Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Stratégia LeaderSHIP 2020 ako vízia pre odvetvie námorných technológií – smerom k inovatívnemu, udržateľnému a konkurencieschopnému námornému odvetviu v roku 2020

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 262/02)

Spravodajca:	Marian KRZAKLEWSKI
Pomocný spravodajca:	Patrizio PESCI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	1.6.2017
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	4.4.2018
Prijaté v pléne	19.4.2018
Plenárne zasadnutie č.	534
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	197/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV odporúča, aby všetky útvary Komisie zintenzívnili svoje úsilie s cieľom prevziať zodpovednosť za dokončenie stratégie LeaderSHIP 2020 (LS 2020) a vypracovanie a realizáciu novej stratégie pre dané odvetvie – LeaderSHIP 2030, pričom by mali spolupracovať so zainteresovanými stranami.

1.2.

Keďže stratégia bola prijatá v roku 2013, závery a odporúčania uvedené v dokumente LeaderSHIP 2020 boli ovplyvnené dôsledkami hospodárskej krízy z roku 2008. V uplynulých rokoch však došlo k mnohým zmenám a objavili sa závažné problémy, ako aj nové možnosti pre námorné odvetvie v Európe. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby vo väčšej miere pomáhala námornému odvetviu pri riešení výziev a využívaní príležitostí.

1.3.

Pri oznámení stratégie LS 2020 sa Komisia a zainteresované strany dohodli na 19 odporúčaniach, ktorých uplatňovanie malo viesť k realizácii stratégie. Počas vypočutia zainteresované strany z odvetvia vyhodnotili stav uplatňovania týchto odporúčaní, a to formou prieskumu, ktorého výsledky sú uvedené v časti 3.

1.3.1

EHSV konštatuje, že štyri roky po oznámení stratégie je uplatňovanie jednotlivých odporúčaní nerovnomerné a v priemere sú splnené na 25 %. Relatívne dobre sa uplatňujú odporúčania týkajúce sa piliera Výskum, vývoj a inovácie. Pomerne úspešne, aj keď o niečo menej dobre sa realizujú odporúčania piliera Zamestnanosť a zručnosti s výnimkou informálneho učenia sa. Horšie to vyzerá s realizáciou cieľov týkajúcich sa Zlepšenia prístupu na trh a spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorých plnenie sa pohybuje iba na úrovni 20 %. Najslabšia je realizácia piliera Prístup k financovaniu – v priemere okolo 15 %, s výnimkou činností týkajúcich sa podpory financovania zo strany EIB. EHSV vyzýva Komisiu a zainteresované strany, aby zintenzívnili realizáciu tejto stratégie a preniesli vykonávanie kľúčových odporúčaní do novej stratégie pre toto odvetvie, ktorú navrhli zainteresované strany, t. j. do stratégie LeaderSHIP 2030.

1.4.

Na vypočutí bolo zdôraznené, že európsky sektor námorných technológií je pre Európu kľúčové strategické odvetvie a že je v relatívne dobrom stave, a to aj napriek mnohým ťažkostiam, ktorým musel čeliť najmä po hospodárskej kríze. Naopak ázijské lodenice sa ocitli v zložitej situácii, a to o. i. v dôsledku intenzívnej politiky štátnej pomoci. Avšak práve vzhľadom na pretrvávajúce problémy budú ázijskí konkurenti, predovšetkým Čína, zvyšovať tlak na Európu. EHSV odporúča, aby Európska komisia prijala rámec, ktorý by európskemu odvetviu námorných technológií zabezpečil skutočne rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni.

1.5.

Čínska vláda a banky zabezpečia plnú finančnú podporu svojim štátnym podnikom pri uskutočňovaní nedávno oznámenej stratégie, ktorej cieľom je odobrať Európe vedúce postavenie v oblasti stavby luxusných lodí, ako sú napríklad výletné lode, a technologicky vyspelého námorného vybavenia. Vzhľadom na danú situáciu EHSV odporúča, aby Európska komisia prijala takú politiku pre oblasť priemyslu a výroby, ktorá bude založená na reciprocite a vďaka ktorej by európske odvetvie námorných technológií mohlo čeliť konkurencii.

1.6.

