Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0281

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o premlčacích lehotách pri dopravných nehodách (2015/2087(INL))

    Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, p. 30–38 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    19.9.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 334/30

    P8_TA(2017)0281

    Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o premlčacích lehotách pri dopravných nehodách (2015/2087(INL))

    (2018/C 334/04)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    —

    so zreteľom na článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    —

    so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

    —

    so zreteľom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a príslušnú judikatúru,

    —

    so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o zásadách vnútroštátnej procesnej autonómie a účinnej súdnej ochrany (1),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (2) („nariadenie Rím II“),

    —

    so zreteľom na Haagsky dohovor zo 4. mája 1971 o práve použiteľnom na dopravné nehody,

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (3) („smernica o poistení motorových vozidiel“),

    —

    so zreteľom na Európsky dohovor o počítaní lehôt (4),

    —

    so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty oddelenia posudzovania európskej pridanej hodnoty výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách, ktorá je sprievodným dokumentom legislatívnej iniciatívnej správy Európskeho parlamentu (5),

    —

    so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Cezhraničné dopravné nehody v EÚ – možný vplyv autonómnych vozidiel (6),

    —

    so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Odškodnenie obetí cezhraničných dopravných nehôd v EÚ: porovnania vnútroštátnych postupov, analýza problémov a hodnotenie možností na zlepšenie postavenia cezhraničných obetí (7),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (8),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 obsahujúce odporúčania pre Komisiu týkajúce sa premlčacej doby pre cezhraničné nároky na náhradu škody v prípadoch ujmy na zdraví a smrteľných úrazov (9),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2003 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (10),

    —

    so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0206/2017),

    A.

    keďže v Únii sa pravidlá premlčania pre občianskoprávne nároky medzi členskými štátmi značne líšia, takže neexistujú dva členské štáty, ktoré by uplatňovali rovnaké základné pravidlá premlčania; keďže príslušné premlčanie sa určuje tiež na základe rôznych faktorov vrátane toho, či prebieha súvisiace trestné konanie a či sa nárok považuje za vyplývajúci z porušenia právnych predpisov alebo zo zmluvy;

    B.

    keďže vnútroštátne systémy premlčania sú teda veľmi komplexné a často môže byť náročné pochopiť, ktorá premlčacia doba sa všeobecne uplatňuje, kedy a ako premlčacia doba začína plynúť a ako sa pozastaví, preruší alebo predĺži;

    C.

    keďže neznalosť cudzích právnych predpisov v oblasti premlčania môže viesť k strate práva na uplatnenie inak platného nároku alebo k prekážkam, ktoré bránia obetiam v prístupe k spravodlivosti, vo forme ďalších nákladov a oneskorení;

    D.

    keďže v súčasnosti sú dostupné len obmedzené štatistické údaje o zamietnutí nároku na náhradu škody pri cezhraničných dopravných nehodách z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty;

    E.

    keďže v oblasti cezhraničných dopravných nehôd je jediný žalobný dôvod harmonizovaný na úrovni Únie dôvod stanovený v článku 18 smernice o poistení motorových vozidiel, ktorý obetiam umožňuje žiadať náhradu škody vo svojej krajine pobytu prostredníctvom nároku na náhradu vzneseného priamo voči príslušnej poisťovni alebo príslušnému orgánu pre náhradu škody v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (11);

    F.

    keďže premlčacie doby sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou systémov členských štátov v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú prípadov dopravných nehôd, lebo krátka premlčacia doba môže vyvážiť prísne pravidlo o zodpovednosti alebo štedré priznávanie náhrad za spôsobenú škodu;

    G.

    keďže premlčacie doby pre nároky sú veľmi dôležité na zabezpečenie právnej istoty a definitívnosti sporov; keďže právo odporcu na právnu istotu a definitívnosť sporov by však malo byť vyvážené základnými právami žiadateľa na prístup k spravodlivosti a účinnému prostriedku nápravy, pričom zbytočne krátke premlčacie doby by mohli brániť účinnému prístupu k spravodlivosti v Únii;

