EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2018

COM(2018) 443 final

2018/0233(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“

{SWD(2018) 323 final}
{SWD(2018) 324 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Komisia 2. mája 2018 prijala balík týkajúci sa ďalšieho viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 1 . Komisia navrhla nový, moderný a dlhodobý rozpočet, úzko previazaný s politickými prioritami Únie 27 členov. V navrhovanom rozpočte sú nové nástroje skombinované s modernizovanými programami, aby efektívne plnili priority Únie. Na tomto základe Komisia navrhuje nový program Fiscalis v rámci rozpočtového okruhu „Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika“. Tento program prispeje k zlepšeniu uplatňovania daňovej politiky vrátane administratívnej spolupráce a podporí daňové orgány, ako sa uvádza v oznámení pripojenom k návrhu viacročného finančného rámca 2 .

V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá pre Úniu 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.

•Dôvody a ciele

Únia a vnútroštátne daňové orgány ešte stále trpia v dôsledku nedostatočnej kapacity a nedostatočnej spolupráce – a to tak v rámci EÚ, ako aj s tretími krajinami – a nemôžu preto účinne a efektívne vykonávať svoje úlohy. Potrebujú rýchlo a spoločne reagovať na vznikajúce problémy, ako sú daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, digitalizácia a nové obchodné modely, a zároveň musia predchádzať zbytočnému administratívnemu zaťaženiu pre občanov a podniky pri cezhraničných transakciách. Tieto trendy vyvolávajú neustále nové výzvy pre fungovanie a výkonnosť vnútroštátnych daňových orgánov. Tie vyzývajú na lepšie a inovatívne spôsoby vykonávania svojich hlavných úloh, t. j. výberu daní, ktoré priamo plynú do vnútroštátneho rozpočtu a nepriamo do rozpočtu Únie. Komisia preto navrhuje program Fiscalis, ktorý zahŕňa prostriedky a rozpočet na podporu daňovej politiky a daňových orgánov prostredníctvom činností zameraných na budovanie administratívnych kapacít a kapacít informačných technológií (IT), ako aj operačnej spolupráce.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je v súlade s programom Komisie, aby sa zabezpečil spravodlivý a účinný daňový systém v Únii s cieľom okrem iného chrániť schopnosť daňových orgánov členských štátov vyberať dane. Mnohé z iniciatív prijatých v tomto rámci sa zameriavajú na zvýšenie daňovej transparentnosti a posilnenie administratívnej spolupráce okrem iného prostredníctvom výmeny príslušných daňových informácií. Navrhovaný program Fiscalis bude poskytovať rozpočtové a iné prostriedky na podporu a vykonávanie uvedených regulačných intervencií 3 . Dôležitými prvkami tejto administratívnej spolupráce sú príslušné európske elektronické systémy, ktoré konkrétne umožňujú daňovým orgánom členských štátov vymieňať si informácie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s ďalšími navrhovanými akčnými programami EÚ, ktoré sledujú podobné ciele v súvisiacich oblastiach pôsobnosti. Ide najmä o tieto:

–program Colníctvo 4 , ktorý podporuje spoluprácu v colnej oblasti;

–Program EÚ pre boj proti podvodom 5 , ktorý bojuje proti podvodom s cieľom chrániť finančné záujmy Únie podľa článku 325 ZFEÚ;

–Program jednotného trhu 6 , ktorý podporuje opatrenia EÚ na dosiahnutie lepšieho fungovania jednotného trhu;

–Program na podporu reforiem 7 , ktorý pomáha určitým krajinám EÚ vybudovať efektívnejšie inštitúcie, silnejšie rámce riadenia a účinné verejné orgány.

Napokon je možné, že v oblasti IT sa budú využívať ďalšie synergie s rôznymi iniciatívami Únie, ako je program Digitálna Európa 8 , všetky programy, ktoré prevádzkujú (dôležité) elektronické systémy, opätovné použitie stavebných prvkov 9 Nástroja na prepájanie Európy (NPE), európsky rámec interoperability 10 , priebežný plán pre normalizáciu IKT 11 , akčný plán pre finančné technológie 12 , Európsky horizont 13 , práca monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu 14 a ďalšie iniciatívy týkajúce sa rizík spojených s podvodmi a kybernetickou bezpečnosťou.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Dôležitá časť programu Fiscalis sa týka podpory výmeny informácií medzi členskými štátmi v rámci administratívnej spolupráce v daňovej oblasti v Európskej únii. Príslušnými právnymi predpismi Únie pre administratívnu spoluprácu sa stanovuje používanie európskych informačných systémov členskými štátmi. V predkladanom návrhu sa stanovuje, že Komisia a členské štáty zabezpečia, aby boli európske elektronické systémy uvedené v kapitole IV dostatočne vyvinuté a aby primerane fungovali. V tomto kontexte sa v návrhu stanovuje, aby pravidelne koordinovali svoje intervencie a dohodli sa na všetkých aspektoch potrebných na to, aby sa zabezpečila prevádzkyschopnosť, vzájomné prepojenie a ustavičné zlepšovanie európskych elektronických systémov. Stanovujú sa aj úlohy a zodpovednosť, ktoré musia na seba prevziať s cieľom koordinovať zriadenie a fungovanie spoločných a vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov s cieľom zabezpečiť ich prevádzkyschopnosť, vzájomné prepojenie a ustavičné zlepšovanie. Uvedené aspekty programu zamerané na budovanie kapacít IT spolu s ďalšími aspektmi zameranými na administratívne kapacity prispejú k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu, čím sa odôvodňuje skutočnosť, že program vychádza z článku 114 ZFEÚ.

