EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 7. 2017

COM(2017) 377 final

SPRÁVA KOMISIE

o posúdení metódy prideľovania kvót v súlade s nariadením (EÚ) č. 517/2014

1.Úvod

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 517/2014 1 („nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch“) je v záujme dosiahnutia cieľov Únie v oblasti klímy vytvoriť účinný a primeraný mechanizmus na znižovanie emisií z fluórovaných skleníkových plynov. 2 Nariadením sa zároveň stimulujú inovácie a uľahčuje konvergenciu smerom k celosvetovej dohode o postupnom znižovaní fluórovaných uhľovodíkov (HFC) podľa Montrealského protokolu. 3

Od prijatia nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch v roku 2014 medzinárodné rokovania úspešne napredovali a v októbri 2016 sa 197 krajín dohodlo na postupnom znižovaní celosvetovej spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov (HFC) na základe Montrealského protokolu (ďalej len „zmena prijatá v Kigali“) 4 . Ide o právne záväznú dohodu, ktorá pomôže všetkým krajinám splniť ich záväzky podľa parížskej dohody 5 . Rozvojové krajiny môžu získať podporu prostredníctvom „multilaterálneho fondu na vykonávanie Montrealského protokolu“ (ďalej len „multilaterálny fond“), do ktorého prispievajú členské štáty EÚ.

Nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch je dostatočne ambiciózne na to, aby EÚ mohla splniť svoje celosvetové záväzky vyplývajúce zo zmeny prijatej v Kigali. Najdôležitejším opatrením na dosiahnutie tohto cieľa je „postupné znižovanie HFC v EÚ“, pričom celkové množstvá HFC, ktoré môžu podniky dovážať alebo vyrábať v EÚ (t. j. „uvádzanie na trh po prvýkrát“), sa do roku 2030 postupne znižujú (merané v ekvivalente CO2).

V záujme dodržania ročného limitu HFC v danom roku sa nariadením o fluórovaných skleníkových plynoch zavádza systém kvót. Od roku 2015 podniky potrebujú kvóty pre právoplatné uvádzanie veľkých objemov HFC na trh a Komisia každoročne bezplatne prideľuje kvóty podnikom. V súvislosti s návrhom nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch3 sa v rámci posúdenia vplyvu preskúmali výhody a nevýhody rozličných možností prideľovania kvót a počas spoločného legislatívneho procesu sa dôkladne preverili možnosti bezplatného prideľovania kvót v porovnaní s ich prideľovaním za poplatok, ako aj prostredníctvom aukcií. V tom čase existovala určitá podpora systému prideľovania kvót za poplatok alebo prostredníctvom aukcie, okrem iného aj preto, lebo tieto možnosti by vytvárali výnosy, ktoré by sa mohli potenciálne použiť na doplnenie multilaterálneho fondu v prípade odsúhlasenia postupného znižovania fluórovaných uhľovodíkov na základe Montrealského protokolu a keďže tieto možnosti by mohli pomôcť pri účinnom vykonávaní. V konečnom rozhodnutí sa však uprednostnilo bezplatné prideľovanie kvót a súčasne sa dohodlo monitorovanie fungovania zavedenej metódy a (prípadných) nákladov v členských štátoch.

V dôsledku toho sa v článku 21 ods. 5 nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch Komisia vyzýva, aby uverejnila: „správu, v ktorej posúdi metódu prideľovania kvót vrátane vplyvu bezplatného prideľovania kvót a nákladov na vykonávanie tohto nariadenia v členských štátoch, prípadne aj možnej medzinárodnej dohody o fluórovaných uhľovodíkoch. Na základe tejto správy Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh s cieľom: a) zmeniť metódu prideľovania kvót; b) stanoviť vhodnú metódu rozdeľovania prípadných výnosov.“

Táto správa vychádza z externej odbornej práce vykonanej pre Komisiu a rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane online prieskumu dotknutých podnikov, ako aj z rokovaní v rámci konzultačného fóra 6 zriadeného podľa článku 23 nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch.

