—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 8, 10, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 23 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (3) (smernica o materskej dovolenke),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady predložený Komisiou 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (4),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o materskej dovolenke, ktorý Komisia predložila 3. októbra 2008 (COM(2008)0637),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a o zavedení opatrení zameraných na podporu pracovníkov pri zlaďovaní pracovného a rodinného života (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (6),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012, o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. novembra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (16),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade zo 14. februára 2017 o prioritách EÚ pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach (19),

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch“,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020 prijatý v záveroch Rady zo 7. marca 2011 (20),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 o posilnení zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien prostredníctvom transparentnosti (2014/124/EÚ) (21),

—

so zreteľom na iniciatívu Komisie z decembra 2015 s názvom Plán: nový začiatok na riešenie výziev spojených s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, ktorým čelia pracujúce rodiny, ako aj na verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami,

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, prvý svetový súbor usmernení v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré jednohlasne schválili všetky členské štáty OSN na zasadnutí Rady pre ľudské práva 16. júna 2011; so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 o podnikovej sociálnej zodpovednosti (COM(2011)0681), v ktorom nabáda členské štáty EÚ, aby prispôsobili hlavné zásady OSN svojmu vnútroštátnemu kontextu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 na tému Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

—

so zreteľom na stratégiu Skupiny Európskej investičnej banky v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278), najmä na jeho kapitolu 3.1. o zvyšovaní účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov,

—

so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii, a najmä na jej kapitolu 1 zvyšovaní účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov a kapitolu 2 o znižovaní rodových rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch,

—

so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia“ (2016)“, „Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: výzvy a riešenia (2016), Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe (2014) a Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: ročný prieskum EurWORK (2014 a 2015) a na Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

—

so zreteľom na dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní z roku 1951, dohovor MOP o čiastočnom pracovnom čase z roku 1994, dohovor MOP o práci doma z roku 1996, dohovor MOP o ochrane materstva z roku 2000 a dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011,

—

so zreteľom na dohodnuté závery z 24. marca 2017 zo 61. zasadnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre postavenie žien (CSW) s názvom Posilnenie ekonomického postavenia žien v meniacom sa svete práce,

—

so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni generálneho tajomníka OSN o posilnení ekonomického postavenia žien zo septembra 2016 s názvom Nezabudnúť na nikoho: výzva na prijatie opatrení v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

—

so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0271/2017),

A.

keďže EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach;

B.

keďže rovnocenná účasť žien na trhu práce a pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach sú jednak predpokladmi posilnenia postavenia žien, a jednak jeho následkami;

C.

keďže v celej Európskej únii sú ženy stále výrazne nedostatočne zastúpené na pracovnom trhu a riadiacich miestach, pričom celková miera zamestnanosti žien je stále takmer o 12 % nižšia ako v prípade mužov;

D.

keďže medzi hlavné prekážky posilnenia hospodárskeho postavenia žien patria nepriaznivé sociálne normy, diskriminačné zákony alebo nedostatok právnej ochrany, nerovnaké rozdelenie neplatenej domácej práce a starostlivosti medzi mužmi a ženami a nedostatočný prístup k finančným, digitálnym a hmotným statkom; keďže tieto prekážky sa môžu ďalej zväčšiť prelínajúcou sa diskrimináciou (22), ako je diskriminácia na základe rasy a etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravia, rodovej identity, sexuálnej orientácie a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

E.

keďže štrukturálne prekážky brániace posilneniu ekonomického postavenia žien sú výsledkom viacnásobných a prelínajúcich sa foriem nerovností, stereotypov a diskriminácie v súkromnej a verejnej sfére;

F.

keďže posilnenie ekonomického postavenia žien je „správne a zároveň prezieravé“, predovšetkým preto, že ide o základný rozmer rodovej rovnosti, a teda súčasť ľudských práv, a po druhé preto, lebo vyššia účasť žien na trhu práce prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju na všetkých úrovniach spoločnosti; keďže podniky, ktoré si vážia ženy a umožňujú im plne sa podieľať na trhu práce a na rozhodovaní, lepšie prosperujú a pomáhajú zvyšovať produktivitu a hospodársky rast; keďže dôkazy Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) dokazujú, že zlepšením rodovej rovnosti by sa do roku 2050 vytvorilo 10,5 milióna nových pracovných miest v EÚ, že miera zamestnanosti v EÚ by mohla dosiahnuť takmer 80 %, HDP EÚ na obyvateľa by sa mohol zvýšiť od 6,1 % do 9,6 % a že do roku 2050 by sa rast v členských štátoch posilnil od 15 % do 45 %;

