EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 10. 2017

COM(2017) 610 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán na zlepšenie pripravenosti na chemické, biologické, rádiologické a jadrové bezpečnostné riziká

ÚVOD: VYVÍJAJÚCA SA HROZBA

Európska únia v súčasnosti čelí rôznym teroristickým hrozbám a útokom násilnej povahy zo strany prepojených skupín aj samostatne konajúcich jednotlivcov. Teroristické skupiny aj radikalizovaní jednotlivci sa snažia vykonávať v EÚ útoky s masovými následkami s cieľom maximalizovať počet obetí a psychologický a hospodársky vplyv na spoločnosť.

Teroristické organizácie doposiaľ v Európe nepoužili chemické, biologické, rádiologické a jadrové (ďalej len „CBRN“) látky. Existujú však dôveryhodné náznaky, z ktorých vyplýva, že teroristické skupiny by mohli mať v úmysle získať CBRN materiál či zbrane a rozvíjajú poznatky a spôsobilosti na ich použitie. 1 Dá’iš použil chemické zbrane v Sýrii a Iraku a z hodnotenia vyplýva, že je schopný 2 tieto zbrane vyrábať a používať. Menšie incidenty poukazujú na to, že Dá’iš má záujem inovovať a vyvíjať biologické a rádiologické zbrane 3 . Treba pripomenúť, že hoci sa v celom dokumente používa výraz CBRN, usudzuje sa, že pravdepodobnosť útoku jadrovými zbraňami zo strany neštátneho subjektu je nižšia ako v prípade chemických, biologických alebo rádiologických útokov.

Tieto skutočnosti by sa mali vnímať na pozadí technologického vývoja, ktorý by teroristi mohli využiť na svoje zákerné účely. Dá’iš využíval bezpilotné letecké systémy (UAS) na sledovanie a velenie alebo na vykonávanie útokov výbušninami 4 .

Potenciál CBRN útokov je výrazne prítomný v teroristickej propagande, pričom médiá džihádistov vyjadrujú úmysel spáchať CBRN útoky a na rôznych sociálnych platformách sprostredkúvajú informácie o možnej taktike a cieľoch útokov 5 . CBRN hrozby uznala aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 6 , ktorá vyjadrila obavu, pokiaľ ide o vyvíjajúce sa riziko šírenia vrátane použitia neštátnymi subjektmi.

Uvedené zdôrazňuje, ako je potrebné, aby Európska únia v nadchádzajúcich rokoch posilnila svoju odolnosť a zvýšila pripravenosť na riešenie CBRN hrozieb.

POTREBA ZVÝŠENEJ SPOLUPRÁCE EÚ

Táto vyvíjajúca sa hrozba si vyžaduje preskúmanie zraniteľnosti a našej obrany proti možným teroristickým útokom zahŕňajúcim CBRN materiál. CBRN hrozby sa zatiaľ považujú za málo pravdepodobné, ale s rizikom vysokého vplyvu. Dokonca aj CBRN útok malého rozsahu môže mať značný vplyv na spoločnosti a hospodárstva, proti ktorým sa použije, čo povedie k významnému a trvalému narušeniu, rozšírenému strachu a neistote. Ľudské aj finančné straty spojené s útokmi zahŕňajúcimi napríklad rádioaktívne rozptyľujúce zariadenie [radioactive dispersal device (RDD), známe aj ako špinavá bomba] 7 , resp. s útokom antraxom pomocou bezpilotného leteckého systému, by mohli byť mimoriadne vysoké.

Posilnenie odolnosti proti CBRN hrozbám z hľadiska prevencie, pripravenosti a reakcie si vyžaduje významné investície na strane členských štátov. Vyžaduje si preto užšiu spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom navzájom sa od seba učiť, združovať odborné znalosti a aktíva a využívať cezhraničné synergie. V komplexnom posúdení bezpečnostnej politiky EÚ 8 sa upozorňuje na potrebu zvýšenej spolupráce na úrovni EÚ založenej na lepšom pochopení CBRN hrozieb a združovaní zdrojov s cieľom dosiahnuť lepšiu pripravenosť na možné CBRN útoky.

