EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2017

COM(2017) 820 final/2

CORRIGENDUM
This document corrects document COM(2017)820 final of 07.12.2017.
Concerns all languages versions.
Formatting repaired to solve a printing issue in appendix 3. Text remains unchanged.
The text shall read as follows:

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Príspevok Komisie k tematickej diskusii vedúcich predstaviteľov EÚ, pokiaľ ide o vnútorný a vonkajší rozmer migračnej politiky

Budeme pracovať na tom, aby sa Európska únia stala silnejšou a odolnejšou, a to vďaka ešte väčšej jednote a solidarite medzi nami a rešpektovaním spoločných pravidiel. (...) Sľubujeme, že budeme pracovať na tom, aby sa Európa stala bezpečnou a chránenou. Únia, v ktorej sa všetci občania cítia bezpečne a v ktorej sa môžu slobodne pohybovať, v ktorej sú naše vonkajšie hranice zabezpečené, Únia s účinnou, zodpovednou a udržateľnou migračnou politikou; Únia, v ktorej sa rešpektujú medzinárodné normy.

(Rímska deklarácia, 27. marca 2017)

Migráciu ani v budúcnosti nespustíme zo zreteľa. Európa nie je pevnosť a nikdy sa ňou nesmie stať. Európa je a musí zostať kontinentom solidarity, kde ľudia utekajúci pred prenasledovaním nájdu útočisko.

(Jean-Claude Juncker, Správa o stave Únie, 13. septembra 2017)

Pokiaľ ide o migráciu, čaká nás ešte dôležitá a náročná práca. Musíme skonsolidovať vonkajšiu politiku v oblasti migrácie, zlepšovať našu kapacitu pre návraty a dospieť k trvalým riešeniam pre reformovaný azylový systém.

(Donald Tusk, 21. septembra 2017)

Výzva, ktorú predstavuje utečenecká a migračná kríza, si vyžiadala rýchlu a rozhodnú reakciu zo strany Európskej únie a jej členských štátov. Prijaté opatrenia priniesli záchranu viac ako 620 000 životov v Stredozemnom mori 1 , viac humanitárnej pomoci 2 , intenzívnejšie zásahy na riešenie hlavných príčin migrácie a lepšiu kontrolu našich vonkajších hraníc. Takisto pomohli znížiť počet neoprávnených prekročení hraníc: počet príchodov do Grécka sa znížil približne zo 177 000 v roku 2016 na asi 35 000 v roku 2017 a do Talianska prišlo v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016 o 30 % osôb menej. Prostredníctvom systémov EÚ pre presídľovanie sa otvorili nové, kontrolované a legálne spôsoby migrácie pre takmer 26 000 osôb.

Od začiatku však bolo jasné, že táto vážna výzva si vyžaduje, aby sa zaviedol silnejší a bezpečnejší systém s dlhodobým charakterom.

Migračná dynamika bude v stále prepojenejšom svete naďalej pretrvávať: demografický vývoj v EÚ a jej susedstve poukazuje na dlhodobú výzvu 3 . V tejto súvislosti musí byť migračná politika riadená efektívne v súlade s významom, ktorý jej občania pripisujú.

Diskusia na tému vnútorného a vonkajšieho rozmeru migrácie, ktorá sa má uskutočniť v rámci programu vedúcich predstaviteľov na decembrovom zasadnutí Európskej rady, je príležitosťou na najvyššej politickej úrovni dať kľúčovým politickým smerovaniam strategickú orientáciu do budúcnosti.

Za posledných pár rokov sme sa naučili, že jednostranné opatrenia prinášajú nedostatočné výsledky, ich uplatňovanie je veľmi nákladné a predstavujú ohrozenie prínosov Schengenu. V septembri Komisia zhodnotila realizáciu európskej migračnej agendy od roku 2015 4 . Tu sa ukázalo, že napriek stále väčším výzvam sa vďaka spoločnému prístupu podarilo stabilizovať veľmi nestálu situáciu, a to postupným zoskupovaním zdrojov a koordinovanou prácou na spoločnom cieli. Aby sa dosahovali výsledky, bola zdôraznená potreba komplexného prístupu, využívania celej škály nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, v plnej miere, a spojenia nášho právneho rámca, našich politických pák a rozpočtu EÚ. Poukázalo sa aj na nedostatky v riadení migračného tlaku v obdobiach kulminácie bez primeranej pripravenosti, v opatreniach na výmenu informácií, v operačných spôsobilostiach rýchlej reakcie a vo flexibilných nástrojoch financovania na úrovni EÚ.

Nastal čas, aby sme našli riešenia na prechod od prístupu ad hoc, ktorý vychádza z krízového riadenia, k stabilnému rámcu pre oblasť azylu, ktorý by bol odolný voči budúcim zmenám, ako súčasť plne integrovanej migračnej politiky EÚ. Pokiaľ ide o budúcnosť, reforma spoločného európskeho azylového systému, ktorý by bol v plnej miere vhodný na daný účel, je nevyhnutná.

Konsolidáciou existujúcich opatrení a dohodou na spôsobe, akým sa spojí solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti, bude môcť EÚ preukázať, že má silný rámec na riadenie azylu a migrácie, čím do budúcnosti vzbudí dôveryhodnosť a vzájomnú dôveru.

1.    VNÚTORNÝ A VONKAJŠÍ ROZMER: KOMPLEXNÝ PRÍSTUP

V reakcii na migračnú výzvu, ktorá sa začala v roku 2015 a je najzávažnejšou migračnou výzvou od druhej svetovej vojny, Európska únia podnikla kroky vo viacerých oblastiach. Postupne sa objavil nový prístup k riešeniu otázky migrácie. Tento prístup vychádza z kombinácie rôznych nástrojov vnútornej a vonkajšej politiky. Poučenie zo skúseností po dvoch rokoch je, že funguje len komplexný prístup. Zameranie len na vnútorný rozmer a podporu členských štátov nepostačuje. Samotná vonkajšia migračná politika by zároveň nevyriešila migračnú výzvu v Európe.

EÚ prijala dôležité opatrenia s cieľom podporiť členské štáty, ktoré sú najviac vystavené výnimočne veľkému prílevu utečencov a migrantov, najmä Grécko a Taliansko. Pri vytváraní vstupných centier (hotspotov) pracovali vnútroštátne správne orgány a služby spolu s odborníkmi z agentúr EÚ a v konečnom dôsledku zabezpečili účinnejšie riadenie vonkajších hraníc. Členské štáty vyjadrili solidaritu tiež prostredníctvom krízového mechanizmu premiestnenia. Po ťažkej fáze spustenia programu tento program premiestnenia umožnil, aby bolo z Grécka a Talianska premiestnených 32 366 osôb do iných členských štátov EÚ, čím sa etabloval ako cenný nástroj na pomoc tým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a na zmiernenie tlaku na azylové systémy týchto dvoch krajín. Grécku a Taliansku, ako aj ďalším členským štátom, bola poskytnutá cielená podpora, aj vo forme finančnej pomoci. Pomocou nástroja núdzovej podpory, v rámci ktorého boli uzavreté zmluvy na viac ako 440 miliónov EUR na podporu reakcie na problém utečencov v Grécku, EÚ zaviedla nový nástroj na riešenie humanitárnych núdzových situácií na svojom území.