2.Opis metódy prideľovania kvót

Podľa nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch sa kvóty prideľujú:

·„existujúcim“ podnikom, t. j. subjektom, ktoré už na trhu pôsobili predtým, a to na základe predchádzajúceho systému („grandfathering“), t. j. na obdobie rokov 2015–2017 ročné kvóty vychádzali z činností každého výrobcu a dovozcu veľkých objemov HFC v EÚ počas obdobia 2009 – 2012, vykazovaných podľa predchádzajúceho nariadenia (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch. Od roku 2018 a potom každé tri roky sa bude vykonávať prepočet na základe novších údajov;

·z rezervy na základe ročných vyhlásení spoločností, v ktorých sa uvádza ich potreba kvóty. Do roku 2018 je táto rezerva de facto vyčlenená len pre „nových účastníkov“, t. j. podniky, ktoré nepodávali správu v rokoch 2009 –2012. Od roku 2018 môžu novovstupujúce a existujúce podniky získať kvótu z rezervy za rovnakých podmienok.

Kvóty pridelené existujúcim subjektom možno previesť na iné podniky. Naopak, kvóty z rezervy nemožno previesť. Má to zabrániť podnikom, ktoré nie sú zapojené do obchodu s HFC, aby žiadali o bezplatné kvóty s jediným zámerom predať tieto práva.

HFC vstupujú do EÚ nielen prostredníctvom dovozu plynov vo veľkých objemoch. Sú obsiahnuté aj v dovezených zariadeniach. Ak by sa zariadenia obsahujúce HFC mohli dovážať bez akýchkoľvek obmedzení, mohlo by to ohroziť environmentálnu integritu postupného znižovania HFC a bolo by nespravodlivé voči výrobcom zariadení EÚ, ktorí používajú fluórované uhľovodíky zakúpené na trhu EÚ, na ktorý sa vzťahuje režim postupného znižovania HFC. Preto sa v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch vyžaduje, aby sa fluórované uhľovodíky obsiahnuté v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách (tzv. „zariadenia RAC“), ktoré sú umiestňované na trh, od 1. januára 2017 povinne započítavali do systému kvót. Pre dovozcov zariadení obsahujúcich HFC to znamená, že od držiteľov kvót potrebujú povolenia na použitie kvót pre svoj dovoz. 7  

V čase prijímania nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch bola možnosť prideľovania kvót priamo dovozcom zariadení na základe systému známeho ako grandfathering zavrhnutá z dôvodu nedostatočných údajov. Existujúci i novovstupujúci držitelia kvót môžu povoliť používanie ich kvóty pre dovozcov zariadení, ale noví dovozcovia musia tiež dokázať fyzické dodanie príslušných objemov plynu s cieľom potvrdiť svoju aktívnosť v obchode s plynom. Povolenie sa započíta do kvóty, ktorú majú držitelia kvót k dispozícii v roku, na ktorý sa poskytuje. Naopak, dovozcovia zariadení nemajú žiadne časové obmedzenie na uplatnenie daného povolenia. Povolenie poskytnuté v roku 2015 sa teda môže použiť v roku 2017 alebo v neskorších rokoch.

3.Hodnotenie metódy prideľovania

a.Držitelia kvót a používanie kvót

Metóda prideľovania kvót sa v súčasnosti dotýka približne 1 100 podnikov, z toho približne dve tretiny sú „držitelia kvót“ HFC (výrobcovia a/alebo dovozcovia vo veľkých objemoch), zatiaľ čo ostatné podniky sú dovozcovia zariadení. 8 Sedemdesiat osem existujúcich podnikov dostalo každý rok kvótu na základe ich činností v rokoch 2009–2012 súvisiacich s HFC 9 . Počet novovstupujúcich subjektov je podstatne väčší a každý rok rastie. V roku 2017 bolo 579 podnikov novostupujúcimi subjektmi, ktoré predstavovali zvýšenie o 73 % od roku 2015. Zdá sa, že niektorí z týchto novovstupujúcich účastníkov sú prepojení navzájom a/alebo s existujúcimi subjektmi na trhu.

