EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 1. 2017

COM(2017) 22 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o vykonávaní a relevantnosti
pracovného plánu Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017

SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu Európskej únie
pre šport na roky 2014 – 2017

A)    ÚVOD

Po zaradení oblasti športu do Lisabonskej zmluvy a v súlade s článkom 165 ZFEÚ Európska únia (EÚ) a členské štáty posilnili svoju spoluprácu v úsilí o ďalšie rozvíjanie európskeho rozmeru v športe. Spolupráca sa zamerala na tie oblasti, v ktorých EÚ môže pridať hodnotu činnostiam vykonávaným členskými štátmi a podporiť ich opatrenia. Počas posledného desaťročia sa šport stal oblasťou politiky, ktorá má vplyv na celkové ambície EÚ v súvislosti s hospodárskym rastom, väčším počtom a lepšími pracovnými miestami a inkluzívnou spoločnosťou, čo prispieva k realizácii priorít stanovených v stratégii Európa 2020 1 a v agende pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu 2 . Okrem toho Komisia s členskými štátmi zvýšila dôraz na riešenie výziev v oblasti športu, ktoré súvisia s dobrou správou, integritou a sociálnou inklúziou, a na podporu výhod účasti na športových alebo fyzických aktivitách.

V nadväznosti na úspešné vykonávanie prvého pracovného plánu Európskej únie pre šport (2011 – 2014) 3 , prijala Rada druhý pracovný plán Európskej únie pre šport (2014 – 2017) 4 na účely podpory a rozvoja politiky športu na európskej úrovni. Komisia a predsedníctva Rady spolu s členskými štátmi v tomto rámci úzko spolupracovali, pričom sa zamerali na témy „integrita športu“, „hospodársky rozmer športu“ a „šport a spoločnosť“ pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí a právomocí EÚ. Do vykonávania tohto pracovného plánu EÚ boli priamo zapojené aj športové organizácie a zainteresované strany.

Druhý pracovný plán Európskej únie pre šport stanovuje priority a uvádza zoznam požadovaných výstupov 5 , ako aj zodpovedajúce pracovné štruktúry, najmä expertné skupiny.

Úlohou Komisie bolo do novembra 2016 – vo finálnej fáze pracovného plánu – prijať správu o jeho vykonávaní a relevantnosti, ktorá je základom na prípravu možného tretieho pracovného plánu EÚ pre šport v prvej polovici roku 2017.

Táto správa odráža postoj Komisie k vykonávaniu a hodnotí širší politický vplyv pracovného plánu. Berie tiež do úvahy písomné pripomienky zo strany členských štátov, ako aj expertov a pozorovateľov, ktorí sú súčasťou expertných skupín. Okrem toho obsahuje odporúčania pre možný budúci pracovný plán EÚ pre šport.

B)     HODNOTENIE

Komisia vyhodnotila vykonávanie druhého pracovného plánu EÚ pre šport na základe dotazníka 6 , pripomienok zo zasadnutí a podujatí rôznych zainteresovaných strán a zo spontánnych príspevkov. Z analýzy získaných informácií vyplynulo, že druhý pracovný plán splnil očakávania. Určili sa však aj niektoré oblasti, ktoré sa musia zlepšiť.

1.Pracovné metódy a štruktúry

Po prijatí druhého pracovného plánu EÚ pre šport Komisia vytvorila päť expertných skupín 7 pozostávajúcich z vymenovaných zástupcov členských štátov, ktoré sa majú zamerať na konkrétne oblasti súvisiace s politikou športu a pomôcť dosiahnuť požadované výstupy. Zainteresované strany mali možnosť zúčastniť sa na zasadnutiach týchto skupín ako pozorovatelia, a to na základe žiadosti a so súhlasom zástupcov členských štátov (pozri prílohu I). Úlohou Komisie bolo úzko spolupracovať s členskými štátmi a pomáhať im pri vykonávaní pracovného plánu.