Námorné odvetvie je v súčasnosti pod regulačným aj spoločenským tlakom. V súvislosti s regulačným aspektom sa od odvetvia vyžaduje zlepšenie jeho environmentálnych účinkov, ako aj efektívnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany. Pokiaľ ide o spoločenský rozmer, predstavujú digitalizácia, automatizácia, kybernetická bezpečnosť alebo internet vecí potenciálne prelomové technológie, ktoré môžu zásadným spôsobom zmeniť budúcnosť námorného odvetvia. Zároveň tieto výzvy ponúkajú zaujímavé možnosti pre európske odvetvie námorných technológií. EHSV preto odporúča, aby Európska komisia podnecovala investície európskeho odvetvia námorných technológií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií – napríklad prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP) – s cieľom vyhovieť potrebám tohto odvetvia. Výskum, vývoj a inovácie majú zásadný význam z hľadiska udržania konkurencieschopnosti európskeho odvetvia námorných technológií voči globálnym konkurentom.

1.7.

Európske odvetvie námorných technológií sa čoraz viac zameriava na udržateľné využívanie hospodárskeho potenciálu morí a oceánov. Ako príklad môžeme uviesť získavanie veternej energie na mori, využívanie energie morí a oceánov či akvakultúru. V záujme maximálneho využívania tohto potenciálu a sprístupnenia nových možností (napríklad uskladňovania energie na mori) EHSV odporúča, aby Európska komisia podporovala európske odvetvie námorných technológií prostredníctvom modrých PPP.

1.8.

Pre európske lodenice a európskych výrobcov námorného vybavenia predstavuje prístup k financovaniu – na rozdiel od konkurentov z Ázie – závažný problém. Existujúce európske nástroje financovania buď nie sú dostatočne známe, alebo sú celkovo nepoužiteľné v takomto kapitálovo náročnom odvetví. V tejto súvislosti EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila nástroj financovania, ktorý prispeje k zvýšeniu investícií v sektore rizikového kapitálu, akým je európske odvetvie námorných technológií.

1.9.

EHSV sa domnieva, že pododvetvie vojenského námorníctva zohráva veľmi dôležitú úlohu z hľadiska udržania „kritického množstva“ v rámci celého európskeho odvetvia lodiarstva a navyše je aj hybnou silou výskumu a inovácií v odvetví námorných technológií aj v iných oblastiach. EHSV preto žiada Komisiu, aby v rámci pokračovania stratégie LeaderSHIP bolo jedným z jej pilierov odvetvie námornej obrany.

1.10.

V záujme zachovania konkurencieschopnosti a inovatívnosti musí európske odvetvie námorných technológií zavádzať nové technológie a disponovať náležite kvalifikovanými a vyškolenými pracovníkmi. EHSV odporúča Komisii, aby poskytla pevnú podporu sociálnym partnerom z odvetvia lodiarstva, aby mohli pokračovať vo svojej práci v rámci európskej rady pre zručnosti v odvetví námorných technológií. Upozorňuje Európsku komisiu, že je potrebné podporovať iniciatívy a expertízy pod vedením priemyslu s cieľom riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v tomto sektore.

1.11.

EHSV berie na vedomie zistenia uvedené v správe na tému New trends in the shipbuilding and marine supply industries (1) a vyzýva Európsku komisiu, aby spolupracovala s organizáciami SEA Europe a IndustriALL a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom uplatniť odporúčania uvedené v danej správe.

2.   Súvislosti

Aktuálny stav európskeho odvetvia námorných technológií

2.1.

Do európskeho odvetvia námorných technológií patria všetky podniky zapojené do projektovania, stavby, údržby a opravy lodí a iných námorných štruktúr vrátane celého dodávateľského reťazca zahŕňajúceho systémy, vybavenie a služby, a to za podpory výskumných a vzdelávacích inštitúcií. Európske podniky sú lídrami v oblasti inovácií a každoročne zabezpečujú polovicu celosvetovej produkcie námorného vybavenia.

2.2.

Európske lodenice sú úspešné v oblasti stavby, opravy, údržby alebo prestavby veľmi zložitých a technologicky vyspelých typov civilných a vojenských plavidiel, ako sú výletné lode, trajekty, príbrežné plavidlá a zariadenia na mori, fregaty, ponorky atď. Venujú sa aj produkcii a dodávke technológií spojených s rozvojom tzv. modrého rastu (získavanie energie na mori, akvakultúra, ťažba nerastov z morského dna atď.). Ich ročný obrat sa pohybuje na úrovni približne 31 miliárd EUR, pričom priamo zamestnávajú vyše 200 tisíc osôb. V súčasnosti je v Európe približne 300 lodeníc (2).

2.3.

