Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0492

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2017/2123(INI))

    Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, p. 36–46 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    11.10.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 369/36

    P8_TA(2017)0492

    Výročná správa o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2017/2123(INI))

    (2018/C 369/05)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

    —

    so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016 a 22. júna 2017,

    —

    so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (1),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP (2),

    —

    so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016 a z 18. mája 2017, a na závery Rady o globálnej stratégii EÚ zo 17. júla 2017,

    —

    so zreteľom na 19. zasadnutie francúzsko-nemeckej ministerskej rady, ktoré sa konalo 13. júla 2017 v Paríži,

    —

    so zreteľom na neformálne stretnutie ministrov obrany a neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí (Gymnich), ktoré sa konalo 6. – 9. septembra 2017 v Tallinne,

    —

    so zreteľom na schôdzu ministrov obrany EÚ, ktorá sa konala 30. novembra 2011,

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Vojenské štruktúry EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti (3),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o európskej obrannej únii (4),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (5) (založené na výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (6),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018 (7),

    —

    so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

    —

    so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý 14. novembra 2016 predložila PK/VP,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

    —

    so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, spoločný súbor návrhov, ktoré schválila Rada NATO a Rada EÚ 6. decembra 2016, a na správu o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní prijatú 14. júna 2017,

    —

    so zreteľom na Bratislavské vyhlásenie zo 16. septembra 2016,

    —

    so zreteľom na nový obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017 v tlačovej správe s názvom Európa, ktorá obraňuje: Komisia otvára diskusiu o prechode k bezpečnostnej a obrannej Únii,

    —

    so zreteľom na Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany zo 7. júna 2017,

    —

    so zreteľom na Eurobarometer 85.1 z júna 2016, podľa ktorého polovica opýtaných občanov EÚ považuje opatrenia EÚ za nedostatočné a dve tretiny z nich by uvítali, keby sa EÚ viac angažovala prostredníctvom záväzku členských štátov v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

    —

    so zreteľom na koncepciu Rady týkajúcu sa krízového riadenia pre novú civilnú misiu SBOP v Iraku zo 17. júla 2017 a na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1425 zo 4. augusta 2017 o stabilizačnej činnosti Európskej únie v malijských regiónoch Mopti a Ségou,

    —

    so zreteľom na politiku EÚ týkajúcu sa odbornej prípravy v oblasti SBOP, ktorú prijala Rada pre zahraničné veci 3. apríla 2017,

    —

    so zreteľom na rozhodnutie Rady z 23. októbra 2017 o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v Spoločnom výbore EHP k zmene Protokolu 31 k Dohode o EHP (Prípravná akcia Únie týkajúca sa výskumu v oblasti obrany),

    —

    so zreteľom na oznámenie o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) z 13. novembra 2017,

    —

    so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041),

    —

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0351/2017),

    Strategické prostredie Únie

    1.

    		 zdôrazňuje, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách, hodnoty, za ktoré sa zasadzujú západné demokracie, a mier, blahobyt a slobody, ktoré tento poriadok ustanovený po druhej svetovej vojne zabezpečuje a ktoré predstavujú základné piliere Európskej únie, čelia v súčasnosti nebývalému počtu konvenčných a hybridných výziev, keďže spoločenské, hospodárske, technologické a geopolitické trendy poukazujú na silnejúcu zraniteľnosť svetového obyvateľstva voči šokom a záťažovým situáciám, ako sú medzištátne konflikty, prírodné katastrofy, extrémne poveternostné javy, vodné krízy, kolaps štátu a kybernetické útoky, ktoré si vyžadujú jednotnú a koordinovanú reakciu; pripomína, že bezpečnosť je kľúčovým záujmom európskych občanov; konštatuje, že vonkajšia činnosť Únie sa má riadiť hodnotami a zásadami zakotvenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ);

    2.

    		 zdôrazňuje, že žiaden členský štát nemôže sám riešiť žiadnu z komplexných bezpečnostných výziev, ktorým dnes čelíme, a že na to, aby EÚ bola schopná reagovať na tieto vnútorné a vonkajšie výzvy, musí zvýšiť svoje úsilie o konkrétnu silnú spoluprácu v kontexte SZBP/SBOP, byť účinným globálnym aktérom, čo znamená jednotné vyjadrovanie a spoločné konanie, a zamerať svoje zdroje na strategické priority; zastáva názor, že je potrebné riešiť hlavné príčiny nestability, ktorými sú chudoba a zvyšovanie nerovnosti, zlá správa, kolaps štátu a zmena klímy;

    3.

    		 odsudzuje skutočnosť, že nadnárodné teroristické a zločinecké organizácie sú stále silnejšie a početnejšie, čomu možno napomohla porážka ISIS/Dá'iš a skutočnosť, že bojovníci sú na úteku, zatiaľ čo v južných regiónoch a na Blízkom východe sa súčasne šíri nestabilita, keďže krehké a rozpadávajúce sa štáty, ako je Líbya, zanechávajú rozľahlé územia bez vlády a napospas vonkajším silám; vyjadruje svoje pretrvávajúce znepokojenie nad nadnárodným rozmerom teroristickej hrozby v regióne Sahel; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prebiehajúce činnosti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky súvisiace s jadrovými a balistickými raketami spôsobujú zvýšené napätie v regióne aj mimo neho a predstavujú jasnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

    4.

