EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 7. 2018

COM(2018) 562 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o posúdení programov opatrení členských štátov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii

{SWD(2018) 393 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o posúdení programov opatrení členských štátov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii

Morský život a zdroje: základ života na našej planéte

Význam morí a oceánov pre blaho našej planéty je v súčasnosti nesporným faktom. Ľudské činnosti vyvíjajú tlaky 1 , ktoré ovplyvňujú morský život a jeho biotopy a základné funkcie našich oceánov. Nedávne iniciatívy prispeli k zvýšeniu informovanosti o zdraví a stave našich morí a oceánov. Patria k nim: prijatie cieľa udržateľného rozvoja č. 14 2 , ktorým je chrániť a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje; spoločné oznámenie o medzinárodnej správe oceánov 3 ; „Konferencia o oceáne“ o cieli udržateľného rozvoja č. 14 4 ; séria konferencií „Náš oceán“, ktorej poslednú časť usporiadala Únia v októbri 2017. 5

V uplynulých šiestich rokoch členské štáty EÚ vyvíjajú morské stratégie na dosiahnutie súladu s rámcovou smernicou o morskej stratégii 6 . V smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby posúdili stav kvality morského prostredia, určili dobrý environmentálny stav, stanovili vhodné environmentálne ciele, vypracovali primerané monitorovacie programy a vykonávali opatrenia na dosiahnutie kľúčového cieľa smernice zabezpečiť do roku 2020 „dobrý environmentálny stav“ všetkých morských vôd EÚ. Pojem „dobrý environmentálny stav“ sa v smernici vymedzuje prostredníctvom deskriptorov 7 , medzi ktoré patrí napríklad zachovanie biodiverzity alebo riešenie antropogénnych tlakov, ktoré zahŕňajú rybolov, poškodenie morského dna, morský odpad a kontaminujúce látky. Nové rozhodnutie Komisie 8 , ktoré je účinné od júna 2017, obsahuje požiadavku, aby členské štáty pri kvantitatívnom vymedzení pojmu „dobrý environmentálny stav“ morských vôd v rámci svojej územnej pôsobnosti dodržiavali spoločné kritériá a metodické normy. Treba spomenúť, že v rámcovej smernici o morskej stratégii sa výslovne vyžaduje, aby členské štáty v každom morskom regióne alebo subregióne spolupracovali so svojimi susedmi 9 .

Táto správa vychádza z posúdení morských stratégií členských štátov v rokoch 2014 a 2017 10 , ktoré vypracovala Komisia, a hodnotia sa v nej programy opatrení, ktoré museli všetky členské štáty predložiť Komisii do 31. marca 2016 11 . Na konci tohto posúdenia sa ako súbor opatrení členským štátom poskytujú všeobecne platné usmernenia týkajúce sa úprav potrebných na zlepšenie súdržnosti a účinnosti ich opatrení. Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú zahrnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe 12 .

Žiaľ, iba šesť členských štátov 13 oznámilo svoj národný program opatrení včas. Komisia preto začala príslušné postupy v prípade nesplnenia povinnosti. Do uzávierky vo februári 2017 14 napokon 16 z 23 morských členských štátov EÚ 15 oznámilo svoje národné programy. Z časových dôvodov nebolo možné na účely tejto správy posúdiť programy, ktoré predložilo sedem 16 členských štátov po termíne uzávierky.

V posúdení Komisie z roku 2014 sa konštatovalo, že vymedzenie pojmov a ciele, ktoré súvisia s cieľom „dobrého environmentálneho stavu“ 17 , sa v členských štátoch v značnej miere líšili. Preto sa v tomto posúdení skúma, do akej miery opatrenia členských štátov umožňujú lepšiu porovnateľnosť ich úsilia pri riešení príslušných tlakov na morské prostredie. Takisto sa pri každom príslušnom deskriptore posudzuje, do akej miery je pravdepodobné, že členské štáty dosiahnu dobrý environmentálny stav do roku 2020, ako sa vyžaduje v smernici 18 .

Aké opatrenia členské štáty doposiaľ prijali na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu?

Vo svojich programoch opatrení členské štáty často ako opatrenia uvádzajú existujúce iniciatívy alebo prebiehajúce vykonávanie politík. Patria sem napríklad opatrenia prijaté podľa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia alebo iných zákonov, ako je napríklad rámcová smernica o odpade 19 , rámcová smernica o vode 20 , smernica o vtákoch 21 , smernica o biotopoch 22 , smernica o čistení komunálnych odpadových vôd 23 alebo nariadenie o spoločnej rybárskej politike 24 . Členské štáty do svojich programov zaradili aj existujúce medzinárodné záväzky, napríklad záväzky Medzinárodnej námornej organizácie. Okrem toho členské štáty často uvádzajú iniciatívy prijaté v rámci regionálnych morských dohovorov 25 . Je pozitívne, že v niekoľkých prípadoch uvádzajú opatrenia osobitne dohodnuté so susedmi v rámci morského regiónu EÚ (najmä v rámci príslušných regionálnych morských dohovorov) alebo v rámci subregiónu. Približne 25 % opatrení bolo označených za „nové“, čo znamená, že boli zavedené osobitne na účely danej smernice. Takisto je pozitívne, že vďaka rámcovej smernici o morskej stratégii sa členské štáty postupne odklonili od čiastkového prístupu k ochrane morského prostredia a priklonili sa k strategickejšiemu prístupu tým, že spojili rôzne oblasti činnosti 26 .

Výnimky

Členské štáty môžu podľa smernice za presne vymedzených okolností alebo v rámci príslušného časového plánu uplatniť výnimky 27 z dosiahnutia jednotlivých aspektov plánovaných environmentálnych cieľov alebo dobrého environmentálneho stavu. Tieto presne vymedzené okolnosti zahŕňajú situácie, keď dosiahnutie takýchto cieľov súvisí s činnosťou alebo nečinnosťou, ktorá je mimo zodpovednosti členských štátov, udalosti vyššej moci alebo prírodné podmienky, ktoré neumožňujú včasné zlepšenie stavu morských vôd. Osem 28 zo 16 zúčastnených členských štátov oznámilo výnimky. Ďalšie členské štáty vyhlásili, že neuplatnili výnimky, pretože im chýbajúce poznatky a údaje neumožňujú dospieť k záveru, či je v tejto fáze vykonávania potrebná výnimka alebo nie.

Druhy opatrení

Členské štáty zaviedli najmä opatrenia, ktoré priamo pomáhajú znížiť tlak prostredníctvom právneho alebo technického zásah (v grafe 1 sa označujú ako „priame opatrenia“). Priame opatrenia zahŕňajú napríklad technické riešenia (napríklad tichšie lodné motory) alebo obmedzenia územného rozsahu určitých činností (napr. prostredníctvom postupov udeľovania licencií). Niektoré členské štáty však uviedli aj opatrenia na nepriame riešenie daného tlaku (v grafe 1 sa označujú ako „nepriame opatrenia“). Patria sem činnosti v oblasti riadenia, kampane na zvýšenie informovanosti alebo komunikačné kampane (napr. na zníženie množstva odpadu). Ak členské štáty nedisponovali dostatočnými poznatkami o konkrétnom tlaku (napr. o nepôvodných druhoch, o podmorskom hluku), identifikovali potrebu ďalšieho výskumu s cieľom získať lepšie podklady pre budúce opatrenia a/alebo zaviesť ďalšie monitorovanie. Bolo by vhodnejšie vykazovať takéto opatrenia ako súčasť monitorovacích programov 29 .

