EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 3. 2017

COM(2017) 131 final

SPRÁVA KOMISIE RADE

o vykonávaní nariadenia (EÚ) 2016/369 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie

Obsah

I.    Úvod    

II.    Prínos nariadenia o núdzovej podpore    

1.    Pridaná hodnota nástroja núdzovej podpory v rámci Únie    

a)    Rýchlosť pri poskytovaní pomoci    

b)    Skúsení humanitárni partneri, ktorí riešia potreby postihnutého obyvateľstva    

c)    Jasné zameranie na humanitárnu pomoc    

d)    Doplnok k existujúcim kapacitám    

e)    Dostupnosť overených odborných poznatkov a kapacity na monitorovanie    

2.    Výstupy a výsledky    

a)    Poskytovanie prístrešia    

b)    Príprava na zimu    

c)    Hotovostná pomoc    

d)    Ochranné činnosti    

e)    Vzdelávanie    

f)    Poskytovanie zdravotníckych služieb    

g)    Poskytovanie potravín, nepotravinového materiálu a iné činnosti    

III.    Koordinácia a komunikácia    

1.    Koordinácia reakcie na utečeneckú a migračnú krízu na úrovni EÚ    

2.    Koordinácia a spolupráca s dotknutým členským štátom    

3.    Koordinácia medzi partnerskými organizáciami    

4.    Komunikácia týkajúca sa činností v oblasti núdzovej podpory v Grécku    

IV.    Ďalšie kroky    

I.Úvod

V rokoch 2015 a 2016 prišlo do Európskej únie (ďalej len EÚ) trasou cez východné Stredozemie takmer 1,1 mil. osôb, ktoré možno potrebujú medzinárodnú ochranu, ako aj neregulárni migranti (ďalej len „utečenci a migranti“). Keď v lete 2015 vrcholila utečenecká kríza, z Grécka prichádzalo každý deň 10 000 migrantov. Tento náhly prílev viedol k núdzovej humanitárnej situácii v rámci EÚ.

Zatiaľ čo EÚ zriadila finančné nástroje, ktoré majú členským štátom pomáhať riešiť rôzne druhy vnútorných problémov a vyjadrujú solidaritu s regiónmi postihnutými katastrofami, výnimočným rozsahom utečeneckej krízy sa ukázalo, že ani jeden z týchto nástrojov úplne nedokáže uspokojiť rozsiahle humanitárne potreby v EÚ. Jedným aspektom, ktorý Komisia zdôraznila v oznámení o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy 1 , je to, že EÚ musí vytvoriť kapacitu na poskytovanie humanitárnej pomoci v rámci EÚ s cieľom pomôcť členským štátom s vysokým počtom utečencov a migrantov. Bolo potrebné zriadiť finančný nástroj, ktorý by bol schopný rýchlo reagovať a bol by založený na európskej solidarite a schopnosti mobilizovať existujúce odborné poznatky.

V tejto súvislosti 19. februára 2016 Európska rada vyzvala Komisiu, aby pre EÚ vytvorila „kapacity, ktoré jej umožnia poskytovať humanitárnu pomoc EÚ interne, v spolupráci s organizáciami, ako je Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), a podporovať krajiny, ktoré čelia veľkému počtu utečencov a migrantov, vychádzajúc pritom zo skúseností generálneho riaditeľstva Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu“ 2 .

Komisia 2. marca 2016 prijala návrh nariadenia Rady (EÚ) 2016/369 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie 3 . Rada nariadenie prijala 15. marca 2016 4 .

V súlade s požiadavkou Európskej rady nariadenie vychádza z bohatých skúseností, ktoré generálne riaditeľstvo Komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (ECHO) nadobudlo za mnohé roky v oblasti svojej kompetencie a vďaka ktorým dokáže v Únii využívať odborné znalosti z činnosti, ktorú vykonáva v tretích krajinách. Okrem toho cieľom nariadenia nie je len riešiť výnimočné humanitárne problémy, ktoré vznikli v dôsledku prebiehajúcich migračných tlakov na vonkajších hraniciach Únie, ale aj poskytnúť riešenie pri všetkých druhoch prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou s rozsiahlymi humanitárnymi dôsledkami v rámci EÚ. Nariadením sa preto stanovuje aj to, že všetka núdzová podpora financovaná EÚ sa musí poskytovať a vykonávať v súlade s medzinárodne dohodnutými základnými humanitárnymi zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti.