Vďaka dohode o návrhu Komisie 5 , ktorá sa dosiahla v rekordnom čase, sprevádzkovanie novovytvorenej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže predstavovalo ďalší účinný nástroj na posilnenie kontroly vonkajších hraníc a na poskytovanie rýchlej pomoci členským štátom, ktoré sú vystavené silným migračným tlakom. Týmto spôsobom agentúra dopĺňa primárnu zodpovednosť členských štátov za kontrolu na vonkajších hraniciach, so svojimi 100 000 príslušníkmi pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorí sa tejto úlohe venujú. Agentúra pracuje s členskými štátmi a v ich prospech – rýchlosť a účinnosť jej operácií závisí od odhodlania a riadenia zo strany riadiacej rady a všetkých zástupcov členských štátov v nej. Tento záväzok a riadenie majú zásadný význam pre dosahovanie prínosov, pokiaľ ide o vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a o posilnenú bezpečnosť.

Zároveň sa posilnila účinnosť podpory EÚ členským štátom, ktoré sú pod najväčším tlakom, a to prostredníctvom súbežného úsilia o spoluprácu s partnermi z tretích krajín. Zatiaľ čo podpora EÚ pre Grécko pomohla zvládnuť veľké počty utečencov vstupujúcich do krajiny, spoločné riadenie migrácie prostredníctvom vyhlásenia EÚ a Turecka viedlo k zníženiu nebezpečných prechodov cez Egejské more a značnému zníženiu migračného tlaku. Nástroj EÚ pre utečencov v Turecku je hlavným faktorom, ktorý prispieva k stabilnej situácii veľkého počtu utečencov v Turecku. Nástroj podporuje Turecko v zabezpečovaní základných životných podmienok, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre utečencov. Pobrežná stráž a útvary činné v oblasti migrácie spolupracujú čoraz užšie, či už ide o operácie alebo budovanie kapacít. Polícia a orgány presadzovania práva vyvíjajú nové prístupy v spoločnom úsilí vynakladanom na boj proti prevádzačským sieťam, ktoré sú zodpovedné za prepravu osôb.

Rovnako, Taliansko dostalo podporu na riešenie vysokého počtu migrantov a utečencov, ktorí sa dostali na jeho pobrežie, v súlade s Maltským vyhlásením z 3. februára 2017 6 . EÚ spolu s Talianskom prijala opatrenia v úzkej spolupráci s líbyjskými orgánmi a v partnerstve s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a ďalšími agentúrami OSN na stabilizáciu tokov neregulárnej migrácie cez centrálne Stredozemie a na zvýšenie ochrany a pomoci utečencom a migrantom, ktorí na tejto trase uviazli. Projekty financované EÚ budú poskytovať pomoc a ochranu viac než 64 500 osobám v zariadeniach určených na zaistenie utečencov, či už v mieste vylodenia alebo v hostiteľských komunitách v Líbyi. EÚ vyvíjala činnosť tiež na ďalšej úrovni, a to s ostatnými africkými krajinami, ktoré patria do rámca partnerstva, ktorý bol dohodnutý v júni 2016. V Africkom rohu vytvoria projekty financované EÚ, ktoré sú už v súčasnosti rozbehnuté, viac než 44 000 pracovných miest v Etiópii, Keni a Somálsku, a bude sa cez ne priamo financovať ďalších 30 000 pracovných miest v Južnom Sudáne. Projekty podporujú poskytovanie základných sociálnych služieb viac ako 2,3 mil. prijímateľom. V západnej Afrike a regióne Sahel sa prebiehajúce činnosti zameriavajú na vytvorenie 114 000 pracovných miest a podporujú takmer 10 000 mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Niger za podpory EÚ zintenzívnil boj proti prevádzačstvu na jednej z hlavných trás do Líbye. Krajiny ako Bangladéš sa dohodli s EÚ na súbore praktických opatrení s cieľom zlepšiť proces návratu tých občanov, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ.

Spustenie prvého celoeurópskeho systému presídľovania v júli 2015 prispelo k zmierneniu tlaku neregulárnej migrácie a ponúklo legálne spôsoby migrácie osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V rámci tohto systému a v rámci systému zriadeného na základe vyhlásenia EÚ a Turecka bolo presídlených od ich zavedenia takmer 26 000 osôb. Na dosah je nový, ambicióznejší cieľ s počtom presídlených osôb 50 000, ktorý stanovil predseda Komisie Juncker v septembri tohto roku.

Politika návratu poskytuje ďalší ukážkový príklad toho, že je potrebný komplexný prístup a že takýto prístup prináša výhody. Boli podniknuté kroky na posilnenie európskeho rozmeru politiky návratu, čím sa prispieva k úsiliu potrebnému na to, aby vnútroštátne systémy návratu boli viac koordinované a účinnejšie. Užšie prepojenie konaní o návrate a o azyle by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu pri ďalšom zvyšovaní účinnosti politiky návratu, ako aj pri sledovaní jej vplyvu, a to prostredníctvom neustáleho monitorovania a výmeny aktuálnych údajov s EÚ. Lepšie začlenenie podporných kapacít Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž môže tiež zlepšiť účinnosť politiky návratu. Zároveň majú vnútroštátne systémy väčšiu motiváciu, aby dosahovali lepšie výsledky, ak sa zachováva dynamika v prospech dohody o riadne fungujúcich readmisných dohodách alebo v prospech praktických opatrení s kľúčovými krajinami pôvodu a tranzitu.

2.    NAPREDOVANIE VO VŠETKÝCH OBLASTIACH

Jednotlivé piliere komplexného prístupu EÚ sú nielen navzájom poprepájané – ich úspech závisí vo veľkej miere od udržania dynamiky činností vo všetkých oblastiach. Všetky opatrenia, ktoré sa prijali na riešenie migrácie spolu s tretími krajinami, na vybudovanie spoľahlivej ochrany vonkajších hraníc EÚ alebo na uplatňovanie solidarity a zodpovednosti v rámci EÚ, sú činnosťami, ktoré stále prebiehajú. Vo všetkých oblastiach treba vyvinúť veľa úsilia na konsolidáciu dosiahnutých výsledkov a odstránenie nedostatkov.

EÚ musí pokračovať vo vykonávaní týchto činností v záujme ďalšieho znižovania neregulárnych a nebezpečných ciest. V niektorých prípadoch to znamená pokračovať v práci na úspešných iniciatívach; v iných zasa, vykonávanie existujúcich plánov, napríklad plným sfunkčnením európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a splnením prísľubov v oblasti presídľovania. Znamená to tiež zachovanie podpory, ktorú EÚ poskytuje členským štátom nachádzajúcim sa pod najväčším tlakom.

Práca, ktorá sa vložila do zavedenia operačných mechanizmov, umožnila EÚ riešiť krízu účinne a treba v nej vytrvať, inak bude súčasný pokrok ohrozený. Získané ponaučenia by sa mali využiť na tvorbu nástrojov, ktoré by boli vytvorené na zabezpečenie našej schopnosti reakcie v budúcnosti, a to vrátane štrukturálnych riešení nedostatkov nášho systému riadenia migrácie. Je rovnako dôležité, aby členské štáty mali k dispozícii potrebné administratívne kapacity na účinné vykonávanie reformovaného právneho, operačného a finančného rámca. V rámci týchto snáh je jednotnosť EÚ a jej členských štátov najlepším spôsobom, ako dosiahnuť integrovaný, holistický prístup, ktorý potrebujeme, aby sme mohli uspieť.

3.    OD RIADENIA KRÍZ K STABILNÉMU RÁMCU PRE OBLASŤ AZYLU, KTORÝ BY BOL ODOLNÝ VOČI BUDÚCIM ZMENÁM

Integrovaný balík pre udržateľný azylový systém

V máji a júli 2016 Komisia navrhla reformu spoločného európskeho azylového systému, v ktorom predložila súbor nástrojov s cieľom posilniť azylovú politiku EÚ a prispôsobiť ju na výzvy našich čias.