V súlade s požiadavkami rámcovej smernice o morskej stratégii 30 všetky členské štáty vo svojich programoch opatrení uvádzajú použitie opatrení priestorovej ochrany. Ide o opatrenia zamerané na vytvorenie súdržných a reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí, ako sú osobitné chránené územia v súlade so smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch alebo iné chránené oblasti dohodnuté v regionálnych alebo medzinárodných dohodách. Členské štáty tieto priestorové opatrenia často vykazovali v súvislosti s rybolovom alebo ochranou určitých biotopov. Uvádzajú sa v príslušných oddieloch a bližšie sa opisujú sa v technických posudkoch 31 . Kým dva členské štáty 32 jasne uvádzajú nové chránené morské oblasti, ďalších osem 33 uviedlo, že v rámci opatrení plánujú alebo určujú nové chránené morské oblasti. Celkové pokrytie sa výrazne zvýšilo 34 vďaka právnym predpisom o vtákoch a biotopoch 35 a medzinárodným dohovorom.

Graf 1 Podiel priamych a nepriamych opatrení na programoch opatrení v celej EÚ

Opatrenia prijaté na riešenie tlakov na morské prostredie

V tomto oddiele sa skúmajú opatrenia zavedené na riešenie tých deskriptorov smernice, ktoré sa osobitne týkajú antropogénnych tlakov.

Nepôvodné druhy

Ak sa nepôvodné druhy stanú „inváznymi“, môžu ohroziť morskú biodiverzitu. Za dve hlavné činnosti, ktoré môžu viesť k introdukcii a šíreniu nepôvodných druhov do vôd Únie, členské štáty označujú lodnú dopravu a akvakultúru.

Riadenie balastných vôd 36 využíva na boj proti druhom introdukovaným prostredníctvom lodnej dopravy trinásť členských štátov 37 . Tento tlak sa však môže lepšie riešiť dodatočnými opatreniami, napríklad dodržiavaním usmernení Medzinárodnej námornej organizácie týkajúcich sa biologického znečistenia 38 , keďže sú zamerané na obmedzenie znečistenia z trupu lode. Opatrenia, ktoré 16 členských štátov uviedlo vo svojich programoch opatrení, často vychádzajú z regionálnej práce a z existujúceho práva Únie, ako sú predpisy EÚ o inváznych nepôvodných druhoch 39 a nepôvodných druhoch v akvakultúre 40 . Niektoré členské štáty 41 už zaviedli cielené opatrenia na zníženie rizika introdukcie nepôvodných druhov prostredníctvom akvakultúrnych chovov, kým niekoľko ďalších uviedlo, že na lepšie pochopenie tlaku ešte potrebujú uskutočniť ďalší výskum.

Novoprijaté opatrenia sú rôznorodé: od priameho zamerania rybárov na lov nepôvodných druhov až po poskytovanie stimulov pre ekologické lode a/alebo iniciatívy na zvyšovanie informovanosti, najčastejšie zamerané na rekreačné aktivity.

Nie je možné odpovedať na otázku, či členské štáty do roku 2020 dosiahnu dobrý environmentálny stav vyžadovaný v smernici, pokiaľ ide o tlaky nepôvodných druhov, keďže členské štáty túto skutočnosť buď neoznámili, alebo o nej nevedeli informovať. Poľsko, Cyprus a Malta oznámili odôvodnené výnimky z dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu a uviedli, že introdukcia nepôvodných druhov je spôsobená situáciami mimo ich kontroly (napr. v prípade Stredozemného mora môžu takéto druhy vstupovať cez Suezský prieplav).

Využívanie komerčne lovených rýb a mäkkýšov

Nadmerný rybolov môže mať vážne dôsledky smerujúce k postupnému vyčerpaniu a nakoniec ku kolapsu populácií rýb. Všetkých 16 členských štátov, ktorých programy sa posudzujú v tejto správe, zaviedlo opatrenia na minimalizáciu tlaku pochádzajúceho z komerčného rybolovu. Štrnásť členských štátov 42 zahrnulo aj osobitné opatrenia na zníženie vplyvu rekreačného rybolovu.

Tlak rybolovu postihuje všetky morské regióny EÚ, osobitne akútny je však v Stredozemnom mori. Členské štáty vo svojich vnútroštátnych programoch dôsledne uvádzajú opatrenia, ktoré prijali na dosiahnutie súladu so spoločnou rybárskou politikou, v ktorej sa vyžaduje, aby sa do roku 2020 dosiahol maximálny udržateľný výnos pre populácie rýb, čím by sa prispelo k dobrému environmentálnemu stavu stanovenému v rámcovej smernici o morskej stratégii. Medzi takéto vnútroštátne opatrenia patrí zmenšenie rybárskej flotily, zníženie celkového výlovu, zákaz rybolovu alebo niektorých druhov rybolovných postupov (napr. vlečné siete) v určitých oblastiach.

Väčšina členských štátov 43 zaviedla aj nové opatrenia na zníženie tlaku na nadmerne využívané populácie, napríklad požiadavkou na používanie osobitného rybárskeho výstroja 44 alebo zavedením cielených časových/priestorových obmedzení či zákazov 45 . Väčšina členských štátov 46 zaviedla opatrenia priestorovej ochrany, či už v rámci sústavy Natura 2000, alebo v rámci plánov riadenia existujúcich chránených morských oblastí. Niekoľko členských štátov zaviedlo aj opatrenia na zvýšenie informovanosti o škodlivých rybolovných postupoch. Mnohé z nich výslovne spájajú prijaté opatrenia s dohodami prijatými na regionálnej a medzinárodnej úrovni, napríklad v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu v Stredozemnom mori 47 alebo Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov. V programoch sa nachádzajú aj opatrenia vykonávané prostredníctvom regionálnych morských dohovorov, najmä dohovoru HELCOM a Barcelonského dohovoru.

Hoci sa v smernici vyžaduje, aby členské štáty dosiahli do roku 2020 dobrý environmentálny stav, pokiaľ ide o tlak vyplývajúci z rybolovu, ich národné programy musia byť dobre zosúladené s požiadavkami spoločnej rybárskej politiky, pričom väčšina členských štátov ešte nestanovila, kedy sa takýto cieľ dosiahne. Tri členské štáty oznámili výnimky a odôvodnene vyhlásili, že dobrý environmentálny stav sa dosiahne po roku 2020: Fínsko a Spojené kráľovstvo uvádzajú, že dobrý environmentálny stav pri využívaní komerčne lovených rýb a mäkkýšov sa nedosiahne v dôsledku prírodných podmienok, kým Malta uvádza, že na dosiahnutie cieľa je potrebné cezhraničné a regionálne úsilie.