Metoda prideľovania pre existujúce spoločnosti na základe spotreby v minulosti poskytuje jestvujúcim podnikom stabilné počiatočné postavenie na trhu. Časom sa podiel kvót dostupných pre tieto existujúce podniky bude zvyšovať rýchlejšie než celkový trh (keďže sa znižuje v nadväznosti na kroky postupného znižovania), čiže trhový podiel kvóty pridelenej súčasným existujúcim podnikom sa bude časom znižovať. Na začiatku postupného znižovania emisií v roku 2015 tvorili objemy vyhradené pre novovstupujúcich účastníkov 11 % z celkovej kvóty. Vzhľadom na postup pre stanovenie kvót 10 , absolútne množstvá dostupné z tejto rezervy zostanú v priebehu času viac-menej stabilné. Na druhej strane, pretože celkový trh klesá v nadväznosti na postupné znižovanie HFC, pomerný podiel kvóty pridelenej z rezervy pre novovstupujúcich účastníkov sa v priebehu rokov zvýši.. Napríklad viac ako 50 % celkovej kvóty sa z rezervy pridelí v poslednom roku postupného znižovania, ktorým je rok 2030 11 .

Je zrejmé, že vyhlásenia o budúcej potrebe, ktoré podniky predložili s cieľom získať kvóty z rezervy, nie sú vo všeobecnosti založené na realistickom posúdení očakávaného predaja. Samotné novovstupujúce podniky (ktoré najprv predložili ponuky na 11 % z kvóty dostupnej trhu) požiadali o kvótu, ktorá niekoľkonásobne prekračuje celkové množstvo dostupné pre celý trh EÚ. Tieto neprimerané žiadosti o kvóty predložené spoločnosťami majú za následok, že požadovaný objem získa len niekoľko podnikov. Všetky ostatné podniky, ktoré sa uchádzajú o kvóty z rezervy, dostanú rovnaký pomerný podiel 12 . Keďže počet žiadostí sa každoročne zvyšoval, zatiaľ čo objem rezervy zostáva v podstate rovnaký, maximálna kvóta pridelená na spoločnosť z rezervy z roka na rok klesala.

Prepočtom cyklu prideľovania kvót, ktorý je založený na spotrebe v predchádzajúcich rokoch, sa každé tri roky zmení charakter novovstupujúcich účastníkov na existujúcich. Napríklad novovstupujúce podniky, ktoré začínajú pôsobiť v roku 2015 , sa od roku 2018 stanú existujúcimi subjektmi a získajú kvótu na základe objemov HFC, ktoré zákonne umiestnili na trh. Zároveň budú mať možnosť získať dodatočné kvóty z rezervy.

Jediný rok, za ktorý sú v súčasnosti k dispozícii údaje, ktoré spoločnosti nahlásili ex post, je rok 2015 13 . Z týchto údajov vyplýva, že v roku 2015 sa v rámci postupného znižovania podarilo prekročiť vytýčený cieľ. Celkové nahlásené množstvá boli 8 % pod prípustným limitom 14 . Niekoľko spoločností nevyužilo v plnej miere svoje pridelené kvóty, pričom novovstupujúci účastníci boli vo všeobecnosti menej efektívni než existujúce podniky. Zainteresované strany konštatovali, že je to pravdepodobne z dôvodu i) nedostatočného pochopenia nových pravidiel vrátane rozdielu medzi kvótami a povoleniami, ii) potreby zabezpečiť aj dodržiavanie povinností vyplývajúcich z nariadenia REACH, ktoré si určití novovstupujúci účastníci nemuseli pri žiadaní o kvóty uvedomiť, ako aj iii) z dôvodu , že mnohé podniky sa pripravili na postupné znižovanie tak, že v roku 2014 zvýšili svoj dovoz, a to tesne predtým, než sa začalo postupné znižovanie (takže v roku 2015 už nemuseli potrebovať plnú kvótu). Viacero zainteresovaných strán zároveň poukázalo na to, že všetky strany by sa naďalej mali usilovať o to, aby všetci aktéri na trhu – najmä výrobcovia vopred plnených zariadení a ich dovozcovia, ako aj noví účastníci – lepšie chápali svoju úlohu v procese postupného znižovania. 15  