G.

keďže v stratégii Európa 2020 si v rámci cieľov EÚ stanovuje dosiahnutie 75 % zamestnanosti mužov a žien do roku 2020, a najmä preklenutie rodových rozdielov v zamestnanosti; keďže uľahčenie účasti žien na trhu práce si bude vyžadovať koordinované úsilie;

H.

keďže koncom roka 2015 Komisia uverejnila akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020, v ktorom sú hospodárske práva a posilnenie ekonomického postavenia žien jednou zo štyroch tzv. ústredných oblastí činnosti;

I.

keďže „zmenšenie rozdielov v odmeňovaní, príjmoch a dôchodkoch žien a mužov a boj proti chudobe žien“ je jednou z prioritných oblastí, ktoré si Komisia stanovila vo svojom dokumente s názvom Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019;

J.

keďže vo všetkých 17 cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja (SDG) sú stanovené ciele na posilnenie ekonomického postavenia žien;

K.

keďže správna rovnováha medzi pracovným a súkromným životom má pozitívny vplyv na zameriavanie sa na model založený „na rovnakých príjmoch/rovnakej zodpovednosti za starostlivosť“ pre mužov a ženy, ako aj na aspekty týkajúce sa zdravia a prispieva k hospodárskemu rastu, zlepšeniu konkurencieschopnosti, celkovej účasti na trhu práce, rodovej rovnosti, zníženiu rizika chudoby a medzigeneračnej solidarite a pomáha aj pri riešení problémov starnúcej spoločnosti;

L.

keďže 31,5 % pracujúcich žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní s 8,2 % pracujúcich mužov a keďže na plný úväzok pracuje len o niečo viac ako 50 % žien v porovnaní so 71,2 % mužov, čo znamená rozdiel v zamestnanosti na plný úväzok 25,5 %; keďže povinnosti spojené so starostlivosťou sú dôvodom pre neaktivitu takmer u 20 % ekonomicky neaktívnych žien, kým v prípade ekonomicky neaktívnych mužov sú to len 2 %; keďže vzhľadom na povinnosti spojené so starostlivosťou a ťažkosti vyplývajúce zo spájania pracovného a súkromného života je u žien oveľa pravdepodobnejšia práca na čiastočný úväzok alebo ekonomická neaktivita než u mužov, čo má negatívny vplyv na ich platy a príjmy súvisiace s dôchodkom;

M.

keďže väčšinu príjemcov starostlivosti zvyčajne tvoria deti, starší a zdravotne postihnutí rodinní príslušníci neplatených poskytovateľov starostlivosti;

N.

keďže ženy vykonávajú aspoň dva a pol násobok neplatených prác v domácnosti a opatrovníctve v porovnaní s mužmi;

O.

keďže materstvo by sa nemalo vnímať ako prekážka pre profesijného rozvoja žien, a teda ich emancipácie;

P.

keďže ženy a muži majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti (s výnimkou zotavenia sa po pôrode), pričom bremeno výchovy detí by sa malo niesť spoločne, a teda by nemalo spočívať výlučne na matkách;

Q.

keďže v roku 2015 bola priemerná zamestnanosť žien s jedným dieťaťom do šesť rokov takmer o 9 % nižšia ako v prípade žien bez malých detí a keďže v niektorých krajinách tento rozdiel presahoval 30 %;

R.

keďže materstvo a rodičovstvo nie sú prijateľným dôvodom pre diskrimináciu žien v súvislosti s prístupom na trh práce a zotrvaním na ňom;

S.

keďže by sa mal vytvoriť verejne prístupný rámec sledovania miezd vrátane zberu údajov s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov tým, že by sa vyvíjal tlak na súkromný aj verejný sektor, aby posúdili svoju platobnú štruktúra a vyrovnávali zistené rodové rozdiely, čím by mohla vzniknúť tzv. kultúra informovanosti, na základe ktorej sú mzdové rozdiely v určitom sektore alebo podniku sociálne neprijateľné;

T.