Prísun živín

Nadmerný prísun živín a organických látok do mora podporuje šírenie rias, čo vedie k eutrofizácii. Tento tlak môže zničiť morský život, a to najmä v pobrežných oblastiach a v hlbších vodách. Hoci tento tlak do určitej miery ovplyvňuje všetky morské vody v EÚ, jeho vplyvy sú najvýraznejšie v Baltskom mori. Obohacovanie o živiny sa pripisuje predovšetkým poľnohospodárstvu, priemyslu, vypúšťaniu komunálnych odpadových vôd, akvakultúre a v menšej miere lodnej doprave. Problém spočíva v akumulácii takýchto živín na morskom dne.

Všetky členské štáty 48 vo svojich národných programoch uviedli opatrenia prijaté v plánoch manažmentu povodia na dosiahnutie súladu s cieľom „dobrého ekologického stavu“ stanoveným v rámcovej smernici o vode 49 a na dodržanie parametrov stanovených v iných právnych predpisoch týkajúcich sa vody 50 . Niektoré členské štáty zahrnuli do svojich morských stratégií aj konkrétnejšie opatrenia, ako je napríklad podpora udržateľnej akvakultúry 51 a poľnohospodárskych 52 postupov, vytvorenie oblastí kontroly emisií oxidov dusíka (NOx) pre lodnú dopravu 53 , vybudovanie náležitej prístavnej infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn 54 a kontrola vypúšťania neupravených splaškových odpadových vôd z lodí 55 .

Výhľad členských štátov na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu, pokiaľ ide o riadenie prísunu živín do roku 2020 je v súlade s jednotlivými morskými regiónmi. Väčšina členských štátov v Baltskom mori neočakáva dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, zatiaľ čo v Stredozemnom mori sa ho už podľa väčšiny členských štátov podarilo dosiahnuť.

Nie menej ako päť členských štátov 56 využilo výnimky, pokiaľ ide o tlak súvisiaci s prísunom živín. Uviedli však rôzne dôvody, čo poukazuje na menej jednotný regionálny prístup napriek cezhraničnej povahe daného tlaku. Pokiaľ ide o Baltské more, Fínsko, Lotyšsko a Poľsko uviedli odôvodnené situácie mimo svojej kontroly, pričom Poľsko rovnako ako Švédsko uvádza aj prírodné podmienky. Pokiaľ ide o severovýchodný Atlantik, Švédsko a Holandsko používajú podobné argumenty ako tie, ktoré sa použili na odôvodnenie výnimiek v Baltskom mori.

Hydrografické zmeny

Ľudské činnosti, ako je rozvoj pobrežnej infraštruktúry, bagrovanie, ťažba piesku a odsoľovanie, môžu mať vplyv na fyzikálne vlastnosti morských vôd. Účinky možno pozorovať na zmenách v morských prúdoch alebo v činnosti vĺn, na zmenách prílivu, teplote, pH, salinite alebo zakalení. Uvedené zmeny môžu mať nepriaznivý vplyv na morské druhy a biotopy. Väčšina opatrení oznámených členskými štátmi sa týka existujúcich regulačných rámcov, ako je napríklad rámcová smernica o vode, smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 57 a smernica o strategickom environmentálnom hodnotení 58 a postupy udeľovania licencií, ktoré by sa mali vo všeobecnosti vzťahovať na všetky možné tlaky a vplyvy. Nie je však vždy jasné, akým spôsobom členské štáty plánujú uplatňovať opatrenia prijaté podľa týchto smerníc v kontexte morského prostredia. Niektoré členské štáty 59 zároveň uviedli, že v rámci svojich opatrení pracujú na príprave usmernení pre príslušné infraštruktúrne projekty. Len dva členské štáty 60 však jednoznačne riešia kumulatívne vplyvy takejto infraštruktúry.

Pokiaľ ide o antropogénne tlaky vedúce k hydrografickým zmenám, členské štáty nevyužili žiadne výnimky z dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu podľa článku 14. Zo 16 členských štátov, ktorých národné programy sa posudzujú v tejto správe, štyri členské štáty uviedli 61 , že dobrý environmentálny stav sa už podarilo dosiahnuť, zatiaľ čo dva členské štáty 62 tvrdia, že sa dosiahne do roku 2020. Ostatné členské štáty buď neuviedli, kedy sa dosiahne dobrý environmentálny stav, alebo to nedokážu odhadnúť.

Kontaminanty v mori a morských plodoch

Väčšina kontaminantov, hlavne z poľnohospodárskych pesticídov, ochranných náterov lodí (proti hnilobe) 63 , liekov, priemyselných a komunálnych odpadových vôd vrátane ťažkých kovov, končí v mori. Prostredie morí a oceánov sa môže v dôsledku týchto vplyvov stať škodlivým pre morský život a napokon môže kontaminovať morské plody určené na ľudskú spotrebu. Z dôvodu ochrany životného prostredia a zdravia ľudí je preto dôležité zabezpečiť, aby hladiny kontaminantov v morskom prostredí zostali nízke a v rámci bezpečných limitov.

Zo všetkých zdrojov kontaminantov v morskom prostredí sa v národných programoch oznámených členskými štátmi najmenej rieši atmosférická depozícia.

Ich programy navyše obsahujú veľmi málo opatrení priamo zameraných na kontaminanty v morských plodoch určených na ľudskú spotrebu, keďže vo všeobecnosti obsahujú argumenty, že opatrenia prijaté v súvislosti s kontaminantmi pravdepodobne znížia aj negatívny vplyv na morské plody. Členské štáty v tejto súvislosti uvádzajú opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti potravín 64 a ďalšie regulačné normy uplatniteľné na produkty rybolovu a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o vysledovateľnosť, požiadavky na kvalitu z hľadiska zdravia, podmienky šľachtenia a chovu, posúdenia rizík a opatrenia v oblasti riadenia.

Pokiaľ ide o všeobecnejšie opatrenia zamerané na zníženie prítomnosti kontaminantov v mori, niekoľko členských štátov uvádza niektoré opatrenia, ktoré vyplývajú z požiadaviek EÚ. Ide o požiadavky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu so smernicami o dusičnanoch 65 , o komunálnych odpadových vodách 66 , emisiách do ovzdušia 67 , znečistení z lodí 68   69 a s nariadením REACH 70   71 . Často uvádzajú aj medzinárodné záväzky podľa dohovoru MARPOL 72  alebo regionálnych morských dohovorov, v národných programoch však často nie sú jednoznačne uvedené konkrétne činnosti plánované osobitne na plnenie týchto medzinárodných záväzkov. Okrem uvedených existujúcich požiadaviek EÚ alebo medzinárodných požiadaviek 10 členských štátov 73 zaviedlo niektoré priame opatrenia, napríklad ďalšie regulovanie vypúšťania kontaminantov, zníženie používania pesticídov, zlepšenie postupov akvakultúry a bagrovania, ako aj niektoré nepriame opatrenia, napríklad zvyšovanie informovanosti a výskumné činnosti.

