Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Odporúčanie rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje začať rokovania o dohovore o zriadení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov

[COM(2017) 493 final]

(2019/C 110/27)

Spravodajca:	Philippe DE BUCK
Pomocná spravodajkyňa:	Tanja BUZEK

Žiadosť	13. 12. 2017 (Európska komisia)
Právny základ	článok 207 ZFEÚ
Príslušná sekcia	REX
Prijaté v sekcii	23. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	206/3/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV uznáva, že urovnávanie sporov medzi investorom a štátom v obchodných a investičných dohodách vnímajú niektoré zainteresované strany čoraz kontroverznejšie z dôvodu problémov v oblasti legitímnosti, konzistentnosti a transparentnosti. Táto kritika je zameraná na procesné a vecné aspekty, ale neobmedzuje sa len na ne.

1.2.

EHSV sa aktívne zapájal do všetkých fáz diskusií o reforme a modernizácii ochrany investícií. Prijal stanoviská REX/464 a REX/411, pričom v oboch stanoviskách vyjadril viaceré obavy a odporúčania.

1.3.

EHSV preto víta úsilie Európskej komisie zamerané a mnohostrannú reformu urovnávania sporov medzi investorom a štátom pod záštitou Komisie Organizácie Spojených národov pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) a považuje za nevyhnutné, aby EÚ bola otvorená všetkým prístupom a myšlienkam týkajúcim sa reformy urovnávania sporov medzi investorom a štátom.

1.4.

EHSV osobitne víta posilnený záväzok v oblasti transparentnosti, pretože umožňuje mimovládnym organizáciám monitorovať diskusie a dokonca sa na nich zúčastňovať.

1.5.

EHSV považuje za dôležité, aby III. pracovná skupina v rámci UNCITRAL uvítala príspevky všetkých príslušných zainteresovaných strán v snahe zlepšiť inkluzívnosť, a žiada, aby sa zlepšilo a viac vyvážilo pozývanie zainteresovaných strán. EHSV okrem toho žiada Komisiu, aby podnikla všemožné úsilie s cieľom zapojiť EHSV aktívne do práce III. pracovnej skupiny.

1.6.

EHSV odjakživa uznáva, že priame zahraničné investície (PZI) významne prispievajú k hospodárskemu rastu a že zahraniční investori musia byť celosvetovo chránení pred priamym vyvlastnením, nesmú byť vystavení diskriminácii a musia mať rovnaké práva ako domáci investori.

1.7.

EHSV však zároveň vždy zdôrazňoval, že sa nesmie narušiť právo štátov na reguláciu vo verejnom záujme.

1.8.

V kontexte vytvorenia mnohostranného investičného súdu (MIS) EHSV zdôrazňuje, že je viacero zásadných otázok, ktorými sa treba zaoberať: rozsah pôsobnosti, ochrana verejného záujmu, prístupnosť a vzťahy s vnútroštátnymi súdmi.

1.9.

Rozsah pôsobnosti: Hoci sa EHSV domnieva, že holistickejší prístup, ktorý zahŕňa hmotnoprávne aj procesnoprávne aspekty ochrany investícií, by bol vhodnejší, berie na vedomie, že príslušný rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na procesnoprávne aspekty urovnávanie investičných sporov medzi investormi a štátmi.

1.10.

Verejný záujem: EHSV považuje za veľmi dôležité, aby MIS nijako neovplyvňoval schopnosť EÚ a jej členských štátov plniť si záväzky vyplývajúce z environmentálnych, ľudskoprávnych a pracovnoprávnych dohôd, ako aj záväzky v oblasti ochrany spotrebiteľa, a aby existovali procesnoprávne záruky proti žalobám, ktorých predmetom sú vnútroštátne právne predpisy o verejnom záujme. EHSV sa preto domnieva, že toto sa dá dostatočne dosiahnuť len vtedy, ak sa začlení klauzula o hierarchii a z pôsobnosti sa vylúči verejný záujem.

1.11.

Práva tretích strán a protinávrhy: Hoci sa EHSV domnieva, že možnosť podávať vyhlásenia amicus curiae je prvým krokom, pričom sa však musí nevyhnutne zabezpečiť, že sudcovia náležite tieto informácie zohľadnia, víta skutočnosť, že do mandátu bola začlenená možnosť zásahu tretích strán a odporúča preskúmať úlohu tretích strán, ktorými môžu byť miestni obyvatelia, pracovníci, odborové zväzy, environmentálne skupiny alebo spotrebitelia.

1.12.

Vzťahy s vnútroštátnymi súdmi: EHSV sa domnieva, že MIS nesmie mať za žiadnych okolností negatívny vplyv na súdny systém EÚ a na nezávislosť práva EÚ. Konštatuje, že otázku vzťahu medzi vnútroštátnymi súdmi a MIS vnímajú rôzne zainteresované strany rôzne, nabáda však Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala otázku vyčerpania miestnych opravných prostriedkov a ako by tieto opravné prostriedky mohli fungovať v rámci MIS.

1.13.

Nezávislosť a legitímnosť sudcov: vymenovanie stálych sudcov je základom pre začatie budovania judikatúry a zlepšenie predvídateľnosti. Sudcovia musia mať preukázateľnú odbornosť v širokej sfére oblastí práva. EHSV víta záväzok stanoviť jasné a vysoké kritériá s cieľom zabezpečiť právny štát a dôveru verejnosti a žiada, aby bol postup výberu transparentný a podliehal zásadám verejnej kontroly.

1.14.

Efektívny systém: Hoci samotným riadením MIS by mal byť poverený sekretariát, je potrebné, aby boli zaručené dostatočné zdroje na jeho fungovanie, pričom administratívne náklady by mali na spravodlivom základe a berúc do úvahy rôzne kritériá znášať zainteresované strany. MSP by mali požívať rovnakú úroveň ochrany a prístupu k urovnávaniu sporov za primeraných podmienok a s primeranými nákladmi, a všetky rozhodnutia MIS by sa mali dať vynucovať a mali by sa zverejniť.

1.15.