keďže sa zistilo, že kvóty dokážu zlepšovať výkonnosť súkromných spoločností a podporiť širší hospodársky rast, a okrem toho zlepšujú využívanie zdrojov talentov z radov pracovnej sily;

U.

keďže rodová rovnosť a rozmanitosť zastúpenia pracovníkov v predstavenstvách spoločností sú základnou demokratickou zásadou s priaznivým hospodárskym vplyvom, akým je napr. inkluzívne strategické rozhodovanie a zmierňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

V.

keďže zo štúdií OECD vyplýva, že spoločnosti, ktoré majú v predstavenstve viac žien, sú ziskovejšie v porovnaní s podnikmi, ktoré majú v predstavenstve len mužov;

W.

keďže sektory alebo úlohy, v ktorých majú prevahu ženy, sa zvyčajne vo všeobecnosti vyznačujú nižšími mzdami v porovnaní s odvetviami alebo úlohami, v ktorých dominujú muži, čo vytvára rodové rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ktoré v súčasnosti dosahujú 16 %, resp. 40 %;

X.

keďže MOP vytvorila rámec, v ktorom sa pracovné miesta posudzujú na základe týchto štyroch faktorov: kvalifikácie, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky, a sú posudzované podľa ich významu pre danú spoločnosť alebo organizáciu;

Y.

keďže sociálni partneri majú potenciál na posilnenie ekonomického postavenia žien prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a podpory rovnosti v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, investovaním do rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podporou kariérneho rozvoja žien v podnikoch a poskytovaním informácií a vzdelávania v oblasti práv zamestnancov;

Z.

keďže dôkazy potvrdzujú, že mzdové rozdiely sú menšie tam, kde je postavenie odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní silné (23);

AA.

keďže podľa údajov Eurostatu 24,4 % žien v EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom osamelé matky, ženy nad 55 rokov a ženy so zdravotným postihnutím sú vystavené mimoriadnemu riziku nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce;

AB.

keďže uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) je predpokladom pre posilnenie postavenia žien, a tým aj rodovej rovnosti; keďže násilie založené na rodovej príslušnosti je neprijateľnou formou diskriminácie a porušovania základných práv, pričom ovplyvňuje nielen zdravie a blaho žien, ale aj ich prístup k zamestnaniu a finančnú nezávislosť; keďže násilie voči ženám je jednou z hlavných prekážok brániacich rodovej rovnosti, pričom vzdelávanie má potenciál znížiť riziko násilia založeného na rodovej príslušnosti; keďže následné zlepšenie sociálneho a ekonomického postavenia môže pomôcť ženám vyhýbať sa násilným situáciám; keďže násilie a obťažovanie na pracovisku vrátane sexizmu a sexuálneho obťažovania má závažné negatívne dôsledky pre všetkých dotknutých pracovníkov, ich spolupracovníkov a ich rodiny, ako aj organizácie, v ktorých pracujú, a spoločnosť ako celok a môže byť čiastočne zodpovedné za odchod žien z pracovného trhu;

AC.

keďže ekonomické násilie je formou násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktoré sa vyskytuje v každodennom živote žien a bráni im napĺňať svoje právo na slobodu, prehlbuje rodové rozdiely a vo veľkej miere vedie k podceňovaniu úlohy žien v spoločnosti;

AD.

keďže v mnohých štúdiách sa jasne preukázalo, že škrty vo verejnom sektore majú veľmi nepriaznivý vplyv na ženy, posilnenie ich ekonomického postavenia a rodovú rovnosť;

AE.

keďže vzdelanie, kvalifikácie a osvojovanie si zručností majú zásadný význam pre posilnenie sociálneho, kultúrneho a ekonomického postavenia žien a príležitosti v oblasti vzdelávania sa považujú za základný prvok boja proti nerovnostiam, ako je nedostatočné zastúpenie na rozhodovacích a manažérskych pozíciách v oblastiach techniky a vedy, a tým zlepšenia ekonomického postavenia žien a dievčat;

AF.

keďže digitalizácia má priaznivý vplyv, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných príležitostí a konštruktívny prechod na pružnejšie spôsoby práce, a to najmä pre ženy, ktoré vstupujú alebo sa vracajú na trh práce, a tiež pokiaľ ide o dosiahnutie lepšej vyváženosti medzi deľbou starostlivosti a pracovným životom žien aj mužov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.