a)

sociálny rozmer vzdelávania, ako sa uvádza v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, stanovuje, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce (1);

b)

cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 4 je zameraný na zabezpečenie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a na presadzovanie príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre všetkých. Ako sa uvádza v diskusnom dokumente Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, „všetko sa mení a týka sa to každého. Vzdelávanie, veda, technológia, výskum a inovácie sú predpokladom dosiahnutia udržateľného hospodárstva EÚ, ktoré spĺňa ciele trvalo udržateľného rozvoja“;

c)

Rada prijala 22. mája 2018 závery o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru (2), v ktorých uviedla, že európsky vzdelávací priestor by mal byť založený na nepretržitom procese celoživotného vzdelávania, pričom zdôraznila, že iniciatívy v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru by mali zahŕňať všetky úrovne a typy vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vzdelávania dospelých a odborného vzdelávania a prípravy;

d)

starnúca populácia v Európe, zvýšená dĺžka života v spoločnosti a potreba zlepšovať medzigeneračnú spoluprácu, zrýchľujúce sa zmeny na trhu práce, vznikajúce formy práce a prenikanie digitálnych technológií do všetkých aspektov každodenného života majú za následok rastúci dopyt po nových zručnostiach a vyššej úrovni zručností, znalostí a kompetencií; tým sa zvyšuje naliehavosť potreby zvyšovať úroveň zručností alebo rekvalifikovať všetkých ľudí, ktorí si nedokázali osvojiť základné zručnosti alebo nezískali kvalifikáciu, ktorá im zabezpečí zamestnateľnosť a aktívne občianstvo;

e)

vzhľadom na zásadnú transformáciu, ktorá v súčasnosti prebieha na trhoch práce, ešte viac vzrástol význam inkluzívneho a kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa poskytujú vo všetkých etapách života, pričom Únia čelí nevyhnutnosti zvyšovať úroveň zručností a rekvalifikovať, čo si vyžaduje strategické prístupy zamerané na celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností; niektoré údaje naznačujú, že už v roku 2022 bude potrebovať výrazné zvýšenie úrovne zručností a rekvalifikáciu 54 % všetkých zamestnancov (3);

f)

referenčná hodnota pre vzdelávanie dospelých v strategickom rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020 (ET 2020) v poslednom desaťročí v Únii stagnuje: v roku 2017 sa zúčastnilo na nejakej forme nedávnej vzdelávacej činnosti 10,9 % dospelých, pričom referenčná hodnota na rok 2020 predstavuje 15 % (4);

g)

v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra sa zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikácia a celoživotné vzdelávanie označili za kľúčovú výzvu, ktorou sa v budúcnosti budú musieť zaoberať rôzne členské štáty;

h)

v roku 2017 ukončilo v Únii formálne vzdelávanie pred dokončením vyššieho sekundárneho vzdelávania 61 miliónov dospelých vo veku od 25 do 64 rokov (5); zároveň podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, v roku 2017 dosiahol 10,6 % a blíži sa k dosiahnutiu cieľa stanoveného na rok 2020, čiže úrovni menej ako 10 %, medzi jednotlivými krajinami sú však výrazné rozdiely; 43 % obyvateľstva Únie má nedostatočnú úroveň digitálnych zručností a 17 % nemá vôbec žiadne (6); približne 20 % dospelej populácie v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na prieskume OECD zameranom na zručnosti dospelých (PIAAC) (7), má problémy so základnými zručnosťami, ako je gramotnosť a matematická gramotnosť. Potrebám týchto dospelých je preto naliehavo potrebné venovať pozornosť;

i)

neexistuje univerzálny model; zamestnaní, nezamestnaní a neaktívni ľudia a mnohé rôzne podskupiny majú osobitné potreby; posudzovaním a potvrdzovaním zručností a kompetencií migrantov a utečencov s legálnym pobytom a zvyšovaním úrovne ich zručností a ich rekvalifikáciou sa urýchli ich vstup na trh práce a ich hladká integrácia do nových komunít;

