EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 12. 2018

COM(2018) 777 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Druhá správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2018), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania

{SWD(2018) 473 final}

I. KONTEXT

Obchodovanie s ľuďmi je neustále sa rozvíjajúcou vážnou formou prevažne organizovanej trestnej činnosti. Páchateľom, ktorí zneužívajú zraniteľnosť ľudí a využívajú dopyt po službách poskytovaných obeťami, prináša vysoké zisky. Výsledkom je nezvratná ujma spôsobená jeho obetiam, našim spoločnostiam a ekonomikám.

Zlepšuje sa chápanie prepojenia medzi obchodovaním s ľuďmi a inými závažnými trestnými činmi. Zložitá súhra ponuky a dopytu medzi páchateľmi, osobami zneužívajúcimi obete, osobami, ktoré z toho majú zisk, vykorisťovateľmi a osobami, ktoré služby využívajú, tvorí dlhý reťazec či už vedome alebo nevedome zapojených aktérov. S cieľom zastaviť túto ohavnú trestnú činnosť a predchádzať jej je nevyhnutné rozbiť tento reťazec.

V tejto súvislosti Komisia vykonala stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi 1 (ďalej len „stratégia EÚ“). Okrem toho Komisia v decembri 2017 určila ďalšie konkrétne opatrenia na zlepšenie predchádzania obchodovaniu s ľuďmi vo svojom oznámení s názvom Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a stanovenie ďalších konkrétnych opatrení (ďalej len „oznámenie za rok 2017“) 2 . Komisia naďalej monitoruje vykonávanie smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania 3 (ďalej len „smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi“) členskými štátmi.

Toto je druhá správa Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Vychádza zo širokej škály zdrojov vrátane:

·informácií, ktoré zhromaždili národní spravodajcovia alebo obdobné mechanizmy a ktoré členské štáty poskytli koordinátorovi EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi 4 podľa článkov 19 a 20 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi 5 ,

·opatrení prijatých Komisiou a ďalšími zainteresovanými stranami v zmysle stratégie EÚ a oznámenia za rok 2017,

·príspevkov predložených organizáciami občianskej spoločnosti zapojenými do platformy občianskej spoločnosti EÚ a online platformy proti obchodovaniu s ľuďmi 6 a

·informácií, ktoré poskytli relevantné agentúry EÚ a medzinárodné a regionálne organizácie.

V tejto správe, ako aj v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie, sa opisujú novovznikajúce modely obchodovania s ľuďmi založené na údajoch a trendoch, opatrenia prijaté v zmysle stratégie EÚ a pokrok vo vykonávaní oznámenia za rok 2017 v súlade so záväzkom, ktorý bol prijatý v uvedenom oznámení. V správe sa ďalej analyzujú štatistické údaje poskytnuté členskými štátmi a predstavujú sa v nej aktualizované informácie o vykonávaní smernice 2004/81/ES 7 o povoleniach na pobyt pre obete obchodovania s ľuďmi. Opisné informácie predložené členskými štátmi sa prevažne týkajú obdobia 2014 – 2016, pričom správa a pracovný dokument útvarov Komisie vychádzajú z informácií od zdrojov, ako sú členské štáty, organizácie občianskej spoločnosti, medzinárodné organizácie a publikácie Komisie.

II. NOVOVZNIKAJÚCE MODELY A TRENDY

Vo štvrtom zbere štatistických údajov o obchodovaní s ľuďmi (zameranom predovšetkým na obdobie rokov 2015 – 2016) zahrnutom v tejto druhej správe o pokroku 8 sa uvádza viac údajov ako v tých predchádzajúcich. Štatistické údaje poskytli všetky členské štáty, hoci úroveň podrobnosti sa rôznila. Eurostat uverejnil dva pracovné dokumenty o štatistikách na úrovni EÚ v rokoch 2013 a 2014, aktualizované v roku 2015, na ktoré nadväzoval zber údajov Komisiou na roky 2013 – 2014 uvedený v prvej správe o pokroku 9 .

Údajmi za obdobie rokov 2015 – 2016 sa preukazujú podobné modely medzi registrovanými obeťami a obchodníkmi s ľuďmi v kontakte s políciou a systémom trestnej justície ako za predchádzajúce obdobia podávania správ. Tieto údaje sa týkajú osôb, ktoré sú v kontakte s príslušnými orgánmi a inými organizáciami. Existujú dôvody domnievať sa, že veľa obetí a obchodníkov s ľuďmi ostáva naďalej neodhalených, a preto nie sú zahrnutí do údajov uvedených v tejto správe. Keďže existujú veľké rozdiely v tom, ako členské štáty získavajú a zaznamenávajú údaje, je potrebné zachovať opatrnosť pri akomkoľvek porovnávaní ich údajov, a to aj za rôzne obdobia.