Expertné skupiny začali svoju činnosť v druhej polovici roku 2014. Každá z nich dodržuje svoj vlastný pracovný harmonogram na dosiahnutie konkrétnych výstupov v súlade s harmonogramom uvedeným v pracovnom pláne. Požadované výstupy boli navrhnuté tak, aby pripravili pôdu pre možné budúce činnosti na úrovni EÚ a aby formovali vnútroštátne politiky.

Popri práci, ktorú malo vykonávať päť expertných skupín, sa v pracovnom pláne EÚ uvádza možné použitie iných štruktúr a pracovných metód vrátane konferencií v rámci predsedníctva, zasadnutí ministrov športu a riaditeľov pre oblasť športu, štúdií a konferencií Komisie, ako aj tabúľ záväzkov.

Konkrétnou úlohou riaditeľov pre oblasť športu bola výmena osvedčených postupov a zabezpečenie partnerského učenia v oblasti športu.

Štruktúrovaný dialóg so športovými organizáciami sa uskutočnil vo forme rôznych zasadnutí a podujatí. Patrilo sem každoročné športové fórum EÚ a zasadnutia, ktoré sa konali popri každom zasadnutí Rady.

Od roku 2014 do roku 2016 sa uskutočnili 2 neformálne zasadnutia ministrov športu, 9 podujatí a konferencií predsedníctva a 5 zasadnutí riaditeľov pre oblasť športu. Okrem toho sa uverejnilo 8 štúdií Komisie s cieľom podporiť a pomôcť pri vykonávaní pracovného plánu. Uskutočnili sa aj prípravné práce na tabuli záväzkov.

2.Výstupy

Druhý pracovný plán EÚ pre šport vo svojej prílohe I stanovuje 16 výstupov v kľúčových oblastiach, ktoré sa majú v určitom čase dosiahnuť a uvádza príslušné pracovné štruktúry. Výstupy sa týkajú športu vo všetkých jeho rozmeroch (sociálnom, hospodárskom, organizačnom). Všetky výstupy sa už buď dosiahli, alebo sa majú dosiahnuť do konca roka 2016 alebo začiatkom roka 2017. Tabuľka, ktorá je súčasťou tejto správy, poskytuje prehľad o stave každého z týchto cieľov (pozri prílohu 2).

Je dôležité poukázať na niekoľko oblastí, v ktorých sa dosiahol obzvlášť výrazný pokrok:

Príslušná expertná skupina zhromaždila všetky zainteresované strany na prevenciu a boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, čím umožnila včasnú výmenu informácií o vývoji v zmysle Macolinského dohovoru 8 , ktorý bol prijatý pred začatím pracovného plánu.

Pokiaľ ide o dobrú správu v športe, príslušná expertná skupina objasnila rozsah, v akom sa realizovali zásady EÚ, a tiež určila spôsoby ďalšieho vývoja na prípadnej tabuli záväzkov, ktoré vyústili do nedávneho záväzku prijatého Komisiou v súvislosti s dobrou správou.

Pokiaľ ide o zdraviu prospešné pohybové aktivity (HEPA), príslušná expertná skupina zhromaždila a sprístupnila osvedčené postupy na podporu pohybovej aktivity v členských štátoch, pričom informovala o vymedzení a vykonávaní politík a akčných plánov na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty prostredníctvom monitorovacieho rámca odporúčania Rady v súvislosti s HEPA oznámili prijatie 37 nových politík a akčných plánov od roku 2013, a to vo všetkých oblastiach dôležitých pre HEPA (z celkového počtu 152 politík a akčných plánov), pričom poukázali na užitočnosť a časovú relevantnosť týchto výmen osvedčených postupov.