Navyše, v záujme čo najväčšej efektívnosti sa v nariadení stanovuje, že núdzové operácie musia vykonávať partnerské organizácie 5 , s ktorými Komisia podpísala rámcové dohody o partnerstve alebo finančnú a administratívnu rámcovú dohodu. Zároveň sa uplatňujú osobitné požiadavky, keďže sa núdzová podpora poskytuje na území členského štátu EÚ. Núdzová pomoc sa musí poskytovať najmä „na podporu a doplnenie činností dotknutého členského štátu“ 6 , s ktorým treba nadviazať úzku spoluprácu a vzájomné konzultácie.

V právnom základe je stanovené, že núdzová podpora sa aktivuje na obdobie troch rokov do 16. marca 2019 s cieľom zvládnuť humanitárne dôsledky utečeneckej a migračnej krízy.

Krátko po prijatí nariadenia Rady sa situácia na trase cez východné Stredozemie dramaticky zmenila. Od vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016 7 sa počet neoprávnených prekročení hranice z Turecka do Grécka prudko znížil, pričom do 6. marca 2017 denne prichádzalo priemerne 79 osôb 8 . Avšak v dôsledku dočasného zavedenia hraničných kontrol na vnútorných hraniciach niektorých členských štátov a na vonkajších hraniciach niektorých ďalších krajín pozdĺž trasy cez východné Stredozemie zostalo vyše 62 000 ohrozených osôb v Grécku vrátane vyše 14 000 osôb na ostrovoch 9 . Tento stav viedol k vzniku významných humanitárnych potrieb vrátane potreby potravinovej pomoci, prístrešia, zdravotnej starostlivosti, zásobovania vodou, sanitácie, hygieny (WASH), nepotravinového materiálu a ochrany.

Treba poznamenať, že Grécko bolo v roku 2016 jediným členským štátom, ktorý spĺňal obe podmienky „oprávnenosti“ stanovené v nariadení:

výnimočný rozsah a následky katastrofy majú závažné ďalekosiahle humanitárne dôsledky v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a

žiadny iný nástroj, ktorý je dostupný pre členské štáty a Úniu, nie je dostatočný.

V dôsledku toho boli všetky činnosti financované podľa tohto nariadenia zamerané výlučne na riešenie humanitárnej situácie v Grécku.

V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia má táto správa poskytnúť prehľad o kľúčovom vplyve nástroja núdzovej podpory v rámci Únie (IES) od jeho aktivácie, analýzy hlavných problémov, ktoré sa vyskytli, ako aj náčrt činností plánovaných do budúcnosti.

II.Prínos nariadenia o núdzovej podpore

Vďaka nariadeniu mohli humanitárne subjekty rýchlo prispieť k odstraňovaniu humanitárnych dôsledkov tejto krízy na základe pokynov gréckych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku zodpovedajú za riadenie utečeneckej a migračnej krízy v Grécku. Vo všetkých sektoroch sa zaznamenali konkrétne výsledky pre viac než 45 000 príjemcov rozmiestnených vo viac než 30 lokalitách na ostrovoch a pevnine v Grécku.

Hlavné výhody tohto nového nástroja a hlavné operačné výstupy sú naznačené ďalej.

