetku. Aj napriek pozitívnemu vývoju naďalej zostávajú vo veľkej miere nevyriešené otázky týkajúce sa nezávislosti, dôveryhodnosti a určovania priorít Úradu pre predchádzanie korupcii.

V Srbsku sa dosiahol obmedzený pokrok. Nezávislosť Protikorupčnej agentúry bola posilnená prostredníctvom operatívnych krokov, potrebné je však konkrétne zlepšenie v súvislosti s transparentnosťou a posúdením rizík korupcie a ich zmierňovaním v sektoroch, ktoré sú obzvlášť ohrozené, pokiaľ ide o korupciu v týchto oblastiach.

V Turecku sa nedosiahol žiaden pokrok. Stále je potrebné zlepšiť právny rámec a inštitucionálnu štruktúru s cieľom zabrániť neprípustnému politickému vplyvu vo fázach vyšetrovania a trestného stíhania v prípadoch korupcie.

Základné práva sú vo veľkej miere zakotvené v právnych predpisoch krajín západného Balkánu a v poslednom roku sa podarilo dosiahnuť určitý pokrok, problémom však v praxi zostáva ich vykonávanie vo viacerých oblastiach regiónu. V Turecku aj naďalej v nezmenenej miere dochádza k porušovaniu ľudských práv a osoby, ktoré sa snažia podporovať dodržiavanie ľudských práv v Turecku, boli často zatknuté alebo zadržané.

Sloboda prejavu, ako aj sloboda a pluralita médií sú piliermi demokracie, keďže sú základnými prvkami otvorenej a slobodnej diskusie. Hoci sú zavedené základné ustanovenia, je naliehavo potrebné vynaložiť úsilie na zabezpečenie slobody prejavu a nezávislosti médií v rámci celého regiónu. Toto je oblasť, v ktorej bol za posledný rok zaznamenaný najmenší pokrok. Hrozby, zastrašovanie a násilie voči novinárom sú stále zdrojom vážnych obáv a vyšetrovania takých útokov a trestné stíhania za ne sú v rámci regiónu pomalé. Je potrebné väčšie úsilie o zaručenie nezávislosti verejnoprávneho vysielania s cieľom podporiť transparentnosť v rámci verejného a súkromného financovania médií a riešiť problém deformovaného reklamného trhu vo všetkých krajinách regiónu.

V Albánsku sa nedosiahol žiaden pokrok. Albánske orgány sa zaviazali opätovne zvážiť zmeny v právnych predpisoch o médiách a prijať ďalšie opatrenia v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie pred ich prijatím v parlamente.

V Severnom Macedónsku sa počas sledovaného obdobia dosiahol obmedzený pokrok. Celková situácia a prostredie, v ktorých média fungujú, sú vo všeobecnosti priaznivé na podporu slobody médií, slobody prejavu a spravodajstva kritických médií.

Bosna a Hercegovina nedosiahla žiaden pokrok. Orgány len slabo reagujú na obavy spojené s politickým tlakom, so zastrašovaním a s hrozbami voči novinárom.

V Kosove sa dosiahol obmedzený pokrok. Hoci je naďalej prítomné živé mediálne prostredie a rozmanitosť názorov, pre médiá je ťažké zabezpečiť finančnú udržateľnosť prostredníctvom obchodných prostriedkov a verejnoprávny vysielateľ je aj naďalej ohrozený politickým tlakom a vplyvom. Nedostatok finančnej sebestačnosti spôsobuje, že médiá sú ohrozené politickými a obchodnými záujmami.

V Čiernej Hore sa nedosiahol celkovo žiaden pokrok. Hoci sa dosiahol pokrok vzhľadom na revíziu právnych predpisov v oblasti médií, zatienili ho zatknutia a konania proti redaktorom internetových portálov a občanom za obsah, ktorý zverejnili alebo zdieľali na internete v priebehu roka 2020. Opatrenia prijaté s cieľom obmedziť dosah dezinformácií a obťažovania na internete alebo nenávistných prejavov by nemali neprimerane obmedzovať slobodu prejavu a médií.

V Srbsku bol transparentne a inkluzívne vypracovaný návrh novej mediálnej stratégie a identifikovali sa v ňom hlavné problémy. Vykonávanie novej stratégie sa však ešte nezačalo a nedosiahol sa žiaden pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie celkového prostredia priaznivého pre slobodu prejavu. Prípady hrozieb, zastrašovania a násilia voči novinárom sú v krajine stále zdrojom vážnych obáv.

Napriek zrušeniu výnimočného stavu sa situácia v Turecku aj naďalej vážne zhoršovala, keďže sa prostredníctvom neúmerného vykonávania reštriktívnych opatrení v značnej miere bránilo uplatňovaniu slobody prejavu a šíreniu opozičných hlasov. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch pokračoval veľký tlak na slobodu prejavu a zastrašovanie médií, a to v podobe prípadov zatýkania, zadržiavania, odsúdenia a prepúšťania zamestnancov médií, čo viedlo k cenzúre a autocenzúre v radoch osôb pracujúcich v médiách. Turecko musí prijať akčný plán pre ľudské práva, ktorý nahradí akčný plán na predchádzanie porušovaniu práv podľa Európskeho súdu pre ľudské práva s cieľom zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudských práv.

Je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie rodovej rovnosti a na prevenciu a riešenie diskriminácie, obťažovania a rodovo motivovaného násilia. Počas obdobia obmedzenia pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19 sa zvýšil počet správ o prípadoch domáceho násilia v regióne. Ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v rozhodovacích procesoch a na trhu práce.

V krajinách zapojených do procesu rozširovania, v ktorých sú potrebné naliehavé opatrenia na posilnenie ochrany dieťaťa a systémov ochrany dieťaťa, je nevyhnutné väčšie úsilie na podporu a ochranu práv dieťaťa. Je takisto naliehavo potrebné zlepšiť ochranné a poradenské služby pre deti, najmä v prípadoch, keď komunikujú s justičným systémom, ako aj v súvislosti s výkonom väzby mladistvých a príliš obmedzeným využívaním restoratívnej justície.

Vlády takisto musia naďalej podporovať a ochraňovať práva osôb so zdravotným postihnutím, a to v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, a musia takisto riešiť diskrimináciu menšín. Obmedzený pokrok bol dosiahnutý v súvislosti so zlepšovaním sociálno-ekonomickej situácie zraniteľných Rómov 14 . Existujúce štrukturálne problémy mali za následok, že zraniteľní Rómovia boli neprimerane negatívne ovplyvnení krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 a súvisiacimi reštriktívnymi opatreniami. Na samite EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal v Poznani v júli 2019, sa vedúci predstavitelia západného Balkánu zaviazali splniť do momentu pristúpenia konkrétne ciele v súvislosti s integráciou Rómov v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bývania, osobných dokladov a boja proti odporu voči Rómom.

Vlády tohto regiónu by takisto mali naďalej zabezpečovať primerané podmienky vo väzení a zabrániť zlému zaobchádzaniu v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.

Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť

Veľmi vážnym problémom na západnom Balkáne a v Turecku je aj naďalej organizovaná trestná činnosť. Z týchto krajín a cez ne naďalej pôsobia mocné zločinecké siete s medzinárodným dosahom a vedú cez ne významné prevádzačské trasy. Balkánska trasa je stále kľúčovým koridorom na dovoz heroínu a nezákonných palných zbraní do EÚ. Krajiny sa niektorými aspektmi tohto javu zaoberali a v priebehu rokov 2019 a 2020 boli opäť hlásené významné prípady zatknutí a záchytu drog. Realizuje sa čoraz intenzívnejšia operačná spolupráca aj s agentúrami EÚ, ktorá prináša viditeľné výsledky v praxi. Celkové výsledky v oblasti právoplatných odsúdení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti sú však aj naďalej často slabé. Niektoré krajiny môžu za posledné roky preukázať len zopár prípadov právoplatných odsúdení za organizovanú trestnú činnosť alebo samostatné pranie špinavých peňazí, ktoré sú často výsledkom dohody o vine a treste a uplatnili sa pri nich mierne tresty. Takéto slabé výsledky poukazujú na neúčinnosť trestných konaní, jasne signalizujú beztrestnosť a prispievajú k riziku prenikania trestnej činnosti do politických a hospodárskych systémov. Krajiny musia dôraznejšie bojovať proti zločineckým skupinám, musia zabezpečiť, že sa nebude tolerovať žiadne prepojenie medzi zločinom a politikou a musia výrazne zvýšiť mieru zaisťovania a konfiškácie majetku v prípadoch organizovanej trestnej činnosti aj korupcie.

Albánsko zaznamenalo solídny pokrok v boji proti organizovanej trestnej činnosti. Zintenzívnila sa operačná spolupráca, predovšetkým s členskými štátmi a agentúrami EÚ.

Severné Macedónsko urobilo určitý pokrok vrátane zriadenia úradu pre vyhľadávanie majetku v súlade s acquis EÚ.

Bosna a Hercegovina nezaznamenala žiaden pokrok. Orgány a justícia nevykonali primerané opatrenia zamerané na kľúčové priority podľa stanoviska Komisie a zistení znaleckého posudku v súvislosti s otázkami právneho štátu („Priebeho správa“).

Kosovo zaznamenalo obmedzený pokrok. Cieľové výsledky dosiahnuté prokuratúrou a súdmi zostávajú obmedzené a počet definitívnych konfiškácií majetku ostáva nízky.

V Čiernej Hore sa zaznamenal určitý pokrok. Čierna Hora urobila solídny pokrok v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Kapacita a profesionalita polície sa posilnili a zvýšil sa počet prebiehajúcich konaní vo veci konfiškácie majetku.

V Srbsku sa zaznamenal obmedzený pokrok. Dosiahol sa obmedzený pokrok v úsilí o rozloženie zločineckých sietí a vo výsledkoch dosiahnutých v oblasti proaktívnych vyšetrovaní, trestných stíhaní a odsúdení.

Turecko zaznamenalo obmedzený pokrok. Je potrebné posilniť právny rámec upravujúci boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Západný Balkán naďalej pokračuje v prijímaní dôležitých opatrení s cieľom modernizovať právny a inštitucionálny rámec vzťahujúci sa na boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu. Operačná spolupráca s členskými štátmi a agentúrami EÚ sa posilnila a zintenzívnila. V roku 2018 bol prijatý spoločný akčný plán v oblasti boja proti terorizmu a v roku 2019 všetci partneri zo západného Balkánu spoločne s Komisiou podpísali príslušné dvojstranné vykonávacie ustanovenia. Západný Balkán musí pokračovať vo svojom úsilí v predchádzaní radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu, a to aj vo väzenských zariadeniach, a riešení problému vracajúcich sa zahraničných bojovníkov. Je potrebné posilniť kapacity v oblasti výmeny informácií, monitorovania a reakcie. Západný Balkán musí zintenzívniť svoje úsilie v teréne pri boji proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a nenáležitému vonkajšiemu vplyvu, ako aj proti nezákonnému financovaniu, ktoré prispieva k šíreniu násilného extrémizmu.

Turecko musí zrevidovať svoje protiteroristické právne predpisy. Úsilie Turecka zamerané na potlačovanie terorizmu prinieslo zvýšenie bezpečnosti, hoci krajina naďalej čelí hrozbám teroristických skupín. Turecko pokračovalo vo svojom úsilí v boji proti bunkám domácich a zahraničných teroristických bojovníkov. Naďalej pokračovala spolupráca s členskými štátmi EÚ pri odhaľovaní a repatriácii zahraničných teroristických bojovníkov, čo je jedna z kľúčových oblastí spoločného záujmu. Pokiaľ ide o vnímanie hrozby, Turecko stanovilo ako prioritu boj proti Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá naďalej zostáva v euroúnijnom zozname teroristických organizácií, a rozloženie Gülenovho hnutia. Hoci má Turecko legitímne právo bojovať proti terorizmu, jeho zodpovednosťou je zabezpečiť, aby sa tak dialo v súlade so zásadou právneho štátu, s ľudskými právami a so základnými slobodami. To sa v súčasnosti nedeje. Protiteroristické opatrenia musia byť primerané a vykonávané v súlade s právnym štátom, ľudskými právami a so základnými slobodami.

Na západnom Balkáne a v Turecku sú čoraz viac prítomné takzvané hybridné činnosti, ktorých pôvodcami sú najmä aktéri z tretích krajín, vrátane šírenia dezinformácií v súvislosti s ochorením COVID-19. Takéto prípady poukazujú na zraniteľnosť spoločností a infraštruktúry voči kybernetickým útokom, počítačovej kriminalite a hybridným hrozbám. Ako bolo uvedené vo vyhlásení zo Záhrebu, mala by sa posilniť spolupráca pri riešení problematiky dezinformácií a iných hybridných činností. Pri budovaní odolnosti, kybernetickej bezpečnosti a strategickej komunikácie je potrebná užšia spolupráca.

Riadenie utečeneckej krízy, ako aj riešenie problematiky neregulárnej migrácie boli hlavnými výzvami pre EÚ, západný Balkán a predovšetkým Turecko, ktoré je krajinou s najvyšším počtom utečencov na svete.

Spolupráca pokračovala s krajinami, ktoré ležia na trase cez východné Stredozemie či západobalkánskej migračnej trase. Prevádzačstvo, maloletí bez sprievodu a obchodovanie s ľuďmi, predovšetkým so ženami a s deťmi, naďalej vzbudzujú obavy. V roku 2019 došlo k výraznému zvýšeniu počtu migrantov prechádzajúcich týmto regiónom, zaznamenalo sa viac ako 15 000 neregulárnych príchodov do členských štátov EÚ po západobalkánskej trase, čo je nárast o 159 % v porovnaní s rokom 2018. Obzvlášť Bosna a Hercegovina zaznamenala v roku 2019 neoprávnený vstup viac ako 29 000 utečencov a migrantov. Zatiaľ čo súčasná situácia sa nedá porovnávať s počtom neregulárnych migrantov na vrchole krízy (750 000 len v roku 2015), je potrebná väčšia podpora zo strany EÚ, koordinovaná s členskými štátmi a agentúrami EÚ, aby sa posilnila kapacita partnerov pri riadení migrácie. Pre ďalšiu podporu je potrebné zintenzívniť dobrovoľné návraty a spoluprácu pri readmisii s krajinami pôvodu. EÚ a jej členské štáty by mali naďalej povzbudzovať a podporovať regionálny proces výmeny informácií.

Nedávno navrhnutý nový európsky pakt o migrácii a azyle zdôrazňuje, že v rámci komplexných partnerstiev by sa migrácia mala stať kľúčovou otázkou na základe posúdenia záujmov EÚ a partnerských krajín. Partneri zo západného Balkánu si vyžadujú individuálny prístup, a to z dôvodu ich geografickej polohy, ako aj toho, že v budúcnosti by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť EÚ: koordinácia môže pomôcť zabezpečiť, aby boli ako budúce členské štáty dobre pripravené konštruktívne reagovať na spoločné výzvy, a môže im pomôcť rozvíjať kapacity a postupy na hraniciach s cieľom priblížiť sa k EÚ vzhľadom na ich európsku perspektívu. Pokiaľ ide o Turecko, v pakte sa upozorňuje na prínos nástroja pre utečencov v Turecku a na to, že pokračujúce a nepretržité financovanie z prostriedkov EÚ v určitej forme bude veľmi dôležité.

EÚ na západnom Balkáne podporila vytvorenie nových a spoľahlivejších inštitúcií, zákonov a postupov v oblastiach azylu, ochrany a riadenia hraníc, ako aj transpozíciu komplexného a náročného acquis EÚ u partnerov zo západného Balkánu. Partneri zo západného Balkánu by mali takisto prijať zodpovednosť za všetky aspekty migrácie.

S piatimi krajinami regiónu boli ukončené rokovania o dohodách o štatúte, ktoré umožnia nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex) s výkonnými právomocami v oblastiach hraničiacich s vonkajšími hranicami EÚ s cieľom podporiť národné pohraničné orgány. Aby sa posilnilo riadenie a ochrana hraníc, hlavnou prioritou je nadobudnutie platnosti a účinné vykonávanie všetkých dohôd o štatúte týkajúcich sa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Dohoda s Albánskom už nadobudla platnosť a bola nasadená prvá pohraničná stráž. Platnosť nadobudla aj dohoda s Čiernou Horou, a to 1. júla.

Partnerské krajiny by mali prijať ďalšie kroky na zabezpečenie úplného súladu s vízovou politikou EÚ.

EÚ a Turecko sa zaviazali vykonávať vyhlásenie EÚ a Turecka 15 z marca 2016. Odvtedy Turecko zohrávalo kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní účinného riadenia migračných tokov na trase cez východné Stredozemie. Neregulárna migrácia z Turecka do EÚ sa v roku 2019 zvýšila, hoci čísla zostávajú podstatne pod úrovňami zaznamenanými pred prijatím vyhlásenia. Toto čiastočne odzrkadľuje aj zvýšenie neregulárnej migrácie do Turecka v roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Začiatkom marca 2020 však Turecko aktívne povzbudzovalo migrantov a utečencov, aby využili pozemnú trasu do Európy cez Grécko. Zatiaľ čo EÚ uznala zvýšenú migračnú záťaž a riziká, ktorým Turecko čelilo na svojom území, ako aj značné úsilie, ktoré vynakladá v prijímaní utečencov, dôrazne odmietla zneužívanie migračného tlaku zo strany Turecka na politické účely. Neskôr v marci turecké orgány zabezpečili presun migrantov a utečencov preč z pohraničnej oblasti s Gréckom a z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 uzatvorili hranice s Gréckom a Bulharskom s výnimkou obchodnej dopravy. Počas tohto obdobia bolo zaznamenané aj výrazné zvýšenie migračných tokov z Turecka na Cyprus. Turecko naďalej vynakladalo mimoriadne úsilie, pokiaľ ide o poskytovanie útočiska pre 3,6 milióna registrovaných utečencov zo Sýrie a približne 370 000 utečencov z iných krajín. EÚ krajinu v pomoci utečencom naďalej podporovala. Na konci roka 2019 bol pridelený celý prevádzkový rozpočet nástroja EÚ pre utečencov v Turecku 16 vo výške 6 miliárd EUR. V rámci tejto sumy boli uzavreté zmluvy vo výške 5,1 miliardy EUR, z ktorých sa už vyplatili prostriedky vo výške 3,8 miliardy EUR. Vyplácané sumy naďalej smerujú na uzatváranie zmlúv a vykonávanie projektov a počas sledovaného obdobia dosiahli priemerne 60 miliónov EUR mesačne. Doteraz bolo podpísaných viac ako 100 projektov, pričom najväčšie projekty budú trvať najneskôr do polovice roka 2025. Nástroj sa naďalej zameriava na humanitárne a rozvojové potreby utečencov a hostiteľských komunít v Turecku, pričom prináša konkrétne a viditeľné výsledky 17 . Nástroj zostáva aj naďalej hlavným koordinačným mechanizmom, ktorý umožňuje pohotové, účinné a efektívne poskytovanie pomoci EÚ.

Okrem 6 miliárd EUR už zmobilizovaných v rámci nástroja pre utečencov v Turecku EÚ v júli 2020 EÚ zabezpečila pokračovanie pomoci pre najzraniteľnejších utečencov prostredníctvom balíčka 485 miliónov EUR na pokračovanie dvoch hlavných humanitárnych projektov EÚ do konca roka 2021. 18

Fungovanie demokratických inštitúcií

Kľúčovými prioritami pre krajiny zapojené do procesu rozširovania zostávajú posilňovanie demokratických inštitúcií a zaistenie inkluzívnych demokratických procesov. Riadne fungovanie parlamentov vrátane funkcie dohľadu nad výkonnou mocou a účinnou tvorbou práva je kľúčovou podmienkou pristúpenia k EÚ.

Demokratické systémy na západnom Balkáne ešte stále riadne nefungujú z dôvodu silnej politickej polarizácie, v niektorých prípadoch obmedzenej demokratickej kontrolnej funkcie opozície a opozičných bojkotov volieb a parlamentnej práce.

Slobodné a spravodlivé voľby sú mimoriadne dôležité pre demokratickú správu krajiny. Odporúčania volebných pozorovateľských misií sa musia riadne uplatňovať a je potrebné sa zamerať na štrukturálne slabé miesta.

V Albánsku politické strany dosiahli dohodu o volebnej reforme, ktorá by mala Albánsku priniesť volebný postup spĺňajúci vyššie normy integrity a transparentnosti na základe odporúčaní OBSE/ODIHR. Voľby v krajine boli poznačené bojkotmi zo strany opozičných skupín.

V Bosne a Hercegovine by mali legislatívne zmeny prijaté v júli 2020 umožniť konanie miestnych volieb v meste Mostar v decembri, po prvý raz od roku 2008. Politickí predstavitelia takisto dosiahli dohodu o budúcej volebnej reforme.

V Kosove boli parlamentné voľby v októbri 2019 z veľkej časti pluralitné, ale poukázali na dôležitosť riešenia problému opätovných nedostatkov v súlade s odporúčaniami volebnej pozorovateľskej misie EÚ.

V Severnom Macedónsku a Srbsku boli voľby, pôvodne naplánované na apríl 2020, presunuté z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Parlamentné voľby sa uskutočnili v Srbsku 21. júna, v Severnom Macedónsku 15. júla a v Čiernej Hore 30. augusta.

V Severnom Macedónsku OBSE/ODHIR vyhodnotili, že voľby v júli 2020 prebehli riadne aj napriek pandémii. Niektoré z predchádzajúcich odporúčaní sa splnili, ale právnu stabilitu oslabovali podstatné úpravy volebného zákona a následné nariadenia ad hoc prijaté počas trvania núdzového stavu.

V Čiernej Hore vládlo medzi politickými činiteľmi v období pred voľbami veľké napätie a nedôvera. Dočasný parlamentný výbor nebol schopný dokončiť svoju prácu z dôvodu nedostatočného kvóra, a preto sa parlamentné voľby 30. augusta 2020 uskutočnili vo zväčša nezmenenom volebnom rámci. Žiadna politická strana voľby nebojkotovala. Podľa predbežného posúdenia OBSE/ODHIR voľby v Čiernej Hore boli pluralitné a prebehli v atmosfére vysoko polarizovanej témami ako cirkev a národná identita. Kampaň bola pokojná napriek častému konfrontačnému tónu. Kandidáti mali priestor predstaviť svoj program, ale vládna strana získala nenáležitú výhodu zneužívaním právomoci, štátnych zdrojov a dominantného priestoru v médiách.

Niekoľko opozičných strán v Srbsku pokračovalo vo svojom parlamentom bojkote napriek tomu, že Európsky parlament v roku 2019 viedol medzistranícky dialóg medzi vládnucou väčšinou a niektorými parlamentnými a mimoparlamentnými opozičnými stranami. Niekoľko opozičných strán bojkotovalo parlamentné voľby aj v júni 2020. Nový srbský parlament sa vyznačuje výraznou väčšinou vládnej koalície a absenciou funkčnej opozičnej strany. Hoci boli v srbských parlamentných voľbách 21. júna podmienky kandidátov na volebnú kampaň zabezpečené a základné slobody zachované, podľa medzinárodných pozorovateľov z Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) mali voliči obmedzený výber, čo bolo spôsobené výraznou výhodou vládnucej strany a propagovaním vládnej politiky vo väčšine médií. Niekoľko opozičných strán voľby bojkotovalo.

Pravidlá financovania politických strán z verejných a zo súkromných zdrojov si vyžadujú ďalšie reformy. V Srbsku vláda prijala rozhodnutia zamerané na reguláciu používania verejných zdrojov na volebné účely. Nedostatky v právnom rámci upravujúcom politické strany a ich financovanie naďalej pretrvávajú v Čiernej Hore, a to aj po prijatí nových právnych predpisov v decembri 2019 a ich následných úprav v apríli 2020. V celom regióne je ešte nutné vynaložiť značné úsilie v oblasti zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti politických strán a volebnej kampane.

V Turecku prezidentský systém naďalej nadmerne centralizoval právomoci na úrovni prezidenta bez zabezpečenia účinného systému bŕzd a protiváh. Zákonodarná a dozorná funkcia parlamentu sa naďalej výrazne obmedzila. Viacerí poslanci parlamentu z opozičnej prokurdskej Ľudovej demokratickej strany (HDP) zostávajú vo väzbe. Traja poslanci parlamentu boli v júni 2020 pozbavení parlamentného mandátu. Miestne voľby v marci 2019 a komunálne voľby starostu v Istanbule, ktoré sa opakovali v júni 2019, boli poznačené nedostatočnou pluralitou médií a neposkytli podmienky, ktoré by boli po každej stránke objektívne spravodlivé pre všetky politické strany a kandidátov. Turecko musí zlepšiť širšie prostredie pre voľby a chrániť integritu volebného procesu. Vynútené odvolanie zvolených starostov na juhovýchode a ich nahradenie správcami vymenovanými vládou, ako aj zatýkanie členov miestnych zastupiteľstiev pokračovalo a zostáva zdrojom veľkých obáv, keďže oslabujú demokraciu na miestnej úrovni.

Vlády musia zabezpečiť, aby mala opozícia primerané podmienky na výkon svoje demokratickej kontrolnej funkcie. Zároveň sa opozícia musí zapájať do demokratických procesov. Nadmerné využívanie skrátených parlamentných konaní bráni tejto úlohe opozície a ovplyvňuje systém bŕzd a protiváh, ktorý charakterizuje dobre fungujúcu demokraciu. Využívanie zrýchlených postupov sa medzi krajinami líšilo, ale všeobecne sa využíva nadmerne a môže sa ľahko zneužiť.

Aj v kontexte núdzových opatrení prijatých počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 by si parlamenty mali udržať právomoc kontrolovať činnosť výkonnej moci a mali by zohrávať úlohu dohľadu nad núdzovým stavom vrátane rozhodnutia, či by sa mal byť núdzový stav predĺžiť. Rozpustenie alebo prerušenie parlamentu môže mať na túto právomoc nepriaznivý vplyv.

V Albánsku vláda vydala niekoľko dekrétov o predĺžení núdzového stavu, ktorý trval od zemetrasenia v novembri 2019 do júna 2020. Parlamentné výbory pokračovali vo svojich činnostiach na diaľku, zatiaľ čo týždenné plenárne zasadnutia sa obnovili 16. apríla. Parlament prijal zmeny trestného zákona týkajúce sa rozširovania infekčných chorôb. Všetky súdne konania, s výnimkou tých naliehavých, boli prerušené. Do konca mája sa súdne pojednávania obnovili.

V Bosne a Hercegovine sa celoštátny parlament neschádzal od polovice marca do polovice mája 2020. Zhromaždenie entity Republika srbská zaviedlo núdzový stav od 3. apríla do 20. mája, pričom zverilo plnú zákonodarnú právomoc úradu predsedu, na federálnej úrovni sa zaviedli parlamentné schôdze online.

Vláda v Kosove v marci 2020 vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia. Zaviedli sa opatrenia na ochranu občanov vrátane dočasných opatrení na obmedzenie pohybu len na nevyhnutný rozsah, karantény pre určité oblasti, zákazov zhromaždení, pozastavenia väčšiny leteckej dopravy a uzavretia hraníc. Boli prijaté opatrenia aj na riešenie okamžitých potrieb a zmiernenie sociálno-ekonomických následkov krízy. Zhromaždenie naďalej fungovalo aj počas krízy.

V Čiernej Hore nebol vyhlásený žiaden núdzový stav. Orgány prijali opatrenia na boj proti pandémii, na ochranu občanov a zmiernenie sociálno-ekonomických následkov krízy, medzi ktorými bolo obmedzenie slobody zhromažďovania a slobodného pohybu obyvateľov. Parlamentný legislatívny proces bol prerušený na takmer 50 dní a úloha parlamentu pri dohľade nad reakciou vlády na pandémiu bola obmedzená. Od orgánov sa očakáva, že zabezpečia správnu rovnováhu medzi ochranou zdravia a dodržiavaním dôvernosti osobných údajov o zdraví a práva na súkromný život občanov.

Prezident Severného Macedónska v marci vyhlásil núdzový stav, ktorý bol niekoľkokrát predĺžený až do júna 2020. Politickí predstavitelia na základe konsenzu rozhodli o preložení predčasných volieb z pôvodného termínu 12. apríl na 15. júl 2020. Počas tohto obdobia parlament zostal rozpustený a úradnícka vláda s účasťou hlavnej opozičnej strany vydávala dekréty. Orgány prijali bezprecedentné opatrenia na ochranu občanov, ako napríklad obmedzenie pohybu len na nevyhnutný rozsah a obmedzenie zhromaždení, nariadenie domácej karantény, pozastavenie leteckej dopravy a uzavretie hraníc. Boli prijaté opatrenia aj na riešenie okamžitých potrieb a zmiernenie sociálno-ekonomických následkov krízy.

Núdzový stav bol v Srbsku vyhlásený 15. marca podpisom prezidenta, predsedníčky vlády a predsedníčky parlamentu. Parlament sa zišiel len po viac ako šiestich týždňoch a schválil núdzový stav 28. – 29. apríla a o týždeň neskôr ho zrušil. Parlamentné, provinčné a miestne voľby pôvodne naplánované na apríl boli odložené. Orgány prijali ďalekosiahle dočasné opatrenia vrátane zákazu vychádzania v určitých hodinách, uzavretia škôl a univerzít, zákazu verejných zhromaždení, pozastavenia väčšiny leteckej dopravy a uzavretia hraníc.

Turecký parlament väčšinovo prijal kontroverzný balík právnych predpisov. Okrem iného boli opatrenia zamerané na zníženie vysokého počtu väzňov a ustanovili podmienečné prepustenie približne 90 000 osôb pozbavených slobody. Netýkalo sa to však osôb vo vyšetrovacej väzbe za údajné trestné činy spojené s terorizmom vrátane právnikov, novinárov, politikov a obhajcov ľudských práv. Parlament sa rozhodol pre prestávku súvisiacu s pandémiou na 10 dní, po ktorej nasledovala pravidelná jednomesačná prestávka počas mesiaca ramadán.

Reforma verejnej správy

Reforma verejnej správy je kľúčová pre zlepšovanie správy vecí verejných na všetkých úrovniach. To zahŕňa väčšiu transparentnosť a vyvodzovanie zodpovednosti, správne riadenie verejných financií a profesionálnejšiu verejnú správu. Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko sú mierne pripravené, pokiaľ ide o reformu verejnej správy, pričom v regióne nastal celkový pokrok. V Srbsku sa však nedosiahol žiaden pokrok, pretože nedošlo k výraznému zníženiu nadmerného množstva dočasne obsadených pozícií vo vyšších riadiacich funkciách. Kosovo má určitú úroveň pripravenosti, zatiaľ čo Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu. V Turecku došlo k zhoršeniu situácie v oblasti tvorby politík, zodpovednosti verejnej správy, ako aj riadenia ľudských zdrojov, čo malo negatívny vplyv na celkový stav pripravenosti.

Určitý pokrok sa dosiahol pri plánovaní politík, je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie prísnej kontroly kvality zo strany ústrednej štátnej správy. Čierna Hora posilnila a racionalizovala plánovanie politík a dosiahla zníženie počtu strategických dokumentov. Politiky, právne predpisy a verejné investície sa naďalej často pripravujú bez posúdení vplyvu.