    		 zdôrazňuje, že na východe vedie Rusko ešte stále vojnu proti Ukrajine a dohody z Minska, bez ktorých nemôže byť konflikt vyriešený, ešte neboli vykonané a stále pokračuje protiprávna anexia a militarizácia Krymu a zriaďovanie systémov zákazu vstupu a neprístupných území; je hlboko znepokojený tým, že nadmerné cvičenia a vojenské činnosti Ruska bez medzinárodného pozorovania, hybridné taktiky vrátane kybernetického terorizmu, šírenia falošných správ a dezinformačných kampaní, hospodársky nátlak a vydieranie v oblasti energetiky destabilizujú krajiny Východného partnerstva a západný Balkán a tiež sa zameriavajú na západné demokracie a zvyšovanie napätia v rámci nich; je znepokojený tým, že bezpečnostná situácia, v ktorej sa EÚ nachádza, zostane v najbližších rokoch veľmi nestabilná; opätovne pripomína strategický význam západného Balkánu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ a potrebu sústrediť a posilniť politickú angažovanosť EÚ v tomto regióne, a to aj posilnením mandátu našich misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); je pevne presvedčený o tom, že v záujme prekonania zraniteľnosti EÚ je potrebná väčšia integrácia, ako aj koordinácie;

    5.

    		 vyjadruje poľutovanie nad teroristickou hrozbou, ktorá sa rýchlo šíri v rámci Európy aj mimo jej hraníc; domnieva sa, že neúplná odpoveď na vojenskej úrovni bude nevyhnutne vytvárať čoraz väčšie hrozby pre vnútornú bezpečnosť; naliehavo vyzýva na vytvorenie európskeho antidžihádistického paktu, ktorý by dokázal účinne riešiť tieto hrozby;

    6.

    		 domnieva sa, že terorizmus dnes predstavuje jednu z kľúčových výziev pre bezpečnosť občanov EÚ, ktorá si vyžaduje rýchle, spoľahlivé a koordinované opatrenia na vnútornej aj vonkajšej úrovni, aby sa zabránilo ďalším teroristickým útokom a aby sa bojovalo proti ich hlavným príčinám; poukazuje najmä na potrebu predchádzať radikalizácii, blokovať všetky zdroje finančných prostriedkov pre teroristické organizácie, bojovať proti teroristickej propagande a zabraňovať používaniu internetu a sociálnych sietí na tento účel, a to aj prostredníctvom služby automatického odstraňovania, a zlepšiť výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, NATO a ďalšími príslušnými partnerskými organizáciami; domnieva sa, že mandát našich misií SBOP by mal zahŕňať boj proti terorizmu s cieľom vo väčšej miere prispievať k programom deradikalizácie, najmä pokiaľ ide o misiu EULEX v Kosove a operáciu EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, čo sú krajiny, ktoré sú konfrontované s vysokým počtom bojovníkov, ktorí sa vracajú zo zahraničia;

    7.

    		 vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz smrteľnejšou teroristickou hrozbou v sahelskom pásme, ako aj nad jej rozšírením do strednej Afriky a nad nestabilitou na východe (Sýria, Irak, Palestína); vyzýva PK/VP, aby zabezpečila, že sa misiám SBOP udelí výkonný mandát, a aby rázne a odhodlane zasiahla;

    8.

    		 vyjadruje presvedčenie, že na základe súčasnej politiky rozširovania EÚ je dôveryhodný prístupový proces založený na rozsiahlych a spravodlivých podmienkach aj naďalej dôležitým nástrojom na podporu bezpečnosti prostredníctvom zvyšovania odolnosti krajín v juhovýchodnej Európe;

    9.

    		 domnieva sa, že v zložitej bezpečnostnej situácii a v čase, keď sa EÚ a NATO snažia rozšíriť a prehĺbiť svoju spoluprácu, stratí EÚ z dôvodu brexitu časť svojich vojenských kapacít a možno už nebude môcť využívať odborné znalosti Spojeného kráľovstva, a naopak; poznamenáva, že brexit je novým impulzom pre iniciatívy, ktoré boli dlho blokované, a mohol by otvoriť dvere novým návrhom; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úzkej spolupráci v oblasti obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite, okrem iného aj v oblasti výmeny spravodajských informácií a boja proti terorizmu; domnieva sa, že Spojenému kráľovstvu, ak o to požiada, by v rámci nového vzťahu spolupráce v oblasti obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom malo byť umožnené aj zapojiť sa do misií SBOP;

    10.

    		 víta obnovený záväzok USA týkajúci sa európskej bezpečnosti; zdôrazňuje, že EÚ zostáva verne oddaná transatlantickému spoločenstvu spoločných hodnôt a záujmov; zároveň je presvedčený, že je potrebná zodpovedná a sebavedomá SZBP a že v tomto kontexte sa EÚ musí stať sebavedomým zahranično-politickým činiteľom;

    Inštitucionálny rámec

    11.

    		 je pevne presvedčený, že vždy, keď je to potrebné, musí Európska únia prijať rozhodné opatrenia, ktoré určia jej budúcnosť, keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sa čoraz viac prelínajú, čo má priamy vplyv na všetkých európskych občanov; varuje, že chýbajúci spoločný prístup by mohol spôsobiť nekoordinovanú a roztrieštenú činnosť a umožňuje viacnásobné duplicity a neúčelnosť, v dôsledku čoho by sa mohla Únia a členské štáty stať zraniteľnými; zastáva názor, že EÚ by mala byť schopná konať účinne v celom spektre nástrojov vnútornej a vonkajšej bezpečnosti až po úroveň článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že cieľom vymedzenia spoločnej obrannej politiky Únie v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ je vytvoriť spoločnú obranu a poskytnúť Únii strategickú autonómiu s cieľom umožniť jej presadzovať mier a bezpečnosť v Európe a vo svete; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí;

    12.