1.Pridaná hodnota nástroja núdzovej podpory v rámci Únie

IES bol navrhnutý tak, aby dokázal reagovať na vážne humanitárne dôsledky vyplývajúce z akútnych kríz. V rokoch 2016 – 2017 Únii umožnil poskytnúť primeranú a včasnú podporu pre utečencov a migrantov nachádzajúcich sa v Grécku. Medzi jeho základné charakteristiky patrí:

a)Rýchlosť pri poskytovaní pomoci

IES je postavený na špeciálnych postupoch a pracovníkoch vyškolených na riešenie núdzových situácií na celom svete. Po posúdení potrieb na určenie priorít financovania Komisia 19. apríla 2016, teda len päť týždňov po prijatí nariadenia, oznámila pridelenie prvej sumy vo výške 83 mil. EUR 10 ôsmim partnerských organizáciám. S okamžitou účinnosťou od podpísania zmlúv a len niekoľko dní potom, ako rozpočtový orgán poskytol počiatočné financie, bolo v teréne zabezpečené prístrešie, hygienické a zdravotné služby, ochrana a vzdelávanie.

b)Skúsení humanitárni partneri, ktorí riešia potreby postihnutého obyvateľstva

Pomoc sa poskytuje prostredníctvom skúsených humanitárnych partnerov – agentúr OSN, medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií, ktorých zručnosti, odborné znalosti a spoľahlivé riadenie v oblasti rýchlej reakcie na humanitárne potreby viedli k podpísaniu rámcových dohôd s Komisiou. Komisia doteraz pridelila finančné prostriedky EÚ štrnástim partnerom, ktorí v Grécku pôsobia už od začiatku utečeneckej krízy. Títo partneri takisto ručia za to, že sa pri poskytovaní pomoci dodržiavajú medzinárodné humanitárne zásady.

c)Jasné zameranie na humanitárnu pomoc

Iné existujúce nástroje EÚ, ako Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) alebo v prípade prírodných katastrof Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) môžu poskytovať značné finančné prostriedky na pomoc v rámci Európy, ale sú vo veľkej miere závislé od administratívnych a prevádzkových kapacít vlád jednotlivých krajín, ktoré sa už môžu nachádzať pod veľkým finančným a ekonomickým tlakom. Účelom týchto nástrojov navyše nie je naplniť čisto humanitárne potreby veľkých skupín utečencov a migrantov.

Existujúci mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany takisto poskytuje veľmi potrebnú podporu prostredníctvom dobrovoľných kapitálových príspevkov od členských štátov, nie je však vhodne vybavený na riešenie rozsiahlych štrukturálnych humanitárnych potrieb, ktoré vyplývajú z utečeneckej krízy.

Na rozdiel od týchto nástrojov sa cez IES môže rýchlo financovať dobre cielená humanitárna pomoc v núdzových situáciách.

d)Doplnok k existujúcim kapacitám

Dotknuté členské štáty nemusia zriaďovať nové štruktúry ani inštitucionálne mechanizmy na to, aby mohli využiť núdzovú pomoc. IES skôr dopĺňa humanitárnu pomoc a poskytuje dodatočné ľudské a finančné zdroje. Operácie v Grécku preukázali, že pre úspech operácie sú podstatné efektívne komunikačné kanály a účinný koordinačný mechanizmus, ktorý sa opiera o zodpovedajúcich pracovníkov príslušných vnútroštátnych orgánov.

e)Dostupnosť overených odborných poznatkov a kapacity na monitorovanie

Komisia má sieť sektorových a projektových terénnych expertov po celom svete. Traja z nich boli nasadení, aby monitorovali a koordinovali financované činnosti na mieste. Prítomnosť týchto expertov je kľúčová pre podporovanie práce humanitárnych partnerov a pre spoluprácu s gréckymi orgánmi. Táto pohotová činnosť mala pre rýchle začatie projektov financovaných EÚ zásadný význam. Okrem toho boli do Grécka vyslaní niekoľkí experti Komisie pre globálne tematické otázky (napr. v oblasti zdravotníckych služieb, ochrany a rodovej rovnosti), aby naštartovali operácie v oblastiach svojej odbornosti.