Vysoká úroveň ochrany a možné prechodné obdobie: Treba pripomenúť, že žiadna z dohôd, ktoré uzatvorila EÚ alebo jej členské štáty, neprejde automaticky pod jurisdikciu MIS a že počas prípadného prechodného obdobia sa budú aj naďalej uplatňovať dohodnuté postupy urovnávania sporov, aby sa zaručila vysoká úroveň ochrany investícií vzhľadom na zákonnosť a použiteľnosť MIS v rámci právnych predpisov EÚ.

2.   Kontext

2.1.

Systém ochrany investícií, ktorý sa vytváral od 70. rokov 20. storočia prostredníctvom viac ako 3 200 zmlúv, obsahuje doložky o hmotnoprávnej ochrane investícií a doložky o konaniach o urovnávaní sporov, v ktorých sa stanovuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu zahraniční investori podať sťažnosti na hostiteľské štáty (ISDS) v súlade s právnymi ustanoveniami stanovenými v zmluvách.

2.2.

EHSV berie na vedomie nedávnu publikáciu o spoločenských prínosoch a nákladoch spojených s medzinárodnými investičnými dohodami – kritické preskúmanie aspektov a dostupných empirických dôkazov (1), ktorú napísal politický analytik Joachim Pohl v rámci pracovných dokumentov OECD o medzinárodných investíciách.

2.3.

V nedávnych rokoch bola reforma urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS) ústredným prvkom v diskusiách týkajúcich sa investičnej politiky EÚ so systémom ochrany investícií, ktorý vyvolával čoraz väčšiu polemiku zo strany mnohých zainteresovaných strán, pokiaľ ide o otázky legitímnosti, konzistentnosti a transparentnosti. Táto kritika bola zameraná na procesné a hmotnoprávne aspekty, ale nielen na ne.

2.4.

Tieto obavy boli vyjadrené najmä počas dvoch verejných konzultácií organizovaných Európskou komisiou – prvá sa uskutočnila počas rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (2) v roku 2014, druhá v rámci mnohostranného reformného úsilia týkajúceho sa urovnávania investičných sporov (3) v roku 2017.

2.5.

Európsky parlament vo svojom uznesení o TTIP z 8. júla 2015 žiadal od Komisie „nahradiť systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom (tzv. ISDS) novým systémom urovnávania sporov medzi investormi a štátmi, ktorý bude podliehať demokratickým zásadám a kontrole, pri ktorom budú o prípadných sporoch transparente rozhodovať verejne vymenovaní, nezávislí profesionálni sudcovia na verejných vypočutiach, a ktorý bude zahŕňať odvolací mechanizmus, pri ktorom bude zaručená konzistentnosť súdnych rozhodnutí, bude rešpektovaná súdna právomoc súdov EÚ a členských štátov a súkromné záujmy nebudú môcť pôsobiť proti cieľom verejnej politiky“ (4).

Vývoj na úrovni EÚ

2.6.

V reakcii na kritiku súčasného systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom a na tlak občianskej spoločnosti na potrebu jeho reformy Komisia navrhla systém investičných súdov (ICS), systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom, zahrnutý do Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA) a do dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom a medzi EÚ a Vietnamom.

2.7.

V tejto súvislosti sa v dohode CETA v článku 8 ods. 29 stanovuje osobitné ustanovenie, v ktorom sa zmluvné strany vyzývajú, aby zvážili možnosť vytvorenia mnohostranného investičného súdu v budúcnosti: „Zmluvné strany sa spolu s ostatnými obchodnými partnermi budú zasadzovať o vytvorenie mnohostranného investičného súdu a odvolacieho mechanizmu na urovnávanie investičných sporov. Po zavedení takéhoto mnohostranného mechanizmu Spoločný výbor CETA prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví, že investičné spory podľa tohto oddielu sa budú rozhodovať podľa tohto mnohostranného mechanizmu a prijme vhodné prechodné opatrenia.“

2.8.

Žiadna z vyššie uvedených dohôd však ešte nie je ratifikovaná a v súvislosti so systémom investičných súdov zahrnutým v CETA prebieha riešenie veci na Súdnom dvore Európskej únie (5). Vo veci sa rozhodne až o niekoľko mesiacov.

2.9.

EHSV berie na vedomie, že do dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom nebola zahrnutá žiadna kapitola o ochrane investícií, pretože Japonsko nebolo schopné prijať návrh EÚ o systéme investičných súdov.

Zapojenie EHSV

2.10.

V rámci tohto procesu sa Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) aktívne zapájal do diskusie o modernizácii a reforme ochrany investícií, a najmä o systéme ISDS, pričom zorganizoval aj dve vypočutia: v júni 2016 (6) a nedávno vo februári 2018 (7). V tejto súvislosti prijal EHSV stanovisko REX/464 na tému Postoj EHSV k osobitným kľúčovým otázkam pri rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (8), ako aj stanovisko REX/411 na tému Ochrana investorov a urovnávanie sporov medzi investorom a štátom v obchodných a investičných dohodách EÚ s tretími krajinami (9).

2.11.

EHSV uznal, že priame zahraničné investície (PZI) významne prispievajú k hospodárskemu rastu a zahraniční investori musia byť celosvetovo chránení pred priamym vyvlastnením, nesmú byť vystavení diskriminácii a musia mať rovnaké práva ako domáci investori.

2.12.

Súčasne EHSV zdôraznil, že právo štátu na reguláciu vo verejnom záujme je najvyššou prioritou a nesmie byť podkopané ustanoveniami žiadnej investičnej dohody. Nevyhnutná je jednoznačná doložka, ktorou by sa toto právo plošne potvrdilo.

2.13.

EHSV ďalej vyjadril presvedčenie, že návrh Európskej komisie na vytvorenie systému investičných súdov je krok správnym smerom, ale v mnohých oblastiach sa ešte musí zlepšiť, aby mohol fungovať ako nezávislý medzinárodný súdny orgán. Okrem toho EHSV konštatoval, že niektoré zainteresované strany spochybňujú potrebu samostatného investičného rozhodcovského systému v rámci riadne fungujúcich a vysoko rozvinutých domácich právnych systémov.

2.14.

