Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Miestne a regionálne samosprávy v stálom dialógu s občanmi

(2020/C 440/09)

Spravodajca: Declan McDONNELL (IE/EA), poslanec mestského zastupiteľstva v Galway Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa v máji 2019: príprava na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie v čoraz neistejšom svete. Príspevok Európskej komisie na neformálne stretnutie lídrov EÚ27 v Sibiu (Rumunsko) 9. mája 2019 COM(2019) 218 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Preambula

1.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité pochopiť vnímanie a očakávania občanov a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv týkajúce sa EÚ a podávať o nich správy, ukotviť politiky EÚ na miestnej úrovni, aby mali vplyv na život ľudí, a budovať našu Úniu zdola nahor, ako sa uvádza v stanovisku výboru Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu (1); domnieva sa, že cesta vpred pre demokratické oživenie EÚ musí vychádzať z činnosti na miestnej úrovni v rámci súčasných opatrení aj nad ich rámec;

2.

sa domnieva, že komunikačné kanály a nástroje účasti smerujúce zdola nahor dopĺňajú a posilňujú zastupiteľskú demokraciu a zároveň podporujú aktívnu subsidiaritu tým, že sa občanom poskytne väčší priestor na vyjadrenie aj mimo volieb a v medzivolebnom období. Je presvedčený, že transparentná, seriózna a relevantná účasť verejnosti si vyžaduje spoločnú úlohu, a teda konkrétnu účasť občanov na rozhodovacom procese, a nazdáva sa, že výlučne formálna komunikácia je v tomto prípade značne nepostačujúca. Skutočnou účasťou sa zvyšuje legitímnosť a efektívnosť zastupiteľskej demokracie, a to 1. zintenzívnením komunikácie na predchádzanie konfliktom; 2. umožnením dosiahnutia konsenzu a predovšetkým 3. posilnením účinku prijatých rozhodnutí a vysvetlením odôvodnenia rozhodnutí;

3.

súhlasí s názormi vyjadrenými v príspevku Európskej komisie na neformálne stretnutie lídrov EÚ27 v Sibiu (2), najmä s celou úvahou o výzvach v oblasti komunikácie vrátane fragmentácie a dezinformácií. Uvedomuje si, že komunikácia je predpokladom na to, aby mohli občania prijímať informované rozhodnutia a naplno sa zúčastňovať na demokracii EÚ;

4.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie sa musia zaviazať k užšej spolupráci s občanmi, aby im umožnili lepšie pochopiť proces tvorby európskej politiky, zlepšili jeho efektívnosť a účinnosť a vyhli sa skratkám, ktoré ponúka populizmus a ktoré nevyhnutne narúšajú riadne fungovanie demokracie;

5.

vyjadruje odhodlanie otvoriť obojsmerné komunikačné kanály medzi európskymi inštitúciami a európskymi občanmi, so zameraním na každodenné problémy ľudí a na podporu zapojenia občanov do tvorby európskej politiky. Pandémia COVID-19 ešte viac poukázala na potrebu komunikačného kanála, ktorý by ostal funkčný napriek krízovým situáciám a najmä počas nich;

6.

uznáva, že pandémia COVID-19 podporila využívanie digitálnych médií a online konferenčných systémov a vidí príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia, pokiaľ ide o občiansku účasť v čase krízy. V uplynulých mesiacoch sa občianska účasť presunula na digitálne fóra a konferencie, ktoré občanom pomohli rýchlejšie, rozsiahlejšie a inkluzívnejšie sa zapojiť do rozhodovacieho procesu;

7.

víta blížiacu sa Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE) a podporuje výzvu Európskeho parlamentu, uvedenú v jeho uznesení z 18. júna 2020, aby sa do mandátu konferencie zahrnul záväzok týkajúci sa zmysluplných následných opatrení a zmysluplného priameho zapojenia občanov, a jeho pozíciu, že „priame zapojenie občanov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a volených zástupcov [musí byť] aj naďalej prioritou konferencie“;

