(2)

Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie. Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou predstavuje významnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 a  rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 vrátane záväzného cieľa znížiť do roku  2030 emisie v Únii aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 . To tiež zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a  inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach  alebo regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva.

(2)

Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie v súlade s článkom 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) . Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou predstavuje podstatnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie záväzkov Únie podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) (ďalej len „Parížska dohoda“) a  potrebu dosiahnuť na národnej úrovni najneskôr do roku 2050 čisté nulové emisie . To tiež zohráva podstatnú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, udržateľnej energie za dostupné ceny, technického rozvoja a  inovácií, ako aj vedúcej úlohy v oblasti technológií a priemyslu a poskytovaní environmentálnych, sociálnych a zdravotných výhod, ako aj významných príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach , v  regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva a na územiach, na ktorých prebieha čiastočná deindustrializácia .

(2a)

V Parížskej dohode sa výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy, keď sa signatári zaviazali splniť zámer, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5  oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Je potrebné, aby sa Únia pripravila na omnoho hlbšie a rýchlejšie zníženie emisií, než sa pôvodne plánovalo, s cieľom prejsť najneskôr do roku 2050 na vysokoúčinný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie. Súčasne je toto zníženie možné dosiahnuť za nižšie náklady, než sa pôvodne predpokladalo, a to vďaka tempu vývoja a zavádzania technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterná a slnečná energia.

(3)

Predovšetkým väčšie technologické zlepšenia, podnety na využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj v odvetví dopravy sú veľmi účinné nástroje, spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti, na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a závislosti Únie od dovážaného plynu a ropy .

(3)

Predovšetkým zníženie spotreby energie , väčšie technologické zlepšenia, rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj v odvetví dopravy sú veľmi účinné nástroje, spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti, na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a  energetickej závislosti Únie.

(4)

Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020. V rámci oznámenia Komisie z 22. januára 2014  (12) sa stanovil rámec pre budúce politiky Únie v oblasti energetiky a klímy a podporilo sa spoločné chápanie toho, ako rozvíjať tieto politiky po roku 2020. Komisia navrhla, že pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii, cieľ Únie na rok 2030 by mal predstavovať aspoň 27 %.

(4)

Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020.

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2014 schválila tento cieľ, z čoho vyplýva, že členské štáty môžu stanoviť svoje vlastné, ambicióznejšie národné ciele.

(6)

Európsky parlament vo svojich uzneseniach k „Rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ a  „správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu.

(6)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a  energetickú politiku do roku 2030 podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu. Vo svojom uznesení z 23. júna 2016 o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Európsky parlament zašiel ešte ďalej, keď konštatoval svoju predchádzajúcu pozíciu k cieľu Únie vo výške aspoň 30 % a zdôraznil, že vzhľadom na Parížsku dohodu a nedávne zníženie nákladov technológií na energiu z obnoviteľných zdrojov je žiaduce, aby bol podstatne ambicióznejší.

(6a)

Mal by sa preto zohľadniť cieľ stanovený v Parížskej dohode a technologický rozvoj vrátane zníženia nákladov na investície do obnoviteľných zdrojov energie.

(7)

Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 27 % . Členské štáty by mali , prostredníctvom procesu riadenia stanovenom v nariadení [riadenie], definovať svoj prínos k splneniu tohto cieľa v  rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a  klímy .

(7)

Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 35 %, pričom tento cieľ bude sprevádzaný národnými cieľmi . Členské štáty by mali len vo výnimočných prípadoch mať možnosť odchýliť sa od tejto predpokladanej úrovne svojho cieľa o maximálne 10 % v  prípade riadne odôvodnených, merateľných a overiteľných okolností, a to na základe objektívnych a  nediskriminačných kritérií .

(7a)

Ciele členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali určovať so zreteľom na záväzky stanovené v Parížskej dohode, veľký potenciál, ktorý ešte stále existuje v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a investície potrebné na uskutočnenie energetickej transformácie.

(7b)

Cieľ Únie na úrovni 35 % by sa mal premietnuť do individuálnych cieľov pre každý členský štát, pričom sa náležite zohľadní spravodlivé a primerané rozdelenie, v ktorom sa zohľadní HDP členských štátov a rozdielne východiskové pozície a potenciál, ako aj to, aký podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa má dosiahnuť do roku 2020.

(8)

Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu. Cieľ definovaný na úrovni Únie by pre členské štáty znamenal väčšiu flexibilitu pri plnení svojich cieľov na zníženie skleníkových plynov čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov v súlade s ich špecifickými okolnosťami, energetickým mixom a kapacitami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(8)

Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu.

(8a)

Členské štáty by mali zvážiť, v akom rozsahu je využívanie rôznych typov zdrojov energie zlučiteľné s cieľom obmedziť otepľovanie na 1,5  oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a s cieľom bezfosílneho a súčasne nízkouhlíkového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť prínos týchto rôznych druhov obnoviteľných zdrojov energie z hľadiska plnenia týchto cieľov, a to na základe lehoty návratnosti a výsledkov v porovnaní s fosílnymi palivami, a Komisia by mala zvážiť, či nenavrhne maximálnu možnú lehotu návratnosti ako kritérium udržateľnosti, najmä v prípade drevno-celulózovej biomasy.

