EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli5. 6. 2019
COM(2019) 511 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2019
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52019DC0511
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the 2019 National Reform Programme of Croatia and delivering a Council opinion on the 2019 Convergence Programme of Croatia
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2019
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2019
COM/2019/511 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli5. 6. 2019
COM(2019) 511 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2019
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2019
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 9 ods. 2,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh 2 , a najmä na jeho článok 6 ods. 1,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2019 prijatím ročného prieskumu rastu 21. novembra 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Komisia 21. novembra 2018 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Chorvátsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.
(2)Správa o Chorvátsku na rok 2019 3 bola uverejnená 27. februára 2019. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 13. júla 2018, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Chorvátska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 27. februára 2019 4 . Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že Chorvátsko čelí makroekonomickým nerovnováham, ktoré súvisia s vysokou úrovňou verejného, súkromného a zahraničného dlhu v kontexte nízkej úrovne potenciálneho rastu. Tieto nerovnováhy sa však v posledných rokoch zmenšovali aj vďaka výraznému nominálnemu rastu a obozretnej fiškálnej politike. Záporná čistá zahraničná pozícia sa v dôsledku pretrvávajúceho prebytku bežného účtu zlepšuje. Verejný dlh sa od roku 2015, v ktorom dosiahol vrchol, výrazne znížil. Hoci znižovanie dlhu súkromného sektora pokračuje, jeho tempo sa bude zmierňovať v dôsledku oživenia rastu úverov a investícií. Finančný sektor sa vyznačuje dostatočnou kapitálovou vybavenosťou a ziskovosťou, ale podiel nesplácaných úverov je naďalej vysoký napriek tomu, že sa znižuje. Hoci sa politické opatrenia zintenzívnili, v záujme posilnenia odolnosti hospodárstva zohráva kľúčovú úlohu implementácia štrukturálnych opatrení. Napriek určitému pokroku pretrvávajú problémy s úplnosťou, presnosťou a lehotami hospodárskych štatistík a štatistík verejných financií.
(3)Chorvátsko predložilo 18. apríla 2019 svoj národný program reforiem na rok 2019 a svoj konvergenčný program na rok 2019. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi týmito programami sa obidva programy posudzovali súčasne.
(4)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli sčasti zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 5 , platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí 6 .
(5)Na Chorvátsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Podľa plánov uvedených v konvergenčnom programe na rok 2019 po počiatočnom prebytku verejných financií 0,2 % HDP v roku 2018 dôjde k zhoršeniu celkového salda na –0,3 % HDP v roku 2019, ktoré sa bude postupne zlepšovať a v roku 2022 dosiahne prebytok 0,8 % HDP. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda 7 sa má strednodobý rozpočtový cieľ – ktorý bol zmenený zo štrukturálneho deficitu vo výške 1,75 % HDP v roku 2019 na 1 % HDP od roku 2020 – počas celého programového obdobia naďalej s rezervou plniť. Podľa konvergenčného programu na rok 2019 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne zo 71,6 % HDP v roku 2019 na 68,5 % v roku 2020 a následne bude ďalej klesať na úroveň 62 % v roku 2022. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Plánované rozpočtové ciele sa však javia ako opatrné. V prognóze Komisie z jari 2019 sa predpokladá, že saldo verejných financií dosiahne v roku 2019 úroveň 0,1 % HDP a v roku 2020 úroveň 0,5 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 sa predpokladá, že štrukturálne saldo v roku 2019 dosiahne úroveň –0,8 % HDP a v roku 2020 úroveň –0,5 % HDP, čím zostane nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Chorvátsko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2019 aj 2020. Rada celkovo zastáva názor, že Chorvátsko podľa predpokladov v rokoch 2019 a 2020 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.
