Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Udržateľná Európa do roku 2030 – opatrenia v nadväznosti na ciele udržateľného rozvoja OSN, ekologickú transformáciu a Parížsku dohodu o zmene klímy

(2020/C 39/06)

Spravodajkyňa	:	Sirpa Hertell (FI/EĽS), poslankyňa mestského zastupiteľstva, Espoo
Referenčný dokument	:	Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 [COM(2019) 22 final]

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 – Planéta B neexistuje

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

vyzdvihuje závery Rady (1) o význame udržateľného rozvoja a svoj úprimný záujem naďalej zohrávať vedúcu úlohu v plnení Agendy 2030 ako ústrednej priority v prospech občanov EÚ a ich blahobytu a ako základného prvku obnovenia a posilnenia dôveryhodnosti Únie v Európe aj celosvetovo.

2.

Víta oživenie diskusie o ambicióznej politike EÚ v oblasti klímy a návrh Európskeho ekologického dohovoru s vyššími cieľmi do roku 2030, ktorý ohlásila zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen, a vyzýva novú Európsku komisiu, aby pri vypracúvaní ekologického dohovoru zameraného na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 zapojila miestne a regionálne samosprávy ako skutočných partnerov v otázke udržateľnosti a opatrení v oblasti klímy.

3.

Zdôrazňuje význam vymedzenia novej európskej stratégie Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 ako základu pre dlhodobú budúcnosť Európy. Európa je už teraz priekopníkom v oblasti udržateľnosti, ale čelí zložitým globálnym výzvam, ktoré musí riešiť. VR je presvedčený, že dosiahnutie udržateľnej Európskej únie vrátane cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 si vyžaduje základné zmeny, ktoré sa musia dosiahnuť spoločným úsilím vyvíjaným na všetkých úrovniach verejnej správy a všetkými segmentmi našej spoločnosti.

4.

Zdôrazňuje, že medzi hlavné základy politiky pre udržateľnú a odolnú budúcnosť patrí rozhodný prechod na obehové hospodárstvo, ktorý zahŕňa cykly netoxického materiálu, pevný záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu a boj proti zmene klímy, ochranu nášho prírodného dedičstva, biodiverzity a ekosystémov, udržateľnosť poľnohospodárstva a potravinových systémov, súdržnosť a ucelenosť politík v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, ako aj bezpečnú a udržateľnú nízkouhlíkovú energetiku, odvetvie stavebníctva a mobility, pričom sa odhaduje, že v rámci tohto prechodu sa do roku 2030 vytvorí na celom svete vyše 200 miliónov nových pracovných miest v hodnote vyše 4 biliónov EUR.

5.

Poukazuje na význam ľudí, nových technológií, výrobkov, služieb, obchodných modelov a podpory podnikov a verejného a súkromného financovania – a všetkých tzv. horizontálnych faktorov, ktoré podľa Komisie umožnia dosiahnuť udržateľnú a odolnú Európu do roku 2030.

6.

Pripomína význam svojich odporúčaní k dlhodobej stratégii EÚ pre udržateľnú Európu do roku 2030 (2) a návrhov Európskej komisie týkajúcich sa posilnenia právneho štátu, zlepšenia riadenia EÚ, zabezpečenia lepšej súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja (PCSD) a prepojenia prístupu lepšej právnej regulácie s udržateľnosťou.

7.

Objasňuje, že Agendu 2030 tvorí päť pilierov: mier, planéta, ľudia, prosperita a partnerstvo, no toto stanovisko sa zameria na pilier planéta a vytýči sa v ňom strategická vízia umožňujúca vytvorenie podmienok na dosiahnutie udržateľnosti európskych miest a regiónov do roku 2030.

Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 – cesta pre mestá a regióny

8.

Víta prechod na nízkouhlíkové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a rešpektuje biodiverzitu, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať príslušné opatrenia a zapojiť všetky úrovne verejnej správy, hospodárske subjekty, univerzity, výskumné strediská, občiansku spoločnosť a občanov.

9.