Výrobcovia a dodávatelia námorného vybavenia z EÚ sú lídrami na svetovom trhu. Ide dovedna o približne 22 tisíc veľkých, malých a stredných podnikov, ktoré vyrábajú rôzne materiály, systémy, technológie a vybavenie alebo poskytujú inžinierske a poradenské služby. Dosahujú obrat vo výške približne 60 miliárd EUR ročne a priamo zamestnávajú vyše 350 tisíc osôb. Ich podiel na svetovom trhu predstavuje približne 50 %.

2.4.

Európske odvetvie námorných technológií investuje 9 % svojho zisku z predaja do výskumu, vývoja a inovácií, čo je najvyššia intenzita investícií do výskumu, vývoja a inovácií v Európe.

2.5.

Svetový lodiarsky priemysel čelí jednej z najväčších kríz za dlhé roky. Rok 2016 bol doteraz najhorším, pričom podľa prognóz by sa situácia mala v najbližších dvoch až troch rokoch ešte zhoršiť. Znížený dopyt po preprave nákladu v Ázii viedol k výraznému poklesu objednávok. Európe sa ako jedinej podarilo udržať od roku 2012 trend zvyšovania počtu objednávok, pričom na to nevyužívala finančnú podporu ani dotácie. Európski výrobcovia námorného vybavenia však čelia negatívnym dôsledkom drastického poklesu objednávok z Ázie.

2.6.

Hodnota nových objednávok európskych lodeníc bola v roku 2016 vyššia než hodnota dodaných zákaziek. Hodnota európskych zákaziek na nové plavidlá dosiahla 14,7 miliardy USD, čo predstavovalo 55 % hodnoty nových objednávok na celom svete.

2.7.

Za konkurencieschopnosťou krajín východnej Ázie stoja vo veľkej miere protekcionistické vnútroštátne politiky, ktorých súčasťou sú dotácie a iná finančná pomoc, požiadavky týkajúce sa miestnych zdrojov a pod. Okrem toho tieto krajiny na rozdiel od Európy systematicky zadávajú nové zákazky svojim lodeniciam. Avšak európski lodiari presmerovali objednávky na stavbu nákladných lodí a príbrežných služobných plavidiel z Európy do lodeníc v Ázii. V európskom portfóliu objednávok preto došlo za uplynulých desať rokov k posunu smerom k stavbe technologicky vyspelých typov lodí s vyššou pridanou hodnotou. Je pozoruhodné, že tieto zmeny sa uskutočnili v čase, keď samotné európske odvetvie námornej dopravy využívalo programy finančnej alebo fiškálnej podpory.

Kontext stratégie LeaderSHIP 2020

2.8.

Stratégia LeaderSHIP 2020 (3) vzišla z iniciatívy LeaderSHIP 2015, ktorá bola spustená v roku 2003 a jej cieľom bolo zabezpečiť koordinovanú reakciu na výzvy, ktorým čelí európsky lodiarsky priemysel. Hlavný dôraz sa v nej kladie na činnosti založené na poznatkoch a potrebu väčšej návratnosti investícií v lodeniciach v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

2.9.

V roku 2008 zasiahla európsky lodiarsky priemysel svetová hospodárska kríza, ktorej dôsledky v tomto odvetví stále pretrvávajú. Z tohto dôvodu bola potrebná zásadná reakcia v podobe novej stratégie LeaderSHIP 2020 (LS 2020).

2.10.

Široká skupina zainteresovaných strán na čele so zástupcami priemyslu, Európskou komisiou, Európskym parlamentom a sociálnymi partnermi (SEA Europe a IndustriALL) vypracovala v roku 2013 dokument, v ktorom predstavila stratégiu LS 2020.

2.11.

V stratégii sú presne stanovené vlastnosti tohto odvetvia: inovačné, ekologické, špecializované na trhy s vyspelými technológiami, energeticky účinné a schopné expandovať na nové trhy.

2.12.

V správe prezentujúcej stratégiu LS 2020 sú uvedené tieto štyri piliere: — Zamestnanosť a zručnosti — Zlepšenie prístupu na trh a spravodlivé trhové podmienky — Prístup k financovaniu — Výskum, vývoj a inovácie

3.   Hodnotenie stavu uplatňovania odporúčaní uvedených v stratégii LS 2020

3.1.

Hodnotenie uplatňovania odporúčaní obsiahnutých v stratégii LS 2020 sa uskutočnilo na základe prieskumu medzi účastníkmi verejného vypočutia. Jeho výsledky sú uvedené nižšie.