Vo väčšine krajín je stále potrebné zabezpečiť riadiacu zodpovednosť a profesionalizáciu verejnej služby a musí sa riešiť problematika jej nadmernej politizácie. Transparentné postupy pre prijímanie pracovníkov na základe zásluh, kariérny postup, preradenie na nižšiu pozíciu a prepúšťanie musia byť zakotvené v právnych rámcoch a konzistentne sa vykonávať vo všetkých verejných službách. Štruktúra štátnej správy by mala zabezpečiť účinné stanovenie zodpovednosti. Väčšina krajín vynaložila úsilie na zlepšenie služieb občanom a podnikom, a to predovšetkým elektronických služieb. Na vykonanie reforiem verejnej správy je potrebná zlepšená koordinácia medzi inštitúciami.

V procese prispôsobenia sa EÚ a následného uplatňovania pravidiel EÚ je potrebné zohľadniť úlohu regionálnych a miestnych orgánov. Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi centrálnou, regionálnou a miestnou verejnou správou. Rozhodnutia a kroky prijaté tureckými orgánmi proti obciam so starostami z opozičných strán naďalej vzbudzujú veľké obavy, a to najmä vtedy, keď sa zdajú byť politicky motivované.

Treba takisto posilniť administratívnu kapacitu a profesionálne normy subjektov poverených vykonávaním acquis EÚ a zaručiť nezávislosť regulačných orgánov. Naďalej je nevyhnutné posilňovať transparentnosť a zodpovednosť, a to najmä s cieľom zabezpečiť účinné, efektívne a transparentné fungovanie systému verejného obstarávania a riadenie verejných financií. Hoci Srbsko zosúladilo s acquis EÚ významné časti svojich právnych predpisov o verejnom obstarávaní, zákon o osobitných postupoch v rámci lineárnej infraštruktúry, prijatý vo februári 2020, umožňuje infraštruktúrne projekty „osobitného významu“ pre Srbsko vyňať z uplatňovania pravidiel verejného obstarávania, čím umožňuje obchádzanie pravidiel a noriem EÚ. V Čiernej Hore vláda v októbri 2019 spustila vysokoprofilový tender na koncesiu prevádzkovať letiská v Čiernej Hore. Postup otestuje odhodlanie vlády dodržiavať normy EÚ vzťahujúce sa na spravodlivé a transparentné verejné obstarávanie. V dosahovaní súladu s acquis EÚ v tejto oblasti má Turecko veľké medzery, keďže rozsah pravidiel verejného obstarávania je výrazne obmedzený rôznymi výnimkami, ako aj diskriminačnými cenami na domácom trhu a započítavaním pohľadávok. Na zmiernenie rizika podvodov počas pandémie COVID-19 je predovšetkým dôležité zachovať audítorské záznamy. Uverejnenie všetkých informácií o obstarávaniach spojených s ochorením COVID-19 na vládnych portáloch takisto prispeje k zvýšenej transparentnosti a dôvere.

Reforma národných riadiacich systémov na zvýšenie riadiacej zodpovednosti, náležité finančné riadenie a externý audit verejných zdrojov sú kľúčové. V Severnom Macedónsku sa urobil určitý pokrok pri vykonávaní nového dokumentu k problematike verejnej vnútornej finančnej kontroly a národnej stratégie proti podvodom, ale zlepšená vnútorná kontrola a efektívne zavádzanie odporúčaní externého auditu sa ešte len musia vykonať a finančné inšpekcie ešte stále nie sú účinné. V Čiernej Hore je potrebné ešte ďalšie úsilie zamerané na riadiacu zodpovednosť a na posilnenie vnútornej kontroly a vnútorného auditu na všetkých úrovniach. V časoch krízy by mali orgány zachovávať celý rad kontrol na zabezpečenie toho, že rozpočtové rozhodnutia sa vykonávajú tak, ako boli schválené, a že zdroje sa vynakladajú tak, ako bolo plánované, aby sa obmedzilo plytvanie, podvody a zlé hospodárenie. Mala by sa zaručiť transparentnosť týchto opatrení a mali by sa zapojiť orgány externého dohľadu, aby sa zabezpečila zodpovednosť za kroky verejnej správy. Malo by sa vynaložiť ďalšie úsilie pri boji proti podvodom a partnerské krajiny sa povzbudzujú k tomu, aby naďalej posilňovali spoluprácu v tejto oblasti a využili podporu Európskeho úradu pre boj proti podvodom na zmierňovanie rizika podvodov.

Hospodárstvo

Pristúpenie k EÚ si vyžaduje existenciu fungujúceho trhového hospodárstva a schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie. Správa hospodárskych záležitostí sa za posledné roky stala ešte viac ústrednou témou procesu rozširovania. Monitorovanie Komisie v tejto oblasti sa vykonáva prostredníctvom využitia programu hospodárskej reformy 19 a hodnotenia súladu s hospodárskymi kritériami pre pristúpenie v rámci balíka rozširovania. Počas sledovaného obdobia Albánsko, Čierna Hora a Srbsko urobili určitý pokrok, pokiaľ ide o existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj schopnosť čeliť konkurenčným silám. Turecko neurobilo žiaden pokrok, zatiaľ čo Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko dosiahli obmedzený pokrok, pokiaľ ide o existenciu fungujúceho trhového hospodárstva. Severné Macedónsko takisto urobilo určitý pokrok týkajúci sa schopnosti čeliť konkurenčným silám, zatiaľ čo Turecko neurobilo žiaden pokrok a Bosna a Hercegovina a Kosovo dosiahli v tejto oblasti obmedzený pokrok. Len Turecko má fungujúce trhové hospodárstvo, a to i napriek vážnym obavám v tejto súvislosti, a má solídnu úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o schopnosť čeliť konkurenčným tlakom.

Západný Balkán má významný nevyužitý hospodársky potenciál a značné možnosti pre posilnenú hospodársku spoluprácu a obchod v rámci regiónu. S počtom obyvateľov takmer 18 miliónov je región významným trhom pre tovar Únie. Pred pandémiou ochorenia COVID-19 boli priemerné úrovne rastu v regióne nad priemerom EÚ, ale ešte stále nie sú dostatočné na podporu reálnej konvergencie s príjmovými úrovňami EÚ. Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila veľké výkyvy v dopyte a ponuke a viedla k poklesu produkcie a rastu nezamestnanosti. Trvanie a vážnosť recesie sa bude v každej krajine líšiť v závislosti od hospodárskej štruktúry a dôležitosti globálnych dodávateľských reťazcov, cestovného ruchu a remitencií alebo v niektorých prípadoch vývozu komodít. Partneri v regióne prijali okamžité a ďalšie fiškálne opatrenia na zmiernenie vplyvu krízy, čo nevyhnutne viedlo k vyššiemu verejnému dlhu a úrovniam deficitu. Hlavnou výzvou bude zabezpečiť cielenú, efektívnu a transparentnú reakciu na krízu a zabezpečiť pritom fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Pandémia ochorenia COVID-19 dostala do popredia záujmu vysokú úroveň integrácie trhov a vzájomnú previazanosť ekonomík EÚ a západného Balkánu, ako aj medzi ekonomikami západného Balkánu navzájom. Región západného Balkánu je zapojený do procesu zbližovania v oblasti regulácie. Toto zosúladenie umožní prehĺbenie regionálneho hospodárskeho priestoru (REA) a premení ho na spoločný regionálny trh založený na pravidlách a normách EÚ. Tieto zlepšenia sa navzájom posilňujú a robia región príťažlivou oblasťou pre investície.

Krajiny západného Balkánu však aj naďalej čelia veľkým výzvam, ktoré im neumožňujú naplno využiť svoj ekonomický potenciál a priblížiť sa k EÚ. Napriek určitému zrýchleniu rastu, tvorbe pracovných miest a zvýšeniu príjmov v posledných rokoch tieto krajiny stále zaostávajú v reforme svojich hospodárskych štruktúr a pri zlepšovaní konkurencieschopnosti. Naďalej čelia vysokej miere nezamestnanosti, predovšetkým u mladých, veľkému nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, úniku mozgov, nízkej účasti žien na trhu práce a nízkej úrovni inovácií. Je nevyhnutné zvyšovať kvalitu a význam systémov vzdelávania a odbornej prípravy v regióne a posilňovať prepojenie zamestnávateľov so vzdelávacími inštitúciami. Investičné prostredie zostalo vo veľkej miere nezmenené a charakterizuje ho slabá úroveň právneho štátu, nedostatočné presadzovanie pravidiel štátnej pomoci, zakorenené tieňové hospodárstvo, nedostatočný prístup k financovaniu a nízka úroveň regionálnej integrácie a prepojenosti. Zasahovanie štátu do hospodárstva pretrváva. Infraštruktúru je jednoznačne potrebné modernizovať a investície by mali smerovať prostredníctvom jednotných databáz projektov a mali by byť v súlade s prioritami dohodnutými s EÚ. Rozhodnutia o veľkých investíciách by mali byť založené na transparentnosti a kvalitnej hĺbkovej analýze, ako je to v prípade projektov v oblasti prepojenosti financovaných z Investičného rámca pre západný Balkán.

Zabezpečenie bezproblémového toku tovaru (predovšetkým základných potravín a zdravotníckeho vybavenia) bolo jednou z hlavných tém počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. S týmto cieľom EÚ a západný Balkán vytvorili na kritických hraničných priechodoch zelené koridory. K podobnému riešeniu koordinovane a pohotovo pristúpili krajiny západného Balkánu pre obchod v rámci regiónu.

EÚ zostáva zďaleka najväčším obchodným partnerom západného Balkánu, pričom v roku 2019 tvoril jej podiel na obchode s tovarom 69,4 % (82,9 % celkového vývozu a 61,8 % celkového dovozu). Od roku 2009 obchod narástol o 129,6 %.

Spoločnosti z EÚ sú so 73 % priamych zahraničných investícií najväčšími investormi v regióne. Sú teda hlavnou vonkajšou hnacou silou rastu a zamestnanosti v regióne. Je mimoriadne dôležité posilniť odolnosť regiónu, aby sa zabezpečilo, že pri akýchkoľvek hospodárskych činnostiach financovaných zo zahraničných zdrojov sa budú v plnej miere dodržiavať hodnoty, normy a štandardy EÚ, a to najmä v kľúčových oblastiach, ako je právny štát, verejné obstarávanie, životné prostredie, energetika, infraštruktúra a hospodárska súťaž. Narastajúca obchodná a investičná činnosť tretích krajín na západnom Balkáne často neberie ohľad na sociálno-ekonomickú a finančnú udržateľnosť či na pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania a môže viesť k vysokej miere zadlženosti, vylúčeniu spoločností z EÚ, ktoré nedokážu obstáť v konkurencii, z trhu, neoptimálnemu využívaniu verejných zdrojov a presunu kontroly nad strategickými aktívami a zdrojmi.

Hospodársky a investičný plán pre región prijatý v súbehu s týmto oznámením bude zohrávať výraznú úlohu pri riešení výziev uvedených vyššie a pri podpore vzájomne prospešného, udržateľného hospodárskeho rastu a investícií.

V Turecku pretrvávajú vážne obavy, pokiaľ ide o fungovanie trhového hospodárstva v krajine. Recesia a rapídny pokles domáceho dopytu viedli k výraznému obratu a uzavretiu deficitu bežného účtu, ale externé finančné potreby Turecka zostávajú aj naďalej vysoké a vystavujú hospodárstvo zmenám nálad investorov a riziku sankcií. Inflácia poklesla z veľmi vysokej úrovne, ale zostala nad cieľovou hodnotou. Hospodárstvo sa oživilo v druhej polovici roka 2019, a to vďaka expanzívnym politikám verejného sektora a s veľkým prispením čistého vývozu. Toto zotavenie je však aj naďalej krehké vzhľadom na slabý trh práce, potrebu opraviť podnikové súvahy a trvajúcu geopolitickú neistotu. Neformálne hospodárstvo v Turecku ostáva rozšírené. Štátne intervencie do mechanizmov tvorby cien pokračovali a naďalej chýbajú pravidlá pre uplatňovanie štátnej pomoci, presadzovanie a transparentnosť, zatiaľ čo inštitucionálna štruktúra ostáva neúplná. Správa hospodárskych záležitostí v Turecku sa ešte viac zhoršila s opätovným politickým tlakom, ktorý oslabuje dôveryhodnosť a fungovanie nezávislých inštitúcií. Turecko musí zvrátiť trend zhoršovania situácie v oblasti reforiem trhu. Turecké hospodárstvo je aj naďalej z hľadiska obchodu aj investícií dobre integrované s trhom EÚ, ale relatívny podiel EÚ na zahraničnom obchode Turecka poklesol (podiel EÚ na vývoze Turecka klesol z 50 % v roku 2018 na 48,5 % v roku 2019 a z 36,25 % dovozu na 34,2 %), pričom popritom stúpa počet porušení povinností Turecka v rámci colnej únie EÚ – Turecko. Výrazné problémy pretrvávajú vo vzdelávaní, a to pokiaľ ide o kvalitu a prístup k nemu. Ženy sa stretávajú s ťažkosťami v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu a na trhu práce.

III.SCHOPNOSŤ PREVZIAŤ ZÁVÄZKY VYPLÝVAJÚCE Z ČLENSTVA

Partneri zo západného Balkánu pokračovali v zosúlaďovaní svojich právnych predpisov s požiadavkami EÚ v mnohých oblastiach, hoci rozdielnym tempom.

Väčšina krajín na západnom Balkáne je už mierne pripravená v mnohých oblastiach vnútorného trhu: voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, politika hospodárskej súťaže, finančné služby a ochrana spotrebiteľa a zdravia. Čierna Hora a Srbsko majú solídnu úroveň pripravenosti v oblasti práva obchodných spoločností a práva duševného vlastníctva. Srbsko urobilo solídny pokrok v oblastiach práva usadiť sa a slobody poskytovať služby, práva obchodných spoločností, práva duševného vlastníctva, politiky hospodárskej súťaže a finančných služieb.

Takisto sa vo väčšine krajín západného Balkánu dosahuje mierna úroveň pripravenosti v oblastiach spojených s konkurencieschopnosťou a inkluzívnym rastom, a to v oblastiach informačnej spoločnosti a médií, daňového systému, hospodárskej a menovej politiky, politiky v oblasti podnikania a priemyslu. Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko sú mierne pripravené v oblasti informačnej spoločnosti a audiovizuálnych médií vrátane dosiahnutého pokroku v stratégiách digitálnej agendy a služieb elektronickej verejnej správy. Kosovo dosahuje v týchto oblastiach určitú úroveň pripravenosti, zatiaľ čo Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti. Čierna Hora urobila solídny pokrok v oblastiach daňového systému a vedy a výskumu. Čierna Hora a Srbsko dosahujú solídnu úroveň pripravenosti v oblasti vedy a výskumu a vo vzdelávaní a v kultúre. V oblasti colnej únie dosahuje Severné Macedónsko, ktoré urobilo solídny pokrok, a Srbsko solídnu úroveň pripravenosti, zatiaľ čo Albánsko, Kosovo a Čierna Hora sú mierne pripravené. Bosna a Hercegovina dosahuje určitú úroveň pripravenosti. Vo všetkých oblastiach sa však musia presadzovať sociálno-ekonomické reformy s cieľom pomôcť riešiť existujúce štrukturálne nedostatky, nízku konkurencieschopnosť, vysokú nezamestnanosť, ako aj dosah pandémie ochorenia COVID-19.

Zelená transformácia a udržateľná prepojenosť sú mimoriadne dôležité na dosiahnutie hospodárskej integrácie v rámci regiónu a s Európskou úniou, vytvorenie predpokladov pre cezhraničný obchod v rámci regiónu a vytvorenie skutočného prínosu pre podniky a občanov. Srbsko a čiastočne aj Čierna Hora dosahujú solídnu úroveň pripravenosti v oblasti dopravnej politiky. Severné Macedónsko urobilo solídny pokrok v oblasti energetiky a dosahuje solídnu úroveň pripravenosti na transeurópske siete, zatiaľ čo Čierna Hora a Srbsko dosahujú miernu úroveň pripravenosti. Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko dosahujú určitú úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti a Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu/dosahuje určitú úroveň pripravenosti. Všetky krajiny musia výrazne zintenzívniť svoje úsilie v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o zdroje, poľnohospodárstvo a súdržnosť, Severné Macedónsko a Čierna Hora sú mierne pripravené v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, zatiaľ čo Albánsko, Kosovo a Srbsko dosahujú určitú úroveň pripravenosti a Bosna a Hercegovina je v počiatočnom štádiu. Severné Macedónsko a Čierna Hora takisto urobili určitý pokrok v oblasti bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky. Okrem toho v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) strany prijali rozhodnutie o vytvorení podmienok pre obchod s ovocím a so zeleninou. Pokiaľ ide o regionálnu politiku a koordináciu štrukturálnych nástrojov, západný Balkán je mierne pripravený s výnimkou Bosny a Hercegoviny, ktorá sa nachádza v počiatočnom štádiu.

Krajiny zapojené do procesu rozširovania musia urýchliť a udržať proces dosahovania súladu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ (SZBP), a to aj s reštriktívnymi opatreniami. Na západnom Balkáne Albánsko a Čierna Hora naďalej pracovali na dosiahnutí súladu so SZBP (vyhlásenia vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie v mene EÚ a rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení). Srbsko pokračovalo v rozvíjaní intenzívnych vzťahov a strategických partnerstiev s viacerými krajinami po celom svete vrátane Ruska, Číny a Spojených štátov. Spolupráca Srbska s Čínou sa prehĺbila počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a bola poznačená pročínskou a euroskeptickou rétorikou zo strany vysokopostavených úradníkov. Zahraničná politika Turecka sa v čoraz väčšej miere rozchádzala s prioritami EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä z dôvodu vojenských operácií Turecka v severovýchodnej Sýrii a dvoch memoránd o porozumení, ktoré Turecko podpísalo s vládou národnej jednoty v Líbyi, pričom jedno z nich sa týkalo bezpečnostnej spolupráce, čo viedlo k väčšej tureckej podpore vlády národnej jednoty, a druhé sa týkalo vymedzenia námorných jurisdikcií, ktoré neberie ohľad na zvrchované práva gréckych ostrovov.

Turecko pokračovalo v procese dosahovania súladu s acquis EÚ, hoci veľmi obmedzeným tempom a neúplne, čo naznačuje, že neexistuje žiadna celková stratégia pre dosahovanie súladu. Naďalej sa vyskytovali prípady zhoršovania situácie v niekoľkých kľúčových aspektoch v oblastiach hospodárskej súťaže, informačnej spoločnosti a médií, hospodárskej a menovej politiky, vonkajších vzťahov a zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Turecko je značne pripravené v oblasti práva obchodných spoločností, transeurópskych sietí a vedy a výskumu a dosiahlo solídnu úroveň pripravenosti v oblasti voľného pohybu tovaru, práva duševného vlastníctva, finančných služieb, politík v oblasti podnikania a priemyslu, ochrany spotrebiteľa a zdravia, colnej únie a finančnej kontroly.

IV.REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA A DOBRÉ SUSEDSKÉ VZŤAHY

Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú základnými prvkami procesov stabilizácie, pridruženia a rozširovania. Pokračovali pravidelné kontakty medzi vládami, technický dialóg a spolupráca na bilaterálnej i regionálnej úrovni.

Pri reakcii regiónu počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 boli nápomocné inkluzívne regionálne organizácie – Rada pre regionálnu spoluprácu, Dopravné spoločenstvo a CEFTA. Efektívne koordinovali spoluprácu so všetkými partnermi zo západného Balkánu, medzi nimi navzájom, ako aj s Komisiou.

Regionálna spolupráca naďalej prinášala výsledky. Program v oblasti prepojenosti prispel k rozvoju dopravných a energetických sietí. Ďalej je však potrebné vyvíjať značné úsilie, aby boli splnené zvyšné povinnosti vyplývajúce z regionálnych dohôd a záväzkov vrátane vykonávania reformných opatrení v oblasti prepojenosti, ktoré boli dohodnuté v roku 2015. Krajiny regiónu musia plne prevziať zodpovednosť. Nemalo by sa žiadnym spôsobom brániť plnému a inkluzívnemu zapojeniu všetkých partnerov zo západného Balkánu do iniciatív a akcií regionálnej spolupráce. Program Erasmus+ naďalej podporoval medzikultúrny dialóg medzi mladými ľuďmi.

Samit západného Balkánu v Poznani v roku 2019, ako aj záhrebský samit EÚ – západný Balkán v máji 2020 boli príležitosťou pre predstaviteľov regiónu, aby sa dohodli na presadzovaní ambicióznej zelenej a digitálnej transformácie a pokračovali vo vytváraní predpokladov pre prepojenosť vo všetkých jej rozmeroch: dopravnom, energetickom, digitálnom a medzi ľuďmi. Predstavitelia vyzvali na vytvorenie zelenej agendy pre regióny, ktorá by bola priamym prínosom nielen pre zdravie a kvalitu životných podmienok občanov, ale aj pre zatraktívnenie regiónu pre investície a cestovný ruch a pre využitie výrazného hospodárskeho potenciálu pre zelený rast a obehové hospodárstvo. Táto zelená agenda dopĺňa hospodársky a investičný plán pre región.

Kľúčovým faktorom pri zvyšovaní životnej úrovne na západnom Balkáne je regionálna integrácia. Vytvorenie regionálneho hospodárskeho priestoru prináša viac hospodárskej súťaže a umožňuje úspory z rozsahu a zvýšenie produktivity. Regionálny trh umožní rozvoj obchodu v rámci regiónu a povedie k tomu, že sa západný Balkán stane atraktívnejšou investičnou destináciou. Integrácia trhov pomôže vytvoriť príležitosti na rozvoj nových hodnotových reťazcov a zvýšenie príťažlivosti regiónu pre priame zahraničné investície. Lepšia prepojenosť v oblasti dopravy a energetiky urýchli integráciu tohto regiónu do celoeurópskych sietí. Dopravné spoločenstvo podporí a posilní vykonávanie programu v oblasti prepojenosti.

Rýchla a bezpečná digitálna prepojenosť je základným prvkom reforiem nutných na vytvorenie prostredia priaznivého pre trh a investície na západnom Balkáne. Nová regionálna dohoda o roamingu v rámci regionálneho hospodárskeho priestoru, ktorá bola podpísaná v apríli 2019, viedla k postupnému znižovaniu poplatkov za roaming od júla 2019 a povedie k zrušeniu poplatkov za roaming od júla 2021. Dohoda takisto otvára cestu k príprave plánu na zníženie nákladov na roaming medzi západným Balkánom a EÚ, ako sa uvádza v Digitálnej agende pre západný Balkán.

Pokiaľ ide o obchod, prijatie odložených rozhodnutí v rámci dohody CEFTA zahŕňa prijatie dodatkového protokolu 6 s cieľom liberalizovať obchod so službami, vzájomné uznávanie programov schválených hospodárskych subjektov a prijatie dohody o vytvorení podmienok pre obchod s ovocím a so zeleninou.

Vyhlásenie o uznávaní vysokoškolského vzdelania bolo schválené na samite západného Balkánu v júli 2019 v Poznani. Stanovuje sa ním model automatického uznávania vysokoškolského vzdelania a študijných pobytov v zahraničí a je dôležitou súčasťou úsilia pre užšiu hospodársku integráciu regiónu. Je potrebné vynaložiť viac úsilia, aby sa pokročilo pri vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií s cieľom vytvoriť integrovanejší trh práce a poskytnúť veľmi potrebné príležitosti pre mladých ľudí v regióne.

Vyrovnanie sa s dedičstvom minulosti a riešenie sporov prameniacich v konfliktoch z 90. rokov 20. storočia ostáva aj naďalej mimoriadne dôležité. Musia sa ešte vyriešiť významné nedoriešené dvojstranné otázky vrátane hraničných sporov a spravodlivosti pre obete vojnových zločinov, identifikácie zvyšných nezvestných osôb a vytvorenia presných záznamov o zverstvách, ktoré boli na regionálnej úrovni v minulosti spáchané. V EÚ neexistuje miesto pre štvavú rétoriku, ani pre glorifikovanie vojnových zločincov, a to zo žiadnej strany.

Jedným z najpálčivejších problémov v regióne je potreba normalizovať vzťahy medzi Srbskom a Kosovom. Vzťahy medzi Prištinou a Belehradom sú naďalej problematické. Dňa 1. apríla 2020 úradnícka vláda v Kosove úplne zrušila 100 % clo na dovoz zo Srbska a Bosny a Hercegoviny, ktoré sa zaviedlo od novembra 2018, a 6. júna sa zrušili všetky recipročné opatrenia. Obnovenie dialógu, ktorý sprostredkúva EÚ, v júli 2020 a záväzok oboch strán sa doň znova zapojiť sú prvým pozitívnym krokom. Po ňom musí nasledovať ďalší konkrétny pokrok smerom ku komplexnej, právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov.

Súčasné dohody vrátane Dohody z Prespy medzi Severným Macedónskom a Gréckom a zmluvy o dobrých susedských vzťahoch s Bulharskom sa musia naďalej vykonávať v dobrej viere všetkými stranami.

Napätie vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori naďalej oslabovalo regionálnu stabilitu a bezpečnosť. Vzhľadom na to, že Turecko pokračovalo v neoprávnenom prieskume nálezísk uhľovodíkov v námorných oblastiach Cypru, podpísalo memorandum o porozumení s vládou národnej jednoty v Líbyi a že prudko stúpli jeho provokácie voči Grécku, Komisia ho opakovane vyzvala, aby sa zdržalo akéhokoľvek ohrozovania, zdrojov napätia alebo činností, ktoré poškodzujú dobré susedské vzťahy a mierové riešenie sporov. Komisia opakovane poukázala na zvrchované práva členských štátov EÚ. Medzi ne patrí okrem iného právo uzatvárať dvojstranné dohody a právo prieskumu a ťažby prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o morskom práve. Zvrchovanosť a zvrchované práva nad námornými oblasťami všetkých susedných pobrežných štátov vrátane práv ich ostrovov sa musia rešpektovať a vymedzenie výhradných hospodárskych zón a kontinentálneho šelfu by sa malo riešiť v súlade s medzinárodným právom prostredníctvom dialógu v dobrej viere a so snahou o dobré susedské vzťahy. V reakcii na nepovolené vrtné práce Turecka EÚ v novembri 2019 prijala rámec pre cielené opatrenia proti Turecku a vo februári 2020 rozhodla o pridaní dvoch osôb do zoznamu osôb označených na základe tohto sankčného rámca. Stiahnutie tureckej prieskumnej lode 12. septembra 2020 umožnilo oznámiť obnovenie prieskumných rozhovorov s Gréckom.

Európska rada vo svojich záveroch z 1. októbra 2020 dôrazne odsúdila porušovanie zvrchovaných práv Cyperskej republiky, ktoré sa musí skončiť. Európska rada zdôraznila, že EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom založeného na spolupráci. Vedenie dialógu v dobrej viere a zdržanie sa jednostranného konania, ktoré je proti záujmom EÚ a porušuje medzinárodné právo a zvrchované práva členských štátov EÚ, predstavujú v tejto súvislosti absolútnu požiadavku. Všetky rozdiely sa musia riešiť prostredníctvom mierového dialógu a v súlade s medzinárodným právom. EÚ privítala kroky zamerané na budovanie dôvery medzi Gréckom a Tureckom, ako aj oznámenie, že obnovia svoje priame prieskumné rozhovory zamerané na vymedzenie kontinentálneho šelfu a výhradnej hospodárskej zóny oboch krajín. Toto úsilie je potrebné udržať a rozšíriť.

Trvalé odhodlanie Turecka a jeho konkrétny príspevok k rokovaniam o dosiahnutí spravodlivého, komplexného a uskutočniteľného urovnania konfliktu na Cypre v rámci OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN budú mať zásadný význam. Je dôležité zachovať pokrok, ktorý sa dosiaľ dosiahol v rozhovoroch pod vedením OSN o urovnaní konfliktu na Cypre a pokračovať v prípravách na spravodlivé, komplexné a uskutočniteľné urovnanie, a to aj pokiaľ ide o vonkajšie aspekty. Turecko musí bezodkladne splniť svoju povinnosť, ktorou je plné vykonávanie dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a zároveň dosiahnuť pokrok v normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou.

V.ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Na základe uvedenej analýzy a posúdení v zhrnutiach pre jednotlivé krajiny v prílohe predkladá Komisia tieto závery a odporúčania:

I.

1.Dôveryhodná politika rozširovania je geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu v celej Európe. Na základe prísnej, ale spravodlivej podmienenosti a zásady vlastných zásluh naďalej podporuje napredovanie transformácie a modernizácie v partnerských krajinách v celkovo náročnom prostredí. Kľúčom k úspechu zostáva politická vôľa a odhodlanie partnerských krajín.

2.V programe rozšírenia EÚ nastali väčšie zmeny, pričom sa opätovne posilnil prístup Komisie založený na troch hlavných pilieroch: návrhu zlepšiť prístupový proces, rozhodnutí Rady o otvorení rozhovorov s Albánskom a so Severným Macedónskom a návrhu hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán prijatom súbežne s týmto oznámením.

3.Návrhom, ktorý Európska komisia predložila vo februári 2020 a Rada schválila v marci, sa ďalej posilní prístupový proces tak, že sa stane predvídateľnejším, dôveryhodnejším, dynamickejším a bude podliehať silnejšiemu politickému riadeniu. V návrhu Komisie sa kladie dôraz na význam prístupového procesu založeného na zásluhách a vybudovaného na dôvere, vzájomnej istote a jasných záväzkoch Európskej únie a partnerov zo západného Balkánu. Ešte väčší dôraz sa bude klásť na reformy v základných oblastiach právneho štátu, fungovania demokratických inštitúcií, verejnej správy a hospodárstva. Partneri zo západného Balkánu musia takisto urobiť pokrok v zmierení, dobrých susedských vzťahoch a regionálnej spolupráci.

4.Rada pre všeobecné záležitosti v marci 2020 takisto rozhodla o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom, čím uznala významný reformný pokrok v oboch krajinách.

5.Vymenovanie nového osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu v apríli 2020 dodatočne dokázalo, že regiónu a normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom sa pripisuje prioritný význam. Dialóg, ktorý sprostredkúva EÚ, sa obnovil v júli a uskutočnilo sa už niekoľko stretnutí na vysokej, ako aj na pracovnej úrovni.

6.Vyhlásenie zo Záhrebu zo 6. mája 2020 opäť potvrdilo jednoznačnú európsku perspektívu partnerov zo západného Balkánu. Predstavitelia partnerov zo západného Balkánu potvrdili svoj záväzok k tejto európskej perspektíve a potrebným kľúčovým reformám ako ich stabilnej strategickej voľbe. Dôveryhodnosť tohto záväzku závisí takisto aj od zrozumiteľnej komunikácie na verejnosti a vykonávania potrebných reforiem. Vo vyhlásení zo Záhrebu sa Európska komisia vyzýva, aby predložila rozsiahly hospodársky a investičný plán pre región zameraný na oživenie hospodárstva.