Smernica o boji proti terorizmu 9 po prvýkrát obsahuje ustanovenia o všetkých oblastiach CBRN terorizmu. Členským štátom sa ňou ukladajú povinnosti, pokiaľ ide o reakciu na teroristický útok, vrátane povinnosti poskytnúť lekársku pomoc všetkým obetiam. Iniciatívy navrhnuté v tomto oznámení pomôžu členským štátom splniť si povinnosti v oblasti pomoci obetiam v prípade útoku pomocou CBRN materiálu.

Cieľom tohto akčného plánu je zvýšiť európsku spoluprácu na posilnenie CBRN bezpečnosti s dôrazom na prevenciu, pripravenosť a reakciu v súvislosti s CBRN hrozbou a teroristickými útokmi. Opatreniami uvedenými v tomto oznámení sa poskytne členským štátom podpora, pokiaľ ide o ochranu občanov a infraštruktúry. Mnohé z navrhovaných opatrení sú založené na prístupe zameranom na všetky druhy ohrozenia a prispejú aj k zlepšeniu pripravenosti na akékoľvek rozsiahle incidenty zahŕňajúce CBRN látky, ktoré nesúvisia s terorizmom.

NADVÄZNOSŤ NA AKČNÝ PLÁN EÚ V OBLASTI CBRN BEZPEČNOSTI NA ROKY 2010 – 2015

Tento akčný plán nadväzuje na činnosť, ktorá sa v EÚ začala akčným plánom EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti na roky 2010 – 2015 10 . Riešia sa v ňom nedostatky zistené pri vykonávaní predchádzajúceho akčného plánu a prihliada sa na vznikajúce hrozby. Na úrovni EÚ viedol akčný plán na roky 2010 – 2015 k lepšiemu chápaniu hrozby, väčšej miere spoločného využívania informácií (vypracovanie slovníka pojmov CBRN-E a zaradenie CBRN incidentov do Európskeho informačného systému o bombách) a k takým úspechom, ako bolo vytvorenie infraštruktúry odbornej prípravy EÚ (Európske centrum odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti – EUSECTRA). K významnému legislatívnemu vývoju došlo aj v oblasti biologických látok, kde bolo prijaté rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa stanovujú ustanovenia na posilnenie pripravenosti a plánovania reakcie v EÚ.

Členské štáty, s ktorými sa konzultovalo vykonávanie akčného plánu na roky 2010 – 2015, uviedli veľké množstvo činností realizovaných na vnútroštátnej úrovni vrátane podujatí v oblasti odbornej prípravy a cvičení. Takisto uviedli niekoľko ťažkostí pri zabezpečovaní koordinácie rôznych subjektov. Zainteresované strany zdôrazňovali napríklad potrebu ďalej prehlbovať vedomosti o CBRN rizikách, presadzovať medzisektorovú spoluprácu a ďalej investovať do odbornej prípravy a cvičení 11 , Poskytovanie cezhraničnej/medzisektorovej odbornej prípravy a cvičení –v ideálnom prípade organizovaných štruktúrovaným spôsobom a na základe vopred dohodnutých učebných plánov – bolo identifikované ako jedna z oblastí, kde môže EÚ priniesť pridanú hodnotu. Členské štáty upozornili aj na nedostatočnú výmenu informácií o CBRN incidentoch, hrozbách, vybavení a technológiách vytvorených na riešenie týchto hrozieb. Zdôraznili aj potrebu rozvíjať spoluprácu s inými partnermi, ktorí neboli zahrnutí do predošlého akčného plánu v oblasti CBRN bezpečnosti, ako sú vojsko a kľúčové tretie krajiny.

STANOVENIE CIELENEJŠIEHO A KOORDINOVANEJŠIEHO PRÍSTUPU

V nadväznosti na tieto úspechy sa v tomto novom akčnom pláne uplatňuje cielený prístup v súlade s programom EÚ v oblasti CBRN-E z roku 2012, v ktorom Rada požiadala Komisiu o vypracovanie cielenejšej politiky na riešenie vybraného počtu kľúčových priorít s jasnou pridanou hodnotou EÚ a hmatateľnými výsledkami.