j)

investície do zvyšovania úrovne zručností a do rekvalifikácie môžu mať významný hospodársky vplyv, čo zahŕňa zvýšenie produktivity a hospodárskeho rastu; zvýšenie úrovne zručností a kompetencií obyvateľstva, ktoré je schopné stimulovať inováciu a technologický pokrok (8); rast daňových príjmov a zníženie verejných výdavkov v dôsledku zlepšenia zdravia, sociálneho a občianskeho zapojenia jednotlivcov a zníženia úrovne zapojenia do trestnej činnosti (9);

k)

v prípade jednotlivcov môže zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia viesť k zvýšenej zamestnateľnosti, vyšším príjmom, lepšiemu zdraviu a blahobytu, aktívnejšiemu občianstvu a sociálnemu začleneniu. Jednotlivci a zamestnávatelia však môžu mať ťažkosti s rozpoznávaním týchto účinkov, a preto nedostatočne investujú do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, čo si vyžaduje zavedenie správnych stimulov na zvýšenie povedomia a podnietenie k zapojeniu sa do ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy;

l)

na základe toho Rada 19. decembra 2016 prijala odporúčanie s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (ďalej len „odporúčanie“) (10), v ktorom sa vyzýva na strategický a koordinovaný prístup k vytvoreniu spoločných príležitostí na vzdelávanie pre 61 miliónov (11) dospelých v Únii, ktorí majú nízku úroveň zručností a/alebo nízku kvalifikáciu, s cieľom podporiť dospelých s nízkou úrovňou zručností a nízkou kvalifikáciou v záujme zlepšenia ich základných zručností, t. j. gramotnosti, matematickej gramotnosti a digitálnej kompetencie, a/alebo získania širšieho súboru zručností, znalostí a kompetencií a dosiahnutia pokroku smerom k vyššej kvalifikácii;

m)

v odporúčaní o cestách zvyšovania úrovne zručností sa členským štátom odporúča, aby dospelým s nízkou úrovňou zručností a/alebo nízkou kvalifikáciou poskytovali prístup k príležitostiam na zvyšovanie úrovne zručností, ktoré by boli súčasťou ľahko dostupnej cesty pozostávajúcej z troch krokov: posúdenie zručností v záujme identifikácie aktuálnych zručností a potreby ich zlepšovania; individualizovaná ponuka vzdelávania a mentorstva s cieľom umožniť im aktualizovať si zručnosti a odstrániť nedostatky; ako aj príležitosť získať potvrdenie a uznanie nadobudnutých zručností, znalostí a kompetencií s cieľom získať kvalifikáciu alebo prístup k zamestnaniu.

a)

v niektorých členských štátoch bolo prijatie odporúčania podnetom na vnútroštátnu diskusiu a kritické preskúmanie existujúcich programov;

b)

niektoré členské štáty zavádzajú do praxe nové politické programy na podporu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie dospelej populácie v súlade s cieľmi odporúčania;

c)

hoci väčšina oznámených opatrení sa zameriava na nezamestnaných dospelých, niektoré členské štáty sa zameriavajú aj na podporu zamestnaných pracovníkov s nízkou úrovňou zručností, ktorí predstavujú významnú časť cieľovej skupiny;

d)

mnohé členské štáty využívajú rôzne formy podpory, ktoré ponúkajú programy Únie.