8.

zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy by nemala byť len jednorazovým procesom s pevne stanoveným trvaním, ale príležitosťou na opätovné premyslenie a reformu spôsobu, akým EÚ funguje a je vnímaná svojimi občanmi; preto si želá navrhnúť mechanizmus stáleho dialógu s občanmi, ktorý možno odskúšať počas konferencie, ale ktorého cieľom by bolo zaviesť dlhodobý štrukturálny mechanizmus pre účasť občanov na tvorbe politiky EÚ vedený miestnymi a regionálnymi samosprávami ako úrovňou verejnej správy, ktorá je najbližšie občanom, a vrátane jasného mechanizmu spätnej väzby;

9.

opakuje svoju výzvu Komisii, vyjadrenú vo svojom uznesení v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2021 (3), aby „spolupracovala s VR pri vývoji pilotného modelu stáleho a štruktúrovaného dialógu s občanmi prostredníctvom miestnych a regionálnych samospráv, ktorý umožní obojsmerný proces komunikácie medzi občanmi a inštitúciami EÚ a ktorý by neskôr mohol z dlhodobého hľadiska slúžiť na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ“;

10.

trvá na tom, že vo všetkých verejných konzultáciách týkajúcich sa dialógov s občanmi by sa mala zabezpečiť maximálna pluralita. Zdôrazňuje, že to znamená, že všetky programy, zoznamy rečníkov, panely, literatúra a dokumenty musia byť vyvážené, pričom sa musí zabezpečiť, aby bolo prezentované široké spektrum názorov, ktoré by odrážalo rozmanitosť postojov v Európe s cieľom podnietiť rozsiahlu diskusiu. Zdôrazňuje, že výber účastníkov pre všetky takéto stretnutia sa musí uskutočňovať úplne nezávisle a bez akýchkoľvek politických zásahov;

Miestne a regionálne samosprávy ako prostredníci medzi občanmi a inštitúciami EÚ

11.

stotožňuje sa s obavami, že európske inštitúcie sa môžu zdať fyzicky a – ešte viac – kultúrne vzdialené od každodenného života európskych občanov; vyzýva zastupiteľské inštitúcie ako regionálne a miestne samosprávy, najmä tie, ktoré sa v súčasnosti nezúčastňujú na mechanizmoch zapájania občanov, aby zohrávali aktívnu úlohu pri vytváraní účinných a užitočných komunikačných kanálov s občanmi na navrhovanie a vykonávanie politík EÚ vychádzajúcich z požiadaviek občanov. Musí sa to uskutočniť tak, aby to občania dokázali časovo zvládnuť a videli konkrétne výsledky;

12.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy z celej EÚ, aby zohrávali ústrednú úlohu v oblasti informovania občanov o EÚ a nabádali občanov, aby sa aktívne podieľali na participatívnej demokracii. Uznáva sa, že občania sa môžu zapájať, len ak sa využívajú inovatívne metódy a ak sú občania plne informovaní o dôsledkoch rozvoja politík a/alebo rozhodnutí o financovaní pre ich miestnu oblasť. Podporuje sa využívanie digitálnych technológií a sociálnych médií, ako aj práca s dobrovoľníckymi organizáciami. Upriamuje pozornosť na úspešné prístupy k náboru, napríklad v prípade náhodne vybraných občanov, či už telefonicky, na základe registra obyvateľov alebo metódou návštev „od dverí k dverám“ s cieľom osloviť oveľa širšiu prierezovú vzorku obyvateľstva;

Sieť CitizEN – sieť na zapájanie občanov v rámci EÚ – ekosystém účasti občanov

13.

navrhuje zriadiť celoeurópsku sieť založenú na dobrovoľnej účasti – CitizEN –, ktorá by pôsobila ako centrálny zdroj pre stratégie, metodiky a nástroje a komunikovala priamo aj nepriamo prostredníctvom existujúcich iniciatív s občanmi v EÚ o európskych otázkach a ich dosahu na ľudí;