V roku 2015 prekročilo svoj limit kvóty len niekoľko podnikov. Komisia s podporou orgánov členských štátov sledovala prípady nedodržania predpisov s cieľom uložiť sankcie v súlade s nariadením o fluórovaných skleníkových plynoch (odpočítanie dvojnásobku prekročeného objemu budúcej kvóty spoločnosti) a zabezpečiť, aby sa sankcie ukladali aj na vnútroštátnej úrovni. Nedodržanie predpisov sa zistí porovnaním pridelenej kvóty a vykazovaných hodnôt, ktoré boli overené nezávislým audítorom. Okrem toho môžu colné orgány overiť, či sú dovozcovia plynov vo veľkých objemoch a zariadení obsahujúcich HFC zaregistrovaní v registri HFC a či majú kvóty alebo povolenia.

b.Prevody kvót a povolenia

Možnosť existujúcich účastníkov prevádzať kvóty nemala za následok veľké zmeny, pokiaľ ide o spôsob, akým bola kvóta rozdelená medzi spoločnosťami. Prevody boli do značnej miery obmedzené na niekoľko transakcií medzi veľkými existujúcimi subjektmi, čiastočne z dôvodu reštrukturalizácie, ako aj z dôvodu odchodu podnikov z trhu. Zdá sa, že existuje len malá ochota obchodovať s kvótami s inými účastníkmi na trhu nad rámec týchto konkrétnych transakcií.

Naopak, možnosť vydávania povolení na kvóty sa vo veľkej miere využívala v rokoch 2015 a 2016, keďže viacerí dovozcovia zariadení sa pripravovali na povinnosť mať od 1. januára 2017 povolenie na dovoz chladiacich a klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel. Z celkovej kvóty sa v roku 2015 schválilo 9 % a v roku 2016 12 % pre dovozcov zariadení. Pre porovnanie, podľa správ, ktoré predložili spoločnosti, podiel HFC v dovezených chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách z celkových dodávok HFC do EÚ v roku 2015 predstavoval 7 %. Hoci sa tieto prípravné činnosti uskutočňujú, niektorí dovozcovia zariadení vyjadrili v prieskume viaceré výhrady spojené so správnym pochopením pravidiel, s ťažkosťami v plánovaní dopytu alebo nachádzaním držiteľov kvót, ktorí sú ochotní predať povolenia, ako aj s ťažkosťami súvisiacimi s vysokými cenami za povolenia. S cieľom riešiť tieto problémy došlo k úprave registra HFC 16 v záujme delegovania povolení, vďaka čomu by spoločnosti mohli koordinovať získavanie povolení pre skupiny dovozcov. Napríklad zahraniční výrobcovia zariadení môžu získať príslušné povolenia a delegovať ich ďalej na tie podniky, ktoré dané zariadenia vyvážajú. Očakáva sa, že tento nový prvok uľahčí dodržiavanie predpisov, najmä v prípade dovozcov malých množstiev, väčšinou MSP a mikropodnikov. Zainteresované organizácie toto opatrenie všeobecne privítali. 14

c.Vývoj cien

Odvetvie využívajúce HFC má pomerne zložitý charakter a zahŕňa rôzne typy podnikov: výrobcovia HFC (globálni aktéri), výrobcovia rôznych zariadení alebo výrobkov (globálne podniky), dovozcovia zariadení alebo výrobkov (EÚ), distribútori plynu vo veľkých objemoch (EÚ), podniky pre inštaláciu a servis zariadení (EÚ) a koncoví používatelia rôzneho vybavenia (EÚ). S cieľom sledovať vplyv systému kvót sa vývoj cien pre rôzne typy HFC a na rôznych úrovniach v hodnotovom reťazci monitoruje na základe údajov získaných od výrobcov chladiva, distribútorov plynu a výrobcov zariadení. Aj keď v tejto skorej fáze postupného znižovania používania týchto plynov nemožno vyvodiť definitívne závery , napriek tomu je možné pozorovať všeobecnú tendenciu rastu cien od roku 2014. Toto zvýšenie je najzreteľnejšie v nákupných cenách distribútorov plynu a v menšej miere podnikov poskytujúcich služby, hoci to (zatiaľ) nie je natoľko zrejmé v prípade plynu, ktorý nakupujú výrobcovia zariadení so sídlom v EÚ, a to pravdepodobne z dôvodu ich dlhodobých dohôd s výrobcami plynu. Pozorované zvýšenia cien sa u rozličných typov HFC líšia a všeobecne vykazujú vyšší rast v prípade HFC s vysokým potenciálom globálneho otepľovania (GWP – global warming potential). Pozoruhodné je aj to, že náklady na získanie povolení na dovoz zariadení obsahujúcich HFC sú zjavne podobné zvýšeným cenám HFC vo veľkých objemoch na úrovni distribúcie, ak sú prepočítané na EUR/t ekvivalentu CO2 .