V období rokov 2015 – 2016:

Komisia spolupracuje s členskými štátmi, Eurostatom a štatistickými orgánmi na zlepšení dostupných údajov. Má k dispozícii podrobnejšie informácie, ako aj nové informácie o rôznych spôsoboch, ktoré používajú štátne orgány na to, aby zapojili a podporili obete a znížili beztrestnosť obchodníkov. Táto spolupráca zahŕňala žiadosti o informácie týkajúce sa obetí, ako je využívanie medzinárodnej ochrany, a informácie týkajúce sa zníženia beztrestnosti, ako je kriminalizácia využívania služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi. V poskytovaní údajov členskými štátmi však stále existujú medzery, čo obmedzuje spoľahlivosť a porovnateľnosť týchto informácií.

1.Formy vykorisťovania

Obchodovanie s ľuďmi je komplexnou trestnou činnosťou, ktorá sa rozvíja často na základe dopytu a invencie obchodníkov s ľuďmi, pričom samotné vykorisťovanie, ktoré je jeho stredobodom, môže mať viacero foriem.

·Obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania

Obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania je naďalej najčastejšie nahlasovanou formou obchodovania s ľuďmi. V rokoch 2015 – 2016 bolo zaznamenaných 9 759 obetí sexuálneho vykorisťovania, t. j. viac ako polovica (56 %) registrovaných obetí, u ktorých bola evidovaná určitá forma vykorisťovania, a to najmä ženy a dievčatá (95 % registrovaných obetí sexuálneho vykorisťovania). Prudký nárast bol zaznamenaný v počte žien a dievčat, s ktorými sa obchoduje na trase cez centrálne Stredozemie na účely sexuálneho vykorisťovania v EÚ 10 . Obete sú vykorisťované v sexuálnom a zábavnom priemysle, čomu napomáha rýchly technologický rozvoj a využívanie internetu na propagáciu a nábor obetí. Zaznamenané novovznikajúce modely zahŕňajú pornografiu, využívanie živého prenosu prostredníctvom webových kamier a živého prenosu sexuálneho zneužívania detí na diaľku.

Zistenia agentúry Europol 11 , že „vďaka tomu, že existujú členské štáty, v ktorých je prostitúcia legálna, môžu obchodníci s ľuďmi, ktorí chcú využívať právne prostredie, ľahšie vykorisťovať svoje obete“ sa odrážali v správach členských štátov, v ktorých sa uvádza, že obchodníci s ľuďmi smerujú svoje obete skôr do krajín, kde je prostitúcia regulovaná a legálne vykonávaná. V tejto súvislosti agentúra Europol 12 zistila, že v niektorých členských štátoch EÚ, kde je prostitúcia legálna, mohli podozrivé osoby vykorisťovať detské aj dospelé obete v legálnych podnikoch, ako sú nevestince, štvrte s ponukou prostitúcie, sex kluby, a to často s podporou manažérov týchto podnikov, keďže prostitúcia maloletých osôb môže byť veľmi zisková, pretože „klienti“ sú vo všeobecnosti ochotní za sex s dieťaťom zaplatiť viac.

Hoci sa vo väčšine správ členských štátov spomína obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania ako najčastejšia forma obchodovania s ľuďmi, informácie o opatreniach prijatých členskými štátmi poukazujú na tendenciu zameriavať sa na iné formy vykorisťovania.

·Obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania

Približne štvrtina registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi (26 %) bola vykorisťovaná na pracovné účely. Pracovné vykorisťovanie sa týka predovšetkým mužov (80 % registrovaných obetí), hoci v niektorých odvetviach sú obeťami pracovného vykorisťovania prevažne ženy (napríklad práca v domácnosti). Viacero členských štátov uviedlo, že obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania je na vzostupe.

Podľa agentúry Europol 13 „organizované zločinecké skupiny reagujú na rastúci dopyt po lacnej pracovnej sile vo viacerých členských štátoch a využívajú rozpory v pracovnoprávnych predpisoch s cieľom organizovať vykorisťovanie obetí na pomedzí legálneho zamestnania a pracovného vykorisťovania“.

