(1)

V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a že okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.

(1)

V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Spomedzi týchto práv a hodnôt je v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv ľudská dôstojnosť primárnym základom všetkých základných ľudských práv. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a že okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.

(1a)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch zdôraznil význam horizontálnych zásad, ktoré by mali byť základom viacročného finančného rámca (VFR) a všetkých súvisiacich politík Únie vrátane presadzovania cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do všetkých politík a iniciatív Únie v rámci budúceho VFR, pričom prízvukoval, že odstránenie diskriminácie je nevyhnutné na splnenie záväzkov Únie v prospech inkluzívnej Európy, a vyjadril poľutovanie nad nedostatočným uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a záväzkov v oblasti rodovej rovnosti v politikách Únie, ako sa uvádza v návrhoch VFR.

(1b)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 vyjadril podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mládeže, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jasne preukázali svoju európsku pridanú hodnotu a sú stále obľúbené u prijímateľov, a zdôraznil, že silnejšiu a ambicióznejšiu Úniu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa jej poskytne viac finančných prostriedkov, ktoré jej to umožnia, a odporúčal zriadiť interný Európsky fond pre demokraciu, riadený Komisiou, na silnejšiu podporu občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti demokracie a ľudských práv. Mali by sa nepretržite podporovať súčasné politiky, zvýšiť zdroje pre hlavné programy Únie a vyčleniť dodatočné finančné prostriedky na ďalšie povinnosti.

(2)

Je nevyhnutné, aby sa tieto práva a hodnoty naďalej podporovali a  presadzovali a zdieľali medzi občanmi a národmi a aby boli stredobodom projektu EÚ. Preto sa v rozpočte EÚ vytvorí nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programu Práva a hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja únijného priestoru spravodlivosti a cezhraničnej spolupráce. Program Práva a hodnoty spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 – 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 (8) a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/2014 (9), (ďalej „predchádzajúce programy“).

(2)

Je nevyhnutné, aby Únia a každý člensky štát tieto práva a hodnoty vo všetkých svojich politikách konzistentne naďalej aktívne rozvíjali, chránili, podporovali, presadzovali a zdieľali medzi občanmi a národmi a aby boli stredobodom projektu EÚ , pretože zhoršenie ochrany týchto práv a hodnôt v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať nepriaznivé účinky na Úniu ako celok . Preto sa v rozpočte EÚ vytvorí nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programu Práva a hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu a neustále sa zmenšujúcemu priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť , je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, nediskrimináciu a právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja únijného priestoru spravodlivosti a cezhraničnej spolupráce. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (ďalej len „program“) spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 – 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 (8) a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/2014 (9) (ďalej „predchádzajúce programy“) a bude prispôsobený tak, aby riešil nové výzvy pre európske hodnoty .

(3)

Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané najmä na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, práva a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť . To zahŕňa dynamickú občiansku spoločnosť podnecujúcu demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a  podporujúcu bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našej spoločnej histórie a pamäte. V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa ďalej uvádza , že orgány vhodnými spôsobmi poskytnú občanom a  zastupujúcim združeniam možnosť vyjadrovať a  verejne si vymieňať svoje názory na všetky oblasti činnosti Únie.

(3)

Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, rovnosť, práva a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a  aby boli dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú, otvorenú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť prostredníctvom financovania činností, ktoré podporujú dynamickú , dobre rozvinutú, odolnú a silnú občiansku spoločnosť vrátane presadzovania podpory a ochrany našich spoločných hodnôt a ktoré podnecujú demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a  posilňujú mier a živia bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našich spoločných hodnôt, histórie a pamäte a dedičstva . V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa vyžaduje, aby inštitúcie udržiavali otvorený , transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a dávali občanom a  reprezentatívnym združeniam primeraným spôsobom možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.

(3a)

Komisia by mala zabezpečiť pravidelný, otvorený a transparentný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami zriadením skupiny pre občiansky dialóg. Skupina pre občiansky dialóg by mala prispievať k výmene skúseností a osvedčených postupov a k diskusii o politickom vývoji v oblastiach a cieľoch programu a súvisiacich oblastiach. Skupina pre občiansky dialóg by mala pozostávať z organizácií, ktoré boli vybrané tak, aby získali operačný alebo akčný grant v rámci programu, a iných organizácií a zainteresovaných strán, ktoré prejavili záujem o program alebo prácu v tejto oblasti politiky, ale nie sú nevyhnutne podporované programom.

(4)

Program Práva a hodnoty (ďalej len „program“) by mal umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť otázky spoločné pre podporu a ochranu hodnôt a nadobudnúť zásadný rozmer na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Malo by sa to dosiahnuť nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov. Tým bude umožnené plné využitie potenciálu synergií s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť ich potenciál osloviť ľudí. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom špeciálne prispôsobených prístupov.

(4)

Program by mal umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť otázky spoločné pre podporu a ochranu hodnôt zakotvených v zmluvách a nadobudnúť zásadný rozmer na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Malo by sa to dosiahnuť nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov a ich ďalším rozvíjaním . Tým bude umožnené plné využitie potenciálu synergií s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť ich potenciál osloviť ľudí. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby a možnosti na účasť prostredníctvom špeciálne prispôsobených a cielených prístupov vrátane presadzovania akéhokoľvek druhu rovnosti a rodovej rovnosti v jeho rámci .

(4a)

Úplné rešpektovanie a podpora právneho štátu a demokracie sú základom pre budovanie dôvery občanov v Úniu. Rešpektovanie zásad právneho štátu v rámci Únie je nevyhnutným predpokladom ochrany základných práv, ako aj dodržiavania všetkých práv a povinností zakotvených v zmluvách. Spôsob uplatňovania zásad právneho štátu v jednotlivých členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami. Program by mal preto presadzovať a chrániť základné práva, demokraciu a zásady právneho štátu na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.