7.Turecko je aj naďalej kľúčovým partnerom Európskej únie v základných oblastiach spoločného záujmu, ako napríklad migrácia, boj proti terorizmu, hospodárstvo, obchod, energetika a doprava. V júni 2019 Rada zopakovala, že Turecko sa naďalej vzďaľuje od Európskej únie a že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a o otvorení alebo uzatvorení ďalších kapitol nie je možné uvažovať. Základné skutočnosti, z ktorých toto posúdenie vychádzalo, sa nemenia.

8.Rok 2020 je poznačený zničujúcim vplyvom pandémie ochorenia COVID-19. Orgány vo všetkých krajinách zapojených do procesu rozširovania prijali prísne opatrenia na zamedzenie šíreniu pandémie a jej vplyvu na zdravie, ako aj na zmiernenie sociálno-ekonomických následkov. Hospodársky vplyv pandémie je napriek tomu značný, čo vládam dovoľuje len obmedzený fiškálny priestor na intervenciu. Každé núdzové opatrenia musí byť primerané, časovo obmedzené a musí rešpektovať základné slobody vrátane slobody prejavu.

9.EÚ, ktorá je sama vážne postihnutá touto krízou, zmobilizovala balík vo výške viac ako 3,3 miliardy EUR vrátane okamžitej pomoci na riešenie hrozieb v oblasti zdravia a poskytnutia značných finančných prostriedkov na hospodársku obnovu regiónu. EÚ pristupuje k partnerom zo západného Balkánu vzhľadom na ich európsku perspektívu ako k privilegovaným partnerom a poskytuje im prístup k mnohým iniciatívam a nástrojom vyhradeným pre členské štáty EÚ. Táto podpora z EÚ výrazne presahuje to, čo západnému Balkánu poskytol ktorýkoľvek iný partner, čo je jasným odrazom strategického ukotvenia tohto regiónu.

II.

10.V Čiernej Hore sa verejný politický záväzok orgánov k strategickému cieľu európskej integrácie pravidelne a konzistentne uvádza ako kľúčová priorita pre krajinu a všeobecne sa odzrkadľuje v príslušných politických rozhodnutiach. Medzi ne okrem iného patrí plné dosahovanie súladu so zahraničnou a s bezpečnostnou politikou EÚ.

Podľa hodnotenia Komisie v súlade s vyjednávacím rámcom je zabezpečená celková rovnováha medzi pokrokom v kapitolách právneho štátu na jednej strane, ako aj pokrok v prístupových rokovaniach vo všetkých kapitolách na strane druhej. Počas sledovaného obdobia Čierna Hora urobila obmedzený pokrok v oblasti justície a základných práv (kapitola 23) a určitý pokrok v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti (kapitola 24). Po otvorení poslednej kapitoly v júni 2020 zostáva pre ďalší celkový pokrok v prístupových rokovaniach a pred predbežným uzavretím ostatných kapitol prioritou splnenie predbežných kritérií v oblasti právneho štátu stanovených v kapitolách 23 a 24.

Čierna Hora si prešla dlhou cestou pri reforme svojho právneho a inštitucionálneho rámca v oblasti právneho štátu a dosiahla ďalšie výsledky vo väčšine oblastí. Stanovením kritérií na ukončenie rokovaní EÚ jasne vytýči požiadavky, ktoré bude musieť Čierna Hora splniť pred uzavretím týchto dvoch kapitol. Čierna Hora dosiahne toto štádium prístupového procesu len vtedy, ak krajina vyrieši zostávajúce nedostatky v kritických oblastiach slobody prejavu a médií a boja proti korupcii a zameria sa na obavy týkajúce sa politického zasahovania a nedostatočného vymenúvania v kľúčových nezávislých inštitúciách a justícii bez toho, aby zvrátila doterajšie úspechy v reforme justície. Čierna Hora urobila stabilný pokrok pri rokovaní o kapitolách vo všetkých oblastiach, ale v súčasnosti žiadna kapitola nespĺňa požiadavky na uzavretie.

Pri riešení pandémie ochorenia COVID-19 Čierna Hora prijala celý rad opatrení vrátane prísneho zákazu vychádzania v určitých hodinách a obmedzenia pohybu. Parlament sa nezúčastňoval na rozhodovacom procese pri počiatočných súboroch opatrení prijatých na riešenie pandémie COVID-19, ale bol následne informovaný o prijatých opatreniach a schválil niekoľko hospodárskych balíčkov v reakcii na krízu.

Medzi politickými činiteľmi vládlo v období pred voľbami veľké napätie a nedôvera. Dočasný parlamentný výbor nebol schopný dokončiť svoju prácu z dôvodu nedostatočného kvóra, a preto sa parlamentné voľby 30. augusta 2020 uskutočnili vo zväčša nezmenenom volebnom rámci. Žiadna politická strana voľby nebojkotovala. Podľa predbežného posúdenia OBSE/ODHIR voľby v Čiernej Hore boli pluralitné a prebehli v atmosfére vysoko polarizovanej témami ako cirkev a národná identita. Kampaň bola pokojná napriek častému konfrontačnému tónu. Kandidáti mali priestor predstaviť svoj program, ale vládna strana získala nenáležitú výhodu zneužívaním právomoci a dominantného priestoru v médiách. Problematická situácia v súvislosti s pandémiou COVID-19 neodradila voličov od účasti – účasť bola na rekordne vysokej úrovni 76,6 % oprávnených voličov. Aby sa mohlo pokračovať na prístupovej ceste do EÚ, novo vytvorený parlament a vláda musia zachovávať široký konsenzus o politických a hospodárskych reformách v súvislosti s EÚ s osobitným dôrazom na splnenie predbežných kritérií v oblasti právneho štátu.

Solídny pokrok pokračoval v oblasti politík, plánovania a monitorovania kvality strategických politických dokumentov. Politika vlády v oblasti štátom dotovaných bytov či úverov poskytovaných za výhodných podmienok členom justície a nezávislých inštitúcií však vyvolala otázniky nad účinnosťou vnútroštátneho systému bŕzd a protiváh. Malo by sa urobiť viac pre zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti do prístupového a legislatívneho procesu.

V roku 2019 ekonomika vzrástla o vysokých 3,6 %, pričom rast HDP podporovala rekordná turistická sezóna, rastúca súkromná spotreba a vývoz služieb. Výkonnosť hospodárstva sa však v roku 2020 zhorší z dôvodu negatívneho vplyvu pandémie ochorenia COVID-19, keďže hospodárstvo Čiernej Hory je silno závislé od cestovného ruchu. Štrukturálne nedostatky ešte zhoršilo šírenie ochorenia COVID-19, ktoré poukázalo na silnú potrebu reforiem, predovšetkým v oblasti verejného zdravia, zamestnanosti, sociálnej ochrany a podnikateľského prostredia.

11.Srbská vláda naďalej deklarovala, že členstvo v EÚ je jej strategickým cieľom. Je však potrebné klásť väčší dôraz na objektívnu a pozitívnu jednoznačnú komunikáciu o EÚ, ktorá je hlavným politickým a hospodárskym partnerom Srbska.

Zásadný význam má dosiahnutie pokroku Srbska v kapitolách týkajúcich sa právneho štátu a normalizácie vzťahov s Kosovom, od čoho sa bude ďalej odvíjať celkové tempo prístupových rokovaní. Počas sledovaného obdobia Srbsko urobilo veľmi obmedzený pokrok v oblasti justície a základných práv (kapitola 23) a určitý pokrok v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti (kapitola 24). Vzťahy medzi Prištinou a Belehradom sú aj naďalej problematické, hoci obnovenie dialógu, ktorý sprostredkúva EÚ, v júli je veľmi pozitívnym krokom. Celkovo Komisia hodnotí, že v súčasnosti je zabezpečená celková rovnováha medzi právnym štátom a normalizáciou na jednej strane a pokrokom v rokovaniach vo všetkých kapitolách na strane druhej.

Pokrok v oblasti právneho štátu však nie je taký rýchly a účinný, aký by sa očakával od krajiny rokujúcej o pristúpení. Srbsko musí nutne urýchliť a prehĺbiť reformy najmä v oblasti nezávislosti justície, boja proti korupcii, slobody médií, domáceho riešenia vojnových zločinov a boja proti organizovanému zločinu. Srbsko by sa malo takisto zamerať na predbežné kritériá kapitol 23 a 24, a to aj na základe vykonávania revidovaného akčného plánu pre kapitoly 23 a 24 so zameraním na výsledky.

V otázke normalizácie vzťahov s Kosovom Srbsko preukázalo záväzok a účasť v obnovenom procese dialógu. Srbsko však musí ešte vynaložiť značné úsilie a prispieť k vytvoreniu priaznivých podmienok umožňujúcich uzatvorenie komplexnej a právne záväznej dohody s Kosovom. Dosiahnutie takejto dohody je naliehavé a kľúčové, aby mohli Kosovo a Srbsko pokročiť na svojej ceste do Európy. Srbsko by malo naďalej dodržiavať a vykonávať všetky minulé dohody dialógu.

Srbská politická scéna sa vyznačuje pretrvávajúcou polarizáciou. Vláda v reakcii na šírenie ochorenia COVID-19 v marci 2020 vyhlásila núdzový stav a zaviedla ďalekosiahle dočasné opatrenia. Parlament sa zišiel až po viac ako šiestich týždňoch od vyhlásenia núdzového stavu, čo obmedzilo jeho schopnosť kontrolovať výkonnú moc počas tohto obdobia. Parlamentné, provinčné a komunálne voľby v Srbsku (pôvodne plánované na apríl 2020) boli preložené na 21. júna. Voľby boli síce zorganizované efektívne, ale prejavovala sa v nich dominancia vládnucich strán, a to aj v médiách. Niekoľko opozičných strán bojkotovalo voľby napriek snahám Európskeho parlamentu vytvoriť nadstranícky konsenzus o volebných reformách, odvolávajúc sa na obavy o demokratický priebeh a nerovnaké podmienky. Novovytvorený srbský parlament sa vyznačuje drvivou väčšinou vládnucej koalície a absenciou skutočnej opozície.

Srbsko je aj naďalej dôležitým partnerom v misiách a operáciách spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ale dosiahnutie súladu so zahraničnou politikou EÚ je na nízkej úrovni.

Srbsko ešte musí značne znížiť nadmerné množstvo dočasne obsadených pozícií vo vyšších riadiacich funkciách vo verejnej správe. Problémom vzbudzujúcim obavy je nedostatok transparentnosti a nedodržiavanie postupu prijímania pracovníkov na základe zásluh v rámci vyšších pozícií v štátnej službe. Srbsko zintenzívnilo svoju prácu na zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis EÚ v kapitolách hospodárstva a vnútorného trhu. Hospodárske reformy naďalej prinášali výsledky, a to najmä z hľadiska makroekonomickej stabilizácie. Výkonnosť trhu práce sa naďalej zlepšovala. Dosiahol sa pokrok v reformách daňovej správy a v privatizácii bánk vlastnených štátom, zatiaľ čo niektoré kľúčové reformy – predovšetkým v oblasti verejnej správy a štátom vlastnených podnikov – pokračovali veľmi pomaly. Štát má v hospodárstve naďalej veľký vplyv. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 pravdepodobne výrazne zhorší ekonomický výhľad v roku 2020, predovšetkým pokiaľ ide o rast HDP, verejné financie a zamestnanosť.

12.Severné Macedónsko pokročilo k svojim strategickým cieľom rozhodnutím otvoriť prístupové rokovania s EÚ a členstvom v NATO v marci 2020. Orgány naďalej verejne deklarovali svoj záväzok pokročiť na ceste do Európy. Od marca do júna 2020 bol z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19 vyhlásený núdzový stav, čo umožnilo dočasnej vláde s účasťou ministrov a zástupcov z hlavnej opozičnej strany vládnuť prostredníctvom dekrétov. Severné Macedónsko prijalo opatrenia na zastavenie pandémie, ochranu zdravia svojich občanov a zmiernenie sociálno-ekonomického dosahu krízy, a to aj s bezprecedentnou podporou EÚ. Pre neistotu spôsobenú pandémiou sa politické strany dohodli na preložení predčasných volieb z apríla na júl 2020. Podľa OBSE/ODIHR parlamentné voľby 15. júla prebehli vo všeobecnosti riadne a kandidáti mohli viesť kampaň slobodne, ale právnu stabilitu oslabovali výrazné revízie právneho rámca a následné vládne dekréty.

Počas sledovaného obdobia Severné Macedónsko naďalej inkluzívnym spôsobom napredovalo v realizácii programu reforiem EÚ za účasti opozície v parlamente, občianskej spoločnosti a medzinárodných partnerov. Severné Macedónsko zintenzívnilo svoje úsilie a dosiahlo ďalšie hmatateľné a udržateľné výsledky, a to aj v kľúčových oblastiach identifikovaných v záveroch Rady z júna 2018. Udržateľnosť týchto štrukturálnych reforiem je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje plnú účasť vlády aj opozície. Po voľbách v júli 2020 sa nová vláda zaviazala podporiť a urýchliť zavádzanie reforiem v súvislosti s EÚ, najmä v oblasti právneho štátu vrátane boja proti organizovanému zločinu a korupcii. Musí sa klásť dôraz na vykonávanie existujúcich stratégií a zákonov a používanie nástrojov, ktoré sú už zavedené, v súlade s normami EÚ. Boli dosiahnuté významné výsledky v posilňovaní nezávislosti justície. Kľúčovým medzníkom bolo prijatie zákona o generálnej prokuratúre. Zlepšili sa výsledky vyšetrovaní, trestných stíhaní a konečných odsúdení v prípadoch korupcie a organizovanej trestnej činnosti vrátane tej na vysokej úrovni. Bývalá predsedníčka špeciálnej prokuratúry bola odsúdená po tom, ako jej bola uznaná vina za zneužitie právomocí a funkcie v takzvanom prípade vymáhania peňazí. Úsilie v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti nesmie poľaviť a musí sa v ňom pokračovať transparentne bez ohľadu na postavenie alebo politickú príslušnosť podozrivých. Štátna komisia na prevenciu korupcie (SCPC) je obzvlášť aktívna v predchádzaní korupcii a rieši prípady údajného nepotizmu alebo vymenovania do funkcie bez zohľadnenia zásluh. Je dôležité zabezpečiť, aby SCPC mala potrebné zdroje a kapacity na vykonávanie svojich právomocí. Všetky štátne inštitúcie by mali vynaložiť viac úsilia v nadväznosti na jej odporúčania. Vykonali sa kroky v záujme zvýšenia transparentnosti verejnej správy, medzi ktorými bolo prijatie stratégie transparentnosti a rozsiahlejšie uverejňovanie údajov štátnej správy. Krajina pracovala v úzkej spolupráci s organizáciou NATO a so strategickými partnermi na reforme svojich spravodajských a bezpečnostných služieb. Musí sa však posilniť kapacita parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami. Výrazne sa zvýšil súlad so zahraničnou politikou EÚ.

Pred vonkajším otrasom v roku 2020 spôsobeným šírením ochorenia COVID-19 sa hospodársky rast v roku 2019 zrýchlil na 3,6 % vďaka posilnenému domácemu dopytu vrátane obnovy investícií, podpore formou fiškálnych stimulov a ústretovej menovej politike. Miera nezamestnanosti v roku 2019 klesla na 17,3 %, zatiaľ čo miera zamestnanosti stúpala. Podiel neformálneho zamestnávania mierne klesol, ale zostal výrazný, pokiaľ ide o percentuálny podiel z HDP. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19, ktorá nastala začiatkom jari, začala zanechávať stopu na hospodárskej výkonnosti a verejných financiách. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 si vyžiadala masívne pozastavenie hospodárstva a podobné opatrenia zavedené hlavnými obchodnými partnermi viedli k narušeniam obchodu. Vzhľadom na tieto negatívne následky je pravdepodobné, že ekonomika sa v roku 2020 prepadne do recesie a pozitívne trendy na trhu práce sa zvrátia. Orgány prijali celý rad opatrení podporujúcich spoločnosti a domácnosti s cieľom zmierniť hospodársky a sociálny dosah krízy. Orgány prijali dodatočné opatrenia na zvýšenie fiškálnej transparentnosti. Fiškálne významné reformy zdaňovania príjmu a dôchodkového systému sa však zastavili.

Komisia očakáva a zdôrazňuje význam pokračujúceho vykonávania Dohody z Prespy s Gréckom a zmluvy o dobrých susedských vzťahoch s Bulharskom.

V marci 2020 členovia Európskej rady schválili rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní so Severným Macedónskom. V súlade so závermi Rady Komisia začala nutné prípravné práce a očakáva prvú medzivládnu konferenciu v najskoršom možnom termíne po prijatí rokovacieho rámca Radou.

13.Albánsko pokročilo smerom k svojim strategickým cieľom rozhodnutím Rady otvoriť prístupové rokovania s EÚ. Orgány aj naďalej verejne deklarovali svoj záväzok pokročiť na ceste do EÚ vychádzajúci zo silnej podpory pristúpenia k EÚ zo strany verejnosti. Albánsko naďalej dosahuje 100 % mieru zosúladenia so zahraničnou politikou EÚ. Pri vyrovnávaní sa s vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19 Albánsko predĺžilo núdzový stav z dôvodu živelnej pohromy, vyhlásený po zemetrasení v novembri 2019, až do júna 2020. Napriek núdzovej situácii Albánsko urobilo rozhodujúci pokrok a je blízko k splneniu podmienok stanovených Radou s cieľom uskutočniť prvú medzivládnu konferenciu. Intenzívna politická polarizácia poľavila v januári 2020, keď sa vládna väčšina a parlamentná a mimoparlamentná opozícia dohodli na uskutočnení volebnej reformy. Dohoda bola napokon dosiahnutá 5. júna 2020. Zmeny volebného zákona boli prijaté parlamentom 23. júla 2020 v súlade s dohodou z 5. júna 2020, a boli nimi vykonané odporúčania OBSE/ODIHR. Tieto zmeny zavádzajú vyššie normy integrity a transparentnosti volebného procesu v období pred parlamentnými voľbami vyhlásenými na apríl 2021. Okrem toho 30. júla parlament prijal niekoľko zmien ústavy týkajúcich sa volebného systému. Zavedenie týchto zmien, ktoré nesúvisia s odporúčaniami OBSE/ODIHR, si vyžiadalo ďalšie zmeny volebného zákona, o ktorých strany diskutovali v politickej rade, ale nedospeli ku kompromisu pred tým, ako o nich hlasoval parlament 5. októbra. Napriek pozitívnemu výsledku dohody dosiahnutej 5. júna 2020 sa musí zlepšiť politický dialóg v krajine, najmä ten o volebnej reforme a jej vykonávaní.

Výsledky sa dosahovali aj v zavádzaní komplexnej reformy v oblasti justície, ktorá plynulo pokročila. Všetky nové inštitúcie zabezpečujúce samosprávu justície sú plne funkčné a účinne fungujú. Najvyšší súd začal vykonávať svoje funkcie. Významný pokrok sa urobil aj vo fungovaní ústavného súdu. Bol v plnej miere zriadený osobitný útvar pre boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti (SPAK) vrátane špeciálnej prokuratúry (SPO), ktorá vykonáva svoje významné funkcie vyšetrovania. Bol vymenovaný riaditeľ národného úradu pre vyšetrovanie (NBI). Dočasné opätovné preverovanie všetkých sudcov a prokurátorov (proces previerok) plynule pokračovalo. Tento postup naďalej prinášal hmatateľné výsledky: v 62 % prípadoch viedol k prepusteniu – prevažne z dôvodu neoprávnene získaného majetku – alebo k vzdaniu sa funkcie. Dokumentácia o procese previerok, pri ktorých sa objavilo podozrenie z trestného činu, bola postúpená prokuratúre, a to aj v prípade 10 bývalých vysokopostavených sudcov najvyššieho súdu a ústavného súdu.

Albánsko naďalej posilňovalo boj proti korupcii, pričom urobilo solídny pokrok pri upevňovaní operačnej koordinácie a monitorovacích kapacít. Pokračovali snahy o vytvorenie solídnych výsledkov vo vyšetrovaní, stíhaní a súdení prípadov korupcie. Zatiaľ čo počet prebiehajúcich vyšetrovaní ostáva vysoký, počet právoplatných odsudzujúcich rozsudkov v prípadoch týkajúcich sa vysokopostavených verejných činiteľov je ešte stále obmedzený. Od novovytvorených orgánov na boj proti korupcii sa očakáva, že výrazne posilnia celkovú kapacitu na vyšetrovanie a stíhanie korupcie. Takisto pokračovalo úsilie v boji proti organizovanému zločinu. Policajné operácie na rozloženie zločineckých skupín sa zintenzívnili a pokračoval solídny pokrok vrátane boja proti pestovaniu kanabisu a nedovolenému obchodovaniu s ním. Medzinárodná policajná spolupráca, predovšetkým s členskými štátmi EÚ, sa takisto rozšírila, čo vyústilo do niekoľkých úspešných rozsiahlych operácií presadzovania práva. Musí pokračovať úsilie, predovšetkým v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a v ďalšom vykonávaní akčného plánu Finančnej akčnej skupiny (FATF).

Pokiaľ ide o základné práva, pokračuje úsilie vo vykonávaní komplexnej reformy v odvetví využívania pôdy a v konsolidácii vlastníckych práv. Bol prijatý zákon o procesoch ukončenia prechodného vlastníctva, pričom sa zohľadnili odporúčania Benátskej komisie. Pokračuje registrácia a proces kompenzácie. Albánsko musí urýchlene prijať zvyšné vykonávacie právne predpisy týkajúce sa rámcového zákona o ochrane národnostných menšín z roku 2017. V decembri 2019 parlament prijal nový zákon o médiách, ktorý sa reviduje so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie.

Albánsko sa venovalo ďalšiemu vykonávaniu reformy verejnej správy, pričom urobilo konkrétny pokrok v posúdeniach vplyvu regulácie, pri vytváraní balíka právnych predpisov týkajúcich sa plánu politík, zvyšovaní počtu elektronických služieb a zlepšovaní transparentnosti pri zbere údajov a riadení ľudských zdrojov medzi centrálnou a miestnou úrovňou. Úsilie v tejto oblasti musí pokračovať, a to vrátane prijatia politiky odmeňovania zamestnancov verejnej správy.

Pred zemetrasením v novembri 2019 a vonkajším otrasom v roku 2020 spôsobeným pandémiou ochorenia COVID-19 nezamestnanosť naďalej klesala na rekordne nízke úrovne, vývoz solídne rástol a pomer verejného dlhu k HDP naďalej klesal, ale ostal na vysokej úrovni. Banky naďalej znižovali počet nesplácaných úverov a pôžičky súkromnému sektoru sa zvýšili. Prijali sa kroky zamerané na rozvoj finančného trhu, ale miera finančného sprostredkovania zostala nízka.

V marci 2020 členovia Európskej rady schválili rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom. V súlade so závermi Rady Komisia začala nutné prípravné práce a očakáva prvú medzivládnu konferenciu v najskoršom možnom termíne po prijatí rokovacieho rámca Radou.

14.Bosna a Hercegovina sa musí zamerať na 14 kľúčových priorít uvedených Komisiou v stanovisku k žiadosti krajiny o členstvo v EÚ z mája 2019, a to v súlade s príslušnými závermi Rady z decembra 2019. Stanovisko je komplexný plán pre zásadné reformy v oblastiach demokracie/funkčnosti, právneho štátu, základných práv a reformy verejnej správy. Bosna a Hercegovina musí zásadne zlepšiť svoj legislatívny a inštitucionálny rámec, a to v prípade potreby aj na ústavnej úrovni, aby splnila požiadavky členstva v EÚ. Splnenie týchto 14 kľúčových priorít umožní krajine otvoriť prístupové rokovania s EÚ.

Keďže sa predstavitelia veľkú časť sledovaného obdobia venovali výhradne straníckej politike, toto obdobie malého pokroku a nečinnosti parlamentu sa skončilo vymenovaním novej vlády na konci roka 2019, 14 mesiacov po parlamentných voľbách. Za posledných pár mesiacov politická situácia v Bosne a Hercegovine zaznamenala určité zlepšenie a pozitívny vývoj, a to počas pandémie ochorenia COVID-19. V posledných mesiacoch boli prijaté kroky zamerané na niektoré z kľúčových priorít zo stanoviska: V októbri 2019 Rada ministrov prijala akčný plán na zavedenie odporúčaní z analytickej správy Komisie z roku 2019 napriek tomu, že obsah plánu sa plne neodsúhlasil na všetkých úrovniach verejnej správy. Ústavný súd zrušil ustanovenie o treste smrti v ústave entity Republika srbská, čím sa splnila časť kľúčovej priority 10. Legislatívne zmeny po dosiahnutí politickej dohody v júni 2020 by mali umožniť konanie miestnych volieb v meste Mostar v decembri po prvý raz od roku 2008, čím sa splní časť kľúčovej priority 1. Ďalšími reformami sa musí zabezpečiť, že voľby sa uskutočnia v súlade s európskymi normami. V júli 2020 všetky úrovne verejnej správy prijali strategický rámec reformy verejnej správy, čím prispeli k dosiahnutiu kľúčovej priority 14. Všetky úrovne verejnej správy musia teraz prijať príslušný akčný plán. Bosna a Hercegovina prijala v septembri 2020 zrevidovanú národnú stratégiu týkajúcu sa vojnových zločinov, čo prispelo k plneniu kľúčovej priority 5. Takisto prebiehajú prípravy na zasadnutie spoločného parlamentného výboru. Bosna a Hercegovina musí pokročiť aj v ostatných kľúčových prioritách.

Potreba koordinovanej reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 dočasne pomohla odložiť stranícku politiku do úzadia, ale napätie pretrvávalo. Zatiaľ čo vykonávacie orgány pohotovo reagovali na vypuknutie pandémie, núdzový stav obmedzil právomoci zákonodarných zhromaždení v oblasti dohľadu.

Krajina potrebuje zabezpečiť profesionálnu a odpolitizovanú štátnu správu a koordinovaný celoštátny prístup k tvorbe politík. Je mimoriadne dôležité, aby Bosna a Hercegovina zabezpečila účinnú koordináciu riadenia hraníc a riadenia migrácie na všetkých úrovniach a vytvorila účinný azylový systém. Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti a boj proti nim, Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav. Nebol dosiahnutý žiaden pokrok v riešení kľúčových priorít uvedených v stanovisku ani nedostatkov, ktoré sa zistili v rámci znaleckého posudku v súvislosti s otázkami právneho štátu. Politické obštrukcie a odpor zvnútra justície k reformám týkajúcim sa integrity naďalej oslabujú práva občanov a dôveru v inštitúcie, ako aj boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Vyžadujú sa ochranné opatrenia, a to vytvorením dôveryhodného a dôkladného systému overovania majetku osôb v sudcovskej funkcii a členov Vysokej rady pre sudcov a prokuratúru. Korupcia je naďalej rozšírená a všetky úrovne verejnej správy vykazujú znaky politického ovplyvňovania, čo sa priamo dotýka každodenného života občanov. Zločinecké skupiny využívajú právne a administratívne medzery a polícia je náchylná na politické zasahovanie. Je potrebné významné úsilie, pokiaľ ide o finančné vyšetrovanie a zaistenie majetku. Cieľ nadviazať spoluprácu s agentúrami EÚ (Frontex, Europol, Eurojust) ostáva naďalej nesplnený.

Je potrebné vykonať výrazné reformy, aby sa zabezpečila pre všetkých občanov možnosť účinne uplatňovať svoje právo voliť a aby sa prekonali praktiky „dvoch škôl pod jednou strechou“. Bosna a Hercegovina musí zaručiť slobodu prejavu a médií a ochranu novinárov, ako aj vytvoriť podmienky pre občiansku spoločnosť, predovšetkým dodržiavaním európskych noriem slobody združovania a slobody zhromažďovania. Naďalej je potrebné zabezpečiť zmysluplné a systematické konzultácie s občianskou spoločnosťou. Politickí predstavitelia takisto musia prijať konkrétne kroky na podporu vytvárania prostredia, ktoré vedie k zmiereniu. Revizionizmus, popieranie genocídy a glorifikovanie vojnových zločinov sú v rozpore s hodnotami EÚ.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Bosna a Hercegovina je v počiatočnom štádiu vytvárania fungujúceho trhového hospodárstva. Pred vonkajším otrasom spôsobeným pandémiou COVID-19 hospodárska situácia vykazovala makroekonomickú stabilitu. Investície do vzdelávania a infraštruktúry sú absolútne nutné na pozdvihnutie hospodárstva krajiny, keďže dosiahnutie súladu s európskymi normami a kapitolami acquis EÚ sú maximálne dôležité.

15.V Kosove bolo sledované obdobie poznačené predčasnými voľbami, výmenami vlád a takisto relatívne dlhými obdobiami, keď bola pri moci len úradnícka vláda. V tejto náročnej situácii sa dosiahol obmedzený pokrok v reformách požadovaných pre členstvo v EÚ, a to aj pokiaľ ide o vykonávanie nedávno prijatých právnych predpisov. Hneď na začiatku pandémie COVID-19 vláda v marci 2020 vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia, zaviedla prísne preventívne opatrenia, ako aj počiatočné opatrenia ekonomickej podpory pre občanov a podniky. Orgány naďalej verejne deklarovali svoj záväzok pokročiť na ceste do Európy.

Predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali 6. októbra 2019, boli pluralitné (okrem oblastí obývaných kosovskými Srbmi), ale postup spočítavania hlasov odhalil slabé miesta. Opätovné nedostatky volebného procesu a súvisiace odporúčania volebnej pozorovateľskej misie EÚ by sa mali riešiť naliehavejšie.

Kosovo musí obnoviť reformný proces a zintenzívniť boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a reformu verejnej správy, pričom môže stavať na doterajších úspechoch.

Počas sledovaného obdobia Kosovo zrušilo 100 % clo na dovoz zo Srbska a Bosny a Hercegoviny, ako aj všetky recipročné opatrenia. Toto rozhodnutie umožnilo obnovu obchodu so Srbskom a s Bosnou a Hercegovinou. Rozhodnutie Kosova o uložení cla v novembri 2018 v rozpore so Stredoeurópskou dohodou o voľnom obchode (CEFTA) malo vážne politické dôsledky a oslabilo rozvoj regionálneho hospodárskeho priestoru na západnom Balkáne.

Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov so Srbskom, Kosovo preukázalo záväzok a účasť v rámci obnoveného dialógu. Kosovo musí ešte vynaložiť značné úsilie a prispieť k vytvoreniu priaznivých podmienok, aby bolo možné uzavrieť komplexnú, právne záväznú dohodu so Srbskom. Dosiahnutie takejto dohody je naliehavé a kľúčové, aby mohli Kosovo a Srbsko pokročiť na svojej ceste do Európy. Kosovo by malo naďalej dodržiavať a vykonávať všetky doterajšie dohody v rámci dialógu.