2.Výstupy a výsledky

V roku 2016 bolo zmluvne dohodnutých 191,9 mil. EUR, a to takto:

Tabuľka: Zmluvné financovanie EÚ podľa jednotlivých partnerov v roku 2016

a)Poskytovanie prístrešia

b)Príprava na zimu

Partnerské organizácie realizujú práce potrebné na prípravu na zimu, medzi ktoré patrí zabezpečenie prístrešia a prístupu k pitnej vode a sanitačných služieb, ktoré umožnili výrazne zlepšiť životné podmienky a poskytovať bezpečné prístrešie počas zimných mesiacov. Na zimu je pripravených všetkých 30 lokalít financovaných z nástroja IES. Medzi realizované činnosti patrí lepšia izolácia, inštalácia vykurovacích zariadení a zvýšenie bezpečnosti na zníženie vyššieho rizika požiaru.

Úradu UNHCR grécka vláda dala za úlohu rozvoj infraštruktúry a prípravu 14 lokalít na pevnine na zimu 13 . Činnosti v rámci prípravy lokalít pridelených UNHCR na zimu sú v každej lokalite iné. V niektorých prípadoch UNHCR umiestnil montované domy 14 , v iných lokalitách renovoval existujúce budovy a modernizoval sociálne zariadenia 15 .

Ďalšie príklady:

MFS ČK/ČP poskytol núdzové prístrešie v dočasných lokalitách Softex a Cherso vrátane stanov, podlahových paliet, izolácie, ako aj ohrievačov a kerozínu.

ASB pripojil budovy do elektrickej siete potrebnej na osvetlenie a vykurovanie priestorov v Diavata a Anagnostopoulou.

IOM obnovuje alebo renovuje týchto 6 lokalít: Agios Andreas I, Agios Andreas II, Thiva, Serres, Drama, Kavala.

V rámci bezprostredného opatrenia prípravy na zimu bolo do hotelov alebo bytov premiestnených mnoho osôb, ktoré bývali v nevhodných alebo nedokončených lokalitách. Samotný UNHCR od 28. februára 2017 premiestnil vyše 3 100 osôb. Ľudia, ktorí žili v týchto lokalitách, boli vystavení nepriaznivým poveternostným podmienkam a boli ubytovaní v nevhodných prístreškoch, ktoré zvyšovali zdravotné riziká. Operácie prípravy na zimu, ktoré sa doteraz realizovali, sa odhadujú na približne 52 mil. EUR.

c)Hotovostná pomoc

d)Ochranné činnosti

e)Vzdelávanie

f)Poskytovanie zdravotníckych služieb

g)Poskytovanie potravín, nepotravinového materiálu a iné činnosti

III.Koordinácia a komunikácia

Dobrá spolupráca na všetkých úrovniach je najdôležitejším faktorom na zaistenie zmysluplných výsledkov. Partnerské organizácie najmä zdôraznili, že úspešné výsledky sa dosiahli vtedy, keď bola zabezpečená dobrá spolupráca s gréckymi orgánmi, ako aj miestnymi partnermi. Naopak, keď takáto spolupráca nebola optimálna, došlo pri poskytovaní pomoci k oneskoreniam (napr. pri poskytovaní prístrešia, prípravy na zimu a elektrifikácie lokalít, poskytovania potravín, pri riešení bezpečnostných otázok).

Komunikácia na všetkých úrovniach je ďalším dôležitým faktorom. Pre účinnosť a efektívnosť pomoci je zásadné, aby sa zlepšila komunikácia s miestnymi komunitami a príjemcami pomoci. Externá komunikácia je nevyhnutná na zabezpečenie primeranej viditeľnosti a pochopenia pomoci EÚ. Komisia sa bude aj v roku 2017 s humanitárnymi partnermi venovať riešeniu tejto otázky.