    		 zdôrazňuje, že EÚ musí uplatňovať celý súbor dostupných politických nástrojov od mäkkej až po tvrdú silu, od krátkodobých opatrení až po dlhodobé politiky v oblasti klasickej zahraničnej politiky zahŕňajúcej nielen dvojstranné a mnohostranné úsilie v oblasti diplomacie, rozvojovej spolupráce, civilných a hospodárskych nástrojov, podpory v čase núdze, predchádzania krízam a stratégií po skončení konfliktov, ale aj udržiavania a presadzovania mieru, a to aj v súlade s civilnými a vojenskými prostriedkami podľa článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ s cieľom úspešne čeliť vznikajúcim výzvam; je presvedčený, že SBOP by mala vychádzať zo zásady, že európsku bezpečnosť nemožno zaručiť spoliehaním sa výlučne na vojenské prostriedky; domnieva sa, že zahraničné aktivity EÚ by mali zahŕňať posúdenie ich vplyvu na strategické záujmy EÚ zamerané na ľudí, ktoré zvyšujú bezpečnosť ľudí, posilňujú ľudské práva a medzinárodné právne predpisy a podporujú udržateľný mier; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ESVČ zvýšila svoje kapacity, aby bola schopná lepšie predvídať krízy a čeliť výzvam v oblasti bezpečnosti v čase ich vzniku; zdôrazňuje potrebu koherentnejšej a lepšie koordinovanej interakcie medzi vojenskými, civilnými, rozvojovými a humanitárnymi aktérmi;

    13.

    		 víta viditeľný pokrok pri vytváraní silnejšej európskej obrannej pozície od prijatia Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie v júni 2016; osobitne víta zavedenie Európskeho obranného fondu, navrhované rozšírenie prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany a legislatívny návrh na vytvorenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP); vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje budúce finančné príspevky do rozpočtu EÚ s cieľom pokryť všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú EÚ v súvislosti s Európskym obranným fondom;

    14.

    		 víta zapojenie sa EZVO do prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany, a najmä nórsky príspevok na rok 2017 vo výške 585 000 EUR; vyjadruje prianie, aby sa Nórsko naďalej zúčastňovalo na programoch financovaných Úniou, ktoré vplývajú na oblasť obrany alebo sú uskutočňované v tejto oblasti;

    15.

    		 vyzýva Komisiu a PK/VP, aby ihneď a v plnom rozsahu vo všetkých fázach informovali Európsky parlament o každej uzavretej medzinárodnej dohode, alebo akejkoľvek zmene takejto dohody, ktorá vplýva na oblasť obrany alebo sa uskutočňuje v tejto oblasti; domnieva sa, že každý finančný príspevok tretej krajiny má významný vplyv na rozpočet Únie, keďže tretia krajina by mohla mať vplyv na finančné záujmy Únie spôsobom, ktorý výrazne presahuje výšku príspevku, keď odmietne vydanie potrebných vývozných licencií; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď tretie strany prispievajú k programom financovaným Úniou, ktoré vplývajú na oblasť obrany alebo sa uskutočňujú v tejto oblasti, Európsky parlament očakáva, že Komisia a PK/VP posúdia vplyv takejto účasti na strategické politiky a záujmy Únie predtým, ako predložia návrh, a že o tomto posúdení informujú Európsky parlament;

    16.

    		 vyzdvihuje skutočnosť, že Komisia a čoraz väčší počet členských štátov sa zaviazali vytvoriť európsku obrannú úniu a že európski občania túto iniciatívu výrazne podporujú; zdôrazňuje, že to zodpovedá požiadavke občanov EÚ a Európskeho parlamentu, najmä prostredníctvom viacerých výziev, ktoré vyjadril vo svojich predchádzajúcich uzneseniach; zdôrazňuje väčšiu účelnosť, odstránenie duplicity a zníženie nákladov, ktoré vyplynú zo silnejšej európskej integrácie v oblasti obrany; zdôrazňuje však, že zavedenie skutočnej európskej obrannej únie si vyžaduje trvalú politickú vôľu a odhodlanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k spoločnej a autonómnej európskej obrane a aby sa zamerali na zabezpečenie toho, že v priebehu desiatich rokov sa ich vnútroštátne rozpočty na obranu dostanú na úroveň aspoň 2 % ich príslušného HDP;

    17.

    		 je presvedčený, že jediný spôsob, ako zlepšiť schopnosť Únie plniť svoje vojenské úlohy, je výrazne zvýšiť účinnosť všetkých aspektov procesov, ktoré vytvárajú vojenské spôsobilosti, pripomína, že v porovnaní s USA EÚ-28 vynakladá 40 % na obranu, pričom ale takto dosiahnuté vojenské spôsobilosti zodpovedajú iba 15 % spôsobilostí, ktoré získavajú USA z procesu, čo poukazuje na veľmi vážny problém v oblasti účinnosti;

    18.