3.2.

Pokrok dosiahnutý v rámci piliera Zamestnanosť a zručnosti LS 2020 možno označiť ako mierny. Najlepšie postupuje realizácia odporúčaní vytvoriť v systéme ESCO podskupinu pre odvetvia námorných technológií a propagovať odvetvie námorných technológií, ktorá sa odhaduje na 30 %. Ako nedostatočné (0 %) boli označené plány týkajúce sa štúdie na tému informálneho učenia sa. Ostatné odporúčania z tejto skupiny sa podľa hodnotenia uplatňujú na úrovni 15 až 20 %.

3.3.

Uplatňovanie odporúčaní v rámci druhého piliera Zlepšenie prístupu na trh a spravodlivá hospodárska súťaž sa hodnotí ako pomerne slabé. Situácia sa pohla v troch oblastiach: pracovná skupina OECD pre lodiarstvo, posilnenie spolupráce medzi odvetvím a EK, pokiaľ ide o ochranu duševného vlastníctva a uplatňovanie predpisov IMO, a využívanie rozličných nástrojov obchodnej politiky a činnosť zameraná na uzatváranie dohôd o voľnom obchode. Ich implementácia sa odhaduje na približne 20 %. Miera uplatňovania ostatných opatrení tejto skupiny je minimálna.

3.4.

Pokiaľ ide o Prístup k financovaniu, zainteresované strany zaznamenali pokrok len pokiaľ ide o preskúmanie a podpora možností financovania a rozšírenia oblasti poskytovania úverov zo strany EIB, čo predstavuje uplatňovanie na úrovni 20 až 30 %. Uplatňovanie odporúčania preskúmať možnosti fungovania tzv. modrého verejno-súkromného partnerstva (PPP) sa odhaduje na 15 % a odporúčanie týkajúce sa hodnotenia možností dlhodobého financovania zo strany Komisie sa prakticky vôbec neuplatňuje (5 %).

3.5.

Uplatňovanie odporúčaní týkajúcich sa výskumu, vývoja a inovácií je dôvodom na mierny optimizmus. Tri odporúčania sa zrealizovali už spolovice, a možno dokonca aj vo väčšej miere. Výsledky hodnotenia v tejto skupine sú nasledovné: — preskúmanie uskutočniteľnosti projektov PPP v oblasti výskumu, vývoja a inovácií pre odvetvie námorných technológií – dosiahnutý pokrok: 50 %, — zámer Komisie začleniť do právnych predpisov EÚ ustanovenia týkajúce sa výskumu, vývoja a inovácií v súvislosti s ukončením platnosti rámca pre pomoc odvetviu lodiarstva – 60 %, — analýza možnosti prideľovať prostriedky zo štrukturálnych fondov na diverzifikáciu odvetvia námorných technológií, najmä v súvislosti s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu – 45 %, — zámer odvetvia námorných technológií vytvoriť komplexné verejno-súkromné partnerstvo na úrovni EÚ s cieľom zamerať námorný výskum o. i. na dosiahnutie nulových emisií a energetickú efektívnosť lodí – 30 %.

4.   Všeobecné a konkrétne pripomienky týkajúce sa uplatňovania priorít stratégie LeaderSHIP 2020

Zamestnanosť a zručnosti

4.1.

Je veľmi potrebné vyrovnať nedostatky v oblasti zručností, zvyšovať kvalifikáciu pracovníkov a zabezpečiť príslušné školenia a rekvalifikáciu s cieľom udržať kritickú masu poznatkov a know-how v európskom odvetví námorných technológií. Preto je dôležité podporovať činnosť, ktorú začali sociálni partneri v rámci projektu Skills Council (Rada pre zručnosti) (4), a pokračovať v nej. Takisto je dôležité, aby inštitúcie EÚ zapájali sociálnych partnerov do tvorby politík a konzultovali s nimi všetky iniciatívy EÚ týkajúce sa tohto odvetvia a aby profesijné organizácie zastupujúce zamestnávateľov a pracovníkov v odvetví boli aj naďalej zapájané do dialógu, najmä v rámci sociálneho dialógu.

4.2.

Pracovníci musia mať primeranú odbornú prípravu, aby dokázali čeliť výzvam Priemyslu 4.0 a technologickým zmenám v budúcnosti (ako je napr. digitalizácia). Budúci pracovníci v odvetví námorných technológií budú musieť disponovať zručnosťami, ktoré im umožnia fungovať v kontexte výziev a príležitostí modrého hospodárstva.