Tieto nárasty cien sú očakávaným a žiaducim dôsledkom opatrenia týkajúceho sa postupného znižovania, keďže zámerom tohto trhového opatrenia bolo obmedziť dodávky plynov s vysokým potenciálom globálneho otepľovania (GWP) s cieľom podporovať inovácie a používanie látok s nižším GWP a alternatívy neobsahujúce HFC. Vzhľadom na bezplatné prideľovanie kvót môžu mať niektoré subjekty zároveň prospech z týchto nárastov cien. Niektoré zainteresované strany poukázali na to, že z tejto situácie profitovali práve držitelia kvót, a podotkli, že by bolo vhodnejšie namiesto toho vytvoriť systém generujúci výnosy, ktoré by sa mohli použiť na podporu vnútroštátneho a medzinárodného vykonávania zníženia HFC, pričom by v tomto systéme mohli dostávať svoje vlastné kvóty aj dovozcovia zariadení.14

4.Náklady na vykonávanie nariadenia v členských štátoch

Nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch sa do veľkej miery opiera o povinnosti už zavedené predchádzajúcim nariadením (ES) č. 842/2006 17 , najmä pokiaľ ide o zabránenie emisiám zo zariadení. Medzi spomínané povinnosti patria napríklad kontroly úniku a opravy, certifikácie a systémy odbornej prípravy v členských štátoch, označovanie zariadenia, podávanie správ a zhodnocovanie na konci životnosti. V hodnotení predchádzajúceho nariadenia (ES) č. 842/2006 sa odhadovali náklady na vykonávanie a uplatňovanie týchto opatrení, ktoré znášala verejná správa členských štátov, na 11,4 miliónov EUR ročne 18 . Táto suma zahŕňa náklady na pracovníkov v orgánoch, opatrenia na zvýšenie informovanosti a presadzovanie opatrení, ako sú inšpekcie.

Hlavnou novinkou v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch je to, že postupné znižovanie HFC výrazne nezvýšilo náklady pre orgány verejnej správy v členských štátoch. Keďže Európska komisia 19 centrálne riadi postupné znižovanie plynov, tieto náklady znáša jej existujúci viacročný administratívny rozpočet. Európska komisia okrem iného:

·spravuje portál venovaný fluórovaným skleníkovým plynom a register HFC pre registráciu podnikov, kvót, prevodov kvót a povolení na využitie kvót;

·v prípade kvót riadi vyhlásenia o kvótach ex ante, každé tri roky prepočítava referenčné hodnoty nových kvót a každý rok vkladá nové kvóty;

·vykonáva dohľad nad ročným nahlasovaním údajov ex post zo strany podnikov do systému, ktorý spravuje Európska environmentálna agentúra;

·na základe nahlasovania údajov ex post kontroluje, či podniky splnili svoje limity kvót a či v súvislosti s kvótami uplatňujú pokuty vo forme odpočtov z budúcich pridelených kvót;

·na základe nahlasovania údajov ex post kontroluje, či dovozcovia zariadení obsahujúcich HFC majú požadované povolenia na využitie kvóty; a

·poskytuje poradenstvo podnikom o používaní portálu venovaného fluórovaným skleníkovým plynom a registra HFC a o povinnostiach týkajúcich sa systému kvót.

Náklady pre členské štáty, ktoré súvisia s postupným znižovaním, sa preto obmedzujú len na poskytnutie ďalšieho usmernenia zainteresovaným stranám, zabezpečenie účinných pohraničných kontrol vrátane odbornej prípravy colných úradníkov, ako aj sledovanie problémov týkajúcich sa nedodržiavania právnych predpisov vrátane problematiky nezákonného obchodu.