Napriek číslam naznačujúcim výrazný rast HDP od roku 2015, ktorý v rokoch 2015 – 2018 priemerne dosahoval 4,1 %, dynamika rastu je stále silno závislá od vývozu služieb, tvorby hrubého fixného kapitálu a súkromnej spotreby, ktorá je podporovaná remitenciami zo zahraničia, zjavným rastom miezd a úverovým rastom. Následkom toho bude mať predpovedaná recesia v EÚ priamy vplyv na hospodárstvo Kosova, pričom sa očakáva, že reálny HDP v roku 2020 poklesne o 5 %. Kosovo by malo vytvoriť účinný a transparentný mechanizmus na podporu súkromného sektora postihnutého krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Takisto by malo udržať zamestnanosť prostredníctvom programov skráteného pracovného času a zabezpečiť zvýšené pokrytie dávok v nezamestnanosti a dávok sociálneho zabezpečenia na základe potrieb pre najzraniteľnejšie skupiny. Mal by sa uvoľniť fiškálny priestor, a to aj znížením výdavkov na prevody pre určité skupiny vrátane dôchodkov pre vojnových veteránov. Vynakladanie kapitálových výdavkov by sa malo zlepšiť.

Návrh Komisie na liberalizáciu vízového režimu čaká na schválenie v Rade, ktorá by ho mala čo najskôr prerokovať. Komisia si stojí za svojím hodnotením z júla 2018, že Kosovo splnilo všetky kritériá liberalizácie vízového režimu. Európsky parlament potvrdil svoju podporu pre návrh Komisie na liberalizáciu vízového režimu.

16.Turecko je aj naďalej kľúčovým partnerom Európskej únie v základných oblastiach spoločného záujmu, ako napríklad migrácia, boj proti terorizmu, hospodárstvo, obchod, energetika a doprava. V júni 2019 Rada zopakovala, že Turecko sa naďalej vzďaľuje od Európskej únie a že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a o otvorení alebo uzatvorení ďalších kapitol nie je možné uvažovať. Východiskové skutočnosti vedúce k tomuto hodnoteniu stále platia, napriek opakovanému záväzku vlády pristúpiť k EÚ. Turecko vierohodne nevyriešilo vážne obavy EÚ týkajúce sa negatívneho vývoja v oblastiach právneho štátu, základných práv a justície. Turecko musí prioritne zvrátiť tento negatívny trend riešením problému oslabenia účinného systému bŕzd a protiváh v politickom systéme.

Turecko musí zosúladiť svoj ústavný rámec s európskymi normami. Napriek tomu, že núdzový stav bol v júli 2018 zrušený, niektoré právne ustanovenia, ktorými sa udeľujú výnimočné právomoci vláde a zachováva sa viacero obmedzujúcich prvkov z obdobia núdzového riadenia, boli zahrnuté do právnych predpisov. Prístup k spravodlivosti bol naďalej obmedzený pre tých, ktorí boli negatívne ovplyvnení zákonnými dekrétmi vydanými počas núdzového stavu. Výkonný prezidentský systém nezaisťuje riadne a účinné oddelenie zložiek moci, čím sa znižuje demokratická zodpovednosť výkonnej zložky moci. Zvýšila sa tým politizácia verejnej správy.

Ďalekosiahle rozhodnutie o opakovaní metropolitných komunálnych volieb starostu v meste Istanbul po mimoriadnych odvolaniach, ktoré napádali pôvodne potvrdený výsledok volieb, oslabuje volebný proces, o ktorý občania Turecka preukázali svoj občiansky záujem tým, že sa zúčastnili na hlasovaní vo veľmi veľkom počte. Zatiaľ čo voľby boli usporiadané profesionálne, vyznačovali sa podmienkami, ktoré neboli objektívne spravodlivé pre všetky politické strany a kandidátov. Turecko by malo zabezpečiť slobodný, spravodlivý a transparentný priebeh volieb.

Pokračujúce vynútené odvolávanie zvolených starostov na juhovýchode a ich nahradenie správcami vymenovanými vládou, ako aj zatýkanie ďalších členov miestnych zastupiteľstiev poškodzujú demokraciu na miestnej úrovni. Turecko by malo zrušiť opatrenia znemožňujúce fungovanie demokracie na miestnej úrovni v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a so záväzkom Turecka v zmysle Európskej charty miestnej samosprávy.

Turecko má legitímne právo bojovať proti terorizmu, je však jeho zodpovednosťou zabezpečiť, aby sa tak dialo v súlade so zásadou právneho štátu, s ľudskými právami a so základnými slobodami. Turecko by malo prestať využívať široký výklad svojho zákona o boji proti terorizmu na zatýkanie a zadržiavanie novinárov, spisovateľov, právnikov, politikov, akademikov, obhajcov ľudských práv a kritických hlasov. Turecké orgány sa musia urýchlene zamerať na vážne nedostatky, najmä pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces a prísne dodržiavanie zásady prezumpcie neviny. Občianska spoločnosť a jej organizácie naďalej fungovali pod tlakom v čoraz náročnejšej atmosfére.

Turecké hospodárstvo je na značne pokročilej úrovni, ale napriek tomu pretrvávajú obavy, pokiaľ ide o fungovanie tureckého trhového hospodárstva. Dostalo sa z recesie, ale uzdravenie bolo krehké aj z dôvodu vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19. Turecko je naďalej vystavené rýchlym zmenám nálad investorov, ktoré ešte zhoršuje pandémia a geopolitický vývoj. Správe hospodárskych záležitostí chýba dôveryhodnosť a je poznačená nedostatočnou nezávislosťou regulačných orgánov. Obavy naďalej vzbudzuje odvolanie guvernéra centrálnej banky a opätovný tlak orgánov na riadiace články menovej politiky. Je potrebné sa zamerať na výrazné problémy vo vzdelávaní, pokiaľ ide o kvalitu a prístup k nemu. Nadviazanie intenzívnych obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom je jedným z hlavných úspechov colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Preto je poľutovaniahodné, že Turecko sa vo zvýšenom počte prípadov odklonilo od svojich povinností v rámci colnej únie, pričom vysoký je aj počet obchodných prekážok. Turecko naďalej dosahovalo súlad s acquis EÚ, aj keď veľmi obmedzeným tempom a neúplne.

Turecko naďalej vynakladalo výrazné úsilie pri poskytovaní starostlivosti a zabezpečovaní potrieb pre takmer štyri milióny utečencov a pri zamedzovaní tomu, aby nelegálne prekračovali hranicu s EÚ. Počas roka 2019 Turecko plnilo svoj záväzok spojený s vykonávaním vyhlásenia EÚ a Turecka z marca 2016 a zohrávalo kľúčovú úlohu pri riešení výziev migračných tokov na trase cez východné Stredozemie, ale koncom februára 2020 aktívne povzbudzovalo prekročenie hranice do EÚ a vyzvalo k novej dohode, ktorá by nahradila vyhlásenie z marca 2016. Zatiaľ čo EÚ uznala zvýšenú migračnú záťaž a riziká, ktorým Turecko čelilo na svojom území, ako aj značné úsilie, ktoré vynakladá v prijímaní utečencov, dôrazne odmietla zneužívanie migračného tlaku zo strany Turecka na politické účely. Neskôr v marci turecké orgány zabezpečili presun migrantov a utečencov preč z pohraničnej oblasti s Gréckom. Napriek nárastu neregulárnej migrácie v roku 2019 z Turecka do EÚ sú čísla stále omnoho nižšie ako tie, ktoré boli zaznamenané pred vyhlásením EÚ a Turecka. Nástroj EÚ pre utečencov v Turecku naďalej mobilizoval humanitárnu aj rozvojovú pomoc pre utečencov a hostiteľské komunity v Turecku. Medzi jeho úspechy patrí pomoc pri zabezpečovaní základných potrieb 1,7 milióna utečencov, pomoc pri umožnení 600 000 utečeneckým deťom navštevovať školu, výstavba 180 škôl a poskytnutie viac než 8 000 000 vyšetrení v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti. Celkový prevádzkový rozpočet nástroja bol zmobilizovaný na konci roka 2019. EÚ sa rozhodla zmobilizovať ďalších 485 miliónov EUR na zabezpečenie pokračovania hlavných projektov, ktoré utečencom poskytujú základné potreby a prístup k vzdelaniu. Napriek značnej podpore budú potreby utečencov v Turecku, ktorí sú takisto negatívne postihnutí hospodárskym vplyvom pandémie COVID-19, v blízkom časovom horizonte ďalej pretrvávať. Naďalej bude potrebné pomáhať utečencom, ktorých zasiahla kríza v Sýrii, a ich hostiteľským krajinám, pričom v nedávnom oznámení o novom pakte o migrácii a azyle sa uvádza, že bude veľmi dôležité pokračovať v určitej forme trvalého financovania zo strany EÚ. Komisia pokračovala v účinnom a rýchlom poskytovaní financovania z prostriedkov EÚ. Kľúčovými zásadami pri usmerňovaní vykonávania nástroja boli naďalej rýchlosť, efektívnosť a účinnosť pri súčasnom zabezpečení správneho finančného riadenia. Rovnako dôležitá je aj udržateľnosť intervencií nástroja a spoločná zodpovednosť zo strany tureckých orgánov.

Napätie v regióne východného Stredozemia, ktoré oslabuje regionálnu stabilitu a bezpečnosť, sa zvýšilo z dôvodu krokov Turecka a vyhlásení spochybňujúcich právo Cyperskej republiky ťažiť zdroje uhľovodíkov v jej výhradnej hospodárskej zóne, provokatívnych krokov voči Grécku vrátane tureckých preletov ponad grécke obývané územie a podpisu dvoch memoránd o porozumení s vládou národnej jednoty v Líbyi o spolupráci v oblasti bezpečnosti a vymedzení námornej jurisdikcie, ktoré neberú do úvahy zvrchované práva Grécka v dotknutých oblastiach. Tieto kroky sú v rozpore so záujmami EÚ, porušujú medzinárodné právo a oslabujú úsilie o obnovenie dialógu a rokovaní a úsilie o zníženie napätia. Komisia vyjadruje plnú solidaritu s Cyprom a Gréckom a zdôrazňuje, že sú potrebné konkrétne kroky na vytvorenie podmienok vedúcich k dialógu. Rada pri viacerých príležitostiach zopakovala, že Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom, plneniu medzinárodných dohôd a mierovému urovnávaniu sporov v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, pričom sa v prípade potreby môže obrátiť na Medzinárodný súdny dvor.

Vo svetle nezákonných vrtných prác Turecka vo východnom Stredozemí Rada v júli 2019 prijala niekoľko opatrení. Ďalej v reakcii na neoprávnené vrtné práce Turecka EÚ v novembri 2019 prijala rámec pre cielené opatrenia proti Turecku a vo februári 2020 rozhodla o pridaní dvoch osôb do zoznamu osôb označených na základe tohto sankčného rámca. V decembri 2019 Európska rada zdôraznila, že dvojstranné memorandum o porozumení a vymedzení oblastí námornej jurisdikcie medzi Tureckom a vládou národnej jednoty v Líbyi porušuje zvrchované práva tretích štátov, je v rozpore s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a nemôže mať žiadne právne dôsledky pre tretie štáty.

Od Turecka sa očakáva, že bude aktívne podporovať rokovania zamerané na dosiahnutie spravodlivého, komplexného a uskutočniteľného riešenia cyperskej otázky v rámci OSN, a to v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ako aj so zásadami, na ktorých je založená EÚ. Je dôležité zachovať pokrok, ktorý sa dosiaľ dosiahol, a pokračovať v prípravách na spravodlivé, komplexné a uskutočniteľné urovnanie, a to aj pokiaľ ide o vonkajšie aspekty. Záväzok a konkrétny príspevok Turecka ku komplexnému urovnaniu konfliktu je aj naďalej rozhodujúci.

Turecko musí urýchlene splniť svoj záväzok, t. j. zabezpečiť úplné a nediskriminačné vykonávanie dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a odstrániť všetky prekážky voľného pohybu tovaru vrátane obmedzení týkajúcich sa priamych dopravných spojení s Cyperskou republikou. V otázke normalizácie bilaterálnych vzťahov s Cyperskou republikou sa nedosiahol žiaden pokrok.

V októbri 2020 Európska rada potvrdila, že EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom založeného na spolupráci. Vedenie dialógu v dobrej viere a zdržanie sa jednostranného konania, ktoré je proti záujmom EÚ a porušuje medzinárodné právo a zvrchované práva členských štátov EÚ, predstavujú v tejto súvislosti absolútnu požiadavku. Všetky rozdiely sa musia riešiť prostredníctvom mierového dialógu a v súlade s medzinárodným právom. V tomto kontexte Európska rada potvrdila svoju plnú solidaritu s Gréckom a Cyprom, ktorých zvrchovanosť a zvrchované práva sa musia rešpektovať.

Európska rada pod podmienkou zachovania konštruktívneho úsilia zastaviť protiprávne činnosti voči Grécku a Cypru súhlasila so spustením pozitívneho politického programu EÚ a Turecka s osobitným dôrazom na modernizáciu colnej únie a uľahčenie obchodu, kontakty medzi ľuďmi, dialógy na vysokej úrovni, pokračujúcu spoluprácu v otázkach migrácie, a to v súlade s vyhlásením EÚ a Turecka z roku 2016. Európska rada vyzvala svojho predsedu, aby na tento účel v spolupráci s predsedníčkou Komisie a s podporou vysokého predstaviteľa vypracovala návrh na opätovné naštartovanie programu EÚ – Turecko.

Európska rada pripomína a opäť potvrdzuje okrem iného svoje predchádzajúce závery z októbra 2019 týkajúce sa Turecka a potvrdila, že v prípade obnoveného jednostranného konania alebo provokácií, ktoré predstavujú porušenie medzinárodného práva, EÚ použije všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii a ktoré sú v súlade s článkom 29 ZEÚ a článkom 215 ZFEÚ, aby chránila svoje záujmy a záujmy svojich členských štátov.

Európska rada sa dohodla, že bude pozorne monitorovať vývoj situácie a k uvedeným otázkam sa náležite vráti a podľa potreby prijme rozhodnutia, a to najneskôr na svojom zasadnutí v decembri.

(1)

     Finančné prostriedky pridelené v rámci existujúceho viacročného orientačného programu na roky 2014 – 2020.

(2)

     2020/0065 (COD) Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom európskeho susedstva v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. 22. apríla 2020.

(3)

     Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/568 z 23. apríla 2020, ktorým sa vývoz určitých výrobkov podmieňuje vydaním vývozného povolenia (Ú. v. EÚ L 129, 24.4.2020).

(4)

      COM(2020) 315 final .

(5)

     COM(2020) 641/2.

(6)

      COM(2020) 57 final .

(7)

      SWD(2020) 46 final .

(8)

      SWD(2020) 47 final .

(9)

     Pred uskutočnením prvej medzivládnej konferencie by malo Albánsko prijať volebnú reformu plne v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR, ktorá zabezpečí transparentné financovanie politických strán a volebných kampaní, zabezpečiť ďalšie vykonávanie reformy justície, ako aj zabezpečiť fungovanie ústavného súdu a najvyššieho súdu so zohľadnením príslušných medzinárodných odborných znalostí vrátane platných stanovísk Benátskej komisie a dokončiť vytvorenie štruktúr na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Albánsko by takisto malo ďalej posilňovať boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a to aj prostredníctvom spolupráce s členskými štátmi EÚ a prostredníctvom akčného plánu s cieľom plniť odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF). Dôležitými prioritami zostáva riešenie problému neopodstatnených žiadostí o azyl a zabezpečenie repatriácií, ako aj zmena zákona o médiách v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie.

(10)

     Rada vo svojich záveroch víta stanovisko Komisie a naliehavo vyzýva výkonné a legislatívne orgány na všetkých úrovniach štátnej správy, aby začali riešiť kľúčové priority stanovené v stanovisku v súlade s oprávnenými očakávaniami občanov Bosny a Hercegoviny pokročiť na ceste do Európskej únie.

(11)

      COM(2019) 261 final .

(12)

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(13)

     COM(2020) 609 final o novom pakte o migrácii a azyle.

(14)

     V súlade s terminológiou európskych inštitúcií tu zastrešujúci pojem „Rómovia“ odkazuje na celý rad rôznych skupín bez toho, aby popieral špecifiká týchto skupín.

(15)

      https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18/eu-turkey-statement/ .

(16)

      Rozhodnutie Komisie C(2015) 9500 z 24. 11. 2015 o koordinácii činností Únie a členských štátov prostredníctvom koordinačného mechanizmu – utečeneckého nástroja pre Turecko zmenené rozhodnutím Komisie C(2016) 855 z 10. februára 2016.

(17)

     Takmer 1,7 milióna utečencov naďalej prijíma mesačné prevody peňažných prostriedkov, bolo poskytnutých 9 miliónov vyšetrení v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti a rodiny viac ako 600 000 detí navštevujúcich školu dostali finančnú podporu. V rámci nástroja práve prebieha okolo 100 projektov.

(18)

      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_20_1324 .

(19)

     EÚ podporuje lepšiu správu hospodárskych záležitostí na západnom Balkáne a v Turecku prostredníctvom ročného procesu programu hospodárskej reformy (ERP). Stal sa kľúčovým nástrojom na formulovanie a realizáciu makroekonomických a štrukturálnych reforiem, ktorých zámerom je zvýšiť konkurencieschopnosť a podporiť rast a tvorbu pracovných miest. Proces programov hospodárskej reformy sa upraví tak, aby zohľadňoval hospodársky a sociálny dosah pandémie COVID-19.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 10. 2020

COM(2020) 660 final

PRÍLOHY

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020

{SWD(2020) 350 final} - {SWD(2020) 351 final} - {SWD(2020) 352 final} - {SWD(2020) 353 final} - {SWD(2020) 354 final} - {SWD(2020) 355 final} - {SWD(2020) 356 final}

PRÍLOHA 1 – Zhrnutia zistení zo správ

Čierna Hora

Pokiaľ ide o politické kritériá, sledované obdobie sa vyznačovalo napätím a nedôverou medzi politickými subjektmi a nízkou mierou dôvery vo volebný rámec. V prvých mesiacoch roka 2020 bol v dôsledku pandémie COVID-19 parlament neaktívny a následne rozpustený v súvislosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 30. augusta.

Voľby, v ktorých strany súperili na 11 kandidátnych listinách, žiadna politická strana nebojkotovala.

Podľa predbežných zistení Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) boli voľby pluralitné a transparentne a efektívne riadené, uskutočnili sa však v atmosfére silnej polarizácie v otázkach cirkvi a národnej identity. Kampaň prebehla pokojne napriek častému konfrontačnému tónu. Kandidáti mali priestor na odovzdanie svojich posolstiev, ale OBSE/ODIHR vyjadrili viaceré obavy v súvislosti s neoprávnenou výhodou vládnucej strany a nevyváženým mediálnym pokrytím.

Voľby viedli k bezprecedentnej zmene v zložení vládnucej väčšiny. Nový parlament by sa mal pokúsiť dosiahnuť široký konsenzus naprieč politickým spektrom a spoločenský konsenzus a preukázať v praxi svoje odhodlanie realizovať program reforiem EÚ pre Čiernu Horu, ktorý je základným predpokladom toho, aby krajina napredovala na svojej ceste do EÚ. Mal by sa takisto zapojiť do transparentného, rozhodného a inkluzívneho dialógu v otázke vykonávania zostávajúcich odporúčaní OBSE/ODIHR.

V decembri 2019 parlament z dôvodu nedostatočného kvóra prijal výlučne hlasmi dosiaľ vládnucej väčšiny niekoľko právnych riešení zameraných na čiastočné plnenie odporúčaní OBSE/ODIHR. Prijaté zmeny nemali výrazný vplyv na existujúci volebný rámec s výnimkou financovania kampane. Dosiaľ neboli splnené zostávajúce prioritné odporúčania OBSE/ODHIR, ako sú profesionalita, nestrannosť a transparentnosť volebných orgánov, registrácia kandidátov a mechanizmy overovania pravosti voličských podpisov, dohľad médií počas volebnej kampane, audit zoznamu voličov, opatrenia proti zneužívaniu štátnych zdrojov a vyvážené zastúpenie mužov a žien v politickej reprezentácii vo voľbách. Preto naďalej zostáva potrebné uskutočniť komplexnú a inkluzívnu revíziu volebného rámca.

V marci 2020 bol vymenovaný nový predseda štátnej volebnej komisie. V úsilí zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť práce štátnej volebnej komisie je potrebné pokračovať. Napriek zhode naprieč politickým spektrom, aby sa komunálne voľby konali v jeden deň, právny rámec naďalej stanovuje ich konanie na priebežnom základe. O tom, kedy sa zavedie nový systém, sa zatiaľ nerozhodlo.

Politická scéna bola do volieb v auguste 2020 fragmentovaná, polarizovaná a poznačená nedostatkom skutočného politického dialógu. V priebehu roka 2019 sa uskutočnilo niekoľko prvých krokov na obnovenie politického dialógu v parlamente s čiastočnou účasťou opozičných strán na práci dočasného parlamentného výboru. Členovia opozície však svoju účasť pozastavili, keď vláda predložila na schválenie v pléne návrh zákona o slobode náboženského vyznania alebo viery. V decembri 2019 to viedlo k rozsiahlym náboženským protestom, ktoré boli na jar 2020 dočasne pozastavené z dôvodu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.

Výsledok parlamentných volieb dláždi cestu k návratu politickej diskusie do parlamentu. Aktívna a konštruktívna účasť všetkých strán je predpokladom posilnenia parlamentnej zodpovednosti, dohľadu nad výkonnou mocou, demokratickej kontroly, zvýšenia kvality právnych predpisov a menovania na kľúčové posty. V roku 2019 a prvej polovici roka 2020 parlament nedokázal na účely menovania do dôležitých súdnych funkcií zabezpečiť požadovanú dvojtretinovú väčšinu, a preto sa kľúčové funkcie v justícii obsadzujú ad interim. Najvyššiemu štátnemu prokurátorovi vypršal mandát v októbri 2019 a jeho nástupca ešte nebol vymenovaný.

V prípade údajného zneužívania verejných finančných prostriedkov v prospech politickej strany v roku 2012 (kauza „zvukové nahrávky“) nedošlo k nijakému novému vývoju, pokiaľ ide o vyvodenie politických a justičných dôsledkov. V prípade „obálkovej aféry“ z roka 2019 boli dve osoby obvinené z prania špinavých peňazí. Tieto obvinenia si vyžadujú dôveryhodnú, nezávislú a účinnú inštitucionálnu reakciu.

Pokiaľ ide o správu vecí verejných, je potrebné posilniť transparentnosť, zapojenie zainteresovaných strán a schopnosť vlády vykonávať reformy. Zaviedlo sa štruktúrované a systematické monitorovanie kvality strategických politických dokumentov, ktoré vykonáva generálny sekretariát vlády. Politika vlády v oblasti štátom dotovaných bytov či úverov poskytovaných za výhodných podmienok vyvolala otázniky nad účinnosťou vnútroštátneho systému bŕzd a protiváh. Zapojenie zainteresovaných strán do prístupových aj legislatívnych procesov sa musí zlepšiť.

Pokiaľ ide o reformu verejnej správy, Čierna Hora je mierne pripravená. Celkovo sa počas sledovaného obdobia dosiahol určitý pokrok. Čierna Hora začala vykonávať zákon o štátnych zamestnancoch. Pokrok sa dosiahol aj v oblasti strednodobého plánovania politiky, prijímania pracovníkov podľa zásluh, riadenia ľudských zdrojov a racionalizácie organizácie štátnej správy. V záujme účinného odpolitizovania verejnej služby, optimalizácie štátnej správy a zavedenia riadiacej zodpovednosti je stále potrebná silná politická vôľa.

Čierna Hora je naďalej mierne pripravená uplatňovať acquis EÚ a európske normy v oblasti justície a celkovo dosiahla obmedzený pokrok, konkrétne prostredníctvom kontinuálneho vykonávania stratégie IKT pre oblasť justície. Odporúčania z minulého roka v oblasti justície sa plnili len čiastočne. Výzvy pretrvávajú, najmä pokiaľ ide o nezávislosť, profesionalitu, efektívnosť a zodpovednosť justície. Rozhodnutie súdnej rady opätovne vymenovať sedem predsedov súdov vrátane predsedu najvyššieho súdu minimálne na tretie funkčné obdobie vyvoláva vážne obavy z interpretácie litery a podstaty ústavného a právneho rámca, v ktorom sa tieto vymenovania obmedzujú maximálne na dve funkčné obdobia, aby sa predišlo koncentrácii moci v justícii. Takéto rozhodnutie súdnej rady nie je v súlade s odporúčaniami skupiny GRECO o nezávislosti justície, ktoré Čierna Hora musí dodržiavať, aby nezmarila predchádzajúce úspechy v reforme justície.

Čierna Hora dosiahla určitú úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o boj proti korupcii. Pri minuloročných odporúčaniach dosiahla obmedzený pokrok a splnila ich len čiastočne, pokiaľ ide o výsledky v oblasti predchádzania korupcii a potláčania korupcie, ako aj nový inštitucionálny rámec pre úrad pre vyhľadávanie majetku. Protikorupčná agentúra pôsobiaca pod novovymenovaným vedením sa naďalej posilňovala prostredníctvom činností v oblasti budovania kapacít a technickej pomoci. Problémy súvisiace s jej nezávislosťou, určovaním priorít, selektívnym prístupom a kvalitou jej rozhodnutí však zostali nevyriešené. Agentúra musí preukázať proaktívny prístup vo všetkých oblastiach, ktoré patria do jej pôsobnosti, vrátane ochrany oznamovateľov, kontroly nad financovaním politických strán a volebných kampaní a dohľadu nad lobizmom. Naďalej sa musia zlepšovať výsledky v oblasti zaisťovania a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Korupcia zostáva rozšírená v mnohých oblastiach a vyvoláva vážne obavy. Účinné riešenie tohto problému, ako aj rázna reakcia trestnej justície na korupciu na vysokej úrovni si vyžaduje silnú politickú vôľu.

Čierna Hora dosahuje určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravená v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti. Dosiahol sa určitý pokrok, ktorý zahŕňa plnenie minuloročných odporúčaní, najmä pokiaľ ide o vytvorenie centralizovaného registra bankových účtov, väčšiu kapacitu a profesionalitu polície a zvýšený počet prebiehajúcich konaní o konfiškácii majetku. Boli zaznamenané prvé výsledky vyšetrovaní v oblasti obchodovania s ľuďmi a prania špinavých peňazí. Naďalej sa zlepšuje vnútorná organizácia a koordinácia orgánov presadzovania práva, o čom svedčí stúpajúci počet vyšetrovaní, zatknutí a zaistení. Čierna Hora však naďalej musí vyriešiť viaceré základné a systémové nedostatky systému trestnej justície vrátane spôsobu, akým prebiehajú súdne konania v prípadoch organizovanej trestnej činnosti. Určitý pokrok sa dosiahol v boji proti terorizmu a v predchádzaní násilnému extrémizmu/boji proti násilnému extrémizmu v súlade s cieľmi stanovenými v spoločnom akčnom pláne boja proti terorizmu na západnom Balkáne a v bilaterálnom vykonávacom ustanovení.

V oblasti základných práv dosiahla Čierna Hora určitý pokrok. Legislatívny a inštitucionálny rámec v oblasti základných práv je v súčasnosti do veľkej miery zavedený. V júli 2020 parlament schválil zákon o registrovaných partnerstvách párov rovnakého pohlavia, čím sa Čierna Hora stala prvou krajinou v regióne, ktorá upravila postavenie párov rovnakého pohlavia. Posilnila sa kapacita inštitúcií pre ľudské práva a ministerstva pre ľudské práva a práva menšín a stúpa dôvera v úrad ombudsmana. Pri zabezpečovaní účinného vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ľudských práv však zostávajú dôležité výzvy. Správy o nadmernom používaní násilia zo strany polície a údajné prípady mučenia si vyžadujú rýchle a účinné vyšetrovanie. Vážne obavy vzbudzujú etnicky a nábožensky motivované útoky v súvislosti s voľbami v auguste 2020. Je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na začlenenie ľudských práv do všetkých pracovných oblastí, verejných politík a sektorov. Rôzne formy diskriminácie a ťažkosti pri presadzovaní svojich práv v správnych a súdnych konaniach naďalej zažívajú znevýhodnené skupiny, medzi ktoré patria Rómovia a Egypťania, a osoby so zdravotným postihnutím. Závažným problémom zostáva rodovo motivované násilie a násilie páchané na deťoch.

V sledovanom období Čierna Hora nedosiahla žiaden pokrok v oblasti slobody prejavu. Hoci sa dosiahol pokrok v právnych predpisoch v oblasti médií, zatienili ho zatknutia a konania proti redaktorom internetových portálov a občanom za obsah, ktorý zverejnili alebo zdieľali na internete v priebehu roka 2020. Nevyriešené zostávajú dôležité staré prípady útokov vrátane vraždy šéfredaktora denníka Dan v roku 2004 a zastrelenia investigatívneho novinára v roku 2018. Problémová je naďalej aj nezávislosť a profesionálna úroveň redakcie štátneho prevádzkovateľa verejnoprávneho vysielania RTCG. Mediálna scéna zostáva silne polarizovaná a samoregulačné mechanizmy sú aj naďalej slabé. Spoločnosť ďalej polarizoval rastúci objem dezinformácií v celom regióne po schválení zákona o slobode náboženského vyznania a počas volebnej kampane.

V oblasti migrácie pokračoval v roku 2019 trend rastúceho počtu prichádzajúcich neregulárnych migrantov z roku 2018. V roku 2019 bolo zadržaných 7 978 neregulárnych migrantov, čo je 60 % nárast oproti roku 2018. Všetci zadržaní migranti vyjadrili úmysel požiadať o azyl, čo naďalej vyvíjalo tlak na prijímacie zariadenia krajiny. Orgány Čiernej Hory zabránili 516 neoprávneným vstupom do krajiny a 1 514 neoprávneným odchodom z krajiny. Úrad špeciálnej prokuratúry viedol tri vyšetrovania v prípadoch prevádzačstva migrantov, do ktorých bolo zapojených viac ako 40 ľudí. Dohoda o štatúte s EÚ týkajúca sa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, podpísaná v októbri 2019, nadobudla platnosť 1. júla 2020. Prvá spoločná operácia v rámci dohody sa začala 15. júla. Čierna Hora musí naďalej vyvíjať úsilie na zvládanie migračného tlaku, a to zlepšovaním medzinárodnej spolupráce v oblasti readmisie, zvyšovaním kapacít na stíhanie prevádzačských sietí, posilňovaním prijímacej kapacity a zdokonaľovaním systému na získavanie údajov o migrantoch.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Čierna Hora dosiahla v otázke budovania fungujúceho trhového hospodárstva určitý pokrok a je mierne pripravená. Hospodárstvo v roku 2019 spomalilo na udržateľnejšie tempo v dôsledku nižšieho rastu investícií. Vývoz rástol, najmä vývoz služieb, čo však nepostačovalo na zníženie veľkého deficitu bežného účtu. Stabilita finančného sektora sa posilnila po konkurze dvoch miestnych bánk a riešení ich krízovej situácie a po posilnení rámca pre dohľad nad bankami. Zlepšili sa podmienky na trhu práce, ale miera nezamestnanosti zostáva vysoká, najmä medzi ženami, mladými ľuďmi, Rómami a osobami s nízkou kvalifikáciou. Obmedzený pokrok sa dosiahol v súvislosti s aktivačnými opatreniami na trhu práce a koordináciou medzi zamestnávaním a sociálnymi službami. Hospodárske vyhliadky Čiernej Hory sa od druhého štvrťroka 2020 výrazne zhoršili, keďže karanténnymi opatreniami, ktoré sa zaviedli v apríli v dôsledku pandémie COVID-19, sa zabrzdili veľké oblasti ekonomiky. Verejné financie, ktoré sa v roku 2019 zlepšili, sú v roku 2020 pod výrazným tlakom v dôsledku rastúcich nákladov na financovanie opatrení štátu v reakcii na pandémiu v kombinácii s náhlym poklesom rozpočtových príjmov v dôsledku zníženej hospodárskej činnosti. Medzitým sa napriek istým náznakom zlepšenia podnikateľského prostredia odložili opatrenia na boj proti neformálnosti a veľmi veľké množstvo podnikov má trvalo zmrazené bankové účty. Dopravné spoločnosti vo vlastníctve štátu nie sú konkurencieschopné a ich straty sa presúvajú na štát. Inštitucionálne kapacity agentúr na ochranu hospodárskej súťaže a protikorupčných agentúr zostávajú slabé.

