Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017PC0294

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

COM/2017/0294 final - 2017/0125 (COD)

V Bruseli7. 6. 2017

COM(2017) 294 final

2017/0125(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

{SWD(2017) 228 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Európska obranná politika bola v politických usmerneniach predsedu Junckera z júla 2014 označená za kľúčovú politickú prioritu. To by sa malo vnímať aj v súvislosti so skutočnosťou, že po desaťročiach mieru a stability Únia čelí zvýšenej nestabilite a novým bezpečnostným hrozbám. Vzhľadom na toto meniace sa bezpečnostné prostredie sa jasným spôsobom ukázalo, že očakávania občanov Únie a našich partnerov môžeme naplniť len prostredníctvom spoločného úsilia pri investovaní do rozvoja bezpečnosti a spolupráce na všetkých úrovniach. Ak chce Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu, je veľmi dôležité, aby sa v celom obrannom priemysle Únie zlepšila konkurencieschopnosť a posilnila inovácia.

Návrh „Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu“ (ďalej len „program“) sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a inovácie v úniovom obrannom priemysle vrátane kybernetickej obrany. Tento cieľ by sa mohol uskutočniť najmä prostredníctvom podpory lepšieho využívania výsledkov výskumu v oblasti obrany, podpory spolupráce medzi podnikmi v oblasti vývoja obranných produktov a technológií a podpory úsilia členských štátov spolupracovať tak, aby sa zabezpečilo, že európska obranná technologická a priemyselná základňa bude schopná plne spĺňať súčasné aj budúce bezpečnostné potreby Európy. To by v konečnom dôsledku pomohlo zvýšiť strategickú autonómiu Únie a posilniť jej schopnosť spolupracovať s partnermi.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Komisia v novembri 2016 prijala akčný plán v oblasti európskej obrany, v ktorom sa stanovujú opatrenia na dosiahnutie lepšej spolupráce Európy v oblasti obrany a na podporu konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Cieľom akčného plánu v oblasti európskej obrany je, aby európska obranná technologická a priemyselná základňa v plnej miere spĺňala súčasné aj budúce bezpečnostné a obranné potreby Európy. Európska rada uvítala túto iniciatívu a Komisia bola vyzvaná, aby v prvej polovici roku 2017 predložila návrhy.

Ústredným návrhom akčného plánu v oblasti európskej obrany je zriadenie európskeho obranného fondu (ďalej len „fond“) s cieľom podporiť investície do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Fond tvoria dve odlišné, ale vzájomne sa dopĺňajúce okná, ktoré pokryjú celý cyklus rozvoja obranného priemyslu od výskumu až po uvádzanie produktov na trh, t. j. okno výskumu a okno spôsobilosti.

Komisia v rámci okna výskumu zavádza mechanizmy, ktorých cieľom je zamerať financovanie poskytované Úniou na spoločný výskum v oblasti obrany, a to najmä prostredníctvom nedávno spustenej prípravnej akcie.

Návrh programu je doplnením iniciatív na financovanie spolupráce na výskumných projektoch v oblasti obrany a zabezpečí sa ním, aby sa výsledky výskumu v oblasti obrany ďalej rozvíjali, čo prispeje k inovačnej kapacite a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Akčný plán v oblasti európskej obrany, a teda aj program, je plne v súlade s iniciatívami prijatými na úrovni Únie v súvislosti so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Predovšetkým je v súlade s vykonávacím plánom v oblasti bezpečnosti a obrany globálnej stratégie 2016, ktorý poskytuje základ pre novú úroveň ambícií Únie, ktorú spolu s činnosťami na ich splnenie schválila Európska rada 1 . Program je prepojený aj so spoločným vyhlásením EÚ a NATO z júla 2016, ktoré podpísali predseda Európskej rady, predseda Komisie a generálny tajomník NATO. Komisia zabezpečí, aby boli s programom konzistentné ďalšie bezpečnostné politiky, ako napríklad stratégia kybernetickej bezpečnosti.

V navrhovanom programe sa podporuje spolupráca medzi podnikmi v oblasti vývoja produktov a technológií, pričom sa zohľadňujú spôsobilostné priority, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie prostredníctvom úniového plánu rozvoja spôsobilostí. To v konečnom dôsledku posilní bezpečnostné a obranné záujmy Únie.

V navrhovanom programe sa berie do úvahy aj to, že by sa mohli uskutočniť činnosti v súvislosti so stálou štruktúrovanou spoluprácou. Umožnením vyššej miery spolufinancovania takýchto činností bude program v konečnom dôsledku stimulovať účasť na tomto pokročilejšom európskom rámci pre spoluprácu v oblasti obrany.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

V návrhu nariadenia sa navrhujú opatrenia, ktoré sa týkajú obranného priemyslu Únie. Právny základ tohto návrhu tvorí článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je to v súlade s cieľom návrhu nariadenia, ktorým je zlepšenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie podporou lepšieho využívania priemyselného potenciálu inovácie a technologického vývoja prostredníctvom spolupráce medzi podnikmi vo všetkých členských štátoch.

Subsidiarita

Podpora lepšieho využívania výsledkov výskumu v oblasti obrany, inovácie a technologického vývoja prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi podnikmi so sídlom v rôznych členských štátoch je činnosť, ktorá je charakteristická svojou nadnárodnou povahou. Týka sa viac ako jedného členského štátu súčasne a v tomto zmysle ju nemôžu jednotlivé členské štáty plne uspokojivo riešiť.

