Súhrnný prehľad
|
|
Posúdenie vplyvov v súvislosti s návrhom nariadenia o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu
|
|
A. Potreba konať
|
|
Prečo? Aký problém sa rieši?
|
|
Súčasný právny rámec pre vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v EÚ nereaguje účinne na výzvy spojené so skutočnosťou, že páchatelia ukrývajú svoj majetok v iných členských štátoch. V iných členských štátoch sa vykonáva len veľmi málo príkazov na zaistenie a konfiškáciu. V dôsledku toho sa v rámci EÚ zaistí a skonfiškuje veľmi malé množstvo majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čo páchateľom umožňuje využívať nelegálne získané prostriedky. Zistilo sa niekoľko dôvodov, pre ktoré sa dve rámcové rozhodnutia využívajú v malej miere. Hlavným problémom je skutočnosť, že súčasné dva nástroje vzájomného uznávania nepokrývajú veľa typov príkazov na zaistenie a konfiškáciu, ktoré možno prijať na vnútroštátnej úrovni (najmä pokiaľ ide o konfiškáciu majetku, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení, ale aj rozšírenú konfiškáciu a konfiškáciu majetku tretích strán). Súčasné postupy a osvedčenia sú zároveň zbytočne zložité a neúčinné. Okrem vyššie uvedených problémov súčasné nástroje neobsahujú žiadne ustanovenia o kompenzácii a reštitúcii pre obete.
|
|
Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?
|
|
Všeobecné ciele politiky tohto návrhu sú:
1. zaisťovať a konfiškovať viac majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch v záujme prevencie a boja proti trestnej činnosti vrátane terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;
2. zlepšiť ochranu práv obetí v cezhraničných prípadoch.
Medzi konkrétne ciele patrí:
1. zlepšiť vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu v cezhraničných prípadoch rozšírením rozsahu pôsobnosti nástroja vzájomného uznávania;
2. zabezpečiť jednoduchšie a rýchlejšie postupy a osvedčenia;
3. zvýšiť počet odškodnených obetí v cezhraničných prípadoch.
|
|
Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ?
|
|
Keďže páchatelia trestnej činnosti si často ukrývajú majetok v iných členských štátoch, pri zhabaní príjmov z trestnej činnosti je dôležitá cezhraničná spolupráca. Právne predpisy EÚ už stanovujú vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu; tieto právne predpisy však zaostávajú za najnovším vývojom v oblasti vnútroštátnej legislatívy v niektorých členských štátoch a za najaktuálnejšími právnymi predpismi EÚ o spoločných minimálnych pravidlách. Návrh rozširuje rozsah spolupráce, v dôsledku čoho bude možné vymáhať širší rozsah príkazov na konfiškáciu medzi členskými štátmi. Zabezpečí aj jednoduchšie a rýchlejšie postupy a osvedčenia. Okrem toho sa v ňom počíta s osobitným pravidlami týkajúcimi sa možnosti obetí nárokovať si reštitúciu alebo kompenzáciu v cezhraničných prípadoch.
|
|
B. Riešenia
|
|
Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Uprednostňuje sa niektorá z možností? Prečo?
|
|
Zvažovali sa štyri hlavné možnosti politiky: zachovanie súčasného stavu (možnosť 1), možnosť právne nezáväzných „soft law“ nástrojov (možnosť 2) a dve možnosti regulačnej politiky (možnosti 3 a 4). V prípade zachovania súčasného stavu by sa na úrovni EÚ nevykonali žiadne opatrenia, pričom ďalšie tri alternatívy by v rôznom rozsahu zlepšili možnosti v oblasti zhabania a skonfiškovania príjmov z trestnej činnosti na cezhraničnej báze. Možnosťou 2 (nelegislatívne opatrenia /soft-law) by sa podporilo vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu napr. prostredníctvom školení a šírením najlepších postupov a presadzovaním využívania medzinárodných nástrojov na podporu cezhraničného zhabania a konfiškácie. Jej očakávaný dosah by však bol pomerne malý a niektoré členské štáty EÚ by aj tak nemohli konať vo veci určitých žiadostí z iných členských štátov. Možnosti 3 a 4 (legislatívne opatrenie, ktoré predpokladá povinnosti na minimálnee až maximálnej úrovni) by obsahovali povinnosť uznať a vykonať rad príkazov na zaistenie a konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. V rámci možnosti 3 by sa vyžadovalo uznávanie len tých príkazov na zaistenie a konfiškáciu, ktoré sú stanovené v rámci smernice 2014/42/EÚ. V rámci možnosti 4 by sa vyžadovalo uznávanie príkazov na konfiškáciu, ktoré nie sú založené na predchádzajúcom odsúdení. Podmožnosť 4a (stredný rozsah) by prekračovala rámec možnosti 3 a vzťahovala by sa na všetky typy konfiškácie v trestných veciach; vrátane konfiškácie v trestných veciach, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení. Podmožnosť 4b (maximálny rozsah) by pri konfiškácii majetku, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení, zahŕňala aj občianske a správne konania. Uprednostňovanou možnosťou je podmožnosť 4a, ktorá predpokladá nový nástroj vzájomného uznávania s rozšíreným rozsahom pôsobnosti, ktorý sa bude vzťahovať na všetky typy príkazov na zaistenie a konfiškáciu vydaných v kontexte trestných konaní. Preto dopĺňa harmonizačné opatrenia, ktoré zavádza smernica 2014/42/EÚ. Takisto predpokladá osobitné pravidlá na ochranu práv obetí v cezhraničných prípadoch.