14.

uznáva však, že vo väčšine členských štátov a regiónov existuje mnoho aktívnych poradných a participatívnych mechanizmov, a preto navrhuje, aby sieť CitizEN vzala na vedomie osvedčené postupy, ktoré už existujú, a stavala na nich. Sieť by tak uľahčila medziregionálny dialóg a konzistentnosť medzi inštitúciami v záujme zabezpečenia koherentného prístupu pri súčasnom rešpektovaní rozmanitosti prístupov v rôznych politických a sociálnych realitách;

15.

vyzýva na to, aby sa do siete začlenili členské organizácie na úrovni regiónov (najmä NUTS2, ale aj NUTS1 alebo NUTS3 v závislosti od vnútroštátnych organizácií) a miest, ktoré už vykonávajú činnosti v oblasti zapájania občanov, ako aj dobrovoľnícke organizácie aktívne na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré zahŕňajú široké spektrum záujmov;

16.

očakáva, že sieť bude mať tri ciele: 1. posilňovať interakciu medzi európskymi inštitúciami a občanmi prostredníctvom priamych metód na zapájanie na miestnej a regionálnej úrovni; 2. poskytovať príklady metód účasti, ktoré možno použiť formálne aj neformálne; a 3. slúžiť ako databáza informácií a výmeny najlepších postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych iniciatív účasti z celej Európskej únie;

17.

je ochotný navrhnúť súbor spoločných zásad pre sieť, ktoré nie sú záväzné, ale slúžia ako usmernenia pre osvedčené postupy, na vybudovanie spoločného prístupu (pri súčasnom uznaní rôznych metód) a na vytvorenie súboru minimálnych noriem pre zúčastnené organizácie;

18.

navrhuje, aby bola sieť organizovaná s tematickými pracovnými skupinami, ktoré budú tvoriť členské organizácie na základe niekoľkých ústredných tém (ako sú participatívne zostavovanie rozpočtu, digitálne občianstvo, inkluzívnosť v zapájaní občanov), ako aj tematických otázok ako zmena klímy, sociálna súdržnosť, životné prostredie, šport, kultúra, mládež, vzdelávanie, mestské a vidiecke organizácie a umenie;

19.

navrhuje, aby sieť určila, koordinovala a zaviedla spoločnú stratégiu odbornej prípravy týkajúcu sa účasti občanov. Miestne a regionálne samosprávy, ako aj verejné a súkromné subjekty sa budú nabádať, aby sa zúčastňovali na iniciatívach v oblasti odbornej prípravy, s cieľom umožniť štátnym úradníkom a miestnym predstaviteľom plne spolupracovať s občanmi a prispievať k využívaniu obrovského potenciálu účasti občanov. Bude takisto dôležité spolupracovať so školami a vzdelávacími inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby sa aktívne európske občianstvo stalo súčasťou učebných osnov v EÚ;

20.

je ochotný zaujať vedúce miesto, v spolupráci so všetkými ostatnými európskymi inštitúciami, pri navrhovaní, vykonávaní a správe siete, pri úsilí presadzovať spoločnú pracovnú metodiku a zavádzanie nástrojov účasti (diskusné postupy, občianske iniciatívy, participatívne zostavovanie rozpočtu, postupy crowdsourcingu zo strany správnych orgánov, tzv. mini-verejnosti atď.) vrátane spoločnej digitálnej platformy, ktorú možno použiť na spravovanie príkladov najlepších postupov, ktoré sa získajú z rôznych členských štátov;

21.

požaduje vyčlenenie zdrojov na prevádzku siete na ohraničené časové obdobie, pričom sieť by sa usilovala o trvalé financovanie alebo technickú pomoc z programov financovania EÚ;

22.

očakáva, že sieť bude podporovať a väčšmi zviditeľní postupy zapájania občanov zúčastnených regiónov, čo by malo zase zabezpečiť vyššie úrovne aktívnej účasti;

23.