Reforma súčasného systému je potrebná na zabezpečenie toho, aby sme boli schopní rýchlo poskytovať ochranu osobám, ktoré ju potrebujú, a vracať tie osoby, ktoré ju nepotrebujú, ako aj na riešenie rizika sekundárnych pohybov a riešenie zneužívania systému, ktoré oslabuje dôveryhodnosť a bezproblémové fungovanie schengenského priestoru. Potrebná je aj na dosiahnutie väčšieho zblíženia v rámci azylového systému EÚ tak, aby sa lepšie zabezpečilo rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so žiadateľmi v celej EÚ. V spoločnom európskom azylovom systéme by sa miera uznaných žiadostí o azyl v prípade žiadateľov s rovnakou štátnou príslušnosťou nemala líšiť medzi jednotlivými členskými štátmi v takom rozsahu, ako je tomu v súčasnosti. Napríklad v prípade afganských štátnych príslušníkov sa táto miera uznaných žiadostí pohybuje v jednotlivých členských štátoch v rozmedzí od 0 % až po 98 % 7 . Je tiež potrebné, aby sa zabezpečili rýchle a účinné konania. V súčasnosti môžu konania o azyl v niektorých členských štátoch trvať niekoľko mesiacov a v iných členských štátoch až niekoľko rokov. Odstránením tejto nesúrodosti Únia odstráni aj stimuly pre zneužívanie azylového systému a obmedzí faktory, ktoré motivujú osoby k ceste do EÚ.

Návrhy Komisie na reformu dublinského nariadenia, nariadenia o oprávnení na medzinárodnú ochranu, nariadenia o konaní o azyle a smernice o podmienkach prijímania pripravujú pôdu na to, aby bol systém lepšie pripravený na možný príchod veľkého počtu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, na vonkajšie hranice, a na to, aby existovali mechanizmy, ktoré môžu zabezpečiť solidaritu prostredníctvom spoločnej zodpovednosti pri riešení situácií, keď kulminuje prílev žiadateľov o azyl. Hneď ako európska pohraničná a pobrežná stráž uľahčila pomoc členským štátom pri zabezpečovaní ochrany vonkajších hraníc, Komisia navrhla aj transformáciu Európskeho podporného úradu pre azyl na plnohodnotnú Agentúru Európskej únie pre azyl s cieľom poskytnúť členským štátom novú úroveň podpory v oblasti riadenia azylu.

Komisia okrem toho navrhla rámec Únie pre presídľovanie, ktorým sa zabezpečia riadne a bezpečné trasy do Európy pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ako aj posilnenú databázu odtlačkov prstov Eurodac na zintenzívnenie boja proti neregulárnej migrácii.

Všetky uvedené návrhy na reformy sú práve v štádiu posudzovania Európskym parlamentom a Radou a boli identifikované tak Európskym parlamentom, ako aj Radou a Komisiou ako priority v rámci spoločného vyhlásenia z roku 2016 8 . Rok a pol po predložení sa návrhy nachádzajú v rôznych fázach legislatívneho procesu. Niektoré sú pred schválením, napr. návrh o Agentúre Európskej únie pre azyl a o reforme systému Eurodac. Iné návrhy, konkrétne rámec Únie pre presídľovanie, nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu a smernica o podmienkach prijímania, napredujú. Na druhej strane je stále potrebný značný kus práce na návrhu nariadenia o konaní o azyle a na základnom návrhu na revíziu dublinského nariadenia V tejto súvislosti by sa malo pokročiť aj v práci na koncepcii EÚ týkajúcej sa bezpečných tretích krajín, berúc do úvahy závery z júnového zasadnutia Európskej rady.

Hlavnými prvkami balíka reforiem je súbor navzájom prepojených a jednotných opatrení, ktorých cieľom je zmysluplná harmonizácia, ktorá by bola odpoveďou na výzvy, ktorým čelíme. Je potrebné ich vnímať ako celok a mali by sa prijať ako jeden balík, hoci technické práce môžu napredovať rôznym tempom. Keďže je však dôležité, aby sa už stanovili hlavné operačné základy, ktoré prispejú k rýchlejšiemu zavádzaniu celej reformy, návrhy týkajúce sa Agentúry Európskej únie pre azyl a systému Eurodac by sa mohli prijať bez toho, aby sa čakalo na ďalšie hlavné prvky, ktoré sa ešte majú dohodnúť. Všetky následné zmeny spojené so zvyškom balíka by sa mohli zahrnúť neskôr.

Solidarita a zodpovednosť ako kľúčové zložky integrovaného balíka

Stabilný rámec pre oblasť azylu, ktorý by bol odolný voči budúcim zmenám, musí byť postavený na pevných základoch a jasných hodnotách: na efektívnejšom a spravodlivejšom prístupe založenom na solidarite a zodpovednosti. Ústredná úloha týchto zásad sa odráža v zmluvách, v ktorých sa stanovuje, že politiky Únie uvedené v kapitole o Politikách vzťahujúcich sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov. Právne akty Únie prijaté podľa tejto kapitoly obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady 9 .

Reakcia EÚ doteraz vychádzala z týchto základných zásad. Z hľadiska prevádzky, financií a politiky EÚ užšie spolupracovala na podpore členských štátov, ktoré sú pod najväčším tlakom, a to prostredníctvom premiestňovania a presídľovania a prevádzkovej podpory v otázkach hraníc a azylu, a to aj prostredníctvom agentúr EÚ. Táto práca bola najefektívnejšia v tom čase, keď bola angažovanosť najširšia, keď všetky členské štáty prispeli svojím dielom a všetky členské štáty pocítili prínos.

V rámci reformy spoločného európskeho azylového systému treba dosiahnuť dohodu o vhodnom spôsobe nastolenia rovnováhy medzi zásadou zodpovednosti a solidarity. Pokiaľ ide o spoločný systém a schengenský priestor bez vnútorných hraníc, ich existencia je navzájom podmienená. Kým posilnená spolupráca je vždy poslednou možnosťou prekonať patovú situáciu, v tejto oblasti to nie je vhodný spôsob pre realizáciu mechanizmu pre solidaritu a zodpovednosť, na ktorom by sa mali zúčastniť všetky členské štáty. V opačnom prípade by bol na schengenský systém naďalej vyvíjaný tlak.

Namiesto toho by nám pri dosahovaní dohody mali slúžiť získané skúsenosti a najlepšie postupy vytvorené za posledných pár rokov. Najkontroverznejším aspektom reformy dublinského nariadenia je mechanizmus solidarity a jeho súlad s požiadavkou zodpovednosti. Môže byť koncipovaný rôznymi spôsobmi. Komisia najprv predložila návrh na zriadenie trvalého rámca pre krízový mechanizmus premiestnenia. V máji 2016 ďalej predložila komplexnejší a predvídateľnejší prístup, ktorý do dublinských pravidiel začleňuje mechanizmus spravodlivosti, ktorý by sa spúšťal automaticky na základe určitých podmienok. Na základe tohto návrhu pracovalo slovenské, maltské a estónske predsedníctvo Rady na fázovom prístupe. Európsky parlament navrhuje povinný systém premiestnenia, ktorý by sa uplatňoval všeobecne – bez ohľadu na migračný tlak. Berúc do úvahy tieto stanoviská by riešením mohlo byť zvolenie prístupu, v rámci ktorého by sa zložka povinného premiestnenia vzťahovala na vážne krízové situácie, zatiaľ čo v menej problematických situáciách by bolo premiestnenie založené na dobrovoľných záväzkoch členských štátov. V týchto situáciách bude mať solidarita, ktorú treba poskytnúť, rôzne formy, vychádzajúc tak z vnútorného, ako aj vonkajšieho rozmeru integrovanej, komplexnej migračnej politiky. V tomto duchu predseda Juncker v správe o stave Únie v roku 2017 uznal, že na dosiahnutie tejto reformy budú potrebné kompromisy a že jej výsledkom by malo byť správne riešenie pre našu Úniu a zároveň spravodlivé pre všetky členské štáty.

