19.7.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 253/14

---

Kódex najlepšej praxe na uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci

(2018/C 253/05)

Obsah

1.

Rozsah pôsobnosti a účel kódexu

15

2.

Vzťah k právnym predpisom EÚ

16

3.

Prednotifikácia

16

3.1.

Ciele

16

3.2.

Rozsah pôsobnosti

17

3.3.

Časový rozvrh

17

3.4.

Obsah

17

4.

Prístup na základe portfólia prípadov a spoločne dohodnutý harmonogram

18

4.1.

Prístup na základe portfólia prípadov

18

4.2.

Spoločne dohodnutý harmonogram

18

4.2.1.

Cieľ a obsah

18

4.2.2.

Rozsah pôsobnosti a časový rozvrh

18

5.

Predbežné preskúmanie notifikovaných opatrení

19

5.1.

Žiadosti o informácie

19

5.2.

Dohodnuté pozastavenie predbežného preskúmania

19

5.3.

Kontakty zamerané na informácie o aktuálnom stave a kontakty s príjemcom pomoci

19

6.

Zjednodušený postup v jednoduchých prípadoch

19

6.1.

Prípady, na ktoré sa môže vzťahovať zjednodušený postup

19

6.2.

Prednotifikačné kontakty pri rozhodovaní o uplatnení zjednodušeného postupu

20

6.3.

Notifikácia a uverejnenie krátkeho zhrnutia

20

6.4.

Rozhodnutie v skrátenej forme

20

7.

Formálne vyšetrovacie konanie

21

7.1.

Uverejnenie rozhodnutí a obsahovo významných zhrnutí

21

7.2.

Pripomienky zainteresovaných strán

21

7.3.

Pripomienky členských štátov

21

7.4.

Žiadosti o doplňujúce informácie od dotknutého členského štátu

22

7.5.

Žiadosť o informácie adresovaná iným zdrojom

22

7.6.

Odôvodnené pozastavenie formálneho vyšetrovania

22

7.7.

Prijatie konečného rozhodnutia a odôvodnené predĺženie formálneho vyšetrovania

22

8.

Vyšetrovania zamerané na jednotlivé hospodárske odvetvia a nástroje pomoci

23

9.

Formálne sťažnosti

23

9.1.

Formulár sťažnosti a povinnosť preukázať predmetný záujem

23

9.2.

Predbežný časový plán a výsledok preskúmania formálnej sťažnosti

23

10.

Plány hodnotenia

24

11.

Monitorovanie

24

12.

Lepšia koordinácia a partnerstvo s členskými štátmi

25

13.

Budúca revízia

25

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI A ÚČEL KÓDEXU

1.

Komisia v posledných rokoch realizuje program modernizácie štátnej pomoci (ďalej len „MŠP“) s cieľom zamerať svoje kontroly štátnej pomoci na opatrenia, ktoré skutočne ovplyvňujú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a zároveň zjednodušiť a zefektívniť pravidlá a postupy. To uľahčuje verejné investície tým, že sa členským štátom umožňuje poskytnúť verejnú podporu bez predchádzajúcej kontroly zo strany Komisie, ako aj tým, že sa urýchlilo rozhodovanie v konaniach vo veci štátnej pomoci.

2.

Komisia prijala najmä: — oznámenie o pojme štátna pomoc (1), ktorým sa objasňujú druhy verejnej podpory, ktoré nezahŕňajú štátnu pomoc. Príkladom je financovanie hospodárskych činností za trhových podmienok, investície do infraštruktúry, ako sú železnice, diaľnice, vnútrozemské vodné cesty a systémy distribúcie vody, ktoré nekonkurujú podobným infraštruktúram, investície do infraštruktúr malého rozsahu a financovanie služieb, ktoré sú v zásade miestneho charakteru, — všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (2), ktorým sa členským štátom umožnilo zaviesť širokú škálu opatrení štátnej pomoci bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, ak je nepravdepodobné, že by sa nimi narúšala hospodárska súťaž. Vyše 97 % novo vykonaných opatrení štátnej pomoci spadá do pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, a preto sa vykonáva bez predchádzajúceho schválenia Komisiou (3), — revidované procesné nariadenie o štátnej pomoci vrátane pravidiel týkajúcich sa riešenia sťažností a trhových informačných nástrojov s cieľom zamerať kontrolu štátnej pomoci na prípady, ktoré majú najväčší potenciál narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu (4), — viacero rozhodnutí v konkrétnych prípadoch, ktorými sa potvrdzuje, že členské štáty môžu podporiť mnohé projekty malého rozsahu bez kontroly štátnej pomoci vzhľadom na ich miestny charakter a obmedzený vplyv na vnútorný trh (5).

3.

Naďalej sa vynakladá úsilie, aby boli pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci cielenejšie a efektívnejšie. Komisia v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 navrhla revíziu nariadenia EÚ o štátnej pomoci s cieľom i) uľahčiť kombinovanie financovania EÚ vyplácaného vo forme finančných nástrojov s financovaním zo strany členských štátov a ii) zjednodušiť podmienky pre členské štáty, za ktorých udeľujú podporu určitým projektom v rámci štrukturálnych a investičných fondov EÚ (6).

4.

S cieľom čo najlepšie využiť tieto modernizované pravidlá štátnej pomoci sa v tomto oznámení (ďalej len „kódex najlepšej praxe“) poskytujú usmernenia členským štátom, príjemcom pomoci a ďalším zainteresovaným stranám o tom, ako postupy štátnej pomoci fungujú v praxi (7). Jeho cieľom je dosiahnuť, aby postupy štátnej pomoci boli čo najviac transparentné, jednoduché, jasné, predvídateľné a včasné. Nahrádza sa ním oznámenie o kódexe najlepšej praxe prijaté v roku 2009 (8) a zapracúva sa ním oznámenie o zjednodušenom postupe z roku 2009 (9).

5.

Na dosiahnutie cieľov, ktoré sa sledujú v tomto oznámení, a na zabezpečenie správneho a účinného uplatňovania pravidiel štátnej pomoci by členské štáty a Komisia mali úzko spolupracovať ako partneri. V tejto súvislosti budú útvary Komisie naďalej poskytovať prednotifikačné kontakty v súvislosti s potenciálnymi opatreniami štátnej pomoci, o ktorých členské štáty uvažujú. Budú spolupracovať s členskými štátmi s cieľom určiť priority, pokiaľ ide o procesné spracovanie prípadov. Okrem toho budú mať zavedené siete koordinátorov pre jednotlivé krajiny a budú členským štátom poskytovať podporu vo forme usmernení a odbornej prípravy v súvislosti s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci. Útvary Komisie v rámci zintenzívnenia svojho úsilia o posilňovanie spolupráce a partnerstva s členskými štátmi budú podporovať členské štáty v tom, aby si medzi sebou, ako aj s Komisiou vymieňali skúsenosti o najlepších postupoch a problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci.