Všeobecnejšie povedané, náklady znášané odvetvím v súvislosti s vykonávaním opatrení, ktoré sa už uvádzajú v predchádzajúcom nariadení (ES) č. 842/2006, boli predtým odhadnuté na približne 1 miliardu EUR v roku 2015 so zvýšením na 1,5 miliardy EUR v roku 2030 20 . Okrem toho náklady súvisiace s postupným znižovaním HFC boli odhadnuté približne na 1,5 miliardy EUR ročne 21 . Očakáva sa však, že náklady budú v skutočnosti nižšie. Prvý údaj vychádza z predpokladu, že používanie HFC sa do roku 2030 nezníži, ale vďaka spusteniu postupného znižovania HFC na základe nového nariadenia sa ich používanie výrazne zníži. Druhý údaj vychádza iba z konzervatívneho posúdenia dostupných informácií v za rok 2010. Preto sa v ňom nezohľadňujú nové technológie, ktoré sa odvtedy objavili, a klesajúci trend v nákladoch na technológie šetrné voči klíme. Napriek tomu pri porovnaní týchto čísel s dosiahnutým značným znížením emisií sú opatrenia týkajúce sa fluórovaných skleníkových plynov z hľadiska nákladov vysoko efektívne v porovnaní s potenciálnymi opatreniami v iných sektoroch. Na základe technológie dostupnej v roku 2010 sa priemerné náklady na znižovanie emisií odhadovali na 16 EUR/t ekvivalentu CO2.3 Zvýšenie energetickej účinnosti pravdepodobne vykompenzuje ďalšie počiatočné investičné náklady.

5.Náklady na zmenu Montrealského protokolu prijatú v Kigali

Odhaduje sa, že vykonávanie zmeny prijatej v Kigali zamedzí zvýšeniu teploty o takmer 0,5 °C do konca tohto storočia, a tým významne prispeje k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody o zmene klímy. Nariadenie o fluórovaných skleníkových plynoch umožní EÚ, aby svoje záväzky na základe zmeny prijatej v Kigali splnila do roku 2030, čo je posledný rok splnenia cieľa uvedeného v nariadení o fluórovaných skleníkových plynoch. Zmenou prijatou v Kigali sa takisto zaručí, že všetky ostatné ratifikujúce krajiny prijmú opatrenia na zníženie HFC. Európske podniky tak získajú rovnoprávnejšie postavenie v porovnaní s ich konkurentmi v zahraničí. Okrem toho sa očakáva, že celosvetový prechod na ekologické technológie povedie k zvýšeniu investícií do inovácií a nižším cenám alternatívnych technológií v dôsledku úspor z rozsahu. Vďaka tomu sa vytvoria obchodné príležitosti pre priekopníkov v oblasti technológií, medzi ktorých patrí aj priemysel EÚ.

Zmena prijatá v Kigali znamená, že členské štáty budú musieť v budúcnosti do multilaterálneho fondu prispievať viac. Presné sumy nemožno v tomto čase vypočítať. Sumy budú závisieť od budúcich rokovaní (usporadúvaných každé tri roky), na ktorých sa zúčastňujú rozvinuté a rozvojové zmluvné strany Montrealského protokolu, ako aj od podrobných parametrov, ako sú napríklad kritériá oprávnenosti nákladov na postupné znižovanie HFC, ktoré sa ešte len majú schváliť.

Pracovná skupina pre technológiu a hospodárske posudzovanie (TEAP – Technology and Economic Assessment Panel), ktorá je technickým orgánom Montrealského protokolu, však pred zasadnutím v Kigali vypočítala rozsah nákladov do roku 2050 v súvislosti so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi týkajúcimi sa HFC s cieľom pomôcť pri rokovaniach 22 . Tieto hrubé odhady môžu naznačiť rozsah potrebných finančných prostriedkov. Analýza TEAP 23 ukázala rozsah nákladov pre návrhy vo výške 3 200 až 5 000 miliónov EUR v prípade najlacnejšieho návrhu a 8 800 až 13 400 EUR v prípade najdrahšieho návrhu. Vzhľadom na záväzky dohodnuté v zmene prijatej v Kigali budú náklady pravdepodobne vyššie než najnižší odhad, no podstatne nižšie ako najvyšší odhad. Aj keď sa zdôrazňuje vysoká miera neistoty spojená s týmito odhadmi, ročná potreba financovania by bola pravdepodobne najmenej 100 miliónov EUR ročne, z čoho by museli členské štáty prispieť približne 50 % v súlade s kritériom rozdelenia príspevkov, ktoré stanovila Organizácia Spojených národov 24 . 