O výnimky z dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu pre kontaminanty požiadali Poľsko a Švédsko v Baltskom mori a Holandsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko v regióne severovýchodného Atlantického oceánu. Odôvodnenia využitia výnimiek však vždy nie sú technicky presvedčivé, napríklad v prípade uvedenia neprimeraných nákladov bez toho, aby sa poskytlo dostatočné odôvodnenie vrátane analýzy nákladov a prínosov a analýzy výhod a nevýhod alternatívnych nápravných opatrení. Navyše, časové horizonty na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu sa v jednotlivých regiónoch líšia, čo je pri tlaku, ktorý je tak dobre zdokumentovaný, znepokojujúce, keďže je predmetom mnohých zákonov a politických iniciatív na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni.

Dva členské štáty 74 zdôvodňujú svoje výnimky z dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu kontaminantov v morských plodoch tým, že príslušné zdroje znečistenia sa nachádzajú aj mimo ich morských vôd. Zdá sa, že väčšina 75 členských štátov v severovýchodnom Atlantiku súhlasí s tým, že do roku 2020 sa dosiahne dobrý environmentálny stav, zatiaľ čo v ostatných troch regionálnych moriach to buď nemožno odhadnúť, alebo sa dobrý environmentálny stav očakáva až po roku 2020.

Morský odpad

Odpad je tlak na morské prostredie, ktorý si napokon nájde cestu na morské dno a na pobrežie. Vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii viedlo k lepšiemu pochopeniu makroodpadu a mikroodpadu, najmä odpadu z plastov. Zdroje morského odpadu sa najviac pripisujú týmto ľudským činnostiam: cestovný ruch a rekreačné činnosti, komunálny odpad, priemyselné činnosti, námorná doprava a komerčný rybolov. V boji proti morskému odpadu členské štáty využívajú viaceré existujúce právne predpisy EÚ, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, komunálnych odpadových vôd alebo prístavných zberných zariadení 76 , ako aj medzinárodné dohody a akčné plány v rámci regionálnych morských dohovorov 77 . Z národných programov vyplýva, že všetkých 16 členských štátov prijíma alebo plánuje prijať opatrenia na zlepšenie odpadového hospodárstva v sektore rybárstva. Najčastejšie oznámené opatrenia sú čistenie pobrežia, „výlov“ odpadu a komunikačné iniciatívy. Tieto opatrenia majú len mierny vplyv na zníženie tlaku, pomáhajú však zvyšovať informovanosť, a tak zabraňujú budúcemu znečisteniu. Zdá sa však, že cielené opatrenia týkajúce sa odpadu na pobreží, napríklad obmedzenie šírenia plastov na jedno použitie alebo zníženie objemu mikroplastov a odpadu z akvakultúry, nie sú dostatočne rozvinuté. Napríklad iba päť členských štátov 78 osobitne riešilo otázku akvakultúry.

Programy opatrení pre morský odpad treba vnímať v širšom kontexte vývoja na úrovni EÚ, ktorý viedol k prijatiu balíka predpisov o obehovom hospodárstve 80 , stratégie EÚ pre plasty 81 a legislatívneho návrhu týkajúceho sa morského odpadu a plastov na jedno použitie 82 .

Zo 16 členských štátov iba šesť 83 očakáva, že sa do roku 2020 dosiahne dobrý environmentálny stav, pokiaľ ide odpad. Malta je jediným členským štátom, ktorý požiadal o výnimku na základe toho, že opatrenia susedných krajín by údajne brzdili jej úsilie; toto navrhované zdôvodnenie sa však nezdá byť plne podložené, pričom Malta neuviedla žiadny alternatívny časový plán.

Energia vrátane podmorského hluku

Aj spotreba energie, napríklad vo forme vykurovacích a elektrických systémov, hluku, elektromagnetického žiarenia, rádiových vĺn alebo vibrácií, môže byť tlakom na morské prostredie. Väčšina členských štátov doposiaľ sústredila svoje úsilie na podmorský hluk, ktorého účinky sú zložité a zatiaľ im úplne nemožno porozumieť. Hluk môže napríklad vytlačiť morské druhy z oblastí ich rozmnožovania alebo ovplyvniť ich sluch, v dôsledku čoho sa môžu stať zraniteľnejšími. Účinok závisí aj od druhu hluku, t. j. od toho, či je nepretržitý alebo impulzný, ako aj od jeho frekvencie. Hluk môže pochádzať z lodnej dopravy, morského výskumu, energetických plošín na otvorenom mori, stavebných prác a obranných činností. Členské štáty opäť použili právne predpisy EÚ, napríklad smernicu o biotopoch a smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vo svojich programoch opatrení opäť uvádzajú aj medzinárodné dohody a iniciatívy prijaté prostredníctvom regionálnych morských dohovorov. Opatrenia zahŕňajú ochranu konkrétnych oblastí pred impulzným aj nepretržitým hlukom vývoj ekologických lodí; obmedzenie používania určitých druhov svetiel na ropných a plynových plošinách a zvyšovanie informovanosti, vykonávanie výskumu a vypracovanie usmernení na posudzovanie hluku. Hoci opatrenia zahŕňajú väčšinu tlakov, často ide o nepriame opatrenia prostredníctvom výskumu, ktorý členské štáty oznámili spolu so svojimi opatreniami.

Šesť členských štátov 84 , najmä zo severovýchodného Atlantického oceánu, očakáva dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020. Vzhľadom na v súčasnosti chýbajúce poznatky však niektoré členské štáty 85 nedokážu odhadnúť, kedy sa dosiahne dobrý environmentálny stav, alebo neuviedli termín, kedy sa má dosiahnuť 86 . Žiadny členský štát nepožiadal o výnimku.

Opatrenia prijaté na riešenie stavu morskej biodiverzity

Obmedzenie negatívnych vplyvov tlakov na morské prostredie by malo zlepšiť podmienky pre morské druhy a biotopy. Opatrenia opísané v predchádzajúcich oddieloch by preto mali pomôcť zachovať alebo zlepšiť stav morskej biodiverzity. Väčšina členských štátov však nevytvára dostatočné prepojenia medzi týmito dvoma druhmi opatrení, čo obmedzuje účinnosť programov. Členské štáty napriek tomu vyčlenili opatrenia, ktoré sa týkajú rôznych morských biotopov, ako sú opatrenia priestorovej ochrany, hoci sú priestorovo obmedzené a nemusia sa zameriavať na oblasti, v ktorých sú tlaky najväčšie (napr. vlečné siete na morskom dne mimo chránených oblastí).