    		 žiada PK/VP a Komisiu, aby konali na základe výziev Európskeho parlamentu týkajúcich sa bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane v kontexte príprav budúceho viacročného finančného rámca (VFR), ako sa vyžaduje v uzneseniach Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016, 23. novembra 2016 a 16. marca 2017; domnieva sa, že budovanie európskej obrannej únie, prepájanie jej strategickej orientácie s príspevkami EÚ na rozvoj spôsobilostí a formovanie európskeho inštitucionálneho rámca pre obranu sú prvky, ktoré musia byť podložené medziinštitucionálnou dohodou; zdôrazňuje, že prostredníctvom komplexného a dôveryhodného úsilia všetkých zainteresovaných strán je možné zvýšiť rozsah a účelnosť výdavkov na obranu; v rámci tohto postupu žiada o výrazné postavenie neutrálnych krajín, ako sú Rakúsko a Švédsko, bez toho, aby sa spochybňovala neutralita jednotlivých členských štátov;

    19.

    		 zdôrazňuje, že okrem opisu strategického prostredia a strategických ambícií by sa v bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane mali pre potreby nasledujúceho VFR určiť požadované a dostupné spôsobilosti, ako aj akékoľvek nedostatky v spôsobilostiach vo forme plánu rozvoja spôsobilostí EÚ (CDP), a mal by sa do nej doplniť všeobecný náčrt plánovaných opatrení členského štátu a Únie v rámci VFR a v dlhodobejšom horizonte;

    20.

    		 víta nedávno preukázanú politickú vôľu zameranú na zvýšenie účinnosti SBOP; podporuje všetky pokusy o uvoľnenie plného potenciálu Lisabonskej zmluvy tým, že sa zabezpečí fungovanie spolupráce medzi členskými štátmi a vytvoria sa spôsobilosti dôležité z prevádzkového hľadiska s cieľom plniť úlohy podľa článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ, a to prostredníctvom:

    a)

    okamžitého zriadenia počiatočného fondu, ako sa predpokladá v zmluve, s cieľom umožniť rýchle rozmiestnenie operácií;

    b)

    zriadenia stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v tých vojenských aspektoch, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh SBOP, ako sú trvalo združené vojenské jednotky;

    c)

    reformy medzivládneho mechanizmu spoločného financovania ATHENA s cieľom nastoliť solidaritu medzi tými členskými štátmi, ktoré môžu k operácii SBOP prispievať len finančne, a tými, ktoré môžu prispievať len vojskami,

    d)

    zabezpečenia, aby sa združovanie a spoločné využívanie spôsobilostí stali pravidlom, a nie výnimkou, a posunu k realizácii väčšiny z 300 návrhov, ktoré predložili 28 náčelníci generálnych štábov v roku 2011;

    e)

    združovania vnútroštátnych zdrojov v oblasti výskumu, vývoja, obstarávania, údržby a odbornej prípravy;

    f)

    koordinácie plánovania národnej obrany (koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany, CARD), ako sa plánuje v súčasnosti;

    g)

    iniciovania spoločných pravidiel pre vojenskú certifikáciu a spoločnú politiku bezpečnosti dodávok;

    h)

    presadzovania pravidiel vnútorného trhu zo strany Komisie v súlade so smernicou o verejnom obstarávaní v oblasti obrany z roku 2009, pokiaľ ide o projekty verejného obstarávania v oblasti národnej obrany;

    21.

    		 víta zámer Komisie navrhnúť v rámci budúceho VFR osobitný program pre výskum v oblasti obrany s vyčleneným rozpočtom a vlastnými pravidlami; zdôrazňuje, že členské štáty by mali na daný program vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, a to bez zasahovania do existujúcich rámcových programov, z ktorých sa financuje výskum, technologický rozvoj a inovácie, ako sa vyžaduje v uznesení Európskeho parlamentu z 5. júla 2017; opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť Únie na výskumných a rozvojových programoch v oblasti obrany, ktoré uskutočňujú členské štáty, alebo prípadne spolu s priemyselným odvetvím, ako sa uvádza v článkoch 185 a 187 ZFEÚ;

    22.

    		 víta návrh Komisie vytvoriť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu; zdôrazňuje, že každé opatrenie Únie s cieľom podporiť, koordinovať alebo doplniť činnosti členských štátov v oblasti obrany by malo postupne prispievať k vymedzovaniu spoločnej obrannej politiky, ako sa stanovuje okrem iného v článku 2 ods. 4 ZFEÚ, a teda sa vzťahovať aj na spoločný vývoj, štandardizáciu, certifikáciu a údržbu, ktoré vedú k programom spolupráce a vyššiemu stupňu interoperability; vyzýva Komisiu, aby čo najviac podporovala nový Program rozvoja európskeho obranného priemyslu a najmä aby povzbudzovala MSP k účasti na spoločných cezhraničných projektoch;

    23.

    		 domnieva sa, že vývoz zbraní, munície a tovarov a služieb súvisiacich s obranou členskými štátmi tvorí neoddeliteľnú súčasť zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

    24.

    		 naliehavo vyzýva Radu, aby prijala konkrétne kroky vedúce k harmonizácii a štandardizácii európskych ozbrojených síl v súlade s článkom 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ s cieľom uľahčiť spoluprácu príslušníkov ozbrojených síl pod záštitou novej európskej obrannej únie ako krok k postupnému vytvoreniu spoločnej obrannej politiky EÚ;

    25.

    		 zdôrazňuje, že využitie všetkých možností stanovených v zmluve by zlepšilo konkurencieschopnosť a fungovanie obranného priemyslu na jednotnom trhu tým, že by bola ešte viac podnietená spolupráca v oblasti obrany prostredníctvom pozitívnych stimulov a pozornosť by sa upriamila na projekty, ktoré členské štáty nevedia zrealizovať, čím sa zredukuje zbytočná duplicita a posilní účelnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov; zastáva názor, že výstupy týchto strategických programov spolupráce majú veľký potenciál byť technológiami dvojakého použitia, a tak prinášať členským štátom dodatočnú pridanú hodnotu; zdôrazňuje dôležitosť rozvíjania európskych spôsobilostí a integrovaného trhu v oblasti obrany;

    26.