Navrhovaný program Fiscalis poskytuje mechanizmy, prostriedky, ako aj potrebné financovanie na podporu daňovej politiky a zlepšovanie spolupráce medzi daňovými orgánmi. Navrhované opatrenia zahŕňajú okrem iného stretnutia a podobné ad hoc podujatia, štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch a činnosti na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít, na ktorých sa členské štáty a ich úradníci môžu zúčastniť na dobrovoľnom základe. Celkovým cieľom týchto akcií je posilniť administratívnu spoluprácu a zlepšiť administratívnu kapacitu členských štátov v oblasti zdaňovania, čo odôvodňuje použitie článku 197 ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Ciele EÚ v oblasti zdaňovania, ktorými sú boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, zlepšenie daňovej spravodlivosti a transparentnosti, ako aj podpora fungovania jednotného trhu a konkurencieschopnosti, sa nedajú dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov. Na dosiahnutie týchto cieľov a prekonanie všetkých súvisiacich výziev sú potrebné spoločné pravidlá, koordinácia a spolupráca medzi daňovými orgánmi členských štátov.

Takýto vysoký stupeň spolupráce a koordinácie možno dosiahnuť len pri centralizovanom prístupe, ideálne na úrovni Únie. Činnosti v rámci programu Fiscalis sú nákladovo efektívnejšie, než keby si každý zúčastnený štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni a vyvinul vnútroštátne riešenia v oblasti IT pre nadnárodné problémy. Činnosti a mechanizmy spolupráce v rámci programu Fiscalis navyše umožňujú významné prehĺbenie dôvery medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi, ktorá je nevyhnutná pre hladkú spoluprácu a spoločné fungovanie jednotlivých daňových systémov EÚ v rámci jednotného trhu.

Vzhľadom na tieto súvislosti sa intervencie EÚ v rámci programu Fiscalis zamerajú na zriadenie účinných mechanizmov (a nevyhnutných nástrojov IT) pre administratívnu spoluprácu, ktorých cieľom bude poskytovať efektívnejšie prostriedky vnútroštátnym daňovým orgánom, aby mohli bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a zároveň nepriamo daňovníkovi uľahčiť dodržiavanie daňových predpisov.

•Proporcionalita

Prevažná väčšina navrhovaného rozpočtu sa vynaloží na činnosti budovania kapacít IT. Zvolený prístup je založený na modeli architektúry IT, v rámci ktorého európske elektronické systémy tvoria kombináciu spoločných a vnútroštátnych komponentov. Tento model sa uprednostnil pred plne centralizovaným modelom architektúry IT, keďže tento model ponecháva časť rozpočtovej zodpovednosti na členských štátoch, ktoré vyvinú vnútroštátne komponenty IT na vnútroštátnej úrovni, pričom sa zohľadnia aj vnútroštátne preferencie, požiadavky a obmedzenia. Posilnenie interoperability a vzájomnej prepojenosti v záujme vnútorného trhu sa preto dosiahne primeraným spôsobom.

•Výber nástroja

Intervencia EÚ prostredníctvom programu financovania je primeraný. Komisia navrhuje nástupcu programu Fiscalis 2020 vo forme nariadenia.

3.VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Retrospektívne hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V tomto návrhu sa zohľadňujú odporúčania záverečného hodnotenia programu Fiscalis 2013, ako aj predbežné výsledky priebežného hodnotenia programu Fiscalis 2020 v polovici obdobia. Tieto hodnotenia ukazujú, že program poskytuje výraznú pridanú hodnotu EÚ, buduje dôveru a podporuje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj s ostatnými zúčastnenými krajinami (kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti). Program takisto uľahčuje vykonávanie právnych predpisov EÚ, pričom umožňuje zvýšenie efektívnosti (združovaním zdrojov), a to najmä v oblasti elektronických systémov (kde sa intervenciou na úrovni EÚ dosahujú úspory z rozsahu a zníženie nákladov na vývoj) a modulov odbornej prípravy (kde sa intervenciou na úrovni EÚ údajne ušetrí čas a peniaze pre niektoré orgány). Účastníci tiež signalizovali vysoký a rastúci záujem o spoločné akcie (najmä pracovné návštevy, semináre a workshopy), ktoré považujú za účinný nástroj prispievajúci k spolupráci a zlepšeniu výmeny informácií medzi daňovými orgánmi. Pokiaľ ide o Fiscalis 2020, zavedenie tímov expertov sa považuje za účinný spôsob, ako motivovať užšiu spoluprácu (na regionálnom alebo tematickom základe) – vzhľadom na osobitné mechanizmy ich financovania a operačnú štruktúru. Niektorí účastníci poukázali na možnosť zvýšiť súčasné rozdelenie finančných prostriedkov v prospech tejto činnosti zameranej na budovanie administratívnych kapacít.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia zadala vypracovanie externej štúdie na podporu hodnotenia ex ante, ktorá zahŕňala špecializované konzultačné činnosti s cieľom zhromaždiť širšie názory všetkých zainteresovaných strán. Vzhľadom na konkrétny rozsah programu (daňové orgány sú jedinými priamymi prijímateľmi) sa tieto konzultácie sústredili na daňové orgány prostredníctvom diskusií v rámci projektovej skupiny, návštev krajín/prípadových štúdií a osobitných prieskumov. Rozhovory s obchodnými združeniami, neziskovými organizáciami, akademickou obcou, ako aj účastníkmi programu Fiscalis 2020, konzultantmi a medzinárodnými organizáciami (napr. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) tieto činnosti doplnili.