1.Koordinácia reakcie na utečeneckú a migračnú krízu na úrovni EÚ

Činnosti v rámci IES sa musia realizovať v súhre a v súlade s ďalšími finančnými nástrojmi, najmä s tými, ktoré ponúkajú iné formy núdzovej pomoci. V rokoch 2015 a 2016 bola EÚ zďaleka najväčším darcom humanitárnej pomoci pri riešení utečeneckej krízy v Grécku, jej pomoc predstavovala 77 % celkových finančných prostriedkov 19 . V záujme čo najväčšieho dosahu pomoci a aby sa predišlo opakovaniu či nedostatkom je nevyhnutná veľmi úzka koordinácia v rámci Komisie a s ostatnými inštitúciami, agentúrami a orgánmi EÚ a s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.Koordinácia a spolupráca s dotknutým členským štátom

Komisia má udržiavať úzku spoluprácu a radiť sa s dotknutým členským štátom, najmä pokiaľ ide o výber partnerov. Navyše Komisia a jej partneri musia pracovať v súlade s plánom, ktorý vymedzili grécke orgány, keďže núdzová pomoc sa poskytuje na podporu a doplnenie činností dotknutého členského štátu. Hoci má EÚ značné skúsenosti z financovania humanitárnej pomoci v tretích krajinách, prostredníctvom tohto nástroja sa humanitárne činnosti poskytujú v členskom štáte EÚ prvýkrát. Takisto netreba zabúdať, že grécke orgány sa doteraz nestretli s humanitárnou krízou týchto rozmerov.

V záujme štruktúrovanejšej koordinácie s ministerstvom pre migračnú politiku sa Komisia od mája 2016 zúčastňovala pravidelných videokonferencií so zástupcami ministerstva a všetkých partnerských organizácií. Zaistil sa tak plynulý tok informácií o rozhodnutiach vnútroštátnych orgánov a partnerských organizácií v teréne a umožnilo sa diskutovať o rôznych prioritách a identifikovať okamžité riešenia súvisiacich problémov.

Jasné plánovanie ďalších krokov orgánmi dotknutého členského štátu je dôležité na nastolenie dobrej koordinácie, ktorá je zas základnou podmienkou pre účinnú, efektívnu a koherentnú humanitárnu činnosť.

Z hľadiska finančného plánovania sa dosiahol veľký pokrok. Grécka vláda a príslušné útvary Komisie sa vo februári 2017 dohodli na finančnom plánovaní, ktoré pokrýva prijímacie zariadenia a potreby utečencov a migrantov finančnými prostriedkami z vnútroštátneho rozpočtu, AMIF a IES.

V tejto oblasti došlo k pokroku a koordinácia s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú v konečnom dôsledku zodpovedné za pomoc, zostáva pre účinné a včasné poskytovanie pomoci kľúčová. Táto otázka zostane prioritou v celom roku 2017, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať lepšiemu plánovaniu a operačnému rozhodovaniu.

3.Koordinácia medzi partnerskými organizáciami

V roku 2016 podpísalo 14 partnerských organizácií s Komisiou zmluvy na plnenie činností financovaných podľa daného nariadenia v Grécku. Tieto organizácie zase pracujú s viacerými partnermi pre realizáciu. Vzhľadom na to, že sú príjemcovia rozmiestnení po celej krajine, v prenajatom ubytovaní a v oficiálnych aj neoficiálnych lokalitách na pevnine a ostrovoch, je nevyhnutná účinná koordinácia.

Bolo zriadených viacero tematických pracovných skupín na miestnej aj vnútroštátnej úrovni a informácie boli centralizované pomocou nástrojov informačných technológií 20 . Komisia a grécke orgány sa zúčastňujú na týchto pracovných skupinách, ktoré uľahčujú výmenu informácií a koordináciu, a aktívne podporujú orgány pri koordinácii humanitárnej pomoci.

V roku 2017 bude hlavnou prioritou udržať účinnú koordináciu medzi všetkými humanitárnymi subjektmi a zároveň najvyššie štandardy pomoci.