Vyzýva všetkých rozhodujúcich činiteľov na všetkých úrovniach správy, aby uznali aktívnu a v mnohých prípadoch inovatívnu úlohu miestnych a regionálnych samospráv s ich príslušnými právomocami pri dosahovaní týchto cieľov, pretože danú problematiku riešia ako prvé a na plnení cieľov udržateľného rozvoja v Európe sa podieľajú 65 percentami.

10.

Súhlasí s existujúcimi dôkazmi o tom, že ciele udržateľného rozvoja a ich plnenie nemožno dosiahnuť len prístupom zhora nadol a že zásadne potrebné sú predovšetkým činnosti iniciované zdola nahor – za aktívnych aktérov zmien treba uznať všetky regióny, mestá a všetkých občanov.

11.

Pripomína, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja v celej Európe si vyžaduje komplexný a systémový prístup na zabezpečenie súdržnosti politík v súvislosti s jednotlivými rozmermi cieľov udržateľného rozvoja. Zdôrazňuje, že všetky ciele udržateľného rozvoja sú vzájomne prepojené a majú prierezový charakter, pričom štyri rozmery udržateľného rozvoja, t. j. hospodársky, ekologický, sociálny a kultúrny, sú úzko prepojené a budú si vyžadovať starostlivé vyváženie.

12.

Zdôrazňuje, že sedem zo 17 cieľov udržateľného rozvoja (3) sa môže týkať ekologickej a klimatickej transformácie. V tejto súvislosti konštatuje, že cieľ udržateľného rozvoja č. 11 – Udržateľné mestá a obce – sa priamo týka miestnych a regionálnych samospráv a zahŕňa množstvo dôležitých cieľov, ktoré si vyžadujú politické opatrenia a viacúrovňové riadenie.

13.

Poukazuje na skutočnosť, že mestá produkujú 70 % emisií skleníkových plynov na svete, pričom miestne samosprávy sú zodpovedné za vyše 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a až 90 % adaptačných opatrení v súvislosti so zmenou klímy.

14.

Podotýka, že regióny a mestá sú lídrami v otázke klímy. Zdôrazňuje, že je potrebná viacúrovňová spolupráca a väčšia decentralizácia, a vyzýva EÚ, aby oficiálne uznala aktívnu úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri koncipovaní politík a právnych predpisov v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na ne. Preto opätovne vyzýva členské štáty, aby do vypracúvania integrovaných národných energetických a klimatických plánov v plnej miere zapojili miestne a regionálne samosprávy.

15.

Zdôrazňuje, že z hľadiska realizácie Agendy 2030 je zásadné, aby sa opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj v rámci politík v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia lokalizovali na miestnej úrovni. Preto vyzýva na ďalšie posilnenie európskych partnerstiev (4), sietí miest a regiónov (5), ako je napríklad koalícia Under2, a cezhraničnej spolupráce (6) a platforiem, aby sa vypracovali spoločné stratégie, koordinovali opatrenia, vykonávali efektívnejšie stratégie a spájali zdroje, najmä pokiaľ ide o adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a jej zmierňovanie, environmentálne opatrenia a zachovanie biodiverzity.

Udržateľná Európa 2030 – obehové, nízkouhlíkové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré rešpektuje biodiverzitu

16.

Požaduje, aby bola politika EÚ v oblasti zmeny klímy holistická a aby vychádzala zo systémového prístupu. Poznamenáva, že politiky sú doteraz často roztrieštené medzi rôzne sektory a medzi mestské a vidiecke oblasti a takisto do rôznych kategórií, ako je sektor obchodovania s emisiami (ETS), sektor mimo ETS a sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Nabáda regióny a mestá, aby do roku 2030 podnietili postupný prechod na nový systémový model a nové pilotné a komplexnejšie riešenia.

17.

Podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby členské štáty zaviedli vhodné politiky a finančné prostriedky na efektívne znižovanie emisií. Zdôrazňuje, že výdavky EÚ z príslušných fondov by mohli v prípade potreby poskytnúť dodatočnú podporu (7).

18.