    H.

    keďže so zreteľom na súčasné odlišnosti týkajúce sa premlčacích lehôt a typy problémov, ktoré sú priamo spojené s rôznorodými vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa cezhraničných ujm na zdraví a škôd na majetku, je určitá úroveň harmonizácie jediný spôsob, ako zabezpečiť primeranú úroveň istoty, predvídateľnosti a jednoduchosti pri uplatňovaní pravidiel členských štátov týkajúcich sa premlčania v prípadoch cezhraničných dopravných nehôd;

    I.

    keďže takáto legislatívna iniciatíva by sa mala usilovať o vyváženú spravodlivosť medzi účastníkmi, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa pravidiel premlčania a uľahčenie počítania a pozastavenia plynutia doby; keďže sa preto týmto predstavuje cielený prístup, v ktorom sa zohľadňuje rastúci objem cezhraničnej dopravy v rámci Únie bez toho, aby sa prepracoval celý právny rámec členských štátov;

    1.

    		 uznáva, že situácia obetí dopravných nehôd sa v posledných pár desaťročiach značne zlepšila, a to aj na úrovni jurisdikcie v medzinárodnom práve súkromnom, tým, že obete v cudzine môžu využiť konanie v členskom štáte svojho pobytu pre akýkoľvek priamy nárok uplatnený voči poisťovni poskytujúcej poistenie zodpovednosti vozidla alebo voči orgánu pre náhradu škody;

    2.

    		 poznamenáva však, že v Únii stále existujú dva paralelné režimy upravujúce rozhodujúce právo v prípadoch dopravných nehôd v závislosti od krajiny, kde bol uplatnený nárok, a to buď Haagsky dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody z roku 1971, alebo nariadenie Rím II, čo v kombinácii s voľbou možností súdov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (12) vytvára právnu neistotu a zložitosť, ako aj možné príležitosti na taktizovanie pri výbere súdu;

    3.

    		 opakuje, že pri cezhraničnom spore je dĺžka vyšetrovania a rokovania často omnoho dlhšia ako v prípade domácich sporov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto problémy môžu byť ešte horšie, keď zohrávajú úlohu nové technológie, ako napríklad v prípade autonómnych vozidiel;

    4.

    		 v tejto súvislosti pripomína, že téma pravidiel premlčania by sa mala chápať ako súčasť opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach v zmysle článku 67 ods. 4 a článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

    5.

    		 konštatuje, že v záujme zabezpečenia dostupnosti účinných právnych prostriedkov na ochranu obetí cezhraničných cestných dopravných nehôd a zaručenia právnej istoty je rozhodujúce, aby existovali spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby v cezhraničných sporoch;

    6.

    		 zdôrazňuje, že neprimerane krátke premlčacie doby vo vnútroštátnych právnych systémoch predstavujú prekážky prístupu k spravodlivosti v členských štátoch, čo môže byť v rozpore s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP;

    7.

    		 zdôrazňuje, že výrazný rozdiel v pravidlách členských štátov, pokiaľ ide o premlčacie doby pre cezhraničné cestné dopravné nehody, stavia obete pred ďalšie prekážky pri uplatňovaní nároku na náhradu za ujmu na zdraví alebo škodu na majetku utrpenú v inom ako domovskom členskom štáte;

    8.

    		 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť a nepretržitú aktualizáciu všeobecných informácií o pravidlách premlčania členských štátov týkajúcich sa nárokov na náhradu škôd vzniknutých pri cezhraničných dopravných nehodách na portáli elektronickej justície;

    9.

    		 vyzýva tiež Komisiu, aby vykonala štúdiu o ochrane, ktorú členské štáty poskytujú maloletým osobám a osobám so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o plynutie času na účely premlčania, a o potrebe stanovenia minimálnych pravidiel na úrovni Únie na zabezpečenie toho, aby tieto osoby nestratili svoje právo na požadovanie náhrady pri účasti na cezhraničnej dopravnej nehode a aby sa im zaručil účinný prístup k spravodlivosti v Únii;

    10.