Obete sú vykorisťované v odvetviach ako stavebníctvo, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, výroba, catering, domáca starostlivosť, upratovacie služby a práca v domácnosti, zábavný priemysel, rybolov, pohostinské služby, maloobchodný predaj a doprava. Vo viacerých správach členských štátov a informáciách predložených organizáciami občianskej spoločnosti sa spomína úloha inšpektorov práce pri odhaľovaní obetí a/alebo potreba zvýšenej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a inšpektorátmi práce.

Komisia však poznamenáva, že nie všetky situácie vykorisťovania na pracovnom trhu EÚ sú výsledkom obchodovania s ľuďmi.

·Iné formy vykorisťovania

V období rokov 2015 – 2016 bola približne štvrtina (18 %) registrovaných obetí obeťami iných foriem vykorisťovania. Tie zahŕňajú okrem iného obchodovanie na účely núteného manželstva, núteného žobrania a nútenej trestnej činnosti. Tieto „iné formy“ sa spájajú s menej závažnými trestnými činmi, majetkovou trestnou činnosťou a podvodmi v oblasti dávok. Uvádza sa, že obchodovanie s ľuďmi na účely nútenej trestnej činnosti a núteného žobrania je na vzostupe.

Členské štáty uvádzajú, že rastie aj počet prípadov, keď sú obete nútené vstúpiť do účelových alebo nútených manželstiev. Takéto obete sú takisto predmetom sexuálneho vykorisťovania, núteného rodenia detí a/alebo pracovného vykorisťovania, alebo sú prinútené uzavrieť manželstvo so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s cieľom zlegalizovať ich pobyt. Agentúra Europol 14 spája tento rozvoj foriem vykorisťovania s nedávnym nárastom počtu neregulárnych migrantov, ktorí sa po zamietnutí žiadosti o azyl snažia dosiahnuť status oprávneného pobytu. Obete tejto formy obchodovania s ľuďmi sú často nútené čerpať pôžičky alebo žiadať o sociálne dávky.

2.Novovznikajúce modely obchodovania s ľuďmi

Zaznamenal sa nárast vnútorného obchodovania s ľuďmi v rámci územia jedného členského štátu. Členské štáty uvádzajú, že vek identifikovaných obetí sa znižuje. Najzraniteľnejšou skupinou sú naďalej predovšetkým deti z krajín východnej Európy a rómskych komunít, pričom obchodníci zneužívajú príbuzenské vzťahy.

Ďalšie novovznikajúce modely zahŕňajú prípady obchodovania s tehotnými ženami na účely predaja ich novorodencov, obchodovania s ľuďmi na účely odoberania orgánov alebo ľudských tkanív a manželstiev maloletých. Obchodníci si čoraz častejšie vyberajú aj osoby s vývojovými a telesnými postihnutiami.

3.Obchodovanie s ľuďmi v kontexte migrácie

Zaznamenalo sa zvýšenie rizika obchodovania s ľuďmi z dôvodu migračnej krízy. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vo svojej analýze rizík na rok 2018 uviedla, že „hoci bol európsky sexuálny trh po desaťročia zásobovaný obeťami obchodovania s ľuďmi z Nigérie, prudký nárast počtu Nigérijčaniek, ktoré boli súčasťou zmiešaného migračného toku do Talianska (a v menšej miere do Španielska) poukazuje na fenomén obchodovania s ľuďmi z Nigérie“ 15 .

Členské štáty informujú o obetiach obchodovania s ľuďmi, ktoré sa nachádzajú v systéme žiadostí o azyl, a o organizovaných zločineckých skupinách, ktoré zneužívajú konania o azyle. Členské štáty takisto uvádzajú, že obchodníci s ľuďmi nútia obete, aby požiadali o medzinárodnú ochranu v snahe zlegalizovať postavenie obetí.

4.Profil a spôsob konania obchodníkov s ľuďmi

Členské štáty uvádzajú, že obchodníci s ľuďmi neustále menia svoje spôsoby konania, pričom využívajú menej fyzického násilia a viac psychologického a citového násilia. Ďalej uvádzajú, že rastie počet vlastných štátnych príslušníkov, ktorých členské štáty považujú za podozrivé osoby, ako aj ženských obetí, ktoré sú postavené do úlohy páchateľa. Zločinecké siete sú vysoko mobilné a často nadnárodné s bunkami v krajinách pôvodu a tranzitu a v cieľových krajinách obetí. Podľa členských štátov obchodníci využívajú internet a nástroje sociálnych sietí na nábor obetí, logistiku a umožnenie vykorisťovania ľudí a ako marketingovú platformu pre prostitúciu. Členské štáty ďalej uvádzajú, že využívanie šifrovacích technológií sťažuje prácu vyšetrovacím orgánom. Takisto zdôrazňujú prepojenia na obchodovanie s drogami, podvody v oblasti dokladov, falšovanie peňazí, majetkovú trestnú činnosť, prevádzačstvo a nezákonné obchodovanie so zbraňami a tabakovými výrobkami.