(4b)

Právny štát je ako jedna z hodnôt Únie zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorá zahŕňa zásady zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov; právnej istoty; zákazu svojvoľných výkonných právomocí; účinnú súdnu ochranu nezávislými súdmi vrátane ochrany základných práv; a deľba moci a rovnosť pred zákonom.

(5)

Na to, aby sa Európska únia priblížila občanom, sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie. Nadväzovanie kontaktov medzi občanmi pri projektoch partnerských miest alebo v rámci sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispeje k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich zapojeniu do demokratického života Únie. Podpora činností presadzujúcich vzájomné porozumenie, rozmanitosť, dialóg a rešpektovanie iných takisto prispeje k posilneniu pocitu spolupatričnosti a európskej identity opierajúceho sa o spoločné chápanie európskych hodnôt, kultúry, histórie a dedičstva. Podpora silnejšieho pocitu spolupatričnosti k Únii a jej hodnôt je obzvlášť dôležitá medzi občanmi najvzdialenejších regiónov EÚ v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.

(5)

Na to, aby sa Európska únia priblížila občanom, posilnila sa demokratická účasť a zlepšilo postavenie občanov, aby mohli využívať svoje práva spojené s európskym občianstvom, sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie zamerané na vyvážené geografické rozdelenie . Nadväzovanie kontaktov medzi občanmi pri projektoch partnerských miest alebo v rámci sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispeje k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich aktívnemu zapojeniu do demokratického života Únie , ako aj k tvorbe politického programu Únie . Podpora činností presadzujúcich vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, zmierenie, sociálne začlenenie a rešpektovanie iných takisto prispeje k posilneniu pocitu spolupatričnosti k Únii a  spoločného občianstva v rámci európskej identity opierajúceho sa o spoločné chápanie európskych hodnôt, kultúry, histórie a dedičstva. Podpora silnejšieho pocitu spolupatričnosti k Únii a jej hodnôt je obzvlášť dôležitá medzi občanmi najvzdialenejších regiónov EÚ v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.

(5a)

Zvyšujúca sa pluralita a globálne migračné trendy zvyšujú význam medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v našich spoločnostiach. Prostredníctvom programu by sa mal plne podporovať medzikultúrny a medzináboženský dialóg ako súčasť sociálnej harmónie v Európe a ako kľúčový prvok na podporu sociálneho začlenenia a súdržnosti. Zatiaľ čo medzináboženský dialóg by mohol pomôcť zdôrazniť pozitívny prínos náboženstva k sociálnej súdržnosti, v dôsledku náboženskej negramotnosti hrozí, že sa vytvoria podmienky pre zneužívanie náboženského cítenia medzi obyvateľstvom. Program by mal preto podporovať projekty a iniciatívy, ktoré rozvíjajú náboženskú gramotnosť, podporujú medzináboženský dialóg a vzájomné porozumenie.

(6)

Činnosti súvisiace s posilňovaním historického povedomia a  kritický pohľad na historickú pamäť Európy sú potrebné na to, aby si občania boli vedomí spoločnej histórie ako základu spoločnej budúcnosti , morálneho účelu a spoločných hodnôt . Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických, kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, ako aj väzby medzi historickým povedomím a vytváraním európskej identity a pocitom spolupatričnosti.

(6)

Činnosti súvisiace s posilňovaním historického povedomia a  kritické a kreatívne myslenie v súvislosti s historickou pamäťou Európy sú potrebné na to, aby si občania , najmä mladí ľudia, boli vedomí svojej spoločnej histórie ako základu spoločnej budúcnosti. Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických , sociálnych , kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, tolerancie a dialógu, aby sa podporil spoločný základ vychádzajúci zo spoločných hodnôt, solidarity, rozmanitosti a mieru, ako aj väzby medzi historickým povedomím a vytváraním európskej identity a pocitom spolupatričnosti.

(7)

Občania by mali byť lepšie informovaní aj o svojich právach vyplývajúcich z únijného občianstva a mali mať pozitívny náhľad na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit, že môžu požívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a očakávať rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. V súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je potrebné podporovať občiansku spoločnosť a zabezpečiť tak presadzovanie a ochranu spoločných hodnôt EÚ a zvyšovanie informovanosti o nich, a zároveň tým prispieť k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.

(7)

Občania Únie nie sú dostatočne informovaní o svojich právach vyplývajúcich z únijného občianstva , napríklad o práve hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a voľbách do orgánov samosprávy obcí alebo o práve získať konzulárnu ochranu veľvyslanectiev iných členských štátov. Občania by mali byť lepšie informovaní o týchto právach a mali by mať pozitívny náhľad na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit, že môžu požívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a očakávať rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. V súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je potrebné posilňovať občiansku spoločnosť na všetkých úrovniach a zabezpečiť tak presadzovanie a ochranu spoločných hodnôt EÚ a zvyšovanie informovanosti o nich, a zároveň tým prispieť k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.

(7a)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitných režimoch a závery Rady z 9. a 10. júna 2011 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe zdôrazňujú význam udržiavania živej pamäti o minulosti ako nástroja budovania spoločnej budúcnosti a zdôrazňujú význam úlohy Únie pri uľahčovaní, zdieľaní a podpore kolektívnej pamäti o týchto zločinoch, a to aj s cieľom oživiť spoločnú pluralitnú a demokratickú európsku identitu.

(8)

Rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie. Ak dochádza k diskriminácii žien a  nerovnému zaobchádzaniu s nimi , porušujú sa tým ich základné práva a  bráni im to v  ich plnej politickej, sociálnej a ekonomickej účasti na živote spoločnosti. Existencia štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie je preto prioritnou činnosťou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a v rámci tohto programu by malo byť podporované.