Požaduje kombináciu vhodných trhových mechanizmov, zmeny v oblasti zdaňovania, finančné opatrenia, právne predpisy a dobrovoľné záväzky verejného sektora na úrovni členských štátov, ako aj miestnych a regionálnych samospráv, na prilákanie investícií do oblasti boja proti zmene klímy pre sektor mimo ETS, aby sa nákladovo efektívnym spôsobom dosiahlo zníženie emisií. V tejto súvislosti so záujmom očakáva návrhy, ktoré ohlásila zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen, pokiaľ ide o Európsky ekologický dohovor a Európsku klimatickú banku.

19.

Je však presvedčený o tom, že na vytvorenie rovnakých podmienok pre energiu z obnoviteľných zdrojov, podnietenie zmeny správania a vytvorenie potrebných zdrojov na podporu spravodlivej transformácie sú okrem systému obchodovania s emisiami (ETS) potrebné účinné opatrenia na postupné ukončenie priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá (napríklad existujúce daňové výnimky pre letecké palivo). V tejto súvislosti víta diskusiu o stanovovaní cien uhlíka a cezhraničné tarify uhlíka, ktorú otvorila zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen.

20.

Navrhuje, aby sa zabezpečili silné trhové stimuly, ktoré by podnietili vývoj nových možností zachytávania uhlíka a udržateľné nahrádzanie materiálov s vysokou uhlíkovou stopou materiálmi s nízkou uhlíkovou stopou, ako aj dodatočné úsilie v podpore výskumu a vývoja, aby sa vypracovali nové technológie na znižovanie emisií CO2 a metódy merania.

21.

Žiada sprísnenie cieľov EÚ v oblasti klímy podľa cieľa Medzivládneho panelu o zmene klímy obmedziť zvýšenie teploty na maximálne 1,5 °C na dosiahnuteľnú úroveň, navrhuje vytvoriť uhlíkový rozpočet a zaviesť mechanizmy na zníženie zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ako aj zrevidovať ciele na roky 2030 a 2040 a zosúladiť ich s cieľom uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a konkurencieschopnosť členských štátov, ako aj medzinárodnú spoluprácu.

22.

Vyzýva Európsku komisiu, aby počas fínskeho predsedníctva Rady EÚ iniciovala štúdiu v súvislosti s možnosťami, ako na obdobie po roku 2030 naplánovať systémovejšie riešenia a ako ich v danom období vykonávať.

23.

Nabáda regióny a mestá, aby sa usilovali o postupný prechod na nový systémový model a testovali nové riešenia ešte pred rokom 2030.

24.

Konštatuje, že účinnosť a nákladová efektívnosť opatrení v oblasti klímy musia byť kľúčovými zásadami pri rozvíjaní systémovejšieho riešenia pre EÚ, a to vrátane prostredníctvom opatrení, ako je napríklad rozširovanie a posilňovanie systému obchodovania s emisiami a súbežné zvyšovanie jeho dlhovekosti a predvídateľnosti.

25.

Upozorňuje, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy si bude vyžadovať zásadné zvýšenie investícií do čistých riešení. Ak by sa napríklad emisie skleníkových plynov museli do roku 2050 znížiť o vyše 90 %, ročné čisté investície by sa museli oproti súčasnej úrovni viac než strojnásobiť.

26.

Navrhuje, aby sa v záujme zmierňovania zmeny klímy rozšíril a posilnil systém obchodovania s emisiami. Konštatuje však, že hlavnou zásadou by malo byť vyváženie efektívnosti nákladov a výnosov.

27.

Zdôrazňuje význam a vplyv európskych miestnych a regionálnych samospráv a významnú úlohu občanov na celosvetovej úrovni (vďaka iniciatívam, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a platforma OSN združujúca 25 + 5 miest, ktoré sú priekopníkmi v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja) pri podnecovaní výmeny najlepších postupov s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni.

28.