III. BOJ PROTI KULTÚRE BEZTRESTNOSTI A PREDCHÁDZANIE OBCHODOVANIU S ĽUĎMI

Boj proti kultúre beztrestnosti a predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi sú hlavnými prioritami Komisie, ako sa to uvádza v jej oznámení za rok 2017. Komisia sa bude takisto naďalej zameriavať na narúšanie obchodného modelu a reťazca obchodovania s ľuďmi a sledovať tok finančných prostriedkov. V tomto oddiele sa skúma pokrok v súvislosti s vyšetrovaním, trestným stíhaním a odsúdením páchateľov, ako aj opatrenia prijaté na zlepšenie predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a zníženie dopytu.

1. Podpora kriminalizácie využívania služieb poskytovaných obeťami

Jednou z hlavných priorít Komisie v oblasti predchádzania obchodovaniu s ľuďmi, ako sa uvádza v oznámení za rok 2017, je ďalšie podnietenie tých členských štátov EÚ, ktoré tak doteraz neurobili, aby kriminalizovali tých, ktorí vedome využívajú služby poskytované obeťami. V článku 18 ods. 4 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa členské štáty podnecujú k tomu, aby zvážili kriminalizáciu využívania služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi s vedomím, že ide o obete obchodovania. Okrem toho v analýze Komisie obsiahnutej v „správe o osobách, ktoré využívajú obete obchodovania s ľuďmi“ 16 , v ktorej sa posudzuje vplyv vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kriminalizácie využívania služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi, sa poukazuje na rôznorodé právne prostredie v rámci EÚ.

Iba tri členské štáty dokázali poskytnúť štatistické údaje o kontaktoch s políciou, trestných stíhaniach a odsúdeniach súvisiacich s kriminalizáciou osôb využívajúcich takéto služby. V rokoch 2015 – 2016 boli preto v EÚ hlásené dve podozrivé osoby (osoby predvolané k oficiálnemu kontaktu s orgánmi), 135 trestných stíhaní a 18 odsúdení v súvislosti s využívaním služieb, ktoré sú predmetom obchodovania s ľuďmi.

Členské štáty informovali najmä o opatreniach týkajúcich sa služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho a pracovného vykorisťovania. Členské štáty ďalej informovali o opatreniach na riešenie beztrestnosti osôb využívajúcich obete obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania, ktoré sú okrem iného zamerané na subdodávateľov, sprostredkovateľov a dodávateľské reťazce.

Hoci organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili obavy v súvislosti s nedostatkom politickej vôle vykonávať príslušné právne predpisy, členské štáty informovali o nových právnych predpisoch týkajúcich sa kriminalizácie osôb vedome využívajúcich služby poskytované obeťami obchodovania s ľuďmi.

2. Zvýšenie účinnosti trestných stíhaní a odsúdení

V rokoch 2015 – 2016 členské štáty informovali o 5 979 prípadoch trestného stíhania a 2 927 prípadoch odsúdenia za obchodovanie s ľuďmi. Vo všeobecnosti sa zvýšila cezhraničná spolupráca prostredníctvom kanálov agentúr Europol a Eurojust. V rokoch 2016 – 2017 bolo agentúre Europol nahlásených 2 476 nových prípadov a 8 411 nových operatívnych odkazov. V rokoch 2014 – 2015 bolo v rámci agentúry Eurojust vytvorené veľké množstvo spoločných vyšetrovacích tímov.

Napriek určitému nárastu v posledných rokoch zostáva celková úroveň trestných stíhaní a odsúdení veľmi nízka. Z dôvodu zložitej povahy takýchto vyšetrovaní často neexistuje dostatok dôkazov na potvrdenie trestného stíhania a predloženie veci súdu. Následkom toho sú páchatelia obvinení z iných trestných činov ako pranie špinavých peňazí alebo trestné činy súvisiace s prostitúciou.