4.    VONKAJŠÍ ROZMER

EÚ postupne zaviedla skutočnú vonkajšiu politiku v oblasti migrácie, ktorá dopĺňa a posilňuje vnútorný rozmer. Prispelo to k zníženiu nebezpečných ciest, záchrane životov migrantov a k tomu, aby sa podpora EÚ zameraná na riešenie hlavných príčin pohybov obyvateľstva dostala na novú úroveň, ako aj k zabezpečeniu ochrany utečencov a migrantov. Keďže migračný tlak v Európe zostane i v nadchádzajúcich rokoch výzvou, okrem upevnenia a posilnenia vonkajšieho rozmeru migrácie neexistuje alternatíva.

Na trase cez východné Stredozemie je potrebné zabezpečiť neprerušované plné vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka. Členské štáty sa už vo vyhlásení EÚ a Turecka dohodli na mobilizácii dodatočných 3 mld. EUR pre nástroj EÚ pre utečencov v Turecku, krátko po tom, čo boli v súčasnosti dostupné zdroje zmluvne zabezpečené a ostatné podmienky stanovené vo vyhlásení EÚ a Turecka splnené. Malo by sa tak stať na základe modelu rozdelenia bremena medzi rozpočtom EÚ a vnútroštátnymi rozpočtami dohodnutého v roku 2016 10 . Tempo presídľovania z Turecka by sa malo zachovať. Pri uvádzaní do praxe dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov prispeje ešte viac k zabezpečeniu legálnych spôsobov migrácie pre sýrskych utečencov v Turecku. Osobitná pozornosť by sa mala venovať krajinám západného Balkánu prostredníctvom nepretržitej podpory EÚ krajinám, ktoré sa nachádzajú na trase. Rovnako treba byť obozretný, pokiaľ ide o sekundárne pohyby.

Takisto je potrebné posilniť úsilie zamerané na migráciu pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie, realizovať ciele, pokiaľ ide o všetky aspekty stratégie stanovenej v Maltskom vyhlásení a o akčný plán o centrálnom Stredozemí. EÚ a členské štáty v spolupráci s líbyjskými orgánmi, Africkou úniou, Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a ďalšími agentúrami OSN urýchlene zintenzívnia opatrenia s cieľom zabezpečiť v krajine utečencom a migrantom ochranu za plného dodržiavania ich ľudských práv, ako aj s cieľom ukončiť násilie páchané na nich a ich zneužívanie zločineckými sieťami. Na tento účel EÚ s Africkou úniou a Organizáciou Spojených národov vytvorila pracovnú skupinu na záchranu a ochranu životov migrantov a utečencov na trasách, a to predovšetkým v Líbyi, ako bolo oznámené v Abidjane 29. novembra 2017. Umožní to urýchliť program Medzinárodnej organizácie pre migráciu venovaný asistovaným dobrovoľným návratom z Líbye do krajín pôvodu, a to financovaním ďalších 15 000 návratov do februára 2018. V nadväznosti na zriadenie tzv. centra pre tranzit a odchody v Tripolise pre ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, EÚ a členské štáty by mali podporovať presídľovanie z Líbye cez mechanizmus Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v situáciách núdzového tranzitu, a dosiahnuť aspoň 1 000 presídlení do februára 2018. Prioritou ostáva narušenie obchodného modelu prevádzačov. V tejto súvislosti by EÚ mala podporovať nové projekty zamerané na vytváranie pracovných miest a sociálno-hospodársky rozvoj v miestnych samosprávach, najmä v Líbyi a v Nigeri.

Neustále zmeny v migračných tokoch si vyžadujú nepretržitú obozretnosť: napríklad na trase vedúcej cez západné Stredozemie/Atlantik sa zaznamenal nárast celkového počtu migrantov prichádzajúcich do Španielska na vyše 25 500 v roku 2017, čo je približne o 105 % viac než za rovnaké obdobie v roku 2016. Spolupráca s Marokom a s ďalšími dotknutými krajinami na tejto trase bude mať zásadný význam.

Dosiahnutie všetkých týchto cieľov sa nemôže zrealizovať bez dodatočnej finančnej podpory. Vzhľadom na to je doplnenie financovania zložky trustového fondu EÚ pre severnú Afriku nevyhnutné. Kým niektoré členské štáty predložili v období od posledného zasadnutia Európskej rady dodatočné prísľuby, je potrebné, aby všetky členské štáty prispeli svojím spravodlivým dielom na preklenutie medzery vo financovaní dosahujúcej 340 mil. EUR, z čoho 110 mil. EUR treba na okamžité potreby.

Trustový fond EÚ podporuje okrem severnej Afriky projekty, a to aj pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí alebo lepšie riadenie migrácie v 21 krajinách v subsaharskej Afrike a vo východnej Afrike, v regióne Sahelu a Čadského jazera a regióne Afrického rohu. Pridelených už bolo 1,2 mld. EUR na 178 zmlúv, a to vrátane projektov zameraných na viaceré regióny naraz. Disponibilné prostriedky sa však čoskoro vyčerpajú. Je potrebné zabezpečiť ich optimálne a efektívne využívanie v zostávajúcich rokoch fungovania fondu. Zároveň by sa malo zistiť, aké ďalšie záväzky zo strany členských štátov by boli možné, najmä vzhľadom na potrebu implementovať výsledky dosiahnuté v rámci samitu Africkej únie a Európskej únie, ktorý sa konal 29. a 30. novembra 2017.

EÚ a jej členské štáty by mali v maximálnej miere využívať svoje možnosti vplyvu, ako sú vízové a iné politiky, s cieľom uzavrieť readmisné dohody alebo praktické opatrenia s krajinami pôvodu a tranzitu.

V budúcnosti by sa mal veľký dôraz naďalej klásť na riešenie hlavných príčin migrácie prostredníctvom rozvojovej spolupráce, a to vrátane podpory pre digitálne zložky, cielených činností v rámci trustového fondu EÚ a znásobenia súkromných investícií prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu, ako aj na rozvoj balíkov legálnej migrácie, ktoré môžu podporiť naše partnerstvá.

Na samite Africkej únie a EÚ sa potvrdilo, že existuje potenciál pre lepšie a širšie partnerstvo medzi našimi kontinentmi, so zameraním na mladých ľudí a rozvoj. Keďže migrácia je globálny problém, EÚ a Afrika budú tiež aktívne formovať budúce globálne pakty OSN o migrácii.

5.    FINANCOVANIE V OBLASTI MIGRÁCIE: PRIMERANÉ ZDROJE, FLEXIBILNÉ NÁSTROJE

Riadenie migrácie si vyžaduje veľké investície. V čase, keď bola vytvorená súčasná generácia nástrojov financovania EÚ (v roku 2011), mala téma migrácie oveľa nižšie prioritné postavenie ako dnes. Dostupné finančné prostriedky pôvodne plánované pre migráciu sa od vypuknutia krízy až do roku 2020 zvýšili o 74,6 % (6 mld. EUR) s cieľom podporiť opatrenia vo všetkých členských štátoch. Rozpočtová podpora EÚ sa ukázala nevyhnutná, aby sa pomohlo členským štátom pod najväčším tlakom financovať ich nové potreby súvisiace s kontrolou hraníc, prevádzkou vstupných centier (hotspotov) a poskytovaním potrebnej humanitárnej pomoci migrantom a utečencom vrátane prístrešia a zdravotnej starostlivosti. Experti a aktíva, ktoré poskytla Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europol a Európsky podporný úrad pre azyl, posilnili akcieschopnosť členských štátov. Financovanie EÚ na presídľovanie členskými štátmi v prípade osôb, ktoré potrebujú ochranu, otvorilo viac legálnych ciest na to, aby sa migranti dostali do Európy bezpečným spôsobom. Tieto potreby tu zostanú aj do budúcna.