4.Komunikácia týkajúca sa činností v oblasti núdzovej podpory v Grécku

Pre občanov EÚ je IES jasným prejavom solidarity, ktorý dokazuje, že EÚ dokáže spoločným úsilím riešiť naliehavé humanitárne výzvy. Komisia v tejto súvislosti aktívne presadzuje účinnú komunikáciu a viditeľnosť humanitárnych partnerov a takisto zintenzívnila svoje vlastné komunikačné činnosti, najmä na svojich webových stránkach a sociálnych médiách.

Komunikácia sa okrem toho musí zamerať aj na miestne komunity a populáciu migrantov v Grécku s cieľom zvýšiť ich angažovanosť a lepšie prekonať v týchto skupinách odpor voči prebiehajúcim operáciám.

Zatiaľ čo v roku 2016 sa dosiahol veľký pokrok, v roku 2017 sa od partnerských organizácií očakáva viac úsilia a výsledkov, pokiaľ ide o podporné činnosti a komunikáciu s migrantmi a miestnym obyvateľstvom.

IV.Ďalšie kroky

Hoci sa už z hľadiska najnaliehavejších humanitárnych potrieb identifikovaných v Grécku výrazne pokročilo, stále treba vyriešiť mnohé nedostatky, ako sa podrobnejšie uvádza v dokumente o operačných prioritách núdzovej podpory na rok 2017 (Emergency Support Operational Priorities, ESOP) 21 . Núdzová podpora sa bude vykonávať v plnom súlade s finančným plánovaním na rok 2017, na ktorom sa dohodla grécka vláda a príslušné útvary Komisie, aby sa zaistila doplnkovosť všetkých nástrojov a činností.

Pokiaľ ide o prístrešie, utečenci a migranti sú ubytovaní v rôznych lokalitách s rôznymi štandardmi kvality, vrátane dočasných a dlhodobých ubytovacích riešení. Prioritou na rok 2017 je prechod na systémy mestského prenájmu s prístupom k sociálnym službám, pretože to predstavuje dôstojnejšie ubytovanie v prípadoch dlhotrvajúceho pobytu.

V roku 2016 a v prvých mesiacoch roku 2017 sa v utečeneckých táboroch denne poskytovali prídely teplej stravy. Aby si ohrozené osoby mohli kupovať a pripravovať vlastnú stravu, má sa postupne rozšíriť viacúčelový hotovostný systém založený na programoch hotovostnej pomoci pre nepotravinový materiál, ktorý sa vyvinul v roku 2016. Tento systém doplní investície do infraštruktúry elektrickej siete a spoločných kuchynských zariadení, ktoré sa v lokalitách už realizovali alebo práve prebiehajú

V oblasti zdravotníckej starostlivosti treba zaistiť kapacitu prvej pomoci a núdzovú zdravotnú starostlivosť s príslušnými odporúčaniami na vnútroštátny zdravotnícky systém. Mal by sa zaistiť a uľahčiť prístup k základnému balíku služieb zdravotnej starostlivosti spolu s prevozom a prekladateľskou službou. Je nutné rozšíriť očkovacie kampane.

Prístup k pitnej vode a sanitačným zariadeniam je v mnohých lokalitách nedostatočný. Je preto potrebné naďalej dodávať takéto zariadenia.

Pokiaľ ide o ochranu, uprednostňovať sa budú činnosti týkajúce sa ochrany detí v núdzi, ako pátranie po rodinných príslušníkoch a zlučovanie rodín, psychologické a sociálne potreby detí postihnutých konfliktom a vysídlenie. Financovať sa budú aj tlmočnícke služby, aby sa uľahčilo poskytovanie informácií utečencom a migrantom v ich jazykoch. Je potrebné, aby sa ochrana okrem maloletých vzťahovala aj na sledovanie prípadov zraniteľných osôb, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, slobodné matky atď.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, v oblasti neformálneho vzdelávania je naďalej potrebné dopĺňať úsilie gréckej vlády zamerané na poskytovanie verejného vzdelávania všetkým detským utečencom a migrantom. Mladí utečenci a migranti (vo veku 15 – 24 rokov) takisto potrebujú prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, ako aj k odbornej príprave a jazykovým kurzom pre dospelých na rozvíjanie zručností do života a s cieľom podporovať úspešnú integráciu do európskej spoločnosti.