Externá štúdia a súvisiace konzultačné činnosti potvrdili náročné obdobie, ktoré čaká daňové orgány, ako aj potrebu ambiciózneho programu zameraného na dva kľúčové rozmery: na jednej strane na kontinuitu a posilnenie akcií na budovanie kapacít (IT a ľudských zdrojov) a spolupráce v záujme riadneho uplatňovania úniových a vnútroštátnych daňových ustanovení a na druhej strane na posilnenú operačnú spoluprácu a lepšie riešenie inovácie.

Uskutočnila sa otvorená verejná konzultácia o „fondoch EÚ v oblasti investícií, výskumu a inovácie, MSP a jednotného trhu“. Zhromaždili sa v nej názory občanov okrem iného na politické výzvy a potreby intervencie EÚ v oblasti zdaňovania.

•Externá expertíza

Komisia zadala externú štúdiu na podporu hodnotenia ex-ante poskytnutím kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií. Cieľom tohto zadania bolo identifikovať kľúčové faktory, ktoré ovplyvnia oblasť zdaňovania po roku 2020, ako aj problémy, ktorým budú daňové orgány členských štátov čeliť a ktoré by sa mohli riešiť v rámci budúceho opatrenia financovania EÚ, berúc pri tom do úvahy charakter identifikovaných faktorov, ako aj ich následky.

Štúdia pomohla Komisii: – identifikovať ciele intervencie na úrovni EÚ na základe identifikovaných faktorov a problémov, – identifikovať potenciálne možnosti politiky EÚ na dosiahnutie uvedených cieľov, zaviesť budúce opatrenie financovania EÚ v reakcii na identifikované faktory a problémy a posúdiť očakávané hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy identifikovaných možností, – porovnať možnosti podľa stanovených kritérií (ako je efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť) a zoradiť ich.

•Posúdenie vplyvu

Vzhľadom na kontinuitu z hľadiska obsahu, štruktúry a veľkosti rozpočtu navrhovaného programu Fiscalis v porovnaní s predchádzajúcim programom Fiscalis 2020 sa posúdenie vplyvu nepovažovalo za potrebné. Na splnenie požiadaviek lepšej právnej regulácie primeraným spôsobom sa považovalo za vhodnejšie hodnotenie ex ante.

•Zjednodušenie

Prebiehajúci program sa už zefektívnil, pričom dôraz sa kladie na výstupy a výsledky. Implementujú sa v ňom všetky zjednodušenia, ktoré boli zistené v minulých hodnoteniach. Hlavné dodatočné zjednodušenie by spočívalo v rozšírenom používaní jednorazových platieb/jednotkových nákladov a v možnosti prijať viacročné pracovné programy s cieľom zabrániť každoročnému administratívnemu zaťaženiu v podobe komitológie.

•Základné práva

Návrh nemá žiadny vplyv na základné práva.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Načasovanie revízie programov financovania z prostriedkov EÚ je spojené s návrhom nového viacročného finančného rámca, ako bol navrhnutý 2. mája 2018 15 . V súlade s uvedeným návrhom toto nariadenie o programe Fiscalis zahŕňa na obdobie 2021 – 2027 rozpočtový rámec vo výške 270 miliónov EUR (v bežných cenách).

Program Fiscalis sa bude implementovať prostredníctvom režimu priameho riadenia a metódou založenou na prioritách. Pracovné programy sú už v spolupráci so zainteresovanými stranami pripravené a určujú priority na konkrétne obdobie.

Program Fiscalis bude mať vplyv na príjmy Únie a členských štátov. Hoci nie je kvantifikovateľný, uľahčí a zefektívni prácu daňových orgánov pri výbere priamych a nepriamych daní. Zvýšením kvality práce prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít v oblasti IT a ľudských zdrojov budú daňové orgány účinnejšie chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vplyv navrhovaného programu Fiscalis sa bude posudzovať prostredníctvom priebežného a záverečného hodnotenia, ako aj prostredníctvom priebežného monitorovania súboru prioritných kľúčových ukazovateľov výkonnosti. Tieto hodnotenia sa vykonajú v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 16 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politík by mali byť základom na posúdenie vplyvu možností pre ďalšiu akciu. V hodnoteniach sa posúdi účinok nástroja v praxi na základe ukazovateľov a cieľov a podrobnej analýzy miery, do akej sa môže nástroj považovať za relevantný, efektívny a účinný, či poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a či je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Budú obsahovať získané ponaučenia na zistenie akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a na pomoc pri maximalizácii ich vplyvu. Budú takisto zahŕňať identifikáciu a kvantifikáciu regulačných nákladov, prínosov a úspor.