V nadchádzajúcich rokoch budú potrebné dobre navrhnuté, flexibilné a efektívne nástroje na riešenie výziev týkajúcich sa migrácie. V minulosti prísne pravidlá týkajúce sa programovania zdrojov boli prekážkou pre rýchlu reakciu na žiadosti členských štátov, prípadne viedli k systematickému využívaniu (obmedzeného) núdzového financovania. Existujú takisto oblasti, v ktorých by v budúcnosti finančné nástroje EÚ mohli zohrávať výraznejšiu úlohu, napríklad pri podpore miestnych komunít, ktoré prijímajú veľký počet migrantov alebo utečencov, čím sa uľahčí integrácia a vyriešia otázky v sociálnej a zdravotníckej oblasti.

Financovanie zohráva v podpore vonkajšej politiky EÚ v oblasti migrácie kľúčovú rolu. V tejto oblasti museli ad hoc nástroje reagovať na nové priority, akými sú napríklad nástroj EÚ pre utečencov v Turecku, núdzový trustový fond EÚ pre Afriku alebo Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj. Hoci tieto nástroje boli vytvorené aj s cieľom zabezpečiť kombináciu zdrojov z rozpočtu EÚ a z členských štátov, ukázalo sa, že zabezpečiť zodpovedajúcu sumu od členských štátov je zložité. Pri napredovaní vpred by sa malo zvážiť, ako zabezpečiť aj financovanie vonkajšieho rozmeru migrácie a zároveň zabezpečiť flexibilitu, rýchlu mobilizáciu a koordinované využívanie vnútorných a vonkajších zdrojov.

Budúci viacročný finančný rámec bude musieť vychádzať z týchto skúseností a zamerať sa tiež na budúce migračné výzvy.

Plán na dosiahnutie dohody o komplexnom balíku opatrení v oblasti migrácie do júna 2018 Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli pokrok v otázkach vnútorného a vonkajšieho rozmeru migračnej politiky. Výzvy v oblasti migrácie a migračný tlak sú však aj naďalej značné. Vzhľadom na náš spoločný záväzok vrátiť sa k Schengenu do leta 2018 a prejsť na systém, ktorým sa zabezpečí odolnosť voči budúcim krízam, Komisia vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby odsúhlasili tieto prvky plánu, čím by sa otvorila cesta k dosiahnutiu dohody medzi vedúcimi predstaviteľmi o komplexnom balíku opatrení do júna 2018. ·Zintenzívnenie práce na reforme spoločného európskeho azylového systému tak, aby: ünávrhy týkajúce sa Agentúry EÚ pre azyl a systému Eurodac boli prijaté do marca 2018, üsa do konca marca 2018 dosiahla politická dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu, üsa do mája 2018 dosiahla politická dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o smernicu o podmienkach prijímania a rámec Únie pre presídľovanie, üdo mája 2018 bol Európskom parlamente a Rade dosiahnutý mandát na rokovania o nariadení o konaní o azyle, üsa dohoda o správnej rovnováhe medzi zodpovednosťou a solidaritou dosiahla v týchto krokoch: Ødo apríla 2018 stanoviť základnú osnovu dohody, Ødosiahnuť dohodu o správnej rovnováhe medzi zodpovednosťou a solidaritou na zasadnutí vedúci predstaviteľov EÚ v máji 2018 v Sofii, ktorá sa rýchlo premietne do mandátu na rokovanie pre Radu v súvislosti s dublinským nariadením, Ødosiahnuť politickú dohodu na júnovom zasadnutí Európskej rady o celkovej reforme spoločného európskeho azylového systému. ·Dokončenie vybudovania účinného systému riadenia vonkajších hraníc, najmä tým, že sa zabezpečí, aby členské štáty prispeli všetkými potrebnými aktívami a zamestnancami na rezervy rýchleho zásahu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby do marca 2018 mohli byť pripravené v plnej miere na nasadenie. ·Zavedenie plne funkčnej návratovej kapacity v Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž do marca 2018 tak, aby sa počet navrátených migrantov v rámci operácií organizovaných v spolupráci s agentúrou zvýšil najmenej o 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017 a o 50 % do júna 2018. Opierajúc sa o pozitívne príklady operačných opatrení, ktoré sa týkajú readmisie a ktoré sa stanovili nedávno s tretími krajinami ako Bangladéš, by sa takéto formy opatrení alebo readmisných dohôd mali zaviesť do mája 2018 s ďalšími tromi partnerskými krajinami. ·Zabezpečiť, že sa otvorí dostatočný počet legálnych ciest do Európy. Vyžaduje si to, aby členské štáty prisľúbili presídlenie najmenej 50 000 osôb, ktoré potrebujú ochranu, do februára 2018. Z toho 50 % presídlení by sa malo uskutočniť do októbra 2018 a zvyšok do mája 2019, a to aj prostredníctvom mechanizmu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v situáciách núdzového tranzitu z Líbye. Do mája 2018 zaviesť prvé skúšobné projekty na koordináciu legálnych možností ekonomickej migrácie pre kľúčové partnerské krajiny. ·Do júna 2018 dosiahnuť politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa smernice o modrej karte, o podmienkach vstupu a pobytu vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. ·Realizovať rôzne činnosti v rámci vonkajšej politiky v oblasti migrácie. Zabezpečiť plné a udržateľné vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka. V spolupráci s líbyjskými orgánmi, Africkou úniou a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu podporovať realizáciu ďalších 15 000 asistovaných dobrovoľných návratov z Líbye do krajín pôvodu, a do februára 2018 aspoň 1 000 presídlení z Líbye prostredníctvom mechanizmu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v situáciách núdzového tranzitu. Do marca 2018 by všetky členské štáty mali prispieť na preklenutie medzery vo financovaní vo výške 340 mil. EUR na zložku trustového fondu EÚ pre severnú Afriku. ·So zreteľom na závery samitu EÚ a Africkej únie, podporovať prácu pracovnej skupiny EÚ, Africkej únie a Spojených národov a posilniť strategické partnerstvo s Afrikou, a to aj prostredníctvom rýchleho vykonávania všetkých zložiek vonkajšieho investičného plánu EÚ. Prvá časť projektov v rámci Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj by sa mala prijať do mája 2018. S cieľom zabezpečiť merateľný pokrok vo všetkých rôznych prvkoch tohto plánu by každý členský štát mal vymenovať osobitného šerpu pre oblasť migrácie.

