29.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 205/46

1.

článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (2), v ktorom sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“ a že „Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi“ v oblasti verejného zdravia, „a ak je to nevyhnutné, poskytne podporu ich činnosti“;

2.

že Rada Európskej únie od roku 2000 zdôrazňuje dôležitosť podpory zdravého životného štýlu, konkrétne prostredníctvom výživy a pohybovej aktivity, a to predovšetkým v týchto dokumentoch: (3)

3.

akčný plán EÚ pre detskú obezitu na obdobie 2014 – 2020 (12), v ktorom sa uznáva priaznivý vplyv podpory zdravia a prevencie ochorení na občanov aj zdravotné systémy, ako aj dôležitosť zdravého stravovania (13) a podpory pohybových aktivít pri znižovaní rizika chronických ochorení a neprenosných ochorení a v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby presadzovanie zdravého stravovania a pohybových aktivít naďalej považovali za najvyššiu prioritu, a tak prispievali k lepšiemu zdraviu a kvalite života občanov EÚ, ako aj udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a Európskemu akčnému plánu pre potraviny a výživu na roky 2015 – 2020 (14);

4.

globálny akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti prevencie a kontroly neprenosných ochorení na obdobie 2013 – 2020 z 27. mája 2013 (15) a jeho deväť dobrovoľných globálnych cieľov; stratégiu pohybovej aktivity pre európsky región WHO na obdobie 2016 – 2025 (16); správu WHO, ktorú vypracovala komisia pre odstránenie obezity u detí (2016) (17), obsahujúcu komplexný, integrovaný balík odporúčaní na riešenie obezity u detí;

5.

rezolúciu OSN z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, v ktorej sa uznáva, že boj proti nerovnostiam si vyžaduje prístup zapojenia množstva aktérov a sektorov, pričom je potrebné zabezpečiť, aby nikto neostal bokom (18);

6.

viedenské vyhlásenie z 5. júla 2013 o výžive a neprenosných ochoreniach v kontexte rámca „Zdravie 2020“ (19), v ktorom sa dohodlo, že sa bude konať v boji proti obezite a priorizovať práca v oblasti zdravého stravovania detí, predovšetkým prostredníctvom vytvárania zdravšieho prostredia, pokiaľ ide o potraviny a nápoje;

7.

dokument Verejné obstarávanie potravín pre zdravie – technická správa o školskom prostredí 2017, ktorú vypracovalo maltské predsedníctvo spolu s Európskou komisiou, WHO, JRC a členmi skupiny na vysokej úrovni pre výživu a pohybovú aktivitu (20);

8.

návrh hodnotiacej správy v polovici trvania akčného plánu EÚ pre detskú obezitu, ktorý Európska komisia predložila 22. februára 2017 (21).

1.

Z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja každej krajiny je zdravie hodnotou, príležitosťou a investíciou.

2.

Vysoká prevalencia nadváhy a obezity u detí predstavuje v mnohých členských štátoch veľký zdravotný problém, ktorý prispieva k prehlbovaniu nerovností v oblasti zdravia, pričom sa veľmi ťažko dotýka detí ako najzraniteľnejšej skupiny. Zároveň je obezita u detí silným indikátorom predpokladu obezity u dospelých so známymi zdravotnými aj hospodárskymi dôsledkami, keďže až vyše 60 % detí s nadváhou bude pravdepodobne trpieť nadváhou aj v dospelosti (22).

3.

Nadváha a obezita u detí sa spájajú so závažnými zdravotnými dôsledkami v krátkodobom aj dlhodobom horizonte vrátane zvýšeného rizika diabetu 2. typu, astmy, hypertenzie a kardiovaskulárnych chorôb; keď už dôjde k vzniku takýchto ochorení, obezita výrazne znižuje účinnosť ich liečby.

4.

Obezita ovplyvňuje kvalitu života a spája sa okrem iného aj s nízkou sebaúctou.

5.

Príčiny nadváhy a obezity v detstve sú komplexné a viacfaktorové, väčšinou súvisia s vystavením obezitogénnemu (23) prostrediu.

6.

Nedostatočná pohybová aktivita a nevyvážené stravovanie vedú k nadváhe, obezite a rozličným chronickým ochoreniam. Z tohto dôvodu by sa mala primeraná pozornosť venovať obidvom oblastiam.

7.

Na základe nových experimentálnych zistení sa predpokladá, že v niektorých prípadoch môže byť faktorom prispievajúcim k vzniku nadváhy alebo obezity existencia epigenetických zmien; z niektorých štúdií vyplýva, že rizikovými faktormi spojenými s obezitou vznikajúcou neskôr v detstve sú napríklad vysoký index telesnej hmotnosti matky v období pred otehotnením, vystavenie tabaku v prenatálnom období, nadmerný hmotnostný prírastok u matky počas tehotenstva a zrýchlený prírastok hmotnosti dojčaťa počas prvých 1 000 dní života (24).

