EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 5. 2019

COM(2019) 242 final

2019/0116(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Rade ministrov AKT – EÚ, pokiaľ ide o delegovanie právomocí na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, pokiaľ ide o rozhodnutie prijať prechodné opatrenia na predĺženie dohody o partnerstve AKT – EÚ

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Platnosť Dohody o partnerstve medzi EÚ a skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) 1 , ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000, uplynie 29. februára 2020. Tento návrh Komisie sa týka rozhodnutia Rady o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Rade ministrov AKT – EÚ v súvislosti s plánovaným prijatím rozhodnutia o delegovaní právomocí na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, pokiaľ ide o možné uplatňovanie prechodných opatrení v záujme predĺženia dohody o partnerstve AKT – EÚ.

2.Kontext návrhu

2.1.Dohoda o partnerstve z Cotonou

Dohoda o partnerstve z Cotonou (ďalej len „dohoda“) je od roku 2000 rámcom pre vzťahy EÚ so 79 krajinami AKT. Dohoda bola uzatvorená na obdobie 20 rokov, od 1. marca 2000 do 29. februára 2020. Následne bola v rokoch 2005 a 2010 revidovaná.

2.2.Rada ministrov AKT – EÚ

Rada ministrov AKT – EÚ je orgánom na úrovni ministrov, ktorý je zriadený na základe dohody (článok 15 dohody). Tvoria ju na jednej strane členovia Rady Európskej únie a členovia Európskej komisie a na druhej strane členovia vlády každého štátu AKT.

Úrad predsedu Rady ministrov AKT – EÚ zastávajú striedavo člen Rady Európskej únie a člen vlády štátu AKT. Rada ministrov AKT – EÚ zasadá spravidla raz ročne z iniciatívy predsedu, inak kedykoľvek je to nevyhnutné, vo forme a zemepisnom zložení primeranom otázkam, ktoré sa majú riešiť.

Funkciou Rady ministrov AKT – EÚ je okrem iného 2 prijímať rozhodnutia potrebné na realizáciu a vykonávanie dohody.

Rada ministrov AKT – EÚ prijíma svoje rozhodnutia spoločnou dohodou zmluvných strán. Na to, aby boli rozhodnutia platné,

–musí byť prítomná polovica členov Rady Európskej únie (t. j. 14 ministrov členských štátov EÚ),

–jeden člen Komisie a

–dve tretiny členov zastupujúcich vlády štátov AKT

(t. j. členovia vlád z 55 rôznych štátov AKT). Ktorýkoľvek z členov Rady ministrov AKT – EÚ, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. Zástupca vykonáva všetky práva takéhoto člena (článok 15 ods. 3 Dohody z Cotonou).

Podľa článku 15 ods. 4 dohody môže Rada ministrov AKT – EÚ delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov. Rada ministrov AKT – EÚ môže právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, delegovať. Toto delegovanie právomocí sa musí uskutočniť vo forme rozhodnutia Rady ministrov AKT – EÚ.

2.3.Výbor veľvyslancov AKT – EÚ

Výbor veľvyslancov AKT – EÚ sa stanovuje v článku 16 Dohody z Cotonou. Tento výbor pozostáva na jednej strane zo stáleho predstaviteľa každého členského štátu EÚ a zástupcu Komisie a na druhej strane z vedúceho misie každého štátu AKT pri EÚ. Úrad predsedu Výboru veľvyslancov AKT – EÚ zastáva striedavo stály predstaviteľ členského štátu určený Úniou a vedúci misie zastupujúcej štát AKT určený štátmi AKT.

Výbor veľvyslancov AKT – EÚ pomáha Rade ministrov AKT – EÚ pri plnení jej úloh a realizuje každý touto radou zverený mandát (článok 16 ods. 2 Dohody z Cotonou). V tejto súvislosti môže v rámci mandátu, ktorý naň preniesla Rada ministrov AKT – EÚ, prijímať rozhodnutia záväzné pre zmluvné strany.

Výbor veľvyslancov AKT – EÚ takisto monitoruje aj vykonávanie uvedenej dohody a pokrok v dosahovaní cieľov v nej stanovených. Tento výbor zasadá pravidelne, najmä kvôli príprave zasadaní Rady ministrov AKT – EÚ, a inak kedykoľvek je to potrebné.

2.4.Prechodné opatrenia

Platnosť Dohody o partnerstve z Cotonou uplynie 29. februára 2020. V súlade s článkom 95 ods. 4 prvým pododsekom tejto dohody sa v septembri 2018 začali rokovania o novej dohode o partnerstve AKT – EÚ. Pre prípad, že nová dohoda nebude pripravená na uplatňovanie do uvedeného dátumu uplynutia platnosti, musia byť prijaté opatrenia, aby sa zabránilo právnemu vákuu vo vzťahoch medzi EÚ a AKT.