6.

Zároveň je cieľom tohto kódexu najlepšej praxe zlepšiť postup vybavovania sťažností týkajúcich sa štátnej pomoci. Objasňujú sa v ňom podmienky, na základe ktorých útvary Komisie budú konkrétny prípad považovať za formálnu sťažnosť, a stanovujú sa orientačné lehoty na vybavovanie formálnych sťažností.

7.

Osobitné prvky jednotlivých prípadov si však môžu vyžadovať úpravu alebo odklon od tohto kódexu. Osobitosti odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj činností v oblasti primárnej produkcie, uvádzania na trh alebo spracúvania poľnohospodárskych produktov môžu byť tiež dôvodom na odklon od tohto kódexu.

2.   VZŤAH K PRÁVNYM PREDPISOM EÚ

8.

V tomto kódexe sa opisujú a vysvetľujú postupy, ktorými sa útvary Komisie riadia pri posudzovaní prípadov štátnej pomoci. Neposkytuje vyčerpávajúci prehľad pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci a mali by sa pri ňom zohľadňovať všetky ostatné dokumenty, ktoré obsahujú tieto pravidlá. Kódexom sa nevytvárajú žiadne nové práva, ktorými by sa dopĺňali práva stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), v procesnom nariadení (10) a vo vykonávacom nariadení (11) a v ich výklade zo strany súdov Únie. Zároveň sa ním uvedené práva nijako nemenia.

3.   PREDNOTIFIKÁCIA

3.1.   Ciele

9.

Útvary Komisie vyzývajú členské štáty, aby ich kontaktovali pred oficiálnou notifikáciou potenciálnych opatrení štátnej pomoci („prednotifikačné kontakty“). Tieto prednotifikačné kontakty majú niekoľko cieľov.

10.

Po prvé, pri týchto prednotifikačných kontaktoch môžu útvary Komisie a členské štáty diskutovať o tom, aké informácie sú potrebné na to, aby sa notifikácia dotknutého opatrenia štátnej pomoci považovala za úplnú. Vo všeobecnosti tak prednotifikačné kontakty vedú k správnejším a úplnejším notifikáciám. Tým sa urýchľuje vybavovanie takýchto notifikácií a vo všeobecnosti umožňuje Komisii prijímať rozhodnutia v lehote do dvoch mesiacov odo dňa notifikácie (12).

11.

Po druhé, počas prednotifikačných kontaktov môžu útvary Komisie a členský štát diskutovať o právnych a hospodárskych aspektoch navrhovaného opatrenia neformálnym a dôverným (13) spôsobom pred tým, ako ho formálne notifikujú. Prednotifikačná fáza môže predovšetkým poskytnúť príležitosť na riešenie tých aspektov navrhovaného opatrenia, ktoré nemusia byť plne v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a to aj v prípadoch, keď si opatrenie vyžaduje zásadné zmeny.

12.

Po tretie, počas prednotifikačnej fázy útvary Komisie vykonajú prvé posúdenie, či prípad spĺňa podmienky uplatňovania zjednodušeného postupu (pozri oddiel 6).

3.2.   Rozsah pôsobnosti

13.

Útvary Komisie nadviažu prednotifikačné kontakty vždy, keď o ne členský štát požiada. Komisia dôrazne odporúča členským štátom, aby nadväzovali takéto kontakty v prípadoch, ktoré sa vyznačujú novými prvkami alebo charakteristikami alebo ktorých zložitosť je opodstatneným dôvodom na predbežné neformálne diskusie s útvarmi Komisie. Prednotifikačné kontakty môžu byť užitočné aj pre projekty spoločného záujmu, ktoré majú veľký význam pre EÚ, ako sú napríklad nosné projekty v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), pokiaľ existuje pravdepodobnosť, že ich financovanie bude mať formu štátnej pomoci.

3.3.   Časový rozvrh

14.

S cieľom zaistiť účinnosť prednotifikačných kontaktov by členské štáty mali poskytnúť útvarom Komisie všetky informácie potrebné na posúdenie navrhovaného opatrenia štátnej pomoci vo forme návrhu notifikácie. Následne sa nadviažu neformálne prednotifikačné kontakty, v záujme urýchlenia procesu zvyčajne prostredníctvom e-mailu, telefonického alebo konferenčného hovoru. V prípade potreby alebo na žiadosť členských štátov sa takisto môžu uskutočniť stretnutia medzi útvarmi Komisie a členskými štátmi.

15.

V osobitne zložitých prípadoch (ako sú napr. prípady týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu, prípadne veľké alebo zložité opatrenia individuálnej pomoci) útvary Komisie odporúčajú, aby členské štáty iniciovali prednotifikačné kontakty čo najskôr, aby sa umožnila prínosná diskusia. Takéto kontakty môžu byť užitočné aj v zdanlivo menej problematických prípadoch, a to v záujme validácie počiatočného posúdenia vykonaného samotnými členskými štátmi a vymedzenia informácií, ktoré budú útvary Komisie potrebovať na posúdenie prípadu.

16.

Časový rozvrh a charakter prednotifikačných kontaktov vo veľkej miere závisia od zložitosti prípadu. Hoci takéto kontakty môžu trvať niekoľko mesiacov, v zásade by nemali trvať dlhšie ako šesť mesiacov.

17.

Po ukončení prednotifikačných kontaktov by mal byť členský štát schopný predložiť úplnú notifikáciu. V prípadoch, keď sa útvary Komisie domnievajú, že prednotifikačné kontakty neprinášajú uspokojivé výsledky, môžu prednotifikačnú fázu ukončiť. To členskému štátu nebráni, aby podobné opatrenie opätovne predbežne notifikoval alebo aby ho formálne notifikoval.

3.4.   Obsah

18.

Na základe skúseností, najmä pokiaľ ide o prípady s významnými technickými, finančnými a projektovými dôsledkami, Komisia odporúča zapojiť príjemcov jednotlivých opatrení do prednotifikačných kontaktov. O tom, či príjemca bude zapojený, však rozhoduje členský štát.

19.

V prípade opatrení, ktoré zahŕňajú viaceré členské štáty (napríklad významné projekty spoločného európskeho záujmu), sa zúčastneným členským štátom vo všeobecnosti odporúča, aby pred nadviazaním prednotifikačných kontaktov navzájom diskutovali s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup k opatreniu a stanoviť reálny časový rozvrh.

20.

Útvary Komisie sa budú snažiť poskytnúť členskému štátu neformálne predbežné posúdenie opatrenia na konci prednotifikačnej fázy. Toto predbežné posúdenie zahŕňa nezáväzné usmernenie zo strany útvarov Komisie týkajúce sa úplnosti návrhu notifikácie a neformálne a nezáväzné posúdenie (14), či opatrenie predstavuje štátnu pomoc a či je zlučiteľné s vnútorným trhom.