a)

zaviedli udržateľné dlhodobé opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu dospelých ako súčasť širšieho strategického prístupu k celoživotnému rozvoju zručností;

b)

zaujali súdržný strategický prístup k poskytovaniu základných zručností pre dospelých s nízkou úrovňou zručností a/alebo nízkou kvalifikáciou založený na koordinácii a partnerstvách medzi všetkými príslušnými aktérmi v rámci komplexných stratégií alebo akčných plánov pre zručnosti;

c)

presadzovali partnerstvá zamerané na komplexný prístup so zapojením príslušných aktérov vrátane sociálnych partnerov z rôznych oblastí politiky (sociálne veci, zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava) s cieľom integrovať poskytovanie základných zručností s inými službami zameranými na dospelých s nízkou úrovňou zručností a/alebo nízkou kvalifikáciou;

d)

zvyšovali povedomie zamestnávateľov, najmä MSP, o význame zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a o dostupných mechanizmoch podpory rozvoja zručností dospelých a nabádali ich k tomu, aby propagovali a ponúkali svojim zamestnancom príležitosti na odbornú prípravu;

e)

zameriavali poskytovanie vzdelávania a odbornej prípravy osobitne na pomoc pri získaní aspoň minimálnej úrovne troch základných zručností, konkrétne gramotnosti, matematickej gramotnosti a digitálnej kompetencie, ako aj ďalších kľúčových kompetencií, ktoré sú dôležité pre aktívnu účasť na živote udržateľnej spoločnosti a pre získanie udržateľného zamestnania;

f)

v prípade potreby zabezpečili, aby takéto poskytovanie vzdelávania a odbornej prípravy pozostávalo z troch krokov: posudzovanie zručností, individualizovaná a flexibilná ponuka vzdelávania a potvrdzovanie a uznávanie zručností, znalostí a kompetencií;

g)

ponúkali príležitosti na vzdelávanie, ktoré sú konkrétne prispôsobené individuálnym vzdelávacím potrebám príjemcov určeným pri posudzovaní zručností a vychádzajú z informácií o príležitostiach na trhu práce;

h)

prijímali opatrenia v oblasti osvety, zvyšovania povedomia, usmerňovania a podpory vrátane stimulov na zabezpečenie úspešného využívania iniciatívy;

i)

zvážili vytvorenie synergií medzi účinnými politikami a opatreniami na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a na zníženie podielu dospelých s nízkou úrovňou zručností a/alebo nízkou kvalifikáciou, napríklad medzi opatreniami v rámci záruky pre mladých ľudí a v rámci ciest zvyšovania úrovne zručností;

j)

vyhodnotili vplyv svojich opatrení na pokrok cieľovej skupiny smerom k dosiahnutiu zručností a kvalifikácií stanovených v odporúčaní.

a)

naďalej podporovala vykonávanie odporúčania o cestách zvyšovania úrovne zručností, a to aj prostredníctvom vzájomného učenia sa medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami a prostredníctvom cielených výziev na predkladanie návrhov zameraných najmä na pomoc členským štátom pri riešení problémov uvedených v hodnotiacej správe, a aby preskúmala potenciál posilnenej a inovačnej úlohy národných koordinátorov vzdelávania dospelých;

b)

uľahčovala medzisektorovú spoluprácu a koordináciu na európskej úrovni prostredníctvom prepojenia s inými iniciatívami a prostredníctvom programov Únie v oblasti financovania, ako aj výmenu osvedčených postupov prostredníctvom organizovaných činností vzájomného učenia sa a prostredníctvom nástrojov, ako je Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe (EPALE) a/alebo Europass;

c)

pri formulovaní návrhov politík, okrem iného v súvislosti s rámcom pre spoluprácu po roku 2020, zohľadňovala aj dlhodobú výzvu vzdelávania dospelých a otázku dospelých so zastaranými alebo slabými zručnosťami alebo kvalifikáciami, ktorí potrebujú prístup k cestám zvyšovania úrovne zručností;

d)

spolupracovala s orgánmi Únie (Cedefop, ETF) a medzinárodnými organizáciami, ako sú OECD, OSN a Unesco, a využívala ich odborné znalosti s cieľom riešiť výzvy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, a to aj prostredníctvom príslušného výskumu a analýz so zameraním na vzdelávanie dospelých a posudzovanie zručností (napr. PIAAC).