Expertná skupina, ktorá sa zaoberá hospodárskym rozmerom športu, sa špecificky zamerala na hospodárske výhody športu, odkaz veľkých športových podujatí a na udržateľné financovanie športu. V oblasti športu sa prostredníctvom športových satelitných účtov (SSA) dosiahol ďalší pokrok s cieľom merať a preukázať hospodársky význam tejto oblasti. Osem členských štátov (AT, CY, DE, LT, NL, PO, PT, UK) 9 a Švajčiarsko má vnútroštátne satelitné účty SSA, zatiaľ čo LU a RO svoje vnútroštátne SSA dokončujú a niektoré ďalšie členské štáty začali s úvahami a rokovaniami so svojimi národnými štatistickými úradmi.

Expertná skupina pre ľudské zdroje umožnila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi. Okrem toho diskutovala o vnútroštátnych stratégiách pre dvojité kariéry športovcov a prispela k príprave odvetvových kvalifikačných rámcov s odkazom na národné kvalifikačné rámce (NQF) a európsky kvalifikačný rámec (EQF). Šport navyše získal uznanie na politickej úrovni ako jeden zo spôsobov zvyšovania zamestnateľnosti a sociálnej inklúzie mladých ľudí.

3.Posúdenie

Členské štáty, Komisia a väčšina zúčastnených strán vo všeobecnosti považovali prvý pracovný plán EÚ pre šport za úspešný. Druhý pracovný plán EÚ bol vo veľkej miere pokračovaním toho prvého, pričom sa prispôsobili priority a nepatrne znížil počet expertných skupín (5 namiesto 6). Hodnotenie tohto druhého pracovného plánu EÚ ukazuje, že nadviazanie na prvý plán bol správny prístup, hoci v budúcnosti je potrebné zohľadniť niektoré zmeny v napredovaní.

Písomné príspevky v reakcii na dotazník ukázali, že činnosti vykonávané v rámci tohto pracovného plánu viedli celkovo k dobrým výsledkom v stanovených prioritných oblastiach. Veľká väčšina súhlasila s tým, že pracovný plán bol zameraný na správne priority (91 %), ktoré zlepšili spoluprácu medzi EÚ a športovým hnutím (69 %) a že zlepšil politickú koordináciu v oblasti športu na úrovni EÚ (69 %). 70 % sa zhodlo na tom, že pracovný plán zaviedol primerané štruktúry a pracovné metódy, pričom 26 % vyjadrilo nesúhlas. Na otázku či pracovný plán priniesol plodné podnety pre politický proces odpovedalo 61 % kladne a 29 % záporne. 46 % respondentov sa zhodlo na tom, že pracovný plán zlepšil spoluprácu medzi členskými štátmi a športovým hnutím na vnútroštátnej úrovni, zatiaľ čo 38 % s týmto tvrdením nesúhlasilo.

Pokiaľ ide o prácu expertných skupín, veľká väčšina zastávala názor, že expertné skupiny zohrávali kľúčovú úlohu pri vykonávaní pracovného plánu (85 %). Respondenti sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že Komisia týmto expertným skupinám poskytla relevantné odborné poznatky (84 %) a primeranú logistickú a administratívnu podporu pre ich prácu (90 %). Pokiaľ ide o výstupy expertných skupín, 56 % sa zhodlo na tom, že mali vplyv na odvetvie športu a 32 % naopak zastávalo názor, že ho neovplyvnili.

Väčšina príspevkov uvádzala, že pracovný plán EÚ pre šport mal pozitívny vplyv na odvetvie športu (80 %) a že bol dôležitý pre rozvoj športovej politiky na úrovni EÚ (93 %). Čo sa týka jeho vplyvu na rozvoj športu na vnútroštátnej úrovni, 64 % sa zhodlo na tom, že pracovný plán mal svoj význam relevantný a 26 % si myslí, že nemal. Pri otázke či pracovný plán mal vplyv na športovú politiku mimo EÚ sa názory líšili (34 % v porovnaní s 33 %).