Článok 95 ods. 4 druhý pododsek Dohody z Cotonou ustanovuje: „Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť požadované až do vstupu novej dohody do platnosti.“ Podľa článku 95 ods. 4 druhého pododseku Dohody z Cotonou sa môžu uplatniť prechodné opatrenia s cieľom predĺžiť jej uplatniteľnosť ako celku, resp. jej častí, do dátumu uplatňovania novej dohody (predbežného vykonávania alebo nadobudnutia platnosti dohody po jej ratifikácii všetkými zmluvnými stranami).

V záujme zachovania právnej kontinuity s krajinami AKT v prípade, že sa nová dohoda nestane uplatniteľnou pred uplynutím platnosti súčasného právneho rámca, je potrebné prijať prechodné opatrenia s cieľom predĺžiť uplatňovanie súčasnej dohody.

Rozhodnutie o prechodných opatreniach (t. j. ktoré časti dohody sa majú uplatňovať počas prechodného obdobia a dokedy) môže prijať buď samotná Rada ministrov AKT – EÚ, alebo táto rada môže delegovať právomoc prijímať takéto rozhodnutia na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ.

2.5.Pripravovaný akt Rady ministrov AKT – EÚ

Rada ministrov AKT – EÚ v zmysle svojho rokovacieho poriadku zasadá raz ročne. 44. zasadnutie Rady ministrov AKT – EÚ sa má uskutočniť 23. – 24. mája 2019 v Bruseli. Keďže o obsahu a načasovaní prechodných opatrení sa s krajinami AKT nediskutovalo, nie je možné, aby Rada ministrov AKT – EÚ prijala prechodné opatrenia.

Keďže pred skončením platnosti dohody nie sú naplánované žiadne ďalšie zasadnutia Rady ministrov AKT – EÚ, je potrebné, aby sa rozhodnutie o prijatí prechodných opatrení podľa článku 95 ods. 4 Dohody z Cotonou delegovalo na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ. Výbor veľvyslancov AKT – EÚ môže zabezpečiť, aby sa rozhodnutie o prechodných opatreniach prijalo včas.

Rada ministrov AKT — EÚ preto počas svojho 44. zasadnutia prijme rozhodnutie delegovať právomoc prijímať prechodné opatrenia na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ (ďalej len „pripravovaný akt“).

Účelom pripravovaného aktu je delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, pokiaľ ide o rozhodnutie o uplatnení prechodných opatrení v súlade s článkom 15 ods. 4 Dohody z Cotonou, v ktorom sa stanovuje: „Rada ministrov môže delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov“. Pripravovaný akt sa stane záväzným pre zmluvné strany.

Ak zmluvné strany určia obsah a trvanie prechodných opatrení, Výbor veľvyslancov AKT – EÚ uplatní svoje delegované právomoci a prijme rozhodnutie o prechodných opatreniach v zmysle článku 95 ods. 4 Dohody z Cotonou. S cieľom pripraviť toto rozhodnutie Výboru veľvyslancov AKT – EÚ by sa na vymedzenie pozície Únie vyžadovalo iné rozhodnutie Rady podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ.

3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je navrhovaná pozícia Únie prijať na 44. zasadnutí Rady ministrov AKT – EÚ pripravovaný akt, a teda poveriť Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, aby prijal rozhodnutie o prechodných opatreniach podľa článku 95 ods. 4 Dohody z Cotonou.

4.Právny základ

4.1.Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“ 3 .

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Rada ministrov AKT – EÚ je orgánom zriadeným dohodou, konkrétne článkom 15 ods. 1 Dohody o partnerstve AKT – EÚ, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000.

Akt, ktorý má Rada ministrov AKT – EÚ prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami. Pripravovaný akt bude záväzný podľa medzinárodného práva v súlade s článkom 15 ods. 3 dohody.

Pripravovaným aktom sa nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec dohody.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka sú len vedľajšie, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo hlavná alebo prevažujúca zložka.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa vo všeobecnosti týka fungovania medzinárodných orgánov zriadených na základe Dohody z Cotonou a jej fungovania ako celku (cieľom je potenciálne predĺžiť jej uplatňovanie po uplynutí predpokladaného dátumu skončenia platnosti). Hmotnoprávny základ rozhodnutia Rady sa musí stanoviť na základe Dohody z Cotonou ako celku 4 .

Dohoda z Cotonou bola uzatvorená ako dohoda o pridružení, a teda vychádzala z článku 310 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý je ekvivalentom článku 217 ZFEÚ. Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 217 ZFEÚ.