EHSV vzniesol viacero pripomienok, ktoré sa týkali konkrétnejšie ISDS vo svojom stanovisku na tému Ochrana investorov a urovnávanie sporov medzi investorom a štátom v obchodných a investičných dohodách EÚ s tretími krajinami (10). Patria medzi ne: konflikt záujmov a zaujatosť rozhodcov; neopodstatnené žaloby; povaha samotného sektora rozhodcovských súdov; využívanie ISDS bez toho, aby sa hľadali iné prostriedky nápravy; zbytočné využívanie ISDS v sporoch medzi krajinami, ktoré majú vyvinutý systém súdnictva; možná nezlučiteľnosť ISDS s právnymi predpismi EÚ; ako aj neprehľadnosť konaní.

Mnohostranná úroveň

2.15.

Zároveň sa na mnohostrannej úrovni diskutuje o reforme urovnávania sporov medzi investorom a štátom. Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) 10. júla 2017 na základe formálnej žiadosti mnohých svojich členov vrátane členských štátov Európskej únie (11) rozhodla o vytvorení vládne riadenej III. pracovnej skupiny, ktorá bola poverená mandátom: 1. identifikovať a zvážiť obavy týkajúce sa urovnávania sporov medzi investorom a štátom; 2. zvážiť, či je reforma žiaduca vzhľadom na príslušné zistené obavy; a 3. ak by pracovná skupina dospela k záveru, že táto reforma je žiaduca, vypracovať všetky príslušné riešenia, ktoré sa budú odporúčať komisii (12).

2.16.

Zo širšej perspektívy prispieva k súčasnej diskusii o reforme urovnávania sporov medzi investorom a štátom aj Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (Unctad), ktorá ponúka analýzu súčasného režimu medzinárodných investičných dohôd a odporúčania na ich modernizáciu. Patria medzi ne: podpora spoločného výkladu zmluvných ustanovení, zmena alebo nahradenie zastaraných zmlúv, odkazovanie na globálne normy, angažovanie sa v mnohostranných zmluvách a ukončenie starých zmlúv alebo odstúpenie od nich (13).

2.17.

Podľa štatistík Unctad, na ktoré sa poukázalo počas verejného vypočutia v EHSV vo februári 2018, bolo v nedávnych rokoch bez náhrady zrušených 107 investičných dohôd, ktoré obsahovali ISDS. V uplynulom roku bolo viac investičných dohôd ukončených než uzatvorených (14). EHSV konštatuje, že niektoré krajiny začali prehodnocovať svoj prístup k ISDS.

2.18.

Okrem reformy ISDS by EHSV chcel zdôrazniť, že aj rôzne iné politické nástroje môžu pomôcť zabezpečiť vhodné prostredie pre investície, okrem iných: — posilnenie vnútroštátneho súdnictva, — poskytnutie záruk investorom, ako napríklad prostredníctvom Mnohostrannej agentúry pre investičné záruky Svetovej banky, — predchádzanie sporom, — možnosti zmierlivejšieho urovnávania sporov, ako napríklad mediácia, — podpora investícií, a — urovnávanie sporov medzi štátmi.

2.19.

V neposlednom rade berie EHSV na vedomie rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“ (15). Táto tzv. záväzná zmluva OSN, ktorá je v súčasnosti predmetom diskusií členov OSN, má za cieľ kodifikovať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o činnosť nadnárodných spoločností. EHSV sa zameriava na jej možné vplyvy v rámci obchodných a investičných dohôd v budúcnosti.

Poverenie Komisie

2.20.

Európska komisia uverejnila 13. septembra 2017 svoje odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začať rokovania o dohovore o zriadení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov (16). Poverenie v znení upravenom členskými štátmi prijala Rada 20. marca 2018 (17).

2.21.

Cieľom prijatých usmernení pre rokovania je usilovať sa o vytvorenie trvalého súdu s nezávislými sudcami, ktorí budú schopní vydávať trvalé, predvídateľné a konzistentné rozhodnutia, pokiaľ ide o spory medzi investormi a štátmi týkajúce sa investícií založených na dvoj-alebo viacstranných dohovoroch, ak obe (alebo aspoň dve) strany týchto dohovorov súhlasili s tým, že budú podliehať jurisdikcii tohto súdu. Navrhuje sa zriadiť aj odvolací súd. Vo všeobecnosti musí súd fungovať nákladovo efektívnym spôsobom, transparentne a účinne, a to sa týka aj vymenovania sudcov. Súd musí tiež umožňovať vstup do konania tretím stranám (vrátane napríklad zainteresovaných environmentálnych alebo pracovných organizácií).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta úsilie Európskej komisie v oblasti mnohostrannej reformy urovnávania sporov medzi investorom a štátom. EHSV takisto uznáva širšiu dynamiku reformy ISDS, viacstranné úsilie v rámci UNCITRAL, ako aj vnútroštátne úsilie rôznych štátov.

3.2.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby EÚ bola aj naďalej otvorená všetkým možnostiam reformy ISDS, najmä v kontexte viacerých ďalších prístupov a nápadov, ktoré sa objavili v súvislosti s reformou ISDS. Návrhy, ktoré vypracovali iné krajiny a organizácie, by mala zvážiť a posúdiť najmä III. pracovná skupina UNCITRAL.

3.3.

V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že verejná konzultácia Komisie na tému Možnosti viacstrannej reformy urovnávania investičných sporov sa zameriavala predovšetkým na technické otázky týkajúce sa zriadenia stáleho MIS. EHSV by rád zdôraznil širokú škálu názorov zainteresovaných strán, pokiaľ ide o to, či Komisia vo svojom hodnotení zohľadnila iné názory.

3.4.

Hoci proces rokovaní o zriadení MIS ešte nezačal a očakáva sa, že to bude dlhý a zložitý proces, EHSV víta, že sa Európska komisia snaží o väčšiu transparentnosť, najmä zverejnením návrhu poverenia začať rokovania. EHSV vyjadruje pochvalu Rade za to, že zverejnila konečné poverenie schválené členskými štátmi. Je to dôležitý krok, ktorým sa zabezpečuje, aby rokovania prebiehali transparentným, zodpovedným a inkluzívnym spôsobom.

3.5.

Rokovanie pod záštitou UNCITRAL je najmä z hľadiska transparentnosti krokom správnym smerom, pretože umožňuje mimovládnym organizáciám monitorovať diskusie a dokonca sa na nich zúčastňovať. EHSV však konštatuje, že k tomuto postupu nemajú prístup všetky príslušné zainteresované strany a že by komisia UNCITRAL mala v rámci III. pracovnej skupiny prizvať viac organizácií – zastupujúcich podniky, odborové zväzy a iné organizácie verejného záujmu. Postup rozhodovania by mal byť úplne transparentný a založený na konsenze.