Bol zaznamenaný nárast v informovanosti a využívaní finančného vyšetrovania a boli prijaté opatrenia na zvýšenie účinnosti vyšetrovaní. Agentúra Eurojust vo svojej analýze 28 prípadov uvádza 17 , že 75 % z nich riešili spoločné vyšetrovacie tímy, pričom sa tieto veci týkali otázok ako vyšetrovanie prania špinavých peňazí a sledovanie peňažných tokov. Ďalej informovala o lepšom a častejšom využívaní zmrazenia, zaistenia a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti a príjmov využívaných na podporu obetí.

V stanoviskách občianskej spoločnosti sa zdôrazňuje potreba uprednostniť vyšetrovania a trestné stíhania v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a riešiť nadmerné zaťaženie obetí, a to aj v súvislosti s ich svedeckými výpoveďami, ako aj dĺžku trestných konaní.

3. Jednotné akcie a cezhraničná spolupráca

Reťazec organizovaných zločineckých skupín často presahuje za vnútroštátne hranice, čo si vyžaduje nadnárodnú spoluprácu pri vyšetrovaní.

Agentúry EÚ a členské štáty informujú o náraste cezhraničnej spolupráce a spoločných vyšetrovaní, ako aj o náraste počtu spoločných vyšetrovacích tímov vytvorených s tretími krajinami, najmä krajinami na západnom Balkáne. Členské štáty zdôrazňujú potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi spravodajských služieb, orgánmi presadzovania práva, orgánmi zodpovednými za stíhanie a justičnými orgánmi s cieľom zintenzívniť výmenu informácií a zefektívniť vyšetrovanie.

4. Zvyšovanie informovanosti, odborná príprava a reťazec obchodovania s ľuďmi

V členských štátoch prebieha viacero iniciatív vrátane opatrení na zvýšenie informovanosti, odbornej prípravy, legislatívnych opatrení a iných druhov usmernení 18 . Členské štáty spolupracujú na odbornej príprave s organizáciami občianskej spoločnosti, no takisto využívajú siete EÚ, ako je Európska sieť odbornej justičnej prípravy a agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL).

Kampane na zvyšovanie informovanosti v členských štátoch sa zameriavajú na dopyt po službách poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi, no informácie o ich dosahu sú obmedzené. Organizácie občianskej spoločnosti sa zároveň zameriavajú na potrebu vytvorenia kampaní alebo vzdelávacích programov zameraných na odradenie od dopytu po sexuálnom vykorisťovaní a vyzývajú na organizovania kampaní na zvyšovanie informovanosti zacielených na klientov.

Členské štáty informujú o tom, že prijali právne a ďalšie opatrenia zamerané na riešenie otázky zodpovednosti právnických osôb v širšom reťazci obchodovania s ľuďmi vrátane spolupráce so súkromným sektorom.

IV. PRÍSTUP K SPRAVODLIVOSTI A UPLATŇOVANIE PRÁV OBETÍ

V zmysle práva EÚ sa zaviedol komplexný rámec na pomoc, podporu a ochranu obetí pri uplatňovaní svojich práv, no aj tak stále existujú prekážky pri jeho vykonávaní 19 .

Členské štáty uvádzajú, že užšie spolupracujú s organizáciami občianskej spoločnosti, zatiaľ čo občianska spoločnosť zdôrazňuje potrebu formalizovať postupy s cieľom uľahčiť, podporiť a posilniť výmenu informácií medzi všetkými zapojenými aktérmi.

V smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa posilňujú pravidlá týkajúce sa ochrany obetí a pomoci obetiam stanovené v smernici 2004/81/ES o povoleniach na dočasný pobyt. Členské štáty však od poslednej správy Komisie o vykonávaní z roku 2014 20 prijali iba obmedzený počet relevantných právnych iniciatív, väčšinou zameraných na posilnenie právnej istoty obetí a zlepšenie fungovania mechanizmu povolení na pobyt 21 .

1.Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi

V prvej správe o pokroku sa uvádza, že možnosť uplatňovania práv obetí sťažuje skutočnosť, že obete nie sú identifikované alebo im nie je poskytnutý správny referenčný mechanizmus. Podľa členských štátov sa úroveň prahovej hodnoty počiatočnej identifikácie obetí a dĺžka konania v rámci EÚ líši. Členské štáty ďalej zdôrazňujú úlohu miestnych orgánov pri identifikácii obetí. Mimoriadny problém predstavuje identifikácia obetí v zmiešaných migračných tokoch a konaniach o medzinárodnej ochrane vrátane prípadov, v ktorých sú obete vykorisťované mimo právomoci členského štátu.