Zdôrazňuje, že miestni aktéri a občania majú najlepšie predpoklady na zvyšovanie informovanosti a boj proti zmene klímy a že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za prijímanie takých opatrení, aby občania mohli žiť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, ale aj za podporovanie mobilizácie občanov v úsilí o naplnenie týchto cieľov.

29.

Zaväzuje sa, že bude tlmočiť názory miestnych a regionálnych samospráv na nadchádzajúcich medzinárodných fórach, ako sú UNFCCC COP25 o zmene klímy a UN CBD COP15 o biodiverzite, a zasadzovať sa za ambiciózny, časovo ohraničený a vedecky podložený globálny rámec pre biodiverzitu na obdobie po roku 2020, ktorý by vychádzal z cieľov udržateľného rozvoja. Vyzýva zainteresované strany, aby uplatňovali viacúrovňové riadenie, v rámci ktorého by boli miestne a regionálne samosprávy formálne zapojené do plánovania, vykonávania a merania, vykazovania a overovania. Opakuje svoju výzvu na prijatie komplexných stratégií na koordinované zvyšovanie informovanosti a angažovanosť na všetkých úrovniach.

Podrobnejšie poznámky k obehovému, nízkouhlíkovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, ktoré rešpektuje biodiverzitu, a k sociálne spravodlivému prechodu

30.

Zasadzuje sa za to, aby sa na medzinárodnej úrovni vypracoval ambiciózny, časovo vymedzený a vedecky podložený rámec pre celosvetové obehové hospodárstvo a biodiverzitu po roku 2020, ktorý by bol v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a zohľadňoval by ich.

31.

Víta nedávny pokrok, ktorý sa dosiahol v EÚ v súvislosti s prechodom smerom k obehovému hospodárstvu vrátane zlepšenia v odpadovom hospodárstve, ale konštatuje, že finančné a regulačné rámce na európskej úrovni sa musia zefektívniť, aby sa realizovala stratégia obehového hospodárstva. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby v rámci svojho nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo predložila konkrétne návrhy týkajúce sa chýbajúcich prvkov, ako je ucelený rámec s náležitým ohľadom na ústrednú úlohu miestnych a regionálnych samospráv, a to najmä pokiaľ ide o odvetvia náročné na zdroje, ako je stavebníctvo, ako aj zmeny v dizajne výrobkov. Domnieva sa, že by sa mal klásť väčší dôraz na sociálny prínos prechodu na obehové hospodárstvo.

32.

Víta nadchádzajúci strategický program EÚ na roky 2019 – 2024 (8), ktorý zahŕňa udržateľnú spotrebu a výrobu, boj proti zmene klímy a zvrátenie zhoršovania stavu životného prostredia a prechod na obehové hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje, a to podporou ekologického rastu, biohospodárstva a udržateľných inovácií a riešením otázky energetickej bezpečnosti a nákladov domácností a podnikov na energiu.

33.

Požaduje, aby sa v environmentálnej politike uplatňoval holistický miestne orientovaný prístup, a to pomocou viacúrovňového riadenia, posilnenia úlohy miest a regiónov, posudzovania vplyvu a strategického environmentálneho hodnotenia, podávania environmentálnych správ, prístupu k informáciám o životnom prostredí a presadzovania práva v oblasti životného prostredia.

34.

Vyzdvihuje zásadnú úlohu regiónov a miest pri prechode na obehové hospodárstvo. Ako vyplýva zo stanoviska VR na tému Návrh smernice o jednorazových plastoch (9), regióny s obehovým hospodárstvom potrebujú integrovaný a holistický prístup.

35.

Zdôrazňuje, že v záujme výrazného zníženia emisií skleníkových plynov je naliehavo potrebné prispôsobiť v jednotlivých členských krajinách národný energetický mix požiadavkám dlhodobej stratégie v oblasti dekarbonizácie, čo bude tiež znamenať potrebu zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov nad rámec v súčasnosti dohodnutého cieľa EÚ na úrovni 32 % do roku 2030, najmä pri základnom zaťažení.

36.