|
|
Kto podporuje ktorú možnosť?
|
|
Členské štáty uznávajú potrebu zlepšiť vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu pomocou nového legislatívneho nástroja. Preto podporujú takú možnosť politiky, ktorej súčasťou je nová legislatíva (možnosti 3, 4a alebo 4b). Medzi stanoviskami členských štátov existujú však rozdiely, pokiaľ ide druh opatrení, ktoré by mal nástroj zahŕňať. Možnosť 3 by u členských štátov nevyvolala osobitné obavy, avšak niektoré z členských štátov, ktoré uplatňujú rozsiahlejšie formy konfiškácie, by ju nemuseli považovať za dostatočnú. Možnosť 4a predstavuje možnosť, ktorá by bola pre členské štáty najprijateľnejšia, pretože väčšina z nich už uplatňuje ustanovenia, ktoré zahŕňajú konfiškáciu v trestných veciach, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení. Názory členských štátov na možnosť 4b sú nejednotné. Európsky parlament podporuje legislatívny návrh na posilnenie vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a konfiškáciu.
|
|
C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti
|
|
Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
|
Požiadavka uznávania väčšieho rozsahu príkazov na zaistenie a konfiškáciu by mala zvýšiť objem majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ktorý bol zaistený a skonfiškovaný cez hranice členských štátov. Preto by v konečnom dôsledku mala viesť k zníženiu ziskov páchateľov organizovanej trestnej činnosti a odoprieť im možnosť reinvestovať zisky na účely financovania ich ďalšej trestnej činnosti. Zvýšenie pravdepodobnosti konfiškácie takisto zvyšuje odstrašujúci účinok v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. Mala by viesť aj k zníženiu strát v príjmoch členských štátov. Sociálny vplyv by bol celkovo veľmi pozitívny, pretože skonfiškovaný majetok z trestnej činnosti možno vrátiť obetiam, ktorým bol ukradnutý, resp. použiť ho na prospešné sociálne účely.
|
|
Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
|
Administratívne náklady by sa zvýšili pre vydávajúce orgány, ako aj pre vykonávajúce orgány, a to vzhľadom na zvýšenie počtu cezhraničných konaní a vykonávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu. Tieto administratívne náklady by však (viac než dostatočne) kompenzoval očakávaný nárast objemu vymoženého majetku v cezhraničných konaniach. Medzi ďalšie významné výhody patrí aj prevencia trestnej činnosti a teroristických útokov vzhľadom na skutočnosť, že páchatelia trestnej činnosti by boli zbavení finančných prostriedkov.
|
|
Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?
|
|
Tento návrh nebude mať priamy dosah na podniky, MSP a mikropodniky. Avšak zhabanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti skomplikuje fungovanie firiem, ktoré páchajú trestnú činnosť, a preto by z dlhodobého hľadiska malo pomôcť legálnym podnikom tým, že oslabí konkurenciu zo strany nelegálnych aktérov.
|
|
Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu?
|
|
Požiadavka uznávania a realizácie väčšieho rozsahu príkazov na zaistenie a konfiškáciu bude viesť k menšiemu zvýšeniu nákladov orgánov presadzovania práva a justičných orgánov. Tieto náklady by však mali byť viac než dostatočne kompenzované zvýšenou schopnosťou vymôcť – a v prípade potreby opätovne využiť – príjmy z trestnej činnosti.
|
|
Očakávajú sa iné významné vplyvy?
|
|
Schopnosť účinne zaistiť a skonfiškovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti na cezhraničnej báze a vrátiť tento majetok obetiam v prípadoch, keď je to možné, by vo všeobecnosti zvýšilo dôveru v justičné systémy členských štátov a EÚ.
|
|
D. Nadväzné opatrenia
|
|
Kedy sa táto politika preskúma?
|
|
5 rokov od začiatku uplatňovania nového právneho nástroja.
|