(10)

Členské štáty by mali prijať ďalšie opatrenia v prípade, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov nezodpovedá trajektórii Únie dosiahnuť cieľ, ktorým je aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Tak, ako je stanovené v nariadení [riadenie], ak Komisia v priebehu posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy zistila rozdiely v ambíciách, môže prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedeného cieľa. Ak v priebehu posúdenia integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy Komisia zistila rozdiely v realizácii, mali by členské štáty uplatňovať opatrenia stanovené v nariadení [riadenie], ktoré im poskytujú dostatočnú flexibilitu výberu.

(15)

Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom.

(15)

Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom , pričom sa zohľadňujú osobitosti rôznych technológií a rôzne schopnosti malých a veľkých výrobcov reagovať na trhové signály .

(16)

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť s čo najnižšími nákladmi . Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na zavádzanie systému , a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií.

(16)

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov vrátane uskladňovania energie by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť tak, aby minimalizovala dlhodobé náklady na transformáciu energetiky . Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na systém , a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií. Členské štáty by tiež mali poskytnúť podporu zariadeniam formou verejných súťaží, ktoré môžu byť buď zamerané na konkrétne technológie, alebo neutrálne.

(16a)

Vo svojich záveroch z 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 Európska rada zdôraznila význam väčšieho prepojenia vnútorného energetického trhu a potrebu dostatočnej podpory začleňovania stále rastúceho objemu variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov, čo Únii umožní, aby naplnila svoju ambíciu byť lídrom v oblasti energetickej transformácie. Preto je dôležité urýchlene zvýšiť úroveň prepojenia a dosiahnuť pokrok smerom k dohodnutým cieľom Európskej rady, aby sa maximalizoval potenciál energetickej únie.

(16b)

Členské štáty by pri vypracúvaní systémov podpory pre obnoviteľné zdroje energie mali zohľadniť zásady obehového hospodárstva a hierarchiu odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES  (1a) . Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia odpadov by mali predstavovať prioritné riešenie. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu takých systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby opatrenia zavedené v rámci tejto smernice neboli v rozpore s cieľmi smernice 2008/98/ES.

(16c)

Členské štáty by pri používaní biotických zdrojov energie mali zaviesť záruky na ochranu biodiverzity a proti vyčerpávaniu alebo zániku ekosystémov, ako aj proti zmene súčasného využívania, ktoré by mohli mať negatívny nepriamy alebo priamy vplyv na biodiverzitu, pôdu alebo celkovú bilanciu skleníkových plynov.

(16d)

Členské štáty by v najväčšej možnej miere mali podporovať a uprednostňovať využívanie domácich obnoviteľných zdrojov energie a zabrániť narúšajúcim situáciám, ktoré vznikajú v dôsledku rozsiahleho dovozu zdrojov z tretích krajín. V tomto smere by sa mal zohľadniť a podporovať prístup založený na životnom cykle.

(16e)

Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, mestá a miestne orgány by mali mať právo zúčastňovať sa na dostupných systémoch podpory na rovnakom základe ako ostatní veľkí účastníci. Preto by sa malo členským štátom povoliť prijímať opatrenia vrátane poskytovania informácií a technickej a finančnej podpory prostredníctvom jednotných administratívnych kontaktných miest, znížiť administratívne požiadavky, zahrnúť kritériá predkladania ponúk zamerané na komunity, vytvoriť ponukové kolá pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov alebo im umožniť odmeňovanie prostredníctvom priamej podpory.

(16f)

Pri plánovaní infraštruktúry potrebnej na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa mali zohľadňovať politiky súvisiace so zapojením tých, ktorých sa projekty dotýkajú, vrátane akéhokoľvek domorodého obyvateľstva s náležitým zohľadnením ich pozemkových práv.

(16 g)

Spotrebitelia by mali dostať komplexné informácie vrátane informácií o prínosoch vykurovacích a chladiacich systémov z hľadiska energetickej efektívnosti a nižších prevádzkových nákladoch elektrických vozidiel, aby sa mohli ako spotrebitelia individuálne rozhodovať a zohľadňovať pritom obnoviteľné zdroje energie, a aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie.

(16h)

V rámci podpory rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie by sa mal zohľadniť negatívny vplyv na iných účastníkov trhu. Systémy podpory by preto mali zmierňovať riziko deformácie trhu a narušenia hospodárskej súťaže.

(17a)

Hoci by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby postupne a čiastočne začali podporovať projekty umiestnené v iných členských štátoch na úroveň, ktorá bude odrážať fyzické toky medzi členskými štátmi, otvorenie systémov podpory by malo zostať dobrovoľné nad rámec tohto povinného podielu. Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a využívajú rôzne systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa systémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicami 2001/77/ES a 2009/28/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov. Cieľom tejto smernice je uľahčiť cezhraničnú podporu energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby sa neprimerane neovplyvnili národné systémy podpory. Preto sa ňou okrem povinného čiastočného otvorenia systémov podpory zavádzajú aj nepovinné mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi, ktorými sa im umožní dohodnúť sa na rozsahu, v akom jeden členský štát podporí výrobu energie v druhom členskom štáte, a na rozsahu, v akom by sa mala výroba energie z obnoviteľných zdrojov započítať do národného celkového cieľa jedného a druhého štátu. Aby sa zabezpečila účinnosť oboch druhov opatrení na plnenie cieľov, t. j. národných systémov podpory a mechanizmov spolupráce, je nevyhnutné, aby mohli členské štáty nad rámec povinného počiatočného podielu stanoviť, či a do akej miery sa ich národné systémy podpory vzťahujú na energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v iných členských štátoch, a dohodnúť sa na tom pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v tejto smernici.