    		 žiada o vypracovanie presných a záväzných usmernení s cieľom stanoviť dobre vymedzený rámec pre budúcu aktiváciu a vykonávanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

    27.

    		 vyzýva Komisiu, Radu a PK/VP, aby sa spolu s Európskym parlamentom zapojili do medziinštitucionálneho dialógu o postupnom vymedzení spoločnej obrannej politiky; zdôrazňuje, že v rámci budúceho VFR má byť zriadený plnohodnotný obranný rozpočet EÚ pre všetky vnútorné aspekty SBOP a v rámci Lisabonskej zmluvy rozvinutá doktrína na jeho uplatňovanie; zdôrazňuje potrebu revízie mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť rozsah operácií považovaných za spoločné náklady a podnecovať účasť na misiách a operáciách SBOP;

    28.

    		 poukazuje na to, že tento nový rozpočet na obranu bude musieť byť v budúcom VFR financovaný z nových zdrojov;

    29.

    		 domnieva sa, že rozhodovanie o otázkach SBOP by mohlo byť demokratickejšie a transparentnejšie; navrhuje preto pretvorenie Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) na plnohodnotný parlamentný výbor, čo mu umožní získať väčšie kontrolné právomoci a zodpovednosť, pokiaľ ide o SZBP, a zohrávať poprednú úlohu pri jej vykonávaní, a to najmä pri kontrole právnych aktov v oblasti bezpečnosti a obrany;

    30.

    		 vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou a výmenou informácií medzi bezpečnostnými a spravodajskými službami v Európe; domnieva sa, že rozsiahlejšia spolupráca medzi spravodajskými službami by mohla pomôcť v boji proti terorizmu; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie plnohodnotného európskeho spravodajského systému;

    Stála štruktúrovaná spolupráca

    31.

    		 víta oznámenie o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) a jej plánovanú aktiváciu na základe ochoty členských štátov prijať záväzky v rámci SBOP, a tak vykonávať ambicióznu a inkluzívnu spoluprácu (PESCO) a žiada o jej rýchle zavedenie Radou; zdôrazňuje, že želaná inkluzívnosť účasti nesmie ohroziť pevné odhodlanie dodržiavať SBOP ani vysokú úroveň ambícií medzi zúčastnenými členskými štátmi; poukazuje na potrebu stanoviť jasné kritériá účasti, ktoré poskytnú ďalším členským štátom možnosť pripojiť sa v neskoršej fáze; vyjadruje presvedčenie, že činnosti v rámci spolupráce (PESCO) by mali byť v plnom súlade so SBOP;

    32.

    		 vyzdvihuje, že stála štruktúrovaná spolupráca by sa mala rozvíjať v rámci EÚ a že by jej mala byť poskytovaná účinná podpora Únie, pričom je potrebné v plnej miere rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti obrany; opätovne žiada o náležité financovanie stálej štruktúrovanej spolupráce z rozpočtu Únie; domnieva sa, že v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce by sa mala vyžadovať účasť vo všetkých agentúrach a orgánoch Únie, ktoré pôsobia v oblasti SBOP, vrátane Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO); opätovne žiada, aby bol systém bojových skupín EÚ považovaný za spoločný náklad v rámci revidovaného mechanizmu Athena;

    33.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť administratívne postupy, ktoré zbytočne spomaľujú vytváranie síl pre misie SBOP a cezhraničný pohyb síl rýchlej reakcie v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby zaviedli celoeurópsky systém koordinácie rýchleho presunu príslušníkov ozbrojených síl, vybavenia a dodávok pre potreby SBOP v prípadoch, keď sa uplatňuje doložka o solidarite a všetky členské štáty majú povinnosť poskytovať pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s článkom 51 Charty OSN; v tejto súvislosti víta spoločné oznámenie o zlepšovaní vojenskej mobility; vyzýva Komisiu, aby do marca 2018 predložila Európskemu parlamentu a členským štátom zásadný akčný plán, ktorý bude plne v súlade s pokračujúcim úsilím v rámci NATO;

    34.

    		 požaduje zriadenie plnohodnotného civilno-vojenského strategického veliteľstva EÚ v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, ktoré by malo byť zložené z existujúceho útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) a riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMPD), a poskytnutie platformy pre integrovanú prevádzkovú podporu počas celého cyklu plánovania, od počiatočnej politickej koncepcie až po podrobné plány;

    35.

    		 nabáda členské štáty, ktoré sa zapájajú do stálej štruktúrovanej spolupráce, aby vytvorili stále „európske integrované sily“ zložené z útvarov ich národných armád a aby ich sprístupnili Únii na vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

    36.

    		 domnieva sa, že spoločná politika kybernetickej obrany by mala byť jedným z prvých stavebných kameňov európskej obrannej únie; nabáda PK/VP, aby vypracovala návrhy na zriadenie jednotky kybernetickej obrany EÚ v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce;

    Generálne riaditeľstvo pre obranu

    37.

    		 žiada, aby sa v úzkej koordinácii s PK/VP posúdila možnosť zriadiť v rámci Komisie Generálne riaditeľstvo pre obranu (GR pre obranu), ktoré by riadilo činnosti Únie s cieľom podporiť, koordinovať alebo doplniť činnosti členských štátov zamerané na postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky, ako sa uvádza v článku 2 ZFEÚ;

    38.

    		 domnieva sa, že navrhované GR pre obranu by malo byť zodpovedné za zabezpečenie otvorených hraníc pre voľný pohyb vojsk a vybavenia, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie takej miery strategickej nezávislosti, interoperability, zabezpečenia dodávok a ustanovení súvisiacich so štandardizáciou a vojenskou certifikáciou, ktorá je nevyhnutná pre: príspevky EÚ na programy v rámci SBOP a stálej štruktúrovanej spolupráce; výskum v oblasti obrany financovaný z prostriedkov EÚ; strategickú autonómiu EÚ; konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu vrátane MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré tvoria európsky dodávateľský reťazec v oblasti obrany; a medziinštitucionálne dohody v oblasti obrany vrátane bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane; zdôrazňuje, že navrhované GR pre obranu by malo prispievať k lepšej koordinácii úloh medzi rôznymi aktérmi s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť a jednotnosť politík;