3.6.

EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby pracovná skupina uvítala príspevky všetkých zainteresovaných strán v snahe zlepšiť inkluzívnosť, a aby sa zlepšil a vyvážil proces výberu zainteresovaných strán. V tejto súvislosti žiadame Európsku komisiu, aby zabezpečila aktívnejšie zapojenie EHSV.

3.7.

Zriadenie MIS je dlhodobý projekt, ktorý si vyžaduje zapojenie kritického množstva štátov, ktoré sa chcú stať stranami súdu. EÚ by preto mala vyvinúť všetko diplomatické úsilie, ktoré je potrebné na presvedčenie tretích krajín, aby sa zapojili do týchto rokovaní. EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby sa do tohto projektu zapojili aj rozvojové krajiny a podporovali ho.

3.8.

Cieľom budúceho MIS bude zjednodušiť postupy urovnávania sporov v prípadoch, keď proti sebe stoja investori a štáty v rámci veľkého počtu existujúcich medzinárodných investičných dohôd. Napriek určitej úrovni podobnosti medzi ustanoveniami o hmotnoprávnej ochrane investícií zahrnutými v bilaterálnych investičných zmluvách alebo dohodách o voľnom obchode s kapitolami o ochrane investícií je veľmi ťažké dosiahnuť úplnú harmonizáciu systému.

3.9.

To by si vyžadovalo širšiu reformu. Aj napriek tomu, že systém investičných súdov, spomínaný v Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) (18), dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom (19), EÚ a Vietnamom a EÚ a Mexikom, pričom v budúcnosti budú nasledovať ďalšie (20), sa v praxi ešte nepoužíva a skúma ho Európsky súdny dvor, mohol by poskytnúť skúsenosti a prispieť pri tvorbe pravidiel pre mnohostranný investičný súd.

3.10.

Cieľom odporúčania Európskej komisie je vytvoriť nový systém urovnávania sporov medzi investormi a štátmi. EHSV uznáva, že nový systém by mohol vyriešiť viaceré obavy, ktoré vyjadrila občianska spoločnosť. Napriek tomu zostáva otvorených viacero zásadných otázok, ktoré si vyžadujú ďalšie objasnenie.

Zásadné otázky

3.11.

Hoci je jasné, že proces mnohostrannej reformy ISDS je ešte len v počiatočnej fáze, zainteresované strany vzniesli viacero zásadných otázok v kontexte vytvorenia MIS. Zameriavajú sa na aspekty rozsahu – či má reforma pokrývať hmotnoprávne alebo procesnoprávne prvky ochrany investícií, prípadne oba aspekty –, na to, či budú môcť žalobu v rámci MIS podať len investori alebo aj tretie strany, ako aj na vyčerpanie miestnych opravných prostriedkov – či sa musia najprv vyčerpať opravné prostriedky dostupné na mieste, kým sa bude investor môcť obrátiť so sťažnosťou na budúci MIS. Toto stanovisko sa zaoberá práve týmito otázkami.

3.12.

Pri pohľade na ne by EHSV chcel zdôrazniť, že prípadné zriadenie MIS by malo zohľadňovať tak zásadu subsidiarity, ako aj článok 1 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „rozhodnutia [sa prijímajú] čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (21).

3.13.

EHSV berie na vedomie obavy, že MIS by mohol mať za následok rozšírenie systému ISDS bez toho, aby sa riešili aktuálne otázky týkajúce sa systému investičných súdov (ICS), vrátane otázky ich zlučiteľnosti s právnymi predpismi EÚ. EHSV súhlasí s názorom, že mnohostranný investičný súd by sa za žiadnych okolností nemal stať všeobecnou náhradou vnútroštátneho systému urovnávania sporov v krajinách s primeraným systémom súdnictva.

3.14.

Viacero zainteresovaných strán vyjadrilo značné obavy v súvislosti s reformou postupu ešte pred tým, než sa posúdi, ktoré hmotné právo by sa malo uplatňovať v rámci budúceho MIS a než sa mnohostrannému inštitucionalizovanému orgánu zverí právomoc na výklad týchto noriem. Existujú tiež obavy, že by sa tým mohol prípadne vytvoriť nový samostatný základ právnej moci. Iní aktéri zase súhlasili s názorom Komisie, že hmotné právo je vymedzené v príslušných dohodách.

4.   Rozsah navrhovanej reformy medzi hmotnoprávnymi ustanoveniami o ochrane a postupmi urovnávania sporov

4.1.

EHSV konštatuje, že rozsah navrhovanej mnohostrannej reformy sa obmedzuje na procesnoprávne aspekty urovnávania sporov medzi investormi a štátmi.

4.2.

Hoci sa EHSV domnieva, že by bol vhodnejší celostnejší prístup zahŕňajúci tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne aspekty ochrany investícií, uznáva zložitosť takéhoto prístupu a potrebu získať politickú podporu na mnohostrannej úrovni.

4.3.

Vzhľadom na diskusie vedené pod záštitou UNCITRAL identifikovala III. pracovná skupina viacero výziev. Patrí medzi ne aj otázka, či je možné dosiahnuť procesnoprávnu reformu urovnávania sporov medzi investorom a štátom pred hmotnoprávnou reformou. UNCITRAL to považuje za ťažkú, ale nie nemožnú úlohu. V tejto súvislosti sa III. pracovná skupina bude zaoberať otázkami, ktoré môžu súvisieť s postupom, ale zároveň môžu významne ovplyvniť legitímnosť a konzistentnosť systému ako celku, napríklad: kódex správania pre zmierovacích sudcov, financovanie od tretích strán a súbežné konania.

4.4.

Hmotnoprávna ochrana investícií sa zvyčajne poskytuje prostredníctvom viacerých zásad, medzi ktoré patria: vnútroštátne zaobchádzanie, zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod (DNV), spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie a záruka prevodu kapitálu. Na nároky, ktoré môžu zahraniční investori uplatniť na urovnanie sporu, sa však vzťahujú obmedzenia. Nároky sa napríklad nemôžu zakladať výlučne na strate zisku alebo len na zmene vnútroštátnych právnych predpisov.