(6)Chorvátsky parlament v decembri 2018 prijal zákon o fiškálnej zodpovednosti. Jeho cieľom je posilniť fungovanie a mandát Komisie pre fiškálnu politiku a stanoviť numerické fiškálne pravidlá vrátane pravidla pre štrukturálne rozpočtové saldo. Mandát štátneho kontrolného úradu sa v marci 2019 posilnil zavedením mechanizmov postihu pre prípady nesúladu s odporúčaniami a rozšírením pôsobnosti jeho auditov. Prijatím zmeneného zákona o rozpočte sa ďalej posilní fiškálny rámec. Očakáva sa, že sa tým zlepší rozpočtové plánovanie, zber fiškálnych údajov a kritériá vydávania štátnych záruk.
(7)Územná roztrieštenosť chorvátskej verejnej správy vplýva na jej efektívnosť a prehlbuje regionálne rozdiely. Mnohým malým miestnym samosprávam často chýbajú primerané finančné a administratívne zdroje na poskytovanie služieb v ich pôsobnosti. V dôsledku toho medzi finančne a administratívne silnými a slabými jednotkami miestnej samosprávy v celom Chorvátsku vznikajú veľké rozdiely v poskytovaní verejných služieb. Hoci orgány podnikli na úrovni ústrednej štátnej správy kroky k zjednodušeniu ťažkopádneho systému štátnych agentúr, nie je ešte prijatý právny rámec, ktorý by zaviedol vyšší stupeň homogénnosti v celom systéme. Podľa plánu sa majú úlohy pobočiek ústrednej štátnej správy fungujúcich na miestnej úrovni preniesť na župné správne orgány.
(8)V systéme zdravotnej starostlivosti sa v roku 2018 nahromadili ďalšie dlhy, čo predstavuje riziko pre verejné financie. Financovanie systému sa opiera o príspevky obyvateľstva v produktívnom veku a transfery zo štátneho rozpočtu, hoci tieto boli sústavne pod úrovňou umožňujúcou plné pokrytie nákladov. Očakáva sa, že finančná situácia v systéme zdravotnej starostlivosti sa zlepší zvýšením poistného zdravotného poistenia v roku 2019 a spotrebných daní z tabakových výrobkov v decembri 2018. K vyššej efektívnosti výdavkov by mohla viesť prebiehajúca funkčná integrácia nemocníc a opatrenia zamerané na zlepšenie primárnej starostlivosti, ktorých realizácia je však pomalá.
(9)Rámcu stanovovania miezd chýba konzistentnosť v celej verejnej správe a všetkých verejných službách, čo ovplyvňuje rovnaké zaobchádzanie a bráni ústrednej kontrole nákladov na mzdy vo verejnom sektore. Prijatie nového právneho predpisu o stanovovaní miezd zamestnancov verejnej správy bolo niekoľkokrát odložené. Cieľom tohto zákona je dosiahnuť väčšiu harmonizáciu v celej verejnej správe zavedením spoločných mzdových tabuliek a koeficientov zložitosti pracovných miest na základe konzistentnejších opisov pracovných miest a rámcov kompetencií. Chorvátsko disponuje rámcom sociálneho dialógu, no sociálni partneri vyjadrujú obavy z toho, že pracovné metódy a postupy bránia skutočnému dialógu. Účinnosť sociálneho dialógu oslabuje aj roztrieštenosť odborových zväzov.
(10)Miera nezamestnanosti sa aj v roku 2018 prudko znižovala. Hoci sa aj nezamestnanosť mladých ľudí výrazne znížila, je naďalej vysoká. Miera ekonomickej aktivity a miera zamestnanosti sú však v Chorvátsku naďalej nízke, pričom v prípade neaktivity významnú úlohu zohrávajú predčasný odchod do dôchodku a opatrovateľské povinnosti. Treba zlepšiť prístup k zamestnaniu, napríklad predvídaním a poskytovaním vhodných zručností. Viaceré faktory spôsobujúce neaktivitu sú stále prítomné a súčasné opatrenia, ktoré majú ľuďom pomáhať pri vstupe na trh práce, sa zdajú nedostatočné. Kapacity inštitúcií trhu práce sú naďalej obmedzené a spolupráca medzi službami zamestnanosti, sociálnymi službami a ďalšími zainteresovanými stranami je nedostatočná. V roku 2019 nadobudol účinnosť významný súbor reforiem dôchodkového systému. Hlavné ciele reformy sú tri: i) odstrániť koncepčné rozpory, ktorých dôsledkom je nespravodlivé zaobchádzanie s niektorými skupinami dôchodcov; ii) zvýšiť primeranosť dôchodkového systému predĺžením produktívneho veku a iii) posilniť inštitucionálne usporiadanie a výkonnosť druhého dôchodkového piliera.