V akčnom pláne sa členským štátom poskytuje možnosť, aby posilnili svoju kapacitu pripravenosti na vyvíjajúce sa hrozby prostredníctvom dobrovoľnej účasti na sérii iniciatív navrhnutých v rámci akčného plánu.

Tento akčný plán je založený na pevnom presvedčení, že riešenie CBRN rizík si vyžaduje horizontálny prístup zahŕňajúci rôzne oblasti a subjekty, ako sú presadzovanie práva, riadenie núdzových situácií, ochrana kritickej infraštruktúry a verejných priestorov, verejné zdravie a súkromný sektor. Niektoré z navrhnutých opatrení prispejú aj k zvýšenej odolnosti kritickej infraštruktúry v EÚ, najmä pokiaľ ide o jadrové elektrárne a chemické podniky.

Takisto existuje jasná potreba zintenzívnenia opatrení týkajúcich sa zároveň vnútornej aj vonkajšej bezpečnosti so zameraním úsilia najmä prostredníctvom iniciatívy týkajúcej sa CBRN centier excelentnosti EÚ. Jednou z kľúčových priorít bude zabezpečiť bezpečnosť hraníc a kapacitu odhaľovania nezákonného vstupu CBRN materiálu. Pri zabezpečovaní bezpečnosti vonkajších hraníc a dodávateľského reťazca zohrávajú kľúčovú úlohu colní úradníci. Na posilnenie monitorovania a kontrol medzinárodných dodávateľských reťazcov na základe rizika s cieľom zabezpečiť, aby sa do EÚ nezákonne nedostal CBRN materiál, je nevyhnutné prispôsobiť informačné systémy týkajúce sa nákladnej prepravy. Potrebné sú aj opatrenia na posilnenie kontroly obchodovania s položkami s dvojakým použitím pri ich vývoze. Nevyhnutná je spolupráca a koordinácia so strategickými a regionálnymi partnermi EÚ a synergie sa budú hľadať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane vojenských subjektov, Európskej obrannej agentúry a NATO, ako aj so súkromným sektorom.

V akčnom pláne sa preto sledujú tieto štyri ciele:

1. obmedzenie dostupnosti CBRN materiálu;

2. zabezpečenie dôkladnejšej pripravenosti a reakcie na incidenty v oblasti CBRN bezpečnosti;

3. budovanie silnejších väzieb medzi vonkajšími a vnútornými aspektmi v oblasti CBRN bezpečnosti s kľúčovými regionálnymi a medzinárodnými partnermi EÚ a

4. prehĺbenie našich vedomostí o CBRN rizikách.

Vykonávaním činnosti v rámci týchto pilierov môže EÚ poskytovať spoľahlivejší rámec na znižovanie hrozby CBRN útokov, posilnenie bezpečnostných opatrení, zvyšovanie odolnosti a prípravu na účinnú reakciu v prípade útoku.

Navrhované opatrenia sa podporia mobilizovaním finančných prostriedkov v rámci rôznych existujúcich nástrojov Komisie vrátane programu Horizont 2020, Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) – polícia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany alebo širokého spektra nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (napr. nástroj rozvojovej spolupráce, nástroj európskeho susedstva, nástroj na podporu stability a mieru).

CIEĽ 1: OBMEDZENIE DOSTUPNOSTI CBRN MATERIÁLU

Spôsobilosť teroristov vykonať CBRN útoky závisí od dostupnosti činiteľov, látok a materiálov potrebných na výrobu CBRN zbraní. Podobne ako v prípade činnosti, ktorá sa už vykonala v súvislosti s výbušninami a strelnými zbraňami, musí EÚ lepšie kontrolovať prístup k vysokorizikovému CBRN materiálu a optimalizovať našu schopnosť odhaľovať takýto materiál v čo najskoršom štádiu obmedzením alebo kontrolou prístupu. Riešiť sa musí aj významná otázka vnútorných hrozieb vo vzťahu ku kritickej infraštruktúre a zariadeniam, ktoré vlastnia CBRN materiál. Okrem toho existuje jasná potreba, uznaná členskými štátmi EÚ, ďalej zlepšovať výmenu informácií o CBRN materiáloch vrátane hrozieb a bezpečnostných incidentov, ako sú krádeže takéhoto materiálu a nezákonné obchodovanie s ním. To sa môže dosiahnuť čo najväčším využívaním existujúcich nástrojov a systémov na výmenu informácií.