    39.

    		 zdôrazňuje, že navrhované GR pre obranu by malo spolupracovať s Európskou obrannou agentúrou (ďalej len „EDA“); domnieva sa, že EDA by mala byť vykonávajúcou agentúrou pre činnosti Únie v rámci európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve; opätovne vyzýva Radu, aby zabezpečila financovanie administratívnych a prevádzkových výdavkov agentúry EDA z rozpočtu Únie; konštatuje, že čoraz väčší počet nových úloh a povinností agentúry EDA by malo sprevádzať zvýšenie jej rozpočtu, a zároveň zdôrazňuje, že prípadné zriadenie Generálneho riaditeľstva pre obranu a obnovenie úsilia o zvýšenie účinnosti SBOP by nemali viesť k presmerúvaniu zdrojov na budovanie byrokratických štruktúr a na duplicitu štruktúr;

    Koordinované strategické a výročné preskúmania v oblasti obrany

    40.

    		 víta strategické preskúmanie plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) EÚ, ktorý má byť dokončený na jar 2018; zdôrazňuje, že CDP umožní podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi v úsilí o vyplnenie medzier v oblasti spôsobilostí v rámci agentúry EDA;

    41.

    		 víta ustanovenie postupu koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD); domnieva sa, že preskúmanie CARD by malo prispieť k účinnej štandardizácii a harmonizácii investícií a spôsobilostí vnútroštátnych ozbrojených síl, čím by sa zabezpečila strategická a operačná autonómia a súdržnosť Únie a členským štátom by sa umožnilo účelnejšie spoločne investovať do obrany; víta návrh začať skúšobnú prevádzku v roku 2017;

    42.

    		 nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosť spoločného obstarávania zdrojov obrany;

    43.

    		 zdôrazňuje, že preskúmanie CARD by malo byť založené na bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane a pláne CDP a malo by sa zaoberať celým spektrom spôsobilostí týkajúcich sa SBOP, a najmä spôsobilostí členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na stálej štruktúrovanej spolupráci; domnieva sa, že preskúmanie CARD by malo priniesť súbor konkrétnych návrhov, ako vyplniť medzery a identifikovať oblasti, v ktorých by boli vhodné zásahy Únie, a že tieto návrhy by sa mali zohľadniť pri plánovaní rozpočtu EÚ na budúci rok; zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi Komisiou a agentúrou EDA pri navrhovaní ročných pracovných programov v rámci okien spôsobilosti a výskumu navrhovaného Európskeho obranného fondu; poukazuje na to, že EDA by mala mať osobitnú úlohu nielen pri navrhovaní programu, ale aj pri riadení projektov financovaných z okna spôsobilosti;

    44.

    		 zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie všetkých činností súvisiacich so SBOP, najmä koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD), stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a Európskeho obranného fondu;

    45.

    		 domnieva sa, že Komisia by mala využiť výsledky preskúmania CARD a iniciovať medziinštitucionálnu dohodu, v ktorej by sa stanovil rozsah a spôsob financovania ďalších činností Únie; domnieva sa, že na základe medziinštitucionálnej dohody by Rada a Komisia mali v rámci svojich právomocí prijať potrebné rozhodnutia, aby tieto činnosti povolili; žiada o medziparlamentnú spoluprácu v oblasti obrany s cieľom preskúmať CARD a o následné pravidelné rozvíjanie obranných spôsobilostí;

    Misie a operácie SBOP

    46.

    		 ďakuje viac ako šesťtisíc ženám a mužom za ich dobrú a lojálnu službu v civilných a vojenských misiách Únie na troch kontinentoch; oceňuje tieto misie, keďže sú spoločným prínosom Európy k zabezpečeniu mieru a stability vo svete; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že účelnosť týchto misií môže byť stále ohrozovaná štrukturálnymi nedostatkami, rozdielnou výškou príspevkov členských štátov a nevhodnosťou pre operačné prostredie a ľutuje najmä obmedzenosť mandátu misií SBOP; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu skutočnej účinnosti, ktorú možno dosiahnuť len za predpokladu, že bude zabezpečené náležité vojenské vybavenie, a naliehavo žiada Radu a PK/VP, aby na tento účel využili možnosti ustanovené v článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ; víta zvýšenie výdavkov členských štátov na obranu v záujme podpory príslušníkov našich útvarov; domnieva sa, že túto tendenciu treba udržať, posilniť a koordinovať na úrovni EÚ; žiada, aby sa prijali účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa získané ponaučenia a nadobudnuté poznatky týkajúce sa ľudského rozmeru misií SBOP posudzovali a zohľadňovali pri plánovaní budúcich misií SBOP;

    47.

    		 víta, že PK/VP predložila prvú výročnú správu o SBOP; domnieva sa však, že táto správa by nemala mať len kvantitatívny charakter a popisovať dosiahnuté výsledky pomocou štatistických údajov a podrobných informácií, ale mala by sa v budúcnosti zamerať na hodnotenie politického vplyvu činností SBOP pri zvyšovaní bezpečnosti našich občanov;

    48.

    		 vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby misie a operácie SBOP vo väčšej miere zamerali na priority globálnej stratégie EÚ a na miestne a regionálne podmienky;

    49.