Po zohľadnení písomných pripomienok členských štátov je zrejmé, že:

Pokiaľ ide o obdobie trvania pracovného plánu EÚ pre šport, väčšina odpovedí udávala, že súčasné 3-ročné trvanie je vhodné. V niekoľkých odpovediach sa však navrhovalo adekvátnosť aj dlhšieho obdobia trvajúceho až štyri roky, pričom len niekoľkí uviedli, že trojročné obdobie je príliš dlhé.

Opatrenia týkajúce sa expertných skupín sa považovali za dobre fungujúce. Niektorí respondenti navrhovali zlepšenia pre budúci pracovný plán pre šport, a to cielenejší prístup, menej tém na riešenie, menej expertných skupín a menej zasadnutí.

Účasť pozorovateľov na práci expertných skupín vzbudzovala podľa mnohých reakcií obavy. Prevládal názor, že niektorí pozorovatelia mali namiesto neutrálneho prístupu tendenciu presadzovať postoje svojej organizácie.

Výstupy požadované od expertných skupín boli často príliš početné a témy, ktoré sa zvlášť v niektorých expertných skupinách riešili, boli príliš široké. Vo viacerých pripomienkach sa navrhoval cielenejší rozsah práce expertnej skupiny a menej požadovaných výstupov.

Štruktúrovaný dialóg EÚ so športovými organizáciami by sa mohol oproti svojej súčasnej podobe zlepšiť. Väčšina uznala každoročné športové fórum EÚ za hlavnú a dôležitú udalosť v tomto kontexte. V súvislosti so skutočnou pridanou hodnotou štruktúrovaného dialógu na schôdzach, ktoré sa konali popri zasadnutí Rady v ich súčasnej podobe, boli vyjadrené určité pochybnosti.

Hodnotenie Komisie v mnohých ohľadoch potvrdzuje pripomienky vyjadrené v priebehu konzultačného procesu. Po prvé, Komisia konštatuje, že druhý pracovný plán EÚ pre šport bol úspešný v tom zmysle, že boli vypracované všetky požadované výstupy a v dobrej kvalite. Ukázalo sa, že pracovné metódy boli účinné pri vytváraní trvalého dialógu so zainteresovanými stranami a členskými štátmi o kľúčových európskych otázkach týkajúcich sa športu. Expertné skupiny boli ideálnym miestom pre nadväzovanie kontaktov. Umožnili zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi a športovými organizáciami. Rôzne oblasti politiky, napríklad HEPA alebo dobrá správa, mali priamy prospech z výsledkov práce expertných skupín.

Komisia sa tiež domnieva, že vplyv výstupov nebol vždy výrazný. Niektoré výstupy, ako sú tie o hlavných športových podujatiach alebo o telesnej výchove na školách, boli zdrojom pri tvorbe politiky, najmä pre závery Rady 10 . Niektoré sa dokonca použili na konferenciách, seminároch alebo podujatiach na zvyšovanie informovanosti. Iné však po ich doručení Rade neboli reálne využité. Okrem toho doposiaľ sú k dispozícii len obmedzené informácie o tom, do akej miery boli účinné pri tvorbe národnej politiky alebo ju ovplyvnili.

Navyše z pohľadu logistiky bola organizácia veľkého počtu zasadnutí expertných skupín náročná. Podobne aj pre členské štáty a Komisiu bolo náročné zabezpečiť účasť v týchto expertných skupinách. Nie všetky členské štáty mohli byť pravidelne prítomné na zasadnutiach.

Komisia sa domnieva, že vznikol rozpor medzi ambicióznym rozsahom pôsobnosti niektorých expertných skupín a potrebou využiť odborné poznatky z danej oblasti. Rozsah mandátu daný niektorým skupinám (dobrá správa, ľudské zdroje) viedol z hľadiska odbornosti k vytvoreniu heterogénnych skupín. Široký rozsah mandátov expertných skupín de facto neumožňoval vždy členským štátom zvoliť si zástupcov s primeranou úrovňou odbornosti. Naopak, podľa názoru Komisie, pozorovatelia väčšinu času prinášali pridanú hodnotu, pokiaľ ide o špecifické vedomosti.