Informácie o dosahu opatrení na identifikáciu, podporu a ochranu obetí, ako aj na pomoc obetiam sú obmedzené. Organizácie občianskej spoločnosti informujú o problémoch v súvislosti s konaniami o azyle a vydávaním povolení na pobyt obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

Napriek týmto problémom členské štáty tvrdia, že pri identifikácii obetí dosiahli pokrok, a to najmä vďaka spolupráci s rôznymi zapojenými vnútroštátnymi orgánmi a odvetviami a spolupráci na cezhraničnej úrovni.

2.Národné a nadnárodné referenčné mechanizmy

Členské štáty vytvorili viacero formalizovaných a neformalizovaných referenčných mechanizmov a usilujú sa o to, aby tieto mechanizmy fungovali plynulejšie a účinnejšie.

Členské štáty informujú o zvýšenej nadnárodnej spolupráci vrátane spolupráce s tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou. Ďalej uznávajú, že spolupráca a vytvorené siete prispeli ku skráteniu dĺžky konaní, pričom zdôrazňujú finančnú podporu EÚ.

Organizácie občianskej spoločnosti poukazujú na dlhotrvajúce nedostatky pri zabezpečovaní multidisciplinárneho prístupu. Ďalej informujú o nezapojení občianskej spoločnosti, nedostatku vhodnej odbornej prípravy a budovania kapacít v prípade všetkých zapojených aktérov, ako aj nedostatočnej jednotnosti pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa postúpenia obetí.

V súlade s oznámením za rok 2017 Komisia iniciovala štúdiu zameranú na preskúmanie fungovania národných a nadnárodných referenčných mechanizmov členských štátov.

3.Pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a ich ochrana

Hoci členské štáty informujú o zlepšeniach v súvislosti s pomocou obetiam a ich podporou a ochranou, ako aj v súvislosti so zrýchlením konaní, obete nemajú vždy garantovaný bezpodmienečný a účinný prístup k týmto právam. Zlepšenia zahŕňajú využívanie modernej technológie na zabránenie druhotnej viktimizácie v trestných konaniach a vybudovanie zariadení a vhodného ubytovania pre obete.

Identifikácia detských obetí a pomoc týmto obetiam pri využívaní svojich práv bez ohľadu na ich krajinu pôvodu je naďalej problémom. Členské štáty uvádzajú, že zaviedli osobitné postupy vrátane právnych predpisov na riešenie otázky obchodovania s deťmi, a to aj v zmiešaných migračných tokoch. Organizácie občianskej spoločnosti zdôrazňujú potrebu zamerať sa na zabezpečenie primeraných odborných znalostí, odbornej prípravy a budovania kapacít v súvislosti so všetkými relevantnými aktérmi vrátane opatrovníkov, sociálnych pracovníkov a zdravotného personálu.

Komisia vypracovala odporúčania členským štátom na posilnenie ochrany migrujúcich detí.

4.Odškodnenie obetí a princíp nepotrestania

Odškodnenie obetí často sťažuje zložitosť a rôznorodosť vnútroštátnych systémov odškodnenia a rozdiely vo vyplácaní odškodnenia v členských štátoch. Niektoré členské štáty uvádzajú, že obete boli odškodnené. V stanoviskách občianskej spoločnosti sa však poukazuje na problémy, najmä v prípade obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, ktoré nedokázali splniť požiadavky týkajúce sa predloženia dôkazov o overiteľných výdavkoch alebo strate zamestnania.

Pokiaľ ide o nepotrestanie, členské štáty poskytli Komisii obmedzené informácie. Ako sa uvádza v informáciách predložených organizáciami občianskej spoločnosti, najmä obete obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania čelia riziku, že budú potrestané za trestné činy, ktoré spáchali z donútenia.

V. KOORDINOVANÁ A KONSOLIDOVANÁ REAKCIA V RÁMCI EÚ AJ MIMO NEJ

Koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi poskytuje strategickú orientáciu s cieľom zabezpečiť súdržné politiky v rámci EÚ, ako aj so stranami tretích krajín. V oznámení za rok 2017 sa stanovila priorita pripraviť koordinovanú a konsolidovanú reakciu v rámci EÚ aj mimo nej 22 .