(18)

Bez toho, aby boli dotknuté úpravy systémov podpory, ktorých cieľom je ich uvedenie do súladu s pravidlami štátnej pomoci, politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie by mali byť stabilné a vyhnúť sa častým zmenám. Takéto zmeny majú priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.

(18)

So zohľadnením článkov 107 a 108 ZFEÚ by politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie mali byť predvídateľné, stabilné a vyhnúť sa častým alebo retroaktívnym zmenám. Nepredvídateľnosť a nestabilita politík má priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali oznámiť každú zmenu v politike podpory včas pred zamýšľanou zmenou a primerane konzultovať so zainteresovanými stranami. Členské štáty by v každom prípade mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.

(19)

Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Nariadením [ riadenie ] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení [ riadenie ].

(19)

Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Na zabezpečenie toho, aby boli v centre transformácie energetiky občania, by členské štáty mali v rámci svojich akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov vypracovať dlhodobé stratégie uľahčujúce výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mestami, komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebiteľmi. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady … [ o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD) ] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú dlhodobé stratégie, povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady … [ o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD) ].

(20a)

Námorné obnoviteľné zdroje energie sú pre Úniu jedinečnou príležitosťou, ako znížiť jej závislosť od fosílnych palív, ako prispieť k splneniu jej cieľov v oblasti zníženia emisií CO2 a ako vytvoriť nové priemyselné odvetvie generujúce pracovné miesta na významnej časti územia, a to aj v najvzdialenejších regiónoch. Únia sa musí preto usilovať vytvoriť hospodárske a regulačné podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich využívanie.

(24a)

V oznámení Komisie z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu sa zdôraznil osobitný význam, v strednodobom horizonte, moderných biopalív pre letectvo. Komerčné letectvo je úplne závislé od kvapalných palív, keďže pre odvetvie civilných lietadiel neexistuje nijaká bezpečná ani certifikovaná alternatíva.

(25)

S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (17), kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, Komisia by pri pravidelnom hodnotení prílohy mala zvážiť zahrnutie ďalších surovín, ktoré nespôsobujú výrazné deformačné účinky trhov pre ( vedľajšie ) produkty , odpad alebo zvyšky .

(25)

S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady obehového hospodárstva, hierarchiu odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (17), kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti , posudzovanie emisií z hľadiska celého životného cyklu a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, by Komisia mala prílohu pravidelne posudzovať a pri akýchkoľvek zmenách, ktoré navrhne, by mala zvážiť vplyv na trhy s ( vedľajšími ) produktmi , odpadom alebo zvyškami .

(25a)

V uznesení Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov Európsky parlament vyzval Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom postupne vyradiť používanie rastlinných olejov, ktoré sú hnacou silou odlesňovania, vrátane palmového oleja, ako zložky biopalív, pokiaľ možno do roku 2020.

(28)

Malo by byť umožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov energie v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie . Ak na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve (18) sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.

(28)

Malo by byť umožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať a aby bol v úplnom súlade s medzinárodným právom . Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov. Ak na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve (18) sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.

(28a)

Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov do Únie neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine. Okrem toho by mali dotknuté členské štáty podporovať danú tretiu krajinu v domácom využívaní časti výroby elektriny zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje spoločný projekt. Komisia a členské štáty by navyše mali podnecovať dotknutú tretiu krajinu, aby rozvíjala svoju politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane stanovenia ambicióznych cieľov.

(28b)

Touto smernicou sa stanovuje rámec Únie na presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa ňou zároveň prispieva aj k prípadnému pozitívnemu vplyvu, ktorý Únia a členské štáty môžu mať pri podpore rozvoja odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov v tretích krajinách. Únia a členské štáty by mali podporovať výskum, vývoj a investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách a iných partnerských krajín, čím sa takisto posilní ich environmentálna a hospodárska udržateľnosť a ich vývozná kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho dovoz energie z obnoviteľných zdrojov z partnerských krajín môže pomôcť Únii a členským štátom dosiahnuť ich ambiciózne ciele pre znižovanie emisií uhlíka.

(28c)

Rozvojové krajiny v čoraz väčšej miere na národnej úrovni prijímajú politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pretože sa zameriavajú na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po energii. Viac ako 173 krajín vrátane 117 rozvojových alebo rozvíjajúcich sa ekonomík si stanovilo ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do konca roku 2015.