navrhuje, že sieť by mohla pomáhať organizáciám zabezpečiť budovanie dôvery občanov, aby dostávali spätnú väzbu o vplyve ich činnosti pri formovaní politiky EÚ; preto by navrhoval, aby Výbor regiónov konal ako prostredník medzi sieťou, jej členmi a inštitúciami EÚ a slúžil ako obojsmerný kanál;

24.

navrhuje, aby sa táto sieť spustila počas Konferencie o budúcnosti Európy, vďaka čomu by sa stala stabilnou a trvalou infraštruktúrou schopnou pokračovať v práci v nadväznosti na konferenciu, a s cieľom zabezpečiť, aby boli občania dobre informovaní a mohli sa zapájať do fáz monitorovania, hodnotenia a posudzovania Konferencie o budúcnosti Európy;

Ekosystém pre účasť občanov

25.

domnieva sa, že všetky členské organizácie v sieti, ako aj miestne a regionálne samosprávy by mali vyvinúť úsilie na interakciu s občanmi neformálnym aj informálnym spôsobom, využitím nekonvenčných priestorov (ako sú športové kluby) a postupov na zvýšenie účasti; ďalej by mali navrhnúť prostriedky na podporu účasti, ktoré by umožňovali „ísť tam, kde sa schádzajú občania“ namiesto „žiadania, aby prišli oni“, a umožniť prispôsobenie neformálnej účasti formálnej tvorbe politiky; vypracovať stratégie zamerané na to, aby sa inštitúcie zapájali do neformálnych systémov bez toho, aby ich ohrozovali alebo im odobrali ich prirodzený charakter. Takéto prostriedky a stratégie môžu prispievať k novému súboru nástrojov účasti – od aktívneho sledovania názorov v sociálnych médiách cez metodiku sociálnej inovácie až po živé laboratóriá demokratického experimentovania. Je to osobitne dôležité pre občanov, ktorí sú nedostatočne zastúpení v demokratických inštitúciách (etnické menšiny, osoby s postihnutím, mladí ľudia, starší ľudia);

26.

preto očakáva, že tento ekosystém metód účasti by sa neprestajne snažil dopĺňať inštitucionálne oficiálne komunikačné kanály a zastúpenie európskych demokratických inštitúcií. Jeho cieľom by nebolo nahrádzať zastupiteľskú demokraciu, ale skôr ju obohatiť o nástroje a prostriedky poradnej a niekedy aj priamej demokracie;

27.

zdôrazňuje, že občania smerujú k novým formátom politickej angažovanosti, a to technopolitike, ktorú priniesli digitálne technológie a otvorené údaje. Tým sa umožňuje dosiahnuť účasť v neformálnych priestoroch a mimo bežných formalizovaných prostredí. Tieto nové prostriedky zapájania by politické inštitúcie mali využiť na podporu ekosystému zapojenia;

28.

domnieva sa, že využívanie online platforiem je kľúčové z hľadiska riadenia druhov metód účasti, v úsilí umožniť účastníkom z celej EÚ bez ohľadu na sociálny pôvod zapojiť sa do diskusií a zabezpečiť vysledovateľnosť a demokratickú kontrolu týchto návrhov jednoduchým a prístupným spôsobom. Digitálne technológie by mali dopĺňať metódy osobnej účasti a mali by sa používať na podporu účasti v prípade občanov, ktorí sa necítia zastúpení organizáciami občianskej spoločnosti, alebo občanov, ktorí sa zvyčajne nezapájajú prostredníctvom tradičných nástrojov účasti;

29.

domnieva sa, že v tomto ekosystéme účasti by sa malo počítať s jednoznačnou podporou verejnej správy na všetkých úrovniach, no takisto by mal byť dostatočne pružný, aby mohol podporovať nové a inovatívne spôsoby zapájania občanov, pričom by sa dali využívať nástroje digitálnych technológií umožňujúce viesť viacjazyčný dialóg s občanmi;

30.