(8)

Rodová rovnosť je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie. V článku 8 tohto nariadenia sa Únii zveruje úloha, ktorou je odstraňovanie nerovností a podpora rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých jej činnostiach. Celkový pokrok v oblasti rodovej rovnosti je však veľmi pomalý, ako ukazuje index rodovej rovnosti 2017, ktorý uverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. Základné práva žien sú porušované často tichou a  skrytou prierezovou diskrimináciou žien a nerovnakým zaobchádzaním so ženami a dievčatami, ako aj rôznymi formami násilia páchaného na ženách, čo im bráni v plnej politickej, spoločenskej a ekonomickej účasti na živote spoločnosti. Existencia politických, štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie podporovaním cieľov v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a nediskriminácie a aktívnym odstraňovaním stereotypov a takisto riešením tichej diskriminácie je preto kľúčovou činnosťou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a v rámci tohto programu by malo byť podporované.

(9)

Rodovo motivované násilie a násilie voči deťom a  mladým ľuďom predstavuje vážne porušenie základných práv a  neprimerane ovplyvňuje ženy a  dievčatá . K násiliu dochádza v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach, a má vážne dôsledky pre fyzické a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Obeťami násilia sa ľahko stávajú najmä deti , mladí ľudia a  ženy , a  to najmä v  rámci blízkych vzťahov . Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné a duševné zdravie a predstavujú porušenie ich práv na rozvoj, ochranu a dôstojnosť. Boj proti všetkým formám násilia, posilňovanie prevencie a ochrana a podpora obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú napĺňať základné práva jednotlivcov a prispievajú k rovnosti medzi ženami a mužmi. Tieto priority by sa mali podporovať v rámci programu.

(9)

Rodovo motivované násilie a násilie voči deťom, mladým a starším ľuďom , osobám so zdravotným postihnutím, utečencom a migrantom a  voči členom rôznych menšinových skupín, ako sú príslušníci etnických menšín a  LGBTQI osoby, predstavuje vážne porušenie základných práv . K násiliu dochádza v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach, a má vážne dôsledky pre fyzické a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti si vyžaduje viacrozmerný prístup zahŕňajúci právne , vzdelávacie a zdravotné aspekty vrátane sexuálnych a reprodukčných práv , hospodárskych a iných spoločenských aspektov, ako je podpora organizácií pre práva žien, poskytovanie poradenstva a pomoci a projekty zamerané na dosiahnutie cieľa väčšej rodovej rovnosti v  spoločnosti. Je potrebné aktívne bojovať proti škodlivým stereotypom a normám už od raného veku, ako aj všetkým formám nenávistných prejavov a násilia na internete . Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné a duševné zdravie a predstavujú porušenie ich práv na rozvoj, ochranu a dôstojnosť. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulskom dohovore) sa vymedzuje násilie na ženách ako „všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú alebo ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote“. Boj proti všetkým formám násilia, posilňovanie a prevencia a ochrana a podpora obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú napĺňať základné práva jednotlivcov a prispievajú k rovnosti medzi ženami a mužmi. Tieto priority by sa mali podporovať v rámci programu. Prevencia a podpora práv obetí by mali byť navrhnuté v spolupráci s cieľovou skupinou a malo by sa zabezpečiť, aby spĺňali osobitné potreby viacnásobne zraniteľných osôb.

(9a)

Ženy bez dokladov sú obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o násilie, sexuálne zneužívanie a chýbajúci prístup k podpore. Je rozhodujúce, aby sa zaviedol prístup zameraný na obete a všetkým ženám v Únii sa poskytli primerané podporné služby bez ohľadu na ich pobytový status. Potreba zohľadňovať rodové hľadisko v azylových konaniach je veľmi dôležitá z hľadiska prierezovej práce a môže prispieť k prehlbovaniu rodovej rovnosti.

(10)

Silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nim a na ochranu obetí. Predovšetkým program Daphne, z ktorého sú poskytované finančné prostriedky na podporu obetí násilia a na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých ľuďoch, je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešný, a to pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (verejných orgánov, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj účinnosť financovaných projektov. V rámci programu sa financovali projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete, podporu činností mimovládnych organizácií pôsobiacich v teréne. Zaoberal sa všetkými formami násilia, napríklad domácim násilím, sexuálnym násilím, obchodovaním s ľuďmi, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, napríklad kyberšikanovaním. Preto je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách a náležite zohľadniť tieto výsledky a získané poznatky pri implementovaní programu.

(10)

Silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nim a na ochranu obetí. Predovšetkým program Daphne, z ktorého sú poskytované finančné prostriedky na podporu obetí násilia a na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých ľuďoch, je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešný, a to pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (verejných orgánov, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj účinnosť financovaných projektov. V rámci programu sa financovali projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete, podporu činností mimovládnych organizácií pôsobiacich v teréne. Zaoberal sa všetkými formami násilia, napríklad domácim násilím, sexuálnym násilím, obchodovaním s ľuďmi, prenasledovaním, tradičnými škodlivými praktikami ako mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, napríklad kyberšikanovaním či kybernetickým obťažovaním . Preto je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách s pridelenými nezávislými rozpočtovými prostriedkami na program Daphne a náležite zohľadniť tieto výsledky a získané poznatky pri implementovaní programu.

(11)

Zákaz diskriminácie je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Do úvahy treba brať osobitné znaky rôznych podôb diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať opatrenia na prevenciu diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, nenávisti voči moslimom a iných foriem neznášanlivosti a boj proti nim . V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal implementovať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“ (10) a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (11).

(11)

Zákaz diskriminácie je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Do úvahy treba brať osobitné znaky rôznych podôb diskriminácie vrátane priamej, nepriamej a štrukturálnej diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať opatrenia na prevenciu diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, afrofóbie, antisemitizmu, protirómskych nálad, nenávisti voči moslimom , homofóbie a iných foriem neznášanlivosti , či už online alebo offline, voči osobám patriacim k menšinám, a to s prihliadnutím na to, že ženy čelia diskriminácii na viacerých úrovniach . V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal implementovať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“ (10) a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (11).