21.

V úplne nových alebo vo veľmi zložitých prípadoch útvary Komisie nemusia poskytnúť neformálne predbežné posúdenie na konci prednotifikačnej fázy. V takých prípadoch môžu na požiadanie členského štátu písomne uviesť, ktoré informácie im ešte treba poskytnúť, aby mohli vykonať posúdenie opatrenia.

22.

Prednotifikačné kontakty sú dobrovoľné a majú dôverný charakter. Nemajú vplyv na posudzovanie prípadu po jeho formálnej notifikácii. Skutočnosť, že sa uskutočnili prednotifikačné kontakty, neznamená, že útvary Komisie nemôžu od členského štátu žiadať, aby poskytol ďalšie informácie po formálnej notifikácii.

4.   PRÍSTUP NA ZÁKLADE PORTFÓLIA PRÍPADOV A SPOLOČNE DOHODNUTÝ HARMONOGRAM

4.1.   Prístup na základe portfólia prípadov

23.

Členské štáty môžu požiadať útvary Komisie, aby riešili prípady, o ktorých sa domnievajú, že sú prioritné, v rámci predvídateľnejších časových harmonogramov. Na tento účel sa môžu zúčastniť na „posudzovaní portfólia“, ktoré ponúkajú útvary Komisie. Dvakrát ročne (15) útvary Komisie vyzvú členské štáty, aby ich informovali, ktoré notifikované prípady v ich portfóliu považujú za prípady s vysokou alebo nízkou prioritou. Ak sa členské štáty chcú na tomto posudzovaní zúčastniť, mali by na túto výzvu reagovať v stanovenom termíne. Po prijatí týchto informácií a s náležitým zreteľom na dostupné zdroje a iné neuzavreté prípady, do ktorých je zapojený členský štát, ktorý predložil žiadosť, môžu útvary Komisie navrhnúť spoločne dohodnutý harmonogram pre konkrétne prípady, s cieľom zabezpečiť, že sa budú riešiť včasne a predvídateľne.

4.2.   Spoločne dohodnutý harmonogram

4.2.1.   Cieľ a obsah

24.

Spoločne dohodnutý harmonogram je nástroj, ktorý možno použiť na zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti pravdepodobného trvania vyšetrovania vo veci štátnej pomoci. Za pomoci tohto nástroja sa útvary Komisie a členský štát dohodnú na predpokladanom časovom rozvrhu vyšetrovania v súvislosti s konkrétnym prípadom a v niektorých prípadoch aj na pravdepodobnom priebehu vyšetrovania. Môže to byť obzvlášť užitočné v prípadoch, ktoré sa vyznačujú novými prvkami, ktoré súvisia s nosnými projektmi v rámci siete TEN-T, alebo ktoré sú technicky zložité, naliehavé či citlivé.

25.

Útvary Komisie a členský štát by sa mohli dohodnúť na: — prednostnom vybavení prípadu v rámci posudzovania portfólia. Ak je to potrebné na účely plánovania a zdrojov (16), môže sa povoliť prednostné vybavenie, za čo členský štát formálne akceptuje pozastavenie preskúmania alebo predĺženie lehoty na preskúmanie (17) iných prípadov zo svojho portfólia, — druhu informácií (18), ktoré by mal členský štát a/alebo zamýšľaný príjemca pomoci poskytnúť útvarom Komisie a na tom, aký druh jednostranného zhromažďovania informácií plánujú útvary Komisie použiť v konkrétnom prípade, — predpokladanej forme a trvaní posudzovania prípadu útvarmi Komisie po jeho notifikácii.

26.

Ak členský štát poskytne všetky dohodnuté informácie promptne, útvary Komisie sa budú usilovať o dodržanie spoločne dohodnutého časového rámca na vyšetrovanie prípadu. Napriek tomu však nie je vždy možné zavŕšiť prácu v tomto časovom rámci, ak informácie, ktoré poskytol členský štát alebo tretie osoby, otvárajú ďalšie otázky.

4.2.2.   Rozsah pôsobnosti a časový rozvrh

27.

Spoločne dohodnutý harmonogram sa bude uplatňovať najmä v prípadoch, ktoré sa vyznačujú úplne novými prvkami, alebo sú technicky zložité či citlivé. V týchto prípadoch sa na konci prednotifikačnej fázy prijme spoločne dohodnutý harmonogram a následne sa uskutoční formálna notifikácia.

28.

Spoločne dohodnutý harmonogram sa môže uskutočniť aj na začiatku formálneho vyšetrovacieho konania. V takých prípadoch by mal členský štát požadovať spoločne dohodnutý harmonogram na ďalší postup v súvislosti s konkrétnym prípadom.

5.   PREDBEŽNÉ PRESKÚMANIE NOTIFIKOVANÝCH OPATRENÍ

5.1.   Žiadosti o informácie

29.

Útvary Komisie začnú predbežné posúdenie každého notifikovaného opatrenia po prijatí príslušnej notifikácie. Ak potrebujú ďalšie informácie po notifikácii opatrenia pomoci, zašlú členskému štátu žiadosť o informácie. Vzhľadom na to, že útvary Komisie sa snažia zoskupovať žiadosti o informácie a keďže prednotifikačné kontakty by mali zabezpečiť, že členské štáty predložia úplné notifikácie (19), vo všeobecnosti bude postačovať jedna súhrnná žiadosť o informácie. V žiadosti sa vysvetľuje, aké informácie sú potrebné, a spravidla sa zašle do štyroch týždňov po formálnej notifikácii.

30.

Po doručení odpovede členského štátu útvary Komisie môžu mať ďalšie otázky v závislosti od obsahu odpovede a povahy prípadu. Neznamená to nevyhnutne, že Komisia má pri posudzovaní prípadu závažné problémy.

31.

Ak členský štát neposkytne požadované informácie v stanovenej lehote, útvary Komisie mu zašlú upomienku. Ak daný členský štát po jednej upomienke stále nezašle informácie, útvary Komisie ho informujú, že notifikácia sa považuje za vzatú späť (20), pokiaľ sa nevyskytnú výnimočné okolnosti. Ak sa notifikácia považuje za vzatú späť, členský štát môže následne opätovne notifikovať opatrenie, pričom doplní chýbajúce informácie.

32.

Ak sú splnené podmienky na začatie formálneho vyšetrovacieho konania, Komisia toto konanie spravidla začne po najviac dvoch kolách otázok. V niektorých prípadoch sa však pred začatím formálneho vyšetrovacieho konania môžu zaslať viaceré žiadosti o informácie, a to v závislosti od povahy prípadu a úplnosti a zložitosti informácií, ktoré poskytol členský štát.