(28d)

Spotreba energie v rozvojových krajinách je úzko spojená s celou škálou sociálnych otázok: so zmierňovaním chudoby, vzdelávaním, zdravím, s rastom obyvateľstva, zamestnanosťou, podnikaním, komunikáciou, urbanizáciou a nedostatkom príležitostí pre ženy. Energia z obnoviteľných zdrojov má významný potenciál umožniť, aby sa rozvojové a environmentálne problémy riešili spoločne. V posledných rokoch došlo k významnému rozvoju alternatívnych energetických technológií, a to z hľadiska výkonnosti, ako aj z hľadiska znižovania nákladov. Okrem toho mnohé rozvojové krajiny majú mimoriadne dobré postavenie, pokiaľ ide o vývoj novej generácie energetických technológií. Energia z obnoviteľných zdrojov má okrem prínosov pre rozvoj a životné prostredie aj potenciál priniesť zvýšenú bezpečnosť a hospodársku stabilitu. Intenzívnejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie by sa znížila závislosť od dovozu drahých fosílnych palív a mnohým krajinám by to pomohlo zlepšiť ich platobnú bilanciu.

(31a)

V závislosti od geologických charakteristík oblasti môže výroba geotermálnej energie spôsobiť uvoľňovanie skleníkových plynov a iných látok z podzemných kvapalín a iných podzemných geologických formácií. Investície by sa mali zameriavať iba na výrobu geotermálnej energie s nízkym vplyvom na životné prostredie, ktorá vedie k úspore skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými zdrojmi. Komisia by preto do decembra 2018 mala posúdiť potrebu legislatívneho návrhu zameraného na reguláciu emisií geotermálnych elektrární, pokiaľ ide o všetky látky, ktoré sú škodlivé pre zdravie a životné prostredie, vrátane CO2, a to počas fázy prieskumu a aj počas prevádzkovej fázy.

(33)

Na národnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov.

(33)

Na národnej, regionálnej a miestnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov v kombinácii s opatreniami na dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti .

(35)

S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (21). S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.

(35)

S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov , najmä podporou inovatívnych technológií, ako sú tepelné čerpadlá, geotermálne a solárne technológie, a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (21). S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.

(36)

Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.

(36)

Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť , a to aj v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov . Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.

(43)

Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je ukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie . Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka obnoviteľnej energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov.

(43)

Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je ukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka obnoviteľnej energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.

(45)

Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho s cieľom zabrániť dvojitému vyplateniu náhrady by výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí už dostávajú finančnú pomoc, nemali byť poskytnuté potvrdenia o pôvode. Avšak tieto potvrdenia o pôvode by sa mali použiť na oznámenie, aby koncoví spotrebitelia získali jasné, spoľahlivé a primerané dôkazy o obnoviteľnom pôvode príslušných jednotiek energie. Okrem toho v prípade elektriny, na ktorú sa získala podpora, by sa mali na trhu vydražiť potvrdenia o pôvode a príjmy by sa mali použiť na zníženie verejných dotácií na energiu z obnoviteľných zdrojov.

(45)

Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov.

(49)

Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporovať využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.

(49)

Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti pre rozvoj miestnych podnikov, udržateľný rast a  vysokokvalitnú zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali vyvíjať a podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a  posilniť poskytovanie technickej pomoci a programov odbornej prípravy s cieľom posilniť regulačné, technické a finančné odborné znalosti na mieste a podporovať poznatky o dostupných možnostiach financovania vrátane cielenejšieho využívania finančných prostriedkov Únie, ako je využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.

(49a)

Miestne a regionálne orgány často stanovujú ambicióznejšie ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré presahujú národné ciele. Regionálne a miestne záväzky na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti sú v súčasnosti podporované prostredníctvom sietí, ako je Dohovor primátorov a starostov, iniciatív v oblasti inteligentných miest alebo inteligentných spoločenstiev a vývoja akčných plánov pre udržateľnú energetiku. Takéto siete sú nevyhnutné a mali by sa rozšíriť, pretože zvyšujú informovanosť a uľahčujú výmenu najlepších postupov a dostupnú finančnú podporu. V uvedenej súvislosti by Komisia mala podporovať aj popredné regióny a miestne orgány prejavujúce záujem o cezhraničné aktivity poskytovaním pomoci pri zavádzaní mechanizmov spolupráce, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce, ktoré umožňuje orgánom verejnej moci rôznych členských štátov spolupracovať a zabezpečovať spoločné služby a projekty bez toho, aby národné parlamenty najprv museli podpísať a ratifikovať medzinárodnú dohodu.

(49b)

Miestne orgány a mestá zaujímajú popredné miesta pri riadení transformácie energetiky a zvyšovaní zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Miestne samosprávy ako úrovne štátnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom, zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní verejnej podpory pre ciele Únie v oblasti energetiky a klímy, pričom zavádzajú decentralizovanejšie a integrovanejšie energetické systémy. Je dôležité zabezpečiť lepší prístup k finančným prostriedkom pre mestá, obce a regióny s cieľom podporovať investície do miestnej energie z obnoviteľných zdrojov.

(49c)

Mali by sa zvážiť aj iné inovatívne opatrenia zamerané na pritiahnutie väčších investícií do nových technológií, napríklad do zmlúv o energetickej efektívnosti a procesov štandardizovania vo verejnom financovaní.

(50)

Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.

(50)

Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov .

(51)

Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií. Je preto potrebné podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory.

(51)

Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 ZFEÚ . Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými a nákladnejšími dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie , najmä biomasy a energie z oceánov . Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií a mohli by sa stať oblasťami, kde 100 % energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Je preto potrebné prispôsobiť stratégiu pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie , posilniť bezpečnosť dodávok a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory. Tieto najvzdialenejšie regióny by mali byť navyše schopné využívať plný potenciál svojich zdrojov v súlade s prísnymi kritériami udržateľnosti a s miestnymi podmienkami a potrebami, a to s cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a posilniť svoju energetickú nezávislosť.

(52)

V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.

(52)

V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby a skladovania energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.

(53)

S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba , aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v  rovnakom rozsahu ako domácnosti v  rodinných domoch .

(53)

S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. Tarify a odmeňovanie za vlastnú spotrebu by mali stimulovať využívanie inteligentnejších technológií na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a motivovať samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, aby prijímali investičné rozhodnutia, ktoré budú obojstranne prínosné pre odberateľa aj pre sústavu. Na vytvorenie takejto rovnováhy treba zabezpečiť, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov a komunity zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov mali nárok na získanie odmeny za výrobu vlastnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, a ktorá odráža trhovú hodnotu dodanej elektriny, ako aj dlhodobú hodnotu pre sieť, životné prostredie a spoločnosť. To musí zahŕňať dlhodobé náklady aj prínosy vlastnej spotreby z hľadiska ušetrených nákladov pre sieť, spoločnosť a životné prostredie, najmä v kombinácii s ostatnými zdrojmi distribuovanej energie, ako je energetická efektívnosť, skladovanie energie, reakcia na dopyt a komunitné siete. Takáto odmena by sa mala určiť na základe analýzy nákladov a prínosov zdrojov distribuovanej energie podľa článku 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady … [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)] .

(53a)

V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba, aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch. Umožnenie kolektívnej vlastnej spotreby by komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov tiež poskytlo príležitosti zvýšiť energetickú efektívnosť na úrovni domácností a pomohlo bojovať proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky. Členské štáty by mali využiť túto príležitosť a okrem iného posúdiť možnosť umožnenia účasti domácností, ktoré by sa inak nemohli zúčastňovať, vrátane zraniteľných spotrebiteľov a nájomníkov.

(53b)

Členské štáty musia zabezpečiť dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa spotreby a zavádzania alebo posilňovania opatrení na boj proti nútenému predaju, nekalým postupom získavania zákazníkov a zavádzajúcim tvrdeniam, pokiaľ ide o inštaláciu zariadení pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré postihujú najmä najzraniteľnejšie skupiny (ako sú staršie osoby a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach).

(54)

Účasť občanov na miestnych projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu. Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.

(54)

Účasť miestnych občanov a miestnych orgánov na projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu , čo vedie k miestnym investíciám, väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, širšej účasti občanov na transformácii energetiky, a to konkrétne podnecovaním účasti domácností, ktoré by sa inak neboli schopné zúčastňovať, zvýšením energetickej efektívnosti na úrovni domácností a pomocou v boji proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky . Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.

(55a)

Je dôležité, aby členské štáty zabezpečili spravodlivé a nerušivé rozdelenie sieťových nákladov a poplatkov medzi všetkých používateľov elektrizačnej sústavy. Vo všetkých sieťových sadzbách by sa mali odrážať náklady.

(57)

Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Avšak v prípade chýbajúcich záväzných národných cieľov na obdobie po roku 2020 nemusia zvyšné vnútroštátne stimuly postačovať na dosiahnutie dlhodobých cieľov v oblasti dekarbonizácie do roku 2030 a 2050. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie.

(57)

Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie a verejné zdravie .

(59a)

Domácnosti ako spotrebitelia a komunity podieľajúce sa na obchodovaní s flexibilitou, vlastnej spotrebe alebo predaji vlastnej vyrobenej elektriny si zachovajú práva spotrebiteľa vrátane práva mať zmluvu s dodávateľom podľa vlastného výberu a zmeniť dodávateľa.

(60)

Mala by sa zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.

(60)

Používanie účinného vykurovacieho alebo chladiaceho systému využívajúceho energiu z obnoviteľných zdrojov by malo byť automaticky spojené s výraznou renováciou budov, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a čo prispeje k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k vytvoreniu kvalifikovaných miestnych pracovných miest. Preto by sa mala zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi potrebou zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.

(61a)

V oblasti inteligentnej dopravy je dôležité rozšíriť rozvoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave, ako aj urýchliť integráciu pokročilých technológií do inovatívnych železníc predložením iniciatívy Shift2Rail v záujme čistej verejnej dopravy.

(62)

Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici.

(62)

Ak sa na výrobu biopalív začnú využívať pasienky alebo poľnohospodárska pôda určená pôvodne na výrobu potravín a krmív, bude treba naďalej uspokojovať dopyt po nepalivových produktoch intenzifikáciou existujúcej výroby alebo premenou nepoľnohospodárskej pôdy na pôdu na výrobu niekde inde. Druhý prípad predstavuje nepriamu zmenu využívania pôdy, a keď zahŕňa premenu pôdy s vysokými zásobami uhlíka, môže viesť k značným emisiám skleníkových plynov. Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici , a rozlišovať pritom biopalivá na báze plodín s vysokou účinnosťou emisie skleníkových plynov a nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy . Zavádzanie moderných biopalív a elektrickej mobility by sa malo urýchliť.