Komisia sa tiež domnieva, že lepšiemu vykonávaniu pracovného plánu EÚ pre šport by prospela diverzifikácia pracovných metód, teda presiahnutie rámca expertných skupín.

C)    ODPORÚČANIA DO BUDÚCNOSTI

Komisia sa domnieva, že by sa dalo uvažovať o niekoľkých vylepšeniach budúceho pracovného plánu EÚ pre šport tak, aby bol relevantnejší a účinnejší. Uvádzané odporúčania Komisie sa týkajú všeobecných zásad, priorít a pracovných metód.

1. Všeobecné zásady

Po prvé by sa malo stanoviť jasné trvanie ďalšieho pracovného plánu EÚ pre šport. Aj napriek tomu, že trvanie prvého a druhého pracovného plánu nebolo výslovne stanovené, bolo obdobie troch rokov efektívne pokryté. Avšak pri zohľadnení prípravnej fázy v rozsahu niekoľkých mesiacov a hodnotenia a rokovacieho obdobia pre ďalší pracovný plán EÚ pre šport v rozsahu vyše 6 mesiacov, samotná aktívna práca je de facto obmedzená na obdobie dva až dva a pol roka.

Preto bol čas na dosiahnutie požadovaných výstupov obmedzený. Vznikol tak určitý časový tlak na produkovanie výstupov a nebolo možné sa prispôsobiť novým okolnostiam a výzvam. Z tohto dôvodu by sa mohlo považovať za vhodné predĺžiť trvanie možného budúceho pracovného plánu EÚ s cieľom maximalizovať výhody a výraznejšie skvalitniť výstupy práce. Pridaná hodnota dlhšieho trvania spočíva aj v možnosti zosúladiť pracovný plán s prioritami stanovenými na úrovni EÚ, ako aj s viacročným finančným rámcom EÚ (MFF).

Vzhľadom na to, že rok 2020 je v mnohých smeroch prelomový, Komisia v súčasnosti odporúča dĺžku trvania prípadného tretieho pracovného plánu EÚ pre šport do roku 2020, ktorý sa zároveň zhoduje aj s koncom súčasného viacročného finančného rámca. Možnosť dlhšieho trvania by do budúcnosti mala zostať otvorená.

Po druhé by sa mala zaviesť väčšia flexibilita s cieľom prispôsobiť pracovný plán EÚ pre šport v priebehu jeho vykonávania. Bolo by dôležité zvážiť možnosti prispôsobenia prebiehajúcej práce v rámci pracovného plánu EÚ pre šport vznikajúcim okolnostiam, ako je napríklad bezprecedentná utečenecká kríza, ktorej Európa v tomto období čelí, alebo dôležité výzvy súvisiace s násilnou radikalizáciou. Okrem toho menej tvrdý prístup, pokiaľ ide o riešené témy, by v prípade potreby umožnil účinne reagovať na vývoj v oblasti športu. Flexibilita, ktorú by takýto prístup priniesol, by pomohla zabezpečiť pridanú hodnotu práce v oblasti športu na úrovni EÚ.

Po tretie by sa v budúcom pracovnom pláne EÚ pre šport mala zohľadniť potreba zvýšenej interakcie s inými oblasťami politiky, ktoré majú silný vplyv na šport (napr. hospodárska súťaž, voľný pohyb, zamestnanosť, ochrana údajov, vzdelávanie a odborná príprava, zdravotníctvo). Komisia a členské štáty by mohli ďalej rozvíjať medziodvetvovú spoluprácu a zabezpečiť, aby sa iné oblasti politiky EÚ užšie zapájali do špecifických otázok týkajúcich sa športu. Zabezpečenie holistickejšieho prístupu k športovej politike EÚ a uplatňovanie hľadiska športu v iných oblastiach politiky by bolo užitočné pre zaručenie pridanej hodnoty v oblasti športu na úrovni EÚ. Športová politika nemôže fungovať osamote. Spolupráca a komplementarita s inými príslušnými politikami sú nevyhnutné.