4.5.

Štáty prijímajú rôzne opatrenia na riešenie týchto problémov. Tie siahajú od celostnejších prístupov, ako je rozvoj nových modelov dohôd, ktorých cieľom je reformovať hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne prvky ochrany investícií, po cielenejšie prístupy, ktoré sa zameriavajú buď na reformu hmotnoprávnej, alebo procesnej zložky ochrany investícií. EHSV konštatuje, že EÚ už začala podporovať holistickejší prístup, aspoň pokiaľ ide o bilaterálnu úroveň, prostredníctvom ICS.

4.6.

Cieľom Komisie je, aby sa MIS po svojom zradení stal štandardným modelom pre urovnávanie sporov týkajúcich sa investícií vo všetkých budúcich dohodách EÚ, pričom by v konečnom dôsledku mal nahradiť procesné mechanizmy v existujúcich investičných dohodách EÚ a jej členských štátov.

4.7.

V tejto súvislosti, ak sa v tom bude pokračovať, by MIS mal zreformovať existujúci systém ISDS tak, aby na jednej strane zabezpečoval ochranu zahraničných investícií, a na strane druhej v plnej miere zohľadňoval obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany. Chceli by sme poznamenať, že v tejto súvislosti sa dosiahol značný pokrok, najmä pokiaľ ide o najnovšie moderné dohody o voľnom obchode, o ktorých rokovala EÚ.

5.   Verejný záujem

5.1.

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby MIS nijako neovplyvňoval schopnosť EÚ a jej členských štátov plniť si záväzky vyplývajúce z environmentálnych, ľudskoprávnych a pracovnoprávnych dohôd, ako aj záväzky v oblasti ochrany spotrebiteľa.

5.2.

Dohoda o vytvorení MIS by v prvom rade a predovšetkým mala obsahovať ustanovenie týkajúce sa hierarchie, ktoré zabezpečí, že v prípade rozporu medzi ustanoveniami medzinárodnej investičnej dohody a prípadnými medzinárodnými dohodami v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí či ľudských práv, ktoré sú pre jednu stranu sporu záväzné, majú prednosť záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí či ľudských práv, aby sa zabránilo tomu, že prednosť budú mať ustanovenia investičnej dohody (22). Toto ustanovenie je to obzvlášť dôležité, aby sa zabezpečilo, že zmluvné strany MIC majú potrebnú slobodu na dosiahnutie cieľov v rámci Parížskej dohody, ktorá si vyžaduje významné regulačné zmeny v záujme dosiahnutia úspešnej energetickej transformácie.

5.3.

Procesné záruky proti žalobám zameraným na legislatívu v oblasti verejného záujmu sú potrebné na zaručenie toho, že zmluvná strana bude mať právo na reguláciu vo verejnom záujme podľa vlastného uváženia a toto právo má prednosť pred ochranou investorov. EHSV sa domnieva, že toto sa dá dostatočne dosiahnuť len vtedy, ak sa z pôsobnosti vylúči verejný záujem. To však musí byť sprevádzané vhodnými zárukami, že sa tieto pravidlá nezneužijú na protekcionistické opatrenia. V tejto súvislosti sa musí právo na reguláciu v oblasti sociálnej ochrany výslovne uviesť v kolektívnych zmluvách vrátane trojstranných a/alebo všeobecných (erga omnes) zmlúv s cieľom vyhnúť sa tomu, aby podliehali výkladu v zmysle porušenia legitímnych očakávaní investora (23).

5.4.

EHSV konštatuje, že článok 818 ods. 3 CETA už zaručuje, že investor nemôže predložiť nárok, ak sa investícia uskutočnila na základe podvodného skreslenia skutočnosti, zatajenia, korupcie, alebo konania predstavujúceho zneužitie konania. Malo by sa zaručiť, že sa v prípadnej dohode o vytvorení MIS toto ustanovenie rozšíri na rozhodné právo, pokiaľ ide o podvody, zneužívanie ľudských práv alebo porušovanie (medzinárodných) právnych predpisov v environmentálnej, sociálnej alebo spotrebiteľskej oblasti.

5.5.

Do rokovacieho poriadku MIS by sa mali začleniť aj prísne kritériá na predchádzanie neodôvodneným nárokom a zabezpečenie včasného zamietnutia neopodstatnených prípadov. Existencia predbežných zrýchlených postupov na včasné zamietnutie neopodstatnených nárokov je dôležitá, keďže vyrieši jeden z bodov kritiky voči súčasnému systému, a teda zabezpečí, že sa v budúcnosti nebude zneužívať. Okrem toho takýto zrýchlený postup v prípadoch bez právneho významu prispeje k zníženiu nákladov na fungovanie súdu.

5.6.

EHSV konštatuje, že jednou zo vznesených pripomienok počas verejného vypočutia, ktoré usporiadal, bola možnosť financovať konanie tretími stranami. Financovanie tretími stranami nie je v súlade s pôvodnými zámermi investičných dohôd a môže viesť k vytvoreniu nevhodných stimulov. EHSV preto odporúča preskúmať vplyv financovania treťou stranou a jeho potrebu, ako aj jeho regulovanie v rámci MIS (24).

6.   Práva tretích strán a protinávrhy

6.1.

Podľa EHSV je možnosť podávať vyhlásenia amicus curiae (25), ktoré sú možné už aj v súčasnosti v značnom počte konaní v rámci ISDS, vítaným prvým krokom v záujme zabezpečenia vyváženého a spravodlivého systému. EHSV však považuje za mimoriadne dôležité, aby sa v dohovore, ktorým sa zriadi MIS, zabezpečilo nielen to, že vyhlásenia amicus curiae budú povolené, pokiaľ ide o ich prípustnosť, ale aj to, že ich sudcovia budú musieť riadne zohľadniť pri svojom rozhodovaní.

6.2.

EHSV preto víta skutočnosť, že do mandátu na vytvorenie MIS bola začlenená možnosť zásahu tretích strán. EHSV však odporúča preskúmať úlohu tretích strán nad rámec súčasných pravidiel UNCITRAL, aby sa zabezpečil vyvážený a spravodlivý systém a efektívne právo príslušných tretích strán, ktorými môžu byť miestni obyvatelia, pracovníci, odborové zväzy, environmentálne skupiny alebo spotrebitelia.