4.3.Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 217 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

2019/0116 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Rade ministrov AKT – EÚ, pokiaľ ide o delegovanie právomocí na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, pokiaľ ide o rozhodnutie prijať prechodné opatrenia na predĺženie dohody o partnerstve AKT – EÚ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 217 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (ďalej len „dohoda o partnerstve AKT – EÚ“) 5 bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000. Dohoda o partnerstve AKT – EÚ nadobudla platnosť 1. apríla 2003 a má sa uplatňovať do 29. februára 2020.

(2)V súlade s článkom 95 ods. 4 prvým pododsekom dohody o partnerstve AKT – EÚ sa v septembri 2018 začali rokovania o novej dohode o partnerstve AKT – EÚ. V prípade, že nová dohoda nebude pripravená na uplatňovanie do dátumu uplynutia platnosti súčasného právneho rámca, je potrebné prijať prechodné opatrenia s cieľom predĺžiť uplatňovanie súčasnej dohody.

(3)V článku 95 ods. 4 druhom pododseku dohody o partnerstve AKT – EÚ sa ustanovuje, že Rada ministrov prijme prechodné opatrenia s cieľom predĺžiť uplatniteľnosť celej dohody o partnerstve AKT – EÚ alebo jej častí do začatia predbežného uplatňovania novej dohody alebo nadobudnutia platnosti novej dohody.

(4)Podľa článku 15 ods. 4 dohody o partnerstve AKT – EÚ môže Rada ministrov AKT – EÚ prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ vrátane právomoci prijať rozhodnutie o prechodných opatreniach.

(5)Rada ministrov AKT – EÚ má mať svoje každoročné riadne zasadnutie 23. – 24. mája 2019 v Bruseli. Prechodné opatrenia neboli dohodnuté, a preto nemôžu byť prijaté Radou ministrov AKT – EÚ na jej riadnom zasadnutí. Keďže pred skončením platnosti dohody o partnerstve AKT – EÚ nie sú naplánované žiadne ďalšie zasadnutia Rady ministrov AKT – EÚ, a v záujme včasného prijatia rozhodnutia o prechodných opatreniach, je potrebné, aby sa rozhodnutie o prijatí prechodných opatrení podľa článku 95 ods. 4 dohody o partnerstve AKT – EÚ delegovalo na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ.

(6)Rada ministrov AKT — EÚ počas svojho 44. zasadnutia prijme rozhodnutie delegujúce právomoc prijímať prechodné opatrenia na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ (ďalej len „pripravovaný akt“).

(7)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Rade ministrov AKT –EÚ, keďže pripravovaný akt bude pre Úniu záväzný.

(8)V tomto rozhodnutí by sa mala stanoviť pozícia Únie, pokiaľ ide o schválenie pripravovaného aktu v Rade ministrov AKT – EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať na 44. zasadnutí Rady ministrov AKT – EÚ, je schváliť v súlade s článkom 15 ods. 4 dohody o partnerstve AKT – EÚ delegovanie právomocí na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, pokiaľ ide o rozhodnutie v súlade s článkom 95 ods. 4 dohody o partnerstve AKT – EÚ prijať akékoľvek prechodné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné až do nadobudnutia platnosti novej dohody.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

(1)    Rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktoré sa týka uzatvorenia Dohody o partnerstve medzi skupinou štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej v Cotonou 23. júna 2000 (Ú. v. EÚ L 65, 8.3.2003, s. 27).

(2)    Podľa článku 15 ods. 2 dohody Rada ministrov AKT – EÚ: a) vedie politický dialóg; b) prijíma politické usmernenia a rozhodnutia nevyhnutné na vykonanie ustanovení tejto dohody, najmä pokiaľ ide o rozvojové stratégie v konkrétnych oblastiach stanovených v tejto dohode, alebo v inej oblasti, ak sa ukáže ako relevantná, a pokiaľ ide o postupy; c) preskúmava a rieši každú otázku, ktorá by mohla obmedzovať účinné a efektívne vykonávanie tejto dohody alebo predstavovať prekážku dosiahnutia jej cieľov; d) zabezpečuje hladké fungovanie konzultačných mechanizmov.

(3)    Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.

(4)    Pozri najmä rozsudok vo veci C-244/17 Komisia/Rada („Kazachstan“) [ECLI:EU:C:2018:662], s. 40 a v ňom uvedenú judikatúru.

(5)    Dohoda (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3) zmenená dohodou podpísanou v Luxemburgu 25. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27) a dohodou podpísanou v Ouagadougou 22. júna 2010 (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3).