(11)Stupeň dosiahnutého vzdelania v Chorvátsku výrazne ovplyvňujú sociálno-ekonomické rozdiely. V oblasti vzdelávania dosahuje krajina výsledky pod priemerom EÚ, a to najmä v oblasti vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve, základných zručností, dosiahnutého stupňa terciárneho vzdelania, účasti dospelých na vzdelávaní a relevantnosti odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce. Chorvátsko uskutočňuje reformu učebných plánov formou pilotného projektu, no úplný potenciál reformy sa dosiahne len vtedy, keď sa uskutoční v plnej miere a bude spojená s odbornou prípravou učiteľov.
(12)Napriek pomerne vysokej nezamestnanosti nedostatok pracovnej sily ovplyvňuje niektoré odvetvia hospodárstva, najmä v dôsledku chýbajúcich zručností. Zlepšením digitálnych zručností by sa mohla zvýšiť produktivita a mohli by sa vyplniť niektoré medzery v zručnostiach. Obmedzená relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce prispieva k nízkej miere zamestnanosti medzi absolventmi. Účasť študentov na programoch, ktorých súčasťou je učenie sa prácou, je nízka. Vytvorením regionálnych stredísk pre kompetencie a experimentálnych programov v oblasti duálneho vzdelávania by sa mala zvýšiť kvalita odborného vzdelávania a prípravy a uľahčiť identifikácia potrebných zručností. Naďalej je nízka účasť na programoch vzdelávania dospelých, ktoré sú súčasťou ponuky v rámci opatrení, ktoré majú ľuďom pomôcť nájsť si prácu alebo odbornú prípravu. Týka sa to predovšetkým tých, ktorí najviac potrebujú vzdelanie, a to sú nízkovalifikované a nezamestnané osoby.
(13)Podiel obyvateľstva ohrozeného chudobou alebo sociálnym vylúčením sa znižuje, ale zostáva nad priemerom EÚ. Toto ohrozenie sa najviac týka starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Schopnosť sociálnych dávok znižovať chudobu je v porovnaní s priemerom EÚ nedostatočná. Orgány podnikli kroky k zlepšeniu evidencie poskytovaných sociálnych dávok na miestnej úrovni tým, že harmonizovali ich klasifikáciu. Výsledkom toho by mal byť lepší prehľad poskytovaných dávok na celom území, čo by sa potom mohlo použiť na zvýšenie účinnosti systému sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť jeho dosah na tých, ktorí to najviac potrebujú.
(14)Dopravná sieť nie je vyvážená, keďže železničná infraštruktúra výrazne zaostáva, výsledkom čoho je nízka kvalita služby a prekážky pre mobilitu pracovnej sily. Verejnej doprave v menších mestách chýba primeraná infraštruktúra. Za posledných 5 rokov došlo k výraznému nárastu emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v sektore dopravy je hlboko pod cieľovou hodnotou 10 % do roku 2020. Ďalšie úsilie a investície sú potrebné na účinné zníženie vysokého podielu vozidiel spaľujúcich fosílne palivá, podporu intermodálnosti a celkovejšie obmedzenie zvyšujúcich sa emisií skleníkových plynov z dopravy.