Komisia preto stanovuje tieto prioritné opatrenia, ktoré sa musia realizovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami.

CIEĽ 2: ZABEZPEČENIE DÔKLADNEJŠEJ PRIPRAVENOSTI A REAKCIE NA INCIDENTY V OBLASTI CBRN BEZPEČNOSTI

Operačná pripravenosť je rozhodujúca na účinné zmiernenie vplyvu CBRN útoku alebo incidentu. Vzhľadom na neodmysliteľne cezhraničnú a nadnárodnú povahu CBRN hrozby môže spolupráca EÚ priniesť pridanú hodnotu podporovaním činností na budovanie kapacít v EÚ, ako je cezhraničná spolupráca v oblasti odbornej prípravy, cvičení a reakcie, uľahčovanie vzájomnej pomoci, poskytovanie usmernení, presadzovanie minimálnych noriem v rámci Únie a v prípade potreby financovanie nadnárodných projektov v tejto oblasti.

Komisia už usporiadala viacero podujatí v oblasti odbornej prípravy a cvičení na úrovni EÚ zameraných na medzisektorovú spoluprácu v prípade CBRN útokov. Napríklad cvičenie ARETE v roku 2014 bolo zamerané na spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a orgánmi civilnej ochrany v prípade zložitej situácie chemického útoku a terorizmu vrátane brania rukojemníkov. Komisia okrem toho financovala súbor kurzov odbornej prípravy organizovaných v spolupráci s orgánmi členských štátov v oblasti medzisektorovej reakcie na rádiologický útok špinavou bombou. Tieto iniciatívy boli doplnené cvičeniami organizovanými v oblasti civilnej ochrany a odbornou prípravou, ktorú organizovali Europol a CEPOL.

Na tieto skúsenosti nadviažu ďalšie opatrenia, ktorými sa rôzne iniciatívy v oblasti pripravenosti a reakcie spoja do súdržného programu s cieľom maximalizovať možnosti členských štátov v oblasti odbornej prípravy a cvičení a posilniť súdržnosť prístupov členských štátov.

Ďalšie opatrenia na uľahčenie spolupráce viacerých agentúr budú určené po seminári EÚ o spolupráci špecialistov prvého zásahu na mieste katastrofy po teroristických útokoch, ktorý sa uskutoční v októbri 2017. V prípade významného CBRN incidentu si reakcia vyžiada zapojenie rôznych zainteresovaných strán vrátane súkromných subjektov, napríklad pokiaľ ide o zabezpečenie dostupnosti zdravotníckych protiopatrení.

Komisia preto stanovuje tieto prioritné opatrenia, ktoré sa musia prijať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami.

CIEĽ 3: BUDOVANIE SILNEJŠÍCH VÄZIEB MEDZI VNÚTORNÝMI A VONKAJŠÍMI BEZPEČNOSTNÝMI ASPEKTMI A ZAPOJENIA V OBLASTI CBRN BEZPEČNOSTI S KĽÚČOVÝMI REGIONÁLNYMI A MEDZINÁRODNÝMI PARTNERMI EÚ

CBRN hrozby môžu vzniknúť v Únii aj mimo nej. Činnosť mimo Únie, ako aj budovanie silnejších partnerstiev a užších prepojení medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou je neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ pre boj proti terorizmu a CBRN rizikám. Výzva na „koordinovanejšiu Úniu“, pokiaľ ide o vnútorný a vonkajší rozmer bezpečnostných politík, je kľúčovou prioritou v globálnej stratégii EÚ 21 a v kontexte spoločného vyhlásenia EÚ – NATO z roku 2016.

Hľadisko CBRN bezpečnosti sa musí uplatňovať vo vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom rozvíjania kapacít v tretích krajinách (najmä susedných krajinách), posilnenia spolupráce so strategickými partnermi, ako aj špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako sú Interpol, MAAE, OPCW, v nadväznosti na obnovený záväzok Bezpečnostnej rady OSN zabrániť teroristom v nadobudnutí zbraní hromadného ničenia. Takisto je potrebné rozvíjať užšie prepojenia medzi činnosťami vykonávanými v rámci CBRN centier excelentnosti EÚ. V tejto súvislosti by sa mali stať prioritou krajiny európskeho susedstva.