Výstupom oznámenia za rok 2017 bolo podpísanie spoločného vyhlásenia o záväzku desiatimi agentúrami EÚ s cieľom spolupracovať v boji proti obchodovaniu s ľuďmi 23 . Vnútroštátne orgány pozvali koordinátorku EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na návštevu krajín, pričom sa uskutočnili početné výmeny s vládnymi a mimovládnymi zainteresovanými stranami. Okrem toho boli spustené tri štúdie naplánované v oznámení za rok 2017 24 .

Existuje niekoľko externých politík, partnerstiev a dialógov s tretími krajinami, ktorých cieľom je riešenie otázky obchodovania s ľuďmi, napríklad chartúmsky a rabatský proces, opatrenia v nadväznosti na jednotný akčný plán z Valletty a spoločná osobitná skupina EÚ-AÚ-OSN, a to aj prostredníctvom misií a operácií SBOP. EÚ okrem toho financovala prostredníctvom svojich externých finančných nástrojov niekoľko opatrení týkajúcich sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi v tretích krajinách.

Prideľovanie finančných prostriedkov EÚ v oblasti politiky zameranej na boj proti obchodovaniu s ľuďmi bolo preskúmané v komplexnom politickom preskúmaní Komisie 25 . V rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu Komisia naďalej zverejňuje výzvy na predkladanie návrhov na riešenie otázky obchodovania s ľuďmi. Pre vnútroštátne programy sú k dispozícii finančné prostriedky zo zdrojov EÚ vo forme zdieľaného riadenia a priamych grantov. Viaceré členské štáty vo svojich správach uvádzajú prideľovanie finančných prostriedkov EÚ na iniciatívy v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v období 2014 – 2017. Ustanovenia týkajúce sa prideľovania finančných prostriedkov EÚ na podporu boja proti obchodovaniu s ľuďmi boli zahrnuté do návrhov nariadení Komisie týkajúcich sa viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 26 . Vnútroštátne finančné prostriedky sú smerované na opatrenia v oblastiach ako pomoc obetiam a podpora obetí, ale členské štáty uvádzajú problémy pri odhadovaní presných súm. Organizácie občianskej spoločnosti kritizujú nedostatok finančnej podpory pre programy na podporu obetí na vnútroštátnej úrovni a nedostatočnú udržateľnosť.

VI. ZÁVERY

Na základe informácií, z ktorých vychádza táto správa, sa ukazuje, že došlo k určitým zlepšeniam, najmä v súvislosti s cezhraničnou spoluprácou, spoluprácou s organizáciami občianskej spoločnosti, využívaním finančného vyšetrovania, vytváraním spoločných vyšetrovacích tímov a rozvojom národných a nadnárodných referenčných mechanizmov.

Napriek tomu je obchodovanie s ľuďmi stále trestnou činnosťou, pre ktorú je príznačná beztrestnosť páchateľov a tých, ktorí vykorisťujú obete. Zo zistení tejto správy nevyplýva, že obchodovanie s ľuďmi je na ústupe. Na základe analýzy údajov sa ďalej ukazuje, že existuje tendencia identifikovať obete prioritných foriem vykorisťovania a určité kategórie obetí sú v popredí záujmu, zatiaľ čo ostatným sa dostáva menej pozornosti. Informácie poskytnuté členskými štátmi naznačujú, že v kľúčových oblastiach stále existujú ťažkosti a nedostatočný pokrok. Členské štáty musia preto prioritne prijať všetky potrebné opatrenia.

Členské štáty by mali takisto prijať rázne opatrenia a vykonávať komplexnú stratégiu, ktorá pokrýva všetky aspekty reťazca obchodovania s ľuďmi, a to s cieľom bojovať proti beztrestnosti a podporovať zníženie dopytu, predovšetkým kriminalizáciou tých, ktorí vedome využívajú služby poskytované obeťami obchodovania s ľuďmi. Obete majú stále obmedzený prístup k svojim právam v zmysle práva EÚ na ochranu a podporu, odškodnenie a nepotrestanie.

Nízke počty prípadov odsúdenia a trestného stíhania spolu s počtom obetí z EÚ naznačujú, že je potrebné ďalej zlepšovať identifikáciu obetí, vyšetrovanie, trestné stíhanie, zber údajov a ich zaznamenávanie a registráciu, cezhraničnú spoluprácu a zvyšovanie informovanosti.

Komisia prijala širokú škálu krokov na riešenie otázky obchodovania s ľuďmi, vykonala veľa konkrétnych opatrení stanovených v oznámení za rok 2017 a bude naďalej pomáhať všetkými možnými spôsobmi, a to aj prostredníctvom finančnej podpory rozvoja politiky a operačných opatrení na odstránenie obchodovania s ľuďmi.