(63a)

Zámerom Únie a členských štátov by malo byť zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, znížiť celkovú spotrebu energie v odvetví dopravy a zvýšiť energetickú efektívnosť vo všetkých odvetviach dopravy. Opatrenia určené na tento účel by sa mohli presadzovať v rámci plánovania dopravy a aj vo výrobe automobilov s vyššou energetickou efektívnosťou.

(63b)

Normy v oblasti palivovej efektívnosti týkajúce sa cestnej dopravy by boli účinným spôsobom, ako presadzovať prijímanie obnoviteľných alternatív v odvetví dopravy a dosiahnuť ďalšie úspory emisií skleníkových plynov a dekarbonizáciu odvetvia dopravy v dlhodobom horizonte. Normy v oblasti palivovej efektívnosti by sa mali modernizovať v súlade s vývojom v oblasti technológií a s cieľmi v oblasti klímy a energetiky.

(63c)

Očakáva sa, že moderné biopalivá budú zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov z odvetvia letectva, a preto by sa mala dodržať aj povinnosť začleniť palivá z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v súvislosti s palivami dodávanými do odvetvia letectva. Na úrovni Únie a na úrovni členských štátov by sa mali vypracovať politiky na podporu operačných opatrení na úsporu palív v lodnej preprave, ako aj úsilie v oblasti výskumu a vývoja s cieľom rozšíriť používanie námornej dopravy poháňanej veternou a solárnou energiou.

(65a)

V záujme lepšieho zohľadňovania podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy by sa mala vytvoriť vhodná metodika a mali by sa na tento účel preskúmať rôzne technické a technologické riešenia.

(66)

Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, malo by sa po prijatí smernice vykonať hodnotenie s cieľom posúdiť možnosť rozšíriť prílohu o nové suroviny .

(66)

Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé, a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, mala by sa pravidelne posudzovať .

(68)

V záujme plného využitia potenciálu biomasy s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať zvýšenú trvalo udržateľnú mobilizáciu existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby.

(68)

V záujme plného využitia potenciálu biomasy s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať využívanie energie iba zo zvýšenej trvalo udržateľnej mobilizácie existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby za predpokladu, že budú splnené kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov .

(68a)

Mala by sa viac zdôrazňovať synergia medzi obehovým hospodárstvom, biohospodárstvom a podporou výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabezpečilo čo najhodnotnejšie využívanie surovín a čo najlepší výsledok z hľadiska životného prostredia. V politických opatreniach prijatých Úniou a členskými štátmi na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa vždy mali zohľadňovať zásady efektívnosti využívania zdrojov a optimalizovaného využívania biomasy.

(69)

Biopalivá, biokvapaliny a palivá z  biomasy by mali byť vždy vyrábané trvalo udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľa Únie stanoveného v tejto smernici a  biopalivá , na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.

(69)

Energia z  obnoviteľných zdrojov by sa vždy mala vyrábať udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov stanovených v tejto smernici a  tie formy energie z obnoviteľných zdrojov , na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.

(71)

Výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy . Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručiené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.

(71)

Nemalo by sa pripustiť či podporovať, aby výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, mali škodlivý účinok na biodiverzitu v Únii či za jej hranicami . Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy . Mala by sa však zaručiť biodiverzita, ako aj kvalita, zdravie, životaschopnosť a vitalita týchto lesov. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.

(72a)

Kritériá Únie týkajúce sa udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by mali zabezpečiť, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podporoval ciele v oznámení Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo a aby bol jednoznačne usmerňovaný hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES.

(73)

Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť vypestované na rašelinovej pôde , keďže pestovanie suroviny na rašeliniskách by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala , pričom sa však nedá jednoducho overiť, že k takémuto odvodneniu nedošlo .

(73)

Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť pestované v rašeliniskách alebo mokradiach, kde by si to vyžadovalo vysúšanie pôdy , keďže pestovanie suroviny v rašeliniskách alebo mokradiach by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala.

(74a)

Poľnohospodárska surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by sa mala vyrábať s použitím postupov, ktoré sú v súlade s ochranou kvality pôdy a pôdneho organického uhlíka.

(75)

V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh.

(75)

V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh. Bez toho, aby to malo vplyv na striktné rešpektovanie surovín s vysokou environmentálnou hodnotou, musia mať najvzdialenejšie regióny možnosť využívať potenciál svojich zdrojov na zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov a svojej energetickej nezávislosti.

(76)

Aby sa zabezpečilo , že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni lesníckeho podniku . Prevádzkovatelia by mali prijať vhodné kroky na minimalizáciu rizika neudržateľného využívania lesnej biomasy na výrobu bioenergie . Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS24.

(76)

S cieľom zabezpečiť , že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni dodávateľskej základne . Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť prijatie opatrení určených na zabránenie vzniku alebo obmedzenie rozsahu nepriaznivých vplyvov ťažby na životné prostredie . Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala opatrenia na vykonávanie požiadaviek založené na najlepších postupoch v členských štátoch, ako aj prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS24.