(15)Vysoká energetická náročnosť v Chorvátsku by sa mohla znížiť investíciami do energetickej efektívnosti a inteligentných energetických systémov. Osobitná pozornosť by sa mohla venovať znižovaniu spotreby energie v budovách a zvyšovaniu energetickej efektívnosti centrálnych vykurovacích systémov. Značný potenciál predstavujú investície do veternej a solárnej energie, ako ak aj obnoviteľné zdroje energie v oblasti vykurovania a klimatizácie. V súlade s iniciatívou „Čistá energia pre ostrovy EÚ“ by ich podporou mohli aj chorvátske ostrovy zvýšiť svoju energetickú sebestačnosť. Okrem toho je Chorvátsko obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o riziká v dôsledku zmeny klímy, ako sú najmä povodne a lesné požiare.
(16)Investície by mohli podporiť prechod na obehové hospodárstvo. Potrebné sú na podporu zberu a recyklácie separovaného odpadu ako alternatív k skládkovaniu, vypracovanie alternatív k surovinám a zvýšenie spotreby po recyklovanom obsahu, ako aj na zvýšenie povedomia verejnosti o postupoch udržateľnej spotreby a súvisiacom správaní. Okrem toho sú ďalšie investície potrebné aj na zabezpečenie zberu a čistenia odpadových vôd v aglomeráciách s minimálne 2 000 obyvateľmi. Investíciami do vodovodných sietí by sa mohlo dosiahnuť zníženie úniku pitnej vody a splnenie nedodržiavaných požiadaviek na jej kvalitu.
(17)Potrebné sú investície do kapacít v oblasti výskumu a vývoja a využívania vyspelých technológií, aby sa posilnila inovačná výkonnosť a podporil rast produktivity, čomu bránia nejednotné a neefektívne politiky v oblasti výskumu a vývoja. Chorvátska stratégia v oblasti inteligentnej špecializácie 2016 – 2020 (RIS3), ktorej realizácia sa má viac urýchliť, sa zameriava na podporu inovácií, prekonanie roztrieštenosti systému a zabezpečenie činností vo výskume a vývoji tak, aby sa plánovali so zreteľom na hlavné hospodárske priority. Investície by mohli podporiť spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi s cieľom umožniť transfer technológií a komercializáciu výsledkov výskumu, a mohli by posilniť správu a riadenie.
(18)Uskutočňovanie opatrení na zlepšenie správy a riadenia štátom vlastnených podnikov postupuje pomalým tempom. Bol prijatý nový kódex správy a riadenia spoločností a stanovilo sa strednodobé plánovanie a podávanie správ o dosahovaných výsledkoch. Kombinácia výraznej prítomnosti štátom vlastnených podnikov vo viacerých odvetviach a ich nízka ziskovosť a slabá produktivita naďalej doliehajú na hospodárstvo. Hoci sa v roku 2018 zoznam strategických spoločností ďalej zúžil – takže viac spoločností teraz formálne spĺňa kritériá na predaj, nebola prijatá žiadna jasná privatizačná stratégia. Zdá sa, že orgány sa usilujú o odpredaj veľkého množstva zostávajúcich menšinových podielov a na aktiváciu nevýrobných aktív. Korupcia je vnímaná ako značne rozšírená a rastúca. Najmä na miestnej úrovni chýbajú účinné nástroje na predchádzanie korupcii a jej postihovanie. Naďalej existuje potreba posilniť nástroje dohľadu a postihu v prípade uchádzačov vymenovaných na pozície v miestnych verejných spoločnostiach.
(19)Neprimerané administratívne a legislatívne požiadavky a parafiškálne (nedaňové) poplatky zaťažujú podniky, a to najmä menšie podniky. Ukončil sa postup identifikácie administratívneho zaťaženia, čo orgánom umožní prikročiť k uskutočneniu opatrení zaručujúcich riešenie. Redukovanie parafiškálnych poplatkov postupuje pomaly. Prekážkou hospodárskej súťaže je vysoký počet nadmerne regulovaných odborných služieb. Hoci sa v niektorých odvetviach, predovšetkým v taxikárskych službách, dosiahol pokrok, nadmerné obmedzenia pretrvávajú vo viacerých hospodársky dôležitých povolaniach.