    		 žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ predložila návrh aktu o premlčacích dobách v súvislosti s ujmou na zdraví a so škodou na majetku pri cezhraničných dopravných nehodách podľa odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu;

    11.

    		 domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

    12.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

    (1)  Pozri tiež: rozsudok z 18. septembra 2003, Peter Pflücke/Bundesanstalt für Arbeit, C-125/01, ECLI:EU:C:2003:477, rozsudok z 25. júla 1991, Theresa Emmott/Minister for Social Welfare a Attorney General, C-208/90, ECLI:EU:C:1991:333 a rozsudok z 13. júla 2006, Vincenzo Manfredi a iní/Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA a iní, spojené veci C-295/04 až C-298/04, ECLI:EU:C:2006:461.

    (2)  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

    (3)  Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.

    (4)  CETS 076.

    (5)  PE 581.386, júl 2016.

    (6)  PE 571.362, jún 2016.

    (7)  Dostupné online na adrese: http://ec.europa.eu/civiljustice/news/docs/study_compensation_road_victims_en.pdf (30. novembra 2008).

    (8)  Ú. v. EÚ C 121, 19.4.2011, s. 41.

    (9)  Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 99.

    (10)  Prijaté texty, P5_TA(2003)0446.

    (11)  Pozri tiež: rozsudok z 13. decembra 2007, FBTO Schadeverzekeringen NV/Jack Odenbreit, C-463/06, ECLI:EU:C:2007:792.

    (12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

    PRÍLOHA K UZNESENIU

    ODPORÚČANIA NA VYPRACOVANIE SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O SPOLOČNÝCH PREMLČACÍCH DOBÁCH PRI CEZHRANIČNÝCH DOPRAVNÝCH NEHODÁCH

    A.   ZÁSADY A CIELE VYŽIADANEHO NÁVRHU

    1.

    		 V Únii je presadzovanie práva na súdoch do veľkej miery záležitosťou vnútroštátnych procesných pravidiel a praxe. Vnútroštátne súdy sú tiež súdy Únie. Pri konaniach na týchto súdoch je teda v ich zodpovednosti zabezpečiť spravodlivosť, nestrannosť a efektívnosť, ako aj účinné uplatňovanie práva Únie, a zaručiť ochranu práv európskych občanov v celej Únii.

    2.

    		 Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Podľa záverov predsedníctva Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, a najmä ich bodu 38, by sa mala vypracovať nová procesná legislatíva pre cezhraničné prípady, najmä pokiaľ ide o prvky, ktoré podporujú hladkú justičnú spoluprácu a lepší prístup k právu, napr. predbežné opatrenia, dokazovanie, platobné rozkazy a lehoty.

    3.

    		 Spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby uplatniteľné v cezhraničných sporoch týkajúcich sa ujmy na zdraví a škôd na majetku vyplývajúcich z dopravných nehôd sa považujú za potrebné na zníženie prekážok pre žiadateľov pri presadzovaní ich práv v iných členských štátoch než v členskom štáte ich pobytu.

    4.

    		 Spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby by viedli k väčšej istote a predvídateľnosti, obmedzeniu rizík nedostatočnej náhrady obetí cezhraničných dopravných nehôd.

    5.

    		 Cieľom navrhovanej smernice je teda zriadenie osobitného systému premlčania pre cezhraničné veci, ktorý by zabezpečil účinný prístup k spravodlivosti a uľahčil riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu občanov na území členských štátov.

    6.