Vyzýva subjekty s rozhodovacími právomocami vo verejnom sektore a v priemysle, aby urýchlili využívanie nových strategických energetických technológií (Európsky strategický plán pre energetické technológie) v boji proti zmene klímy, a to posilnením úlohy spotrebiteľov vďaka lepšej informovanosti a využívaniu inteligentných energetických sietí.

37.

Zdôrazňuje, že transformácie spojené s problematikou klímy si vyžadujú značné zelené a modré investície a inovácie. Zasadzuje sa za väčšiu súčinnosť medzi zdrojmi financovania a za silnejšie väzby medzi financovaním opatrení v oblasti životného prostredia z verejných a súkromných zdrojov. V tejto súvislosti tiež víta svoje stanovisko, ktoré sa zaoberá konkrétnymi problematickými otázkami regiónov výrazne závislých od fosílnych palív (10).

38.

Požaduje, aby sa v hodnotení alebo kontrolách vhodnosti existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia týkajúcich sa vody, pôdy, hluku a kvality ovzdušia venovala pozornosť aj zásadnej potrebe zlepšenia politickej súdržnosti v zmysle cieľov udržateľného rozvoja presadzovaním obehového hospodárstva, podporou udržateľnej výroby a spotreby a riešením problematiky nových znečisťujúcich látok, ako sú mikroplasty, lieky a výrobky osobnej hygieny, pesticídy, vedľajšie produkty dezinfekcie a priemyselné chemikálie.

39.

Je hlboko znepokojený ekologickou krízou, pred ktorou svet v súčasnosti stojí, ako sa uvádza v nedávnom globálnom posúdení biodiverzity a ekosystémových služieb. Zdôrazňuje, že strata biodiverzity narúša možnosť mnohých krajín dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, a preto nabáda mestá a regióny, aby prijali okamžité a naliehavé opatrenia na začlenenie aspektu biodiverzity (11) do rôznych oblastí odvetvových politík vrátane poľnohospodárstva a rozvoja miest a regiónov a aby význam cieľov v oblasti ochrany biodiverzity jasne vyjadrili aj prostredníctvom miery právnej záväznosti. Vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne riešenia blízke prírode a ekologické infraštruktúry vytvorené a zavedené na nižšej ako celoštátnej úrovni na riešenie straty biodiverzity a zmeny klímy.

40.

Opätovne požaduje zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie klimatickej neutrality (12) a vyzdvihuje aktívnu úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri zriaďovaní stredísk na monitorovanie zmeny klímy.

41.

Požaduje, aby sa prijalo prepracované znenie smernice o pitnej vode s cieľom zabezpečiť prístup k vode pre všetkých, čo si bude vyžadovať ochranu dobrého ekologického stavu vodných útvarov, znížiť riziko ohrozenia zdravia pod 1 %, obmedziť spotrebu balenej vody, ušetriť peniaze a znížiť objem plastového odpadu a emisií CO2 v príslušnom procese.

42.

Požaduje, aby bolo prepracované znenie rámcovej smernice o vode rovnako ambiciózne alebo dokonca aj ambicióznejšie, čím by sa zabezpečila ochrana a obnova vodných útvarov a zaručil náležitý stav vodných ekosystémov v EÚ.

43.

Opakovane vyzýva na zlepšenie efektívnosti vodného hospodárstva v EÚ tým, že sa rozšíri rozsah pôsobnosti nariadenia EÚ o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, aby sa tak uplatňovalo nielen na poľnohospodárske zavlažovanie, ale aj na zavlažovanie zelene v mestských oblastiach, ako sú parky a plochy na verejné využívanie (13).

44.

Poznamenáva, že posudzovania územného vplyvu tak, ako ich on podporuje, môžu byť užitočným nástrojom na odhad potenciálu a prípadne veľmi diferencovaného dosahu právnych predpisov týkajúcich sa klimatickej, energetickej a ekologickej transformácie v jednotlivých regiónoch EÚ. V tejto súvislosti by mohol posilniť svoju spoluprácu s nástrojmi Spoločného výskumného centra na posudzovanie vplyvu, aby tak zintenzívnil svoju činnosť v tejto oblasti.

45.