    		 je presvedčený o tom, že je potrebné vo väčšej miere prispievať ku krízovému riadeniu a prevencii a najmä poskytovať pomoc pri obnove a stabilizácii Iraku; víta nedávne rozhodnutie Rady začať novú civilnú misiu SBOP na podporu reformy sektora bezpečnosti v Iraku a očakáva, že EÚ prevezme medzinárodnú iniciatívu v tejto oblasti, vrátane boja proti terorizmu a civilnej obnovy; vyzýva EÚ, aby tentokrát zaistila lepšiu koordináciu medzi zúčastnenými členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi aktérmi;

    50.

    		 víta aktivity v rámci vojenskej operácie Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredomoria (EUNAVFOR MED) a žiada PK/VP a členské štáty, aby posilnili podporu miestnych aktérov v oblasti bezpečnosti na južnom pobreží Stredozemného mora;

    51.

    		 očakáva od PK/VP a Rady, že pri príležitosti obnovenia mandátu pre miestnych bezpečnostných činiteľov na južných hraniciach Líbye dôjde k obnoveniu misie EUBAM Líbya; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby predložili nové návrhy na riešenie bezpečnostných problémov v oblasti Sahelu a prepojili ich s misiou EUBAM Líbya v rámci jej komplexného a integrovaného prístupu a s podporou nemecko-francúzskej iniciatívy; víta rozhodnutie Rady zo 4. augusta 2017 o stabilizačnej činnosti Európskej únie v Mali v regiónoch Mopti a Ségou; v tejto súvislosti vyzýva PK/VP, aby informovala Európsky parlament o tom, aká je vzájomná interakcia medzi týmito opatreniami a misiami a operáciami SBOP v regióne;

    52.

    		 víta skutočnosť, že operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine sa podarilo dosiahnuť vojenský konečný stav; je však znepokojený tým, že politický konečný stav sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť;

    53.

    		 víta nedávne vytvorenie jadra stáleho operačného štábu EÚ (MPCC – útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií), o ktorý Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení z 12. septembra 2013, keďže je predpokladom účinného plánovania, riadenia a kontroly spoločných operácií; vyzýva členské štáty, aby pre tento útvar zabezpečili vhodný personál, a umožnili tak jeho úplné fungovanie a aby ho poverili úlohou plánovať výkonné vojenské operácie SBOP, ako je napríklad EUFOR ALTHEA, a veliť im;

    54.

    		 domnieva sa, že v dôsledku oznámenia Spojeného kráľovstva o jeho vystúpení z Únie treba opätovne preskúmať možnosti velenia EU NAVFOR Somalia/ operácia Atlanta; zdôrazňuje úspech tejto operácie, vďaka ktorej od roku 2014 nedobyli piráti ani jedno plavidlo; víta jej predĺženie do roku 2018;

    55.

    		 konštatuje, že v civilných misiách SBOP je obsadených len 75 % pozícií; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že služobný poriadok EÚ, ktorý by personálu misií zaistil lepšie podmienky a ochranu, sa na osoby, ktoré sú v rámci týchto misií zamestnávané, nevzťahuje, a to aj napriek tomu, že sú financované z rozpočtu Únie; vyjadruje presvedčenie, že táto skutočnosť bráni účinnosti misií; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle obsadenie voľných pozícií v rámci všetkých misií;

    56.

    		 víta prijatie politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy týkajúcej sa SBOP a dôležitú úlohu Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO) ako ústrednej inštitúcie odbornej prípravy, ktorá je súčasťou štruktúr SBOP; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné, personálne a infraštruktúrne zdroje pre EABO;

    57.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že členským štátom sa nedarí pohotovo poskytovať zamestnancov potrebných pre fázy prípravy a zriaďovania civilných misií SBOP; v tejto súvislosti víta spoločný návrh ESVČ a útvarov Komisie rozvíjať viacúrovňový prístup s cieľom urýchliť nasadenie civilných misií SBOP;

    58.

    		 podnecuje ďalšie úsilie na urýchlenie poskytovania finančných prostriedkov na civilné a civilno-vojenské misie a zjednodušenie rozhodovacích postupov a ich vykonávania; v tejto súvislosti zastáva názor, že Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 210 nariadenia o rozpočtových pravidlách zaviesť osobitné pravidlá obstarávania pre opatrenia krízového riadenia v rámci SBOP s cieľom uľahčiť rýchle a pružné vykonávanie operácií;

    59.

    		 víta zriadenie platformy na podporu misií v roku 2016; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou veľkosťou a rozsahom pôsobnosti tejto platformy a opakuje svoju výzvu, aby sa pokročilo v otázke vytvorenia strediska spoločných služieb, ktoré by ako ústredné koordinačné miesto pre všetky služby na podporu misií umožnilo ďalšie zvýšenie účelnosti;

    60.

    		 naliehavo vyzýva ESVČ a Radu, aby zintenzívnili pretrvávajúce úsilie zlepšiť kybernetickú bezpečnosť, najmä pre misie SBOP, okrem iného tým, že budú na úrovni EÚ a členských štátov prijímať opatrenia na zníženie hrozieb voči SBOP, napríklad budovanie odolnosti prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a cvičení a zefektívnenie vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany v EÚ;

    61.

    		 domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe vo forme štátom sponzorovaných kybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality a terorizmu; domnieva sa, že povaha kybernetických útokov je hrozbou, ktorá si vyžaduje reakciu na úrovni EÚ; nabáda členské štáty, aby si v prípade kybernetického útoku namierenému voči ktorémukoľvek z nich poskytovali vzájomnú pomoc;

    62.