Po štvrté by sa mohli posilniť synergie s programom Erasmus+: šport, okrem iného prispením k identifikácii osobitných priorít v oblasti športu pre ročný pracovný program Erasmus+ a zabezpečením silnejších väzieb medzi pracovným plánom EÚ a výberom projektov. Výstupy vybraných projektov Erasmus+ by zároveň mohli byť zdrojom pre priority v oblasti športu (prístup „zdola nahor“). Okrem toho by stálo za to zvážiť súčinnosť s ostatnými finančnými nástrojmi EÚ.

2. Priority

Kompetencie v oblasti športu nesú členské štáty. Preto by dôvodom na zaradenie danej témy do pracovného plánu EÚ mala byť iba pridaná hodnota spolupráce na úrovni EÚ. Úloha, ktorú EÚ môže zohrávať, aby prispela k riešeniu súčasných problémov v oblasti športu by mala byť kľúčom k rozhodovaniu o zaradení témy do budúceho pracovného plánu EÚ. To by pravdepodobne viedlo k zníženiu počtu priorít.

Komisia navrhuje lepšie prepojiť priority zaradené do budúceho pracovného plánu EÚ s politickými prioritami stanovenými Európskou úniou, napríklad rast a zamestnanosť vrátane zamestnateľnosti mladých ľudí, sociálna inklúzia a začlenenie utečencov, klimatické zmeny, program pre zručnosti atď., v záujme zvýšenia politického vplyvu pracovného plánu EÚ. Úlohu pri podpore športových projektov môžu zohrávať aj nástroje politiky súdržnosti v zmysle podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe predovšetkým v komunitách odsunutých na okraj spoločnosti.

V budúcom pracovnom pláne EÚ by sa malo zvážiť zabezpečenie kontinuity predošlých stanovených priorít, s cieľom stavať na už vykonanej práci. Okrem toho sa dôrazne odporúča intenzívnejšie zameranie na vykonávanie praktických výstupov a existujúcich výsledkov (napr. usmernenia EÚ, politické odporúčania, tabule záväzkov), ktoré sa dosiahli v prvých dvoch pracovných plánoch EÚ vrátane zbežného monitorovania dosiahnutého pokroku po tejto stránke. Súčasne by sa mali hľadať silnejšie väzby na aktuálne problémy v oblasti športu (napr. ochrana údajov, ľudské práva, významné športové podujatia, doping, korupcia atď.) vrátane možnosti spojiť sily na úrovni EÚ s cieľom reagovať na tieto aktuálne témy.

Priority, ktoré môžu byť potenciálne zahrnuté do budúceho pracovného plánu EÚ pre šport okrem iných zahŕňajú využitie športu vo vonkajších vzťahoch EÚ, dobrú správu, podporu amatérskeho športu a silné prepojenie fyzickej aktivity s podporou zdravia a prevencie chorôb. Komisia tiež odporúča zvážiť využitie budúceho pracovného plánu EÚ pre šport na riešenie hospodárskeho rozmeru športu a na zlepšenie informačnej základne pre šport 11 vrátane práce smerujúcej k väčšiemu uznaniu prínosu tohto odvetvia do hospodárstva 12 a jeho priaznivého vplyvu na spoločnosť.

Komisia sa domnieva, že budúci pracovný plán EÚ pre šport by mal byť zároveň nástrojom na podporu pozitívnych hodnôt športu vrátane jeho zdraviu prospešných účinkov a nemal by sa zameriavať len na negatívne aspekty športových aktivít. Komisia tiež navrhuje využiť budúci pracovný plán EÚ na podporu snáh členských štátov v podporovať inovatívne riešenia zložitých javov, akými sú marginalizácia, vylúčenie a nedostatočná zapojenie.