4.3.

Je potrebné zdvojnásobiť úsilie na zvýšenie príťažlivosti odvetvia. Treba identifikovať a zhromaždiť rôzne kariérne možnosti pre pracovníkov a takisto zvýšiť mobilitu študentov (t. j. program Erasmus pre odvetvie námorných technológií). Európska komisia by mala aj naďalej plne podporovať činnosť organizácií SEA Europe a IndustriALL na európskej úrovni, a to v rámci výboru pre odvetvový dialóg.

Zlepšenie prístupu na trh a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže

4.4.

Európsky priemysel stále čelí nekalej hospodárskej súťaži zo strany tretích krajín, a to tak v lodiarstve, ako aj – v čoraz väčšej miere – v odvetví námorného vybavenia. V dôsledku krízy v Ázii spôsobenej nadmernou výrobnou kapacitou, ktorú vyvolali obrovské štátne dotácie, plánujú verejné orgány týchto krajín podporovať miestne lodenice, ako aj miestnych výrobcov námorného vybavenia, čo bude znamenať zvýšenie vývozu. Zároveň sa tým zvýši konkurenčný tlak na európske lodenice a výrobcov námorného vybavenia v Európe.

4.5.

Ázijské lodenice sa v súčasnosti zameriavajú na úspešné európske trhy s vyspelejšími typmi plavidiel, ako sú napríklad výletné a osobné lode. Navyše Čína v nedávnych oficiálnych dokumentoch Made in China 2025 a China Manufacturing 2025 oznámila, že sa bude snažiť dosiahnuť postavenie svetového lídra v oblasti stavby luxusných plavidiel (vrátane výletných lodí) a výroby technologicky vyspelého námorného vybavenia, čo znamená, že bude priamo konkurovať úspešným európskym trhom. Čínska vláda túto politiku plne podporuje formou štátnej pomoci, čo je hrozbou pre európske odvetvie námorných technológií.

4.6.

Americký trh zostáva vzhľadom na Jonesov zákon uzavretý. Uvoľnenie tohto zákona a otvorenie amerického trhu by mohlo lodiarstvu poskytnúť zaujímavé príležitosti. EÚ by na tom mala trvať, hoci súčasná politická klíma v USA je skôr naklonená protekcionizmu.

4.7.

Podobne ako v prípade Číny, USA, Japonska alebo Južnej Kórey by si mali tvorcovia politík v EÚ a členských štátoch uvedomiť, že európske lodiarstvo a výroba námorného vybavenia sú strategické odvetvia európskeho hospodárstva, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a prístup, a to v prípade využitia na civilné aj vojenské účely.

4.8.

Európska komisia by sa mala usilovať o to, aby sa v rámci OECD uzavrela celosvetová dohoda (a to aj s Čínou), ktorou by sa stanovili pravidlá kontroly dotácií a prípadne cenovej disciplíny, a takisto by mala podporovať úsilie v tomto smere.

4.9.

Reciprocita medzi Európou a tretími krajinami má zásadný význam, a preto by mala byť základnou zásadou v dvojstranných aj mnohostranných obchodných rokovaniach a otázkach spojených s prístupom na trh. Je základným predpokladom väčšej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu – vrátane odvetvia námorných technológií – v porovnaní s jeho konkurentmi na celom svete. Preto ak európske podniky narážajú v tretej krajine na protekcionistické opatrenia, EÚ by mala prijať rovnaké kroky voči podnikom z týchto krajín, ktoré by chceli obchodovať s Európou. Jedine takto sa môže zabezpečiť spravodlivejšia hospodárska súťaž pre európske lodenice a európske odvetvie námorného vybavenia.

Prístup k financovaniu

4.10.

Komisia často prezentuje EFSI – finančný nástroj Junckerovho plánu – ako (finančný) nástroj pre priemysel, avšak jeho rozsah a prínosy nie sú v plnej miere známe (zameriava sa hlavne na MSP). Je potrebné lepšie objasniť a rozšíriť tento nástroj a jeho prínosy pre odvetvie námorných technológií.

4.11.

Lodiarstvo si vyžaduje obrovský kapitál, no európske lodenice majú v poslednom čase čoraz ťažší prístup k financovaniu. Na druhej strane zahraničné lodenice využívajú značné finančné stimuly vrátane štátnej pomoci. Komisia by preto mala zvážiť vytvorenie osobitného systému, ktorým by sa pre európske kapitálovo náročné odvetvie lodiarstva zabezpečil ľahší prístup k financovaniu.