Výzvy, ktorým dnes čelí obranný priemysel Únie, jasne poukazujú na potrebu koordinovaných opatrení. Európsky sektor obrany trpí nízkou úrovňou investícií a vyznačuje sa roztrieštenosťou pozdĺž štátnych hraníc, čo vedie k pretrvávajúcim duplicitám. Okrem toho pohľad na obranný priemysel v Únii odhaľuje zväčšujúce sa nedostatky, starnúce technológie a nedostatok nových programov, najmä programov spolupráce.

Cezhraničná spolupráca môže pomôcť lepšie zachytiť efekt rozsahu, a to znížením duplicít a umožnením vývoja potrebných produktov a technológií. Je však stále príliš obmedzená a prevaha nekoordinovaných vnútroštátnych politík členských štátov v tejto oblasti 2 negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie.

Opatrenia na úrovni Únie poskytnú pridanú hodnotu ďalšou podporou spolupráce v oblasti obranného priemyslu prostredníctvom pozitívnych stimulov a zacielenia projektov vo fáze vývoja, ktoré sa vzhľadom na náklady a súvisiace riziká nedajú úspešne realizovať čisto na vnútroštátnej úrovni.

Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto dôvodu:

Proporcionalita intervencie Únie sa zabezpečuje zameraním sa na oblasť s najväčším vplyvom na konkurencieschopnosť daného sektora, t. j. poskytovaním finančnej podpory na činnosti vo fáze vývoja. Vzhľadom na skutočnosť, že fáza vývoja je podľa všetkého jedna z najrizikovejších fáz, a teda jedna z najväčších prekážok v reťazci technologického pokroku v projekte, Únia čiastočne prispeje na náklady na vývoj obranných produktov a technológií s cieľom sprístupniť spoluprácu na projektoch rozvoja.

Okrem toho prípady oprávnené na poskytnutie finančnej podpory sa vzťahujú len na činnosti týkajúce sa podnikov so sídlom v rôznych členských štátoch, keďže tým, že podporujú cezhraničnú spoluprácu, majú jednoznačnú hodnotu.

Intervencia Únie zároveň žiadnym spôsobom neoslabuje ani neovplyvňuje podporu činností vykonávaných na vnútroštátnej úrovni. Poskytuje len dodatočné stimuly na uskutočnenie najnáročnejšej fázy určitých činností tým, že ponúka podporu Únie tam, kde je to najviac potrebné.

Výber nástroja

Komisia navrhuje nariadenie s cieľom vytvoriť program. Ide o najvhodnejší právny nástroj, keďže len nariadenie, ktoré obsahuje priamo uplatniteľné právne ustanovenia, môže poskytnúť potrebný stupeň jednotnosti potrebnej na vytvorenie a fungovanie programu financovania Únie zameraného na podporu priemyselného sektora v celej Európe.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

K dispozícii nie sú žiadne skoršie existujúce právne predpisy, ktorými by sa upravovala táto konkrétna činnosť alebo ktoré by sa na ňu vzťahovali, keďže doteraz neexistovali žiadne iné legislatívne iniciatívy Únie, ktorých cieľom je posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu so zameraním sa predovšetkým na fázu vývoja v rámci činnosti v sektore obrany. Preto neexistuje žiadne predchádzajúce hodnotenie ex post ani kontrola vhodnosti existujúcich právnych predpisov, ktoré sa mohli uskutočniť v súvislosti s takouto legislatívnou iniciatívou.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Počas prípravy tohto návrhu sa konzultovalo s členskými štátmi prostredníctvom pravidelných stretnutí. Konzultovalo sa takisto aj s ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré boli riadne informované o zámere Komisie pripraviť takýto legislatívny návrh.

Získavanie a využívanie expertízy

Európska komisia zadala vypracovanie prípravnej štúdie o možnom rozpočte pre program. Štúdia sa zaoberá existujúcimi prekážkami vytvorenia spolupráce pre programy rozvoja a poskytuje prvky reflexie, ktoré je potrebné zohľadniť, aby sa dosiahla optimálna intervencia Únie.

Posúdenie vplyvu

Návrh vychádza zo sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú všetky potrebné prvky na analýzu prekážok, ktoré bránia konkurencieschopnosti tohto sektora, a na posúdenie očakávaného vplyvu tohto návrhu. Vzhľadom na to, že Európska rada 15. decembra 2016 vyzvala Komisiu, aby v prvom polroku roku 2017 predložila návrhy na zriadenie európskeho obranného fondu vrátane okna spoločného rozvoja spôsobilostí, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty 3 , návrh Komisie sa z dôvodu naliehavosti predkladá bez posúdenia vplyvu.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Tento návrh nie je súčasťou programu REFIT a neočakáva sa od neho zvýšenie administratívneho zaťaženia.