Komisia preto stanovuje tieto prioritné opatrenia, ktoré sa musia prijať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami.

CIEĽ 4: POSILNENIE NAŠICH VEDOMOSTÍ O CBRN RIZIKÁCH

CBRN oblasť je technicky zložitá a rýchlo sa vyvíjajúca oblasť, ktorá si vyžaduje pozorné monitorovanie. Odborné znalosti v CBRN oblasti sú v súčasnosti v rámci Európskej únie rozšírené nerovnomerne, medzi množstvom rôznych vládnych, akademických a súkromných subjektov. Na združenie príslušných subjektov je potrebný rámec pre celú EÚ s cieľom budovať partnerstvá medzi týmito sektormi, spoločne určiť ďalšie potreby a využívať výhody výskumu EÚ.    

4.1 Vytvorenie siete EÚ pre CBRN bezpečnosť

Na zlepšenie koordinácie na úrovni EÚ sa v sieti EÚ pre CBRN bezpečnosť združia všetky subjekty pôsobiace v CBRN oblasti na strategickej (tvorba politík) aj operačnej úrovni s cieľom prekonať fragmentáciu úsilia. V sieti sa spoja členské štáty, inštitúcie a príslušné agentúry EÚ a v príslušných prípadoch kľúčoví medzinárodní partneri a súkromný sektor. Sieť sa bude opierať o tri piliere: 1. poradnú skupinu, v ktorej sa spoja všetci koordinátori v oblasti CBRN bezpečnosti z členských štátov; 2. podpornú sieť zloženú z existujúcich CBRN centier v rámci EÚ a 3. centrum poznatkov v CBRN oblasti zriadené pri Európskom centre pre boj proti terorizmu (ECTC) v Europole.

Jej cieľom bude 1. uchovávať ucelené a aktuálne chápanie CBRN rizík s pôvodom v EÚ aj mimo nej a podporovať tvorbu politík a iniciatív na riešenie zistených nedostatkov; 2. rozvíjať spoluprácu a koordináciu na operačnej úrovni (napr. výmena informácií, výmena najlepších postupov); a 3. uľahčovať spoluprácu medzi civilnými a vojenskými aktérmi vo vzájomne prospešných oblastiach.

4.2 Využívanie výhod výskumu EÚ v oblasti bezpečnosti

Lepšie využívanie výskumu EÚ v oblasti bezpečnosti prostredníctvom činností na šírenie výsledkov výskumu, ako aj zabezpečením, aby výskumné činnosti reagovali na operačné potreby v CBRN oblasti. Komisia rozšíri skúšky vybavenia, podporí harmonizáciu noriem a rozvoj spoločných kapacít prostredníctvom svojej rozšírenej skupiny expertov pre odhaľovanie.

ZÁVERY

Vzhľadom na vyvíjajúce sa hrozby potrebuje Európa združiť zdroje a odborné znalosti na rozvoj inovačných, udržateľných a účinných riešení. Úsilie v oblasti spolupráce v rámci EÚ v súlade s líniami vytýčenými v tomto akčnom pláne môže viesť k významnému zvýšeniu bezpečnosti a k hmatateľným výsledkom.

Návrhmi uvedenými v tomto oznámení sa vydláždi cesta pre účinnejšiu a cielenejšiu spoluprácu EÚ v oblasti ochrany, pripravenosti a reakcie vzhľadom na chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby. Komisia podporuje členské štáty, aby využili rôzne možnosti uvedené v tomto oznámení, a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tento akčný plán schválili a aby sa aktívne podieľali na jeho vykonávaní v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Komisia preskúma pokrok najneskôr po dvoch rokoch.

(1)  Europol, Správa o stave a trendoch v oblasti terorizmu (TE-SAT) 2017, s. 16, k dispozícii na adrese: www.europol.europa.eu/sites/default/files/documents/tesat2017.pdf . Pozri aj vyhlásenia generálneho riaditeľa Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW): www.globaltimes.cn/content/1044644.shtml .