Komisia sa domnieva, že vymedzenie priorít pre budúci pracovný plán EÚ by mohlo ťažiť z dialógu medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami v oblasti športu vrátane príslušných sociálnych partnerov. Európsky parlament by mal byť užšie spojený s vykonávaním budúceho pracovného plánu EÚ pre šport, napríklad prostredníctvom podávania pravidelných správ, zverejňovania informácií príslušným štruktúram parlamentu a účasti na vybraných zasadnutiach a podujatiach.

Napokon lepšia koordinácia a jasnejšie prepojenie medzi vykonanou prácou v rámci pracovného plánu EÚ pre šport a rotujúcimi predsedníctvami EÚ by zlepšilo využiteľnosť výsledkov našej práce. Malo by sa zabezpečiť silnejšie prepojenie medzi výstupmi pracovného plánu EÚ a prioritami predsedajúcich členských štátov EÚ v priebehu plnenia pracovného plánu EÚ pre šport.

3. Pracovné metódy

Na základe pozitívnych skúseností z prvého a druhého pracovného plánu EÚ pre šport a súčasne s cieľom riešiť identifikované výzvy, vidí Komisia hodnotu v revízii pracovných metód, ktoré by umožnili príslušným subjektom účinne spolupracovať, pri súčasnom pokrytí priorít zahrnutých do nového pracovného plánu EÚ pre šport.

Po prvé, pracovný plán EÚ by mal ponúkať možnosť zahrnúť rôzne pracovné metódy popri tradičných expertných skupinách, ktoré by v niektorých prípadoch ešte stále mohli byť považované za najvhodnejší spôsob spolupráce. Možné pracovné metódy na zváženie by mohli zahŕňať konferencie, platformy, semináre, štúdie, expertné skupiny Komisie, partnerské učenie a výmenu osvedčených postupov. Lepšie objasnenie očakávaných výstupov na odbornej a politickej úrovni pozitívne ovplyvní výber najvhodnejšej pracovnej metódy.

Po druhé, predloženie písomného dokumentu nemusí byť nevyhnutne jediným hodnotným výsledkom. Niekedy možno považovať za želaný výsledok aj samotný proces. Hodnota predloženého písomného dokumentu by vychádzala z predpokladanej potreby a využitia zo strany športovej komunity vo všeobecnosti, alebo z jasne vymedzenej potreby zo strany Rady. Inými slovami, požiadavky na všetky vypracovávané písomné dokumenty by mali byť jasné. Vo všeobecnosti sa v porovnaní s prvými dvoma pracovnými plánmi EÚ dôrazne odporúča značne znížiť počet vypracovaných písomných dokumentov.

Po tretie, kým práca expertných skupín v rámci pracovného plánu EÚ pre šport priniesla značné výhody, Komisia sa domnieva, že spolupráca na úrovni EÚ by ťažila z využitia širšej škály pracovných metód, najmä s cieľom uľahčiť a monitorovať uplatňovanie hľadiska športu v príslušných oblastiach politiky EÚ a finančných programoch EÚ.

Po štvrté, mohol by sa zvážiť mechanizmus, ktorý by umožňoval istým spôsobom riešiť témy súčasného záujmu. Takýto mechanizmus by mohol mať formu výročných zasadnutí zúčastnených strán, platforiem alebo seminárov vrátane členských štátov a športového hnutia, pričom by sa pravidelne hodnotil dosiahnutý pokrok.

Po piate, mohol by sa rozvinúť štruktúrovaný dialóg EÚ so športovými organizáciami. Mala by sa zachovať a posilniť ústredná pozícia športového fóra EÚ. Miesto a úloha športových organizácií by sa v budúcom pracovnom pláne EÚ pre šport mali vo všeobecnosti posilniť. Malo prehodnotiť konanie zasadnutia štruktúrovaného dialógu popri zasadnutiach Rady, a to s cieľom umožniť širšie zapojenie členských štátov a organizácií. Mala by sa zvážiť organizácia osobitných skupinových zasadnutí zameraných na rôzne oblasti politiky, ktoré okrem iných zahŕňajú vybrané projekty Erasmus+, expertov a iné zainteresované strany v oblasti športu, a to s cieľom podporiť ďalšie amatérske športy v Európe.