Základné práva

Návrh je v súlade s ochranou základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv návrhu na rozpočet Únie sa uvádza vo finančnom výkaze pripojenom k návrhu a bude sa plniť v rámci dostupných zdrojov.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia by mala pravidelne monitorovať svoje činnosti, preskúmavať dosiahnutý pokrok pri dosahovaní očakávaných výsledkov, ako aj skúmať synergie s ostatnými doplnkovými programami Únie alebo s národnými programami spolufinancovanými Úniou. Okrem toho sa stanovuje, že Komisia môže na hodnotenie vplyvu a účinnosti svojich činností v rámci tohto programu podľa potreby využiť aj nezávislé externé hodnotenia. Komisia by mala vypracovať hodnotiacu správu o programe a predložiť ju Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v návrhu a bude sa v nej analyzovať cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

V sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa navrhujú rozšírenejšie monitorovacie a hodnotiace činnosti založené na údajoch, ktoré už zhromaždili a zverejnili rôzne organizácie pôsobiace v európskom sektore obrany.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Program sa vytvorí na základe ustanovení článku 173 ZFEÚ a jeho všeobecným cieľom bude prispieť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obrannej politiky Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja. Príjemcami budú podniky so sídlom v Únii. Program sa ustanovuje na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Navrhované stratégie intervencie by sa uskutočňovali prostredníctvom finančnej pomoci. Financovanie poskytnuté v rámci programu bude mať formu grantov a finančných nástrojov alebo bude prebiehať na základe verejného obstarávania. Presnejšie povedané, v programe by sa podporil návrh, vymedzenie spoločných technických špecifikácií, vytvorenie prototypov, testovanie, kvalifikácia a osvedčovanie obranných produktov, hmotné alebo nehmotné zložky a technológie. Podporu možno poskytnúť aj na štúdie, posúdenia uskutočniteľnosti a iné podporné činnosti. Podpora bude zameraná na činnosti vo fáze vývoja a bude zahŕňať nové produkty a technológie, ako aj modernizáciu existujúcich produktov a technológií.

Táto činnosť by sa mala vykonávať na základe spolupráce najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v dvoch členských štátoch.

Navrhovaná miera financovania sa obmedzí na 20 % celkových nákladov na činnosť. Členské štáty budú musieť prispieť na zvyšné náklady prostredníctvom zoskupovania národných príspevkov. Rozpočet Únie sa využije na podporu konkurencieschopnosti sektora tým, že na podnietenie spolupráce sa použije primeraná suma príspevkov členských štátov, ktorá bude slúžiť ako nástroj na spoluprácu, čím sa odblokujú potenciálne programy spolupráce zamerané na rozvoj. Príjemcovia vykonávajúci činnosť v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce budú mať nárok na zvýšenie finančného krytia. Podporované projekty by mali prispieť k prioritám spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí Únie, pričom v prípade potreby by sa malo prihliadať aj na regionálnu a medzinárodnú spoluprácu. Návrhy predložené s cieľom získať podporu v rámci programu budú vyhodnotené na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov, ktoré budú založené na prínose pre inováciu a technologický rozvoj obranného priemyslu, ako aj pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie prostredníctvom posilnenia obranných technológií, čo prispieva k prioritám spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie. Ďalej budú založené na životaschopnosti tejto činnosti, ako aj na schopnosti príjemcov preukázať, že existuje odhodlanie členských štátov koordinovaným spôsobom spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj pomocou spoločného obstarávania.

Komisia bude zodpovedná za realizáciu a štruktúru riadenia programu. Časťou realizácie však môže poveriť iný subjekt v súlade s požiadavkami nariadenia o rozpočtových pravidlách. Časť celkového rozpočtu by sa navyše mala využiť v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP.

Navrhovaný rozpočet programu bude 500 miliónov EUR.

2017/0125 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 4 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 5 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný a inovačný európsky obranný priemysel. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií.

(2)Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

(3)Program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu.

(4)Program by mal trvať dva roky, od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020, pričom na toto obdobie by sa mala určiť suma na vykonávanie programu.

(5)Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 6 . Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie.

(6)Komisia môže zveriť časť vykonávania programu subjektom uvedeným v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Takouto úlohou môže Komisia poveriť Európsku obrannú agentúru vzhľadom na jej odborné znalosti.

(7)Vzhľadom na špecifiká tohto sektora sa v praxi nespustí žiaden projekt spolupráce medzi podnikmi v prípade, ak členské štáty najprv neodsúhlasia podporu takýchto projektov. Po stanovení spoločných priorít obrannej spôsobilosti na úrovni Únie a po zohľadnení prípadných iniciatív spolupráce na regionálnej úrovni členské štáty určia a konsolidujú vojenské požiadavky a vymedzia technické špecifikácie projektu. Môžu takisto vymenovať projektového manažéra, ktorý bude zodpovedný za vedenie práce súvisiacej s vývojom projektu spolupráce.

(8)Ak bude činnosť podporovanú programom riadiť projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, Komisia by ho mala informovať pred vykonaním platby príjemcovi oprávnenej činnosti, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty.

(9)Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývoz produktov, vybavenia alebo technológií a nemala by mať vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s politikou vývozu výrobkov obranného priemyslu. Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývozné politiky členských štátov v oblasti výrobkov obranného priemyslu.

(10)Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií.

(11)Vzhľadom na to, že program sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce najmenej troch podnikov v najmenej dvoch rôznych členských štátoch.

(12)Cezhraničnej spolupráci v oblasti vývoja obranných produktov a technológií často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií. Chýbajúce alebo obmedzené spoločné technické špecifikácie viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a vyšším nákladom vo fáze vývoja. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou podpory Únie v rámci tohto programu. Činnosti zamerané na podporu vytvorenia spoločného vymedzenia technických špecifikácií by takisto mali byť oprávnené na podporu v rámci programu.