(2)  Interpol – Posúdenie hrozby chemických zbraní ISIL mimo Iraku a Sýrie, 7. februára 2017.

(3)  V roku 2016 bola v Maroku zadržaná bunka Dá’išu, ktorá pripravovala útok primitívnymi biologickými zbraňami. Interpol – Biologické hrozby a incidenty predstavujú rastúce ohrozenie kritickej infraštruktúry a verejného zdravia; 24. októbra 2016. Okrem toho sa zistilo, že teroristi prepojení s útokmi v Paríži a Bruseli sledovali vyššieho úradíka pôsobiaceho v jadrovej oblasti v Európe. Europol, TE-SAT 2016, strana 14. Secrétariat général de la défense et de la sécurité nationale (Francúzsko), Chocs futurs – Etude prospective à l'horizon 2030, máj 2017, s. 88: http://www.sgdsn.gouv.fr/.

(4)  Hrozbou teroristických útokov pomocou bezpilotných leteckých systémov sa zaoberá Akčný plán na podporu ochrany verejných priestorov – COM(2017)xxx.

(5)  Europol, TE-SAT 2017, strana 16.

(6)  Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov S/RES/2325 (2016) zo 14. decembra 2016.

(7)  Pozri napríklad von Winterfeldt, Detlof a Rosoff, Heather, A Risk and Economic Analysis of Dirty Bomb Attacks on the Ports of Los Angeles and Long Beach (2007) [Riziko a hospodárska analýza útokov špinavou bombou v prístave Los Angeles a Long Beach]. Uverejnené články a dokumenty. Dokument 39. http://research.create.usc.edu/published_papers/39 . Autori posudzujú dôsledky útoku špinavou bombou na prístav Los Angeles. Okrem nákladov na dekontamináciu by napríklad vplyv zastavenia prevádzky prístavu a súvisiacich podnikov predstavoval až 100 miliárd EUR. https://pdfs.semanticscholar.org/5cc0/3b4436d06165aac72041315c824fbef44d5b.pd f.

(8) COM(2017) 407, SWD(2017) 278 final. 26.7.2017.

(9) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.

(10) Rada Európske únie, dokument č. 15505/1/09 REV 1, ktorý prijala Rada v decembri 2009 s cieľom posilniť CBRN bezpečnosť v celej EÚ.

(11)  V rámci preskúmania boli členským štátom položené aj konkrétne otázky týkajúce sa ďalších prioritných oblastí spolupráce.

(12)  Európsky informačný systém o bombách (EBDS) je platforma informačných technológií, ktorá členským štátom umožňuje vymieňať si včasné a relevantné informácie a spravodajské informácie o výbušninách a CBRN materiáloch a súvisiacich incidentoch. Keďže tento systém si vyžaduje vysokú úroveň zabezpečeného pripojenia, Europol vytvoril doplnkovú online platformu Europolu pre expertov, kde používatelia môžu spolu komunikovať a spolupracovať prostredníctvom virtuálnych spoločenstiev.

(13)  Databáza incidentov a prípadov obchodovania (ITDB) je informačný systém MAAE o incidentoch nezákonného obchodovania a iných neoprávnených činnostiach a udalostiach zahŕňajúcich jadrový a iný rádioaktívny materiál mimo regulačnej kontroly.

(14)  Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

(15)  Systém pre položky s dvojakým použitím (DUeS) je zabezpečený elektronický systém na výmenu informácií medzi členskými štátmi, pre ktorý zabezpečuje hostiteľské služby Komisia. V plnom rozsahu funguje od roku 2012 a jeho cieľom je zlepšovať výmenu informácií o zamietnutí položiek s dvojakým použitím medzi členskými štátmi EÚ. Hlavné spracovávané informácie zahŕňajú opis tovaru, na ktorý sa zamietnutie vzťahuje, a strany, ktorých sa zamietnutie týka, ako sú členské štáty, vývozca, sprostredkovateľ, príjemca a koncový používateľ.

(16)  Európske centrum odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti bolo zriadené na riešenie obáv týkajúcich sa krádeží rádioaktívneho materiálu, ktoré by mohli byť spojené s trestnou činnosťou a teroristickými činmi. Poskytuje praktickú odbornú prípravu s použitím skutočného jadrového materiálu zameranú na pracovníkov v teréne, školiteľov a iných odborníkov v tejto oblasti. Centrum sa nachádza v Spoločnom výskumnom centre Európskej komisie v Karlsruhe a v Ispre.