(20)Značný počet nevyriešených prípadov a zdĺhavosť konaní na občianskych a obchodných súdoch znižujú právnu istotu, pričom neefektívnosť trestnej justície je prekážkou v boji proti ekonomickým a finančným trestným činom. Ešte viac sa zhoršilo vnímanie nezávislosti justície. V roku 2018 boli prijaté zmeny zákona o štátnej súdnej rade. S výnimkou Najvyššieho obchodného súdu bolo neustále znižovanie počtu nevyriešených prípadov spôsobené najmä poklesom počtu nových prípadov. Na niektorých súdoch sa testuje elektronická komunikácia, ktorá sa však má ešte len zaviesť na celoštátnej úrovni.
(21)Programovanie finančných prostriedkov EÚ na roky 2021 – 2027 by mohlo pomôcť riešiť niektoré z nedostatkov identifikovaných v odporúčaniach, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine 8 . Chorvátsku by to umožnilo využiť uvedené prostriedky v identifikovaných sektoroch čo najlepšie, pričom by sa zohľadnili regionálne rozdiely. Dôležitým predpokladom pre úspech týchto investícií je posilnenie administratívnych kapacít krajiny v súvislosti s riadením týchto prostriedkov. Treba posilniť inštitucionálne usporiadanie v oblasti verejného obstarávania, aby sa zvýšil súlad a umožnilo strategické obstarávanie v záujme dosiahnutia politických cieľov, ako aj zabezpečili efektívne vynakladanie verejných financií.
(22)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2019 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Chorvátska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2019. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2019, národný program reforiem na rok 2019 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Chorvátsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Chorvátsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie. Odzrkadľuje sa v tom potreba posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.
(23)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2019 a zastáva názor 9 , že Chorvátsko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.
(24)Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2019 a konvergenčný program na rok 2019. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v ďalej uvedených odporúčaniach 1 až 4. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 1 prispievajú okrem iného k riešeniu nerovnováh súvisiacich s vysokou úrovňou verejného dlhu,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Chorvátsko v rokoch 2019 a 2020 prijalo opatrenia s cieľom:
1.Posilniť rozpočtový rámec a monitorovanie podmienených záväzkov na ústrednej a miestnej úrovni. Znížiť územnú roztrieštenosť verejnej správy a zefektívniť funkčné rozdelenie právomocí.
2.Uskutočniť reformu vzdelávania a zlepšiť prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave na všetkých úrovniach, ako aj ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce. Konsolidovať sociálne dávky a zvýšiť ich schopnosť znižovať chudobu. Posilniť opatrenia a inštitúcie trhu práce a ich koordináciu so sociálnymi službami. Po porade so sociálnymi partnermi zaviesť harmonizované rámce stanovovania miezd v celej verejnej správe a verejných službách.
3.Sústreďovať hospodársku politiku súvisiacu s investíciami na výskum a inovácie, udržateľnú mestskú a železničnú dopravu, energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a environmentálnu infraštruktúru, a to s ohľadom na regionálne rozdiely. Zvýšiť kapacitu správnych orgánov v oblasti navrhovania a uskutočňovania verejných projektov a politík.
4.Zlepšiť správu a riadenie v štátom vlastnených podnikoch a zintenzívniť predaj týchto podnikov a nevýrobných aktív. Posilniť predchádzanie korupcii a jej postihovanie, najmä na miestnej úrovni. Skrátiť dĺžku trvania súdnych konaní a zlepšiť elektronickú komunikáciu na súdoch. Znížiť najviac zaťažujúce parafiškálne poplatky a obmedziť nadmernú reguláciu trhu s výrobkami a so službami.
V Bruseli
Za Radu
predseda