Vtáky

Ako najvýznamnejší tlak, ktorý má podľa členských štátov vplyv na vtáky, uviedli členské štáty náhodné vedľajšie úlovky v dôsledku činností komerčného rybolovu. Ďalšie vykázané tlaky zahŕňali morský odpad, nepôvodné druhy, znečistenie ropou a vizuálne rušenie svetlom. Napriek výskytu straty biotopov spôsobenej ľudskou činnosťou, kontaminantmi v mori a lovom členské štáty tieto tlaky uvádzali menej často. Nie je prekvapujúce, že väčšina opatrení súvisí s vykonávaním smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, a teda so zriaďovaním osobitných chránených území 87 na ochranu vtáčích biotopov a území rozmnožovania, hniezdenia a kŕmenia. Členské štáty takisto uvádzajú, že na riešenie problému vedľajších úlovkov uplatňujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, čo znamená napríklad obmedzenie používania určitého rybárskeho výstroja na zníženie možnosti zachytenia vtákov alebo na podporu udržateľných nástrojov a techník rybolovu. Členské štáty sa len príležitostne odvolávajú na smernicu o námornom priestorovom plánovaní 88 , ktorá by mohla pomôcť pri určovaní oblastí rybolovu a znižované vplyvov na vtáky.

Všetky členské štáty v severovýchodnom Atlantiku prepojili svoje opatrenia aj s odporúčaniami dohovoru OSPAR o ochrane, zatiaľ čo niektoré 89 z členských štátov v Baltskom mori sa odvolávajú na akčný plán pre Baltské more v rámci dohovoru HELCOM. V Stredozemí sa väčšina členských štátov vo všeobecnosti odvoláva na akčné plány Barcelonského dohovoru týkajúce sa druhov vtákov a chránených morských oblastí.

Desať členských štátov 90 neoznámilo, kedy dosiahnu dobrý environmentálny stav, pričom ako dôvod uviedli buď nedostatočné poznatky, alebo neposkytli žiadne ďalšie odôvodnenie. Neboli oznámené žiadne výnimky.

Ryby a hlavonožce

Okrem zjavného tlaku pochádzajúceho z rybolovu komerčných druhov predstavuje jeden z najvýznamnejších tlakov problém vedľajších úlovkov (za ním nasledujú kontaminanty). Členské štáty vo svojich programoch menej často uvádzajú stratu a poškodenie biotopov, odpad a podmorský hluk. Ako už bolo uvedené, otázka komerčne lovených druhov sa vo všeobecnosti dobre rieši opatreniami pre komerčne lovené ryby a mäkkýše. Tieto opatrenia zahŕňajú zákaz rybolovu v určitých oblastiach a/alebo zákaz niektorých rybolovných postupov, ako je rybolov pomocou vlečných sietí. Na nekomerčné druhy sa však opatrenia nie vždy vzťahujú. Trinásť členských štátov 92 okrem toho obmedzuje používanie určitých techník rybolovu, a tým sa zameriavajú aj na problém vedľajších úlovkov. Väčšina členských štátov informuje o využívaní opatrení priestorovej ochrany založených na sústave Natura 2000 podľa smernice o biotopoch na ochranu niektorých druhov rýb a v menšej miere aj na opatrenia rámcovej smernice o vode na ochranu migračných ciest rýb. Na ochranu určitých biotopov morského dna, ktoré rybám slúžia na rozmnožovanie a odchov mláďat, sa takisto používajú priestorové opatrenia. Okrem prepojenia svojich opatrení s regionálnymi morskými dohovormi členské štáty stredomorského regiónu rovnako ako v prípade vtákov uvádzajú aj iniciatívy súvisiace s regionálnymi organizáciami riadenia rybolovu. Kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti 93 , ako je informovanie spotrebiteľov o udržateľných postupoch rybolovu alebo informovanie profesionálnych a rekreačných rybárov, poskytujú pridanú hodnotu iným priamym opatreniam. Niektoré 94 členské štáty uvádzajú potrebu lepšieho výskumu, najmä v záujme pochopenia, aké dôsledky majú tlaky, ktoré ovplyvňujú túto skupinu druhov.

Poľsko požiadalo o výnimku z dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu, keďže mu v tom údajne bránia iné environmentálne faktory, ako je zmena klímy a salinita. Poskytnuté informácie uvedenú výnimku odôvodňujú len čiastočne (bez dôkazov o zmene trendov ukazovateľov spojenou s predvídateľnými zmenami teploty a salinity). Spojené kráľovstvo uvádza odôvodnenú výnimku, pokiaľ ide o čas potrebný na to, aby populácie rýb (biomasa) reagovali na zmeny miery rybolovu v spojení s ďalšími biologickými a klimatickými podmienkami. Tri členské štáty 95 uviedli, že do roku 2020 dosiahnu dobrý environmentálny stav.

Cicavce a plazy

Na morské cicavce a plazy, ako sú veľryby, tulene a korytnačky, majú vplyv faktory ako náhodné vedľajšie úlovky z komerčných rybolovných činností, ako aj strata biotopov, kontaminanty, morský odpad, kolízie s plavidlami a podmorský hluk. Väčšina členských štátov uviedla, že prijala opatrenia priestorovej ochrany prostredníctvom smernice o biotopoch s cieľom chrániť biotopy vrátane miest na rozmnožovanie, kŕmenie a hniezdenie. Väčšina nových opatrení sa v skutočnosti sústredí na priestorovú ochranu vrátane opatrení na zníženie podmorského hluku. Náhodné vedľajšie úlovky sa regulujú v spoločnej rybárskej politike novými opatreniami na používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja. Len niekoľko členských štátov 96 vníma súvislosť medzi morským odpadom a cicavcami a korytnačkami, hoci tieto druhy pravdepodobne odpadky prehĺtajú alebo sa zapletú do strateného alebo opusteného rybárskeho výstroja. Niekoľko členských štátov prepája opatrenia aj so smernicu o námornom priestorovom plánovaní 97 a so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 98 . Okrem prepojenia svojich opatrení s regionálnymi morskými dohovormi väčšina členských štátov dané opatrenia prepája s dohodou o ochrane malých veľrýb v Baltskom a Severnom mori a dohodou o ochrane veľrýb v Čiernom mori, Stredozemnom mori a priľahlej atlantickej oblasti. Medzi ďalšie opatrenia patrí zníženie vplyvu strateného rybárskeho výstroja a zmierňujúce opatrenia v prípade znečistenia ropou. Medzi uvedené opatrenia patria činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti, ako je informovanie rybárov o vplyve agresívnych techník rybolovu na cicavce a korytnačky alebo motivovanie turistov k tomu, aby sa rozhodli pre udržateľné turistické aktivity.

Len niekoľko členských štátov 99 tvrdí, že do roku 2020 dosiahnu dobrý environmentálny stav. Poľsko oznámilo výnimku s tým, že do roku 2020 nedosiahne dobrý stav životného prostredia pre sviňuchy vzhľadom na to, že ide o sťahovavý druh, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že väčšina vedľajších úlovkov sa vyskytuje mimo morských vôd. Toto odôvodnenie sa nejaví ako dostatočné, keďže vedľajšie úlovky pochádzajúce z oblastí mimo jeho vôd možno primerane kontrolovať prostredníctvom cezhraničných partnerských procesov.