Čierna Hora dosiahla určitý pokrok a je naďalej mierne pripravená, pokiaľ ide o schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Investície do vedomostí a ľudského kapitálu sú veľmi skromné, čo vedie k nízkej úrovni inovácií a produktivity miestnych podnikov. Musia sa zlepšiť výsledky vo všetkých oblastiach vzdelávania, ako aj prijímanie opatrení na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. Zavádza sa viacero dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry, vďaka ktorým sa Čierna Hora postupne mení na čistého vývozcu elektrickej energie a budujú sa dopravné siete. Súkromný sektor buduje fyzické širokopásmové siete, kým štátne orgány posilnili legislatívny rámec. Hospodárstvo však disponuje slabou priemyselnou základňou, ktorú charakterizujú činnosti s nízkou pridanou hodnotou, obmedzenia dané malým trhom a slabé technologické know-how väčšiny miestnych podnikov.

Pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, Čierna Hora sa naďalej konštruktívne usilovala o udržiavanie bilaterálnych vzťahov s ostatnými krajinami zapojenými do procesu rozširovania a susednými členskými štátmi EÚ, hoci bilaterálne vzťahy so Srbskom boli poznačené napätím. Čierna Hora je vo všeobecnosti aktívnym účastníkom regionálnej spolupráce.

Pokiaľ ide o schopnosť Čiernej Hory prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, vo väčšine oblastí sa prijali dôležité opatrenia na zosúladenie s acquis EÚ a uskutočnila sa príprava na jeho vykonávanie. Krajina je dobre pripravená v oblastiach, ako je právo obchodných spoločností, právo duševného vlastníctva, energetika a zahraničná, bezpečnostná a obranná politika. Je mierne pripravená v mnohých kapitolách, napríklad v oblastiach voľného pohybu tovaru, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky. Čierna Hora je do určitej miery pripravená v oblastiach, ako sú životné prostredie a zmena klímy a sociálna politika a zamestnanosť. Solídny pokrok sa dosiahol v oblastiach sociálnej politiky a zamestnanosti, finančných služieb, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky, ako aj v oblasti vedy a výskumu.

V budúcnosti by sa Čierna Hora mala zamerať najmä na politiku hospodárskej súťaže, hospodársku a menovú politiku, štatistiku a finančnú kontrolu, a predovšetkým na fungovanie justície a na slobodu prejavu. Závažnou výzvou pre Čiernu Horu zostáva posilnenie administratívnych kapacít s cieľom zabezpečiť uplatňovanie acquis EÚ. Čierna Hora naďalej v plnej miere zosúlaďovala svoje postoje so všetkými pozíciami a vyhláseniami EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Srbsko

Pokiaľ ide o politické kritériá, parlamentné, provinčné a komunálne voľby v Srbsku, ktoré boli pôvodne plánované na apríl, sa v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19 odložili na 21. jún 2020. Hoci boli podmienky kandidátov na volebnú kampaň zabezpečené a základné slobody zachované, podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) mali voliči obmedzený výber, spôsobený výraznou výhodou vládnucej strany a propagovaním vládnej politiky vo väčšine médií. Veľké množstvo predchádzajúcich odporúčaní úradu ODIHR zostalo nesplnených. Je dôležité, aby srbské orgány riešili dlhodobé volebné nedostatky transparentným a inkluzívnym dialógom s politickými stranami a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami s dostatočným časovým predstihom pred nasledujúcimi voľbami. Voľby bojkotovalo viacero opozičných strán.

Novoustanovený srbský parlament sa vyznačuje výraznou väčšinou vládnucej koalície a absenciou životaschopnej opozície, čo neprispieva k politickému pluralizmu v krajine. Predchádzajúci zákonodarný orgán uskutočnil určité kroky na odstránenie nedostatkov vo fungovaní parlamentu, medzi ktoré patrilo obmedzenie naliehavých postupov a obštrukčných praktík používaných v minulosti. Zasadanie parlamentu naďalej bojkotovalo niekoľko opozičných strán. Počas parlamentnej rozpravy dochádzalo k poburujúcim prejavom voči politickým oponentom a predstaviteľom iných inštitúcií, ktorí vyjadrili odlišný politický názor. Je potrebné posilniť účinnosť, nezávislosť a transparentnosť parlamentu vrátane úlohy a výsad parlamentnej opozície, aby sa zabezpečil systém bŕzd a protiváh nevyhnutný v demokratickom parlamente. Nový parlament a politické sily by sa mali naďalej zapájať do medzistraníckeho dialógu vedeného Európskym parlamentom s cieľom zlepšiť parlamentné štandardy a dosiahnuť široký konsenzus naprieč politickým spektrom, ako aj spoločenský konsenzus v otázkach reforiem súvisiacich s EÚ, čo je základným predpokladom toho, aby krajina napredovala na svojej ceste do EÚ.

V oblasti reformy verejnej správy je Srbsko mierne pripravené. Celkovo sa nedosiahol žiaden pokrok, pretože nedošlo k výraznému zníženiu nadmerného množstva dočasne obsadených pozícií vo vyšších riadiacich funkciách. Čoraz vážnejšie obavy vyvoláva nedostatočná transparentnosť a nedodržiavanie postupu prijímania vyšších štátnych zamestnancov na základe zásluh. Účinné vykonávanie zákona o systéme plánovania sa musí zabezpečiť prostredníctvom robustnej kontroly kvality sekretariátu verejnej politiky.

Srbský justičný systém dosahuje určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa nedosiahol žiaden pokrok. Ústavná reforma justície bola pozastavená po parlamentných voľbách v roku 2020. Takéto oneskorenie má vplyv na prijatie súvisiacich právnych predpisov v oblasti justície, ktoré sú potrebné na posilnenie záruk pre nezávislosť súdnictva. Rozsah pretrvávajúceho politického vplyvu na súdnictvo v rámci súčasných právnych predpisov vyvoláva vážne obavy. Srbsko pokračovalo v úsilí znížiť počet starých vecí týkajúcich sa výkonu rozhodnutí a harmonizovať súdnu prax.

Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Srbsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa dosiahol obmedzený pokrok. Uskutočnili sa operatívne kroky s cieľom posilniť právomoci protikorupčnej agentúry a zabezpečiť jej nezávislosť, ako aj zvýšiť jej kapacity na účely vykonávania zákona o predchádzaní korupcii po nadobudnutí jeho účinnosti v septembri 2020. Zmeny, ktoré priniesol zákon o organizácii a právomoci štátnych orgánov pri potláčaní organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a korupcie, účinný od marca 2018, viedli k dosiahnutiu určitých výsledkov v podobe uzavretých prípadov. Korupcia vo všeobecnosti naďalej vyvoláva znepokojenie. Doteraz nebol zavedený účinný mechanizmus na koordinované predchádzanie korupcii. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi klesol počet uzavretých prípadov korupcie na vysokej úrovni. Srbsko musí zintenzívniť svoje úsilie a posilniť predchádzanie korupcii a potláčanie korupcie.

Pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti, Srbsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti, pričom v sledovanom období dosiahlo obmedzený pokrok, najmä v oblasti štrukturálnych reforiem a spolupráce medzi agentúrami. Srbsko posilňuje spoluprácu s Europolom. Celkovo musí Srbsko ešte dosiahnuť presvedčivé výsledky v oblasti účinného vyšetrovania, trestného stíhania a právoplatných odsúdení v prípadoch závažnej a organizovanej trestnej činnosti, čo povedie k zvýšenému počtu konfiškácií majetku. Srbsko musí zvýšiť svoje úsilie v rozkladaní veľkých a medzinárodne aktívnych zločineckých skupín.

Legislatívny a inštitucionálny rámec na zaistenie dodržiavania základných práv je vo všeobecnosti zavedený. Musí sa však zabezpečiť aj jeho dôsledné a účinné vykonávanie. Je potrebné posilniť inštitúcie pre ľudské práva a zaručiť ich nezávislosť, a to aj prostredníctvom pridelenia nevyhnutných finančných a ľudských zdrojov. Srbsko prijalo novú mediálnu stratégiu, ktorá bola navrhnutá transparentným a inkluzívnym spôsobom a obsahuje hlavné výzvy týkajúce sa slobody médií v Srbsku. Vykonávanie novej stratégie sa však ešte nezačalo a nedosiahol sa žiaden pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie celkového prostredia priaznivého pre slobodu prejavu. Ako sa uvádza v mediálnej stratégii, prípady hrozieb, zastrašovania a násilia voči novinárom sú stále zdrojom vážnych obáv. Musí sa zabezpečiť transparentnosť vlastníctva médií a prideľovania verejných finančných prostriedkov, najmä na miestnej úrovni. Podľa zistení úradu ODIHR väčšina televíznych staníc s celoštátnym pokrytím a noviny podporovali počas volebnej kampane vládnu politiku. ODIHR takisto zistil, že niekoľko mediálnych subjektov ponúkalo alternatívne perspektívy, ale mali obmedzený dosah a neposkytovali účinnú rovnováhu, čím bola ohrozená rôznorodosť politických názorov dostupných prostredníctvom tradičných médií, z ktorých čerpá informácie väčšina voličov.

Srbsko naďalej významne prispievalo k riadeniu zmiešaných migračných tokov smerujúcich do EÚ tým, že zohrávalo aktívnu a konštruktívnu úlohu a účinne spolupracovalo so susediacimi krajinami a členskými štátmi EÚ. Takisto naďalej účinne vykonávalo stratégiu integrovaného riadenia hraníc a svoj akčný plán.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Srbsko dosiahlo v otázke budovania fungujúceho trhového hospodárstva určitý pokrok a je mierne pripravené, resp. dosiahlo dobrú úroveň pripravenosti. Pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 sa zvýšil domáci dopyt, čo viedlo k zrýchleniu tempa rastu HDP. Vonkajšie nerovnováhy sa prehĺbili, ale vďaka vysokému prílivu zahraničných priamych investícií zostalo ich financovanie zdravé. Tlak na ceny je naďalej nevýrazný a inflačné očakávania sú stabilizované. Znížením rozpočtového deficitu a udržaním obozretných zámerov fiškálnej politiky Srbsko výrazne zlepšilo udržateľnosť dlhovej služby. Zlepšila sa výkonnosť trhu práce a miera nezamestnanosti bola najnižšia za posledných desať rokov, čo však spôsobila aj emigrácia veľkého rozsahu. Očakáva sa však, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 výrazne zníži hospodársky výhľad v roku 2020, najmä pokiaľ ide o rast HDP, verejné financie a zamestnanosť. Hoci sa dosiahol určitý pokrok v oblasti reforiem daňovej správy a privatizácie štátom vlastnených bánk, iné štrukturálne reformy verejnej správy a štátom vlastnených podnikov postupovali pomaly. Je potrebné odstraňovať nedostatky rozpočtového rámca. V posilňovaní fiškálnych pravidiel nenastal žiaden pokrok. Vplyv štátu v hospodárstve je naďalej výrazný a súkromný sektor brzdia nedostatky v oblasti právneho štátu.

Srbsko dosiahlo určitý pokrok a je mierne pripravené čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Štruktúra hospodárstva sa ďalej zlepšovala a miera hospodárskej integrácie s EÚ zostala vysoká. Napriek určitému pokroku však kvalita a relevantnosť vzdelávania a odbornej prípravy úplne nezodpovedajú potrebám trhu práce. Investície naďalej rástli, ale po rokoch nedostatočných investícií nepostačujú na riešenie vážnych potrieb v oblasti infraštruktúry. Srbsko musí uplatňovať rovnaké pravidlá prioritizácie, výberu a monitorovania všetkých kapitálových investícií bez ohľadu na typ investícií alebo zdroj financovania vrátane investícií na základe medzivládnych dohôd. Všetky investičné rozhodnutia musia spĺňať normy EÚ týkajúce sa verejného obstarávania, štátnej pomoci, posudzovania vplyvov na životné prostredie a analýzy nákladov a prínosov. Hoci sa v poslednom čase náklady malých a stredných podnikov na prijaté úvery a pôžičky znížili, tieto podniky naďalej čelia mnohým problémom, medzi ktoré patrí nestabilné podnikateľské prostredie a nekalá súťaž.

Srbsko sa vo všeobecnosti naďalej usilovalo udržiavať bilaterálne vzťahy s ostatnými krajinami zapojenými do procesu rozširovania a susednými členskými štátmi EÚ a aktívne sa podieľalo na regionálnej spolupráci. Vzťahy s Čiernou Horou sú poznačené napätím, ku ktorému prispeli aj parlamentné voľby v Čiernej Hore konané 30. augusta. Srbsko na samitoch v Novom Sade, Ochride a Tirane preukázalo odhodlanie priniesť nový impulz do regionálnej spolupráce a posilniť zodpovednosť krajín regiónu za dianie v regióne. Je dôležité, že regionálne iniciatívy zahŕňajú všetkých partnerov na západnom Balkáne a vychádzajú z pravidiel EÚ, čím nadväzujú na predchádzajúce záväzky v rámci CEFTA, regionálneho hospodárskeho priestoru či Zmluvy o Dopravnom spoločenstve.

Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov s Kosovom, dialóg, ktorý sprostredkúva EÚ, pokračoval stretnutiami na vysokej úrovni 12. a 16. júla a 7. septembra 2020. V Bruseli sa konalo niekoľko zasadnutí na úrovni expertov. Srbsko musí vyvinúť ďalšie výrazné úsilie a prispieť k dosiahnutiu komplexnej právne záväznej dohody s Kosovom. Dosiahnutie takejto dohody je naliehavé a kľúčové, aby mohli Kosovo a Srbsko pokročiť na svojej ceste do Európy.

Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, Srbsko začalo intenzívne pracovať na zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis EÚ v hospodárskej kapitole a kapitole o vnútornom trhu. Krajina dosiahla solídny pokrok v hospodárskych oblastiach, ako sú právo obchodných spoločností, právo duševného vlastníctva, hospodárska súťaž a finančné služby. V oblasti verejného obstarávania však dosiahla obmedzený pokrok. Hoci Srbsko zosúladilo s acquis významné časti svojich právnych predpisov o verejnom obstarávaní, zákon o osobitných postupoch pri projektoch lineárnej infraštruktúry, prijatý vo februári 2020, umožňuje infraštruktúrne projekty „osobitného významu“ pre Srbsko vyňať z uplatňovania pravidiel verejného obstarávania, čím umožňuje obchádzanie pravidiel a noriem EÚ. Najmä vykonávanie medzivládnych dohôd uzavretých s tretími krajinami sa nezdá systematicky v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti a hospodárskej súťaže ani v úplnom súlade s príslušným acquis EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Primeranú politickú pozornosť si zasluhuje životné prostredie a zmena klímy, čo povedie k lepšej koordinácii, silnejším inštitúciám, zvýšenému financovaniu a zohľadňovaniu tejto problematiky vo všetkých odvetviach hospodárstva. Prioritou Srbska sa musí stať dosahovanie pokroku v prechode z uhlia na zelenú energiu a zdvojnásobenie úsilia pri znižovaní znečistenia ovzdušia. V oblasti dopravy Srbsko pokračovalo v reformách železníc. Rozhodnutiami v oblasti investícií do dopravy sa musí zabezpečiť najlepší pomer ceny a kvality. Tempo reforiem bude závisieť od toho, či budú k dispozícii primerané finančné a ľudské zdroje a primerané strategické rámce a najmä či bude vymenovaný vedúci negociačného tímu Srbska pre rokovanie s EÚ.

Srbsko pokračovalo v rozvíjaní intenzívnych vzťahov a strategických partnerstiev s viacerými krajinami po celom svete vrátane Ruska, Číny a Spojených štátov. Spolupráca s Čínou sa prehĺbila počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a bola poznačená pročínskou a euroskeptickou rétorikou zo strany vysokopostavených štátnych predstaviteľov. Srbsko naďalej udržiavalo časté kontakty na vysokej úrovni a uskutočňovalo pravidelné bilaterálne návštevy s Ruskom, takisto vyvíjalo vojenskú technickú spoluprácu vrátane spoločných vojenských cvičení a dohôd o obchode so zbraňami. Prezident Srbska sa zaviazal, že do júla 2021 presunie srbské veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema. Srbsko sa v roku 2019 pripojilo k 60 % pozícií EÚ v oblasti SZBP, pričom v období do pristúpenia musí zintenzívniť svoje úsilie a postupne zosúladiť svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku s politikou Európskej únie.

Severné Macedónsko

Pokiaľ ide o politické kritériá, Severné Macedónsko v sledovanom období pokračovalo vo vykonávaní reforiem súvisiacich EÚ. Takisto pokračovalo v posilňovaní demokracie a zásad právneho štátu vrátane aktivovania existujúceho systému bŕzd a protiváh a prostredníctvom diskusií a debát o kľúčových politických a legislatívnych otázkach. Opozičné strany sa v parlamente zapájali do rozpravy a podporovali kľúčové otázky spoločného národného záujmu, ako sú reformy súvisiace s EÚ a integračný proces NATO, ktorého členom sa Severné Macedónsko stalo v marci 2020. Po výsledku zasadnutia Európskej rady v októbri 2019 sa politické strany po vzájomnej dohode rozhodli usporiadať predčasné parlamentné voľby 12. apríla 2020. V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi bola v januári 2020 vymenovaná úradnícka vláda s ministrami a námestníkmi ministrov z hlavnej opozičnej strany. Po vypuknutí pandémie COVID-19 bol od marca do júna 2020 vyhlásený výnimočný stav, čo umožnilo úradníckej vláde vládnuť na základe dekrétu. Predčasné parlamentné voľby sa preložili na júl 2020. Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) vyhodnotil, že tieto voľby boli celkovo dobre zorganizované a kampaň bola skutočne pluralitná, ale právna stabilita bola narušená podstatnými revíziami právneho rámca a následnými vládnymi dekrétmi. Parlament v sledovanom období zlepšil svoju úlohu základného fóra pre konštruktívny politický dialóg a splnil svoje legislatívne funkcie, a to aj prijatím kľúčových právnych predpisov týkajúcich sa EÚ. Výrazne častejšie využívanie zrýchleného konania však vyvoláva znepokojenie a malo by sa obmedziť. Parlament fungoval transparentnejšie a využíval svoje funkcie dohľadu nad výkonnou mocou obnovením systému bŕzd a protiváh. V očakávaní predčasných volieb bol parlament vo februári 2020 rozpustený a podľa predsedu parlamentu ho nebolo možné znovu zvolať. V júlových voľbách v roku 2020 bol zvolený nový parlament, ktorý v auguste 2020 zvolil vládu. Pokiaľ ide o vzťahy medzi jednotlivými etnikami, celkovo bola situácia naďalej pokojná. Vynaložilo sa úsilie na posilnenie vzťahov medzi etnikami a implementáciu Ochridskej rámcovej dohody, ktorá ukončila konflikt z roku 2001 a ktorá poskytuje rámec na zachovanie multietnického charakteru spoločnosti.

Občianska spoločnosť zostáva aktívna a zohráva kľúčovú úlohu v politických a rozhodovacích procesoch. Prijali sa opatrenia na vykonávanie stratégie a akčného plánu spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou na roky 2018 – 2020. Je však potrebné vynaložiť úsilie na zabezpečenie zmysluplnejšieho a včasnejšieho procesu konzultácií.

Výsledkom prebiehajúcej reformy spravodajských služieb bolo zriadenie Národnej bezpečnostnej agentúry v septembri 2019, ktorá na rozdiel od svojho predchodcu, Úradu pre bezpečnosť a kontrarozviedku (UBK), vznikla ako nezávislý štátny orgán bez policajných právomocí. Je to v súlade s odporúčaniami skupiny vedúcich odborníkov, ktoré sa týkajú systémových otázok právneho štátu. Operačná technická agentúra naďalej vykonávala svoje úlohy. Musí sa vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie jej prístupu k všetkým potrebným nástrojom, aby mohla vykonávať svoj mandát. Je nutné posilniť kapacitu parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami.

Pokiaľ ide o reformu verejnej správy, Severné Macedónsko je mierne pripravené. Určitý pokrok sa dosiahol v zlepšovaní transparentnosti, a to po prijatí stratégie transparentnosti na roky 2019 – 2021, spustení portálu s otvoreným prístupom k údajom verejnej správy a zverejnení údajov o výdavkoch verejnej správy. Boli vypracované monitorovacie správy o vykonávaní stratégie reformy verejnej správy a programu reformy riadenia verejných financií, ktoré sprevádzali príslušné akcie na zabezpečenie viditeľnosti. Zaistenie dodržiavania zásad transparentnosti, zásluhovosti a spravodlivého zastúpenia je aj naďalej nevyhnutné. Štátna komisia pre predchádzanie korupcii sa naďalej zaoberala obvineniami z protežovania príbuzných a známych a politického ovplyvňovania pri obsadzovaní funkcií vo verejnom sektore. V nadväznosti na správy a odporúčania štátnej komisie je potrebné zaistiť riadne opatrenia.

Justičný systém Severného Macedónska dosiahol určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravený. Vo vykonávaní stratégie reformy justície sa dosiahol solídny pokrok, pričom sa zohľadnili „naliehavé reformné priority“ a odporúčania Benátskej komisie a skupiny vedúcich odborníkov, ktoré sa týkajú systémových otázok právneho štátu. Na zabezpečenie systematického vykonávania aktualizovaného akčného plánu stratégie reformy justície je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. Justičné orgány zavádzajú nové pravidlá menovania, povyšovania, disciplíny a odvolávania sudcov a súdna rada vykonáva svoju úlohu proaktívnejšie. V dôsledku reformného úsilia v uplynulých rokoch zaviedlo Severné Macedónsko mechanizmy na zabezpečenie nezávislosti a zodpovednosti justície, napríklad pravidlá týkajúce sa menovania do funkcie podľa zásluh, kontrol majetku a konfliktov záujmov, ako aj disciplinárneho konania. Pred pristúpením k ďalším zmenám v tejto oblasti by malo zabezpečiť ich rozhodné a dôsledné uplatňovanie. V júni 2020 nadobudol účinnosť zákon o prokuratúre. Účelom zákona je okrem iného zabezpečiť udržateľné riešenie prípadov špeciálnej prokuratúry a stanoviť zodpovednosť za trestné činy súvisiace s nezákonným odpočúvaním. Bol prijatý aj novelizovaný zákon o rade prokurátorov. Účinné vykonávanie právneho rámca, ako aj zvýšená snaha všetkých zainteresovaných strán preukázať svoju príkladnosť prispejú k zvyšovaniu dôvery verejnosti v justíciu.

Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Severné Macedónsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravené. Konsolidáciou výsledkov v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania a prerokúvania prípadov korupcie na vysokej úrovni sa dosiahol solídny pokrok. Štátna komisia pre predchádzanie korupcii bola v predchádzaní korupcii obzvlášť proaktívna a v súlade s odporúčaním z minulého roka otvorila vysoký počet prípadov vrátane tých, ktoré sa týkajú vysokých úradníkov z celého politického spektra. Vynakladá sa ďalšie úsilie na vyriešenie prípadov špeciálnej prokuratúry a stanovenie zodpovednosti za nezákonné odpočúvanie. Bývalý hlavný špeciálny prokurátor bol v júni 2020 odsúdený prvostupňovým súdom v takzvanej kauze vymáhania peňazí, ktorá sa týkala údajného vydierania a zneužívania funkcie v súvislosti s prípadom vyšetrovaným špeciálnou prokuratúrou. Korupcia je rozšírená v mnohých oblastiach a je potrebné zabezpečiť proaktívnejší prístup všetkých aktérov zapojených do predchádzania korupcii a boja proti korupcii.

Krajina dosahuje určitú úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti. Legislatívny rámec je vo všeobecnosti v súlade s európskymi normami a ďalšie úsilie sa musí vynaložiť v oblasti strategického boja proti organizovanej trestnej činnosti. Určitý pokrok sa dosiahol splnením minuloročného odporúčania zriadiť úrad na vyhľadávanie majetku v súlade s acquis EÚ. Úrad teraz bude musieť preukázať schopnosť podporiť proaktívnu politiku konfiškácie majetku. Krajina sa zapája do posudzovania hrozieb na regionálnej úrovni a bude musieť rozšíriť svoju pôsobnosť v súlade s postupmi v EÚ. Určitý pokrok sa dosiahol na operatívnej úrovni, je však potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zlepšenie účinnosti presadzovania práva v boji proti špecifickým formám trestnej činnosti, ako sú pranie špinavých peňazí a finančné trestné činy. Spolupráca s Europolom sa zintenzívňuje vo všetkých oblastiach trestnej činnosti. Spolupráca je naďalej kľúčová pre všetky zainteresované strany zapojené do boja proti organizovanej trestnej činnosti.

Určitý pokrok sa dosiahol v boji proti terorizmu a v predchádzaní násilnému extrémizmu/boji proti násilnému extrémizmu v súlade s cieľmi stanovenými v spoločnom akčnom pláne boja proti terorizmu na západnom Balkáne a v bilaterálnom vykonávacom ustanovení.

Právny rámec na ochranu základných práv je do veľkej miery v súlade s európskymi normami. Prebieha proces deinštitucionalizácie a vykonáva sa presídľovanie detí do komunitnej starostlivosti. Ministerstvo práce a sociálnej politiky investuje do komunitných služieb vrátane podpory obetí rodovo motivovaného násilia. Je nevyhnutné, aby boli tieto služby aj naďalej dostupné. Ďalšie úsilie sa musí vynaložiť na plnenie odporúčaní európskych a medzinárodných organizácií pre ľudské práva, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie so zadržanými a odsúdenými osobami. Rozhodnutie ústavného súdu zrušiť zákon o predchádzaní diskriminácii a ochrane pred diskrimináciou z procedurálnych dôvodov znamená, že krajine v súčasnosti chýba komplexný právny rámec pre nediskrimináciu, ako aj subjekt pre rovnaké zaobchádzanie. Tento vážny nedostatok musí vyriešiť nový zákonodarný orgán. Pre krajinu je takisto dôležité zlepšiť vykonávanie právnych predpisov o nenávistnom prejave, ako aj národného akčného plánu na zavedenie Istanbulského dohovoru. Hoci bol úspešne zriadený mechanizmus externého dohľadu nad políciou, absencia skutočne nezávislých vyšetrovateľov môže jednotke brániť v efektívnom riešení policajnej beztrestnosti. Krajina by mala bezodkladne prijať opatrenia na ďalšie zlepšenie situácie vo väzniciach a na podporu alternatívnych riešení namiesto zadržania.

V oblasti slobody prejavu dosahuje krajina určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravená, a v sledovanom období dosiahla obmedzený pokrok. Celková situácia a atmosféra, v ktorej pôsobia médiá, vo všeobecnosti aj naďalej prispievajú k slobode médií a umožňujú kritické spravodajstvo, hoci počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a v súvislosti s voľbami dochádzalo k zvýšenému napätiu. Je potrebné znásobiť samoregulačné úsilie s cieľom podporiť zlepšenie profesionálnej úrovne a kvality žurnalistiky. Je dôležité zabezpečiť väčšiu transparentnosť reklamy štátnych inštitúcií, politických strán a verejných podnikov v médiách. Potrebné sú udržateľné riešenia na zabezpečenie nezávislosti, profesionálnej úrovne a finančnej stability prevádzkovateľa verejnoprávneho vysielania. Je nevyhnutné naďalej podporovať pluralitu médií, presadzovať profesionalitu, nezaujaté spravodajstvo a investigatívnu žurnalistiku a budovať odolnosť v záujme účinného boja proti dezinformáciám. Výzvou zostáva finančná udržateľnosť nezávislých médií a pracovné podmienky novinárov.

Pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, krajina udržiavala dobré vzťahy s ostatnými krajinami zapojenými do procesu rozširovania a aktívne sa zúčastňovala na regionálnych iniciatívach. Je dôležité pokračovať vo vykonávaní dvojstranných dohôd vrátane Dohody z Prespy a zmluvy o dobrých susedských vzťahoch s Bulharskom.

Severné Macedónsko naďalej zohráva aktívnu a konštruktívnu úlohu v riadení zmiešaných migračných tokov. Cez jeho územie naďalej vedie jedna z hlavných trás, pokiaľ ide o zmiešanú migráciu. Účinne spolupracuje so susednými krajinami a členskými štátmi EÚ vrátane prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže z členských štátov EÚ, ktorí pôsobia na mieste. Naďalej sa vyvíjalo značné úsilie na zabezpečenie základných životných podmienok a služieb pre všetkých migrantov, ktorí sa zdržiavajú v krajine. Zlepšila sa registrácia migrantov aj adekvátne profilovanie zamerané na zaistenie ochrany, ale musia sa vykonávať systematickejším spôsobom. Dohoda o štatúte s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž ešte nebola podpísaná. Treba sa naďalej zaoberať problémom častých prípadov prevádzačstva na severnej hranici.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Severné Macedónsko má dobrú úroveň pripravenosti v oblasti budovania funkčného trhového hospodárstva, ale v sledovanom období dosiahlo obmedzený pokrok. Hospodársky rast sa s pribúdajúcimi investíciami v roku 2019 zrýchlil, od apríla 2020 však hospodárstvo a verejné financie poznačila kríza spôsobená pandémiou COVID-19. Štátne orgány zaviedli súbor opatrení na podporu podnikateľov a domácností, aby zmiernili hospodársky a spoločenský dosah krízy. V sledovanom období sa ďalej zlepšovala fiškálna transparentnosť. Fiškálne významné reformy zdaňovania príjmov a dôchodkového systému zavedené začiatkom roka 2019 však boli zastavené. Okrem toho vykonávanie verejných kapitálových výdavkov zostalo na nízkej úrovni a stabilizácia verejného dlhu zatiaľ nie je zabezpečená. Pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 miera nezamestnanosti naďalej klesala, a to aj v prípade mladých zamestnancov, a neformálne zamestnávanie mierne kleslo. V dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa však tento pozitívny vývoj pravdepodobne zvráti. Miera účasti na trhu práce zostáva nízka, hoci podiel žien na trhu práce vzrástol. Finančný sektor zostal robustný a požičiavanie súkromnému sektoru sa posilnilo. Podnikateľské prostredie naďalej brzdí vysoký podiel neformálneho hospodárstva.