Dodatok 1 – Európska migračná agenda: súčasný stav hlavných návrhov

DOTERAJŠÍ POKROK V HLAVNÝCH LEGISLATÍVNYCH NÁVRHOCH PODĽA ICH STAVU		Európska komisia	Európsky parlament	Rada Európskej únie	Prijaté Európskym parlamentom a Radou
Návrh	Opis	Stav
Medzinárodná ochrana: predbežné opatrenia v prospech Talianska a Grécka	V tomto rozhodnutí sa stanovuje dočasný a mimoriadny mechanizmus premiestnenia osôb z Talianska a Grécka do ostatných členských štátov počas dvoch rokov.	máj 2015
Jednotný formát víz	Týmto nariadením sa stanovuje nová jednotná podoba vízovej nálepky, ktorou sa zmodernizujú jej bezpečnostné prvky s cieľom predchádzať falšovaniu.	jún 2015
Medzinárodná ochrana: predbežné opatrenia v prospech Talianska, Grécka a Maďarska	Týmto rozhodnutím sa zavádzajú dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, s cieľom podporiť ich v lepšom zvládaní núdzovej situácie v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín do týchto členských štátov.	september 2015
Európsky cestovný doklad pre návrat	Týmto nariadením sa zavádza jednotný európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.	december 2015

Európska komisia	Európsky parlament	Rada Európskej únie
Návrh bol predložený	Mandát na rokovanie schválený alebo akt prijatý	Mandát na rokovanie schválený alebo akt prijatý
Návrh má byť predložený	Mandát na rokovanie sa má schváliť	Mandát na rokovanie sa má schváliť

DOTERAJŠÍ POKROK V HLAVNÝCH LEGISLATÍVNYCH NÁVRHOCH PODĽA ICH STAVU		Európska komisia	Európsky parlament	Rada Európskej únie	Prijaté Európskym parlamentom a Radou
Návrh	Opis	Stav
Posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz	Týmto nariadením sa zavádzajú povinné systematické kontroly s použitím príslušných databáz aj v prípade občanov EÚ, ktorí prekračujú vonkajšie hranice EÚ.	december 2015
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž	Týmto nariadením sa zriaďuje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorej úlohou bude zabezpečiť účinné uplatňovanie prísnych noriem spoločného riadenia hraníc, poskytovať operačnú podporu a v prípade potreby zasahovať s cieľom rýchlo reagovať na vznikajúce krízy na vonkajšej hranici.	december 2015
Systém vstup/výstup (inteligentné hranice)	V systéme vstup/výstup sa budú registrovať vstupy a výstupy štátnych príslušníkov tretích krajín a systém pomôže monitorovať povolené krátkodobé pobyty v EÚ. Vďaka tomuto systému sa zmodernizuje riadenie vonkajších hraníc, a to tým, že sa zlepší kvalita a účinnosť kontrol, ako aj odhaľovanie falošných dokladov a podvodov s osobnými údajmi.	apríl 2016
Azyl: Dublinský systém	Cieľom toho návrhu je vytvoriť spravodlivejší, efektívnejší a udržateľnejší systém rozdeľovania žiadostí o udelenie azylu medzi členskými štátmi.	máj 2016	november 2017
Agentúra pre azyl	Týmto návrhom sa zriaďuje plnohodnotná agentúra Európskej únie pre azyl s posilneným mandátom a značne rozšírenými úlohami, a to vrátane schopnosti nasadiť podporné azylové tímy a poskytovať operačnú a technickú pomoc.	máj 2016	december 2017	december 2017
Azyl: Eurodac	Cieľom tohto návrhu je prispôsobiť a posilniť systém Eurodac na uľahčenie návratov a na pomoc pri riešení neregulárnej migrácie.	máj 2016	jún 2017	jún 2017
Vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností (modrá karta)	Komisia predložila tento návrh o legálnej migrácii, známy aj ako systém modrých kariet, v polovici roka 2016.	jún 2016	júl 2017	júl 2017
Jednotný formát povolení na pobyt	Týmto nariadením sa zavádzajú modernejšie bezpečnostné prvky s cieľom zlepšiť bezpečnostné prvky povolení na pobyt.	jún 2016
Podmienky prijímania	Týmto návrhom sa harmonizujú podmienky prijímania v rámci celej EÚ.	júl 2016	máj 2017	november 2017
Oprávnenie na azyl	Týmto návrhom sa harmonizujú normy v EÚ pre prijímanie a obmedzia sa sekundárne pohyby a zneužívanie azylového systému.	júl 2016	júl 2017	júl 2017
Konanie o azyle	Cieľom tohto návrhu je znížiť rozdiely v miere uznaných žiadostí, odradiť od sekundárnych pohybov a posilniť procesné záruky pre žiadateľov o azyl.	júl 2016
Rámec Únie pre presídľovanie	Tento návrh o tom, ako bude EÚ presídľovať osoby s priznaným postavením utečenca z miest mimo svojho územia, napríklad osoby z utečeneckých táborov, predložila Komisia v júli minulého roka.	júl 2016	október 2017	november 2017

Európska komisia	Európsky parlament	Rada Európskej únie
Návrh bol predložený	Mandát na rokovanie schválený alebo akt prijatý	Mandát na rokovanie schválený alebo akt prijatý
Návrh má byť predložený	Mandát na rokovanie sa má schváliť	Mandát na rokovanie sa má schváliť

		Európska komisia	Európsky parlament	Rada Európskej únie		Prijaté Európskym parlamentom a Radou
Návrh	Opis		Stav
Vonkajší investičný plán/Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj	Spoluzákonodarcovia dokázali v prípade tohto návrhu v júni dosiahnuť rýchlu politickú dohodu, t. j. menej ako za jeden rok po tom, ako ho Komisia v septembri 2016 predložila. Cieľom návrhu je využívať fondy EÚ ako finančnú páku pre súkromné investície do oblasti rozvoja v Afrike a iných častiach susedstva EÚ.	september 2016
Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia	Týmto návrhom sa vytvorí automatizovaný systém pre bezpečnostný skríning pred cestou a skríning neregulárnej migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Zabezpečí sa tým, že členské štáty budú mať spoľahlivejšie informácie o cestujúcich z tretích krajín prichádzajúcich do Európy.	november 2016	október 2017	jún 2017
Zriadenie, prevádzka a používanie Schengenského informačného systému na účely •policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach	Komisia predložila návrhy na revíziu Schengenského informačného systému v decembri 2016, a to najmä s cieľom zlepšiť riadenie hraníc a migrácie.	december 2016	november 2017	november 2017
•hraničných kontrol		december 2016
•návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín		december 2016
Agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA)	Tento návrh je revíziou nariadenia, ktorým sa zriaďuje agentúra eu-LISA a posilňuje sa ním jej mandát, aby sa zabezpečilo, že bude zvládať súčasné výzvy na úrovni EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Agentúra bude konkrétne odteraz zodpovedná za rozvoj a zavádzanie technických riešení na dosiahnutie interoperability informačných systémov EÚ.	jún 2017
Revízia pravidiel vzťahujúcich sa na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc	Komisia predložila tento návrh, ktorého cieľom je vhodnejšie prispôsobiť pravidlá vzťahujúce sa na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc súčasným a budúcim výzvam, v septembri 2017.	september 2017

Európska komisia	Európsky parlament	Rada Európskej únie
Návrh bol predložený	Mandát na rokovanie schválený alebo akt prijatý	Mandát na rokovanie schválený alebo akt prijatý
Návrh má byť predložený	Mandát na rokovanie sa má schváliť	Mandát na rokovanie sa má schváliť

Dodatok 2 – Trustový fond EÚ pre Afriku

Prísľuby a príspevky do trustového fondu EÚ pre Afriku

Zdroje, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené na trustový fond EÚ pre Afriku, dosahujú výšku 3,3 mld. EUR: viac ako 2,9 mld. EUR pochádza z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a finančných nástrojov EÚ a 375 mil. EUR je od členských štátov EÚ a iných darcov (Švajčiarsko a Nórsko), z čoho 315,1 mil. EUR sa už zaplatilo. Členské štáty, ak chcú splniť svoje záväzky z novembra 2015, by mali prispievať väčšou mierou.