Systém podávania správ o hodnotení zabezpečí, aby sa údaje na hodnotenie programu zhromažďovali efektívne, účinne, včas a na primeranej úrovni podrobnosti; takéto údaje a informácie sa oznámia Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými právnymi ustanoveniami; v prípade potreby by sa napríklad osobné údaje mali anonymizovať. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie uložia primerané požiadavky na podávanie správ.

Výsledky a výstupy programu sa budú pravidelne posudzovať prostredníctvom komplexného systému monitorovania založeného na vymedzených ukazovateľoch so zreteľom na zodpovednosť, pokiaľ ide o najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou.

Údaje na meranie výkonnosti sa budú čerpať z rôznych nástrojov na získavanie údajov. Hlavnými nástrojmi, ktoré sa v súčasnosti predpokladajú, sú formuláre pre nadväzujúce opatrenia, formuláre na hodnotenie podujatí a pravidelné prieskumy daňových úradníkov.

Keďže program zohráva podpornú úlohu, v rámci ktorej pomáha orgánom zúčastnených krajín vymieňať si informácie a zvyšovať ich kapacity, monitorovací systém sa zameriava na sledovanie pokroku činností programu z hľadiska ukazovateľov na úrovni výstupov. Vždy, keď je to možné, sleduje ukazovatele aj v oblastiach súvisiacich s prioritnými cieľmi programu.

Komisia bude každoročne vydávať správu o dosiahnutom pokroku programu, ktorá obsahuje súhrn výsledkov smerom k cieľom programu a súvisiace ukazovatele výstupov a výsledkov.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia

Rozsah pôsobnosti programu bol upravený tak, aby umožňoval komplexnejšiu podporu daňovej politike a daňovým orgánom vzhľadom na novovznikajúce potreby. Zatiaľ čo prebiehajúci program Fiscalis 2020 má celkový cieľ zlepšiť riadne fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu, navrhovaný program bude poskytovať podporu daňovej politike a vnútroštátnym daňovým orgánom, a tým lepšie odzrkadľovať potreby vyplývajúce okrem iného z iných politických iniciatív na úniovej a vnútroštátnej úrovni. Program ako taký má za cieľ prispieť k predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a k boju proti nim; k predchádzaniu a znižovaniu zbytočného administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky v súvislosti s cezhraničnými transakciami; k dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu a posilneniu konkurencieschopnosti Únie, a propagovať a podporovať spoločný prístup Únie na medzinárodných fórach. Ciele programu – hoci sú predkladané trochu odlišne a jednoduchším spôsobom, a to bez operačných cieľov – zostávajú preto v zásade rovnocenné.

Podobne ako pri prebiehajúcom programe Fiscalis 2020 bude účasť na novom programe umožnená členským štátom, pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom. V súlade s celkovou politikou Únie budú mať možnosť zúčastniť sa na programe za určitých podmienok aj krajiny európskej susedskej politiky a tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v konkrétnych dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.

Kapitola II – Oprávnenosť

Druhy akcií, ktoré sa považujú za oprávnené na financovanie z programov, sú v zásade podobné opatreniam v rámci súčasného programu. Ich typológia sa však zjednodušila a znížila, aby sa zabezpečila väčšia flexibilita. Orientačný zoznam v prílohe 1 obsahuje prehľad konkrétnych akcií, ktoré by sa mohli financovať v rámci programu.

Na základe poznatkov získaných pri súčasnom nástroji tímov expertov v rámci súčasného programu Fiscalis 2020 sa v návrhu kladie osobitný dôraz na štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch zameranú na posilnenie operačnej spolupráce a umožnenie rozsiahlych a integrovaných foriem spolupráce medzi zúčastnenými krajinami.

Novinkou v porovnaní so súčasným programom je ustanovenie o akciách, ktoré sú nevyhnutné na úpravu alebo rozšírenie európskych elektronických systémov na spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, a s medzinárodnými organizáciami. Tým sa stanovuje jednoduchší a prehľadnejší mechanizmus v porovnaní s programom Fiscalis 2020, ktorý neumožňuje financovanie akejkoľvek zmeny európskych elektronických systémov bez medzinárodnej dohody uzavretej s príslušnou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ. Aby sa zaručil optimálny reakčný čas pre zavedenie takéhoto prepojenia s tretími krajinami, návrh umožňuje financovanie potrebných úprav alebo rozšírení a prijatie administratívnych dohôd, ktoré budú zahŕňať príslušné podmienky, a to vrátane prípadného finančného príspevku zo strany tretej krajiny alebo dotknutej medzinárodnej organizácie. To by bolo možné iba vtedy, ak je akcia v záujme Únie.