(13)Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, nárok na podporu by mali mať len subjekty so sídlom v Únii, nad ktorými majú faktickú kontrolu členské štáty alebo ich štátni príslušníci. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nemali byť umiestnené na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

(14)Oprávnené činnosti vypracované v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by zabezpečili nepretržitú posilnenú spoluprácu medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by priamo prispievali k cieľom programu. Takéto projekty by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(15)Ak sa na oprávnenej činnosti v rámci programu chce zúčastniť konzorcium podnikov a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavnou kontaktnou osobou pre Komisiu.

(16)Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, možno vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(17)V záujme zabezpečenia životaschopnosti financovaných činností by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť záväzok členských štátov skutočne prispievať k financovaniu činnosti.

(18)Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

(19)Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

(20)Keďže podpora Únie je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Komisia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k produktom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý model práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, zmluvne vymedzia príjemcovia.

(21)Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto časť celkového rozpočtu využila na túto činnosť.

(22)Európskej obrannej agentúre bude udelený štatút pozorovateľa vo výbore členských štátov, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Výboru členských štátov by mala pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(23)Pri výbere činností, ktoré sa majú financovať v rámci programu by Komisia alebo subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 966/2012 mali organizovať súťažné výzvy, ako sa stanovuje v nariadení č. 966/2012. Komisia po vyhodnotení prijatých návrhov s pomocou nezávislých expertov vyberie činnosti, ktoré sa majú v rámci programu financovať. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj pridelenie finančných prostriedkov na vybrané činnosti. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 7 .

(24)Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov by sa mal so zreteľom na ich zásadný vplyv na vykonávanie základného aktu používať postup preskúmania.

(25)Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „program“) pre činnosť Únie na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Ciele

Toto sú ciele programu:

a)podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

b)podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane malých a stredných podnikov vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie;

c)podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom.

Článok 3

Rozpočet

Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách.

Článok 4

Všeobecné finančné ustanovenia

1.    Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť prostredníctvom typov financovania podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to najmä prostredníctvom:

a) grantov;

b) finančných nástrojov;

c) verejného obstarávania.

2.    Typy financovania uvedené v odseku 1 tohto článku a spôsoby plnenia sa zvolia na základe ich schopnosti splniť konkrétne ciele opatrení a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a riziko konfliktu záujmov.

3.    Komisia vykonáva finančnú pomoc Únie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, priamo alebo nepriamo tak, že poverí úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

4.    V prípade, že členské štáty vymenujú projektového manažéra, Komisia pred vykonaním platby v prospech oprávnených príjemcov informuje projektového manažéra.

Článok 5

Druhy finančných nástrojov

1.    Finančné nástroje zriadené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa môžu použiť na to, aby sa subjektom vykonávajúcim činnosti v súlade s článkom 6 uľahčil prístup k financiám.

2.    Použiť sa môžu tieto druhy finančných nástrojov:

a) kapitálové alebo kvázi kapitálové investície;

b) úvery alebo záruky;

c) nástroje na rozdelenie rizika.

Článok 6

Oprávnené činnosti

1.Program podporí činnosti príjemcov vo fáze vývoja a vzťahuje sa na nové produkty a technológie, ako aj na modernizáciu existujúcich produktov a technológií, pokiaľ ide o:

a)návrh obranného produktu, hmotnú alebo nehmotnú zložku alebo technológiu, ako aj technické špecifikácie, na základe ktorých sa vypracoval návrh;

b)vytváranie prototypu obranného produktu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie. Prototyp je model produktu alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon prvku v prevádzkovom prostredí;

c)testovanie obranného produktu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie;

d)kvalifikáciu obranného produktu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie; kvalifikácia je celý postup preukazovania toho, že návrh produktu/zložky/technológie spĺňa stanovené požiadavky. Tento postup poskytuje objektívne dôkazy, ktorými sa preukazuje, že sa splnili konkrétne požiadavky návrhu;

e)osvedčovanie obranného produktu alebo technológie. Osvedčovanie je postup, podľa ktorého vnútroštátny orgán osvedčí, že produkt/zložka/technológia spĺňa platné predpisy;

f)štúdie, ako sú štúdie uskutočniteľnosti a iné sprievodné opatrenia.

2.Táto činnosť sa uskutoční v spolupráci najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v dvoch rôznych členských štátoch. Podniky, ktoré sú príjemcami, nie sú fakticky pod priamou či nepriamou kontrolou toho istého subjektu, a ani medzi nimi nie je takýto vzťah.

3.Na účely odseku 2 sa pod „faktickou kontrolou“ rozumie vzťah, ktorý tvoria práva, zmluvy alebo iné prostriedky, ktoré buď samostatne, alebo spoločne a s ohľadom na vecné skutočnosti alebo právnu úpravu umožňujú priamo alebo nepriamo uplatniť rozhodujúci vplyv na podnik, hlavne:

a)právo použiť všetok majetok podniku alebo jeho časť;

b)práva alebo zmluvy, ktoré poskytujú rozhodujúci vplyv na zloženie, voľby alebo rozhodnutia orgánov podniku, alebo inak poskytujú rozhodujúci vplyv na riadenie obchodnej činnosti podniku.

4.Keď sa to týka činností vymedzených v bodoch b) až f) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločných technických špecifikáciách.

Článok 7

Oprávnené subjekty

1.Príjemcami pomoci sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

2.Ak príjemca, ako je vymedzený v odseku 1, rozvíja činnosť podľa článku 6 v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, má v súvislosti s touto činnosťou nárok na zvýšenie finančných prostriedkov uvedených v článku 11 ods. 2.