8.

Obezita európskych detí je úzko prepojená so sociálno-ekonomickým postavením rodičov: rodičia z nižších sociálno-ekonomických skupín budú s väčšou pravdepodobnosťou trpieť nadváhou. Deti obéznych rodičov alebo rodičov s nižším sociálno-ekonomickým postavením budú mať s väčšou pravdepodobnosťou horšie stravovacie zvyky a získajú nadváhu. V niektorých členských štátoch je tiež u detí z nižších sociálno-ekonomických skupín menšia pravdepodobnosť, že budú dojčené, a to hlavne v prípade predčasného narodenia (25).

9.

Existujúce politiky na podporu zdravia a prevenciu nadváhy a obezity, ktorých cieľom je zastaviť nárast obezity u detí, nie sú dostatočne účinné. Na riešenie problému obezity u detí nepostačuje žiadne individuálne opatrenie. Okrem toho, na zdravé stravovanie a pohybovú aktivitu môžu mať okrem toho významné nežiaduce účinky aj sektorové politiky. Z tohto dôvodu by obezitu u detí mali jednotlivé členské štáty aj Európska únia zaradiť na popredné miesto svojho programu a problém by sa mal riešiť ako urgentná záležitosť prostredníctvom rozličných koordinovaných opatrení jednotlivých sektorov.

10.

Na lepšie porozumenie hybných síl nadváhy a obezity u detí je potrebný ďalší výskum vrátane výskumu epigenetiky a je nutné preskúmať prístupy k zdravému stravovaniu a prospešnej pohybovej aktivite v priebehu života založené na dôkazoch. Okrem toho je potrebný ďalší výskum v oblasti verejného zdravia s cieľom zistiť hospodárske dôsledky a hybné sily pôsobiace vo všetkých sociálno-ekonomických skupinách a je nevyhnutné zabezpečiť účinné politiky, opatrenia a programy prevencie v oblasti verejného zdravia.

11.

V súlade s dôkazmi toho, že dieťa prijímajúce kvalitnú stravu je zdravšie, prístup k zdravému stravovaniu a pohybovej aktivite umožňuje deťom od útleho veku rásť a vyvíjať sa v zdravých dospelých. Zdravé deti majú lepšie predpoklady učiť sa a rozvíjať sa v škole, čoho dôsledkom je väčšia kapacita pre osobný rozvoj a vyššia produktivita v neskoršom živote.

12.

Podľa WHO by deti a mladí ľudia vo veku 5 – 17 rokov mali denne vykonávať pohybové aktivity strednej až vysokej intenzity v celkovom trvaní minimálne 60 minút. Vysoko intenzívne činnosti a cvičenia posilňujúce svaly a kosti by sa mali zaradiť minimálne 3-krát do týždňa. (26) Mali by sa zohľadniť vnútroštátne odporúčania, ktoré sú k dispozícii.

13.

S cieľom zabezpečiť zdravé prostredie by vlády a celá spoločnosť mali prijať prístup medzisektorovej spolupráce zahŕňajúci zdravotníctvo, vzdelávanie, potravinársku výrobu, poľnohospodárstvo a rybárstvo, obchod a priemysel, financie, šport, kultúru, komunikáciu, životné prostredie a územné plánovanie, dopravu, sociálne záležitosti a výskum.

14.

Vzhľadom na to, že vo väčšine európskych krajín deti strávia takmer tretinu svojho života vo vzdelávacom prostredí, je dôležité, aby sa v školách a zariadeniach starostlivosti o deti v spolupráci s rodičmi podporovalo zdravé stravovanie a pohybové aktivity. Mala by sa vyvíjať snaha, aby školy boli prostredím nápomocným z hľadiska podpory zdravého životného štýlu.

15.

Školské stravovanie je dobrou príležitosťou na podporu zdravých stravovacích návykov a zdravia. Na tento účel by sa v školách mala podporovať „strava pre zdravie“.

16.

Vlády a verejné inštitúcie majú možnosť podporiť dopyt po zdravej strave, a teda lepšie stravovanie, prostredníctvom verejného obstarávania a majú potenciál ovplyvniť trh a podporiť inováciu smerom k poskytovaniu nutrične lepšie vyváženej stravy spravodlivým a transparentným spôsobom.

17.

Existuje dostatok dôkazov odôvodňujúcich efektívnejšie opatrenia, pokiaľ ide o marketing vysokoenergetických potravín s obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, cukru a soli. Skúsenosti a dôkazy svedčia o tom, že na zvýšenie účinnosti dobrovoľných činností môžu byť potrebné regulačné opatrenia.

18.