    		 Navrhovanou smernicou sa nemajú nahradiť celé vnútroštátne režimy občianskoprávnej zodpovednosti, ale pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych špecifík je jej cieľom zriadenie spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa premlčacích dôb pre nároky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/103/ES a ktoré majú cezhraničný charakter.

    7.

    		 Tento návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne s cieľom vytvoriť minimálne pravidlá pre premlčacie doby, a návrh neprekračuje rámec absolútne nevyhnutný na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a právnej istoty v Únii.

    B.   TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady o spoločných premlčacích dobách pri cezhraničných dopravných nehodách

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2,

    so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu adresovanú Európskej komisii,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

    keďže:

    (1)

    Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu.

    (2)

    Podľa článku 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú uvedené opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané okrem iného na účinný prístup k spravodlivosti a odstránenie prekážok dobrého fungovania občianskoprávnych konaní, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti pravidiel o občianskoprávnych konaniach uplatniteľných v členských štátoch.

    (3)

    Podľa oznámenia Komisie z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu z roku 2010 (1), ak občania cestujú autom do iného členského štátu a stane sa im nehoda, potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o premlčacie doby poistných nárokov. Na tento účel bolo oznámené nové nariadenie o premlčacích dobách v prípadoch cezhraničných nehôd v cestnej doprave, ktoré sa malo prijať v roku 2011.

    (4)

    Pravidlá premlčania značne ovplyvňujú nielen právo poškodených strán na prístup k spravodlivosti, ale aj ich hmotné práva, lebo bez riadnej a primeranej ochrany práva nemôže existovať účinné právo. Cieľom tejto smernice je presadiť uplatňovanie spoločných premlčacích dôb v prípadoch cezhraničných dopravných nehôd na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti v Únii. Všeobecne uznávané právo prístupu k spravodlivosti znovu potvrdzuje aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

    (5)

    Požiadavka právnej istoty a potreba nastolenia spravodlivosti v jednotlivých prípadoch sú základnými prvkami každého priestoru spravodlivosti. Spoločné premlčacie doby, ktorými sa zvýši právna istota, zabezpečí sa ukončenie sporov a podporí sa účinný režim presadzovania, sú preto potrebné na zaručenie uplatňovania uvedenej zásady.

    (6)

    Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na nároky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (2) a ktoré sú cezhraničnej povahy.

    (7)

    Členským štátom by nemalo nič brániť v uplatňovaní ustanovení tejto smernice v náležitých prípadoch aj na čisto vnútroštátne prípady dopravných nehôd.

    (8)

    Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Opatrenia uvedené v tejto smernici by sa mali riešiť v súlade s uvedeným dohovorom, a najmä s právami na spravodlivé súdne konanie a účinný prostriedok nápravy.

    (9)

    Zásada lex loci damni predstavuje všeobecné pravidlo stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (3), pokiaľ ide o rozhodné právo pre prípady ujmy na zdraví alebo škody na majetku, ktoré by sa teda mali určovať na základe toho, kde ujma či škoda nastane bez ohľadu na krajinu alebo krajiny, v ktorých by mohli nastať nepriame dôsledky. Podľa článku 15 písm. h) uvedeného nariadenia rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky upravuje najmä spôsob, ktorým môže záväzok zaniknúť, a pravidlá preklúzie a premlčania vrátane noriem týkajúcich sa začiatku plynutia prekluzívnych alebo premlčacích dôb a prerušenia alebo zastavenia ich plynutia.

    (10)

    V oblasti dopravných nehôd môže byť pre obeť v cudzine ťažké získať od cudzej jurisdikcie v pomerne krátkom čase základné informácie o nehode, ako sú napríklad totožnosť odporcu a možné súvisiace záväzky. Veľmi dlho môže trvať aj určovanie toho, ktorý likvidačný zástupca alebo ktorá poisťovňa sa má vecou zaoberať, zhromažďovanie dôkazov o nehode a zabezpečenie prekladu potrebných dokumentov.