Domnieva sa, že zásada spravodlivej transformácie – „na nikoho sa nezabudne“ – je jednou z hlavných zásad klimatickej a ekologickej transformácie zo sociálneho, územného a politického hľadiska. V tejto súvislosti sa pri navrhovaní politík a programov v oblasti energetiky musí boj proti energetickej chudobe považovať za jednu z priorít, pričom sa musia stanoviť konkrétne ciele na zníženie energetickej chudoby do roku 2030 a jej odstránenie do roku 2050 (14).

46.

Zdôrazňuje, že kľúčový význam má záväzok mladých ľudí. Regionálne a miestne rady mládeže a mládežnícke hnutia by mali byť zapojené do koncipovania a uplatňovania politík v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja.

47.

Zdôrazňuje, že v rámci ekologickej transformácie sa vytvárajú kvalitné podniky a pracovné miesta v obehovom hospodárstve, čistej energetike, potravinárstve a poľnohospodárstve, a vyzýva EÚ, aby prostredníctvom politiky súdržnosti, Európskeho sociálneho fondu (ESF+) a Programu InvestEU zvýšila vzájomnú prepojenosť cieľov v oblasti klímy, a zároveň zabezpečila, že vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja bude lokalizované a regionalizované.

Ciele, ukazovatele a údaje

48.

Pripomína, že v rámci komplexnej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj, ako aj stratégií členských štátov pre udržateľný rozvoj pri realizácii Agendy 2030 a v záujme dosahovania hospodárskych, environmentálnych, sociálnych a kultúrnych cieľov udržateľnosti je zásadne dôležité spoločne sa dohodnúť na konkrétnych míľnikoch, ukazovateľoch a meraní údajov týkajúcich sa zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja v reálnom čase na úrovni miestnych samospráv, miest a regiónov.

49.

Upozorňuje na to, že je potrebný prehľad hlavných miestnych a regionálnych ukazovateľov v súvislosti s Agendou 2030 a spoľahlivé údaje o klíme na nižšej ako celoštátnej úrovni, ako aj na význam využívania nových technológií, ako napríklad umelej inteligencie, na objasnenie opatrení miestnych komunít v oblasti klímy. V tejto súvislosti pripomína význam čo najväčšieho využitia databázy Dohovoru primátorov a starostov a možnosti vytvorenia prepojenia medzi miestnymi údajmi a vnútroštátne stanovenými príspevkami prostredníctvom zavedenia miestne a regionálne stanoveného príspevku.

50.

Poukazuje na predchádzajúce skúsenosti miest a regiónov s vypracovávaním osobitných ukazovateľov týkajúcich sa životného prostredia, kvality života a blahobytu občanov; je dôležité upraviť ich tak, aby vyhovovali miestnym potrebám.

51.

Zdôrazňuje, že EÚ by mala identifikovať, podporovať a náležite financovať prenos a spoluvytváranie poznatkov, ako aj činnosť v oblasti partnerstva, spolupráce a mentorstva.

Budúce opatrenia

52.

Zaväzuje sa obnoviť svoje vlastné procesy a postupy s cieľom lepšie podporovať miestne a regionálne samosprávy v lokalizácii a realizácii cieľov udržateľného rozvoja v rámci celoeurópskej stratégie udržateľného rozvoja, a reagovať tak na žiadosti občanov, aby sa prijalo viac opatrení a dosiahli konkrétne výsledky v boji proti zmene klímy.

53.

Požaduje, aby sa rozšírilo využívanie verejno-súkromných partnerstiev a ekologického verejného obstarávania, ako aj realizácia pilotných projektov týkajúcich sa ekologickej transformácie a boja proti zmene klímy.

54.

So znepokojením berie na vedomie dohody EÚ o voľnom obchode s inými krajinami a požaduje, aby boli tieto dohody v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a environmentálnymi normami EÚ.

55.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu vďaka svojej kúpnej sile pri výbere tovaru a služieb a vykonávaní prác významne prispieť k udržateľnej spotrebe a výrobe, hospodárstvu, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, a tým aj k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja.