(12)

Prekážky súvisiace s postojmi a prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnému a efektívnemu zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnoprávnosti s ostatnými. Ľudia so zdravotným postihnutím čelia prekážkam, ktoré im okrem iného bránia v prístupe na trh práce, vo využívaní inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, v možnosti predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v prístupe ku kultúrnym iniciatívam a k médiám alebo vo využívaní ich politických práv. Ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa Únia spolu so všetkými svojimi členskými štátmi zaviazala podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Ustanovenia dohovoru UNCRPD sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.

(12)

Prekážky súvisiace s postojmi a prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnému a efektívnemu zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnoprávnosti s ostatnými. Osoby so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, čelia prekážkam, ktoré im okrem iného bránia v prístupe na trh práce, vo využívaní inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, v možnosti predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v prístupe ku kultúrnym iniciatívam a k médiám alebo vo využívaní ich politických práv. Ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa Únia spolu so všetkými svojimi členskými štátmi zaviazala podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Ustanovenia dohovoru UNCRPD , ktorého vykonávanie je povinné, sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie. V tejto súvislosti by mal program venovať osobitnú pozornosť a financie aktivitám na zvyšovanie informovanosti o problémoch, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím pri plnom zapojení sa do spoločnosti a pri uplatňovaní svojich práv ako rovnocenných občanov.

(13)

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (právo na súkromie) je základným právom zakotveným v článku 7 Charty základných práv. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 8 Charty základných práv a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých orgánov dohľadu. Právny rámec Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (12) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (13), obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinnej ochrany práva na ochranu osobných údajov. Tieto právne nástroje zverujú vnútroštátnym orgánom dohľadu nad ochranou údajov úlohu, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v dobe rýchleho technologického vývoja by Únia mala byť schopná zvyšovať informovanosť, vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.

(13)

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (právo na súkromie) je základným právom zakotveným v článku 7 Charty základných práv. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 8 Charty základných práv a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých orgánov dohľadu. Právny rámec Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (12) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (13), obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinnej ochrany práva na ochranu osobných údajov. Tieto právne nástroje zverujú vnútroštátnym orgánom dohľadu nad ochranou údajov úlohu, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v dobe rýchleho technologického vývoja by Únia mala byť schopná zvyšovať informovanosť, podporovať organizácie občianskej spoločnosti pri zasadzovaní sa za ochranu osobných údajov v súlade s normami Únie, vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.

(13a)

Sloboda prejavu a právo na informácie sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Slobodný prístup k informáciám, hodnotenie rámcových podmienok pre médiá a zodpovedné a bezpečné využívanie informačných a komunikačných sietí sú priamo spojené so slobodným rozvojom verejnej mienky a sú nevyhnutné na zaručenie fungujúcej demokracie. Je potrebné, aby verejnosť získala zručnosti v oblasti mediálnej gramotnosti, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska kritického myslenia, úsudku a schopnosti analyzovať zložitú realitu, rozpoznať rozdiely medzi názormi a faktami a odolať každej forme podnecovania k nenávisti. Na tento účel by mala Únia podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti pre všetkých občanov bez ohľadu na ich vek, a to prostredníctvom odbornej prípravy, zvyšovania informovanosti, štúdií a iných relevantných činností.

(14)

Článok 24 ZFEÚ ukladá Európskemu parlamentu a Rade povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach potrebných na iniciatívu občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 (14). Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím by sa podporil výkon práva občanov začať a  podporovať európske iniciatívy občanov.

(14)

Európska iniciatíva občanov je prvým nadnárodným nástrojom participatívnej demokracie, ktorý vytvára priame spojenie medzi európskymi občanmi a inštitúciami Únie. Článok 24 ZFEÚ ukladá Európskemu parlamentu a Rade povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach potrebných na iniciatívu občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 (14). Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím by sa podporil výkon práva občanov začať, podporovať európske iniciatívy občanov a podnecovať iných, aby ich podporovali .

(15)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach.

(15)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach a v prípade potreby by sa malo tiež podporovať rodové rozpočtovanie a posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť v rámci celého rozpočtového procesu Únie. Správne uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti si vyžaduje rodové rozpočtovanie vo všetkých relevantných rozpočtových riadkoch a vyčlenenie primeraných prostriedkov pre rozpočtové riadky venované podpore rodovej rovnosti a boju proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti a transparentnosť týchto rozpočtových riadkov. Na konci obdobia financovania by mali byť jednotlivé projekty, ako aj samotný program vyhodnotené s cieľom určiť, do akej miery dodržiavali uvedené zásady.

(17)

V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, označované ako „orgány pre rovnosť“, s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však prekročili rámec týchto požiadaviek a zabezpečili, aby sa orgány pre rovnosť mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je vek, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie alebo iné dôvody. Orgány pre rovnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich krajine. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca orgánov pre rovnosť koordinovala na úrovni Únie. V roku 2007 vznikla sieť EQUINET. Jeho členmi sú vnútroštátne orgány na podporu rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení v smerniciach Rady 2000/43/ES (15) a 2004/113/ES (16) a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (17) a 2010/41/EÚ (18). EQUINET má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre rovnosť. Táto koordinačná činnosť siete EQUINET je kľúčovou pre riadne vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.

(17)

V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, označované ako „orgány pre rovnosť“, s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však prekročili rámec týchto požiadaviek a zabezpečili, aby sa orgány pre rovnosť mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je jazyk, vek, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie alebo iné dôvody. Orgány pre rovnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich krajine. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca všetkých týchto príslušných orgánov pre rovnosť koordinovala na úrovni Únie. V roku 2007 vznikla sieť EQUINET. Jeho členmi sú vnútroštátne orgány na podporu rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení v smerniciach Rady 2000/43/ES (15) a 2004/113/ES (16) a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (17) a 2010/41/EÚ (18). Komisia prijala 22. júna 2018 odporúčanie o normách pre orgány pre rovnosť, ktoré sa zaoberá ich mandátom, nezávislosťou, účinnosťou, koordináciou a spoluprácou. EQUINET má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre rovnosť. Táto koordinačná činnosť siete EQUINET je kľúčovou pre riadne vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.