    (11)

    V prípadoch cezhraničných dopravných nehôd je pomerne bežné, že žiadateľ sa veľmi priblíži uplynutiu lehoty predtým, ako sa môže začať rokovanie s odporcom. Najčastejšie ide o prípady, keď je celková premlčacia doba mimoriadne krátka alebo keď nie je úplne jasné, kedy sa premlčacia doba pozastavuje alebo prerušuje. Zhromažďovanie informácií o nehode, ktorá sa stala v inej krajine než v krajine pobytu žiadateľa, môže trvať značne dlho. Preto by plynutie všeobecnej doby stanovenej v tejto smernici malo byť pozastavené hneď, ako sa predloží nárok poisťovni alebo orgánu pre náhradu, aby žiadateľ mohol rokovať o vysporiadaní nároku.

    (12)

    Touto smernicou by sa mali stanoviť minimálne pravidlá. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku pre účinný prístup k spravodlivosti, ktorý majú takéto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany vyplývajúca z charty, ako ju vykladá Súdny dvor, a prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie by preto nemali byť ohrozené.

    (13)

    Touto smernicou by nemali byť dotknuté nariadenie (ES) č. 864/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (4).

    (14)

    Táto smernica si kladie za cieľ presadzovanie základných práv a zohľadňuje zásady a hodnoty uznané najmä v charte a zároveň sa usiluje dosiahnuť cieľ Únie, ktorým je zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

    (15)

    Keďže ciele tejto smernice, a to zriadenie spoločných minimálnych noriem pre premlčacie doby pri cezhraničných dopravných nehodách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

    (16)

    V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice]/[bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijatí tejto smernice a nebudú ňou viazané ani nebudú podliehať jej uplatňovaniu].

    (17)

    V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

    PRIJALI TÚTO SMERNICU:

    KAPITOLA I

    PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

    Článok 1

    Predmet úpravy

    Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálne normy týkajúce sa celkovej dĺžky, začiatku, pozastavenia a počítania premlčacích dôb pre nároky na náhradu ujmy na zdraví a škody na majetku a vymáhateľné na základe smernice 2009/103/ES v prípade cezhraničných dopravných nehôd.

    Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    Táto smernica sa uplatňuje na nároky na náhradu v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou v dôsledku nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením voči:

    a)

    poisťovni poskytujúcej krytie osobe zodpovednej v rámci občianskoprávnej zodpovednosti na základe článku 18 smernice 2009/103/ES, alebo

    b)

    orgánu pre náhradu stanovenému v článkoch 24 a 25 smernice 2009/103/ES.

    Článok 3

    Cezhraničná dopravná nehoda

    1.   Na účely tejto smernice je cezhraničná dopravná nehoda každá nehoda spôsobená prevádzkou vozidiel poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte, ktorá sa stala v členskom štáte inom, ako je členský štát obvyklého pobytu obete, alebo v tretích krajinách, ktorých národné kancelárie poisťovateľov vymedzené v článku 6 smernice 2009/103/ES sa pridali k systému zelenej karty.

    2.   V tejto smernici je „členský štát“ ktorýkoľvek členský štát s výnimkou [Spojeného kráľovstva, Írska a] Dánska.

    KAPITOLA II

    MINIMÁLNE NORMY PRE PREMLČACIE DOBY

    Článok 4

    Premlčacia doba

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na úkony týkajúce sa náhrady za ujmy na zdraví a škody na majetku vyplývajúce z cezhraničnej dopravnej nehody, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2, uplatňovala premlčacia doba v trvaní najmenej štyroch rokov. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď žiadateľ zistil alebo mal primerané dôvody zistiť rozsah ujmy, straty alebo škody, jej príčinu a totožnosť zodpovednej osoby a poisťovňu kryjúcu túto osobu voči zodpovednosti za škodu alebo likvidačného zástupcu alebo orgán pre náhradu zodpovedný za poskytnutie náhrady a voči ktorým sa má uplatniť nárok.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď je v príslušnom právnom predpise týkajúcom sa nároku stanovená premlčacia doba dlhšia ako štyri roky, platila táto dlhšia premlčacia doba.