    		 vyzýva členské štáty, aby uplatňovali princíp celkového prerozdelenia nákladov na vojenské misie SBOP tým, že postupne rozšíria spoločné financovanie na úplné spoločné financovanie, ktoré povzbudí viac členských štátov, aby prispeli svojimi schopnosťami a silami alebo aspoň finančnými prostriedkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať mechanizmus Athena a pokryť všetky náklady týkajúce sa financovania vojenských operácií SBOP;

    63.

    		 naliehavo vyzýva Radu, aby konala v súlade s článkom 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ a aby bezodkladne prijala rozhodnutie o zriadení počiatočného fondu na naliehavé financovanie úvodných fáz vojenských operácií zameraných na úlohy uvedené v článku 42 ods. 1 a článku 43 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby vyriešila súčasné problémy s financovaním hybridných misií; požaduje, aby bola zabezpečená väčšiu pružnosť finančných pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy a aby sa vykonávali existujúce ustanovenia Lisabonskej zmluvy;

    Spolupráca EÚ – NATO

    64.

    		 domnieva sa, že v súčasnom kontexte je strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO kľúčové pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým čelí Únia a okolité štáty; domnieva sa, že spoločné vyhlásenie EÚ – NATO a následné vykonávacie opatrenia majú potenciál posunúť spoluprácu a doplnkovosť na vyššiu úroveň a vyznačiť novú a podstatnú fázu strategického partnerstva; víta spoločný súbor 42 návrhov zameraných na posilnenie spolupráce a koordinácie medzi týmito dvoma organizáciami, pričom desať z týchto návrhov je zameraných na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám; poznamenáva, že táto spolupráca bude prebiehať v duchu úplnej otvorenosti a transparentnosti a pri plnom rešpektovaní nezávislosti rozhodovania a postupov oboch organizácií, bude založená na zásade inkluzívnosti a reciprocity a nebude ňou dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky žiadneho členského štátu; oceňuje doterajšiu spoluprácu v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám, rozvoja strategickej komunikácie a koordinácie námorných aktivít a spoločných cvičení a vyzdvihuje vynikajúcu spoluprácu a komplementárnosť fungovania operácie EÚ Sophia a operácie NATO Sea Guardian; víta aj uverejnenie prvej správy oboch organizácií o spoločnom vykonávaní v júni 2017 a pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri uskutočňovaní spoločného súboru návrhov, a vyzýva na dosiahnutie ďalšieho pokroku; zdôrazňuje úplné zasadzovanie sa EÚ za transatlantické spoločenstvo spoločných hodnôt a záujmov;

    65.

    		 poznamenáva, že silnejšia EÚ a silnejšie NATO sa navzájom posilňujú; domnieva sa, že členské štáty by sa mali viac usilovať o to, aby konali v rámci európskej obrannej únie a zároveň plnili úlohu autonómnych zabezpečovateľov regionálnej bezpečnosti, prípadne aj doplnkovú úlohu v rámci NATO; konštatuje, že ako sa uvádza v globálnej stratégii Európskej únie, musí EÚ prispievať k: a) reakcii na vonkajšie konflikty a krízy; b) budovaniu spôsobilostí partnerov; a c) ochrane Únie a jej občanov; víta súbor iniciatív, ktoré sa pripravujú s cieľom vykonávať globálnu stratégiu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, rozvíjať pevnejšie vzťahy medzi EÚ a NATO a umožniť členským štátom EÚ zapájať sa do výskumu v oblasti obrany a spoločne rozvíjať obranné spôsobilosti; domnieva sa, že bezpečnosť a obrana Európy bude čoraz viac závisieť od obidvoch organizácií, ktoré konajú v rámci ich oblastí pôsobnosti; žiada o úsilie o zlepšenie spolupráce v boji proti hybridným hrozbám, a to aj prostredníctvom Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám, a v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií;

    66.

    		 zdôrazňuje význam spolupráce a integrácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti nielen medzi členskými štátmi, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v spoločnosti;

    Partnerstvá v rámci SBOP

    67.

    		 zdôrazňuje, že partnerstvá a spolupráca s krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty ako EÚ, prispievajú k účinnosti a vplyvu SBOP; v tejto súvislosti víta príspevky Albánska, Austrálie, Kanady, Čile, Kolumbie, Gruzínska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Moldavska, Čiernej Hory, Nového Zélandu, Nórska, Srbska, Švajčiarska, Turecka, Ukrajiny a Spojených štátov;

    68.

    		 víta podpísanie dohody o nadobudnutí a vzájomnom poskytovaní služieb (ACSA) medzi EÚ a USA zo 7. decembra 2016; vyzýva PK/VP, aby informovala Európsky parlament o tom, ako táto dohoda zlepšila podmienky a ochranu pracovníkov pôsobiacich v misiách SBOP;

    69.

    		 vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zriadili funkcie vojenských atašé EÚ v delegáciách EÚ, ktorí by prispievali k plneniu strategických cieľov Únie;

    70.

    		 víta návrh Komisie na preskúmanie nástroja na podporu stability a mieru (IcSP) s cieľom podporiť činnosti vykonávané v rámci iniciatívy budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktoré EÚ umožnia financovať budovanie kapacít a odolnosť partnerských krajín a prispieť k posilneniu ich schopností; nabáda ESVČ a Komisiu, aby bezodkladne zrealizovali iniciatívu CBSD, zlepšili účinnosť a udržateľnosť misií SBOP a zabezpečili pružnejší a integrovanejší prístup EÚ, ktorý využíva civilno-vojenské synergie;

    o

    o o

    71.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a vládam a národným parlamentom členských štátov.

    (1)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

    (2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0344.

    (3)  Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 144.

    (4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.

    (5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0440.

    (6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0092.

    (7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0302.

    Top