(76a)

Ak vnútroštátne právne predpisy alebo prax nestanovujú jedno kritérium udržateľnosti týkajúce sa lesnej biomasy, na úrovni dodávateľskej základne by sa malo poskytovať viac informácií zodpovedajúcich tomuto kritériu bez povinnosti poskytovať ďalšie informácie o kritériách, ktoré sa na úrovni členského štátu už plnia.

(76b)

Tzv. prístup založený na riziku by sa mal vykonávať už na národnej úrovni. Ak vnútroštátne právne predpisy alebo monitorovanie nestanovujú požiadavky jedného kritéria, na úrovni dodávateľskej základne by sa mali poskytovať informácie týkajúce sa tejto časti, aby sa znížilo riziko neudržateľnej produkcie lesnej biomasy.

(76c)

Objem ťažby na energetické účely sa zvýšil a očakáva sa, že bude naďalej rásť, čo povedie k vyššiemu objemu dovozu surovín z tretích krajín, ako aj k zvýšeniu produkcie týchto surovín v rámci Únie. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť, aby sa ťažba uskutočňovala v súlade s kritériami udržateľnosti.

(78)

Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti na fosílnych palivách s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku.

(78)

Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti od fosílnych palív s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku. Predovšetkým by sa mala zvýšiť podpora zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov z biomasy v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú veľmi závislé od dovozu energie, a to pod podmienkou dodržiavania kritérií udržateľnosti výroby energie z týchto obnoviteľných zdrojov, prispôsobených osobitostiam týchto regiónov.

(80)

Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné posilniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.

(80)

Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné zohľadniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.

(82)

Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.

(82)

Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy môžu zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní minimálnych požiadaviek týkajúcich sa kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.

(84)

Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

(84)

Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory priamych emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory priamych emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

(85)

Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív.

(85)

Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív , založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách .

(99)

S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(99)

S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov; stanovenie maximálnej možnej lehoty návratnosti ako kritéria udržateľnosti, najmä v prípade drevno-celulózovej biomasy; a s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť vo všetkých odvetviach výroby energie stanovenie kritérií na výrobu fosílnych palív a fosílnych zdrojov energie do 31. decembra 2018. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

a)

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná), geotermálna energia, energia z okolitého tepla , prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa , skládkový plyn , plyn z čističiek odpadových vôd a  bioplyny ;

a)

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná), geotermálna energia, energia z okolitého prostredia , prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, energia z biomasy, biometánu , skládkového plynu , plynu z čističiek odpadových vôd a  bioplynov ;

b)

„okolité teplo“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá je odobraná alebo získaná pomocou tepelných čerpadiel, ktoré potrebujú na fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu a ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší , pod pevným zemským povrchom alebo v povrchovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;

b)

„energia z okolitého prostredia“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší okrem odvetrávaného vzduchu, v povrchovej vode alebo odpadovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;

ba)

„geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;

c)

„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;

c)

„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, s výnimkou rašeliny a materiálu, ktorý je súčasťou geologických útvarov a/alebo premenený na fosílne palivo, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného , komerčného a komunálneho odpadu biologického pôvodu a baktérie ;

d)

„hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;

d)

„hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny, tepla a motorových palív , a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;

e)

„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z  centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;

e)

„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z  centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;

f)

„biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu vrátane elektriny, tepla a chladu vyrobené z biomasy;

f)

„biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy alebo biomasou ;

g)

„biopalivo“ je kvapalné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;

g)

„biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z  alebo prostredníctvom biomasy;

i)

„systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;

i)

„systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj podporu výskumu a investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;

q)

„nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), priemyselných zvyškov (aj z  potravinových a  krmivových plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;

q)

„nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), úhorových plodín ako tráva, ďatelina a lucerna, priemyselných zvyškov (aj z  potravinárskych a  kŕmnych plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;

s)

„kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú iné kvapalné alebo plynné palivá ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa a ktoré sa používajú v doprave ;

s)

„kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné alebo plynné palivá , ktoré sú používané v doprave, iné ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa , pričom sa z okolitého ovzdušia zachytáva všetka surovina s obsahom uhlíka ;

z)

„modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;

z)

„modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom zvýšiť alebo nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;

y)

„odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach a zariadeniach vyrábajúcich elektrinu a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;

y)

„odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach alebo zariadeniach vyrábajúcich elektrinu (po ukončení vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo ak takáto kombinovaná výroba nie je realizovateľná) alebo z terciárneho sektora a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;

aa)

„samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník, podľa vymedzenia v smernici [smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou], ktorý spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov , ktorá je vyrábaná v rámci jeho priestorov, vrátane bytových domov, obchodného alebo zdieľaného miesta služby alebo uzavretej distribučnej sústavy za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;

aa)

„samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník alebo skupina spoločne konajúcich zákazníkov podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady … [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD) ], ktorý alebo ktorá spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrábanú v rámci jeho či jej priestorov, a to vrátane bytových domov, obytnej oblasti, obchodného , priemyselného alebo spoločného miesta služby alebo rovnakej uzavretej distribučnej sústavy, za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;

aaa)