(17a)

S cieľom zvýšiť dostupnosť a poskytnúť nestranné usmernenia a praktické informácie v súvislosti so všetkými aspektami programu by sa mali v členských štátoch zriadiť kontaktné miesta, ktoré by poskytovali pomoc prijímateľom aj žiadateľom. Kontaktné miesta programu by mali byť schopné vykonávať svoje funkcie nezávisle, bez priamej podriadenosti alebo zasahovania orgánov verejnej moci do rozhodovania. Je možné, aby kontaktné miesta programu riadili členské štáty alebo organizácie občianskej spoločnosti či ich konzorciá. Kontaktné miesta programu nemajú mať žiadnu zodpovednosť za výber projektov.

(18)

Nezávislé orgány pre ľudské práva a  organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore, ochrane a zvyšovaní povedomia o spoločných hodnotách Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane Charty základných práv EÚ. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z  18 . apríla 2018, náležitá finančná podpora je kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa tak posilní a umožní im to nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Doplnením úsilia vynakladaného na vnútroštátnej úrovni by financovanie z prostriedkov EÚ preto malo prispieť k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti presadzovania ľudských práv , ktorých činnosti napomáhajú pri strategickom presadzovaní práv vyplývajúcich z práva EÚ a Charty základných práv EÚ, a to aj propagačnou a kontrolnou činnosťou, ako aj presadzovaním a ochranou spoločných hodnôt Únie a zvyšovaním povedomia o nich na vnútroštátnej úrovni.

(18)

Nezávislé orgány pre ľudské práva, organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore, ochrane a zvyšovaní povedomia o spoločných hodnotách Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane Charty základných práv EÚ. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z  19 . apríla 2018, zvýšenie finančných prostriedkov a náležitá finančná podpora je kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa tak posilní a umožní im to nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Doplnením úsilia vynakladaného na vnútroštátnej úrovni by financovanie z prostriedkov EÚ , a to aj prostredníctvom primeraného základného financovania a možností zjednodušeného vykazovania nákladov, finančných pravidiel a postupov, preto malo prispieť k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti presadzovania hodnôt Únie, ako sú demokracia, právny štát a základné práva , ktorých činnosti napomáhajú pri strategickom presadzovaní práv vyplývajúcich z práva EÚ a Charty základných práv EÚ, a to aj propagačnou a kontrolnou činnosťou, ako aj presadzovaním a ochranou spoločných hodnôt Únie a zvyšovaním povedomia o nich na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni.

(19)

Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.

(19)

Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu. Komisia by mala aktívne usmerňovať účastníkov tohto programu, aby využívali správy a zdroje vytvorené týmito orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako sú nástroje na rodové rozpočtovanie a posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť vytvorené Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť.

(19a)

Komplexný mechanizmus Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv by mal zaručiť pravidelné a rovnaké preskúmanie všetkých členských štátov a poskytovať potrebné informácie na aktiváciu opatrení týkajúcich sa všeobecných nedostatkov v oblasti hodnôt Únie v členských štátoch.

(20)

Na programe by sa za určitých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a členovia EZVO, ktorí nie sú členmi EHP, a iné európske krajiny. Účasť na programe by mala byť možná aj pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny využívajúce predvstupovú stratégiu.

(20)

Pokiaľ ide o plnenie osobitných cieľov spočívajúcich v presadzovaní rodovej rovnosti a práv, podpore zapojenia občanov a ich účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj v boji proti násiliu, na programe by sa za určitých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a členovia EZVO, ktorí nie sú členmi EHP, a iné európske krajiny. Účasť na programe by mala byť možná aj pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny využívajúce predvstupovú stratégiu.

(21)

Na to, aby sa zabezpečila efektívna alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých vykonávaných akcií, ich komplementárnosť s akciami členských štátov , pričom musí by vyvinuté úsilie o konzistentnosť, komplementárnosť a  súčinnosť medzi programami financovania, ktoré podporujú vzájomne úzko súvisiace oblasti politiky, a to najmä v rámci Fondu pre spravodlivosť , práva a  hodnoty – a tým aj s programom Spravodlivosť , ako aj s  programom Kreatívna Európa a s programom Erasmus + s cieľom využiť potenciál kultúrnych prienikov v oblastiach kultúry, médií, umenia , vzdelávania a  kreativity. Je potrebné vytvoriť súčinnosť s  ostatnými programami európskeho financovania, najmä v oblasti zamestnanosti, vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva, spravodlivosti, migrácie, bezpečnosti, výskumu, inovácií, technológií, priemyslu, súdržnosti, cestovného ruchu, vonkajších vzťahov, obchodu a rozvoja .

(21)

Na to, aby sa zabezpečila efektívna alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých vykonávaných akcií, a to na miestnej , vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, zameraných na presadzovanie a  ochranu hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ. Komisia by sa mala usilovať o konzistentnosť , súčinnosť a  komplementárnosť s akciami členských štátov , ako aj s  inými programami financovania, ktoré podporujú oblasti politiky úzko súvisiace s Fondom pre spravodlivosť , práva a  hodnoty, ako aj s  programom Kreatívna Európa a s programom Erasmus + a s príslušnými politikami Únie .

(21a)

Podľa článku 9 ZFEÚ by sa mala podporovať vysoká úroveň zamestnanosti, záruka primeranej sociálnej ochrany a boj proti sociálnemu vylúčeniu. Činnosti v rámci tohto programu by preto mali podporovať synergie medzi bojom proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a vylúčeniu z trhu práce a rovnosť a boj proti všetkým formám diskriminácie. Program by sa mal preto vykonávať spôsobom, ktorý zabezpečí maximálnu synergiu a doplnkovosť tak medzi jeho jednotlivými oblasťami, ako aj vo vzťahu k Európskemu sociálnemu fondu plus. Okrem toho by sa mali zabezpečiť synergie s programom Erasmus, ako aj Európskym sociálnym fondom plus, aby tieto fondy spoločne prispievali k poskytovaniu kvalitného vzdelávania a zaisteniu rovnakých príležitostí pre všetkých.