5.2.   Dohodnuté pozastavenie predbežného preskúmania

33.

Útvary Komisie môžu pozastaviť predbežné preskúmanie, napríklad keď členský štát žiada o pozastavenie s cieľom zmeniť opatrenie pomoci tak, aby bolo v súlade s pravidlami štátnej pomoci, alebo na základe spoločnej dohody.

34.

Obdobie pozastavenia sa dohodne vopred. Ak členský štát na konci tohto obdobia nepredložil úplnú notifikáciu, ktorá je v súlade s pravidlami štátnej pomoci, útvary Komisie budú pokračovať v konaní v štádiu, v ktorom bolo pozastavené. Útvary Komisie budú následne zvyčajne informovať členský štát, že notifikácia sa považuje za vzatú späť, alebo bezodkladne začnú formálne vyšetrovacie konanie z dôvodu vážnych pochybností o tom, či je opatrenie pomoci v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a teda aj pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

5.3.   Kontakty zamerané na informácie o aktuálnom stave a kontakty s príjemcom pomoci

35.

Útvary Komisie budú na požiadanie informovať členský štát o aktuálnom stave predbežného preskúmania notifikácie.

36.

Členský štát môže rozhodnúť o zapojení príjemcu potenciálneho (individuálneho) opatrenia štátnej pomoci do kontaktov s Komisiou zameraných na informácie o aktuálnom stave, najmä v prípadoch s významnými technickými, finančnými a projektovými dôsledkami. Útvary Komisie odporúčajú príjemcovi, aby sa na takýchto kontaktoch zúčastnil. O tom, či príjemca bude zapojený, však rozhoduje členský štát.

6.   ZJEDNODUŠENÝ POSTUP V JEDNODUCHÝCH PRÍPADOCH

6.1.   Prípady, na ktoré sa môže vzťahovať zjednodušený postup

37.

Ak ide o jednoduchý prípad a sú splnené určité podmienky, Komisia môže súhlasiť s vybavením prípadu podľa zjednodušeného postupu. V takýchto prípadoch sa Komisia bude snažiť prijať v lehote 25 dní odo dňa notifikácie rozhodnutie v skrátenej forme, v ktorom sa konštatuje, že notifikované opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, alebo rozhodnutie o nevznesení námietok (21).

38.

Ak členský štát žiada o uplatnenie zjednodušeného postupu, útvary Komisie rozhodnú, či je daný prípad vhodný pre tento procedurálny postup. To môže byť najmä v prípade, keď je určité opatrenie dostatočne podobné iným opatreniam, ktoré boli schválené aspoň v troch rozhodnutiach Komisie prijatých v priebehu desiatich rokov pred dátumom predbežnej notifikácie (ďalej len „predchádzajúce rozhodnutia“). S cieľom rozhodnúť, či je opatrenie dostatočne podobné tým, ktoré boli posúdené v predchádzajúcich rozhodnutiach, útvary Komisie preskúmajú všetky uplatniteľné hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky, a najmä ciele a celkové nastavenie opatrenia, druhy príjemcov, oprávnené náklady, stropy pre jednotlivé notifikácie, intenzity pomoci a bonusy (ak sú uplatniteľné), ustanovenia o kumulácii, stimulačný účinok a požiadavky na transparentnosť.

39.

Vo všeobecnosti platí že, ak existujú aspoň tri predchádzajúce rozhodnutia, je zrejmé, že predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc alebo že opatrenie pomoci je zlučiteľné s vnútorným trhom. Za určitých okolností to však nemusí byť tak, napríklad ak Komisia prehodnocuje predchádzajúce rozhodnutia v zmysle najnovšej judikatúry. Keďže takéto prípady sa musia dôkladne preskúmať, útvary Komisie zvyčajne odmietnu uplatnenie zjednodušeného postupu.

40.

Útvary Komisie môžu tiež odmietnuť uplatnenie zjednodušeného postupu v prípadoch, v ktorých by opatrenie pomoci mohlo byť prínosné pre spoločnosť, ktorá má povinnosť vrátiť štátnu pomoc, ktorú Komisia vyhodnotila ako neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom (22).

6.2.   Prednotifikačné kontakty pri rozhodovaní o uplatnení zjednodušeného postupu

41.

Útvary Komisie budú súhlasiť s uplatnením zjednodušeného postupu iba v prípadoch, keď sa v súvislosti s predmetným opatrením pomoci nadviazali prednotifikačné kontakty. V tejto súvislosti by mal členský štát predložiť návrh notifikačného formulára, ktorý obsahuje všetky relevantné informácie vrátane odkazov na predchádzajúce rozhodnutia, a návrh zhrnutia notifikácie (23), ktoré je určené na uverejnenie na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

42.

Útvary Komisie uplatnia zjednodušený postup iba vtedy, ak budú považovať notifikačný formulár za v zásade úplný. Znamená to, že útvary Komisie by mali v zásade dostatočné informácie, aby mohli opatrenie schváliť, ak členský štát zakladá svoju notifikáciu na návrhu notifikačného formulára, v ktorom sú zohľadnené výsledky prednotifikačných kontaktov.

6.3.   Notifikácia a uverejnenie krátkeho zhrnutia

43.

Lehota 25 dní na prijatie rozhodnutia v skrátenej forme (pozri bod 38) začína plynúť dňom, keď členský štát predložil notifikáciu. Pri zjednodušenom postupe sa požívajú štandardné notifikačné formuláre (24).

44.

Po prijatí notifikácie útvary Komisie uverejnia zhrnutie notifikácie (25) na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž a uvedú, že opatrenie pomoci spĺňa podmienky na uplatnenie zjednodušeného postupu. Zainteresované strany potom budú mať 10 pracovných dní na predloženie pripomienok, najmä ak sa týkajú okolností, ktoré by si mohli vyžiadať dôkladnejšie preskúmanie. Ak zainteresovaná strana vyjadrí obavy, ktoré sú na prvý pohľad opodstatnené, útvary Komisie uplatnia bežný postup. Budú o tom informovať členský štát a zainteresované strany.

6.4.   Rozhodnutie v skrátenej forme

45.

V prípadoch, keď sa uplatňuje zjednodušený postup, Komisia zvyčajne vydá rozhodnutie v skrátenej forme. Komisia sa bude snažiť prijať rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že notifikované opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo rozhodnutie o nevznesení námietok (26), a to v lehote 25 pracovných dní odo dňa notifikácie.

46.

Rozhodnutie v skrátenej forme obsahuje zhrnutie uverejnené v čase notifikácie a stručné posúdenie opatrenia podľa článku 107 ods. 1 zmluvy a, ak je to potrebné, uvádza sa v ňom, že je v súlade s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie. Verejná verzia rozhodnutia bude uverejnená na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

7.   FORMÁLNE VYŠETROVACIE KONANIE

47.