Zdá sa, že táto suma sa je pomerne mierna v porovnaní so záväzkom rozvinutých krajín v kontexte parížskej dohody poskytovať do roku 2025 prostriedky v objeme 100 miliárd USD ročne na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.

6.Závery

V tomto čase sa podarilo dokončiť iba jeden úplný „ročný“ cyklus postupného znižovania 25 a len nedávno, 1. januára 2017, sa do procesu postupného znižovania začali začleňovať chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá. Existujú aj náznaky, že v súčasnosti dostupné údaje sú stále ovplyvnené počiatočným nedostatočným pochopením zo strany zainteresovaných strán. Je preto ešte príliš skoro na dôkladné posúdenie fungovania mechanizmu postupného znižovania a dôsledné posúdenie všetkých potenciálnych dopadov zvolenej metódy prideľovania kvót.

Napriek tomu však vykonané analýzy a konzultácie so zainteresovanými stranami naznačujú, že postupné znižovanie funguje tak, ako by malo. Cenový vývoj je plne v súlade s očakávaniami a celkový limit HFC v EÚ sa náležite dodržiava. Zvolená metóda prideľovania umožňuje na jednej strane stabilitu na trhu, a na druhej strane pružné vstupovanie nových účastníkov na trh.

Hoci možno konštatovať, že podniky budú musieť v rámci postupného znižovania znížiť predaj fluórovaných uhľovodíkov, niektoré subjekty na trhu môžu z bezplatného prideľovania kvót profitovať viac ako iné. Okrem toho dostupnosť bezplatných kvót z rezervy na základe jednoduchej žiadosti výrazne zvýšila počet aktérov, ktorí majú len malé objemy kvót. To si vyžiada ďalšie monitorovanie s cieľom zistiť, ako sa táto situácia bude v nadchádzajúcich rokoch vyvíjať v prípade malých a nových dovozcov plynu. Okrem toho si ďalšie monitorovanie vyžaduje aj situácia dovozcov zariadení na trhu, ktorí v súčasnom systéme prideľovania v záujme získania povolení na dovoz závisia od držiteľov kvót.

Súčasná metóda (informácie o nej sa uvádzajú na online portáli venovanom fluórovaným skleníkovým plynom 26 ) umožňuje Európskej komisii uplatňovať systém kvót s malým dodatočným zaťažením členských štátov alebo nákladmi pre ne. Umožňuje sa tak úspešné vykonávanie postupného znižovania a zachovanie ekologických ambícií. Väčšina opakovaných nákladov v členských štátoch vyplýva z povinností stanovených už v predchádzajúcom nariadení (ES) č. 842/2006. Od členských štátov sa však bude vyžadovať, aby v budúcnosti zvýšili príspevky do multilaterálneho fondu s cieľom financovať opatrenia súvisiace so zmenou prijatou v Kigali, v súlade s ich záväzkami vyplývajúcimi z Montrealského protokolu.

Vzhľadom na uvedené zistenia Komisia v tomto čase nemá v úmysle zmeniť metódu prideľovania kvót. Komisia sa namiesto toho zameria na umožnenie bezproblémového vykonávania existujúcej metódy a pomoc všetkým zainteresovaným stranám lepšie chápať a plniť ich povinnosti v záujme úspešného postupného znižovania HFC v EÚ. Komisia bude zároveň naďalej dôkladne monitorovať fungovanie metódy prideľovania a jej dosahy s prihliadnutím na potrebu do 31. decembra 2022 zrealizovať komplexné preskúmanie nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch.

(1)

     Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 27.

(2)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030, COM/2014/015 final: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52014DC0015 .

(3)

     Pracovný dokument útvarov Komisie: Posúdenie vplyvu – Preskúmanie nariadenia (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch, SWD(2012) 364 final:  https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/f-gas/legislation/docs/swd_2012_364_en.pdf  

(4)

      http://ozone.unep.org/sites/ozone/files/pdfs/FAQs_Kigali_Amendment_v3.pdf .