Pre dosiahnutie optimálneho rastu, rozvoja a zdravia dieťaťa je prínosom výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života. Potom by mali dojčatá na naplnenie svojich rastúcich nutričných potrieb prijímať nutrične vyváženú a bezpečnú doplnkovú stravu, pričom dojčenie by malo pokračovať až do veku dvoch rokov, prípadne aj dlhšie. Dojčenie a používanie bezpečnej doplnkovej stravy by mali byť v súlade s odporúčaniami WHO (27) alebo vnútroštátnymi odporúčaniami, ak sú k dispozícii.

1.

do svojich vnútroštátnych akčných plánov, stratégií alebo činností v oblasti stravovania a pohybovej aktivity zaradili medzisektorové opatrenia zamerané na riešenie problému obezity u detí s dôrazom nielen na podporu zdravia a prevenciu ochorení, ale aj na deti a dospievajúcich, ktorí už trpia nadváhou alebo obezitou. Zaradiť by sa mali najmä:

2.

vypracovali osobitné stravovacie usmernenia pre deti a dospievajúcich, ktoré budú určené deťom a dospievajúcim so zdravou hmotnosťou, aj tým, ktorí majú nadváhu alebo sú obézni. Takéto usmernenia by mali poskytovať rodičom, opatrovateľom a poskytovateľom stravovania vo vzdelávacích zariadeniach rady okrem iného aj o primeranej veľkosti porcií a informácie, ktoré pomáhajú rozpoznať výživné, cenovo dostupné a vhodné druhy potravín;

3.

vypracovali osobitné národné usmernenia na podporu dennej pohybovej aktivity;

4.

zabezpečili, aby sa komunikácia a poradenské činností poskytované zo strany vnútroštátnych orgánov verejnej moci v oblasti výživy, pohybovej aktivity a zdravia pripravovali a realizovali bez zbytočného komerčného vplyvu;

5.

zvýšili spoločné úsilie o zníženie celkového objemu a presvedčivej sily komunikácie v rámci marketingu potravín, ak sa zameriava na deti a dospievajúcich a je v rozpore s podporou zdravého životného štýlu;

6.

spolupracovali s výrobcami potravín, malopredajcami a sektorom stravovania s cieľom zvýšiť kvalitu potravín v súlade s usmerneniami pre sektor zdravia a podporovať zdravú voľbu tak, aby sa zdravá voľba stala jednoduchou voľbou;

7.

podľa potreby v spolupráci so zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov a mimovládnych organizácií zameriavajúcich svoju činnosť na deti zaviedli opatrenia a podporili vypracovanie kódexu správania. Cieľom je zabezpečiť, aby reklamná komunikácia zameraná na deti a dospievajúcich nepropagovala vysokoenergetické potraviny, potraviny s vysokým obsahom soli, cukru alebo nasýtených tukov a transmastných kyselín alebo ktoré iným spôsobom nezodpovedajú vnútroštátnym alebo medzinárodným nutričným usmerneniam, a aby zvyšovanie kvality potravinových výrobkov, marketing a reklama v tomto sektore boli stále viac konzistentné;

8.

podľa potreby zvážili legislatívne opatrenia na podporu pohybovej aktivity, zdravého stravovania a zabezpečenie priaznivého prostredia;

9.

realizovali prístup „zdravie vo všetkých politikách“, ktorý napomáha vytváraniu priaznivého prostredia a infraštruktúry pre zvýšenie bežnej a voľnočasovej pohybovej aktivity a uľahčenie voľby zdravších druhov potravín;

10.

realizovali aktuálne programy monitorovania zdravotného stavu v priebehu života s osobitným dôrazom na stravovanie a pohybovú aktivitu tehotných žien, detí a dospievajúcich s cieľom vypracovať a usmerniť cielené opatrenia. Tieto programy musia poskytnúť možnosť monitorovať rozličné ukazovatele, ako sú napr. sociálne nerovnosti;

11.

Zvážili analýzu hospodárskych dôsledkov nadváhy a obezity u dospelých a detí, najmä nákladov na zdravotníctvo a sociálnych nákladov, zaťaženia verejného rozpočtu a rodinných rozpočtov a sociálno-ekonomického gradientu.