Biotopy vodného stĺpca

Druhy žijúce v biotopoch vodného stĺpca čelia viacerým tlakom, ako sú kontaminanty, eutrofizácia, nepôvodné druhy, lov rýb, vedľajšie úlovky a odpad. V programoch členských štátov sa zriedka prepájajú opatrenia zamerané na tieto tlaky s biotopmi vodného stĺpca, čo im sťažuje určenie spôsobu dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu týchto biotopov. Preto bolo hlásených len málo osobitných opatrení.

K dobrému stavu týchto biotopov prispievajú plány riadenia chránených morských oblastí, vykonávanie sústavy Natura 2000 v rámci smernice o biotopoch a prijímanie ďalších vnútroštátnych opatrení priestorovej ochrany. Rámcová smernica o vode zohráva úlohu aj prostredníctvom zníženia koncentrácie živín a kontaminantov a zlepšením hydrologických podmienok, čím sa znižujú eutrofické podmienky a znečistenie morských vôd. Regionálne prepojenia sa týkali aj iných druhov biotopov. Aj tu len tri členské štáty 101 vykázali, že do roku 2020 dosiahnu dobrý environmentálny stav, ale žiadny členský štát nepožiadal o výnimku.

Biotopy morského dna

Na morské dno majú vplyv mnohé ľudské činnosti, a to najmä prostredníctvom fyzického narušenia, pričom najrozšírenejšou takouto činnosťou je komerčný rybolov využívajúci vlečné siete na lov pri dne. Postupom času takýto rybolov viedol k významnej strate citlivých biotopov morského dna, čo spôsobilo dlhotrvajúce rozsiahle poškodenie biotopov morského dna. Medzi ďalšie potenciálne škodlivé činnosti patrí získavanie pôdy, prevádzka prístavov, zneškodňovanie pevného odpadu (vrátane vybagrovaného materiálu), ťažba morského piesku a štrku, kladenie podmorských káblov a potrubí a činnosti v oblasti obnoviteľnej energie. Do programov opatrení na riešenie boli zahrnuté regulačné prístupy na riešenie väčšiny z týchto aktivít. Hlavným nástrojom sú napríklad opatrenia priestorovej ochrany vrátane opatrení podľa smernice o biotopoch. Všetkých 16 členských štátov informovalo o iniciatívach na ochranu zraniteľných biotopov pred rybolovnými činnosťami. Tieto iniciatívy sú zosúladené s opatreniami pre udržateľný rybolov (väčšinou na základe spoločnej rybárskej politiky, ako je zákaz určitých druhov rybolovu vrátane vlečných sietí na lov pri dne a používanie rybárskeho výstroja, ktorý je menej ničivý pre morské dno). Ďalšie uvádzané regulačné nástroje zahŕňajú posúdenia vplyvu na životné prostredie, pokiaľ ide o ďalšie tlaky, ako sú úrovne živín z akvakultúry. Pri ďalších znečisťujúcich účinkoch členské štáty uvádzajú opatrenia na základe rámcovej smernice o vode. Regionálne prepojenia sa týkali aj iných druhov biotopov. Poškodenie morského dna sa môže vyskytnúť aj v dôsledku rekreačných činností, ako je kotvenie rekreačných lodí alebo rekreačný rybolov – v súvislosti s nimi oznámili opatrenia štyri členské štáty 102 . Tieto opatrenia sa však často obmedzovali na konkrétne oblasti. Preto je pravdepodobné, že členské štáty naďalej nebudú riešiť problém značnej časti biotopov morského dna, ktoré sa vyskytujú mimo oblastí priestorovej ochrany a ktoré sú ovplyvnené ľudskými činnosťami.

Niekoľko členských štátov vykonalo aj činnosti na zvýšenie informovanosti 103 o ničivosti niektorých metód komerčného rybolovu pre biotopy morského dna a vykonalo výskum 104 , ktorý zahŕňal napríklad mapovanie biotopov morského dna.

Päť členských štátov 105 uviedlo, že do roku 2020 dosiahnu dobrý environmentálny stav, pričom Poľsko požiadalo o výnimku na základe prírodných podmienok, ako je pomalé oživenie morského prostredia, výrazné rozšírenie nepôvodných druhov v poľských vodách a v oblasti s prirodzene sa vyskytujúcimi sezónnymi nízkymi hladinami kyslíka. Tieto dôvody však výnimku odôvodňujú len čiastočne, keďže Poľsko nevynaložilo úsilie na identifikáciu konkrétnych biotopov ovplyvnených nepôvodnými druhmi, a takisto preto, že pri spotrebe kyslíka v Baltskom mori ide prevažne o dôsledok obohacovania o živiny.

Aký výkon podávajú členské štáty?

Opatrenia proti tlakom

Členské štáty vo svojich programoch opatrení aspoň čiastočne riešili viaceré tlaky: introdukciu nepôvodných druhov, komerčný rybolov, prísun živín, tlaky na biotopy morského dna, hydrografické zmeny, kontaminanty a morský odpad V grafe 2 sa uvádza, koľko z tlakov, ktoré členské štáty uviedli vo svojich posúdeniach podľa článku 8, bolo náležite riešených opatreniami.

Pri každom členskom štáte sa uvádza počet prípadov, keď boli opatrenia špecifické pre daný deskriptor tlaku, ktorý členské štáty uviedli podľa článku 8, posúdené ako riešiace (zelená), čiastočne riešiace (oranžová), neriešiace (červená) (napr. 100 % „riešenie tlakov“ znamená, že programe rieši hlásené tlaky v prípade všetkých deskriptorov).

Časové horizonty, vykonávanie opatrení a ich účinnosť

Ako sa uvádza v príslušných oddieloch a sumarizuje v grafe 3, časové harmonogramy oznámené členskými štátmi poskytujú zmiešaný obraz o časovom horizonte dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu. To môže byť čiastočne preto, lebo členské štáty uvádzajú, že niektoré opatrenia neboli do roku 2016 funkčné tak, ako sa to vyžaduje v smernici. Takisto treba poznamenať, že uvedené opatrenia nie sú vždy priamo spojené s určením dobrého environmentálneho stavu a environmentálnych cieľov. Navyše chýbajúca konzistentnosť na (sub)regionálnej úrovni 106 pri definovaní dobrého environmentálneho stavu a rôzna úroveň ambícií členských štátov zvyšujú neistotu, či sú opatrenia dostatočné na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020. Očakáva sa, že prostredníctvom úplného vykonania rozhodnutia 2017/848/EÚ sa zabezpečí porovnateľnejší a súdržnejší prístup k následným aktualizáciám týchto určení dobrého environmentálneho stavu, a tým sa podporí posúdenie dostatočnosti opatrení.

Graf 3 Časové harmonogramy na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu uvádzané členskými štátmi

Druhá poznámka sa týka pravdepodobnosti, že sa tieto opatrenia zavedú. Týka sa to najmä nových opatrení (vzhľadom na to, že ostatné opatrenia boli vykázané ako prebiehajúce napríklad prostredníctvom iných politických rámcov). Identifikovali sa tri skupiny členských štátov.