(22a)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci tohto programu a jeho realizáciu čo najúčinnejším a z hľadiska používateľov čo najjednoduchším spôsobom a zabezpečiť tiež právnu istotu a dostupnosť programu pre všetkých účastníkov.

(22b)

Zlepšenie uplatňovania a kvality vynakladaných prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov tohto programu a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(23)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(23)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk a požaduje sa úplná transparentnosť pri využívaní zdrojov, správne finančné riadenie a obozretné využívanie zdrojov. Predovšetkým by sa v rámci vykonávania tohto programu mali sfunkčniť a ďalej posilniť pravidlá týkajúce sa možnosti financovať miestne, regionálne, národné a nadnárodné organizácie občianskej spoločnosti vrátane miestnych základných organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom viacročných grantov na prevádzku a kaskádových grantov (finančná podpora pre tretie strany), ustanovenia zabezpečujúce rýchle a pružné postupy poskytovania grantov, ako je napríklad dvojstupňový proces podávania žiadostí, používateľsky ústretové žiadosti a postupy podávania správ.

(24)

Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a  jednotkových nákladov, ako aj financovanie , ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (20), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (21), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (22) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (23) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (24). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(24)

Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž , veľkosť a kapacitu príslušných zainteresovaných strán a cieľových prijímateľov a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb, jednotkových nákladov a kaskádových grantov , ako aj kritérií spolufinancovania, ktoré zohľadňujú dobrovoľnícku prácu, a financovania , ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách . Požiadavky na spolufinancovanie by sa mali prijímať vo forme vecného plnenia a možno od nich upustiť v prípadoch obmedzeného doplnkového financovania . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (20), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (21), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (22) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (23) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (24). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(25)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(25)

Pokiaľ ide o plnenie osobitných cieľov spočívajúcich v podpore rodovej rovnosti, práv, zapojenia občanov a ich účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj v boji proti násiliu, tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(26a)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania právneho štátu v členských štátoch má za cieľ vybaviť Úniu tak, aby lepšie chránila svoj rozpočet, keď nedostatky v oblasti právneho štátu narúšajú riadne finančné hospodárenie alebo finančné záujmy Únie alebo hrozia ich narušením. Mal by dopĺňať program Práva a hodnoty, ktorého úloha je odlišná, a to financovať politiky v súlade so základnými právami a s európskymi hodnotami, ktorých jadrom sú život a účasť občanov.

(27)

Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (25)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(27)

Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (25)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri vykonávaní programu sa musia zohľadniť obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti ZKÚ a ich účinná účasť na ňom sa musí monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(28)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície , aby 25 % rozpočtových výdavkov EÚ bolo určených na podporu klimatických cieľov. Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(28)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa , aby 25 % rozpočtových výdavkov EÚ bolo určených na podporu klimatických cieľov v období VFR 2021 – 2027, a ročného cieľa 30 %, a to čo najskôr, najneskôr však do roku 2027 . Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(29)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.

(29)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. V tejto súvislosti by príkladom žiadateľov a prijímateľom, ktorí nemajú dostatočné zdroje a personál na plnenie požiadaviek na monitorovanie a podávanie správ, mohli byť organizácie občianskej spoločnosti, miestne verejné orgány, sociálni partneri atď. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.

(30)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o ukazovatele uvedené v článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme zabezpečenia rovnakej účasti na príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade súčasne s odborníkmi z členských štátov a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(30)

S cieľom doplniť toto nariadenie na účel vykonávania programu a zabezpečenia účinného posudzovania jeho pokroku pri plnení cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o  pracovné programy podľa článku 13 a ukazovatele uvedené v článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme zabezpečenia rovnakej účasti na príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade súčasne s odborníkmi z členských štátov a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011  (26) .

-a)

a)

podporovať rovnosť a  práva (oblasť rovnosť a  práva );

a)

podporovať rovnosť vrátane rodovej rovnosti, práva , nediskrimináciu a  presadzovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti (oblasť rovnosť, práva a  rodová rovnosť ),

b)

podporovať angažovanosť a účasť občanov na demokratickom živote Únie (oblasť zapojenie a účasť občanov );

b)

zvyšovať informovanosť občanov, najmä mladých ľudí, o význame Únie prostredníctvom činností zameraných na zachovanie spomienky na historické udalosti, ktoré viedli k jej vzniku, a podporovať demokraciu, slobodu prejavu, pluralitu, občiansku angažovanosť , ako aj občianske stretnutia a účasť občanov na demokratickom živote Únie (oblasť aktívne občianstvo );

c)

bojovať proti násiliu (oblasť Daphne).

c)

bojovať proti násiliu vrátane rodovo motivovaného násilia (oblasť Daphne).

a)

ochranu a podporu demokracie a právneho štátu vrátane podpory činností občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú nezávislosť súdnictva a účinnú súdnu ochranu zo strany nezávislých súdov vrátane základných práv; poskytovanie podpory nezávislým obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú monitorovaním dodržiavania zásad právneho štátu, na obranu oznamovateľov nekalej činnosti a pre iniciatívy, ktoré podporujú spoločnú kultúru transparentnosti, dobrej správy a boja proti korupcii;

b)

podporu budovania demokratickejšej Únie a ochranu a zvyšovanie povedomia o právach a hodnotách zakotvených v zmluvách prostredníctvom poskytovania finančnej podpory nezávislým organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú a pestujú tieto práva a hodnoty na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni, čím vytvárajú prostredie, ktoré umožňuje demokratický dialóg a posilňovanie slobody prejavu, pokojného zhromažďovania alebo združovania, slobody médií a pluralizmu médií, a akademickej slobody.