Článok 8

Vyhlásenie žiadateľov

Každý žiadateľ písomne vyhlási, že je plne oboznámený s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie a nariadeniami týkajúcimi sa činností v oblasti obrany, a dodržuje ich.

Článok 9

Konzorcium

1.Ak sa finančná pomoc Únie poskytuje prostredníctvom grantu, členovia akéhokoľvek konzorcia, ktorí sa chcú zúčastniť na činnosti, vymenujú jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavnou kontaktnou osobou vo vzťahu medzi členmi konzorcia a Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa v dohode o grante nestanoví inak alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante.

2.Členovia konzorcia, ktoré sa zúčastňuje na činnosti, uzavrú vnútornú dohodu, ktorou sa stanovia ich práva a povinnosti týkajúce sa vykonávania činnosti (v súlade s dohodou o grante), s výnimkou náležite odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov.

Článok 10

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia na základe týchto kumulatívnych kritérií:

a)excelentnosť;

b)prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, a tým aj podpora priemyselnej autonómie Únie v oblasti obranných technológií; a

c)prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie; a

d)životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; a

e)v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj spoločným obstarávaním.

Článok 11

Miery financovania

1.Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu nesmie presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov. Vo všetkých ostatných prípadoch môže pomoc pokrývať celkové náklady na činnosť.

2.Pri činnosti vyvinutej príjemcom uvedeným v článku 7 odseku 2 možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov.

Článok 12

Vlastníctvo a právo duševného vlastníctva

Komisia nebude vlastniť produkty alebo technológie, ktoré sú výsledkom danej činnosti a nemá nárok na práva duševného vlastníctva týkajúce sa danej činnosti.

Článok 13

Pracovný program

1.Komisia prijme na základe vykonávacieho aktu viacročný pracovný program na obdobie trvania programu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2. Uvedený pracovný program musí byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2.

2.V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu.

3.V pracovnom programe sa zabezpečí, že náležitá časť celkového rozpočtu sa využije v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP.

Článok 14

Postup udeľovania

1.Pri vykonávaní programu sa financovanie Únie poskytne na základe súťažných výziev uverejnených v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/12 8 .

2.Návrhy predložené na základe výzvy na predkladanie návrhov vyhodnotí Komisia s pomocou nezávislých expertov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v článku 10.

3.Komisia po každej výzve udelí prostredníctvom vykonávacieho aktu finančné prostriedky na vybrané činnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 15

Ročné splátky

Komisia môže rozdeliť viazané rozpočtové prostriedky na ročné splátky.

Článok 16

Výbor

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra bude prizvaná ako pozorovateľ.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17

Monitorovanie a podávanie správ

1.Komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie programu a každoročne bude podávať správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

2.Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

Článok 18

Ochrana finančných záujmov Únie

1.Komisia prijme vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami a pri odhalení nezrovnalostí vymáhaním alebo v prípade potreby spätným získaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.Komisia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit alebo – v prípade medzinárodných organizácií – právomoc vykonávať overovanie v súlade s dohodami, ktoré boli s nimi uzatvorené, na základe dokumentov a na mieste u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým sa podľa tohto nariadenia poskytli finančné prostriedky Únie.

3.Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 9 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 10 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanými podľa tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Článok 19

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ.

1.2.Príslušné oblasti politiky

Hlava 02 – Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

Kapitola 02.07: Program rozvoja európskeho obranného priemyslu

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 11

 Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

 Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Obranný priemysel je hlavným prvkom hospodárstva Európskej únie a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu je zameraný na zvýšenie jeho konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity.

1.4.2.Osobitné ciele

Osobitný cieľ č. 1

Podporovať konkurencieschopnosť obranného priemyslu

Osobitný cieľ č. 2

Podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vo vývoji obranných produktov a technológií

Osobitný cieľ č. 3

Užšie prepojiť výskum s inováciou a podporiť všetky jej formy.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Očakávané výsledky:

Program pomôže vytvoriť prístup založený na spolupráci medzi subjektmi obranného priemyslu z členských štátov. Finančný príspevok EÚ by mal prispieť k otvoreniu možností pre mnohé projekty vývoja, ktoré by sa vzhľadom na ich potreby financovania alebo súvisiace technologické riziká inak nezačali, a mal by viesť k ďalším projektom vývoja v oblasti obrany založeným na spolupráci.

Očakáva sa, že zvýšením spolupráce sa zníži zbytočná duplicita a rozptýlenie a dosiahnu sa úspory z rozsahu. To v konečnom dôsledku povedie k nižším jednotkovým nákladom, čo bude prínosom pre členské štáty a bude to mať pozitívny vplyv na vývoz.

Očakávané vplyvy:

Očakáva sa, že rozvoj projektov v oblasti obrany, ktoré sa priamo alebo nepriamo podporia v programe, bude mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo. Zo štúdií vyplýva, že investície do sektora obrany majú významné pozitívne multiplikačné účinky na HDP, daň a zamestnanosť, ktoré sú porovnateľné s inými kľúčovými kategóriami verejných výdavkov (doprava, vzdelávanie, zdravie). Výskum a vývoj v sektore obrany navyše stojí pri vzniku dôležitých podnikov typu spin-off, ktoré sú jednak prínosom pre sektor obrany a jednak aj pre civilné sektory.