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby Komisii poskytli aktuálne informácie o vnútroštátnych pravidlách premlčania pre škody spôsobené dopravnými nehodami.

    Článok 5

    Pozastavenie premlčania

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčanie stanovené v článku 4 tejto smernice bolo pozastavené počas obdobia od predloženia nároku žiadateľa:

    a)

    poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačnému zástupcovi stanovenému v článkoch 21 a 22 smernice 2009/103/ES alebo

    b)

    orgánu pre náhradu škody stanovenému v článkoch 24 a 25 smernice 2009/103/ES

    do zamietnutia nároku odporcom.

    2.   Keď je zvyšná časť premlčacej doby po skončení pozastavenia kratšia ako šesť mesiacov, členský štát zabezpečí, aby žiadateľovi bola poskytnutá minimálna doba ďalších šiestich mesiacov na začatie súdneho konania.

    Článok 6

    Automatické predĺženie doby

    Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že doba uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň štátneho sviatku, bola táto doba predĺžená do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa.

    Článok 7

    Počítanie dôb

    Členské štáty zabezpečia, aby sa každá doba stanovená touto smernicou počítala takto:

    a)

    plynutie doby sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k rozhodujúcej udalosti;

    b)

    keď je doba vyjadrená ako jeden rok alebo určitý počet rokov, uplynie v príslušný nasledujúci rok v mesiaci, ktorý má rovnaký názov, a v deň, ktorý má rovnaké číslo ako mesiac a deň, keď došlo k rozhodujúcej udalosti. Ak príslušný nasledujúci mesiac nemá žiadny deň s rovnakým číslom, doba uplynie v posledný deň daného mesiaca;

    c)

    doby sa nepozastavujú počas súdnych prázdnin.

    Článok 8

    Vysporiadanie nárokov

    Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď obete môžu uplatniť postup uvedený v článku 22 smernice 2009/103/ES na vysporiadanie nárokov vyplývajúcich z nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením, táto skutočnosť neviedla k tomu, že obetiam sa počas postupu na vysporiadanie svojho nároku zabráni v začatí súdneho či rozhodcovského konania v súvislosti s týmito nárokmi do uplynutia premlčacej doby na základe tejto smernice.

    KAPITOLA III

    ĎALŠIE USTANOVENIA

    Článok 9

    Všeobecné informácie o pravidlách premlčania

    Komisia poskytne akýmikoľvek vhodnými prostriedkami a vo všetkých jazykoch Únie verejný a ľahký prístup k všeobecným informáciám o vnútroštátnych pravidlách premlčania nárokov na náhradu škôd spôsobených dopravnými nehodami oznámených členskými štátmi podľa článku 4 ods. 3 tejto smernice.

    Článok 10

    Vzťah k vnútroštátnemu právu

    Touto smernicou sa členským štátom nebráni rozšíriť práva v nej stanovené s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany.

    Článok 11

    Vzťah k iným ustanoveniam práva Únie

    Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 864/2007 a nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

    KAPITOLA IV

    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 12

    Transpozícia

    1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [jeden rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

    2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

    3.   Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    Článok 13

    Preskúmanie

    Komisia najneskôr 31. decembra 2025 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Komisia by v tejto súvislosti mala hodnotiť najmä vplyv tejto smernice na prístup k spravodlivosti, právnu istotu a voľný pohyb osôb. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy na úpravu a posilnenie tejto smernice.

    Článok 14

    Nadobudnutie účinnosti

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 15

    Adresáti

    Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

    V Bruseli [dátum]

    Za Európsky parlament

    predseda

    Za Radu

    predseda

    (1)  COM(2010)0171.

    (2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11).

    (3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

    Top