a)

1. prioritný cieľ (ochrana prírodného kapitálu) sa nepodarí dosiahnuť do roku 2020;

b)

dosiahol sa určitý pokrok v plnení čiastkových cieľov v rámci 2. prioritného cieľa (nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje), najmä pokiaľ ide o ambície týkajúce sa klímy a energie, ale tiež odpadu/obehového hospodárstva;

c)

nie je isté, do akej miery sa podarí dosiahnuť čiastkové ciele vytýčené v rámci 3. prioritného cieľa, ktoré súvisia environmentálnymi tlakmi a rizikami ohrozujúcimi ľudské zdravie;

d)

pokrok pri dosahovaní 8. prioritného cieľa (posilniť udržateľnosť miest) je nerovnomerný, čo sa týka energetickej účinnosti, udržateľnej dopravy a mobility, udržateľného mestského plánovania a urbanistického projektovania, biodiverzity v mestách a udržateľnosti budov;

a)

nedostatočná integrácia environmentálnych záujmov do iných oblastí politiky, predovšetkým spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky a politiky súdržnosti;

b)

nedostatočné financovanie a nedostatočne prispôsobené systémy financovania: hoci v prípade niekoľkých projektov financovaných EÚ došlo k zlepšeniu, nie všetky fondy EÚ majú jasne vymedzené kritériá udržateľnosti. Ani v členských štátoch nie je k dispozícii dostatok finančných prostriedkov;

c)

nedostatočné spoločné využívanie poznatkov: k dispozícii je už dostatok odborných poznatkov, ktoré sa však nie vždy dostanú k tvorcom politík;

d)

nedostatočné zapojenie a účasť miestnych spoločenstiev a zainteresovaných strán (4);

a)

súčasné politiky sú navzájom viac prepojené. Okrem odvetvového rozdelenia právnych predpisov EÚ do oblastí, ako sú napríklad ovzdušie, voda, hluk a energia, si súčasné výzvy vyžadujú ďalšiu integráciu otázok udržateľnosti, a to tak v každodennom správaní občanov a v každodennej prevádzke podnikov, ako aj zo sociálno-ekonomického hľadiska. EÚ by preto mala považovať svoje regióny za komplexné hospodárske, sociálne, environmentálne a biokultúrne systémy;

b)

inovácie a prechody prinášajú so sebou najväčšie zlepšenia. Dôležité je tiež vzájomné učenie, čo si vyžaduje otvorenú myseľ a povedomie o osvedčených a nesprávnych postupoch. Platné právne predpisy sa zameriavajú na normy a limitné hodnoty, pričom inovácie a prechody potrebujú priestor na experimentovanie. EÚ potrebuje oboje;

c)

EÚ postupuje podľa lineárneho politického cyklu (návrh, rozhodnutie, vykonávanie, hodnotenie), ale rýchlosť inovácií si vyžaduje obehovejší a flexibilnejší prístup;

a)

ambicióznosť, včasnosť, postupy a nástroje vykonávania rozličných politík v oblasti životného prostredia a klímy;

b)

politiky v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj iné politiky, ako je SPP, SRP, hospodárske a sociálne politiky;

c)

ambicióznosť a harmonogram limitných hodnôt právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (politika v oblasti emisií) a právnych predpisov týkajúcich sa obmedzovania emisií pri zdroji (politiky v oblasti emisií) (6);

d)

politiky na úrovni EÚ a na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zosúladiť priority, zabrániť duplicite a minimalizovať protichodné alebo oddelené procesy, ako aj odstrániť existujúce nedostatky v politike a právnych predpisoch, ktoré z nej vyplývajú;

a)

vnímať politickú integráciu ako prístup (nie ako prioritu) vychádzajúci z kombinovania a posilňovania samostatných cieľov;

b)

podporovať orgány EÚ, ako aj štátne, regionálne a miestne orgány v tom, aby politiky v oblasti životného prostredia dostali do centra iných politík (namiesto toho, aby sa environmentálne ciele začleňovali do iných politík, by tieto ciele mali byť základom iných politík) a aby politiky v oblasti životného prostredia považovali za hlavný referenčný bod pri vykonávaní všetkých činností;