(17)  Ako sa vymedzujú v článku 2 rozhodnutia č. 1082/2013/EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia: 1. ohrozenia biologického pôvodu (prenosné ochorenia, antimikrobiálna rezistencia a infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, ktoré súvisia s prenosnými ochoreniami (ďalej len „súvisiace osobitné zdravotné problémy“), biotoxíny alebo iné škodlivé biologické činitele nesúvisiace s prenosnými ochoreniami; 2. ohrozenia chemického pôvodu; 3. ohrozenia environmentálneho pôvodu; 4. ohrozenia neznámeho pôvodu; 5. udalosti, ktoré môžu vyvolať mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia s medzinárodným rozmerom, podľa MZP za predpokladu, že patria do jednej z kategórií ohrození uvedených v písmenách a) až d).

(18)   http://www.emerge.rki.eu/Emerge/EN/Home/Homepage_node.html .

(19)  Komerčne dostupné „domácke“ biologické súpravy umožňujú používateľom vyrábať geneticky modifikované mikroorganizmy. Pokrok v tejto oblasti môže viesť k úmyselnému útoku alebo náhodnej kontaminácii upravenými vírusmi alebo baktériami. Pozri aj: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Rapid Risk Assessment: Risk related to the use of ‘do-it-yourself’ CRISPR-associated gene engineering kit contaminated with pathogenic bacteria [Rýchle posúdenie rizika: Riziko spojené s domáckymi súpravami na genetické inžinierstvo spojenými s CRISPR kontaminovanými patogénmi baktériami], https://ecdc.europa.eu/en/publications-data/rapid-risk-assessment-risk-related-use-do-it-yourself-crispr-associated-gene .

(20)  Skupina vznikla na základe akčného plánu EÚ na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín z roku 2015 [COM(2015) 624 final] s cieľom poskytovať členským štátom operačnú podporu v oblasti odhaľovania výbušnín.

(21)

22    Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. http://eeas.europa.eu/archives/docs/top_stories/pdf/eugs_review_web.pdf .

(22)  Organizácia pre zákaz chemických zbraní.

(23)  Dohovor o biologických a toxínových zbraniach – jednotka podpory vykonávania.

(24)  Úrad OSN pre otázky odzbrojenia.

(25)  Výzvou na predkladanie návrhov sa podporí vykonávanie tohto akčného plánu, ako aj akčného plánu EÚ pre ochranu verejných priestorov a odporúčania Komisie o vykonávaní nariadenia č. 98/2013. Výzvou sa môže podporiť okrem iného vytváranie podpornej štruktúry expertov EÚ alebo regionálnych sietí, ktoré budú neskôr súčasťou podpornej siete.

(26)  Európska sieť pre zneškodňovanie výbušnín (EEODN) je sieť pyrotechnikov a CBRN expertov, ktorú riadi Europol. Sieť svojim členom umožňuje výmenu najlepších postupov a získaných poznatkov, ako aj spoločnú odbornú prípravu. EEODN organizuje výročné konferencie spojené s odbornou prípravou.

(27)   Európska referenčná sieť pre ochranu kritickej infraštruktúry (ERNCIP) je projekt spolufinancovaný Komisiou a koordinovaný Spoločným výskumným centrom, ktorý je zameraný na zabezpečenie rámca, v ktorom si experimentálne zariadenia a laboratóriá budú vymieňať vedomosti a odborné znalosti s cieľom harmonizovať skúšobné protokoly v celej Európe, čo povedie k lepšej ochrane kritickej infraštruktúry pred všetkými druhmi hrozieb a rizík a k vytvoreniu jednotného trhu pre bezpečnostné riešenia. Tri z pracovných skupín sa zaoberajú CBRN hrozbami: chemické a biologické ohrozenie pitnej vody, odhaľovanie vnútorných chemických a biologických činiteľov prenášaných vzduchom a rádiologické a jadrové hrozby týkajúce sa kritickej infraštruktúry.

(28)  Európsky výbor pre normalizáciu.