56.

Súhlasí s cieľom Agendy 2030 dosiahnuť environmentálne udržateľné podmienky a postupy zlepšením stavu prírodných zdrojov a väčšou ochranou najzraniteľnejších ekosystémov, pričom pripomína význam opatrení na nižšej ako celoštátnej a miestnej úrovni, ktoré sa týkajú životného prostredia a zmeny klímy, v súlade so súdržnosťou politík v záujme udržateľného rozvoja. Zdôrazňuje význam decentralizovanej spolupráce, viacstranných partnerstiev, učenia sa a výmeny skúseností v procese zmenšovania stopy územných celkov a nápravy jej dôsledkov, pokiaľ ide o spotrebu zdrojov a emisie CO2.

57.

Víta záväzok Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja, a najmä Manifest medziskupiny pre zmenu klímy, biodiverzitu a udržateľný rozvoj, a vyzýva na konštruktívnu spoluprácu s príslušnými výbormi a medziskupinou počas funkčného obdobia 2019 – 2024.

58.

Požaduje začlenenie týchto odporúčaní do budúcej činnosti inštitúcií EÚ v nasledujúcom funkčnom období, a to v spolupráci s VR.

---

(1)  Závery Rady pre všeobecné záležitosti Smerom k čoraz udržateľnejšej Únii do roku 2030, 9. apríla 2019.

(2)  COR-2019-00239, Ciele udržateľného rozvoja: základ dlhodobej stratégie EÚ pre udržateľnú Európu do roku 2030, ECON-VI/044, spravodajca: Arnoldas Abramavičius (LT/EĽS) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 16).

(3)  Zabezpečiť do roku 2030 prístup k bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých; bezpečnú, cenovo dostupnú, prístupnú a udržateľnú dopravu; výrazné zníženie úmrtí v dôsledku vystavenia riziku katastrof, znečistenia ovzdušia a vody; ako aj horizontálne ciele zlepšenia zapojenia občanov do rozhodovania, vypracovania stratégií integrovaného plánovania miest a vidieka a sociálnej integrácie, ochrany kultúrneho dedičstva a zníženia environmentálneho vplyvu miest na obyvateľa.

(4)  Napríklad znalostné a inovačné spoločenstvo (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) pre otázku klímy, európske partnerstvá v oblasti inovácií, energetická platforma, partnerstvá v rámci Urbánnej agendy pre EÚ a Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike.

(5)  Napríklad ERRIN, Eurocities, Climate Alliance a Dohovor primátorov a starostov.

(6)  Napríklad cezhraničné observatóriá zmeny klímy v Alpách a Pyrenejach a najmä Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).

(7)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – Európska strategická dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou [2019/2582 (RSP)] (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(8)  Európa v máji 2019: príprava na jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Úniu v stále neistejšom svete, COM(2019) 218 final.

(9)  COR-2018-03652 (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 210).

(10)  COR-2019-00617. Stanovisko na tému Vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom inovatívnej a udržateľnej transformácie energetiky na regionálnej a miestnej úrovni, ENVE-VI/040, spravodajca: Witold Stępień (PL/EĽS) (pozri stranu 72 tohto úradného vestníka).

(11)  Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) v nedávnej správe o globálnom posúdení biodiverzity a ekosystémových služieb (Global Assessment on Biodiversity and Ecosystem Services), Program OSN pre životné prostredie.

(12)  Ako sa uvádza v stanovisku na tému Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COR-2018-05736, ENVE-VI/037, spravodajca: Michele Emiliano (IT/SES) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 58).

(13)  COR-2019-03645. Stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, ENVE-VI/034, spravodajca: Oldřich Vlasák (CZ/EKR) (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 353).

(14)  Ako sa uvádza v stanovisku na tému Viacúrovňové riadenie a medzisektorová spolupráca zameraná na boj proti energetickej chudobe, COR-2018-05877, ENVE-VI/038, spravodajkyňa: Kata Tüttő (HU/SES) (Ú. v. EÚ C 404, 29.11.2019, s. 53).