6.3.

EHSV víta úsilie Komisie, aby v kontexte návrhu systému investičných súdov v rámci TTIP bola daná možnosť zásahu tretích strán a objasnenia v mandáte, že možnosť takéhoto zásahu by mala byť otvorená pre všetky zainteresované strany, ktoré majú právny záujem v tejto veci. EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila, že pevné kritériá v rámci MIS nebudú príliš obmedzujúce a umožnia rovnaký prístup ku konaniu v úplnom súlade so záväzkami, ktoré pre EÚ vyplývajú z Aarhuského dohovoru a v jeho duchu.

6.4.

Niektoré zainteresované strany podporujú názor, že MIS by mal byť schopný zaoberať sa nárokmi, ktoré vznesú tretie strany, ako aj protinávrhmi štátov voči investorom v súlade s aktuálnym vývojom v starom systéme ISDS. Táto otázka vyvoláva viacero právnych a praktických otázok, ktoré treba podrobne preskúmať. Táto možnosť závisí napríklad od rozhodného práva, inými slovami od hmotnoprávnych ustanovení obsiahnutých v dohodách, ktoré spadajú pod jurisdikciu súdu.

6.5.

EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila aspoň to, že MIS nevylúči úplne možnosť dotknutých tretích strán žiadať uplatnenie nárokov voči zahraničným investorom. V tomto zmysle by dohovor, ktorým sa zriadi MIS, mohol obsahovať ustanovenia, ktoré by umožnili tieto nároky v prípadoch, keď strany medzinárodnej dohody súhlasili s tým, že o takýchto sporoch bude rozhodovať MIS.

7.   Vzťahy s vnútroštátnymi súdmi

7.1.

EHSV sa domnieva, že MIS nesmie mať za žiadnych okolností negatívny vplyv na súdny systém EÚ a na nezávislosť práva EÚ. EHSV pripomína, že vo svojom stanovisku REX/411 uviedol, že existujú zásadné výhrady súvisiace so Zmluvami EÚ a ústavným právom, pokiaľ ide o vzťah medzi ISDS a právnym poriadkom EÚ. Domnieva sa preto, že „na zabezpečenie súladu ISDS s právom EÚ je absolútne nutná kontrola zo strany Súdneho dvora formálnym postupom vyžiadania stanoviska skôr, než príslušné inštitúcie prijmú rozhodnutie a pred dočasným nadobudnutím platnosti ľubovoľnej medzinárodnej investičnej dohody, ktorú uzavrela EK“.

7.2.

V tejto súvislosti by EHSV chcel upozorniť na dva prípady, ktorými sa zaoberal Európsky súdny dvor a ktoré sú založené na predchádzajúcom arbitrážnom systéme ISDS a relevantné pre túto diskusiu. Európsky súdny dvor vo svojom stanovisku 2/15 zo 16. mája 2017 k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom uviedol, že EÚ nemá výlučnú právomoc, pokiaľ ide o zavedenie ISDS, keďže ISDS „vyníma spory zo súdnej právomoci členských štátov“. Okrem toho Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci C-284/16 Slovenská republika/Achmea BV o investičnej dohode v rámci EÚ uviedol, že ISDS vyníma spory zo súdnej právomoci súdov členských štátov, a teda aj zo systému súdnych opravných prostriedkov v rámci právneho systému EÚ.

7.3.

EHSV je rád, že belgická vláda požiadala o stanovisko podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ o tom, či je systém investičných súdov obsiahnutý v CETA v súlade so Zmluvami EÚ, čo EHSV žiadal vo svojom stanovisku na tému Postoj EHSV k osobitným kľúčovým otázkam pri rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (26). EHSV dúfa, že stanovisko Európskeho súdneho dvora 1/17 poskytne inštitúciám EÚ potrebné usmernenie v dôležitých otázkach európskeho ústavného práva.

7.4.

EHSV si uvedomuje, že niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že najúčinnejším spôsobom, ako zachovať právomoc vnútroštátnych súdov je obmedziť účastníkov konania pred mnohostranným investičným súdom na štáty a medzinárodné organizácie ako napríklad EÚ. Mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi je štandardným mechanizmom urovnávania sporov v rámci medzinárodného práva verejného, už sa využíva vo viacerých investičných dohodách, a mal by byť preto uprednostňovaným riešením aj vo vzťahu k investičnému právu. EHSV konštatuje, že iné zainteresované strany sa domnievajú, že urovnávanie sporov medzi investorom a štátom je v prípade investícií efektívnejšou možnosťou, keďže podľa nich poskytuje neutrálne, apolitické a nákladovo efektívne riešenie sporov. Ide o štandardný systém urovnávania sporov v oblasti investícií od jeho zavedenia pred niekoľkými desaťročiami.

7.5.

EHSV konštatuje, že otázku vzťahu medzi vnútroštátnymi súdmi a mnohostranným investičným súdom vidia rôzne zainteresované strany rôzne. Zatiaľ čo niektorí sa domnievajú, že mnohostranný investičný súd by sa mal považovať za poslednú možnosť, až po povinnom vyčerpaní miestnych opravných prostriedkov, niektorí zastávajú názor, že prístup bez možnosti návratu (tzv. „no-U-turn approach“), ktorý v súčasnosti používa Komisia, predstavuje v kontexte multilaterálneho investičného súdu dobrý základ.

7.6.

V rámci prístupu bez možnosti návratu má investor právo obrátiť sa na miestne súdy alebo priamo na ICS/MIS. Ak však o nejakom prípade jedna z týchto inštancií rozhodne, nemôže byť opätovne otvorený prostredníctvom inej inštancie. Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že tento prístup úspešne rieši výhrady vznesené k tomu, že investori môžu svoje nároky za to isté údajné porušenie vymáhať na viacerých fórach. Pripomínajú tiež, že tento prístup sa používa aj vo viacerých medzinárodných investičných dohodách (27). Podľa analýzy Unctad (28) je zámerom ustanovenia „no U-turn“ zabrániť tomu, aby si investor uplatňoval medzinárodné nároky z dôvodu údajného porušenia medzinárodnej investičnej dohody a súčasne si jeho dcérska spoločnosť uplatňovala nároky vo vnútroštátnom konaní z dôvodu údajného porušenia zmluvy alebo vnútroštátneho práva.