1.

riešenie nadváhy a obezity u detí stanovili za prioritu Európskej únie a zohľadnili ju vo všetkých sektorových politikách a pracovnom programe Komisie, pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov;

2.

ak je to relevantné, spolupracovali so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľských organizácií a mimovládnych organizácií zameraných na deti pod vedením orgánov verejného zdravia s cieľom vypracovať, posilniť a preskúmať iniciatívny na miestnej, národnej a európskej úrovni. Cieľom by malo byť znížiť rozsah marketingu vysokoenergetických potravín s vysokým obsahom soli, cukru alebo nasýtených tukov a transmastných kyselín alebo potravín, ktoré iným spôsobom nezodpovedajú vnútroštátnym alebo medzinárodným usmerneniam a sú určené deťom a dospievajúcim, ako aj s cieľom bojovať proti sedavému spôsobu života s využitím nástrojov založených na dôkazoch a vzhľadom na to, že existuje jasné prepojenie medzi marketingom a časom stráveným pred obrazovkou na jednej strane a adipozitou u detí a dospievajúcich na strane druhej;

3.

vzali do úvahy predovšetkým naliehavú potrebu reagovať na novú výzvu, ktorou je marketing a reklama prostredníctvom online platforiem a sociálnych médií, kde je komunikácia často výraznejšie zacielená na jednotlivé deti a ktorú je ťažké monitorovať;

4.

podporovali dobrovoľné označovanie potravín v súlade so zásadami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1169/2011, a najmä jeho článku 35 ods. 1, s cieľom podporiť všetkých spotrebiteľov – a osobitne tých, ktorí patria do nižších sociálno-ekonomických skupín, aby si vyberali zdravé druhy potravín, a podporovali vzdelávacie a informačné kampane zamerané na to, aby spotrebitelia lepšie rozumeli informáciám o potravinách vrátane označovania výživovej hodnoty;

5.

v rámci skupiny na vysokej úrovni pre výživu a pohybovú aktivitu určili vhodné mechanizmy na zlepšenie existujúceho zberu údajov o ukazovateľoch zdravia, ako aj údajov o opatreniach a akciách, najmä tých, ktoré súvisia so správaním, o ochranných faktoroch a rizikových faktoroch, nadváhe, obezite a zdravotnom stave s cieľom získať aktuálne, spoľahlivé a porovnateľné údaje;

6.

určili za prioritné oblasti monitorovanie pohybovej aktivity a nutričnej kvality potravín vo vzdelávacích zariadeniach pre deti a posúdenie sociálnych nerovností vo vzťahu k obezite a nadváhe u detí a dospievajúcich a ich následný vplyv;

7.

podporili iniciatívu WHO zameranú na dohľad nad obezitou u detí (29) s cieľom pravidelne merať tendenciu vývoja nadváhy a obezity u detí na základnej škole a štúdiu o správaní detí v školskom veku z hľadiska zdravia (30) týkajúcu sa dospievajúcich, a to s cieľom porozumieť rozmachu tejto epidémie v danej skupine obyvateľstva a umožniť porovnania medzi krajinami v európskom regióne;

8.

naďalej podporovali a – rešpektujúc v plnom rozsahu právomoci členských štátov – realizovali akčný plán EÚ pre detskú obezitu na obdobie 2014 – 2020, predovšetkým cezhraničné činnosti a účinky, ako sú zvyšovanie kvality potravinových výrobkov a marketing zameraný na deti;

9.

vypracovali a vyhodnotili programy a usmernenia založené na dôkazoch, pokiaľ ide o podporu zdravia a opatrenia prevencie, diagnostiku a možnosti liečby ohrozených detí a dospievajúcich alebo tých, ktorí trpia nadváhou a obezitou; okrem toho aby poskytli odbornú prípravu a usmernenia pre zdravotných pracovníkov v súlade s usmerneniami a odporúčaniami WHO;

10.

stanovili osvedčené postupy v členských štátoch, ktoré zodpovedajú výberovým kritériám založeným na dôkazoch, a šírili ich medzi členskými štátmi, a to s ohľadom na inštitucionálny kontext.

1.

naďalej podporovala výskumné projekty a iniciatívy dohľadu zamerané na sledovanie a riešenie problému nadváhy a obezity u detí a aby týmto projektom a iniciatívam poskytla zdroje a zároveň šírila príklady osvedčených postupov a úspechu, zvolené na základe prísnych kritérií;

2.

zabezpečila efektívny prístup „zdravie vo všetkých politikách“, ktorým sa podporuje zdravie, prevencia a zohľadnenie výživy v rôznych sektoroch a iniciatívach;

3.

naďalej zapájala zainteresované strany na úrovni EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o zvyšovanie kvality výrobkov, využívajúc vhodné rámce hodnotenia a zodpovednosti, a aby pravidelne podávala správy o vývoji;

4.

podporila vypracovanie kódexov správania v rámci EÚ v oblasti marketingu a komerčnej komunikácie o potravinách, hlavne vo vzťahu k deťom a dospievajúcim, a pritom vhodným spôsobom zapojila zainteresované strany;

5.

podporila spoločnú prácu členských štátov, ktoré si želajú pokračovať vo vývoji a realizácii príslušných koordinovaných iniciatív v čo najširšom rozsahu, hlavne v oblasti zvyšovania kvality potravinových výrobkov, ekonomickej analýzy dôsledkov obezity, marketingu a verejného obstarávania potravín.