V prípade dávok dlhodobej starostlivosti sa posudzovali dve legislatívne politické možnosti (s 2 čiastkovými možnosťami):
1.príslušný členský štát poskytne peňažné dávky dlhodobej starostlivosti a uhradí náklady na vecné dávky poskytované v členskom štáte bydliska (podľa existujúcich zásad pre nemocenské dávky s vysvetleniami),
2.členský štát bydliska poskytne všetky dávky dlhodobej starostlivosti a uhradí mu ich príslušný členský štát, a to buď 2a) bez doplnku zo strany príslušného členského štátu, alebo 2b) s doplnkom.
Tri možnosti sa vylúčili: 1. zavedenie ustanovenia o ochrane; 2. ustanovenie štátu bydliska zodpovedným za poskytovanie všetkých dávok dlhodobej starostlivosti bez náhrady a 3. ustanovenie príslušného členského štátu zodpovedným za poskytovanie všetkých dávok dlhodobej starostlivosti (export).
Uprednostňovanou z hľadiska zabezpečenia stabilného uplatňovania pravidiel je možnosť 1.
Pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti: Posudzovali sa tri legislatívne politické možnosti, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel sčítavania a výpočtu dávok v nezamestnanosti:
1.sčítanie iba po jednom dni práce,
2.sčítanie po a) jednom alebo b) troch mesiacoch zamestnania,
3.použitie referenčných zárobkov získaných v členskom štáte predchádzajúceho zamestnania na výpočet dávok v nezamestnanosti buď a) po jednom, alebo b) po troch mesiacoch zamestnania v príslušnom členskom štáte,
4.horizontálne riešenie na uznanie dôb poistenia na účely sčítania.
Uprednostňovaná možnosť 2b bude spojená s povinnosťou členského štátu predchádzajúceho zamestnania poskytovať dávky v nezamestnanosti, ak táto podmienka nie je splnená, ako aj s horizontálnym riešením. Tým sa zabezpečí aspoň minimálna úroveň integrácie v hostiteľskom členskom štáte pred nárokom na žiadosť o dávky v nezamestnanosti a konzistentný prístup členských štátov. Navyše pracovníci využívajúci právo na voľný pohyb budú chránení, ak nespĺňajú požiadavku spomínaného obdobia v členskom štáte, v ktorom naposledy vykonávali činnosť.
Na predĺženie minimálneho obdobia na export dávok v nezamestnanosti sa zvažovali dve legislatívne politické možnosti:
1.predĺženie minimálneho obdobia na export dávok v nezamestnanosti z troch na šesť mesiacov s možnosťou exportu dávok za celé obdobie nároku,
2.predĺženie obdobia exportu dávok v nezamestnanosti na celé obdobie nároku.
Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 1 kombinovaná s posilneným mechanizmom spolupráce medzi dotknutými službami zamestnanosti, aby sa podporovalo cezhraničné hľadanie zamestnania.
V prípade dávok v nezamestnanosti pre cezhraničných a iných migrujúcich pracovníkov sa zvažovali tri legislatívne politické možnosti:
1.poskytnúť cezhraničným pracovníkom rovnakú možnosť vybrať si, kde žiadať o dávky v nezamemestnanosti, akú majú iní migrujúci pracovníci,
2.ustanoviť štát poslednej činnosti zodpovedným za vyplácanie dávok v nezamestnanosti s čiastkovými možnosťami, ktorými sú: a) žiadať, aby sa cezhraniční pracovníci zaevidovali v službe zamestnanosti príslušného štátu alebo b) poskytnúť im možnosť výberu medzi evidenciou v službe zamestnanosti príslušného štátu alebo štátu ich bydliska,
3.ustanoviť štát poslednej činnosti zodpovedným za vyplácanie dávok v nezamestnanosti, ak tam cezhraničný pracovník pracoval aspoň 12 mesiacov, a v opačnom prípade túto zodpovednosť prisúdiť členskému štátu bydliska s čiastkovými možnosťami, ktorými sú: a) žiadať, aby sa cezhraniční pracovníci zaevidovali u služby zamestnanosti príslušného štátu alebo b) poskytnúť im možnosť výberu medzi evidenciou v službe zamestnanosti príslušného štátu alebo štátu bydliska.
Uprednostňovaná možnosť 3a predstavuje najlepší kompromis, pokiaľ ide o vyrovnané a administratívne a nákladovo efektívne rozdelenie zaťaženia.
Pokiaľ ide o sociálne dávky, zvažované možnosti boli legislatívnej povahy (zmena nariadenia):
1.a) umožniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania v článku 4, len pokiaľ ide o sociálnu pomoc;
b) umožniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania v článku 4, pokiaľ ide o širšiu škálu dávok financovaných z daní;
c) umožniť jasne vymedzenú výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v článku 70;
2.odstrániť z nariadenia 883/2004 osobitné nepríspevkové peňažné dávky poskytujúce príjem na základné životné potreby.
3.Zvažovali sa aj nelegislatívne riešenia (objasnenie pravidiel prostredníctvom oznámenia).
V záujme dosiahnutia právnej zrozumiteľnosti a transparentnosti čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom je uprednostňovanou možnosťou kombinácia 1a a 1b.
V prípade rodinných dávok sa ako alternatíva k statu quo posudzovali dve legislatívne možnosti týkajúce sa prepojenia medzi výškou prijatých rodinných dávok a vynaložených nákladov:
1.indexácia exportovaných rodinných dávok do štátu pobytu dieťaťa, a to buď s a) úpravou smerom nadol a nahor, alebo b) s úpravou iba smerom nadol,
2.Pri vyplácaní rodinných dávok má primárnu kompetenciu krajina pobytu.
Zvažovala sa aj možnosť zrušiť povinnosť exportu rodinných dávok, ale bola zamietnutá z právnych dôvodov.
Okrem toho sa posudzovala aj horizontálna legislatívna možnosť koordinácie príspevkov na starostlivosť o dieťa. Ide o tri varianty: a) individuálne práva na rodičovské príspevky naviazané na mzdu so záväznou povinnosťou pre sekundárny príslušný členský štát odchýliť sa od pravidiel o zamedzení súbehu dávok (t. j. úhrada dávok v plnej výške); b) ten istý prístup ako v písmene a), ale pre všetky príspevky na starostlivosť o dieťa (naviazané na mzdu i paušálne) a c) rovnaký prístup ako b) ale s voliteľnou výnimkou z pravidiel o zamedzení súbehu (t. j. sekundárny príslušný štát môže buď vyplácať náhradu v plnej výške, alebo doplniť dávky len vtedy, ak prevyšujú dávky v štáte primárnej právomoci).
Uprednostňovanou možnosťou je zachovať status quo v kombinácii s horizontálnou možnosťou c). Táto kombinácia zabezpečuje, že primárnu zodpovednosť za rodinné dávky si ponecháva členský štát ekonomickej činnosti, kde rodič platí dane a príspevky na sociálne zabezpečenie. Tak sa chránia rodinní príslušníci a rešpektujú záujmy dieťaťa. Zavedením horizontálnej možnosti c) možno zároveň podporiť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom počas období starostlivosti o dieťa kladením väčšieho dôrazu na individuálne práva a podporou tých členských štátov, ktoré aktívne presadzujú väčšiu rodovú rovnováhu bez uloženia tejto povinnosti.
|