Komisia sa usiluje o zlepšenie transparentnosti, predvídateľnosti a efektívnosti pri vybavovaní zložitých prípadov, ktoré sa riešia v rámci formálneho vyšetrovacieho konania. Na tento účel bude efektívne využívať všetky procesné prostriedky, ktoré má k dispozícii na základe procesného nariadenia.

7.1.   Uverejnenie rozhodnutí a obsahovo významných zhrnutí

48.

Komisia sa usiluje o uverejnenie svojho rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“), spolu s obsahovo významným zhrnutím (27) v lehote do dvoch mesiacov od jeho prijatia v prípadoch, keď členský štát nežiada o odstránenie dôverných informácií z rozhodnutia.

49.

V prípade rozporu medzi Komisiou a členským štátom, pokiaľ ide o odstránenie dôverných informácií z rozhodnutia o začatí konania, bude Komisia uplatňovať zásady stanovené v oznámení o služobnom tajomstve (28) a uverejní rozhodnutie čo najskôr po jeho prijatí (29). Rovnaký postup sa uplatňuje aj na uverejnenie všetkých konečných rozhodnutí (30).

7.2.   Pripomienky zainteresovaných strán

50.

Zainteresované strany vrátane príjemcu pomoci môžu vyjadriť pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v lehote jedného mesiaca od jeho uverejnenia (31). Útvary Komisie v zásade nebudú predlžovať túto lehotu ani nebudú akceptovať pripomienky doručené po jej uplynutí (32). Útvary Komisie môžu schváliť predĺženie len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak chce zainteresovaná strana predložiť veľmi obsiahle faktické informácie alebo ak sa kontakty so zainteresovanou stranou uskutočnili pred uplynutím daného termínu.

51.

Vo veľmi zložitých prípadoch môžu útvary Komisie poslať kópiu rozhodnutia o začatí konania zainteresovaným stranám vrátane obchodných a podnikateľských združení a vyzvať ich na predloženie pripomienok k osobitným aspektom prípadu (33). Spolupráca so zainteresovanými stranami je dobrovoľná. Útvary Komisie listom vyzvú zainteresované strany, aby odpovedali do jedného mesiaca, s cieľom zabezpečiť účinnosť postupu. Komisia zašle rovnakú výzvu na predloženie pripomienok príjemcovi pomoci.

52.

S cieľom rešpektovať práva členských štátov na obhajobu (34) útvary Komisie zašlú dotknutému členskému štátu všetky pripomienky poskytnuté zainteresovanými stranami vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, a vyzve členský štát, aby odpovedal do jedného mesiaca. Ak nie sú k dispozícii žiadne pripomienky zainteresovaných strán, útvary Komisie o tom budú členský štát informovať.

53.

Útvary Komisie vyzývajú členské štáty, aby prijali pripomienky zainteresovaných strán v ich pôvodnom jazyku, aby mohli byť predložené čo najskôr. Útvary Komisie však zabezpečia preklad, ak o to členský štát požiada. Môže to viesť k tomu, že konanie bude trvať dlhšie.

7.3.   Pripomienky členských štátov

54.

Útvary Komisie sa usilujú ukončiť formálne vyšetrovacie konanie čo najskôr. Preto striktne uplatňujú lehoty stanovené v procesnom nariadení. Ak členský štát nepredloží pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania alebo k pripomienkam tretích strán do jedného mesiaca (35), útvary Komisie môžu túto lehotu predĺžiť o ďalší jeden mesiac na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu, pričom uvedú, že pokiaľ nenastanú výnimočné okolnosti, ďalšie predĺženie tejto lehoty už nebude možné. Ak členský štát nezašle Komisii žiadnu dostatočnú a zmysluplnú odpoveď, Komisia môže prijať rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii (36).

55.

Ak v prípade neoprávnenej pomoci (teda novej pomoci realizovanej v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy) chýbajú informácie, ktoré sú pre Komisiu nevyhnutné na prijatie konečného rozhodnutia, Komisia môže vydať príkaz na poskytnutie informácií (37) a vyzvať tak členský štát, aby tieto informácie poskytol. Ak členský štát neposkytne odpoveď na tento príkaz do uplynutia stanovenej lehoty, Komisia môže prijať rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

7.4.   Žiadosti o doplňujúce informácie od dotknutého členského štátu

56.

Vo veľmi zložitých prípadoch môžu útvary Komisie poslať novú žiadosť o informácie aj po tom, ako boli doručené pripomienky členského štátu k rozhodnutiu o začatí konania. Lehota pre členský štát na odpoveď je zvyčajne jeden mesiac.

57.

Ak členský štát neodpovie v stanovenej lehote, útvary Komisie zašlú upomienku s uvedením konečnej lehoty, ktorá je zvyčajne 20 pracovných dní. Takisto budú informovať členský štát, že ak v stanovenej lehote nebude poskytnutá uspokojivá odpoveď, má Komisia niekoľko možností v závislosti od osobitostí prípadu. Môže skonštatovať, že notifikácia bola vzatá späť (38). Môže zaslať žiadosť o informácie adresovanú iným zdrojom (39). V prípadoch neoprávnenej pomoci môže Komisia vydať príkaz na poskytnutie informácií. Môže tiež prijať rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii (40).

7.5.   Žiadosť o informácie adresovaná iným zdrojom

58.

Po začatí formálneho vyšetrovacieho konania v prípadoch, v ktorých sa formálne dospelo k záveru, že členský štát neposkytol dostatočné informácie počas fázy predbežného preskúmania, Komisia môže vydať žiadosť o informácie z iných zdrojov ako členský štát (41).

59.

Ak útvary Komisie chcú požiadať o informácie príjemcu pomoci, musia na to získať výslovný súhlas členského štátu. Členský štát má zvyčajne krátku lehotu na odpoveď na takúto žiadosť o udelenie súhlasu.

60.

Útvary Komisie budú rešpektovať zásadu proporcionality (42) a o informácie z iných zdrojov budú žiadať iba vtedy, ak sú tieto informácie týmto stranám k dispozícii. Zainteresované strany budú mať na poskytnutie informácií primerané obdobie, zvyčajne najviac jeden mesiac.

61.

Okrem žiadostí o informácie z iných zdrojov má Komisia tiež právomoc vyšetrovať a zbierať informácie na základe judikatúry súdov EÚ (43). Táto právomoc nie je ovplyvnená osobitnými pravidlami upravujúcimi žiadosti o informácie z iných zdrojov.

7.6.   Odôvodnené pozastavenie formálneho vyšetrovania

62.