„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je miestna energetická komunita podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady … [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)], ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 22 ods. 1 tejto smernice;

bb)

„vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie obnoviteľnej elektriny z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;

bb)

„vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;

cc)

„zmluva o nákupe elektriny“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická osoba zaviaže nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;

cc)

„zmluva o nákupe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická alebo fyzická osoba zaviaže nakupovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;

ee)

„moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;

ee)

„moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX a z odpadu a zvyškovej biomasy, ktoré nepochádzajú z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, ak takáto biomasa spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti vymedzené v článku 26 ;

ff)

„fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov;

ffa)

„palivá z recyklovaného uhlíka“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z nevyhnutných odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov, s významnými úsporami emisií skleníkových plynov za celý ich životný cyklus; v prípade výroby z pevných odpadových tokov možno použiť len odpad, ktorý nemožno znovu použiť ani mechanicky recyklovať, a to pri plnohodnotnom rešpektovaní hierarchie odpadového hospodárstva stanovenej v smernici 2008/98/ES; v prípade výroby z emisií z plynných procesov musia byť tieto emisie nevyhnutným a nie zámerným dôsledkom výrobného procesu; podiel plynného odpadu použitého na výrobu týchto palív vyrobených z recyklovaného uhlíka nemožno započítať v rámci iných systémov znižovania emisií, napríklad systému Únie na obchodovanie s emisiami;

jj)

„povolenie na zber a ťažbu“ je úradný dokument, ktorý zakladá právo na zber a ťažbu lesnej biomasy;

jj)

„povolenie na zber a ťažbu“ je zákonné povolenie alebo iné oprávnenie podľa vnútroštátnych a/alebo regionálnych právnych predpisov na zber a ťažbu lesnej biomasy;

mm)

„lesohospodársky podnik“ je jedna alebo viac parciel lesa alebo iných zalesnených plôch , ktoré tvoria jednotný celok z  hľadiska spravovania alebo využívania ;

mm)

„dodávateľská základňa“ je geografický región , z  ktorého pochádza surovina biomasy ;

nn)

„biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskeho priemyslu ;

nn)

„biologický odpad“ je biologický odpad vymedzený v článku 3 bode 4 smernice 2008/98/ES ;

a)

dlhodobý potenciál danej technológie;

b)

potreba dosiahnuť technologickú alebo regionálnu diverzifikácia energetického mixu;

c)

účinný systém plánovania a integrácie sústav;

d)

obmedzenia siete a stabilita sústavy;

e)

obmedzenia týkajúce sa životného prostredia.

a)

zavedú a zverejnia nediskriminačné a transparentné predkvalifikačné kritériá a pravidlá pre lehotu na predloženie projektu;

b)

konzultujú zainteresované strany s cieľom preskúmať návrh súťažných podkladov;

c)

zverejnia informácie o minulých verejných súťažiach, a to aj o mierach realizácie projektov.

a)

dosiahnuť zníženie nákladov;

b)

dosiahnuť technologické zlepšenia;

c)

dosiahnuť vysokú mieru realizácie;

d)

umožniť nediskriminačnú účasť malých subjektov a miestnych orgánov.

a)

nedostatočná kapacita prepojení;

b)

nedostatočné prírodné zdroje;

c)

negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť alebo na bezproblémové fungovanie trhu s energiou členského štátu, ktorý žiada o oslobodenie.

ba)

Na účely splnenia cieľa stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. a) sa podiel palív dodávaných v sektore leteckej a námornej dopravy považuje za dvojnásobok, resp. 1,2 -násobok ich energetického obsahu a podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej do cestných vozidiel sa považuje za 2,5 -násobok jej energetického obsahu.

ca)

sa elektrická energia vyrába v súlade s medzinárodným právom, pričom sa kladie osobitný dôraz na ľudské práva.

e)

žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b)  a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.

e)

žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b), c)  a ca ) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.

d)

uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s  písmenami b)  a c) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.

d)

uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s  odsekom 2 písm. b), c)  a ca ) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.

a)

správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni;

a)

správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni a aby vytvorili predvídateľné časové rámce pre vydávanie potrebných povolení a licencií ;

d)

pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia , ak to umožňuje uplatniteľný regulačný rámec .

d)

pre menšie projekty a decentralizované zariadenia na výrobu a uskladňovanie energie z  obnoviteľných zdrojov vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z  obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia.

a)

finančná podpora poskytuje prostredníctvom postupu obstarávania alebo systému obchodovateľných zelených certifikátov;

b)

trhová hodnota potvrdení o pôvode administratívne zohľadní v objeme finančnej podpory; alebo

c)

potvrdenia o pôvode nevydávajú priamo výrobcovi, ale dodávateľovi alebo spotrebiteľovi, ktorý kupuje energiu z obnoviteľných zdrojov buď v konkurenčnom prostredí alebo prostredníctvom dlhodobej podnikovej zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.

aa)

to, či zdroj energie, z ktorého táto energia bola vyrobená, splnil kritéria udržateľnosti a znižovania emisií skleníkových plynov podľa článku 26;