Severné Macedónsko dosiahlo určitý pokrok a je mierne pripravené čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Integrácia s EÚ v oblasti obchodu a investícií sa prehĺbila. Došlo k ďalšej diverzifikácii vývozu a výrobnej produkcie smerom k výrobkom s vyššou hodnotou. Nedostatok zručností, ktorý je spôsobený nedostatkami vo vzdelávacom systéme a odlivom kvalifikovaných pracovníkov, ako aj nedostatočné investície do infraštruktúry však zhoršujú produktivitu práce a konkurencieschopnosť hospodárstva. Hoci sa v súčasnosti prijímajú opatrenia na zmiernenie bezprostredného nepriaznivého vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na rast a zamestnanosť, včasné vyriešenie týchto štrukturálnych potrieb by po skončení krízy prispelo k rýchlemu oživeniu hospodárstva.

Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, krajina je naďalej mierne pripravená vo väčšine oblastí vrátane oblastí hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, štatistiky, finančnej kontroly, dopravy a energetiky. Krajina dosahuje dobrú úroveň pripravenosti v oblastiach, ako je právo obchodných spoločností, colná únia, transeurópske siete a veda a výskum. Krajina sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti v oblastiach, ako sú voľný pohyb pracovnej sily či rozpočtové a finančné ustanovenia. V nadchádzajúcom období sa väčší dôraz musí klásť aj na administratívne kapacity a účinné vykonávanie. Krajina pokračovala v zlepšovaní zosúlaďovania svojich pozícií so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.

Albánsko

Pokiaľ ide o politické kritériá, politické prostredie v Albánsku bolo naďalej poznačené intenzívnou polarizáciou. Parlamentnú činnosť ovplyvnila opozícia, ktorá sa vzdala svojich mandátov. Inštitucionálna kontinuita bola naďalej zabezpečená postupným obsadzovaním uvoľnených parlamentných kresiel. Na konci sledovaného obdobia mal parlament 122 zo 140 poslancov. Opozícia sa rozhodla bojkotovať komunálne voľby, ktoré sa konali 30. júna 2019. Voľby sa konali napriek tomu, že prezident vydal rozhodnutie preložiť voľby na október. Parlament začal postup odvolávania prezidenta, ktorý sa ukončil koncom júla 2020. Vyšetrovací výbor parlamentu zriadený ad hoc dospel k záveru, že hoci prezident prekročil svoje ústavné právomoci, toto porušenie nebolo dôvodom na jeho odvolanie. K riešeniu patovej politickej situácie v krajine došlo v januári 2020, keď sa vládnuca väčšina a parlamentná aj neparlamentná opozícia dohodli na uskutočnení volebnej reformy, a to zriadením politickej rady – platformy určenej na vedenie technických a politických rokovaní a na vykonanie zostávajúcich odporúčaní Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR), ktorými sa zabezpečí transparentné financovanie politických strán a volebných kampaní. Politická rada dosiahla 5. júna 2020 prelomovú dohodu o postupnom zavedení odpolitizovanej volebnej správy v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR. Strany sa dohodli aj na zavedení elektronickej identifikácie všetkých voličov (kde je to technicky možné), reštrukturalizácii ústrednej volebnej komisie a na tom, že volebné kolégium sa bude skladať z preverených sudcov. Parlament prijal zmeny volebného zákona 23. júla 2020 v súlade s dohodou z 5. júna 2020, čím splnil podmienku pre prvú MVK. Parlament navyše 30. júla schválil ústavné zmeny týkajúce sa volebného systému. Tieto zmeny, ktoré nesúvisia s plnením odporúčaní OBSE/ODHIR, si vyžadovali ďalšie zmeny volebného zákona, o ktorých diskutovali strany v politickej rade, ale bez dosiahnutia kompromisu pred hlasovaním parlamentu 5. októbra. Napriek pozitívnemu výsledku dohody dosiahnutej 5. júna 2020 je potrebné zlepšiť v krajine politický dialóg, najmä pokiaľ ide o volebnú reformu a jej vykonávanie.

V rámci rozšíreného zasadnutia Národnej rady pre európsku integráciu 9. júna 2020 vláda predstavila akčný plán na riešenie podmienok a priorít stanovených v rámci záverov Rady o Albánsku v marci 2020. Dňa 6. mája 2020 vláda vymenovala hlavného vyjednávača a negociačný tím.

Albánsko je mierne pripravené, pokiaľ ide o reformu verejnej správy. Pokračovaním v úsilí v niekoľkých súvisiacich oblastiach sa dospelo k istému pokroku v oblasti uplatňovania usmernení týkajúcich sa posúdenia vplyvu regulácie na príslušné ministerstvá, vytvárania balíka právnych predpisov týkajúcich sa plánovania politík, zvýšenia počtu elektronických služieb a zlepšenia transparentnosti zberu údajov a riadenia ľudských zdrojov medzi centrálnou a miestnou úrovňou. Tieto hmatateľné úspechy je potrebné ďalej konsolidovať. Vláda musí najmä zintenzívniť úsilie o lepšiu tvorbu politík založených na dôkazoch, a to tak, že vytvorí na príslušných ministerstvách administratívnu kapacitu na plánovanie a monitorovanie politík, zber údajov a využívanie posúdenia vplyvu regulácií na zlepšenie tvorby politík.

Justičný systém Albánska dosahuje určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravený. Pokračovalo dôsledné vykonávanie komplexnej a dôkladnej reformy justície, čo viedlo k celkovo solídnemu pokroku. Nové inštitúcie na samosprávu justície si plnili povinnosti vrátane riadenia procesu na obsadenie voľných miest na najvyššom súde a ústavnom súde. Vysoká súdna rada dokončila výber troch kandidátov mimo radov sudcov na najvyšší súd, ktorí boli vymenovaní 11. marca 2019, vďaka čomu mohla fungovať jedna z komôr súdu a došlo k splneniu súvisiacej podmienky pre prvú MVK. Proces výberu štvrtého člena mimo radov sudcov sa blíži k záveru. Ostatní kandidáti z radov sudcov sú už v procese povyšovania v rámci súdnictva. Albánsko napreduje v reorganizácii ústavného súdu a vymenovalo troch nových členov. Vytvoril sa tak základ na obnovenie funkčnosti ústavného súdu – takže podmienka pre prvú MVK je takmer splnená – a na zvýšenie dôvery verejnosti. V decembri 2019 zostal na súde v dôsledku previerok pôsobiť len jeden sudca z deviatich. Dnes má súd štyroch členov. Pri jednom z posledných vymenovaných sudcov došlo k nezhodám o postupe jeho menovania. Benátska komisia vydala na túto tému stanovisko s potrebným usmernením pre albánske orgány, ktoré sa týka vymenovania zvyšných členov ústavného súdu. Súčasní štyria členovia súdu predstavujú minimálne kvórum na rozhodovanie o prípustnosti prípadov. Výberový proces na obsadenie troch voľných miest práve prebieha. Tento proces bol mierne ovplyvnený krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, ale očakáva sa jeho prioritné dokončenie. Vymenúvanie členov ústavného súdu bude pokračovať po tom, ako najvyšší súd dosiahne potrebné kvórum troch pätín členov vo funkcii, keďže najvyšší súd je popri zhromaždení a prezidentovi republiky tretím menovacím orgánom. Po prvýkrát bol vymenovaný nový generálny prokurátor na základe postupov stanovených v rámci poslednej reformy justície.

V roku 2019 bolo dokončené zriaďovanie osobitného útvaru pre boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti (SPAK), pričom v decembri bol vymenovaný hlavný špeciálny prokurátor. V súčasnosti je vymenovaných trinásť z pätnástich špeciálnych prokurátorov, takže úrad špeciálnej prokuratúry (SPO) je plne funkčný. Dňa 30. júla 2020 Vysoká prokurátorská rada vymenovala aj riaditeľa národného úradu pre vyšetrovanie (NBI), ktorý začal s výkonom svojej funkcie. Uvedený vývoj spĺňa podmienku pre prvú MVK.

Prechodné opätovné hodnotenie všetkých sudcov a prokurátorov (proces previerok) plynule pokračovalo a naďalej prinášalo konkrétne výsledky, čo znamená splnenie podmienky pre prvú MVK. Dohľad nad celým procesom naďalej zaisťovala medzinárodná monitorovacia operácia pod záštitou Európskej komisie. Zatiaľ bolo spracovaných 286 spisov, čo viedlo k 62 % prepúšťaniu, najmä v dôsledku záležitostí týkajúcich sa neoprávnene nadobudnutého majetku alebo odstúpenia. Počas obdobia zákazu vychádzania v súvislosti s ochorením COVID-19 preverovacie inštitúcie vykonali viacero dôležitých vyšetrovacích činností v režime na diaľku. Preverovacie inštitúcie obnovili verejné vypočutia v júni 2020.

Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Albánsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa dosiahol solídny pokrok. Albánske orgány posilnili operačné, koordinačné a monitorovacie kapacity v boji proti korupcii, čím sa splnila podmienka pre prvú MVK. Albánsko pokračovalo vo svojom úsilí dosahovať solídne výsledky v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania a prerokúvania prípadov korupcie. Hoci previerka členov justície je administratívny proces, je relevantná na účely zhodnotenia konkrétnych výsledkov Albánska v boji proti korupcii. V rámci tejto previerky boli okrem iného odvolaní z funkcie viacerí vysokopostavení sudcovia, a to aj na úrovni ústavného a najvyššieho súdu. V roku 2019 došlo k dvom právoplatným odsúdeniam za pasívnu korupciu sudcov, prokurátorov a ďalších súdnych úradníkov. Už v roku 2018 došlo k 294 prvostupňovým odsúdeniam nižších alebo stredných úradníkov a v roku 2019 k nim pribudlo ďalších 262 prvostupňových odsúdení. V roku 2018 došlo takisto k 289 právoplatným odsúdeniam na odvolacej úrovni v prípade nižších alebo stredných úradníkov, pričom v roku 2019 k nim pribudlo ďalších 246 právoplatných odsúdení. V rámci snahy o dosahovanie solídnych výsledkov v boji proti korupcii bolo vyvinuté aj ďalšie úsilie, ide však o dlhodobý cieľ a na jeho splnenie bude potrebné v tomto úsilí naďalej pokračovať štruktúrovaným a konzistentným spôsobom. Hoci počet prebiehajúcich vyšetrovaní je stále vysoký, právoplatných odsúdení v prípadoch týkajúcich sa vysokopostavených úradníkov je k dnešnému dňu stále obmedzené množstvo. Očakáva sa, že novozriadené špecializované protikorupčné orgány (SPAK a súdy na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti) výrazne posilnia celkovú schopnosť vyšetrovať a trestne stíhať prípady korupcie. Celkovo však korupcia naďalej zostáva rozšírená a vyvoláva vážne obavy.

Albánsko dosahuje určitú úroveň pripravenosti v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti. Albánsko dosiahlo solídny pokrok v posilňovaní boja proti organizovanej trestnej činnosti, a to aj prostredníctvom spolupráce s členskými štátmi EÚ a prostredníctvom akčného plánu na plnenie odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF), čím splnilo podmienku pre prvú MVK. Ešte viac sa zintenzívnili policajné operácie na rozloženie zločineckých skupín a dosiahol sa solídny pokrok. Albánsko podobne ako v posledných rokoch preukázalo aj v roku 2019 pevné odhodlanie bojovať proti výrobe kanabisu a obchodovaniu s ním. Albánsko umožňuje tretej krajine využívať monitorovací mechanizmus, ktorý veľmi výrazne zasahuje do jeho suverenity (letecký prieskum, ktorý vykonáva talianska Guardia di Finanza a ktorý spolufinancuje EÚ). V priebehu roka 2019 sa zintenzívnila aj medzinárodná policajná spolupráca, najmä s členskými štátmi EÚ, ktorá pokračovala aj v roku 2020 a vyústila do celého radu úspešných rozsiahlych operácií v oblasti presadzovania práva. Ďalej sa zintenzívnila spolupráca medzi políciou a prokurátormi. Bol zriadený úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dostal k dispozícii súbor dôležitých vyšetrovacích nástrojov. Tieto kroky predstavujú istý hmatateľný pokrok v plnení odporúčaní z uplynulých rokov na zlepšenie dosiahnutých výsledkov. Je potrebné ďalej vynakladať úsilie na zvýšenie počtu trestných stíhaní a právoplatných odsúdení a zintenzívnenie boja proti praniu špinavých peňazí a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a iného majetku s nepreukázaným pôvodom. V súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí albánsky parlament v júli 2019 prijal „balík Moneyval“ zameraný na plnenie odporúčaní, ktoré výbor Moneyval vydal v rámci svojej správy o Albánsku v decembri 2018. Dňa 21. februára 2020 však Finančná akčná skupina (FATF) uviedla, že Albánsko je potrebné dôkladnejšie monitorovať, a navrhla akčný plán zameraný na niektoré ešte nevykonané odporúčania. Albánsko prijalo politický záväzok na vysokej úrovni o tom, že bude spolupracovať s Finančnou akčnou skupinou na plnení tohto akčného plánu a začalo s vykonávaním opatrení z tohto plánu. V tejto súvislosti parlament v júli 2020 prijal nový zákon o registri konečných užívateľov výhod. Solídny pokrok sa dosiahol v boji proti terorizmu a v predchádzaní násilnému extrémizmu/boji proti násilnému extrémizmu, a to vykonávaním cieľov stanovených v spoločnom akčnom pláne boja proti terorizmu na západnom Balkáne a v bilaterálnom vykonávacom ustanovení. Úsilie o vykonávanie by malo byť nepretržité najmä v oblasti prania špinavých peňazí.

Pokiaľ ide o základné práva, Albánsko dosiahlo súlad s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv a svoj právny rámec vypracovalo v súlade s európskymi normami. Počas sledovaného obdobia sa Albánsko usilovalo o splnenie záväzkov vyplývajúcich v tejto súvislosti. Celkové vykonávanie však treba posilniť. Pokiaľ ide o vykonávanie zákona o sociálnom bývaní, po rozsiahlom procese konzultácie bolo schválených deväť podzákonných aktov. Právny rámec v oblasti práv detí a systému súdnictva pre mladistvých bol rovnako vylepšený podzákonnými aktmi. Pokračuje úsilie vo vykonávaní komplexnej reformy v odvetví využívania pôdy a v konsolidácii vlastníckych práv. V marci 2020 bol prijatý zákon o dokončení procesov prechodného vlastníctva, v ktorom sa zohľadnili odporúčania zo stanoviska Benátskej komisie z októbra 2019. Je potrebné pokračovať v úsilí na presadzovanie procesu registrácie a kompenzácie. Albánsko musí rýchlo prijať zvyšné vykonávacie právne predpisy týkajúce sa rámcového zákona o ochrane národnostných menšín z roku 2017. Albánsko zároveň pripravuje zákon o vykonávaní nadchádzajúceho sčítania. V tejto oblasti a v oblasti pokračovania v procese registrácie majetku je potrebné rýchle napredovanie. Občania patriaci ku gréckej menšine vyjadrili obavy v súvislosti s vlastníckymi právami v južnom pobrežnom regióne. Pokiaľ ide o slobodu prejavu, krajina dosiahla určitú pripravenosť, resp. je mierne pripravená. V decembri 2019 parlament schválil súbor zmien týkajúcich sa zákona o médiách s cieľom regulovať online médiá a niektoré aspekty ohovárania, ku ktorým Benátska komisia vydala stanovisko v júni 2020. Tieto zmeny nespĺňajú medzinárodné normy a princípy slobody médií a vzbudzujú obavy zo zvýšenej cenzúry a autocenzúry a z možného zhoršenia slobody prejavu v krajine. Zástupcovia vládnucej väčšiny sa verejne zaviazali postupovať podľa usmernení vyplývajúcich zo stanoviska Benátskej komisie. V súčasnosti prebieha revízia návrhu zákona o médiách s ohľadom na stanovisko Benátskej komisie.

Pokiaľ ide o migráciu, určitý pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní inštitucionálnej kapacity v oblasti riadenia hraníc a azylu. Posilnila sa prijímacia kapacita na zvládanie zmiešaných migračných tokov, ktorá zostáva dostatočná na to, aby sa krajina zvládla vyrovnať so zvýšeným počtom prichádzajúcich migrantov. Albánsko je prvou z krajín západného Balkánu, v ktorej nadobudla platnosť dohoda o štatúte s EÚ týkajúca sa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (v máji 2019). Spoločná operácia agentúry Frontex, ktorej tímy boli nasadené spolu s albánskymi príslušníkmi pohraničnej stráže na grécko-albánskej hranici, sa ukázala ako úspešná z hľadiska posilnenia hraničných kontrol, zvýšenia bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ a boja proti prevádzačstvu migrantov.

Počet neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podali albánski štátni príslušníci v EÚ, sa znížil, ale je naďalej vysoký a riešenie tejto otázky si vyžaduje trvalé úsilie vrátane riešenia fenoménu maloletých osôb bez sprievodu. Albánsko vytrvalo v úsilí riešiť neopodstatnené žiadosti o azyl, ktoré podali občania Albánska v členských štátoch EÚ a krajinách pridružených k schengenskému priestoru.

V roku 2019 bolo týchto neopodstatnených žiadostí o azyl asi o 2,7 % menej ako v roku 2018 a takmer o 20 % menej ako v roku 2017. Tento pokles pokračoval aj v prvých dvoch mesiacoch roku 2020 (pred príchodom ochorenia COVID-19), keď bolo týchto žiadostí o 35 % menej ako v rovnakom období v roku 2019. V období od januára do mája 2020 bolo podaných 3 305 žiadostí oproti 10 375 žiadostiam za rovnaké obdobie v roku 2019, čo predstavuje pokles žiadostí asi o 74 %. „Miera uznaných žiadostí o azyl“ (t. j. počet úspešných žiadostí vyjadrený ako percentuálny podiel zo všetkých rozhodnutí) bola približne 6 %, čo je o 1,6 percentuálneho bodu menej ako v roku 2018.

Tento problém si vyžiadal a naďalej si bude vyžadovať výrazné úsilie albánskych orgánov. Okrem informačných kampaní o právach a povinnostiach bezvízového režimu, dôkladných hraničných kontrol, odmietnutia odchodu v prípade občanov s nedostatočnými prostriedkami a krokov na riešenie hlavných dôvodov posilnili albánske orgány dialóg a spoluprácu s najviac postihnutými krajinami. V tejto súvislosti boli do EÚ nasadení traja styční úradníci albánskej polície, ktorí pomáhajú urýchliť repatriáciu do Albánska, a v Tirane sa nachádza styčný úradník z EÚ, ktorý pomáha s kontrolami na výstupe.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Albánsko dosiahlo v otázke budovania funkčného trhového hospodárstva určitý pokrok a je mierne pripravené. Zatiaľ čo rast HDP sa spomalil z dôvodu nižšej výroby elektrickej energie z vodných zdrojov, ostatné sektory dosahovali dobré výsledky a miera nezamestnanosti sa naďalej znižovala až na rekordné minimá. Vývoz solídne rástol a pomer verejného dlhu k HDP naďalej klesal, počas sledovaného obdobia však naďalej zostával vysoký. Banky naďalej znižovali počet nesplácaných úverov a pôžičky súkromnému sektoru sa zvýšili. Prijali sa kroky zamerané na rozvoj finančného trhu, ale miera finančného sprostredkovania zostala nízka. V oblasti vykonávania komplexnej reformy justície sa dosiahol značný pokrok, zatiaľ sa však nezlepšila právna istota v prípade podnikov. Pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila štrukturálne nedostatky a súvisiace ekonomické výpadky v niektorých oblastiach vymazávajú dosiahnutý pokrok.

Albánsko dosiahlo určitý pokrok a určitú pripravenosť, pokiaľ ide o schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie. Zlepšila sa infraštruktúra v oblasti energetiky, dopravy a digitálnej komunikácie, rovnako ako aj výsledky vzdelávania, stále však existujú výrazné rozdiely medzi regionálnou úrovňou a úrovňou EÚ. Konkurencieschopnosť Albánska je obmedzená nedostatkom podnikateľských a technických odborných znalostí, výrazným nedostatkom zručností, slabými inštitúciami a nízkymi úrovňami kvality investícií a infraštruktúry. Integrácia do medzinárodných hodnotových reťazcov a vývoz zostali pod úrovňou potenciálneho rastu. Konsolidácia vlastníckych práv a plne funkčný kataster sú navyše dôležitými predpokladmi na zvýšenie investícií a prístupu k financiám, ako aj na dosiahnutie konkurencieschopnosti v odvetví poľnohospodárstva a cestovného ruchu.

Pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, Albánsko sa aj naďalej aktívne zapájalo do regionálnej spolupráce a udržiavalo dobré susedské vzťahy.

Albánsko vo viacerých oblastiach pokračovalo v zosúlaďovaní svojich právnych predpisov s požiadavkami EÚ, čím zvýšilo svoju schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva. Krajina je mierne pripravená v mnohých oblastiach – napríklad v oblasti finančnej kontroly, vzdelávania a kultúry a štatistiky – alebo dosahuje určitú úroveň pripravenosti – okrem iného v oblastiach verejného obstarávania, sociálnej politiky a zamestnanosti a transeurópskych sietí. Albánsko bude musieť pokračovať v úsilí, pokiaľ ide o celkové prípravy na prijatie a vykonávanie acquis EÚ. Kľúčom k fungujúcemu systému vnútornej kontroly vo verejnom sektore zostáva prijatie komplexnej politiky verejnej vnútornej finančnej kontroly a koordinácia jej vykonávania s prebiehajúcou reformou verejnej správy a riadenia verejných financií. Albánsko by malo pokračovať v rozvoji dopravných a energetických sietí a práci na súvisiacich reformných opatreniach v oblasti prepojenosti, a to aj vzhľadom na zlepšovanie prepojenia v regióne. Albánsko musí dokončiť prijatie sekundárnych právnych predpisov na vykonávanie reformy v oblasti zamestnanosti a posilniť medziinštitucionálnu koordináciu opatrení, ktoré ovplyvňujú najzraniteľnejšie skupiny.

Treba takisto posilniť administratívnu kapacitu a profesionálne normy subjektov poverených vykonávaním acquis EÚ a zaručiť nezávislosť regulačných orgánov. Naďalej je nevyhnutné posilňovať transparentnosť a zodpovednosť, a to najmä s cieľom zabezpečiť účinné, efektívne a transparentné fungovanie systému verejného obstarávania a riadenie verejných financií. Albánsko naďalej v plnej miere zosúlaďovalo svoje pozície so všetkými stanoviskami a vyhláseniami v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Bosna a Hercegovina

Pokiaľ ide o politické kritériá, počas väčšiny sledovaného obdobia bolo Parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny zablokované z politických dôvodov, čo viedlo k oneskoreniu z hľadiska prijímania právnych predpisov, a Rada ministrov plnila funkciu dočasnej vlády až do vymenovania novej vlády, ku ktorému prišlo až v decembri 2019, 14 mesiacov po všeobecných voľbách. Vláda entity federácie stále plní funkciu dočasnej vlády. Ústava Bosny a Hercegoviny je stále v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach (ECHR), ako sa uvádza v rozsudku vo veci Sejdić-Finci a súvisiacich prípadoch. V oblasti zlepšovania volebného rámca v súlade s európskymi normami a zabezpečovania transparentnosti financovania politických strán nedošlo k žiadnemu pokroku. Na základe zmien prijatých v júli 2020 by malo byť možné po prvýkrát od roku 2008 uskutočniť komunálne voľby v meste Mostar. Zároveň takisto pokračujú prípravy na zasadnutie Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie a na vytvorenie a prijatie vnútroštátneho programu na prijatie acquis EÚ. Nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti zabezpečenia priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť. Naďalej je potrebné zabezpečiť zmysluplné a systematické konzultácie s občianskou spoločnosťou.

Bosna a Hercegovina je v počiatočnej fáze reformy verejnej správy a nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti zabezpečenia profesionálnej a odpolitizovanej verejnej služby a koordinovaného prístupu k tvorbe politík v celej krajine. Na všetkých úrovniach verejnej správy bol prijatý strategický rámec pre reformu verejnej správy a teraz je potrebné prijať súvisiaci akčný plán. Zatiaľ nebol vytvorený politický orgán, ktorý by usmerňoval koordináciu reformy verejnej správy. V záujme zaručenia profesionálnej verejnej služby musia byť jej postupy založené na zásadách zásluhovosti a bez politického zasahovania.

Pokiaľ ide o oblasť justície, Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav, resp. dosiahla určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa v tejto oblasti nedosiahol žiaden pokrok. Neboli podniknuté žiadne primerané kroky na riešenie nedostatkov, ktoré sa zistili v rámci znaleckého posudku v súvislosti s otázkami právneho štátu. Reformy zamerané na integritu sa stretli s odporom zo strany zástupcov justície. Na očividné znaky zhoršenia je potrebné reagovať urgentnými opatreniami na posilnenie integrity a opätovné získanie dôvery občanov v justíciu. Na úvod je potrebné vytvoriť dôveryhodný a prísny systém overovania finančných výkazov osôb vykonávajúcich sudcovskú funkciu. Prekážky v reformách justície zo strany politických subjektov a z radov justície a nedostatočné fungovanie justície aj naďalej viedli k porušovaniu práv obyvateľov a narúšali boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti a boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav, resp. dosiahla určitú úroveň pripravenosti. Nebol dosiahnutý žiaden pokrok v riešení kľúčových priorít uvedených v stanovisku Benátskej komisie, odporúčaní z roka 2019 v tejto oblasti ani nedostatkov, ktoré sa zistili v rámci znaleckého posudku v súvislosti s otázkami právneho štátu. Korupcia zostáva rozšíreným a vážnym problémom, pričom všetky úrovne verejnej správy vykazujú znaky politického ovplyvňovania, čo sa priamo dotýka každodenného života občanov. V operačnej spolupráci medzi orgánmi presadzovania práva sa vyskytujú systémové nedostatky a výmena spravodajských informácií je veľmi obmedzená. Polícia je zraniteľná voči politickým zásahom. Finančné vyšetrovania a zaistenia majetku sú vo veľkej miere neúčinné. Kontaktné miesto na účely spolupráce s Europolom ešte nie je v prevádzke. Neboli vykonané žiadne kroky na nadviazanie spolupráce s Eurojustom. Je potrebné, aby krajina zlepšila svoje kapacity a pokračovala v úsilí v oblasti boja proti terorizmu a obchodovaniu s drogami.

Pokiaľ ide o základné práva, legislatívny a inštitucionálny rámec je z veľkej časti zavedený a je potrebné prijať komplexný strategický rámec. Boli vykonané niektoré kroky – predovšetkým ústavný súd zrušil ustanovenie o treste smrti v ústave entity Republika srbská a v Sarajeve pokojne prebehol prvý dúhový pochod LGBTI osôb. Pretrvávajú problémy v súvislosti so slobodou zhromažďovania, najmä v entite Republika srbská. Je potrebné vykonať výrazné reformy, aby sa zabezpečila pre všetkých občanov možnosť uplatňovať si politické práva a aby sa prekonali praktiky „dvoch škôl pod jednou strechou“ a zabezpečilo sa inkluzívne a kvalitné vzdelávanie pre všetkých. Nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti zaručenia slobody prejavu a médií a ochrany novinárov zabezpečením primeraných následných opatrení na justičnej úrovni v prípadoch hrozieb a násilia proti novinárom a pracovníkom médií a zabezpečením finančnej udržateľnosti systému verejnoprávneho vysielania.

EÚ poskytla Bosne a Hercegovine značnú podporu na riadenie migrácie. EÚ vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby urgentne prijali všetky potrebné opatrenia a zabránili vzniku humanitárnej krízy. EÚ zároveň očakáva dôkladné prešetrenie porušení zákona. Bosna a Hercegovina musí zabezpečiť na všetkých úrovniach účinnú koordináciu kapacít na riadenie hraníc a riadenie migrácie, ako aj fungovanie azylového systému.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Bosna a Hercegovina dosiahla obmedzený pokrok a nachádza sa v počiatočnom štádiu zavádzania fungujúceho trhového hospodárstva. Kvalita správy hospodárskych záležitostí bola ovplyvnená oneskoreným zostavením vlády a nedostatočnou spoluprácou na úrovni subjektov a štátu, čo okrem iného ochromilo pokrok v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia, ktorý bol zabrzdený z dôvodu závažných nedostatkov, okrem iného v rámci postupu na vstup na trh a jeho opustenie, právneho štátu a inštitúcií na dohľad a reguláciu. Hospodársky rast bol pozitívne ovplyvnený silným domácim dopytom, v ktorom sa zohľadnil rozsiahly prílev platieb uskutočnených pracovníkmi a nízka inflácia. Verejný sektor je naďalej príliš veľký a neefektívny. Finančný sektor je naďalej stabilný a zvýšil sa objem úverov. Zároveň došlo k poklesu nezamestnanosti, čiastočne vďaka výraznému odlivu pracovnej sily. Vplyvom hospodárskych dôsledkov ochorenia COVID-19 však došlo k prudkému poklesu hospodárskej činnosti a výraznému zhoršeniu situácie na pracovnom trhu.

Bosna a Hercegovina dosiahla obmedzený pokrok a nachádza sa v počiatočnom štádiu z hľadiska schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Celková kvalita vzdelávania je naďalej nízka a opatrenia na zlepšenie dopravnej a energetickej infraštruktúry nie sú dostatočné. Rozsah štrukturálnej úpravy bol obmedzený, hoci došlo k určitej diverzifikácii štruktúry obchodu v krajine.

Bosna a Hercegovina sa aj naďalej aktívne zapája do regionálnej spolupráce a udržiava dobré susedské vzťahy. Dosiahol sa pokrok v oblasti zabezpečenia súladu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, v ktorom by sa malo naďalej pokračovať.

Pokiaľ ide o úroveň pripravenosti prevziať záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ, Bosna a Hercegovina je celkovo v počiatočnej fáze, resp. dosiahla určitú úroveň pripravenosti a musí značne zintenzívniť postup zosúlaďovania s acquis EÚ a vykonávať a presadzovať súvisiace právne predpisy. V súvislosti s jednotlivými kapitolami acquis EÚ bol počas sledovaného obdobia dosiahnutý len obmedzený pokrok alebo nebol dosiahnutý žiaden pokrok. Osobitná pozornosť by sa mala venovať oblastiam, ako je voľný pohyb tovaru, právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby, informačná spoločnosť a médiá, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, rybárstvo, dopravná politika, energetika, hospodárska a menová politika, štatistika, sociálna politika a zamestnanosť, politika v oblasti podnikania a priemyslu, regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov, vzdelávanie a kultúra, ochrana spotrebiteľa a zdravia a finančná kontrola.

Kosovo

Pokiaľ ide o politické kritériá, sledované obdobie bolo poznačené predčasnými parlamentnými voľbami, dvomi zmenami vlády a relatívne dlhými obdobiami s dočasnou úradujúcou vládou. Vzhľadom na tento nestály politický kontext a potrebné zameranie na reakciu na pandémiu došlo v Kosove celkovo len k obmedzenému pokroku v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ.