Vzhľadom na význam globalizácie bude program naďalej poskytovať možnosť zapojenia zástupcov vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ako aj zástupcov medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov alebo občianskej spoločnosti ako externých expertov, pokiaľ je to prospešné pre akcie, ktorými sa vykonáva cieľ programu.

Kapitola III – Granty

Implementácia programu sa uskutoční prostredníctvom najbežnejšie používaných výdavkových mechanizmov rozpočtu Únie, konkrétne prostredníctvom verejného obstarávania a grantov. Pokiaľ ide o granty, v návrhu sa stanovuje, že žiadna výzva na predkladanie návrhov sa nebude uplatňovať v prípade, že oprávnenými subjektmi sú daňové orgány.

Takisto ako v minulosti by sa programom mali financovať akcie až do výšky 100 % vzhľadom na ich silnú pridanú hodnotu EÚ. Ak si akcie vyžadujú udelenie grantov, v pracovných programoch sa stanoví uplatniteľná miera spolufinancovania.

Kapitola IV – Osobitné ustanovenia pre akcie na budovanie kapacít IT

Cieľom ustanovení tejto kapitoly je poskytnúť lepší rámec a riadenie, pokiaľ ide o akcie na budovanie kapacít IT vykonávané v rámci programu. Na základe skúseností z predchádzajúcich programov Fiscalis a so zreteľom na rastúci počet európskych elektronických systémov sa navrhuje niekoľko noviniek. Zlepšilo sa vymedzenie spoločných komponentov a vnútroštátnych komponentov, ktoré lepšie odráža realitu projektov IT a ich vlastnosti. Na jednej strane sa uviedli úlohy Komisie a na strane druhej úlohy členských štátov. Viacročný strategický plán pre zdaňovanie, ktorý má vypracovať Komisia v spolupráci s členskými štátmi, napokon umožní lepšie plánovanie rozpočtových a ľudských zdrojov na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Na umožnenie lepšieho monitorovania akcií na budovanie kapacít IT boli zavedené sprievodné povinnosti týkajúce sa podávania správ.

Kapitola V – Plánovanie, monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Vzhľadom na strednodobý a dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe skúseností získaných v priebehu času by sa pracovné programy mali vzťahovať na niekoľko rokov. Ide o novinku v porovnaní so súčasným programom Fiscalis 2020, v ktorom sa predpokladajú ročné pracovné programy. Viacročné pracovné programy znížia administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov, ale neovplyvní to implementáciu programu.

Komisii bude pomáhať výbor pre program Fiscalis (postup preskúmania).

Do prílohy 2 bol pridaný zoznam kľúčových ukazovateľov s cieľom zlepšiť monitorovanie programu a jeho výsledkov od samého začiatku. Komisia bude splnomocnená prijímať delegované akty v záujme vypracovania ustanovení pre rámec monitorovania a hodnotenia, a to aj prostredníctvom zmien prílohy 2 s cieľom v prípade potreby prehodnotiť a/alebo doplniť zoznam ukazovateľov.

Pribežné a záverečné hodnotenie sa budú vykonávať včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

Kapitola VI – Vykonávanie delegovania právomocí a postup výboru

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa hodnotenia rámca na monitorovanie výkonnosti a súvisiacich ukazovateľov.

Komisii bude pomáhať výbor pre program Fiscalis (postup preskúmania).

Kapitola VII – Prechodné a záverečné ustanovenia

Zabezpečia sa jednotné, účinné a primerane cielené informácie pre viacero cieľových skupín vrátane médií a širokej verejnosti.

2018/0233 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 17 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Program Fiscalis 2020, ktorý bol stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 18 a ktorý implementuje Komisia v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami, a jeho predchodcovia významne prispeli k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v rámci Únie. Daňové orgány zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedených programov vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných a hospodárskych záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia nemožno riešiť, ak sa členské štáty nebudú pozerať za hranice svojich administratívnych území alebo nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami.

(2)Program Fiscalis 2020 ponúka členským štátom rámec Únie, v ktorom sa majú rozvíjať uvedené činnosti spolupráce, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu stanovením nového programu v rovnakej oblasti, programu Fiscalis (ďalej len „program“).

(3)Poskytnutím rámca pre akcie, ktorý podporuje jednotný trh, posilňuje konkurencieschopnosť Únie a chráni finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, by mal program prispieť k predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a k boju proti nim; k predchádzaniu a znižovaniu zbytočného administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky v súvislosti s cezhraničnými transakciami; k dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu a posilneniu konkurencieschopnosti Únie a k podpore spoločného prístupu Únie na medzinárodných fórach.

(4)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 19 .

(5)S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Môže sa sprístupniť aj pre iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a týmito krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie.

(6)Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [2018/XXX] 20 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.