očakáva nadnárodnú solidaritu v oblasti účasti občanov zo strany rozvinutejších regiónov, ktoré by svojimi znalosťami a iniciatívami pomáhali menej rozvinutým regiónom pri zapájaní sa do celoeurópskeho ekosystému. Takisto očakáva, že v tomto ekosystéme EÚ by sa rešpektovala autonómia členských štátov, regiónov a miest, pričom by musel byť dostatočne flexibilný, aby sa dokázal prispôsobiť kultúrnym, sociálnym a politickým potrebám a prioritám;

Dialógy s občanmi počas Konferencie o budúcnosti Európy

31.

požaduje, aby sa informačné a komunikačné stratégie a stratégie v oblasti účasti medzi európskymi inštitúciami a občanmi počas Konferencie o budúcnosti Európy realizovali prostredníctvom príslušných miestnych a regionálnych zastupiteľských orgánov v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti;

32.

nabáda regionálne a miestne organizácie, aby na svojej úrovni zaviedli počas Konferencie o budúcnosti Európy participatívne postupy a využívali pri tom kombináciu rôznych foriem otvorených diskusných postupov. Návrhy a výsledky diskusných postupov sa potom môžu zhrnúť a zahrnúť do príspevku Výboru regiónov pre Konferenciu o budúcnosti Európy. Tieto návrhy a výsledky tiež môžu pomôcť vybudovať databázu poznatkov a skúseností siete pri komunikácii s občanmi;

33.

podporuje nadnárodnú občiansku účasť v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, keďže táto diskusia musí mať cezhraničný a celoeurópsky rozmer. Vyžaduje si to fórum občanov z celej Európy, ktoré by v záujme riešenia spoločných problémov pôsobilo na nadnárodnej úrovni;

Smerom k novému prístupu k tvorbe politiky a rozhodovaniu

34.

je vskutku presvedčený o tom, že otvorená verejná správa je jednou z odpovedí na krízu demokratických inštitúcií, a to prostredníctvom zvyšovania účasti občanov a rozvíjania ich potenciálu pri tvorbe aktívnej politiky;

35.

domnieva sa, že nevyhnutným predpokladom na vybudovanie dôvery je transparentnosť a otvorené údaje. Správne orgány by mali posilniť prepojenie medzi politikami účasti a stratégiami transparentnosti a otvorenými údajmi, pričom by sa mali snažiť, aby mali otvorený charakter všetky zdroje a verejné statky spojené s tvorbou politiky a rozhodovaním: údaje, informácie, metodiky, vzdelávacie zdroje a technologické platformy;

36.

očakáva vytvorenie kritérií pre otvorenú verejnú správu na úrovni EÚ, ktoré by boli vhodné pre všetky ostatné úrovne verejnej správy;

37.

miestne a regionálne samosprávy sú jedinými orgánmi, ktoré poznajú potreby a problémy občanov na miestnej úrovni najlepšie, a sú zodpovedné za vykonávanie politík EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. Preto je potrebné, aby právne predpisy EÚ obsahovali požiadavky, aby členské štáty nielen konzultovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami a zapájali ich do rozhodovacieho procesu súvisiaceho s právnymi predpismi EÚ a členských štátov, ale aby na ne na základe zásady subsidiarity delegovali správu fondov a finančných nástrojov. Tým sa môže zabezpečiť, že rozhodnutia prijaté na úrovni bližšie k občanom umožnia verejnosti lepšie chápať fungovanie EÚ. V konečnom dôsledku by sa tým umožnilo zaujať nový prístup k tvorbe politiky a rozhodovaniu, ktorý by bol otvorenejší, s väčšou možnosťou účasti, vedený miestnymi a regionálnymi samosprávami v rámci trvalejšieho dialógu s občanmi: stručne povedané, novú spoločnú európsku politickú a demokratickú kultúru.

---

(1)  CoR 2018/C 461/02 (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 5).

(2)  COM(2019) 218 final.

(3)  RESOL-VII/007 (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 16).