Útvary Komisie pozastavia formálne vyšetrovanie len v prípade výnimočných okolností a po dohode s členským štátom. K pozastaveniu môže dôjsť napríklad v prípade, ak oň členský štát formálne požiada s cieľom zosúladiť svoj projekt s pravidlami štátnej pomoci alebo v prípade prebiehajúceho konania pred súdmi EÚ, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť posúdenie prípadu.

63.

Formálne pozastavenie sa za normálnych okolností udelí iba jedenkrát, a to na obdobie vopred dohodnuté medzi útvarmi Komisie a členským štátom.

7.7.   Prijatie konečného rozhodnutia a odôvodnené predĺženie formálneho vyšetrovania

64.

Komisia sa vždy usiluje prijať konečné rozhodnutie bez zbytočného odkladu, a pokiaľ je to možné, do 18 mesiacov od začatia konania (44). Táto lehota môže byť predĺžená na základe dohody medzi útvarmi Komisie a členským štátom. Predĺženie môže byť vhodné v prípade, ak sa vec týka novej pomoci, alebo vyvoláva nové právne otázky.

65.

Aby sa zabezpečilo dodržanie tejto 18-mesačnej lehoty, Komisia sa bude usilovať prijať konečné rozhodnutie najneskôr do 6 mesiacov po tom, čo členský štát predloží poslednú informáciu, alebo po uplynutí poslednej lehoty.

8.   VYŠETROVANIA ZAMERANÉ NA JEDNOTLIVÉ HOSPODÁRSKE ODVETVIA A NÁSTROJE POMOCI

66.

Komisia má právomoc vykonávať prešetrenia zamerané na jednotlivé odvetvia, v rámci ktorých bude rešpektovať zásadu proporcionality (45). Na konci takéhoto prešetrenia Komisia uverejní správu o jeho výsledkoch na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž. Komisia bude členské štáty informovať a vyzve ich, ako aj ostatné zúčastnené strany, aby vyjadrili svoje pripomienky k správe v lehote najviac jeden mesiac.

67.

Informácie získané prostredníctvom prešetrovania zameraného na jednotlivé odvetvia môžu byť použité v konaní o štátnej pomoci a môžu viesť k tomu, že Komisia začne vyšetrovanie opatrení štátnej pomoci z vlastnej iniciatívy.

9.   FORMÁLNE SŤAŽNOSTI

68.

Útvary Komisie sa usilujú o riešenie sťažností od zainteresovaných strán čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie, a to na základe najlepších postupov opísaných ďalej.

9.1.   Formulár sťažnosti a povinnosť preukázať predmetný záujem

69.

„Zainteresované strany“ sú vymedzené v článku 1 písm. h) procesného nariadenia ako akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia. Zainteresované strany, ktoré chcú podať formálnu sťažnosť Komisii, by mali vyplniť formulár sťažnosti (46) a poskytnúť všetky požadované informácie, ako aj verziu sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter (47). Ak je formulár sťažnosti úplný a predkladajúca strana preukáže, že jej záujmy môžu byť ovplyvnené poskytnutím pomoci v zmysle článku 1 písm. h) procesného nariadenia (48), útvary Komisie zaevidujú prípad ako formálnu sťažnosť.

70.

Ak predkladajúca strana neposkytne všetky informácie požadované vo formulári sťažnosti alebo nepreukáže, že má záujem na konaní, útvary Komisie budú podanie považovať za informácie o trhu (49). Útvary Komisie o tom budú informovať predkladajúcu stranu. Informácie o trhu môžu viesť k ďalšiemu vyšetrovaniu zo strany Komisie.

9.2.   Predbežný časový plán a výsledok preskúmania formálnej sťažnosti

71.

Útvary Komisie sa budú snažiť preskúmať formálnu sťažnosť v rámci nezáväznej lehoty dvanástich mesiacov od dátumu jej zaevidovania. Vyšetrovanie by mohlo trvať dlhšie v závislosti od okolností prípadu, napríklad ak sa útvary Komisie musia žiadať sťažovateľa, členský štát alebo tretie strany o ďalšie informácie.

72.

Ak je sťažnosť neopodstatnená, útvary Komisie sa budú snažiť informovať sťažovateľa do dvoch mesiacov od zaevidovania sťažnosti, že neexistujú dostatočné dôvody na vyjadrenie sa k predmetnej veci. Zároveň vyzvú sťažovateľa, aby predložil ďalšie vecné pripomienky v lehote jedného mesiaca. Ak sťažovateľ nepredloží ďalšie pripomienky v stanovenej lehote, sťažnosť sa bude považovať za vzatú späť.

73.

Pokiaľ ide o sťažnosti týkajúce sa schválenej pomoci a/alebo opatrení pomoci, ktoré sa nemusia notifikovať, útvary Komisie sa takisto budú snažiť poskytnúť sťažovateľovi odpoveď do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti.

74.

V závislosti od pracovného zaťaženia a uplatňovania svojho práva na stanovenie priorít pre vyšetrovania (50) sa útvary Komisie v priebehu dvanástich mesiacov od zaevidovania sťažnosti budú snažiť o jeden z nasledujúcich krokov: — prijať rozhodnutie (51) a zaslať jeho kópiu sťažovateľovi, — poslať sťažovateľovi list, v ktorom uvedú predbežný názor na opatrenie na základe dostupných informácií („list s predbežným posúdením“), pričom tento list sa nepovažuje za oficiálne stanovisko Komisie.

75.

Ak sa listom s predbežným posúdením vyvodzuje záver, že nejde o prípad nezlučiteľnej pomoci, sťažovateľ môže predložiť pripomienky v tejto veci v lehote jedného mesiaca. Ak sťažovateľ nepredloží pripomienky v stanovenej lehote, sťažnosť sa bude považovať za vzatú späť.

76.

Ak sa sťažnosť týka neoprávnenej pomoci, útvary Komisie sťažovateľa upozornia na možnosť začať konanie pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré môžu nariadiť pozastavenie alebo vymáhanie takej pomoci (52). Útvary Komisie môžu k formálnym sťažnostiam týkajúcim sa opatrení pomoci, ktoré boli napadnuté na vnútroštátnych súdoch, pristupovať ako k prípadom s nízkou prioritou, pokiaľ ide o trvanie takýchto konaní.

77.

Útvary Komisie zvyčajne, ale nie nevyhnutne, zašlú znenie opodstatnených sťažností, ktoré nemá dôverný charakter, členskému štátu na pripomienkovanie. Útvary Komisie vyzvú dotknutý členský štát, aby dodržal lehoty na predkladanie pripomienok a poskytnutie informácií týkajúcich sa sťažností. Sťažnosti sa zvyčajne zašlú členskému štátu v ich pôvodnom jazyku. Útvary Komisie však zabezpečia preklad, ak o to členský štát požiada. Môže to viesť k tomu, že konanie bude trvať dlhšie.