Prísľuby a príspevky do trustového fondu EÚ pre Afriku

 (v mil. EUR, stav k 4. decembru 2017)

Členský štát/pridružený štát
	Prisľúbený príspevok	Prijatý príspevok
Rakúsko	6	6
Belgicko	10	6
Bulharsko	0,55	0,05
Chorvátsko	0,2	0,2
Cyprus		
Česká republika	1,67	1,67
Dánsko	10	6
Estónsko	1,45	1,45
Fínsko	5	5
Francúzsko	9	3
Nemecko	154	136
Grécko		
Maďarsko	0,7	0,7
Írsko	6	1,2
Taliansko	102	102
Lotyšsko	0,3	0,3
Litva	0,2	0,05
Luxembursko	3,1	3,1
Malta	0,25	0,1
Holandsko	26,36	13,36
Poľsko	8,13	8,13
Portugalsko	0,45	0,45
Rumunsko	0,1	0,1
Slovensko	1,6	0,6
Slovinsko	0,05	0,05
Španielsko	9	3
Švédsko	3	3
Spojené kráľovstvo	3	1,2
Nórsko	8,78	8,78
Švajčiarsko	4,1	3,6
Príspevky spolu	375	315,1
Príspevok z rozpočtu EÚ 11[1]	2 928,4

K 4. decembru 2017 schválil operačný výbor trustového fondu EÚ pre Afriku 120 programov pre tri predmetné regióny v celkovej výške približne 1 960,4 mil. EUR. Celkovo bolo zatiaľ podpísaných 194 zmlúv s vykonávateľmi (86 v oblasti Sahelu/Čadského jazera, 69 v Africkom rohu, 16 v regióne severnej Afriky a 23 na projekty vo viacerých regiónoch naraz) v celkovej výške 1 352,2 mil. EUR. Vyplatené prostriedky spolu dosahujú výšku 490,6 mil. EUR.

Región	Schválená suma	Zmluvná suma	Vyplatená suma
Africký roh	665,0	430,3	146,6
Severná Afrika	293,6*	132,3	60,4
Sahel a Čadské jazero	988,8*	787,0	282,9
Projekty vo viacerých regiónoch naraz	13*	2,6	0,7
Spolu	1 960,4*	1 352,2	490,6

* Zaokrúhlené údaje.

Zložka trustového fondu EÚ pre severnú Afriku

V zložke trustového fondu EÚ pre severnú Afriku obzvlášť chýbajú finančné prostriedky napriek tomu, že je to jeden z najdôležitejších faktorov na obmedzovanie migračných tokov na trase cez centrálne Stredozemie. Zložka trustového fondu EÚ pre severnú Afriku do dnešného dňa schválila programy v hodnote 294 mil. EUR, z čoho 132 mil. EUR už bolo zazmluvnených. Treba viac finančných prostriedkov na preklenutie zistenej medzery vo financovaní vo výške 340 mil. EUR, z toho 110 mil. EUR na okamžité potreby.

Na základe júlovej výzvy Komisie poskytnúť viac príspevkov do zložky pre severnú Afriku Európska rada na októbrovom zasadnutí vyzvala členské štáty, aby zabezpečili dostatočné a cielené financovanie. K 4. decembru bolo na túto zložku prisľúbených viac ako 140 mil. EUR:

KRAJINA	DÁTUM PODPÍSANIA OFICIÁLNEHO PRÍSĽUBU ALEBO OSVEDČENIA O POSKYTNUTÍ PRÍSPEVKU	SUMA
Rakúsko	13. 10. 2017	3 000 000
Bulharsko	29. 11. 2017	100 000
Chorvátsko	27. 10. 2017	100 000
Česká republika	5. 10. 2017	989 008
Dánsko	28. 11. 2017	4 031 100
Estónsko	6. 7. 2017	1 000 000
Nemecko	10. 11. 2017	3 000 000
	29. 11. 2017	100 000 000
Taliansko	20. 7. 2017	10 000 000
Lotyšsko	26. 10. 2017	250 000
Litva	1. 12. 2017	150 000
Holandsko	22. 11. 2017	10 000 000
Nórsko	16. 11. 2017	2 074 258
Poľsko	8. 11. 2017	7 080 746
Slovensko	24. 11. 2017	1 000 000
SPOLU		142 775 112

POZN.: Francúzsko a Španielsko prisľúbili dodatočný príspevok vo výške 6 mil. EUR a Írsko vo výške 3 mil. EUR do trustového fondu EÚ pre Afriku bez uvedenia, na akú zložku sa má suma vyčleniť.

Dodatok 3 – Európska pohraničná a pobrežná stráž

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, schválená v rekordnom čase na základe návrhu Komisie, bola zriadená v októbri 2016 s cieľom zaistiť, aby Európa dokázala lepšie chrániť svoje spoločné vonkajšie hranice a aby bola lepšie vybavená na zvládanie nových migračných a bezpečnostných výziev.

Významné nedostatky bránia sfunkčneniu agentúry

Počas minulého roka boli prijaté dôležité kroky na sfunkčnenie novej agentúry, a to aj vytvorením rezerv rýchleho zásahu, pokiaľ ide o pohraničnú stráž a vybavenie. Napriek opakovaným výzvam členským štátom, aby si splnili záväzky, v týchto rezervách stále pretrvávajú závažné nedostatky, najmä pokiaľ ide o technické vybavenie. Prebiehajúce spoločné operácie (napríklad v Grécku, Taliansku a Bulharsku) sa stretávajú s podobnými problémami – s chronickým nedostatkom príslušníkov vyslaných z členských štátov.

V rámci rezervy rýchleho zásahu, ktorá má mať 1 500 príslušníkov, v súčasnosti chýba takmer 206 príslušníkov pohraničnej stráže.

ČLENSKÉ ŠTÁTY	POTREBNÝ PRÍSPEVOK	STÁLE CHÝBA		ČLENSKÉ ŠTÁTY	POTREBNÝ PRÍSPEVOK	STÁLE CHÝBA
RAKÚSKO	34			LOTYŠSKO	30
BELGICKO	30			LITVA	39
BULHARSKO	40			LUXEMBURSKO	8	1
CHORVÁTSKO	65			MALTA	6
CYPRUS	8	8		HOLANDSKO	50
ČESKÁ REPUBLIKA	20			NÓRSKO	20	8
DÁNSKO	29			POĽSKO	100
ESTÓNSKO	18			PORTUGALSKO	47	42
FÍNSKO	30			RUMUNSKO	75
FRANCÚZSKO	170			SLOVENSKO	35	31
NEMECKO	225			SLOVINSKO	35	3
GRÉCKO	50			ŠPANIELSKO	111	111
MAĎARSKO	65			ŠVÉDSKO	17
ISLAND*	2	2		ŠVAJČIARSKO	16
TALIANSKO	125			SPOLU:	1 500	206

Do rezervy rýchleho zásahu pre vybavenie v súčasnosti prispieva s technickým vybavením iba 14 členských štátov, čím sa vytvárajú značné nedostatky v rezerve.

14 PRISPIEVAJÚCICH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV:

Dodatok 4 – Premiestňovanie a presídľovanie

Premiestňovanie

Mechanizmus premiestňovania EÚ sa po dvoch rokoch fungovania preukázal ako úspešný. Pomáha utečencom začať nový život a zabezpečuje lepšie rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi.

OSOBY PREMIESTNENÉ Z TALIANSKA (IT) A GRÉCKA (EL)

3 000

2 500

2 000

1 500

1 000

500

0

Keďže je v Grécku stále približne 500 osôb oprávnených na premiestnenie a v Taliansku 2 350, členské štáty by mali zostávajúcich čakateľov urýchlene premiestniť. Komisia je pripravená naďalej poskytovať finančnú podporu tým členským štátom, ktoré pokračujú vo svojom úsilí v oblasti premiestňovania.