c)

zaujať holistický prístup: v rámci 7. EAP sa po prvý raz prikročilo k integrovanejšiemu prístupu, než sa uplatňoval v predchádzajúcich EAP, a 8. EAP by mal ísť v tomto smere ďalej a mal by vnímať environmentálne, hospodárske a sociálne hľadiská ako celok;

a)

sú dôležitými územnými entitami, v ktorých ľudia žijú, pracujú a premiestňujú sa, čo má za následok značný objem emisií;

b)

sa od seba značne odlišujú z hľadiska druhu a miery znečistenia a emisií;

c)

vykazujú rozdiely z hľadiska ich vykonávania právnych predpisov EÚ;

d)

sa značne líšia z hľadiska hospodárskych, sociálnych, geografických a environmentálnych príležitostí, ktoré ponúkajú, a výziev, ktoré predstavujú;

e)

majú odlišné administratívne právomoci a kapacity a odlišný administratívny prístup k vykonávaniu politík v oblasti životného prostredia a klímy;

f)

majú výhodnú pozíciu pre priamu prácu s občanmi a podnikmi pri podpore opatrení ako zelené verejné obstarávanie, politiky v oblasti výstavby a dopravy, vzdelávacie a osvetové programy. To im umožňuje prinášať realizovateľné riešenia a fungovať ako živé laboratóriá pre nové myšlienky a poznatky;

a)

mal byť strategickejší a integrovanejší a zameraný na hlavné témy;

b)

mal podporovať inovácie;

c)

mal umožniť prenos a rozširovanie inovačných riešení;

d)

sa mal riadiť výzvami a riešeniami na rozdiel od 7. EAP, ktorý sa riadil limitmi a problémami;

e)

mal byť flexibilný, aby dokázal reagovať na nový technologický vývoj a nové medzinárodné stratégie na rozdiel od skôr statického 7. EAP;

f)

mal byť flexibilný, pokiaľ ide o sociálnu, kultúrnu, hospodársku a environmentálnu situáciu regiónov;

a)

ľudské zdravie vrátane vysokej kvality života;

b)

zdravá planéta, na ktorej sa zdroje využívajú zodpovedne a účinne a na ktorej sa chráni biodiverzita, geodiverzita a ekosystémy;

c)

zdravá ekonomika založená na obehovom hospodárstve s dostatočnou mierou rastu, udržateľným rozvojom, pracovnými miestami, udržateľnými investíciami a udržateľným podnikateľským prostredím;

d)

zdravá spoločnosť s príležitosťami pre všetkých;

a)

lepšia integrácia politiky, efektívnejšie politické opatrenia vychádzajúce z miestnej situácie, cielené financovanie zo strany EÚ;

b)

skúmanie rôznych problémov týkajúcich sa vykonávania;

c)

vykonávacie nástroje: v súčasnosti majú právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy svoj vlastný súbor nástrojov a usmernení. S cieľom vyhnúť sa nejasnostiam a zabezpečiť väčšiu súdržnosť navrhuje VR jednotnejšiu metódu s nástrojmi budovania kapacít (napr. nástroje a programy, semináre, webové semináre, poradenské materiály atď.);

d)

zhromažďovanie poznatkov a osvedčených postupov v jednej verejne dostupnej databáze s ľahkým vyhľadávaním obsahujúcej potrebné prvky, ktoré pomôžu identifikovať najlepšie postupy;

e)

opatrenia na posilnenie, rozšírenie a financovanie existujúcich a nových iniciatív na podporu znalostí a najlepších postupov, ktoré si medzi sebou vymieňajú európske, národné, regionálne a miestne siete, a spolupráce medzi mestami, ako napríklad sú vzájomné preskúmanie (peer-review) a aktivity vzájomného učenia, exkurzie, ekologické partnerstvá („green twinning“ ), odborné vedenie a inštruktáže medzi partnermi;

f)

monitorovanie prostredníctvom európskeho procesu preskúmania vykonávania právnych predpisov;