Núdzová podpora v Grécku sa začala poskytovať hneď po prijatí nariadenia. O rok neskôr v teréne stále existujú potreby, a preto sa neodporúča, aby sa poskytovanie pomoci v tejto fáze prerušilo. Malo by sa však uvažovať o viacerých možnostiach jej postupného ukončenia a odovzdania gréckym orgánom. Najmä koncom roku 2017 by sa mali uskutočniť diskusie s partnermi, aby sa na rok 2018 naplánovala stratégia ukončenia angažovanosti, keďže nariadenie sa aktivovalo len na obdobie troch rokov.

Prínos činností v rámci nariadenia počas prvých rokov jeho vykonávania sú očividné. Inherentná pružnosť v nariadení, vďaka ktorej Komisia napríklad mohla uzavrieť zmluvy s dobre etablovanými a skúsenými partnermi, uľahčila riešenie humanitárnych potrieb v Grécku. Prenos znalostí z operácií v tretích krajinách na členský štát EÚ takisto prispel k rýchlej reakcii.

(1)

 COM(2016) 85 final, Brusel, 10. 2. 2016.

(2)

Závery Európskej rady EUCO 1/16, Brusel, 18. – 19. februára 2016

(3)

COM(2016) 115 final, Brusel, 2. 3. 2016.

(4)

Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.

(5)

Patria sem medzinárodné organizácie, neziskové mimovládne organizácie, ako aj špecializované útvary členských štátov.

(6)

Pozri článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2016/369.

(7)

Pozri http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/03/07-eu-turkey-meeting-statement/

(8)

Na základe údajov, ktoré grécke orgány poskytli SRSS.

(9)

Údaje z 28. 2. 2017, podľa gréckych orgánov: http://mindigital.gr/index.php/προσφυγικό-ζήτημα-refugee-crisis/1009-summary-statement-of-refugee-flows-03-03-2017  

(10)

Pozri IP/16/1447, Brusel, 19. 4. 2016.

(11)

Operačné priority v rozhodnutí o financovaní núdzovej podpory sú dostupné na adrese http://ec.europa.eu/echo/sites/echo-site/files/esop.pdf

(12)

OXFAM, Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MFS ČK/ČP), Medzinárodný záchranný výbor (IRC), Dánska rada pre utečencov (DRC), Arbeiter-Samariter-Bund (ASB), Save the Children (STC), Lekári sveta (Médecins du Monde, MDM), Nórska rada pre utečencov (NRC) a Detský fond OSN (UNICEF), Care International (CARE), Mercy Corps (MCE) a Terre des Hommes (TDH).

(13)

Týmito lokalitami sú Alexandria, Nea Kavala, Katsikas, Filippiada, Lagadikia, Redestos, Petra Olympou, Schisto, Andravida, Eleonas, Elefsina, Kipselohori, Termopyly a Rafina.

(14)

150 – Alexandria, 180 – Lagkadikia, 100 – Filippiada, 100 – Katsikas a 180 – Schisto, 180 – Nea Kavala.

(15)

Andravida, Elefsina, Termopyly, Eleonas, Rafina.

(16)

Údaje od 31. januára 2017. https://www.unicef.org/ceecis/General_data_January_2017_(1).pdf  

(17)

Činnosti neformálneho vzdelávania sa realizujú mimo formálnych vnútroštátnych systémov (tie sa z IES nemôžu financovať). Okrem iného umožňujú tým, ktorí zameškali viac rokov školskej dochádzky, dohnať zameškané a následne sa začleniť do systému formálneho vzdelávania.

(18)

Osoby, ktoré sú na vyšetrení prvýkrát alebo z iného zdravotného dôvodu.

(19)

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), september 2016.

(20)

Pozri http://data.unhcr.org/mediterranean/regional.php

(21)

Pozri http://ec.europa.eu/echo.