 

Presídľovanie

Dva úspešné systémy EÚ pre presídľovanie pomohli od roku 2015 takmer 26 000 najzraniteľnejším utečencom nájsť prístrešie v jednom z členských štátov EÚ, z toho 18 563 osobám na základe záverov Rady z 20. Júla 2015. Keďže sa obdobie fungovania týchto systémov blíži ku koncu, Komisia v septembri spustila nový systém presídľovania na to, aby do októbra 2019 prijali členské štáty EÚ aspoň 50 000 obzvlášť zraniteľných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Suma 500 mil. EUR bola vyčlenená na úsilie členských štátov v oblasti presídľovania v nadchádzajúcich dvoch rokoch – 10 000 EUR z rozpočtu EÚ na každú presídlenú osobu.

Komisia navrhla stály rámec EÚ pre presídľovanie v júli 2016 s cieľom koordinovať európske úsilie v dlhodobom horizonte a vytvoriť jednotný postup a spoločné kritériá. Po prijatí tento rámec EÚ pre presídľovanie nahradí súčasné ad hoc systémy presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov.

Členský štát    Doteraz prisľúbených			Členský štát    Doteraz prisľúbených	Doteraz prisľúbených
Rakúsko	0		Lotyšsko	0
Belgicko	2 000		Litva	50
Bulharsko	110		Luxembursko	200
Chorvátsko	200		Malta	20
Cyprus	69		Holandsko	3 000
Česká republika	0		Poľsko	0
Dánsko	0		Portugalsko	1 010
Estónsko	80		Rumunsko	109
Fínsko	1 670		Slovensko	0
Francúzsko	10 200		Slovinsko	40
Nemecko	0		Španielsko	2 250
Grécko	0		Švédsko	8 750
Maďarsko	0		Spojené kráľovstvo	7 800
Írsko	1 200		SPOLU	39 758
Taliansko	1 000

Dodatok 5 – Plán na dosiahnutie dohody o komplexnom balíku opatrení v oblasti migrácie do júna 2018

PLÁN NA DOSIAHNUTIE DOHODY O KOMPLEXNOM BALÍKU OPATRENÍ V OBLASTI MIGRÁCIE DO JÚNA 2018

V roku 2018

DO FEBRUÁRA

✓Prísľub členských štátov najmenej 50 000 miest pre presídlenie osôb, ktoré potrebujú ochranu, a to aj prostredníctvom mechanizmu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v situáciách núdzového tranzitu z Líbye, ✓podporiť realizáciu aspoň 15 000 asistovaných dobrovoľných návratov prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu a 1 000 presídlení z Líbye prostredníctvom mechanizmu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v situáciách núdzového tranzitu.

DO MARCA

✓Prijať návrhy týkajúce sa Agentúry EÚ pre azyl a systému Eurodac, ✓dosiahnuť politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o nariadenie o oprávnení na medzinárodnú ochranu, ✓príspevok členských štátov formou všetkých potrebných aktív a zamestnancov na rezervy rýchleho zásahu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby boli v plnej miere pripravené na nasadenie, ✓všetky členské štáty majú prispieť na preklenutie medzery vo financovaní vo výške 340 mil. EUR na zložku trustového fondu EÚ pre severnú Afriku, ✓zavedenie plne funkčnej návratovej kapacity v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

DO APRÍLA

✓Stanoviť základnú osnovu dohody o správnej rovnováhe medzi zodpovednosťou a solidaritou.

DO MÁJA

✓Dosiahnuť politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o smernicu o podmienkach prijímania a rámec Únie pre presídľovanie, ✓v Európskom parlamente a Rade získať mandát na rokovanie o nariadení o konaní o azyle, ✓dosiahnuť dohodu o správnej rovnováhe medzi zodpovednosťou a solidaritou na zasadnutí vedúci predstaviteľov EÚ v Sofii a rýchlo ju premietnuť do mandátu na rokovanie pre Radu v súvislosti s dublinským nariadením, ✓prijať prvú časť projektov v rámci Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, ✓zaviesť prvé skúšobné projekty na koordináciu legálnych možností ekonomickej migrácie pre kľúčové partnerské krajiny, ✓zvýšiť počet navrátených migrantov v rámci operácií organizovaných v spolupráci s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž najmenej o 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017, ✓dosiahnuť dohodu o readmisných dohodách alebo operačných opatreniach s ďalšími tromi partnerskými krajinami.

DO JÚNA

✓Dosiahnuť politickú dohodu na júnovom zasadnutí Európskej rady o celkovej reforme spoločného európskeho azylového systému, ✓dosiahnuť politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o smernicu o modrej karte, ✓ďalej zvýšiť počet navrátených migrantov v rámci operácií organizovaných v spolupráci s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž o 50 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017.

DO OKTÓBRA

✓Uskutočniť 50 % prisľúbených presídlení aspoň 50 000 osôb, ktoré potrebujú ochranu.

V roku 2019

DO MÁJA

✓Uskutočniť zostávajúcich 50 % prisľúbených presídlení aspoň 50 000 osôb, ktoré potrebujú ochranu.

Zdroj: Európska komisia

(1)

Údaje sa vzťahujú na talianske a grécke záchranné operácie, ako aj operácie Triton a Poseidon európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a operáciu Sophia. V rámci projektu „Nezvestní migranti“ Medzinárodnej organizácie pre migráciu ( http://missingmigrants.iom.int/ ) je hlásených 3 020 úmrtí v Stredozemnom mori v roku 2017 (do 27. novembra), čo je najnižší počet za posledné dva roky (na porovnanie, 3 785 mŕtvych v roku 2015 a 5 143 mŕtvych v roku 2016), hoci každý stratený život je príliš veľkou stratou.

(2)

Napríklad prostredníctvom nástroja núdzovej podpory dostáva v priemere 32 500 utečencov a migrantov mesačnú peňažnú podporu cez program poskytovania hotovostných prostriedkov. V súčasnosti sa v Turecku núdzová záchranná sociálna sieť – jeden z projektov v rámci nástroja EÚ pre utečencov v Turecku – stará o 1,1 milióna príjemcov.

(3)

Odhaduje sa, že kým počet obyvateľov v Európe bude v roku 2050 nižší ako dnes, mnohé krajiny v Afrike a Ázii budú naďalej zažívať významný rast populácie (OSN, Útvar pre hospodárske a sociálne záležitosti, Úsek pre obyvateľstvo, 2017: World Population Prospects: The 2017 Revision. ESA/P/WP/248).

(4)

Pozri oznámenie o realizácii európskej migračnej agendy, COM(2017) 558 z 27. septembra 2017.

(5)

Nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, predložené Európskou komisiou 15. decembra 2015, získalo politickú dohodu Európskeho parlamentu a Rady 22. júna 2016 a formálne prijaté bolo 14. septembra 2016, teda iba deväť mesiacov po predložení návrhu. Účinnosť nadobudlo 6. októbra 2016. Činnosť v rámci rezervy rýchleho zásahu začala 7. decembra 2016 a v oblasti návratu zase 7. januára 2017.

(6)

Maltské vyhlásenie členov Európskej rady o vonkajších aspektoch migrácie: riešenie problému trasy cez centrálne Stredozemie.

(7)

Zdroj: Výročná správa EASO 2016. Rozdiely v miere uznaných žiadostí môžu byť ovplyvnené aj objektívnymi faktormi, ale uvedené faktory sú podstatné.

(8)

Spoločné vyhlásenie predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017, 13. 12. 2016.

(9)

Pozri článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(10)

     28 členských štátov a Komisia dosiahli 3. februára 2016 túto dohodu: 1 miliarda EUR sa má financovať z rozpočtu EÚ, 2 miliardy EUR z príspevkov členských štátov v závislosti od ich podielu na hrubom národnom produkte EÚ.

(11)

[1] Vrátane iných finančných nástrojov EÚ, ako napríklad Európsky rozvojový fond.