7.7.

Požiadavka vyčerpať najprv všetky vnútroštátne opravné prostriedky je základnou zásadou medzinárodného obyčajového práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Vo viacerých investičných dohodách, ktoré členské štáty EÚ uzavreli s tretími krajinami, sa výslovne vyžaduje, aby podávateľ sťažnosti najprv vyčerpal všetky vnútroštátne opravné prostriedky (29). Hlavnou úvahou pri tomto pravidle je, že dáva štátu, v ktorom k porušeniu došlo, možnosť na nápravu vlastnými prostriedkami v rámci vnútroštátneho právneho systému a uplatňuje sa vždy, keď sú k dispozícii medzinárodné aj vnútroštátne konania, ktoré umožňujú dosiahnuť rovnaký výsledok (30). Medzinárodný súdny dvor konštatoval, že táto zásada je taká dôležitá, že nie je možný výklad, že uzavretím medzinárodnej dohody bola implicitne zrušená (31). Preto niektoré zainteresované strany považujú za dôležité, aby sa toto pravidlo v dohode o zriadení MIS výslovne uviedlo.

7.8.

Vzhľadom na spomínanú diskusiu nabáda EHSV Európsku komisiu, aby podrobnejšie preskúmala otázku vyčerpania miestnych opravných prostriedkov a ako by tieto opravné prostriedky mohli fungovať v rámci MIS.

8.

Nezávislosť a legitímnosť sudcov

8.1.

Bez ohľadu na inštitucionálnu štruktúru MIS (samostatná medzinárodná organizácia alebo organizácia viazaná na existujúcu inštitúciu) by sa mala zaručiť jeho nezávislosť. Vymenovanie sudcov na trvalom základe sa považuje za kľúčový faktor pri budovaní judikatúry, čím sa zlepšuje predvídateľnosť a odkláňa sa od prístupu urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktorý sa často vníma ako „ad hoc“.

8.2.

Ak by sa malo pokračovať v myšlienke MIS, konečným cieľom by mal byť súd so stálymi sudcami. V počiatočných štádiách svojho zriaďovania by súd mal byť schopný zorganizovať sa tak, aby sa zohľadnil počet prípadov, ktorými sa bude zaoberať. Závisí to od počtu počiatočných strán dohovoru o zriadení súdu a počtu dohôd, ktoré podliehajú právomoci súdu.

8.3.

Hoci metóda vymenovania sudcov nie je obsiahnutá v odporúčaniach Európskej komisie pre mandát, EHSV víta záväzky týkajúce sa stanovenia jasných kritérií na vysokej úrovni vrátane kritérií týkajúcich sa kvalifikácie kandidátov a dodržiavania kódexu správania, ako je Magna Charta sudcov (32), ktorou sa zaručí absencia konfliktov záujmov a nezávislosť sudcov. Je to nevyhnutné na zabezpečenie právneho štátu a dôvery verejnosti.

8.4.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu sudcov, treba nielen preukázať odborné znalosti v oblasti medzinárodného práva verejného, ale aj v oblastiach ako investičné právo, spotrebiteľské právo, environmentálne právo, ľudské práva a pracovné právo a urovnávanie sporov. Je to zásadné, aby sa zabezpečilo, že sudcovia budú mať potrebné skúsenosti na riešenie rôznych druhov prípadov a budú schopní v plnej miere pochopiť a správne zhodnotiť právny kontext prípadov, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a druhov investícií, ktoré budú podliehať právomoci súdu.

8.5.

EHSV navyše podporuje postup pri vymenovaní sudcov, ktorý je transparentný a spĺňa kritériá, ktorými sa zabezpečí spravodlivé zastúpenie všetkých strán dohovoru o zriadení súdu. Postup výberu by mal byť transparentný a podliehať zásadám verejnej kontroly.

8.6.

Zabezpečenie transparentnosti, prístupu širokej verejnosti k informáciám, ako aj prístupnosti pre zainteresované strany, napríklad prostredníctvom akreditácie, je ďalším dôležitým prvkom na zlepšenie dôveryhodnosti a legitímnosti systému. Pravidlá UNCITRAL o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy a Dohovor Organizácie Spojených národov o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy (Maurícijský dohovor o transparentnosti) by mali stanoviť základnú úroveň pre pravidlá transparentnosti v budúcom mnohostrannom investičnom súde.

9.   Efektívny systém

9.1.

Samotným riadením mnohostranného investičného súdu by mal byť poverený sekretariát. Hoci v súčasnosti nie je jasné, či bude súd novozaloženou organizáciou alebo bude viazaný na existujúcu medzinárodnú organizáciu, musí sa zaručiť, že na fungovanie sekretariátu budú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky.

9.2.

Navrhovaným mandátom sa odporúča, aby administratívne náklady pokryli strany spravodlivo, s prihliadnutím na rôzne kritériá vrátane úrovne hospodárskeho rozvoja strán, počtu dohôd, ktoré sa na danú stranu vzťahujú, a objemu medzinárodných investičných tokov jednotlivých strán alebo ich stavu.

9.3.

Pokiaľ ide o pridelenie nákladov súvisiacich s rozhodovaním v prípadoch (s výnimkou odmeňovania sudcov, ktoré by sa podľa návrhu malo upraviť), v návrhu poverenia sa nič nespomína. EHSV požaduje objasnenie tejto otázky.

9.4.

Značné množstvo priamych zahraničných investícií uskutočňujú malé a stredné podniky (MSP), ktoré musia mať za primeraných podmienok a pri primeraných nákladoch rovnakú úroveň ochrany a prístup k urovnaniu sporov.

9.5.

Mala by sa tiež zvážiť možnosť poskytnúť zmierovací mechanizmus, ktorý by mal stranám pomôcť pri riešení sporu priateľským spôsobom.

9.6.

Rozhodnutia mnohostranného investičného súdu by sa mali dať vynucovať a mali by sa zverejniť.

10.   Vysoká úroveň ochrany a prípadné prechodné obdobie

10.1.

Je dôležité poznamenať, že kľúčovým predpokladom na predloženie dohody v rámci právomoci súdu je, že obidve zmluvné strany dohody musia dať svoj súhlas. To teda znamená, že žiadna zo zmlúv podpísaných buď EÚ, alebo členskými štátmi EÚ nebude automaticky podliehať právomoci súdu, ak s tým nesúhlasí aj tretia strana.