a)

predchádzanie nerovnostiam a diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a  boj proti nim, a podporu komplexných politík na podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie a ich uplatňovania, ako aj politík na boj proti rasizmu a všetkým formám neznášanlivosti;

a)

podporovanie rovnosti a predchádzanie nerovnostiam a diskriminácii na základe pohlavia, rasy , spoločenského alebo etnického pôvodu, farby pleti, genetických znakov, jazyka, náboženského vyznania alebo presvedčenia, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie alebo z akýchkoľvek iných dôvodov a boj proti nim, a podporu komplexných politík na podporu rovnosti a nediskriminácie a ich uplatňovania, ako aj politík na boj proti rasizmu a všetkým formám neznášanlivosti , a to on-line aj off-line;

aa)

podpora komplexných politík a programov na propagáciu práv žien, rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

a)

zvyšovanie informovanosti občanov o Únii, jej histórii , kultúrnom dedičstve a  rozmanitosti ;

a)

podporovanie projektov predložených občanmi, s osobitným dôrazom na mladých ľudí, zameraných na podnecovanie ľudí, aby si nielen pripomínali tie udalosti, ktoré predchádzali vytvoreniu Únie, ktoré tvoria jadro jej historickej pamäte, ale aj aby sa dozvedeli viac o svojej spoločnej histórii, kultúre a hodnotách a aby si boli vedomí bohatstva spoločného kultúrneho dedičstva a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktoré tvoria základ spoločnej budúcnosti; podporu informovanosti občanov o Únii, jej pôvode , zmysle jej existencie a  úspechoch a zvyšovanie ich povedomia o súčasných a budúcich výzvach, ako aj o význame vzájomného porozumenia a tolerancie, ktoré sú samotným jadrom európskeho projektu ;

aa)

umožnenie a podporu výmeny osvedčených postupov v oblasti vzdelávania pre európske občianstvo, a to v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania;

b)

podporu výmen a spolupráce medzi občanmi rôznych krajín; podporu občianskej a demokratickej účasti umožňujúcu občanom a reprezentatívnym združeniam oznamovať a  zverejňovať svoje stanoviská k všetkým oblastiam činnosti Únie.

b)

podporu verejného dialógu prostredníctvom partnerstiev miest, stretnutí občanov, najmä mladých ľudí, a  prostredníctvom spolupráce medzi obcami, miestnymi spoločenstvami a organizáciami občianskej spoločnosti v rôznych krajinách s cieľom poskytnúť im praktické skúsenosti s bohatstvom kultúrnej rozmanitosti a  dedičstva v Únii a zvýšiť angažovanosť občanov v spoločnosti.

ba)

podporu a posilnenie občianskej účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni; umožnenie občanom a združeniam podporovať dialóg medzi kultúrami a viesť riadnu verejnú diskusiu o všetkých oblastiach činnosti Únie, a tým prispieť k formovaniu politického programu Únie; podporu spájania a organizovaného návrhu, a to vo forme združenia medzi občanmi, ako aj vo forme siete viacerých právnych subjektov s cieľom účinnejšie presadzovať ciele uvedené v predchádzajúcich bodoch;

-a)

a)

predchádzanie všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám , ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám a boj proti nim;

a)

predchádzanie všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám , ako sú LGBTQI osoby, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny, starší ľudia a migranti a utečenci, a boj proti nim;

b)

podporu a ochranu obetí takéhoto násilia.

b)

podporu a ochranu obetí takéhoto násilia , a to aj prostredníctvom podpory činností organizácií občianskej spoločnosti, ktoré uľahčujú a zabezpečujú prístup k spravodlivosti, službám na podporu obetí a bezpečnému podávaniu oznámení na polícii pre všetky obete násilia, ako aj podpore a zabezpečeniu rovnakej úrovne ochrany obetí rodovo motivovaného násilia v celej Únii .

-a)

a)

[ 408 705 000 ] EUR na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a článku 2 ods. 2 písm. c);

a)

[ 429 372 000  EUR v cenách roku 2018] [484 000 000  EUR] (t. j. 26,39  % celkového finančného krytia) na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a c);

b)

[ 233 000 000 ] EUR na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b).

b)

[ 443 566 000  EUR v cenách roku 2018 ] [500 000 000  EUR] (t. j. 27,26  % celkového finančného krytia) na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b).

1.

Podľa tohto nariadenia môžu byť financované akcie prispievajúce k dosiahnutiu všeobecného alebo špecifického cieľa uvedeného v článku 2. (Na financovanie sú oprávnené) najmä činnosti uvedené v  článku 9a .

2.

a)

zvyšovanie povedomia, verejné vzdelávanie, podpora a šírenie informácií s cieľom zlepšiť znalosť politík, zásad a práv v oblastiach a cieľoch, na ktoré sa program vzťahuje;

b)

vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť znalosti a vzájomné porozumenie, ako aj občiansku a demokratickú angažovanosť;

c)

analytické monitorovanie, podávanie správ a podporné činnosti na zlepšenie pochopenia situácie v členských štátoch a na úrovni Únie v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj na zlepšenie riadnej transpozície a vykonávania práva, politík a spoločných hodnôt Únie v členských štátoch, pričom takéto činnosti zahŕňajú napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; rozvoj spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo referenčných hodnôt; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; posúdenia vplyvu; vypracúvanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu;

d)

odborná príprava príslušných zúčastnených strán s cieľom zlepšiť ich znalosť politík a práv v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, a posilňovanie nezávislosti a schopnosti relevantných zainteresovaných strán obhajovať politické opatrenia a práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, a to aj prostredníctvom právnych sporov;

e)

podporovanie informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti s ochranou osobných údajov, so súkromím a s digitálnou bezpečnosťou;

f)