Po odstúpení premiéra Ramusha Haradinaja v júli 2019 sa v októbri 2019 konali predčasné parlamentné voľby s vyššou volebnou účasťou ako pri predchádzajúcich voľbách. Nové zhromaždenie bolo zostavené v decembri 2019 a nová vláda na čele s premiérom Albinom Kurtim sa ujala riadenia krajiny 3. februára 2020, pričom sa zaviazala pokračovať v reformách súvisiacich s EÚ, podporovať hospodársky rast a viesť boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Táto vláda bola však rozpustená v priebehu menej ako dvoch mesiacov po tom, ako jej bola vyslovená nedôvera v dôsledku nezhôd medzi koaličnými partnermi. Vyslovenie nedôvery viedlo k politickej kríze, najmä v súvislosti s ústavnými postupmi týkajúcimi sa vytvorenia novej vlády. Po tom, ako ústavný súd tento problém objasnil, ujala sa riadenia krajiny 3. júna 2020 nová vláda pod vedením premiéra Avdullaha Hotiho.

Počas sledovaného obdobia sa nezlepšilo celkové fungovanie zhromaždenia ako fóra pre konštruktívny politický dialóg a reprezentáciu, ako to dokazujú časté prípady, keď nebola zaistená jeho uznášaniaschopnosť. V rámci nových právnych predpisov však došlo k určitému zlepšeniu organizácie práce zhromaždenia. Zhromaždenie by malo uprednostniť reformy súvisiace s EÚ a zabezpečiť používanie najlepších parlamentných postupov.

Parlamentné voľby v októbri 2019 boli celkovo dobre riadené a transparentné, ale pri procese spočítavania hlasov sa ukázali zraniteľné miesta. Kampaň bola pluralitná, s výnimkou srbských oblastí Kosova, kde boli podmienky kampane ovplyvnené zastrašovaním kandidátov a podporovateľov konkurentov strany Srpska Lista. Opakujúce sa nedostatky volebného procesu je potrebné urgentne riešiť v súlade s odporúčaniami viacerých volebných pozorovateľských misií EÚ.

Situácia na severe Kosova je naďalej problematická, najmä z hľadiska korupcie, organizovanej trestnej činnosti a podmienok slobody prejavu.

V oblasti reformy verejnej správy dosiahla krajina určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa dosiahol obmedzený pokrok v oblasti zvyšovania transparentnosti verejnej správy a postupov verejného obstarávania. V dôsledku politickej situácie a žiadosti o ústavné preskúmanie zákona o odmeňovaní a zákona o verejných činiteľoch bolo spomalené vykonávanie balíka troch zákonov na reformu verejnej správy, ktoré boli prijaté vo februári 2019. Ústavný súd 30. júna 2020 vyhlásil zákon o odmeňovaní ako celok za protiústavný a rozhodol, že na to, aby mohol zákon o verejných činiteľoch nadobudnúť účinnosť v plnej miere, je potrebné ho zmeniť. Zákon o organizovaní a fungovaní štátnej správy už nadobudol účinnosť v plnej miere a malo by sa pokračovať v jeho vykonávaní. Pretrvávajúcim problémom pri celkovom vykonávaní reformy je slabá centrálna koordinácia a koordinácia medzi ministerstvami. Počas sledovaného obdobia bolo naďalej problémom prijímanie pracovníkov, ktoré nebolo založené na ich zásluhách, zatiaľ čo inkluzívnu a na dôkazoch založenú tvorbu politík narúšali ad hoc rozhodnutia, ktoré boli často ovplyvnené špeciálnymi záujmami. Je potrebné, aby kosovské orgány zabezpečili, aby verejná správa bola aj naďalej prioritou, pričom by sa mali opierať o doteraz dosiahnutý pokrok.

Kosovský justičný systém sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti. Určitý pokrok sa dosiahol čiastočným vykonávaním právnych predpisov súvisiacich s právnym štátom vrátane zákona o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov a zákona o mediácii a vďaka pokroku pri zavádzaní elektronického systému správy prípadov a centrálneho registra trestov. Justícia zostáva naďalej zraniteľná vo vzťahu k neprípustnému politickému vplyvu. Prostredníctvom prebiehajúceho funkčného preskúmania sektora právneho štátu bol vytvorený pevný základ na reformu a modernizáciu rôznych aspektov justície. Kosovské orgány by teraz mali v tejto práci pokračovať. Výkon spravodlivosti je naďalej pomalý a neefektívny a inštitúcie právneho štátu potrebujú na vybudovanie svojich kapacít nepretržité úsilie. V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sú v Kosove obmedzené súdne pojednávania, v Trestnom poriadku sa však stanovuje, že ak sa v priebehu 3 mesiacov neuskutoční žiadne pojednávanie, konanie sa musí začať odznova. Toto pravidlo sa môže vzťahovať na značný počet trestných konaní (vrátane významných trestných konaní). Kosovské orgány by sa mali tomuto problému ďalej venovať a prijať potrebné opatrenia, aby sa zaručil účinný a efektívny výkon spravodlivosti. Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav, resp. dosiahlo určitú úroveň pripravenosti. Kosovo v tejto oblasti dosiahlo obmedzený pokrok vrátane vyšetrovania a trestného stíhania prípadov na vysokej úrovni, konfiškácie majetku a prostredníctvom vytvorenia špeciálnych oddelení, ktoré sa zaoberajú prípadmi týkajúcimi sa korupcie na vysokej úrovni (a organizovanej trestnej činnosti) na súdoch. Množstvo definitívnych konfiškácií majetku a celková kapacita trestného stíhania vrátane prípadov týkajúcich sa podporného personálu zostávajú nízke. Korupcia je veľmi rozšírená a naďalej vyvoláva vážne znepokojenie. Účinné riešenie problémov korupcie si vyžaduje silnú politickú vôľu, ako aj ráznu reakciu trestnej justície na korupciu na vysokej úrovni. Stále sa čaká na schválenie Trestného poriadku a oddialilo sa schválenie právneho predpisu týkajúceho sa kontroly financovania politických strán.

Pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu. Súčasťou dosiahnutého pokroku bolo vyšetrovanie a trestné stíhanie prípadov na vysokej úrovni, prijatie ďalšieho personálu na úrad špeciálnej prokuratúry a odborná príprava a zvyšovanie informovanosti o konfiškácii majetku. Celkový pokrok však bol obmedzený. Finančných vyšetrovaní, definitívnych konfiškácií a právoplatných odsúdení je stále málo. Musia sa prijať prísne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nedochádzalo k žiadnemu politickému zasahovaniu do operačných činností orgánov presadzovania práva a prokuratúry. Pokiaľ ide o organizovanú trestnú činnosť, spôsobuje situácia na severe Kosova orgánom presadzovania práva aj naďalej problémy.

V júli 2020 Europol a kosovská polícia uzavreli dohodu o pracovných podmienkach. Kosovo bolo jediným partnerom na západnom Balkáne bez akejkoľvek štruktúrovanej a formalizovanej spolupráce s Europolom, čo vytváralo značný nedostatok. Táto dohoda bude základom pre rozšírenú spoluprácu medzi kosovskou políciou, Europolom a členskými štátmi EÚ, najmä pri riešení problémov terorizmu, extrémizmu, ako aj organizovanej trestnej činnosti.

Bol dosiahnutý pokrok v boji proti terorizmu, v súlade s cieľmi stanovenými vo vykonávacom ustanovení medzi EÚ a Kosovom k spoločnému akčnému plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne, najmä so zreteľom na rehabilitáciu a opätovné začlenenie zahraničných teroristických bojovníkov a ich rodín. Kosovské orgány musia účinnejšie bojovať proti praniu špinavých peňazí a príslušný zákon by sa mal zosúladiť s acquis EÚ a s medzinárodnými normami.

Právny rámec vo všeobecnosti zaručuje ochranu ľudských a základných práv v súlade s európskymi normami. Vykonávanie právnych predpisov a stratégií v oblasti ľudských práv však často oslabujú nedostatočné finančné a iné zdroje, a to najmä na miestnej úrovni, obmedzené určovanie politických priorít a nedostatočná koordinácia. Naďalej pretrváva veľká závislosť od zahraničných darcov. Prijatím zákona o ochrane detí bolo splnené jedno z odporúčaní z minuloročnej správy. Viac sa musí spraviť v záujme účinného zaručenia práv osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, Aškalov a vysídlených osôb, zabezpečenia rovnosti medzi ženami a mužmi v praxi a zlepšenia ochrany kultúrneho dedičstva. Kosovo dosiahlo určitú úroveň pripravenosti v oblasti slobody prejavu, ktorá je zakotvená v ústave. V Kosove existuje pluralistické a živé mediálne prostredie. Je potrebné, aby inštitúcie právneho štátu pokračovali v úsilí a prijímali opatrenia v nadväznosti na hrozby a útoky namierené na novinárov. Verejnoprávny vysielateľ je naďalej vystavený politickému vplyvu a stále je potrebné nájsť udržateľné riešenie na jeho financovanie.

Kosovské orgány dosiahli pokrok v riadení legálnej migrácie aj zmiešaných migračných tokov. Kosovo aktivovalo svoj pohotovostný plán v dôsledku prílevu žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov. Dosiahnuté výsledky by mali slúžiť ako základ ďalšej práce.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu a dosiahlo obmedzený pokrok v budovaní funkčného trhového hospodárstva. V roku 2019 pokračoval výrazný hospodársky rast, ale komplikovaná situácia na trhu práce a nedostatočná hospodárska diverzifikácia stále predstavujú problém. Hoci vláda v roku 2019 dodržiavala fiškálne pravidlá, zloženie štruktúry verejných výdavkov sa ešte viac zhoršilo. Znižovanie kapitálových výdavkov, rastúci tlak v súvislosti so sociálnymi dávkami, ktoré sa netýkajú chudoby, a zvyšovanie odmien zamestnancov verejnej správy ohrozujú verejné financie a bránia rozvoju súkromného sektora. Vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu boli zaznamenané obmedzené zlepšenia. Rozvoj súkromného sektora je naďalej brzdený rozsiahlym neformálnym hospodárstvom, pomalou a neefektívnou justíciou, vysokým výskytom korupcie a všeobecne slabými inštitúciami právneho štátu. Hospodárske vyhliadky Kosova sa začali rapídne zhoršovať na jar 2020, keďže karanténne opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 znamenali prerušenie finančných tokov s diaspórami. Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu a dosiahlo obmedzený pokrok z hľadiska schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Kvalita vzdelávania naďalej vyvoláva obavy. Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti zlepšovania cestnej infraštruktúry, ale v železničnej a energetickej infraštruktúre existujú veľké nedostatky. Hoci investície do obnoviteľných zdrojov energie sa postupne zvyšujú, Kosovo je naďalej závislé od zastaraného a nespoľahlivého systému výroby energie prevažne na báze uhlia. Pokiaľ ide o digitalizáciu hospodárstva, Kosovo dosiahlo určitý pokrok. Odvetvová štruktúra hospodárstva prechádza na neobchodovateľné činnosti, čo zaťažuje konkurencieschopnosť a rast vývozu tovaru.

Pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, Kosovo sa naďalej zapájalo do väčšiny regionálnych fór. V apríli 2020 kosovská vláda zrušila clo, ktoré v novembri 2018 uvalila na dovozy zo Srbska a Bosny a Hercegoviny, a 6. júna sa zrušili všetky recipročné opatrenia. Vďaka tomu sa obnovil obchod so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou a dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkúva EÚ.

Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov so Srbskom, dialóg, ktorý sprostredkúva EÚ, pokračoval stretnutiami na vysokej úrovni 12. a 16. júla a 7. septembra 2020. V Bruseli sa konalo niekoľko zasadnutí na úrovni expertov. Kosovo však musí ešte vynaložiť značné úsilie a prispieť k dosiahnutiu komplexnej a právne záväznej dohody so Srbskom. Dosiahnutie takejto dohody je naliehavé a kľúčové, aby mohli Kosovo a Srbsko pokročiť na svojej ceste do Európy.

Pokiaľ ide o zosúladenie s európskymi normami, Kosovo dosiahlo celkovo určitú úroveň pripravenosti. Zosúlaďovanie právnych predpisov v niektorých oblastiach pokračovalo, ale ich vykonávanie je často nedostatočné. Solídny pokrok sa dosiahol v oblasti zdaňovania vrátane výberu príjmov. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu, ako aj v oblasti finančných služieb, verejného obstarávania a hospodárskej súťaže. Určitý pokrok sa dosiahol aj v oblasti energetiky, najmä z hľadiska opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti vo verejnom sektore a postupného zvyšovania investícií do obnoviteľných zdrojov energie. V riešení environmentálnych otázok sa dosiahol obmedzený pokrok. Žiaden pokrok sa nedosiahol v oblasti vzdelávania a kvalitu vzdelávania je potrebné výrazne zlepšiť. Celkovo musí Kosovo posilniť svoje administratívne kapacity a zlepšiť koordináciu vo všetkých sektoroch, aby zaistilo účinné vykonávanie acquis EÚ.

Turecko

Napriek zrušeniu výnimočného stavu v júli 2018 nepriaznivé účinky dvojročnej núdzovej vlády naďalej výrazne vplývali na demokraciu a základné práva. Niektoré právne ustanovenia, ktorými sa udeľujú výnimočné právomoci vládnym orgánom a zachováva sa viacero obmedzujúcich prvkov z obdobia núdzovej vlády, boli zahrnuté do právnych predpisov. Treba sa ešte zaoberať kľúčovými odporúčaniami Rady Európy a jej orgánov. Obvinenia z protiprávneho konania je potrebné riešiť transparentnými postupmi a na individuálnom základe. Trestnú zodpovednosť jednotlivca možno stanoviť iba vtedy, ak sa bude úplne dodržiavať oddelenie právomocí, úplná nezávislosť justície a právo každého na spravodlivé súdne konanie a riadny proces.

Ústavná architektúra pokračovala v centralizácii moci na úrovni prezidentského úradu bez toho, aby sa zabezpečilo riadne a účinné oddelenie právomocí medzi výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou. V prípade absencie účinného mechanizmu bŕzd a protiváh sa demokratická zodpovednosť výkonnej moci obmedzuje len na voľby. Za týchto podmienok pokračovalo výrazné zhoršovanie situácie z hľadiska dodržiavania demokratických noriem, zásad právneho štátu a základných slobôd. Politická polarizácia naďalej bránila konštruktívnemu parlamentnému dialógu. Parlamentný dohľad nad výkonnou mocou bol naďalej slabý. V rámci prezidentského systému boli mnohé regulačné orgány a centrálna banka priamo prepojené s prezidentom, čo oslabovalo ich nezávislosť.

V opakovaných komunálnych voľbách starostu v Istanbule 23. júna 2019 zvíťazil opozičný kandidát. Hoci tieto voľby boli zorganizované profesionálne, boli charakterizované obmedzenou pluralitou v prípade demokratických médií a podmienkami, ktoré neboli vo všetkých smeroch objektívne spravodlivé voči všetkým politickým stranám a kandidátom. Je potrebné, aby Turecko prijalo kroky na rozšírenie prostredia pre voľby tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých kandidátov a ochránila sa integrita volebného procesu. V tomto smere je kľúčové vykonávanie odporúčaní Benátskej komisie.

Situácia na juhovýchode krajiny bola aj napriek zlepšeniu bezpečnostného prostredia naďalej veľmi znepokojivá. Nahradením 47 demokraticky zvolených starostov obcí zo strany HDP na juhovýchode krajiny centrálne menovanými správcami sa spochybnil demokratický proces komunálnych volieb, ktoré sa konali 31. marca 2019. Pokračujúce zatýkanie a prepúšťanie zvolených starostov a zástupcov strany vážne poškodilo miestnu demokraciu. Vláda pokračovala v bezpečnostných operáciách z dôvodu opakujúcich sa násilných činov Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je naďalej v zozname osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov, ktorý vypracovala EÚ. Hoci má vláda legitímne právo bojovať proti terorizmu, jej zodpovednosťou je zároveň zabezpečiť, aby sa tak dialo v súlade so zásadami právneho štátu, ľudskými právami a základnými slobodami. Protiteroristické opatrenia musia byť primerané. Napriek určitej obnove bolo odškodnených len niekoľko vnútorne vysídlených osôb. Pokiaľ ide o obnovenie dôveryhodného politického procesu potrebného na dosiahnutie mierového a udržateľného riešenia, k žiadnemu viditeľnému vývoju nedošlo.

Občianska spoločnosť sa dostala pod trvalý tlak a jej priestor na slobodné pôsobenie sa neustále zmenšoval. Súdne konanie v súvislosti s parkom Gezi a pokračovanie vyšetrovacej väzby Osmana Kavalu napriek tomu, že existuje rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva s výzvou na jeho prepustenie, mali odradzujúci účinok. Administratívne ťažkosti, s ktorými sa stretávali vnútroštátne aj medzinárodné mimovládne organizácie (MVO), viedli naďalej k obmedzovaniu činností občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti boli naďalej vylúčené zo skutočných procesov legislatívnych konzultácií.

Právny a inštitucionálny rámec, ktorým sa upravuje bezpečnostný a spravodajský sektor, zostal počas prezidentského systému nezmenený s posilneným civilným dohľadom nad bezpečnostnými zložkami.

Turecko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravené na reformu verejnej správy. Počas sledovaného obdobia sa situácia zhoršovala. Rozsiahla reštrukturalizácia, ktorou prešla verejná správa a verejná služba po prechode na prezidentský systém v roku 2018, mala aj naďalej negatívny vplyv na tvorbu politík, zodpovednosť štátnej správy a správu ľudských zdrojov, a to aj napriek tomu, že sa zachovala silná koordinácia politík medzi ústrednými štátnymi inštitúciami. Zmeny systému verejnej služby zvýšili politizáciu správy. Neboli prijaté žiadne kroky na vytvorenie komplexnej stratégie na reformu verejnej správy ani všeobecného programu reformy riadenia verejných financií. Stále je potrebné poskytnúť účinný prostriedok nápravy v súvislosti s rozsiahlym prepúšťaním, ku ktorému došlo počas výnimočného stavu. Zostáva otázne, do akej miery je Komisia pre vyšetrenie opatrení účinným súdnym prostriedkom nápravy.

Pripravenosť justičného systému Turecka je v počiatočnom štádiu a počas sledovaného obdobia sa situácia naďalej zhoršovala. Pretrvávali najmä obavy v súvislosti so systémovým nedostatkom nezávislosti justície. V máji 2019 prezident ohlásil stratégiu reformy justície na roky 2019 až 2023. Tá však nezahŕňala riešenia hlavných nedostatkov týkajúcich sa nezávislosti justície. Neboli oznámené žiadne opatrenia na odstránenie obáv, ktoré boli identifikované Benátskou komisiou Rady Európy a vo výročnej správe Európskej komisie o jednotlivých krajinách. Existujú obavy, že prepúšťanie bez rešpektovania riadnych konaní viedlo v rámci justície k autocenzúre a zastrašovaniu. Neboli podniknuté žiadne kroky na zmenu štruktúry a procesu výberu členov Rady sudcov a prokurátorov, ktorými by sa posilnila jej nezávislosť. Pretrvali aj obavy týkajúce sa neexistencie vopred stanovených objektívnych a jednotných kritérií na prijímanie a povyšovanie sudcov, ktoré by boli založené na ich zásluhovosti. Vzhľadom na to, že neboli vykonané žiadne zmeny v rámci inštitúcie trestno-mierových sudcov, pretrvali obavy týkajúce sa ich právomoci a postupov.

Z hľadiska boja proti korupcii Turecko zotrvalo v počiatočnom štádiu a v priebehu sledovaného obdobia nedošlo k žiadnemu pokroku. Krajine naďalej chýbali preventívne protikorupčné orgány. Vzhľadom na nedostatky právneho rámca a inštitucionálnej architektúry bolo možné vyvinúť neprimeraný politický tlak v rámci vyšetrovania a trestného stíhania v prípadoch korupcie. Je potrebné zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť verejných inštitúcií. Neexistencia stratégie a akčného plánu v oblasti boja proti korupcii svedčí o nedostatku politickej vôle rozhodne bojovať proti korupcii. Korupcia je vo všeobecnosti veľmi rozšírená a naďalej vyvoláva znepokojenie.

Turecko dosahuje určitú úroveň pripravenosti v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, pričom došlo k obmedzenému pokroku. V máji 2019 bol prijatý vnútroštátny akčný plán na roky 2019 – 2021, ktorý slúži na vykonávanie vnútroštátnej stratégie boja proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2016 – 2021. Spolupráca medzi Europolom a Tureckom je založená na dohode o strategickej spolupráci, ktorá nadobudla platnosť v júli 2004. Pokračovali rokovania týkajúce sa dohody o operačnej spolupráci v oblasti výmeny osobných údajov medzi Europolom a Tureckom, pričom bolo potrebné, aby Turecko zosúladilo svoj zákon o ochrane údajov s európskymi normami. Turecko by malo zlepšiť svoje výsledky v oblasti rozkladania zločineckých sietí a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Je potrebné zlepšiť právny rámec upravujúci boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Krajina musí vyvinúť úsilie na zlepšenie právnych predpisov v oblasti počítačovej kriminality, konfiškácie majetku a ochrany svedkov. Od roku 2010 platí dohoda o spolupráci s agentúrou CEPOL.

Situácia v oblasti ľudských a základných práv sa naďalej zhoršovala. V platnosti zostali mnohé z opatrení zavedených počas výnimočného stavu, ktoré majú naďalej výrazný a zničujúci vplyv. Právny rámec zahŕňa všeobecné záruky v oblasti dodržiavania ľudských a základných práv, právne predpisy a postupy je však stále potrebné zosúladiť s Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Vzhľadom na nedostatočnú nezávislosť inštitúcií, zdĺhavé postupy preverovania, absenciu dostatočne individualizovaných kritérií a absenciu vhodných prostriedkov obrany sa vynára vážna obava o schopnosti Komisie pre vyšetrenie opatrení v rámci výnimočného stavu zabezpečiť účinný prostriedok na ochranu pred prepúšťaním. Právnymi predpismi, ktoré boli zavedené ihneď po zrušení výnimočného stavu, sa odstránili zásadné záruky chrániace zadržané osoby pred zneužívaním, čím sa zvýšilo riziko beztrestnosti. Presadzovaniu práv bráni fragmentácia a obmedzená nezávislosť verejných inštitúcií zodpovedných za ochranu ľudských práv a slobôd a situáciu ešte zhoršuje absencia nezávislej justície. Rozsiahle obmedzenia a sledovanie činnosti novinárov, spisovateľov, právnikov, akademikov, obhajcov ľudských práv a kritických hlasov negatívne vplývajú na uplatňovanie týchto slobôd a vedú k autocenzúre. Naďalej boli hlásené presvedčivé obvinenia z mučenia a zo zlého zaobchádzania. Na základe kontroverzného balíka právnych predpisov prijatých v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 malo byť podmienečne prepustených až 90 000 väzňov. Do júla bolo prepustených 65 000 väzňov. Netýkalo sa to však osôb vo vyšetrovacej väzbe za údajné trestné činy spojené s terorizmom vrátane právnikov, novinárov, politikov a obhajcov ľudských práv.

Naďalej sa výrazne zhoršovala situácia v oblasti slobody prejavu. Slobodu prejavu a šírenie opozičných hlasov naďalej negatívne ovplyvňovalo neprimerané vykonávanie reštriktívnych opatrení. Pokračovalo trestné stíhanie a odsudzovanie novinárov, obhajcov ľudských práv, právnikov, spisovateľov a sociálnych médií. V decembri 2019 bol zrušený zákaz používania Wikipédie, pokračovalo však blokovanie a vymazávanie online obsahu bez súdneho príkazu z neprimerane širokého spektra dôvodov. Ďalej sa zhoršovala aj situácia v oblasti slobody zhromažďovania a združovania vzhľadom na opakované zákazy, neprimerané zásahy počas pokojných demonštrácií, vyšetrovanie, správne pokuty a trestné stíhanie voči demonštrantom s obvinením z „činností súvisiacich s terorizmom“.

Práva najviac znevýhodnených skupín a osôb patriacich k menšinám potrebujú lepšiu ochranu. Rómovia naďalej žijú vo veľmi zlých podmienkach, často nemajú prístup k základným verejným službám a spoliehajú sa na sociálne dávky. Projekty obnovy miest naďalej postihujú predovšetkým ich osady a dochádza k nútenému vysídľovaniu celých rodín. Vážne obavy naďalej vzbudzujú rodovo motivované násilie, diskriminácia, nenávistné prejavy proti menšinám, trestné činy z nenávisti a porušovanie ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb.

V oblasti migračnej a azylovej politiky dosiahlo Turecko určitý pokrok. V priebehu roku 2019 Turecko zachovávalo záväzok vykonávať vyhlásenie EÚ a Turecka z marca 2016 a zohrávalo kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní účinného riadenia migračných tokov na trase cez východné Stredozemie. Turecko nepretržite vynakladalo mimoriadne úsilie pri poskytovaní bezprecedentnej humanitárnej pomoci a podpory pre viac ako 3,6 milióna registrovaných utečencov zo Sýrie a približne 370 000 registrovaných utečencov z iných krajín, a prichýlilo tak najväčšiu komunitu utečencov na svete. V marci 2020 však Turecko aktívne povzbudzovalo migrantov a utečencov, aby využili pozemnú trasu do Európy cez Grécko. To viedlo k vytvoreniu neoficiálneho tábora pri jednom z grécko-tureckých hraničných priechodov v Pazarkule, kde sa nachádza takmer 60 000 migrantov a utečencov v zúfalých podmienkach. Neskôr v marci turecké orgány zabezpečili presun migrantov a utečencov preč z pohraničnej oblasti a z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 uzatvorili hranice s Gréckom a Bulharskom s výnimkou obchodnej dopravy. Turecký minister vnútra však uviedol, že tento krok neznamená zmenu tureckej politiky, v rámci ktorej dovolia neregulárnym migrantom opustiť hranice krajiny, a že vláda nemá v pláne brániť nikomu v odchode z Turecka. Zatiaľ čo EÚ uznala zvýšenú migračnú záťaž a riziká, ktorým Turecko čelilo na svojom území, ako aj značné úsilie, ktoré vynakladá v prijímaní utečencov, dôrazne odmietla zneužívanie migračného tlaku zo strany Turecka na politické účely. Počet prípadov nelegálneho prekročenia hraníc medzi Tureckom a Gréckom zatiaľ celkovo zostáva výrazne nižší ako pred prijatím vyhlásenia EÚ a Turecka.

Dlhotrvajúcu prítomnosť utečencov v krajine je potrebné riešiť opatreniami zameranými na integráciu, aby sa predišlo sociálnemu napätiu. Orgány by mali migrantom a utečencom v krajine zabezpečiť lepší prístup k verejnému zdravotníctvu. V roku 2019 bola prijatá komplexná zmena zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane. Turecko stále nevykonalo dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom ani ustanovenia týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín. Napriek ohlásenému zrýchleniu práce na liberalizácii vízového režimu neboli splnené žiadne zo zostávajúcich kritérií liberalizácie vízového režimu ani vykonané zmeny protiteroristického zákona a zákona o ochrane údajov. Turecko musí ešte viac zosúladiť svoje právne predpisy týkajúce sa vízovej politiky s acquis EÚ.

Zahraničná politika Turecka sa dostávala do čoraz väčšieho rozporu s prioritami EÚ vyplývajúcimi zo spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Napätie vo východnom Stredozemí sa v sledovanom období ešte viac zvýšilo v dôsledku nezákonných aktivít Turecka a provokačných vyhlásení spochybňujúcich právo Cyperskej republiky na využívanie zdrojov uhľovodíkov v jej výhradnej hospodárskej zóne. Turecko vyslalo dve vrtné plavidlá a dve plavidlá na seizmický prieskum do výhradnej hospodárskej zóny Cyperskej republiky, a to vrátane oblastí, na ktoré cyperská vláda poskytla licenciu európskym ropným a plynárenským spoločnostiam, a cyperských pobrežných vôd. Tieto vrtné plavidlá a plavidlá na seizmický prieskum boli počas svojich operácií sprevádzané tureckými ozbrojenými silami, čo vážne ohrozilo bezpečnosť regiónu. Turecko zároveň spochybnilo status ohradeného mesta Varosha.

EÚ opakovane zdôrazňovala potrebu rešpektovať zvrchované práva členských štátov EÚ, medzi ktoré patrí právo uzatvárať bilaterálne dohody a právo na prieskum a ťažbu svojich prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a s medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o morskom práve. Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom, plneniu medzinárodných dohôd, ako aj k mierovému urovnávaniu sporov v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, pričom sa v prípade potreby môže obrátiť na Medzinárodný súdny dvor. Vzhľadom na nepovolené vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí Rada v júli 2019 rozhodla o viacerých opatreniach vrátane dočasného pozastavenia zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Turecko, ako aj ďalších zasadnutí týkajúcich sa dialógov na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom. EÚ ďalej v novembri 2019 prijala rámec pre cielené opatrenia proti Turecku a vo februári 2020 rozhodla o pridaní dvoch osôb do zoznamu osôb označených na základe tohto sankčného rámca.

Európska rada 1. októbra 2020 konštatovala, že pod podmienkou zachovania konštruktívneho úsilia zastaviť protiprávne činnosti voči Grécku a Cypru súhlasí so spustením pozitívneho politického programu EÚ a Turecka s osobitným dôrazom na modernizáciu colnej únie a uľahčenie obchodu, kontakty medzi ľuďmi, dialógy na vysokej úrovni, pokračujúcu spoluprácu v otázkach migrácie, a to v súlade s vyhlásením EÚ a Turecka z roku 2016. Európska rada takisto zdôraznila, že v prípade obnoveného jednostranného konania alebo provokácií, ktoré predstavujú porušenie medzinárodného práva, EÚ použije všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii a ktoré sú v súlade s článkom 29 ZEÚ a článkom 215 ZFEÚ, aby chránila svoje záujmy a záujmy svojich členských štátov.

Turecko doteraz nesplnilo svoj záväzok zabezpečiť úplné a nediskriminačné vykonávanie dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom a neodstránilo všetky prekážky voľného pohybu tovaru vrátane obmedzení týkajúcich sa priamych dopravných spojení s Cyprom. V otázke normalizácie bilaterálnych vzťahov s Cyperskou republikou sa nedosiahol žiaden pokrok.

Podpísaním dvojstranného memoranda o porozumení týkajúceho sa vymedzenia oblastí námornej jurisdikcie medzi Tureckom a vládu národnej jednoty v Líbyi v novembri 2019 sa zvýšilo napätie vo východnom Stredozemí, keďže v tomto memorande sú ignorované zvrchované práva gréckych ostrovov v danej oblasti. Došlo k prudkému zvýšeniu provokačných akcií Turecka voči Grécku, najmä k tureckým preletom ponad obývané grécke územia. Európska rada v tejto súvislosti v decembri 2019 jednohlasne potvrdila svoju solidaritu s Gréckom a Cyprom vzhľadom na akcie Turecka vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori. Zdôraznila, že memorandum porušuje zvrchované práva tretích krajín, nie je v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve a nemôžu z neho vyplývať žiadne právne dôsledky pre tretie krajiny. V máji 2020 zahraniční ministri EÚ potvrdili stanovisko EÚ voči pokračujúcim protiprávnym aktivitám Turecka vo východnom Stredozemí a tureckému provokačnému a agresívnemu správaniu vo vzťahu k Cypru a ku Grécku, pričom poukázali na to, že základným predpokladom pokračovania dialógu medzi EÚ a Tureckom je zdržanie sa jednostranných akcií a že protiprávne konanie Turecka má vážny negatívny vplyv na celú škálu vzťahov medzi EÚ a Tureckom. V októbri 2020 Európska rada vyzvala Turecko, aby prijalo pozvanie Cypru na vytvorenie dialógu s cieľom urovnať všetky námorné spory medzi týmito dvoma krajinami.