Na záver, hoci je jasné, že niektoré predpokladané pracovné metódy by umožňovali výmenu názorov iba medzi členskými štátmi, by sa podľa možnosti mala pri príprave a vykonávaní pracovného plánu EÚ pre šport zabezpečiť vysoká a jednotná úroveň reprezentatívnosti športového hnutia. Kým Komisia sa domnieva, že pridaná hodnota pozorovateľov v rámci expertných skupín je zrejmá, malo by sa tiež uznať, že množstvo zainteresovaných organizácií by malo byť obmedzené na tie, ktorí sú jasne spojené s danou témou. Mal by sa zaviesť do praxe výberový proces zúčastnených organizácií, a to na základe činností a reprezentatívnosti športového hnutia. Podobne, viac cielených tém pre budúce expertné skupiny by zároveň zabezpečiť primerané zastúpenie tak na úrovni členských štátov, ako aj pozorovateľov, a následne primerané skúsenosti v danej téme.

(1)  KOM(2010) 2020 z 3. marca 2010.

(2)  Politické usmernenia, ktoré stanovil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, 15. júl 2014.

(3)  Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011.

(4)  Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014.

(5) Príloha I k pracovnému plánu Európskej únie pre šport.

(6)

     Dotazník bol zaslaný členským štátom a expertom členských štátov, ako aj pozorovateľom zapojeným do práce v expertných skupinách. Zahŕňal otázky týkajúce sa vykonávania, pracovných opatrení, primeranosti a výsledkov pracovného plánu EÚ pre šport, a tiež návrhy pre budúcnosť. Prijatých bolo 105 odpovedí. Boli doplnené o informácie získané počas zasadnutí a konferencií (ako napríklad športové fórum EÚ v Haagu 9. – 10. marca 2016). Zhromaždené boli aj spontánne písomné príspevky od rôznych zainteresovaných strán.

(7)  Expertná skupina pre ovplyvňovanie výsledkov zápasov, expertná skupina pre dobrú správu, expertná skupina pre hospodársky rozmer športu, expertná skupina pre zdraviu prospešné pohybové aktivity, expertná skupina pre rozvoj ľudských zdrojov v oblasti športu.

(8)         Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží; https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/215 .

(9)   http://bookshop.europa.eu/en/sport-satellite-accounts-pbNC0213236/

(10)  Závery Rady o posilnení integrity, transparentnosti a dobrej správy v hlavných športových podujatiach, ktoré prijala Rada dňa 31. mája 2016;Závery Rady o podpore motoriky, fyzických a športových aktivít pre deti, ktoré prijala Rada 24. novembra 2015.

(11)  Išlo by o doplnenie práce na športových štatistikách vykonávaných Eurostatom v oblasti zamestnanosti, medzinárodného obchodu a účasti.

(12)  V tejto súvislosti Komisia už začala realizovať štúdiu financovanú z programu COSME, ktorá bude podporovať tieto priority. Táto štúdia je zameraná na zlepšenie hospodárskych a politických poznatkov z oblasti športu a na formulovanie odporúčaní, ako zvýšiť konkurencieschopnosť a prispôsobovať príslušné právne predpisy.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 1. 2017

COM(2017) 22 final

PRÍLOHY

k

SPRÁVE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu Európskej únie
pre šport na roky 2014 – 2017

Príloha 1

Zloženie expertných skupín a počet zasadnutí v období vykonávania druhého pracovného plánu EÚ pre šport (2014 – 2017)

Príloha 2

Stav poskytnutých výstupov v rámci druhého pracovného plánu EÚ pre šport
(2014 – 2017)

(do októbra 2016)