(7)Akcie uplatňované v rámci programu Fiscalis 2020 sa ukázali ako primerané, a preto by sa mali zachovať. S cieľom zabezpečiť zjednodušenie a väčšiu pružnosť pri vykonávaní programu, a tým lepšie plniť jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových kategórií, pričom by sa mal uviesť zoznam ilustratívnych príkladov konkrétnych činností. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program Fiscalis presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít v oblasti zdaňovania.

(8)Vzhľadom na rastúcu mobilitu daňovníkov, rastúci počet cezhraničných transakcií a internacionalizáciu finančných nástrojov, ktoré presahujú hranice Únie, by pre Úniu alebo pre členské štáty mohlo byť zaujímavé upraviť alebo rozšíriť európske elektronické systémy aj na tretie krajiny nepridružené k programu a medzinárodné organizácie. Konkrétne by sa tým zabránilo administratívnemu zaťaženiu a nákladom vyplývajúcim z vývoja a prevádzky dvoch podobných elektronických systémov, jedného na úniovú výmenu informácií a druhého na mimoúniovú výmenu informácií. Preto, ak to takýto záujem riadne odôvodňuje, úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami by mali byť oprávnenými nákladmi v rámci programu.

(9)Vzhľadom na význam globalizácie by mal program naďalej poskytovať možnosť zapojiť externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Títo externí experti by mali byť najmä zástupcovia vládnych orgánov vrátane zástupcov z nepridružených tretích krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov, daňovníkov a občianskej spoločnosti.

(10)V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ 21 , ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť pri využívaní zdrojov Únie na podporu daňovej politiky a daňových orgánov.

(11)Najväčšou časťou rozpočtu v rámci programu majú byť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačných technológií (IT). V osobitných ustanoveniach by sa preto mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah činností a zodpovednosti Komisie a členských štátov.

(12)V súčasnosti absentuje požiadavka na vypracovanie viacročného strategického plánu pre zdaňovanie (ďalej len „VSP-Z“) na vytvorenie jednotného a interoperabilného elektronického daňového prostredia v rámci Únie. S cieľom zabezpečiť súdržnosť a koordináciu akcií na budovanie kapacít IT by sa v tomto programe malo stanoviť vytvorenie takéhoto VSP-Z.

(13)Toto nariadenie by sa malo vykonávať prostredníctvom pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe skúseností získaných v priebehu času by sa pracovné programy mali vzťahovať na niekoľko rokov. Presunom z ročných na viacročné pracovné programy sa zníži administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov.

(14)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 22 .

(15)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 23 je potrebné tento program vyhodnotiť vo svetle informácií získaných na základe požiadaviek osobitného monitorovania, a pritom sa vyhnúť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu najmä členských štátov. Tieto požiadavky môžu podľa potreby zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ na hodnotenie účinkov nástroja v praxi.

(16)S cieľom primerane reagovať na zmeny v prioritách daňovej politiky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov na meranie dosiahnutia špecifických cieľov programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 24 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 25 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 26 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 27 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 28 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(18)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(19)Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(20)Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(21)Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013, ktoré by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa stanovuje program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti (ďalej len „program“).

2.Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„zdaňovanie“ sú záležitosti, a to vrátane koncepcie, správy, presadzovania a dodržiavania predpisov, týkajúce sa týchto daní a poplatkov:

a)dane z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES 29 ;

b)spotrebných daní z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS 30 ;

c)spotrebných daní z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ 31 ;

d)daní z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES 32 ;

e)ďalších daní a poplatkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ 33 , pokiaľ sa týkajú jednotného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;

2.„daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty, ktoré sú zodpovedné za zdaňovanie alebo s ním súvisiace činnosti;

3.„európske elektronické systémy“ sú elektronické systémy potrebné pre zdaňovanie a na vykonávanie úloh daňových orgánov;

4.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.

Článok 3

Ciele programu

1.Všeobecným cieľom programu je podporovať daňové orgány a zdaňovanie v záujme zlepšenia fungovania jednotného trhu, posilňovať konkurencieschopnosť Únie a chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov.

2.Špecifickým cieľom programu je podporovať daňovú politiku, daňovú spoluprácu a budovanie administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov.

Článok 4

Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 270 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k programu

Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

b)krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie;

c)iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

–zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,

–stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia [2018/XXX] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],

–neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,

–zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt externých expertov.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 7

Oprávnené akcie

1.Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2.Akcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)stretnutia a podobné ad hoc podujatia;

b)štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch;

c)akcie zamerané na budovanie kapacít IT, najmä vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov;

d)akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít;

e)podporu a iné akcie, ako sú napríklad:

1.štúdie;

2.inovačné činnosti, najmä overovanie koncepcií, pilotné a prototypové iniciatívy;

3.spoločne pripravené komunikačné činnosti;

4.akékoľvek iné akcie stanovené v pracovných programoch uvedených v článku 13, ktoré sú potrebné na dosiahnutie alebo podporu cieľov stanovených v článku 3.

Možné formy akcií podľa písmen a), b) a d) sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe 1.

3.Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktoré môžu upraviť možnosť finančných príspevkov tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.