Tabuľka1 – Pravdepodobnosť zavedenia nových opatrení 107

Posúdenia nákladov a prínosov, ak sa uskutočnili, však nie sú úplne výpovedné. Členské štáty vždy neuviedli vykonávací orgán, financovanie a pridelené rozpočtové prostriedky, čo spochybňuje pravdepodobnosť vykonania príslušných opatrení. Takisto neboli kvantifikované potenciálne vplyvy opatrení, prípadne boli opísané iba kvalitatívne.

Vykazovanie na primeranej úrovni podrobnosti by umožnilo lepšie pochopiť, čo je cieľom opatrenia. Vplyvy prebiehajúcich opatrení na morské prostredie sa nedali odhadnúť. Preto nie je možné vyčísliť, aká časť tlaku sa zníži a či sú samotné opatrenia dostatočné na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu. Aj keď sa uznáva, že pri niektorých opatreniach to nie je možné urobiť, napríklad v dôsledku chýbajúcich poznatkov, posúdenie by malo lepšiu výpovednú hodnotu, ak by sa úsilie členských štátov premietlo do hmatateľného posúdenia pozitívnych účinkov opatrení na morské prostredie.

Ďalšie pripomienky spočívajú v tom, že hoci väčšina členských štátov sa odvoláva na príslušné regionálne morské dohovory a medzinárodné dohody, niektoré členské štáty sa odvolávajú na regionálne akčné plány a regionálne alebo medzinárodné záväzky len všeobecne, bez toho, aby špecifikovali, aké opatrenia vykonávajú. Ani v tomto prípade sa presne nedali identifikovať ciele predmetných opatrení. Vo väčšine prípadov sa opatrenia netýkajú celého regiónu ani subregiónu, ale sú obmedzené na geografický rozsah vnútroštátnych vôd.

Závery a odporúčania

Členské štáty vynaložili značné úsilie na vývoj svojich programov opatrení. Integrovali rozličné vnútroštátne, európske a medzinárodné politiky a procesy s jediným cieľom, ktorým je ochrana morského prostredia. Väčšina členských štátov zaviedla aj nové opatrenia s cieľom špecificky sa zamerať na tlaky na morské prostredie, ktoré by sa inak neriešili, čo poukazuje na pridanú hodnotu rámcovej smernice o morskej stratégii. Pri určitých tlakoch cezhraničného charakteru však chýba regionálna alebo európska koordinácia, čo vedie k potenciálne rozdrobenému a neefektívnemu prístupu pri riešení tohto tlaku. Problém plastového morského odpadu sa v súčasnosti rieši prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ, najmä v rámci európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve a jej následných opatrení.

Z posúdenia však vyplýva, že opatreniami, ktoré prijali členské štáty, sa náležite neriešia všetky tlaky na morské prostredie. Ambicióznosť samotných programov sa rôzni. Dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020 vo všetkých európskych morských regiónoch a pri všetkých 11 deskriptoroch uvedených v danej smernici je naďalej nepravdepodobné. Hoci je známe, že ekosystémy reagujú na zmenu pomaly, táto situácia predstavuje isté sklamanie. Znamená to totiž, že hlavný záväzok vyplývajúci zo smernice, teda dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu, sa pravdepodobne nepodarí splniť včas. Očakáva sa, že v roku 2018 členské štáty podajú správy 108 o stave vykonávania svojho programu opatrení. Vo svojich správach by mali poskytnúť jasnejšie informácie o tom, ako napredujú pri vykonávaní všetkých svojich opatrení.

Od členských štátov sa zároveň očakáva, že do októbra 2018 oznámia aktualizáciu týkajúcu sa stanovenia dobrého environmentálneho stavu, oznámia jej svoje environmentálne ciele, ako aj posúdenie environmentálneho stavu 109 . Komisia bude z týchto rôznych prvkov vychádzať pri príprave správy o vykonávaní v roku 2019, v ktorej sa bude hodnotiť pokrok 110 pred termínom na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v roku 2020.

Z posúdenia Komisie napokon vyplýva potreba zlepšiť všetky programy opatrení (pričom sa stupeň potrebného zlepšenia môže v jednotlivých krajinách líšiť), ak majú tieto programy majú predstavovať vhodný rámec na splnenie požiadaviek smernice. Príslušné usmernenia týkajúce sa potrebných úprav sú zahrnuté ako súbor odporúčaní v nasledujúcej tabuľke. Usmernenia pre jednotlivé krajiny sa poskytujú vo forme odporúčaní v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe 111 :

(1)

Zoznam antropogénnych tlakov je uvedený v smernici Komisie (EÚ) 2017/845 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES, pokiaľ ide o orientačný zoznam prvkov, ktoré sa majú zohľadniť v rámci prípravy morských stratégií (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 27).

(2)

  https://sustainabledevelopment.un.org/sdg14

(3)

Spoločné oznámenie o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov, JOIN(2016) 49 final.

(4)

  https://oceanconference.un.org/

(5)

  http://www.ourocean2017.org

(6)

Smernica Komisie 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES, pokiaľ ide o orientačný zoznam prvkov, ktoré sa majú zohľadniť v rámci prípravy morských stratégií (rámcová smernica o morskej stratégii), Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19 – 40.

(7)

V prílohe I k rámcovej smernici o morskej stratégii sa vymedzuje 11 kvalitatívnych deskriptorov, ktoré sa ďalej špecifikujú v rozhodnutí Komisie 2017/848/EÚ. Patria medzi ne tieto deskriptory: D1 – Biodiverzita, D2 – Nepôvodné druhy, D3 – Komerčne lovené ryby a mäkkýše, D4 – Potravinové reťazce, D5 – Eutrofizácia, D6 – Integrita morského dna, D7 – Hydrografické zmeny, D8 – Kontaminanty, D9 – Kontaminanty v plodoch mora, D10 – Odpad, D11 – Energia vrátane podmorského hluku. Na účely tejto správy boli deskriptory biodiverzity (D1, D4 a D6) zoskupené podľa hlavných skupín druhov a druhov biotopov: vtáky, cicavce a plazy, ryby a hlavonožce, biotopy morského dna a biotopy vodného stĺpca. Na základe tohto zoskupenia vzniklo 13 kategórií deskriptorov.

(8)

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).

(9)

Príslušné morské regióny a subregióny EÚ sa uvádzajú v článku 4 smernice 2008/56/ES. Štyri morské regióny EÚ sú Baltské more, severovýchodná časť Atlantického oceánu, Stredozemné more a Čierne more.

(10)

COM(2014) 97 final a COM(2017) 03 final.

(11)

 V článku 16 rámcovej smernice o morskej stratégii sa vyžaduje, aby Komisia posúdila programy opatrení.

(12)

SWD(2018)393.

(13)

Belgicko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko.

(14)

Správa za Maltu bola predložená v apríli 2017, do tohto posúdenia však bola zahrnutá, keďže nebol potrebný jej preklad.

(15)

T. j. okrem šiestich uvedených členských štátov: Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Španielsko a Taliansko.

(16)

Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko.

(17)

V zmysle požiadaviek uvedených v článkoch 8 a 9 rámcovej smernice o morskej stratégii, ktorých dodržiavanie sa posudzovalo v rámci oznámenia Komisie COM(2014) 97 final.