78.

Útvary Komisie budú pravidelne informovať členské štáty a sťažovateľov o vybavovaní alebo uzatvorení sťažností.

10.   PLÁNY HODNOTENIA

79.

Pozitívne účinky štátnej pomoci by mali prevažovať nad jej prípadnými negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž a obchod. S cieľom zabezpečiť, že tomu tak bude, Komisia podporuje účinné ex post hodnotenie schém pomoci, ktoré by mohli viesť k značnému narušeniu hospodárskej súťaže. Patria sem schémy pomoci s veľkým rozpočtom alebo s novými charakteristikami a schémy na trhoch, na ktorých sa očakávajú významné trhové, technologické alebo regulačné zmeny. Útvary Komisie rozhodnú počas prednotifikačnej fázy, či je hodnotenie potrebné. Budú informovať členský štát čo najskôr, aby mal dostatok času na prípravu plánu hodnotenia.

80.

V prípade schém, ktoré sa musia hodnotiť na základe GBER (53), členský štát musí Komisii oznámiť svoj plán hodnotenia do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti schémy. Komisia plán hodnotenia posúdi, a ak spĺňa podmienky, čo najskôr ho schváli. Následne takisto predĺži obdobie, počas ktorého sa schéma môže uplatňovať podľa GBER.

81.

V prípade notifikovaných schém, ktoré sa musia hodnotiť, členský štát musí predložiť svoj plán hodnotenia Komisii v tom istom čase ako notifikáciu. Komisia posúdi plán hodnotenia spolu so samotnou schémou a jej rozhodnutie sa bude vzťahovať na plán, ako aj na schému. Všetky procesné požiadavky z procesného nariadenia sa uplatňujú v plnom rozsahu.

11.   MONITOROVANIE

82.

Komisia priebežne skúma všetky systémy pomoci existujúce v členských štátoch (54). Toto skúmanie sa uskutočňuje v spolupráci s členskými štátmi, ktoré musia Komisii poskytnúť všetky potrebné informácie (55).

83.

Od MŠP majú členské štáty väčšie možnosti poskytovať pomoc bez toho, aby ju notifikovali Komisii, a to najmä preto, že GBER sa v súčasnosti uplatňuje na viac opatrení. S cieľom zabezpečiť, aby sa súlad týchto opatrení s pravidlami dosahoval v celej EÚ jednotne, je čoraz dôležitejšie, aby Komisia monitorovala spôsob, akým členské štáty uplatňujú existujúce schémy pomoci alebo oslobodené schémy pomoci. Útvary Komisie preto zaviedli každoročné monitorovanie, počas ktorého vyberú vzorku prípadov štátnej pomoci na ďalšiu kontrolu.

84.

Útvary Komisie kontrolujú súlad vybraných schém pomoci s ich právnym základom a ich implementáciu (56).

85.

Útvary Komisie získavajú potrebné informácie na účely monitorovania prostredníctvom žiadostí o informácie zasielaných členským štátom. Členské štáty majú na odpoveď na tieto žiadosti zvyčajne 20 pracovných dní. V odôvodnených prípadoch, napríklad ak sa má poskytnúť výnimočne veľké množstvo informácií, môže byť táto lehota dlhšia.

86.

V prípade, že poskytnuté informácie nie sú dostatočné na vyvodenie záveru, či je opatrenie správne navrhnuté a vykonané, útvary Komisie zašlú členskému štátu ďalšie žiadosti o informácie.

87.

Útvary Komisie sa budú snažiť dokončiť monitorovanie opatrenia štátnej pomoci do 12 mesiacov od prvej žiadosti o informácie a dotknutý členský štát budú informovať o výsledkoch monitorovania.

12.   LEPŠIA KOORDINÁCIA A PARTNERSTVO S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

88.

Od MŠP majú členské štáty väčšiu právomoc pri kontrole štátnej pomoci a väčšie možnosti poskytovať pomoc bez toho, aby ju notifikovali Komisii. Z tohto dôvodu sa spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie nových pravidiel štátnej pomoci, stala významnejšou.

89.

S cieľom posilňovať užšie pracovné vzťahy s členskými štátmi útvary Komisie vytvorili viaceré pracovné skupiny, v rámci ktorých sa stretávajú zástupcovia členských štátov a Komisie. Tieto pracovné skupiny sa pravidelne stretávajú a mali by slúžiť na výmenu informácií o praktických aspektoch a poznatkov získaných pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci. Útvary Komisie poskytujú pracovným skupinám služby sekretariátu.

90.

Útvary Komisie sú takisto pripravené podporovať členské štáty, napríklad poskytovaním neformálneho usmernenia k výkladu nových pravidiel. Na žiadosť členských štátov sa útvary Komisie tiež snažia zabezpečiť odbornú prípravu pre členské štáty v oblasti konkrétnych tém súvisiacich so štátnou pomocou.

91.

Útvary Komisie takisto vytvorili sieť koordinátorov pre jednotlivé krajiny s cieľom uľahčiť každodenné kontakty s členskými štátmi. Koordinátor pre danú krajinu je kontaktným bodom pre členské štáty, ktoré chcú komunikovať s útvarmi Komisie v súvislosti s vybavovaním prípadov a iných aspektov uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Koordinátori pre jednotlivé krajiny by mali byť v kópii e-mailov týkajúcich sa prierezových otázok, najmä pokiaľ ide o prístup na základe portfólia prípadov.

13.   BUDÚCA REVÍZIA

92.

Komisia začne uplatňovať tento kódex najlepšej praxe na notifikované opatrenia a na opatrenia, na ktoré bola iným spôsobom upozornená, 30 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

93.

Tento kódex najlepšej praxe je možné revidovať s cieľom zohľadniť: — zmeny právnych, výkladových a správnych opatrení, — príslušnú judikatúru súdov EÚ alebo — skúsenosti získané pri jeho uplatňovaní.

94.

Komisia sa bude pravidelne zúčastňovať na dialógu s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami, ktorý bude vo všeobecnosti venovaný uplatňovaniu procesného nariadenia a osobitne uplatňovaniu tohto kódexu najlepšej praxe.

---

(1)  Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1).

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1), zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri pomoci na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 702/2014 z hľadiska výpočtu oprávnených nákladov (Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1).

(3)  Európska komisia, Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci 2017 – Výsledky, trendy a pripomienky týkajúce sa správ o výdavkoch na štátnu pomoc v EÚ-28 za rok 2016, 29.11.2017, s. 14.

(4)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(5)  Pozri tlačovú správu Komisie Štátna pomoc: Komisia poskytla usmernenia o opatreniach miestnej verejnej podpory, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc, IP/16/3141, 21. septembra 2016, a tlačovú správu Komisie Štátna pomoc: Komisia poskytla usmernenia o opatreniach miestnej verejnej podpory financovaných bez jej predchádzajúceho schválenia, IP/15/4889, 29. apríla 2015.