4.Ak sa akcia zameraná na budovanie kapacít IT uvedená v odseku 2 písm. c) týka vývoja a prevádzky európskeho elektronického systému, sú oprávnené na financovanie v rámci programu iba náklady súvisiace so zodpovednosťou, ktorou bola poverená Komisia podľa článku 11 ods. 2. Členské štáty znášajú náklady súvisiace so zodpovednosťou, ktorá im bola zverená podľa článku 11 ods. 3.

Článok 8

Externí experti

1.Vždy, keď to prispieva k realizácii akcií, ktorými sa plnia ciele podľa článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5, zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti.

2.Náklady, ktoré vzniknú externým expertom uvedeným v odseku 1, sú oprávnené na refundáciu v rámci programu v súlade s ustanoveniami článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.Externých expertov vyberá Komisia na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétne akcie, pričom zohľadní akýkoľvek prípadný konflikt záujmov.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 9

Udeľovanie, komplementárnosť a kombinované financovanie

1.Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok z programu Fiscalis, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pravidlá každého programu Únie, z ktorého sa poskytuje finančný príspevok, sa uplatňujú na jeho jednotlivé príspevky na akciu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

3.V súlade s článkom 198 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa granty udeľujú bez výzvy na predkladanie návrhov v prípade, že oprávnenými subjektmi sú daňové orgány členských štátov a tretích krajín pridružených k programu, ako sa uvádza v článku 5 tohto nariadenia, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

Článok 10

Miera spolufinancovania

1.Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie.

2.Príslušná miera spolufinancovania, ak si akcie vyžadujú udelenie grantov, sa stanovuje vo viacročných pracovných programoch uvedených v článku 13.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE AKCIE NA BUDOVANIE KAPACÍT IT

Článok 11

Zodpovednosť

1.Komisia a členské štáty spoločne zabezpečia vývoj a prevádzku, a to vrátane koncepcie, špecifikácie, testovania zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality, európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12.

2.Komisia zabezpečuje najmä:

a)vývoj a prevádzku spoločných komponentov, ako sa stanovuje vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;

c)koordináciu európskych elektronických systémov na úrovni Únie s cieľom ich podpory a implementácie na vnútroštátnej úrovni;

d)koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, pokiaľ ide o ich vzájomné pôsobenie s tretími stranami, okrem akcií určených na plnenie vnútroštátnych požiadaviek;

e)koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy na úrovni Únie.

3.Členské štáty zabezpečujú najmä:

a)vývoj a prevádzku vnútroštátnych komponentov, ako sa stanovuje vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)koordináciu vývoja a prevádzky vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni;

c)koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej úrovni;

d)pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť ich príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;

e)implementáciu európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z)

1.Komisia vypracuje a priebežne aktualizuje viacročný strategický plán pre zdaňovanie, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy súvisiace s vývojom a prevádzkou európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo jeho časť klasifikuje ako:

a)spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia identifikovala ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;

b)vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý prispel k jeho spoločnému vytvoreniu;

c)alebo kombinácia obidvoch.

2.Viacročný strategický plán pre zdaňovanie zahŕňa aj inovačné a pilotné akcie, ako aj podporné metodiky a nástroje súvisiace s európskymi elektronickými systémami.

3.Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie uvedeného v odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich úloh.

4.Členské štáty každý rok najneskôr do 31. marca predložia Komisii výročnú správu o pokroku pri implementácii viacročného strategického plánu pre zdaňovanie uvedeného v odseku 1, ktorá sa týka obdobia od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku. Tieto výročné správy sú vypracované podľa vopred stanoveného formátu.

5.Komisia na základe výročných správ uvedených v odseku 4 každý rok najneskôr do 31. októbra vypracuje konsolidovanú správu hodnotiacu pokrok, ktorý členské štáty a Komisia dosiahli pri implementácii plánu uvedeného v odseku 1, a túto správu zverejní.

KAPITOLA V

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 13

Pracovný program

1.Program sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 108 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 14

Monitorovanie a podávanie správ

1.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe 2.

2.S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu 2 na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 15

Hodnotenie

1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.

3.Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 16

Audity a vyšetrovania

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

KAPITOLA VI

VYKONÁVANIE DELEGOVANIA PRÁVOMOCÍ A POSTUP VÝBORU

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor, ktorý sa uvádza ako „výbor pre program Fiscalis“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 20

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorý bol stanovený nariadením (EÚ) č. 1286/2013.

3.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 34

X predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

X obmedzené trvanie

–X    v platnosti od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027

–X    Finančný vplyv trvá od roku 2021 do roku 2027 pre viazané rozpočtové prostriedky a od roku 2021 do roku 2030 pre platobné rozpočtové prostriedky.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 35

X Priame riadenie na úrovni Komisie

–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr.

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie pre boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–X    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–◻    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–X    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–X    vplyv na vlastné zdroje

–◻     vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    COM(2018) 322 final.

(2)    COM(2018) 321 final.

(3)    K príkladom regulačných intervencií patria aj tieto:    
– smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1),    
– smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1),    
– nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní (Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012, s. 1),    
– smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(4)    COM(2018) 442.