(1)

     COM(2012) 286.

(2)

     COM(2017) 728.

(3)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV, Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011.

(4)

    https://ec.europa.eu/anti-trafficking/eu-anti-trafficking-coordinator_en.

(5)

     V zmysle článku 19 smernice 2011/36/EÚ medzi úlohy týchto národných spravodajcov alebo obdobných mechanizmov patrí minimálne „vykonávanie posúdenia trendov obchodovania s ľuďmi, meranie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane zhromažďovania štatistických údajov v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti činnými v tejto oblasti a podávanie správ“. V článku 20 smernice 2011/36/EÚ sa ďalej stanovuje, že „členské štáty predovšetkým odovzdávajú koordinátorovi pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi informácie uvedené v článku 19, na základe ktorých koordinátor pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi prispieva k podávaniu správ o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré Komisia vypracúva každé dva roky“.

(6)

    https://ec.europa.eu/anti-trafficking/media-outreach-els/eu-civil-society-e-platform_en

(7)

     Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi, Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004.

(8)

     Viac podrobností nájdete v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie a v súvisiacej štúdii zameranej na analýzu údajov, ktorá obsahuje aktualizované štatistiky a metodické podklady.

(9)

     COM(2016) 267.

(10)

    https://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Risk_Analysis/Risk_Analysis_for_2018.pdf

(11)

     Europol, situačná správa „Obchodovanie s ľuďmi v EÚ“ (Trafficking in Human Beings in the EU), február 2016.

(12)

      Europol, situačná správa o zločineckých sieťach zapojených do obchodovania s maloletými obeťami a ich vykorisťovania v Európskej únii (Situation Report on Criminal networks involved in the Trafficking and Exploitation of Underage Victims in the European Union), 2018.

(13)

     https://www.europol.europa.eu/activities-services/main-reports/european-union-serious-and-organised-crime-threat-assessment-2017

(14)

     https://www.europol.europa.eu/activities-services/main-reports/european-union-serious-and-organised-crime-threat-assessment-2017

(15)

      https://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Risk_Analysis/Risk_Analysis_for_2018.pdf.  

(16)

    COM(2016) 719.

http://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/report_on_impact_of_national_legislation_related_to_thb_en.pdf.

(17)

     Eurojust, Vykonávanie akčného plánu agentúry Eurojust proti obchodovaniu s ľuďmi 2012 – 2016 (Implementation of the Eurojust action plan against trafficking in human beings 2012-2016), 2017.

(18)

     Zákonná povinnosť členských štátov v zmysle článku 18 ods. 3 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

(19)

     Komisia vo svojej „správe o transpozícii“ dospela k záveru, že vnútroštátne orgány vyvinuli významné úsilie, existuje však ešte značný priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o oparenia na ochranu a podporu obetí. Správa Európskej komisie o posúdení rozsahu, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/36/EÚ v súlade s článkom 23 ods. 1, COM(2016) 722 final.

(20)

     COM(2014) 635.

(21)

     Viac informácií o uplatňovaní tejto smernice nájdete v prílohe I k pracovnému dokumentu útvarov Komisie.

(22)

     To sa dosiahne prostredníctvom siete národných spravodajcov alebo rovnocenných mechanizmov EÚ, platformy občianskej spoločnosti EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, inštitúcií EÚ (v rámci Európskej komisie, s Európskym parlamentom a Radou EÚ) a agentúr EÚ vrátane agentúr pre spravodlivosť a vnútorné veci, ako aj strategických medzinárodných partnerov vo viacstranných procesoch.

(23)

     K dispozícii na lokalite: https://ec.europa.eu/anti-trafficking/eu-policy/heads-ten-eu-agencies-commit-working-together-against-trafficking-human-beings_en.  

(24)

     1. štúdia o preskúmaní fungovania národných a nadnárodných referenčných mechanizmov vo všetkých členských štátoch, 2. štúdia o ekonomických, sociálnych a ľudských nákladoch spojených s obchodovaním s ľuďmi a 3. štúdia o vplyve prístupu EÚ k boju proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania. Ponuka dostupná na lokalite:     https://etendering.ted.europa.eu/cft/cft-display.html?cftId=3932&locale=sk.

(25)

      https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/study_on_comprehensive_policy_review.pdf.

(26)

    https://publications.europa.eu/sk/web/general-publications/eu_budget_for_the_future a  https://ec.europa.eu/commission/publications/factsheets-long-term-budget-proposals_sk .