Dodávateľský reťazec sektora obrany vo veľkej miere tvoria malé a stredné podniky, najmä prostredníctvom dodávateľského reťazca hlavných systémových integrátorov. Postupné stieranie rozdielov medzi sektorom obrany a civilnými sektormi navyše umožní malým a stredným podnikom, ktoré nie sú tradične aktívne v sektore obrany, zúčastňovať sa najmä v oblasti elektroniky a softvéru.

Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že projekty v oblasti obrany prinesú výhody súvisiace s vytváraním pracovných miest a so zručnosťami.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Vzhľadom na krátke trvanie vykonávania sa výsledky a vplyvy programu posúdia v rámci retrospektívneho hodnotenia na konci vykonávania programu.

Komisia zabezpečí, že subjekt poverený vykonávaním programu zavedie potrebné ukazovatele, ktoré sa použijú na monitorovanie vykonávania programu. Medzi tieto ukazovatele patrí:

– počet vykonaných projektov spolupráce,

– hodnota vykonaných projektov spolupráce spolu a úroveň spolufinancovania,

– počet spoločností zúčastnených ako členovia konzorcia a ich veľkosť (na monitorovanie účasti MSP),

– počet zúčastnených členských štátov,

– počet MSP zúčastnených na projektoch v rámci programu.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Úlohy tohto návrhu, ktoré sa majú vykonať, si budú vyžadovať zriadenie konzorcia prostredníctvom vnútornej dohody podľa článku 9 tohto nariadenia spolu s vymenovaním jedného člena tohto konzorcia za koordinátora.

Členovia konzorcia budú musieť preukázať svoju technickú spôsobilosť na efektívne riadenie pridelených činností, najmä vzhľadom na obmedzené trvanie programu (2 roky).

Vykonávací orgán bude musieť mať zamestnaných primeraných technických, finančných a právnych odborníkov s cieľom pripraviť výber grantov, riadiť nadväzujúce činnosti, dohliadať na externe zabezpečované činnosti a pripraviť správy vysokej kvality pre vedenie Komisie.

Komisia bude takisto potrebovať personál s príslušnými odborníkmi, aby mohla účinne monitorovať prácu vykonávacieho orgánu.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže vyplývať z rôznych faktorov, napr. prínosy z koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo doplnkovosti). Na účely tohto bodu sa za prínos zapojenia Európskej únie považuje prínos vyplývajúci zo zásahu Únie dopĺňajúci prínos, ktorý by inak vytvorili členské štáty.

Právo EÚ konať v tomto smere vychádza z článku 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Projekty obranného priemyslu sú riadené na vnútroštátnej úrovni a fáza vývoja je najrizikovejšia. Európsky sektor obrany trpí nízkou úrovňou investícií a vyznačuje sa roztrieštenosťou pozdĺž štátnych hraníc, čo vedie k pretrvávajúcim duplicitám. Okrem toho pohľad na obranný priemysel v EÚ odhaľuje zväčšujúce sa nedostatky, starnúce technológie a nedostatok nových programov, najmä programov spolupráce. Cezhraničná spolupráca môže pomôcť lepšie zachytiť efekt rozsahu znížením duplicít a umožnením vývoja potrebných produktov a technológií.

Nedostatok koordinácie a súdržnosti medzi členskými štátmi je takisto zdrojom konkurenčnej nevýhody pre európsky obranný priemysel v porovnaní s jeho medzinárodnými partnermi, pričom stále je hlavným zdrojom nákladov pre štátny rozpočet a predstavuje významnú prekážku pre vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

Opatrenia na úrovni EÚ poskytnú pridanú hodnotu ďalšou podporou spolupráce v oblasti obranného priemyslu prostredníctvom pozitívnych stimulov so zameraním sa na projekty vo fáze vývoja produktov a technológií, ktoré sa vzhľadom na náklady a súvisiace riziká nedajú realizovať na vnútroštátnej úrovni.

Podpora Európskej únie umožní obrannému priemyslu prideliť potrebné financovanie projektom, ktoré často presahujú možnosti jednotlivých krajín: povaha týchto projektov a ich náklady si vyžadujú nadnárodnú spoluprácu.

Spoločné technické špecifikácie, ktoré budú právne požadované nariadením, povedú členské štáty a ich obranný priemysel k spoločným normám, čo povedie k lepšej a účinnejšej spolupráci.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Pilotný projekt a prípravná akcia v oblasti obranného výskumu s EDA sú programy, ktoré možno považovať za podobné: skúsenosti získané z týchto programov, najmä zo spôsobov riadenia, sa použijú na vymedzenie riadenia a následných opatrení európskeho programu rozvoja obranného priemyslu.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Je možná synergia s iným súčasným projektom v oblasti obrany (napríklad prípravná akcia s Európskou obrannou agentúrou).

Vynakladá sa úsilie aj o synergie v oblasti výskumu a inovácie v ostatných riaditeľstvách Európskej komisie. Projekty, ktoré sa majú financovať v rámci podpory Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, môžu mať okrem iného vplyv na oblasti dopravy, komunikácie a energetiky.

Je dôležité zabezpečiť, aby programy v oblasti výskumu a inovácie koordinovala Komisia, nech je návratnosť investícií čo najvyššia.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od 1. 1. 2019 do 31. 12. 2020.

Finančný vplyv trvá od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2023.

 Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 12

 Priame hospodárenie na úrovni Komisie

prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

 Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určeným v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Uprednostňuje sa spôsob nepriameho hospodárenia, a to kvôli čo najvyššej pružnosti programu, pričom sa Európskej komisii poskytnú všetky prostriedky na kontrolu a monitorovanie programu a využívania finančných prostriedkov.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia bude v súlade s článkom 17 nariadenia o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu pravidelne monitorovať vykonávanie programu a každoročne podávať správy o dosiahnutom pokroku na základe preskúmania finančných činností a posúdenia dosiahnutých výsledkov.

Na tento účel Komisia zavedie potrebné monitorovacie opatrenia, aby sa zabezpečil spoľahlivý a bezproblémový zber relevantných údajov od subjektov poverených vykonávaním programu, členských štátov alebo tretích strán.

V prípade úlohy vykonávanej na základe nepriameho plnenia Komisia zabezpečí zahrnutie efektívnych a účinných postupov monitorovania a podávania správ do dohody o delegovaní a zmlúv/dohôd uzatvorených medzi povereným subjektom a vybranými príjemcami.

Na základe zhromaždených údajov by Komisia mala mať možnosť predložiť správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012 a s odkazom na osobitné ciele uvedené v bode 1.4.2.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Zistené riziká sú:

Riziko neplnenia harmonogramu: problém s harmonogramom, oneskorenie vykonávania.

Riziká spojené s riadením: nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi a/alebo vnútroštátnym priemyslom.

Finančné riziko: riadenie nákladov, nízke čerpanie finančných prostriedkov (oneskorenia), neoprávnené náklady atď.

Technické riziká: problémy v konkrétnom rozvoji, technické aspekty, nižšia úroveň výkonnosti.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

S finančnými prostriedkami sa bude hospodáriť nepriamo, prostredníctvom dohody o delegovaní.

Väčšina finančných prostriedkov sa prideľuje prostredníctvom grantov (druhá vrstva).

Vykonávací orgán prepojí prideľovanie týchto grantov s pravidelným povinným podávaním správ, ktoré poskytnú príjemcovia prostredníctvom koordinátora konzorcia (článok 9 nariadenia).

V zmluvách alebo dohodách, ktoré sa podpíšu s koordinátorom konzorcia, sa podrobne uvedú povinnosti konzorcia, a najmä právo Komisie znížiť, pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie finančného príspevku v prípade nedostatočného alebo neprimeraného vykonávania činností alebo v prípade oneskorení.

Komisia sa prostredníctvom dohody o delegovaní dohodne na povahe a frekvencii podávania týchto správ:

– povinné podávanie správ príjemcami,

– administratívne kontroly výdavkov,

– účasť na pravidelných monitorovacích stretnutiach (technických a riadiacich).

V prípade potreby sa na účely monitorovania vykonávania programov vyžiada pomoc externých technických expertov. Na základe výsledkov kontrol na mieste Komisia prípadne zabezpečí úpravu objemu alebo podmienok pre poskytnutie pôvodne schválených finančných príspevkov, ako aj harmonogramu platieb.

Okrem toho sa zavedie stratégia auditu na dôkladné sledovanie nákladov na projekt.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Zamestnanci podľa bodu 3.2.3.2 by mali postačovať na kontrolu čerpania finančných prostriedkov.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

V článku 18 návrhu sa objasňuje právomoc Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) uskutočňovať vyšetrovania operácií s podporou podľa tejto iniciatívy.

V dohodách vyplývajúcich z tohto nariadenia vrátane dohôd uzavretých so zúčastnenými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami sa stanovuje dohľad a finančná kontrola, ktoré vykonáva Komisia alebo akýkoľvek zástupca ňou poverený, ako aj audity uskutočňované Dvorom audítorov alebo úradom OLAF, v prípade potreby na mieste.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky



DRP/NRP 13 .

krajín EZVO 14

kandidátskych krajín 15

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

DRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

NRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

02.0701 Program rozvoja európskeho obranného priemyslu

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

02.010405 – Výdavky na podporu Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

Návrhom sa nezvýši celková úroveň výdavkov plánovaných v rámci okruhu 1a viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, pretože finančné krytie Nástroja na prepájanie Európy, európskych programov satelitnej navigácie, európskeho programu pozorovania Zeme, programu ITER a nepridelená rezerva sa znížia v dôsledku financovania príspevku z rozpočtu EÚ na program rozvoja európskeho obranného priemyslu.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Zdroje financovania pre Program rozvoja európskeho obranného priemyslu

2019

2020

Spolu

NÁSTROJ NA PREPÁJANIE EURÓPY, z čoho

145

32.020101 – Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí

32.020102 – Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii

32.020103 – Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia

09.0303 – Podpora interoperability, udržateľného zavádzania, prevádzky a modernizácie transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb, ako aj koordinácia na európskej úrovni

20

20

20

10

20

20

20

15

40

40

40

25

EURÓPSKE PROGRAMY SATELITNEJ NAVIGÁCIE (EGNOS a Galileo)

, z čoho

135

02.0501 – Vývoj a poskytnutie infraštruktúry a služieb v oblasti globálnej satelitnej navigácie (Galileo) do roku 2020

80

50

130

02.0502 – Poskytovanie satelitných služieb, ktoré do roku 2020 umožnia zlepšiť výkonnosť systému GPS (EGNOS) a ktoré postupne pokryjú celý región Európskej konferencie civilného letectva (ECAC)

5

5

EURÓPSKY PROGRAM POZOROVANIA ZEME, z čoho

15

02.0601 – Poskytovanie operačných služieb založených na pozorovaniach z kozmu a údajoch in situ (Copernicus)

10

5

15

ITER, z čoho

80

32.050102 – Výstavba, prevádzka a využívanie zariadení ITER — Európsky spoločný podnik pre ITER — Fusion for Energy (F4E)

30

50

80

Nepridelená rezerva, z čoho

125

Nepridelená rezerva

55

70

125

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

1A

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: GROW

2019

2020

2021

2022

2023

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

02.07 01

Záväzky

(1)

244,7

254,5

499,2

Platby

(2)

146,7

201,5

100

51

p.m.