(5)    COM(2018) 386.

(6)    COM(2018) 441.

(7)    COM(2018) 391.

(8)    COM(2018) 434.

(9)     https://ec.europa.eu/cefdigital/wiki/display/CEFDIGITAL/CEF+Digital+Home .

(10)    COM(2017) 134.

(11)     https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/ict-standardisation_en .

(12)     https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/fintech_en#action-plan .

(13)    https://ec.europa.eu/info/designing-next-research-and-innovation-framework-programme/what-shapes-next-framework-programme_en.

(14)     https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-commission-launches-eu-blockchain-observatory-and-forum .

(15)    COM(2018) 322 final.

(16)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(17)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).

(19)    Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(20)    COM(2016) 605 final.

(21)    KOM(2010) 700 v konečnom znení.

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(23)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(25)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(26)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292,15.11.1996, s. 2).

(27)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(29)    Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(30)    Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).

(31)    Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).

(32)    Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(33)    Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(34)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(35)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(36)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(37)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(38)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(39)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(40)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(41)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.

(42)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(43)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní nákladov na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2018

COM(2018) 443 final

PRÍLOHY

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“

{SWD(2018) 323 final}
{SWD(2018) 324 final}

PRÍLOHA 1

Neúplný zoznam možných foriem akcií podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. a), b) a d)

Akcie uvedené v článku 7 ods. 2 prvom pododseku písm. a), b) a d) môžu mať okrem iného túto formu:

a)    pokiaľ ide o stretnutia a podobné ad hoc podujatia:

–semináre a workshopy, na ktorých sa vo všeobecnosti zúčastňujú všetky krajiny a na ktorých sa uskutočňujú prezentácie a účastníci sa intenzívne zaoberajú diskusiami a aktivitami o konkrétnej téme,

–pracovné návštevy organizované s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti daňovej politiky,

–prítomnosť v úradných priestoroch a účasť na administratívnych vyšetrovaniach;

b)    pokiaľ ide o štruktúrovanú spoluprácu:

–projektové skupiny, ktoré sú spravidla zložené z obmedzeného počtu krajín, pôsobia počas obmedzeného obdobia a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne vymedzeným výsledkom vrátane koordinácie alebo referenčného porovnávania,

–osobitné skupiny, konkrétne štruktúrované formy spolupráce so stálym alebo nestálym charakterom, ktoré zhromažďujú odborné znalosti na uskutočnenie úloh v konkrétnych oblastiach alebo vykonávajú operatívne činnosti, prípadne s podporou online služieb spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení,

–multilaterálna alebo súčasne vykonávaná kontrola, teda koordinovaná kontrola daňovej situácie jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, do ktorej sú zapojené aspoň dva členské štáty, ktoré majú spoločné či dopĺňajúce sa záujmy,

–spoločný audit, teda koordinovaná kontrola daňovej situácie jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb vykonávaná jednotným audítorským tímom skladajúcim sa z dvoch alebo viacerých krajín, z toho aspoň dvoch členských štátov, ktoré majú spoločné či dopĺňajúce sa záujmy,

–Všetky ďalšie formy administratívnej spolupráce, ako sa stanovuje v smernici 2011/16/EÚ, nariadení (EÚ) č. 904/2010, nariadení (EÚ) č. 389/2012 alebo smernici 2010/24/EÚ;

d)    pokiaľ ide o akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít:

–spoločná odborná príprava alebo rozvoj elektronického vzdelávania s cieľom podporovať potrebné odborné zručnosti a znalosti súvisiace s daňovou oblasťou,

–technická podpora zameraná na zlepšenie administratívnych postupov, posilnenie administratívnych kapacít a zlepšovanie fungovania a operácií daňových správ podnecovaním a výmenou osvedčených postupov.

PRÍLOHA 2

Ukazovatele

Špecifický cieľ: podporovať daňovú politiku, daňovú spoluprácu a budovanie administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov.

1. Budovanie kapacít (administratívnych, odborných a IT)

1.Index uplatňovania a vykonávania právnych predpisov a politiky Únie (počet akcií v rámci programu organizovaných v tejto oblasti a odporúčania vydané na základe týchto akcií);

2.index vzdelávania (použité moduly vzdelávania; počet úradníkov, ktorí absolvovali odbornú prípravu; hodnotenie kvality účastníkmi);

3.dostupnosť európskych elektronických systémov (v percentách času);

4.dostupnosť spoločnej komunikačnej siete (v percentách času);

5.zjednodušené postupy IT pre vnútroštátne správy a hospodárske subjekty (počet registrovaných hospodárskych subjektov, počet žiadostí a počet konzultácií v rámci rôznych elektronických systémov financovaných z programu).

2. Výmena poznatkov a vytváranie kontaktných sietí:

1.Index spoľahlivosti spolupráce (miera vytvárania sietí, počet osobných stretnutí, počet online skupín pre spoluprácu);

2.index najlepších postupov a usmernení (počet akcií v rámci programu organizovaných v tejto oblasti; percento daňových správ, ktoré využili pracovnú prax/usmernenie vypracované s podporou programu).