10.2.

V tejto súvislosti sa počas prípadného prechodného obdobia medzi súčasným systémom urovnávania sporov medzi investorom a štátom a systémom investičných súdov až do vytvorenia mnohostranného investičného súdu naďalej uplatňujú dohodnuté postupy urovnávania sporov s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany investícií, vzhľadom na ich zákonnosť a použiteľnosť z hľadiska právnych predpisov EÚ, kým sa očakáva rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci, s ktorou sa naň obrátilo Belgicko (33).

---

(1)  http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/societal-benefits-and-costs-of-international-investment-agreements_e5f85c3d-en.

(2)  http://trade.ec.europa.eu/consultations/index.cfm?consul_id=179.

(3)  http://trade.ec.europa.eu/consultations/index.cfm?consul_id=233.

(4)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2015-0252+0+DOC+XML+V0//SK.

(5)  Belgicko požiadalo 6. septembra 2017 Súdny dvor Európskej únie o stanovisko k zlučiteľnosti systému investičných súdov s 1. výlučnou právomocou Súdneho dvora Európskej únie poskytnúť definitívny výklad práva Európskej únie; 2. všeobecnou zásadou rovnosti a požiadavkou „praktického účinku“ práva Európskej únie; 3. právom na prístup k súdom a 4. právom na nezávislé a nestranné súdnictvo [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1540216661480&uri=CELEX:22017A0114(01)].

(6)  https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/public-hearing-framework-eesc-own-initiative-opinion-position-eesc-specific-key-issues-ttip-negotiations.

(7)  https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/multilateral-investment-court-hearing

(8)  Pozri Postoj EHSV k osobitným kľúčovým otázkam pri rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 30).

(9)  Pozri stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Ochrana investorov a urovnávanie sporov medzi investorom a štátom v obchodných a investičných dohodách EÚ s tretími krajinami (Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, p. 45), stanovisko obsahuje prílohu, ktorá odkazuje na možný mnohostranný nástroj na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(11)  EÚ nie je štát, a preto nie je členom UNCITRAL, ale má v nej posilnený štatút pozorovateľa.

(12)  http://daccess-ods.un.org/access.nsf/Get?OpenAgent&DS=A/CN.9/WG.III/WP.142&Lang=E.

(13)  http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/diaepcb2017d3_en.pdf.

(14)  Unctad IIA Issues Note, Recent Developments in the International Investment Regime (Najnovší vývoj týkajúci sa medzinárodných predpisov v oblasti investícií, máj 2018), dostupné na http://investmentpolicyhub.unctad.org/Publications/Details/1186.

(15)  http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/WGTransCorp/Pages/IGWGOnTNC.aspx.

(16)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2017:493:FIN.

(17)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12981-2017-ADD-1-DCL-1/sk/pdf.

(18)  https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/multilateral-investment-court-hearing.

(19)  Vo svojom stanovisku č. 2/15 zo 16. mája 2017 Súdny dvor Európskej únie objasnil povahu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom a vyhlásil, ktoré časti dohody patria do výlučnej právomoci EÚ a ktoré do tzv. „zmiešanej právomoci“, ktorá si vyžaduje ratifikáciu národnými parlamentmi. (https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2017-05/cp170052sk.pdf).

(20)  Napríklad dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Čile (v súčasnosti v procese aktualizácie), dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (ktorá bola uzavretá v roku 2017 a neobsahuje kapitolu o ochrane investícií, ale strany sa dohodli, že o tejto otázke sa bude v budúcnosti ďalej diskutovať a bude sa riešiť), ako aj budúce dohody o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom.

(21)  Toto pravidlo je tiež súčasťou medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP).

(22)  Kritická analýza prípadov súdnych rozhodnutí v oblasti ISDS pozri Andreas Kulick, Global Public Interest in International Investment Law (Cambridge University Press 2012), s. 225 – 306.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8

(24)  http://ccsi.columbia.edu/work/projects/third-party-funding-in-investor-state-dispute-settlement/.

(25)  Amicus curiae – doslovne „priateľ súdu“. Osoba, ktorá má veľký záujem v danej veci alebo vyhranený názor na predmet žaloby, nie je však stranou konania, môže požiadať súd, môže podať vyhlásenie, zdanlivo v prospech jedného z účastníkov konania, ale v podstate s cieľom predložiť argumenty v prospech vlastného postoja. Viac informácií: https://legal-dictionary.thefreedictionary.com/amicus+curiae.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(27)  Mnohé dohody, ktoré uzavreli USA a Kanada, obsahujú takéto ustanovenia „no U-turn“. Napríklad v bilaterálnej investičnej zmluve medzi Kanadou a Jordánskom (2009) v článku 26 o podmienkach, ktoré musia byť splnené pred uplatňovaním nárokov v rozhodcovskom konaní.

(28)  Unctad series on Issues in International Investment Agreements II, Investor-State Dispute Settlement (Unctad, 2014): http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/diaeia2013d2_en.pdf.

(29)  Pozri napríklad článok 5 bilaterálnej investičnej zmluvy z roku 1976 medzi Nemeckom a Izraelom, článok 8 bilaterálnej investičnej zmluvy z roku 1978 medzi Egyptom a Švédskom, článok 7 bilaterálnej investičnej zmluvy z roku 1981 medzi Rumunskom a Srí Lankou, článok 8 bilaterálnej investičnej zmluvy z roku 2008 medzi Albánskom a Litvou, článok XI bilaterálnej investičnej zmluvy z roku 1992 medzi Uruguajom a Španielskom, článok X bilaterálnej investičnej zmluvy z roku 1991 medzi Uruguajom a Poľskom.

(30)  Interhandel (Švajčiarsko v Spojené štáty), predbežné námietky, 1959 I.C.J. Rep. 6, číslo 27 (marec 21). Dostupné na http://www.icj-cij.org/docket/files/34/2299.pdf, číslo 27.

(31)  Elettronica Sicula S.p.A. (ELSI) (Taliansko versus Spojené štáty), rozsudok, 1989 MSD Rep. 15, 28 I.L.M. 1109 (júl 20), bod 50.

(32)  https://rm.coe.int/16807482c6.

(33)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.