EÚ odsúdila jednostrannú vojenskú akciu Turecka v severovýchodnej Sýrii a vyzvala Turecko, aby túto vojenskú akciu ukončilo, stiahlo svoje ozbrojené sily a rešpektovalo medzinárodné humanitárne právo. Prevažná väčšina členských štátov sa rozhodla zastaviť licencie na vývoz zbraní do Turecka. Po leteckom útoku na turecké jednotky v provincii Idlib koncom februára 2020 Turecko spustilo v tejto oblasti vojenskú operáciu „Jarný štít“. Turecko a Rusko sa v marci 2020 dohodli na prímerí, ktorým sa stabilizovali frontové línie v severozápadnej Sýrii, stanovil sa nový koridor pozdĺž diaľnice M4 a vytvoril sa rámec pre spoločné rusko-turecké vojenské hliadky. Turecko si zachovalo svoje pozemné vojenské pozorovacie stanoviská vrátane stanovísk na územiach, ktoré sú aktuálne pod kontrolou sýrskeho režimu, a prispelo k ďalšiemu posilneniu tohto regiónu. Turecko ďalej výrazne zvýšilo mieru svojho vojenského zapojenia do konfliktu v Líbyi, čím prispelo k zvráteniu situácie v krajine.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, turecké hospodárstvo je na značne pokročilej úrovni, ale počas sledovaného obdobia nedosiahlo žiaden pokrok a pretrvávajú vážne obavy o jeho fungovaní. Z prudkého znehodnotenia meny v lete 2018 a výslednej recesie sa hospodárstvo spamätalo rýchlejšie, ako sa očakávalo, a to aj vďaka expanzívnej politike a výraznému príspevku čistého vývozu. Toto zotavenie je však aj naďalej krehké vzhľadom na slabý trh práce a potrebu opraviť podnikové súvahy. Keď prepukla kríza spôsobená pandémiou COVID-19, orgány prijali viacero opatrení na zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie vrátane výrazného zvýšenia ponuky peňazí. Tieto opatrenia však brzdil obmedzený politický priestor, najmä z fiškálneho hľadiska, a inštitucionálne nedostatky. Saldo bežného účtu, ktoré sa od roku 2017 výrazne zlepšilo, sa začalo ku koncu roka 2019 znova zhoršovať, čo vyvolalo rozsiahly nárast dovozného cla a necolných prekážok. Vzhľadom na vysoké potreby vonkajšieho financovania zostalo Turecko vystavené rýchlym zmenám nálad investorov, ktoré sa zhoršili v dôsledku pandémie a rastúcich geopolitických rizík. Inflácia klesla z veľmi vysokej úrovne, naďalej však zostala zvýšená výrazne nad cieľovou hodnotou. Dôveryhodnosť menovej politiky sa ďalej oslabila v dôsledku odvolania guvernéra Centrálnej banky Tureckej republiky (CBRT) a opakovaných politických tlakov. Konkurencieschopnosť cien naďalej profitovala z oslabenia líry a reálny efektívny výmenný kurz sa znehodnotil v roku 2019, pričom tento trend sa v roku 2020 ešte zrýchlil.

Vláda pokračovala v zlepšovaní regulačného prostredia v prípade podnikov. Neformálne hospodárstvo je však naďalej rozsiahle. Štátne intervencie do mechanizmov tvorby cien pokračovali a naďalej chýbajú pravidlá pre uplatňovanie štátnej pomoci, presadzovanie, transparentnosť a inštitucionálna štruktúra. Finančný sektor zostal stabilný. Jeho zraniteľnosť sa však zvýšila, najmä v dôsledku rýchleho úverového rastu v bankách vlastnených štátom a rôznych regulačných opatrení na posilnenie úverovej aktivity. Vysoká miera nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi a ženami, v kombinácii s klesajúcou zamestnanosťou, nízkou pracovnou mobilitou a vysokým podielom nedeklarovanej práce vyvolávajú naďalej veľké obavy.

Pokiaľ ide o schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ, Turecko dosiahlo obmedzený pokrok a jeho pripravenosť je na dobrej úrovni. Výdavky na výskum a vývoj sa zvýšili, ani zďaleka však nedosiahli cieľ stanovený vládou. Znížila sa miera nadmerných investícií a nesprávneho prideľovania zdrojov. Dosiahol sa pokrok v oblasti diverzifikácie dodávok energie, sú však potrebné reformy na otvorenie trhu so zemným plynom a zvýšenie konkurencieschopnosti na ňom. Výrazné problémy pretrvávajú vo vzdelávaní, a to pokiaľ ide o kvalitu a prístup k nemu. Ženy sa stretávajú s problémami pri prístupe ku kvalitnému vzdelaniu a na trh práce. Hoci je turecké hospodárstvo aj naďalej z hľadiska obchodu aj investícií dobre integrované s trhom EÚ, relatívny podiel EÚ na zahraničnom obchode Turecka ešte viac poklesol, pričom popritom stúpa počet porušení povinností Turecka v rámci colnej únie EÚ – Turecko.

Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, Turecko pokračovalo v zosúlaďovaní s acquis EÚ, hoci veľmi obmedzeným tempom a roztriešteným spôsobom. Naďalej sa vyskytovali prípady zhoršovania situácie v niekoľkých kľúčových aspektoch v oblastiach hospodárskej súťaže v dôsledku zvýšenia štátnej pomoci a jej nedostatočnej transparentnosti, informačnej spoločnosti a médií, hospodárskej a menovej politiky, colnej únie, vonkajších vzťahov a zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Turecko je značne pripravené v oblastiach práva obchodných spoločností, transeurópskych sietí a vedy a výskumu a takisto dosiahlo dobrú úroveň pripravenosti vo viacerých oblastiach vrátane voľného pohybu tovaru, zákona o duševnom vlastníctve, finančných služieb a politiky v oblasti podnikania a priemyslu. V oblasti verejného obstarávania je Turecko mierne pripravené, keďže má ešte vážne nedostatky v jeho zosúlaďovaní. Turecko je takisto mierne pripravené v oblastiach ako voľný pohyb kapitálu, dopravná politika, energetika, zdaňovanie, hospodárska a menová únia, štatistika, kde je naďalej potrebné vyvinúť značné celoplošné úsilie. Celkovo je vo väčšine oblastí potrebné zaviesť a vykonávať ambicióznejšie a lepšie koordinované politiky. Vo všetkých oblastiach je potrebné venovať viac pozornosti presadzovaniu právnych predpisov, zatiaľ čo mnohé oblasti si ešte vyžadujú výrazný pokrok pri zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis EÚ, posilňovaní nezávislosti regulačných orgánov a vytváraní administratívnych kapacít.

PRÍLOHA 2 – Vykonávanie stratégie pre západný Balkán a agendy priorít zo Sofie: väčšia angažovanosť EÚ

Vykonávanie stratégie pre západný Balkán a agendy priorít zo Sofie, ktorá bola prijatá v rámci samitu EÚ – západný Balkán v Sofii v máji 2018, pokračovalo aj v rokoch 2019 až 2020. V oboch týchto dokumentoch sa počíta s opatreniami v šiestich hlavných prioritných oblastiach: právny štát, migrácia a bezpečnosť, sociálny a hospodársky rozvoj, pripojenosť, digitálna agenda a dobré susedské vzťahy.

Vykonávanie týchto priorít prebiehalo prostredníctvom väčšej politickej angažovanosti, zvýšenia funkčného prepojenia medzi západným Balkánom a EÚ a jej agentúrami, zabezpečenia lepšieho prístupu k finančným prostriedkom a technickej pomoci, ako aj presmerovania finančnej pomoci EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA), ktoré len v samotnom roku 2019 prestavovalo pre krajiny západného Balkánu ročný prídel vo výške približne 1,1 mld. EUR.

Po prvom samite EÚ – západný Balkán za posledných 15 rokov, ktorý sa konal v máji 2018 v Sofii, pokračovala politická angažovanosť s týmto regiónom aj v roku 2019, a to prostredníctvom samitu v rámci berlínskeho procesu v Poznani v Poľsku a 12 zasadnutí ministrov venovaných zlepšeniu regionálnej spolupráce a budovaniu užších vzťahov s EÚ v prioritných oblastiach. Samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 6. mája 2020 v Záhrebe, bol zameraný na zlepšovanie regionálnej spolupráce a podporu zo strany EÚ v súvislosti v krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Vďaka tejto neustálej angažovanosti sa dosiahol pokrok vo všetkých hlavných iniciatívach a dokončili sa takmer dve tretiny plánovaných akcií.

Hlavná iniciatíva č. 1 – Posilnenie podpory právneho štátu sa zameriava na tri ciele: lepšie monitorovanie reforiem justície, cielenejšiu technickú pomoc pri presadzovaní práva, ako aj posilnenie podpory základných práv vrátane rodovej rovnosti, občianskej spoločnosti, demokratizačného aktivizmu a nezávislých médií. Fórum ministrov západného Balkánu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v Skopje z novembra 2019 bolo dôležitým míľnikom v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o ďalšie posilnenie spolupráce s agentúrami EÚ pôsobiacimi v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV) a angažovanosti v oblasti bezpečnosti, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a reformy justičného systému.

Z hľadiska monitorovania justičných reforiem je nový prístup Komisie založený na súbežných „partnerských hodnoteniach“ zameraných na konkrétne otázky vo všetkých šiestich partnerských verejných správach. V roku 2019 Komisia dokončila tri série partnerských hodnotení naplánovaných v rámci stratégie, ktoré sa týkali vykonávania rozhodnutí súdu, verejného obstarávania a korupcie na vysokej úrovni. Spoločne so Svetovou bankou a s Komisiou Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ) Komisia zároveň pripravuje nové spôsoby zhromažďovania harmonizovaných údajov z justičných systémov. V prvej polovici roka 2020 sa konala séria regionálnych prieskumov v oblasti justície a zhromažďovanie harmonizovaných údajov v regiónoch. Veľkým projektom v tejto oblasti je aj monitorovanie súdnych konaní v prípadoch korupcie a organizovanej trestnej činnosti, ktoré zabezpečí Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Čoskoro by ho malo podpísať Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora a Severné Macedónsko, zatiaľ čo stále prebiehajú diskusie so Srbskom.

Komisia sa angažuje aj v cielenejších formách technickej pomoci, konkrétne v poradných misiách zameraných na reformy justície a na boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii. Štyri takéto poradné misie práve prebiehajú v Čiernej Hore, Albánsku, Kosove a Bosne a Hercegovine, pričom už bolo schválené financovanie misií v Severnom Macedónsku a Srbsku a samotné aktivity sa začnú v roku 2020.

Komisia napokon naďalej úzko spolupracuje s Európskou nadáciou na podporu demokracie v snahe podporiť platformy nezávislých médií, občiansku spoločnosť a demokratických aktivistov. Vďaka dodatočnej podpore EÚ fond rozšíril svoju činnosť na západný Balkán prostredníctvom 19 nových grantov určených pre 90 organizácií nezávislých médií.

Hlavná iniciatíva č. 2 – Zvýšenie angažovanosti v oblasti bezpečnosti a migrácie sa týka zapojenia regiónu do riešenia spoločných bezpečnostných hrozieb vrátane terorizmu, násilného extrémizmu, radikalizácie, organizovanej trestnej činnosti, obchodovania s ľuďmi a strelnými zbraňami, hybridných hrozieb, ako aj budovania kapacít partnerov, ktoré im umožnia reagovať na výzvy v oblasti migrácie a bezpečnosti. Táto oblasť činnosti získala podporu na zasadnutiach ministrov v Poznani v júli a v Skopje v novembri 2019, ktoré boli dôležité z hľadiska nadviazania užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti, migrácie, ručných a ľahkých zbraní a spoločných protiteroristických opatrení.

V oblasti boja proti terorizmu sa Komisia a partneri zo západného Balkánu v roku 2018 dohodli na spoločnom akčnom pláne boja proti terorizmu a v roku 2019 bolo vypracovaných a podpísaných šesť samostatných akčných plánov, ktoré sa teraz vykonávajú s podporou Komisie. Regionálna sieť národných koordinátorov na predchádzanie násilnému extrémizmu, ktorá bola vytvorená v roku 2018, je plne funkčná a pravidelne sa stretáva. V júni 2019 bolo dokončené hodnotenie akčného plánu na roky 2015 – 2019 o obchodovaní so strelnými zbraňami medzi EÚ a juhovýchodnou Európou. Nový akčný plán bol prijatý 24. júla 2020 1 a na podporu jeho vykonávania sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu SZBP a nástroja predvstupovej pomoci.

EÚ naďalej zapájala partnerov zo západného Balkánu do cyklu politík EÚ zameraných na boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ako aj do prípravy a vykonávania príslušných ročných akčných plánov. Od roku 2018 dochádza k intenzívnejšiemu využívaniu spoločných vyšetrovacích tímov v prípadoch zahŕňajúcich organizovanú trestnú činnosť. V rokoch 2018 až 2019 bolo zaznamenaných 226 prípadov so zapojením partnerov zo západného Balkánu a Turecka a bolo nasadených 16 spoločných vyšetrovacích tímov. Dve krajiny západného Balkánu, Bosna a Hercegovina a Srbsko, sa navyše v roku 2019 po prvýkrát zapojili do činnosti v troch koordinačných centrách. Spolupráca medzi západným Balkánom a Europolom bola ďalej posilnená v rokoch 2019 až 2020 vyslaním styčných úradníkov pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Srbsko, financovaných pomocou nástroja predvstupovej pomoci, ako aj novými dohodami o pracovných podmienkach medzi Europolom a Kosovom, ktoré boli podpísané v júli 2020.

V oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky/spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky si ESVČ zachovala zvýšenú frekvenciu stretnutí so západným Balkánom v rámci dialógu o SZBP, aby tak podporila ďalšie zosúladenie tohto regiónu so spoločnými stanoviskami EÚ. S piatimi krajinami západného Balkánu boli uzavreté rámcové dohody o partnerstve, ktoré prispievajú k vojenským misiám a operáciám v rámci SBOP. S podporou ESVČ a Komisie boli v prípade štyroch partnerov zo západného Balkánu vykonané prieskumy o hybridných hrozbách s cieľom posúdiť ich zraniteľnosť a lepšie nasmerovať pomoc EÚ zameranú na vybudovanie kapacít a zvýšenie odolnosti.

Pokračovala práca v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vykonávania Budapeštianskeho dohovoru o počítačovej kriminalite v spolupráci s agentúrou ENISA, skupinou ECTEG, Europolom a agentúrou CEPOL s podporou cielených regionálnych programov nástroja predvstupovej pomoci. Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite podpísalo dohodu o spolupráci s piatimi krajinami západného Balkánu a dochádza k vytváraniu užších vzťahov s agentúrou ENISA.

Pokiaľ ide o migráciu, Komisia v súčinnosti s príslušnými agentúrami EÚ a medzinárodnými organizáciami pokračuje v realizácii ambicióznych projektov v oblasti riadenia migrácie, pričom sa zameriava na budovanie kapacít svojich partnerov v oblasti riadenia zmiešaných migračných tokov, ako aj na zavedenie konania o azyle, mechanizmov návratu a výmeny informácií. Komisia zároveň realizovala viacero iniciatív na zabezpečenie lepšej koordinácie činnosti styčných úradníkov pre migráciu nasadených v regióne a na zlepšenie výmeny operatívnych informácií.

Komisia pokračovala vo svojom úsilí sprostredkovať aktívnejšie zapojenie agentúr pôsobiacich v oblasti SVV do diania na západnom Balkáne. Okrem dohôd o pracovných podmienkach s Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť a dohôd o spolupráci medzi Eurojustom a Albánskom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom Komisia ukončila rokovania o dohodách o štatúte týkajúcich sa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) s piatimi krajinami v regióne, ktoré majú spoločné hranice s EÚ. Boli podpísané dohody s Albánskom, Srbskom a Čiernou Horou a boli nasadení prví príslušníci pohraničnej stráže. Eurojust uzavrel dohodu o spolupráci so štyrmi krajinami západného Balkánu. Dohody o spolupráci, ktoré boli podpísané s Albánskom v októbri 2018 a so Srbskom v novembri 2019, sú v platnosti. A napokon Europol podpísal operačné dohody s piatimi krajinami západného Balkánu a dohodu o pracovných podmienkach o strategickej spolupráci s Kosovom. V Albánsku bol s podporou nástroja predvstupovej pomoci nasadený styčný úradník Europolu, zatiaľ čo na akreditáciu styčného úradníka v Srbsku sa stále čaká.

Hlavná iniciatíva č. 3 – Podpora sociálneho a hospodárskeho rozvoja sa zameriava na stimulovanie pokroku pri realizácii regionálneho hospodárskeho priestoru, úpravu existujúcich investičných rámcov s cieľom zvýšiť prílev investícií do regiónu, strategickejšie využívanie programov hospodárskych reforiem, ako aj na podporu vzdelávania, trhu práce a reforiem sociálneho systému. Zasadnutie ministrov hospodárstva v Poznani v júli bolo dôležitým míľnikom v tejto prioritnej oblasti, najmä pokiaľ ide o realizáciu regionálneho hospodárskeho priestoru a iniciatív v oblasti odbornej prípravy, mobility študentov a uznávania kvalifikácií. V rámci prvého zasadnutia ministrov EÚ a západného Balkánu týkajúceho sa zamestnanosti a sociálnych vecí sa zohľadnil význam nového posilneného sociálneho rozmeru na západnom Balkáne so zvýšeným zameraním na reformy v oblasti zamestnanosti a sociálneho systému. V roku 2019 sa v Belehrade konalo aj ôsme výročné zasadnutie platformy západného Balkánu pre vzdelávanie a odbornú prípravu na ministerskej úrovni.

Komisia spolu s Radou pre regionálnu spoluprácu naďalej pomáhala pri vykonávaní viacročného akčného plánu pre regionálny hospodársky priestor. Napriek zložitej politickej klíme počas roka 2019 možno v tejto oblasti informovať o viacerých výsledkoch vrátane dohody o osvedčeniach o pôvode, prijatia stratégie a akčného plánu EÚ pre riadenie rizík v rámci CEFTA, prijatia dodatkového protokolu č. 6 o obchode a službách v rámci CEFTA, dohody o schválených hospodárskych subjektoch a pripravenosti začať rokovania o dodatkovom protokole č. 7 o mechanizme na urovnávanie obchodných sporov. Pod záštitou EÚ bola uverejnená správa Svetovej banky o diverzifikácii finančných trhov v danom regióne, ktorá poslúži ako východisko na vyvinutie ďalších krokov v tejto súvislosti.

V roku 2019 pokračoval rozvoj Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF), aj vďaka novým a predtým nečinným darcom, ktorí sa zapojili do fondu a príprav na intervencie v nových oblastiach, ako je napr. zelená agenda, sociálna infraštruktúra alebo digitálna agenda. Plne funkčný je aj regionálny systém záruky pre mladých ľudí vo výške 10 mil. EUR, ktorý je určený na podporu startupov a môže poskytnúť financovanie až do výšky 80 mil. EUR. Komisia takisto rozšírila svoju podporu vypracovávania stratégií na inteligentnú špecializáciu o západný Balkán, pričom Čierna Hora prijala prvú stratégiu na inteligentnú špecializáciu v roku 2019 a Srbsko začiatkom roka 2020.

V rámci podpory západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií zmobilizovalo balík vo výške 455 miliónov EUR na opätovné naštartovanie hospodárstva a zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie. Jeho súčasťou je balík špeciálnych opatrení vo výške 95 miliónov EUR vrátane navýšenia nástroja pre rozvoj podnikania a inovácie na západnom Balkáne (WB EDIF) v rozsahu 60 miliónov EUR, nadobudnutia nových akcií v rámci Európskeho fondu pre juhovýchodnú Európu (EFSE) a Fondu pre zelený rast v celkovej hodnote 20 miliónov EUR a príspevku vo výške 15 miliónov EUR do programu regionálnej konkurencieschopnosti pre západný Balkán v rámci EDIF na zvýšenie dostupnej likvidity potrebnej pre MSP na to, aby prežili túto krízu.

Balík zároveň zahŕňa presmerovanie záruk pre západný Balkán v sume 120 miliónov EUR, v rámci ktorého boli na jar 2020 udelené tri „špeciálne záruky prispôsobené na účel pandémie ochorenia COVID-19“ na podporu prístupu MSP k likvidite a zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie.

Okrem naliehavých potrieb likvidity pre MSP balík zároveň slúži na prípravu podmienok na fázu obnovy, keďže jeho súčasťou je príspevok EÚ vo výške 30 miliónov EUR do nového Fondu na inováciu podnikov II (ENIF II) a Fondu na rozširovanie podnikov II (ENEF II), aby sa zabezpečil prístup MSP k diverzifikovanému zdroju financovania a likvidity, ako aj príspevok vo výške 8 miliónov EUR do nástroja EFSE na vývoj určený na poskytnutie technickej pomoci s grantami pre MSP a podnikateľov.

Programy hospodárskych reforiem EÚ partnerov zo západného Balkánu sú teraz zosúladené s európskym semestrom a ich hodnotenie zo strany Komisie je analytickejšie a viac zamerané na identifikované kľúčové štrukturálne problémy jednotlivých hospodárstiev. Poskytuje sa aj technická pomoc v oblasti stanovovania nákladov a zostavovania rozpočtu štrukturálnych reforiem. Okrem toho sa zvýšila finančná podpora EÚ v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej inklúzie a zdravotníctva prostredníctvom viacerých nových programov bilaterálnej pomoci, ako aj schémy mobility pre tento región v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, s dvomi výzvami, ktoré boli zverejnené v rokoch 2019 a 2020. Projekty vybraté v rámci týchto výziev budú slúžiť na podporu medzinárodnej mobility zamestnancov a študentov OVP, ako aj budovania kapacít pre školy OVP. EÚ postupne zvyšuje podporu v rámci programu Erasmus+, ktorá sa v rokoch 2019 a 2020 v porovnaní s rokom 2018 zdvojnásobila.

Hlavná iniciatíva č. 4 – Zlepšenie prepojenosti sa zameriava na vybudovanie dopravných a energetických prepojení v regióne na účely uľahčenia obchodu a podpory hospodárskeho rastu. V tejto hlavnej iniciatíve sa počíta s takými opatreniami, ako je plánovanie a investovanie do infraštruktúry a vytvorenie vhodného regulačného prostredia pre regionálnu integráciu trhov. V rámci zasadnutia ministrov energetiky a životného prostredia v Podgorici vo februári 2019 všetci šiesti partneri zo západného Balkánu prijali vyhlásenie o prechode na čistú energiu. Z tohto vyhlásenia sa vychádzalo aj na samite v Poznani, kde sa partneri dohodli na presadzovaní ambicióznej zelenej agendy pre tento región, ktorá je teraz súčasťou hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán.

Pokiaľ ide o oblasť energetiky, Komisia pracuje na tom, aby bolo možné rozšíriť energetickú úniu EÚ na západný Balkán a vytvoriť jednotný regulačný priestor na základe Zmluvy o Energetickom spoločenstve. Na dosiahnutie ďalšieho pokroku v tejto oblasti bude potrebné túto zmluvu zmeniť a pokračovať v normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. V rámci ekologizácie energetiky v tomto regióne sa naďalej používa viacero finančných nástrojov vrátane Fondu pre zelený rast a regionálneho programu energetickej účinnosti.

V oblasti dopravy Komisia naďalej podporovala vykonávanie Zmluvy o Dopravnom spoločenstve a chod jeho sekretariátu. Sekretariát bol oficiálne uvedený do prevádzky v roku 2019 a stály riaditeľ bol vymenovaný v roku 2020. Dopravné spoločenstvo pokračovalo v sprostredkovávaní rokovaní o bilaterálnych dohodách týkajúcich sa integrácie 32 prioritných hraničných priechodov v regióne. Zároveň pripravilo akčný plán regionálnej stratégie v oblasti železničnej dopravy a akčný plán pre bezpečnosť cestnej premávky v regióne, pričom oba tieto plány boli schválené na samite v Poznani. Pri tejto príležitosti bola zároveň spustená grantová schéma v hodnote 15 miliónov EUR zameraná na bezpečnosť cestnej premávky.

Pokiaľ ide o investície do infraštruktúry, Investičný rámec pre západný Balkán podporoval aj v roku 2019 program v oblasti prepojenosti, pričom bol prijatý balík vo výške 180 miliónov EUR pre 8 nových projektov zameraných na prepojenosť v oblasti energetiky a dopravy, ktorý bol avizovaný na samite v Poznani. Od vzniku fondu WBIF podporila Komisia z tohto nástroja 39 prioritných projektov grantmi vo výške 880 mil. EUR, ktoré vďaka pákovému efektu zabezpečili vonkajšie investície vo výške 3,2 mld. EUR. Naplnenie pôvodného záväzku z roku 2015 vo výške 1 mld. EUR na vykonávanie programu v oblasti prepojenosti sa očakáva a plánuje do konca roka 2020.

Hlavná iniciatíva č. 5 – Digitálna agenda pre západný Balkán sa zameriava na budovanie digitálneho hospodárstva a digitálnej spoločnosti v regióne. Od jej spustenia v roku 2018 otvorila EÚ prístup partnerom zo západného Balkánu k európskym digitálnym fóram a skupinám. Partneri sú pozorovateľmi najmä v skupine európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby a skupine na vysokej úrovni pre digitálny jednotný trh, ako aj v Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie. Prebieha úsilie o ich zapojenie do činnosti Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA).

Hlavným úspechom v rámci agendy v roku 2019 bolo prijatie novej regionálnej dohody o roamingu, ktorá sa týka zrušenia roamingových poplatkov v rámci regiónu celého západného Balkánu, a nadobudnutie jej platnosti v júli 2019.

Komisia podporuje zavádzanie širokopásmového pripojenia v regióne. Od roku 2018 bolo na tieto účely schválených jedenásť grantov technickej pomoci pre päť prijímajúcich partnerov prostredníctvom WBIF zo súvisiaceho balíka vo výške 30 miliónov EUR avizovaného na samite v Sofii. Schválené granty slúžia na podporu prípravy projektov zavádzania širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach, vylepšovania digitálnej pripojiteľnosti obcí (napr. koncepty inteligentných miest) alebo hodnotenia potenciálu na vytvorenie vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry.

Prostredníctvom programu Nástroja na prepájanie Európy sa sprístupnil súbor všeobecných a opätovne použiteľných infraštruktúr digitálnych služieb, známych aj ako stavebné prvky, ktoré môžu partneri zo západného Balkánu opätovne použiť na zabezpečenie cezhraničných digitálnych infraštruktúr a služieb, čím sa zjednoduší poskytovanie cezhraničných a medziodvetvových digitálnych verejných služieb.

Napokon Komisia naďalej zapájala svojich partnerov aj do rozličných iniciatív Spoločenstva v oblasti digitálnych zručností, elektronických obstarávaní, elektronickej verejnej správy a elektronického zdravotníctva. K týmto iniciatívam patrí sieť úradov pre širokopásmové pripojenie, projekt stáží v rámci projektu „Digitálna príležitosť“, ambasádori Európskeho týždňa programovania, program ISA2, sieť „eZdravotníctvo“, Európska aliancia pre umelú inteligenciu a Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu.

Hlavná iniciatíva č. 6 – Podpora zmierenia a vytvárania dobrých susedských vzťahov sa zameriava na podporu udržateľného a trvalého mieru v regióne, pričom sa opiera o tri nosné témy: vyrovnanie sa s dedičstvom minulosti, obnovenie osobných kontaktov medzi komunitami a posilnenie spolupráce v oblastiach spoločného záujmu. Tieto otázky sú systematicky na programe zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín západného Balkánu, ako aj pravidelných zasadnutí na vysokej úrovni venovaných bilaterálnym otázkam.

Z hľadiska vyrovnania sa s dedičstvom minulosti Komisia aj naďalej podporuje činnosť Medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály a Špecializované komory Kosova na posilnenie boja proti beztrestnosti vojnových zločinov. V súčinnosti s Medzinárodnou komisiou pre nezvestné osoby a Medzinárodným výborom Červeného kríža podporuje Komisia snahy o vyriešenie zostávajúcich prípadov nezvestných osôb a uspokojenie potrieb ich rodín. Komisia zároveň spustila analýzu rozsahu pôsobnosti v súvislosti s nášľapnými mínami v regióne. Komisia pokračovala v aktívnej podpore zriaďovania regionálnej komisie pravdy v rámci príprav na samity v Londýne a Poznani, hoci pokrok v tejto oblasti sa zastavil. Komisia naďalej podporovala aj ďalšie iniciatívy občianskej spoločnosti na podporu zmierenia a výmeny medzi spoločenstvami v rôznych kľúčových oblastiach, ako sú napríklad médiá, ľudské práva a rodová rovnosť.

Komisia podporila viacero úspešných iniciatív v oblasti kultúry a športu slúžiacich na vytváranie kontaktov medzi ľuďmi a hospodársky rast, a to napríklad prostredníctvom platformy kultúrnej diplomacie, programu Európa pre občanov, akcie UNESCO proti obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, cielenej výzvy pre organizácie západného Balkánu v rámci programu Kreatívna Európa, ako aj účasti krajín západného Balkánu na Európskom týždni športu a pilotnom projekte zameranom na mobilitu v športe.

EÚ zároveň poskytuje finančnú pomoc Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO) na účely zbližovania mladých ľudí z regiónu. Spustená bola iniciatíva s názvom „Laboratórium pre mládež západného Balkánu“, ktorej cieľom je umožniť mladým ľuďom, aby sa podieľali na tvorbe politiky. V súčasnosti sa pripravuje aj program vnútroregionálnych školských výmen a v regióne sa obnoví program EÚ pre mladých odborníkov. Združenie absolventov západného Balkánu zorganizovalo svoje prvé valné zhromaždenie a vybralo prvé dve kolá miestnych projektov. A napokon program cezhraničnej spolupráce naďalej posilňoval spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, ako je cestovný ruch, zamestnanosť a pracovná mobilita a prírodné dedičstvo.

Komisia má v úmysle v roku 2020 naďalej nadväzovať na uvedené úspechy, aby sa zabezpečilo splnenie všetkých záväzkov zo stratégie pre západný Balkán. V prípade potreby budú na ich základe naplánované kroky v rámci paktu pre ekonomické investície a rozvoj na rok 2020. Pokračujúca angažovanosť a konštruktívna regionálna spolupráca s partermi zo západného Balkánu, ako aj členskými štátmi a ďalšími medzinárodnými inštitúciami budú zásadné pre splnenie týchto ambicióznych cieľov regionálnej spolupráce.

PRÍLOHA 3

Zdroj: Eurostat a štatistické orgány na západnom Balkáne a v Turecku

(1)

     COM(2020) 608 final.