(18)

Článok 1 smernice 2008/56/ES, v ktorom sa vymedzuje predmet úpravy.

(19)

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(20)

    Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(21)

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(22)

    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(23)

    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(24)

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(25)

    Na morské vody EÚ sa vzťahujú štyri regionálne morské dohovory: 1. Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltského mora (HELCOM); 2. Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltského mora (HELCOM); 3. Barcelonský dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora; 4. Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením(Bukureštský dohovor). Únia je zmluvnou stranou prvých troch dohovorov.

(26)

    Upozorňujeme, že v tejto správe sa uvádzajú aj opatrenia, ktoré sa zavádzajú prostredníctvom iných legislatívnych iniciatív, ako sú napríklad plány manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode, tieto opatrenia sa v nej však neposudzujú. V týchto prípadoch sú teda závery len čiastočné.

(27)

    Článok 14 rámcovej smernice o morskej stratégii.

(28)

    Cyprus, Fínsko, Holandsko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko.

(29)

    Článok 11 rámcovej smernice o morskej stratégii.

(30)

    Ako sa vyžaduje v článku 13 ods. 4 rámcovej smernice o morskej stratégii.

(31)

    Technické posúdenia týkajúce sa jednotlivých členských štátov pre Komisiu vypracoval externý konzultant a sú dostupné na adrese:  http://ec.europa.eu/environment/marine/eu-coast-and-marine-policy/implementation/reports_en.htm.  

(32)

    Portugalsko a Spojené kráľovstvo.

(33)

    Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(34)

    Priemerné pokrytie sa medzi rokmi 2012 a 2016 zvýšilo o 4,9 %. Agnesi, S., Mo, G., Annunziatellis, A., Chaniotis, P., Korpinen, S., Snoj, L., Globevnik, L., Tunesi, L., Reker, J. – Spatial Analysis of Marine Protected Area Networks in Europe’s Seas II (Priestorová analýza sietí chránených morských oblastí v európskych moriach II), zväzok A, 2017, ed. Künitzer, A., Technická správa ETC/ICM 4/2017, Magdeburg: European Topic Centre on inland, coastal and marine waters, 41 strán.

(35)

    Ďalšie informácie nájdete v časti Priestorová analýza sietí chránených morských oblastí v európskych moriach II (Spatial Analysis of Marine Protected Area Networks in Europe’s Seas II), Technická správa ETC/ICM 4/2017, https://www.researchgate.net/publication/322759892.

(36)

 Riadenie a kontrola vody a sedimentov naložených a vyložených z lode.

(37)

 Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(38)

 Uznesenie MEPC.207(62).

(39)

 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014; s. 35).

(40)

Nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1).

(41)

 Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo (pre severovýchodný Atlantik), Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(42)

Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(43)

    Lotyšsko, Nemecko a Poľsko nezaviedli osobitné opatrenia, ale uvádzajú celkové vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, čím by sa mohol potenciálne riešiť tento tlak.

(44)

Bulharsko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Malta a Španielsko.

(45)

Bulharsko, Francúzsko, Írsko a Portugalsko; Belgicko zaviedlo kvóty.

(46)

Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(47)

Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more, GFCM.

(48)

Hoci Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Švédsko a Taliansko osobitne neuvádzajú plány manažmentu povodia, uvádzajú opatrenia podľa rámcovej smernice o vode.

(49)

Podľa smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(50)

 Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd (91/271/EHS), smernica o dusičnanoch (91/676/ES), smernica o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ), smernica o povodniach (2007/60/ES).

(51)

Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Írsko, Malta, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(52)

 Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko a čiastočne Portugalsko.

(53)

Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko.

(54)

Fínsko a Poľsko.

(55)

Cyprus, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko a Poľsko.

(56)

Fínsko, Holandsko, Lotyšsko, Poľsko a Švédsko.

(57)

 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(58)

 Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(59)

Írsko, Holandsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko.

(60)

Francúzsko a Nemecko.

(61)

Fínsko, Holandsko, Španielsko a Švédsko. Taliansko sa domnieva, že v Jadranskom mori sa dosiahol dobrý environmentálny stav, ale neuvádza stav pre iné regióny.

(62)

Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

(63)

Farby, ktorými sa natierajú trupy lodí slúžiace na spomalenie rastu vodných organizmov alebo ich odstránenie.

(64)

Pozri najmä nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5).

(65)

Bulharsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko.

(66)

Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko.

(67)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(68)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 52).

(69)

Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(70)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES.

(71)

Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Lotyšsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(72)

Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL).

(73)

Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko.

(74)

Fínsko a Malta.

(75)

Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

(76)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu, Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81 – 90.

(77)

Existujú regionálne akčné plány pre severovýchodný Atlantik, pobaltské a stredomorské regióny; akčný plán pre oblasť Čierneho mora sa pripravuje.

(78)

Francúzsko (v severovýchodnom Atlantiku), Írsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(79)

Francúzsko okrem toho prijalo aj neoznámené opatrenie, ktorým sa od roku 2020 zakazujú biologicky nerozložiteľné plasty na jedno použitie, a druhé opatrenie, ktorým sa zakazujú biologicky nerozložiteľné plastové vatové tyčinky a mikroguľôčky v niektorých kozmetických výrobkoch.

(80)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, COM(2015) 614 final.

(81)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve, COM(2018) 28 final.

(82)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, COM(2018) 340 final.

(83)

Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

(84)

Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

(85)

Nemecko, Malta a Švédsko.

(86)

Cyprus, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko a Lotyšsko neurčili dobrý environmentálny stav.

(87)

Ako sa stanovuje v smernici o vtákoch a smernici o sústave Natura 2000.

(88)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135).

(89)

Lotyšsko, Poľsko a Švédsko.

(90)

Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(91)

Financuje sa prostredníctvom programu LIFE.

(92)

Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(93)

Bulharsko, Francúzsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(94)

Bulharsko, Francúzsko, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko a Taliansko.

(95)

Belgicko, Francúzsko a Írsko.

(96)

Bulharsko, Francúzsko (pre severovýchodný Atlantik), Španielsko a Švédsko.

(97)

Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko (pre Stredozemie), Írsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko.

(98)

Bulharsko, Cyprus, Francúzsko (pre severovýchodný Atlantik), Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(99)

Belgicko, Francúzsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

(100)

  http://www.repcet.com

(101)

Írsko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

(102)

Belgicko, Bulharsko, Francúzsko a Španielsko.

(103)

Bulharsko, Malta, Nemecko, Portugalsko a Taliansko.

(104)

Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko.

(105)

Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

(106)

COM(2014) 97 final.

(107)

Pri žiadnom z členských štátov sa nedospelo k záveru, že je nepravdepodobné, že by vykonal svoje nové opatrenia.

(108)

Článok 18.

(109)

Článok 17 ods. 2 písm. a) a písm. b).

(110)

Článok 20.

(111)

 Príloha k tejto správe [SWD(2018)393] obsahuje ďalšie konkrétne závery a odporúčania podľa jednotlivých deskriptorov a podľa jednotlivých členských štátov.