4.12.

Mali by sa využívať finančné stimuly (napr. v rámci európskych programov financovania, ako je Nástroj na prepájanie Európy, stimuly pre lodiarov, aby investovali do plavidiel, vybavenia alebo technológií šetrných k životnému prostrediu), vďaka čomu by sa zabezpečila návratnosť investícií v Európe.

4.13.

Mala by sa preskúmať možnosť prijať osobitné odvetvové pravidlá, ktorými sa zabezpečia stimuly umožňujúce zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia námorných technológií v celosvetovom meradle, pričom by sa zároveň malo predchádzať situáciám vyvolávajúcim napätie medzi členskými štátmi EÚ. V tejto súvislosti môžu byť do istej miery zdrojom inšpirácie príklady osvedčených postupov z iných odvetví, najmä z odvetvia námornej dopravy.

4.14.

EÚ a Nórsko by mali zvážiť vytvorenie osobitného programu zameraného na podnecovanie ekologickej a energeticky účinnej príbrežnej námornej dopravy prostredníctvom európskeho lodiarstva a odvetvia námorného vybavenia. EHSV vyzýva, aby sa v tejto súvislosti využilo prieskumné stanovisko na tému Stratégie diverzifikácie plavebného a námorného cestovného ruchu, ktoré výbor vypracoval na žiadosť maltského predsedníctva Rady EÚ (5).

4.15.

Malo by sa takisto zvážiť zriadenie programu financovania, ktorý by európskym zariadeniam na recykláciu umožnil likvidáciu väčších typov lodí.

4.16.

Pre technologicky vyspelé odvetvie námorných technológií sú veľmi dôležitou hnacou silou finančné nástroje EÚ, ktoré sú určené na verejné obstarávanie vo vojenskom námorníctve. Tieto nástroje takisto významne prispievajú k udržaniu „kritického množstva“ vo výrobe v celom sektore lodiarstva v EÚ, pričom zároveň podnecujú výskum a inovácie v celom odvetví aj v súvisiacich oblastiach. V tejto súvislosti EHSV oceňuje pozitívnu úlohu akčného plánu v oblasti európskej obrany, ktorý nedávno vypracovala Komisia.

Výskum, vývoj a inovácie

4.17.

Európska komisia by mala vytvoriť zmluvné verejno-súkromné partnerstvo pre námorné odvetvie s cieľom umožniť mu ďalej investovať do riešenia regulačných a spoločenských problémov odvetvia lodnej dopravy a využívania hospodárskeho potenciálu činností spojených s modrým rastom. Pomocou osobitného (európskeho) programu na podporu inovácií by sa mali propagovať európske inovácie.

4.18.

Európa by mala zabezpečiť finančnú podporu pre európsky výskum a vývoj. Európske inovácie treba náležite chrániť v súvislosti s právami duševného vlastníctva. Európsky patentový úrad by mal účinne monitorovať európske patenty, a to vrátane patentov v európskom odvetví námorných technológií, a v prípade porušenia predpisov ukladať sankcie.

4.19.

V rámci budúceho (9.) rámcového programu by sa mala poskytnúť dostatočná (finančná) podpora pre námorné odvetvie, aby dokázalo v budúcnosti riešiť dôležité medzinárodné alebo európske výzvy regulačnej a spoločenskej povahy, medzi ktoré bude patriť o. i.: ekologizácia lodnej dopravy (6), digitalizácia, prelomové technológie, ako aj prepojená alebo zautomatizovaná lodná doprava.

4.20.

EHSV sa domnieva, že budúci 9. rámcový program by mal obsahovať aj kapitolu venovanú finančnej podpore európskeho priemyslu, aby mohol v plnej miere využívať hospodársky potenciál modrého hospodárstva v Európe.

---

(1)  Nové trendy v lodiarstve a námornom dodávateľskom odvetví. [Pozn. prekl.: Neexistuje v slovenskom znení.]

(2)  SEA Europe: The Voice of Maritime Civil & Naval Industries in Europe, informačný bulletin, 2017.

(3)  http://ec.europa.eu/growth/sectors/maritime/shipbuilding/ec-support_sk.

(4)  Odvetvová rada pre zručnosti.

(5)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 1).

(6)  Pokiaľ ide o ekologizáciu námornej dopravy, lodná doprava a odvetvie námorných technológií – ako medzinárodné odvetvie súťažiace na globálnej scéne – uprednostňujú riešenia prijaté na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie v Londýne.