(5)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, COM(2016) 110 final: https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/EN/1-2016-110-EN-F1-1.PDF .

(6)

      https://ec.europa.eu/clima/events/articles/0106_sk .

(7)

     Pokiaľ takto dovezené HFC neboli predtým uvedené na trh v EÚ, vyvezené a naplnené do zariadení pred jeho dovozom.

(8)

     Odhad na základe ročných vyhlásení týkajúcich sa kvót a ročného ex post nahlasovania zo strany dovozcov zariadení podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014.

(9)

     Pôvodne išlo o 79 podnikov uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/774/EÚ, jedna spoločnosť sa však v roku 2015 zlúčila s iným existujúcim podnikom. http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:JOL_2014_318_R_0008  

(10)

     Podľa prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 517/2014.

(11)

     Vyplýva to z metódy výpočtu v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) č. 517/2014.

(12)

     O niečo viac ako pomerný podiel, keďže mechanizmus prideľovania pozostáva z niekoľkých kôl prideľovania, kde sa nevyčerpané kvóty z prvého kola prerozdelia v nasledujúcich kolách (pozri prílohu VI k nariadeniu o fluórovaných skleníkových plynoch).

(13)

     Podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014.

(14)

     GR CLIMA, október 2016: https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/f-gas/docs/phase-down_progress_en.pdf .

(15)

     Konzultačné fórum, 1. december 2016. https://ec.europa.eu/clima/events/articles/0106_sk .

(16)

     Podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 517/2014.

(17)

     Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

(18)

     Oeko-Recherche et al. (2011). https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/f-gas/docs/2011_study_en.pdf .

(19)

     Ako aj Európska environmentálna agentúra.

(20)

     Oeko-Recherche et al. (2011). https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/f-gas/docs/2011_study_en.pdf .

(21)

     Záverečné posúdenie vplyvu vypracované Európskou komisiou, COM(2012) 643 final (2012). https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/f-gas/legislation/docs/swd_2012_364_en.pdf .

(22)

     Rozhodnutie EX.III/1, správa pracovnej skupiny TEAP UNEP, 2016: O klimatických prínosoch a nákladoch v súvislosti so znižovaním fluórovaných uhľovodíkov na základe trendu znižovania emisií prijatého v Dubaji (Dubajský plán). http://conf.montreal-protocol.org/meeting/mop/mop-28/presession/Background%20Documents%20are%20available%20in%20English%20only/TEAP_ExIII-1_Report_Sept-2016.pdf . 

(23)

     Upozorňujeme, že dané výpočty nie sú založené na presných záväzkoch vyplývajúcich z pozmeňujúcich návrhov prijatých v Kigali. Okrem neistôt spojených s vytváraním takýchto dlhodobých prognóz sú ďalšie obmedzenia v tom, že sa do analýzy nezahrnuli viaceré náklady (napríklad náklady na prípravu projektov, budovanie kapacít, inštitucionálne posilňovaní atď.) , pričom sa použili súčasné usmernenia týkajúce sa nákladov multilaterálneho fondu na vykonávanie Montrealského protokolu (MLF) na účely prechodu z neplnohalogénovaných chlórfluórovaných uhľovodíkov (HCFC), ktoré sa pre HFC môžu stanoviť odlišne.

(24)

     Rezolúcia OSN (2015) prijatá na Valnom zhromaždení 23. decembra 2015: 70/245. Škála členských poplatkov pre rozdeľovanie výdavkov OSN http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/245 . 

(25)

     Jeden „ročný“ cyklus postupného znižovania zahŕňa prideľovanie kvót, využívanie kvót, ex post nahlasovanie údajov zo strany spoločnosti a následnú kontrolu dodržiavania predpisov, ktorú vykonáva Komisia. Dokončenie cyklu zaberie približne dva roky.

(26)

     Súčasťou portálu venovaného fluórovaným skleníkovým plynom je register HFC podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 517/2014. Portál zaisťuje prepojenie na nástroj podávania správ podľa článku 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1191/2014. https://webgate.ec.europa.eu/ods2/resources/home?domainKey=fgas https://webgate.ec.europa.eu/ods2/resources/home?domainKey=fgas .