(6)  Návrh Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci COM/2018/398 final – 2018/0222, 6.6.2018.

(7)  Vzhľadom na to, že veľká časť opatrení zahrnutých do oznámenia o zjednodušenom postupe je v súčasnosti oslobodená od notifikácie štátnej pomoci, a uplatňovanie tohto postupu je tak veľmi obmedzené, oznámenie o zjednodušenom postupe bolo začlenené do tohto kódexu najlepšej praxe.

(8)  Oznámenie Komisie o kódexe najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 13).

(9)  Oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 3).

(10)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(11)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, naposledy zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2015/2282 z 27. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 325, 10.12.2015, s. 1).

(12)  Pozri článok 4 ods. 5, v ktorom sa odkazuje na rozhodnutia podľa článku 4 ods. 2 až 4 procesného nariadenia. Túto lehotu nie je možné dodržať, ak útvary Komisie musia v dôsledku neúplných notifikácií vydať niekoľko žiadostí o informácie.

(13)  Na základe článku 30 procesného nariadenia je Komisia viazaná služobným tajomstvom vo všetkých konaniach o štátnej pomoci: Tento postup vychádza zo všeobecnej povinnosti služobného tajomstva, ktorá je stanovená v článku 339 zmluvy.

(14)  A teda nepredstavuje ani neprejudikuje oficiálne stanovisko Komisie.

(15)  V súčasnosti každoročne koncom januára a koncom septembra.

(16)  Napríklad v prípadoch, keď finančné inštitúcie Európskej únie konajú ako holdingový fond.

(17)  Pozri článok 4 ods. 5 procesného nariadenia.

(18)  Napríklad štúdie alebo externé odborné znalosti.

(19)  Pokiaľ sa v spoločne dohodnutom harmonograme nedohodlo inak.

(20)  Na základe článku 5 ods. 3 procesného nariadenia.

(21)  Podľa článku 4 ods. 2 alebo článku 4 ods. 3 procesného nariadenia.

(22)  Na základe príkazu na vymáhanie vystaveného členským štátom – pozri rozsudok ESD z 9. marca 1994, vec C-188/92, TWD Textilwerke Deggendorf, ECLI:EU:C:1994:90.

(23)  Príloha k tomuto kódexu najlepšej praxe.

(24)  Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu.

(25)  Toto zhrnutie je založené na štandardnom formulári uvedenom v prílohe k tomuto kódexu najlepšej praxe.

(26)  Na základe článku 4 ods. 2 alebo 4 ods. 3 procesného nariadenia.

(27)  „Obsahovo významné zhrnutie“ má byť stručné zhrnutie dôvodov, na základe ktorých Komisia rozhodla o začatí konania. Obsahovo významné zhrnutie sa prekladá do všetkých úradných jazykov EÚ a uverejňuje sa spolu s úplným znením rozhodnutia o začatí konania v úradnom vestníku.

(28)  Oznámenie Komisie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 297, 9.12.2003, s. 6).

(29)  V súlade s bodom 33 oznámenia o služobnom tajomstve.

(30)  V súlade s bodom 34 oznámenia o služobnom tajomstve.

(31)  Článok 6 procesného nariadenia.

(32)  Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 ods. 1 procesného nariadenia.

(33)  Podľa ustálenej judikatúry je Komisia oprávnená zaslať rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovania určeným zainteresovaným stranám; pozri napr. vec T-198/01, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, ECLI:EU:T:2004:222, bod 195; Spojené veci C-74/00 P a C-75/00 P, Falck Spa a iní/Komisia, ECLI:EU:C:2002:524, bod 83.

(34)  V súlade s článkom 6 ods. 2 procesného nariadenia.

(35)  Článok 6 ods. 1 procesného nariadenia.

(36)  V súlade s článkom 9 ods. 7 a článkom 15 ods. 1 procesného nariadenia.

(37)  Článok 12 procesného nariadenia.

(38)  Článok 5 ods. 3 procesného nariadenia.

(39)  Článok 7 procesného nariadenia.

(40)  Článok 9 ods. 7 a článok 15 ods. 1 procesného nariadenia.

(41)  Článok 7 procesného nariadenia.

(42)  Článok 7 procesného nariadenia.

(43)  Napríklad vo veci T-198/01, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, ECLI:EU:T:2004:222 Súd prvého stupňa implicitne uznal, že Komisia bola oprávnená klásť otázky jednej zo spoločností, ktoré predložili pripomienky po rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania. Podobne vo veci T-296/97 Alitalia/Komisia, ECLI:EU:T:2000:289 Súd prvého stupňa tiež implicitne uznal, že Komisia mohla prostredníctvom svojich vymenovaných odborných poradcov kontaktovať inštitucionálnych investorov s cieľom posúdiť podmienky investícií talianskeho štátu do spoločnosti Alitalia.

(44)  Článok 9 ods. 6 procesného nariadenia. Podľa článku 15 ods. 2 uvedeného nariadenia Komisia nie je viazaná touto lehotou v prípade neoprávnenej pomoci.

(45)  Článok 25 procesného nariadenia.

(46)  Príloha IV k vykonávaciemu nariadeniu.

(47)  Pozri článok 24 ods. 2 procesného nariadenia.

(48)  „Zainteresovaná strana“ je akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia.

(49)  Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 32 v preambule k procesnému nariadeniu: „V záujme zabezpečenia kvality sťažností predkladaných Komisii, ako aj transparentnosti a právnej istoty, je vhodné stanoviť podmienky, ktoré by mala sťažnosť spĺňať, aby umožnila Komisii disponovať informáciami o údajnej neoprávnenej pomoci a aby mohla byť podnetom na začatie predbežného preskúmania. S podaniami, ktoré nespĺňajú tieto podmienky, by sa malo nakladať ako so všeobecnými informáciami o trhu a nemali by nevyhnutne viesť k vyšetrovaniam ex officio.“

(50)  Vec T-475/04, Bouygues SA/Komisia, ECLI:EU:T:2007:196, body 158 a 159.

(51)  Článok 4 procesného nariadenia.

(52)  Pozri oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1 – 22).

(53)  Článok 1 ods. 2 písm. a) GBER vylučuje z rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky schémy pomoci s ročnými rozpočtami presahujúcimi 150 miliónov EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti, okrem prípadov, keď Komisia predĺžila toto obdobie po schválení plánu hodnotenia.

(54)  Na základe článku 108 ods. 1 zmluvy.

(55)  V súlade s článkom 21 ods. 1 procesného nariadenia.

(56)  Či sa schéma pomoci skutočne implementovala.

---

---