posilňovanie informovanosti občanov o európskych základných hodnotách a ich záväzku v oblasti spravodlivosti, rovnosti, právneho štátu a demokracie, ako aj o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z občianstva Únie, ako je právo cestovať, pracovať, študovať a žiť v inom členskom štáte, prostredníctvom informačných kampaní a podpory vzájomného porozumenia, medzikultúrneho dialógu a rešpektovania rozmanitosti v rámci Únie;

g)

posilnenie informovanosti občanov, najmä mladých ľudí, o európskej kultúre, kultúrnom dedičstve, identite, histórii a pamiatke a posilnenie ich pocitu spolupatričnosti k Únii, najmä prostredníctvom iniciatív na zamyslenie sa nad príčinami totalitných režimov v moderných dejinách Európy a na pripomenutie si obetí týchto zločinov a nespravodlivosti, a prostredníctvom činností týkajúcich sa iných rozhodujúcich momentov v nedávnej európskej histórii;

h)

spájanie občanov rôznych štátnych príslušností a kultúr prostredníctvom ich účasti na činnostiach v rámci projektov partnerských miest a maloplošných projektov a projektov občianskej spoločnosti, a tým vytvárať podmienky na silnejší prístup zdola nahor;

i)

podpora a uľahčovanie aktívnej a inkluzívnej účasti, a to s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny spoločnosti, na budovaní demokratickejšej Únie, ako aj zvyšovanie informovanosti a podpora a obhajoba základných práv, práv a hodnôt prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program na všetkých úrovniach, ako aj rozvíjanie schopnosti európskych sietí a organizácií občianskej spoločnosti prispievať k rozvoju, zvyšovaniu informovanosti a monitorovaniu vykonávania práva Únie, politických cieľov, hodnôt a stratégií;

j)

financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím sa podporí výkon práva občanov navrhovať a podporovať európske iniciatívy občanov;

k)

prehlbovanie znalostí o programe, zlepšovanie šírenia a prenosnosti jeho výsledkov a posilňovanie dosahu na občanov a občiansku spoločnosť, a to aj zriadením a podporou nezávislých kontaktných miest programu;

l)

posilňovanie kapacity a nezávislosti obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú situáciu v oblasti právneho štátu, a podporovanie opatrení na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni;

m)

podporovanie ochrany oznamovateľov nekalej činnosti vrátane iniciatív a opatrení na vytvorenie bezpečných kanálov na podávanie správ v rámci organizácií a tiež verejným orgánom alebo iným príslušným orgánom, ako aj opatrení na ochranu oznamovateľov nekalej činnosti pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu alebo inými formami odvetných opatrení, a to aj prostredníctvom informácií a odbornej prípravy pre príslušné orgány verejnej moci a zainteresované strany;

n)

podporovanie iniciatív a opatrení na presadzovanie a ochranu slobody a plurality médií a na budovanie kapacít pre nové výzvy, ako sú nové médiá a boj proti nenávistným prejavom, ako ja proti cieleným dezinformáciám prostredníctvom zvyšovania povedomia, odbornej prípravy, štúdia a monitorovacích činností;

o)

podporovanie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti presadzovania a monitorovania integrity, transparentnosti a zodpovednosti verejnej správy a verejných orgánov a bojujú proti korupcii;

p)

podporovanie organizácií, ktoré pomáhajú a poskytujú ubytovanie obetiam násilia a ohrozeným osobám a chránia ich, vrátane útulkov pre ženy.

—

členskom štáte alebo zámorskej krajine alebo na území s  ním spojenom ,

—

členskom štáte alebo zámorskej krajine alebo na území spojenom s  členským štátom ,

—

tretej krajine pridruženej k programu;

—

pokiaľ ide o špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a c), tretej krajine pridruženej k programu v súlade s článkom 7 tohto nariadenia ;

b)

akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.

b)

akýkoľvek neziskový právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.

a)

v rámci sumy uvedenej v článku 6 ods. 2 písm. a);

b)

v rámci sumy uvedenej v článku 6 ods. 2 písm. b):

a)

zvyšovanie povedomia, šírenie informácií s cieľom zlepšiť znalosť politík a práv v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje;

b)

vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi zúčastnenými stranami s cieľom zlepšiť znalosti a vzájomné porozumenie a občiansku a demokratickú angažovanosť;

c)

analytické a monitorovacie činnosti  (1) zamerané na zlepšenie pochopenia situácie v členských štátoch a na úrovni EÚ v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj na zlepšenie vykonávania práva a politík EÚ;

d)

odborná príprava príslušných zúčastnených strán s cieľom zlepšiť ich znalosť politík a práv v príslušných oblastiach;

e)

vývoj a údržba nástrojov informačných a komunikačných technológií;

f)

posilňovanie informovanosti občanov o európskej kultúre, histórii a historickom povedomí, ako aj pocit spolupatričnosti k Únii;

g)

spájanie Európanov rôznych národností a kultúr prostredníctvom ich účasti na činnostiach v rámci projektov partnerských miest;

h)

podpora a uľahčenie aktívnej účasti na budovaní demokratickejšej Únie, ako aj zvyšovania povedomia o právach a hodnotách prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti;

i)

financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím sa podporí výkon práva občanov navrhovať a podporovať európske iniciatívy občanov;

j)

rozvíjanie kapacít európskych sietí s cieľom podporovať a ďalej rozvíjať právo, ciele a stratégie politiky Únie, ako aj podpora organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje;

k)

prehlbovanie znalostí o programe a šírenia a prenosnosti jeho výsledkov a posilňovanie dosahu na občanov, a to aj zriadením a podporou siete kancelárií/vnútroštátnych kontaktných miest programu.

i)

činnosťami odbornej prípravy;

i)

činnosťami odbornej prípravy;

ii)

činnosťami v oblasti vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov;

ii)

činnosťami v oblasti vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov;

iii)

činnosťami v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti a osvety

iii)

činnosťami v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti a osvety