499,2

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 16

02.01 04 05

(3)

0,3

0,5

0,8

Rozpočtové prostriedky
pre GR GROW SPOLU

Záväzky

= 1 + 1a + 3

245

255

500

Platby

= 2 + 2a

+3

147

202

100

51

p.m.

500



Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

244,7

254,5

 

 

499,2

Platby

(5)

146,7

201,5

100

51

p.m.

499,2

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

0,3

0,5

0,8

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 1
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

= 4 + 6

245

255

 

 

500

Platby

= 5 + 6

147

202

100

51

p.m.

500

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

Platby

(5)

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4
viacročného finančného rámca
SPOLU
(referenčná suma)

Záväzky

= 4 + 6

Platby

= 5 + 6



Okruh viacročného finančného
rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022

2023

SPOLU

GR: GROW

• Ľudské zdroje

0,966

0,985

1,005

2,956

• Ostatné administratívne výdavky

0,199

0,249

0,249

0,697

GR GROW SPOLU

Rozpočtové prostriedky

1,165

1,234

1,254

3,653

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

1,165

1,234

1,254

3,653

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022

2023

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

1,165

246,234

256,254

503,653

Platby

1,165

148,234

203,254

100

51

503,653

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

2019

2020

SPOLU

VÝSTUPY

Typ 17

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Celkový počet

Náklady spolu

OSOBITNÉ CIELE 18

1. Podporovať konkurencieschopnosť obranného priemyslu;

2. Podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vo vývoji obranných produktov a technológií;

3. Užšie prepojiť výskum s inováciou a podporiť všetky jej formy.

– Výstup

2

244,7

1

254,5

3

499,2

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

2

244,7

1

254,5

3

499,2

NÁKLADY SPOLU

2

244,7

1

254,5

3

499,2

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022

2023

SPOLU

OKRUH 5viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

0,966

0,985

1,005

2,956

Ostatné administratívne výdavky

0,199

0,249

0,249

0,697

OKRUH 5

viacročného finančného rámca medzisúčet

1,165

1,234

1,254

3,653

Mimo OKRUHU 5 19
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné
administratívne výdavky

Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
medzisúčet

SPOLU

1,165

1,234

1,254

3,653

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

2018

2019

2020

2021

2022

2023

 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

7

7

7

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času ) 20

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)

XX 01 04 yy  21

‒ ústredie

– delegácie

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

7

7

7

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Vymedziť potreby a koncepčne funkčné návrhy

Zabezpečiť stupeň utajenia údajov, vytvoriť a spravovať systémy potrebné na spracovanie dôverných informácií

Zabezpečiť potrebnú prípravu právnych predpisov, pripraviť potrebné posúdenia vplyvu, návrhy programov a rozhodnutia Komisie

Zabezpečiť správne riadenie programu a prípravu pracovných programov

Podporovať hodnotenie a výber grantov

Zabezpečiť riadne finančné monitorovanie a analýzu výdavkov

Monitorovať akciu a analyzovať technický pokrok

Zúčastňovať sa na dôležitých projektových stretnutiach

Podávať správy vedeniu

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Návrh bude financovaný z osobitných rozpočtových riadkov:

02.0501 – Vývoj a poskytnutie infraštruktúry a služieb v oblasti globálnej satelitnej navigácie (Galileo) do roku 2020

02.0502 – Poskytovanie satelitných služieb, ktoré do roku 2020 umožnia zlepšiť výkonnosť systému GPS (EGNOS) a ktoré postupne pokryjú celý región Európskej konferencie civilného letectva (ECAC)

02.0601 – Poskytovanie operačných služieb založených na pozorovaniach z kozmu a údajoch in situ (Copernicus)

32.050102 – Výstavba, prevádzka a využívanie zariadení ITER — Európsky spoločný podnik pre ITER — Fusion for Energy (F4E)

32.020101 – Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí

32.020102 – Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii

32.020103 – Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia

09.0303 – Podpora interoperability, udržateľného zavádzania, prevádzky a modernizácie transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb, ako aj koordinácia na európskej úrovni

Nepridelená rezerva

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
N

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 22

Rok
N

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Závery Rady pre zahraničné veci, 15. 11. 2016.
(2) Pozri aj stranu 12 pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom nariadenia.
(3) Závery Rady pre zahraničné veci, 15. 11. 2016
(4) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.
(8) Delegované nariadenie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(10) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(11) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(12) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx  
(13) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(14) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(15) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(16) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(17) Výstupy sú produkty a služby, ktoré sa majú dodať (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet vybudovaných kilometrov ciest atď.).
(18) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.
(19) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(20) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(21) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(22) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.
Top