12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/51

1.

zdôrazňuje, že MSP, ako hlavná hnacia sila pre vytváranie rastu a pracovných miest v Európe, si vyžadujú jednoduché, jasné, konzistentné a právne stabilné regulačné aj ekonomické prostredie založené na dostatočnej úrovni verejných a súkromných investičných kapacít;

2.

poukazuje na neúmerný vplyv byrokracie na MSP s relatívnymi nákladmi na dodržiavanie predpisov v takých oblastiach, ako je zdaňovanie alebo vykazovacie povinnosti, ktoré sú pre MSP v porovnaní s veľkými spoločnosťami vyššie;

3.

preto naliehavo zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske regulačné prostredie bolo pre MSP priaznivejšie, a to odstránením prekážok pre zakladanie podnikov a vytváranie rastu na všetkých úrovniach;

4.

uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol prostredníctvom iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu z roku 2008 (1), preskúmania tejto iniciatívy z roku 2011 (2) a akčného plánu pre podnikanie 2020 z roku 2013 (3);

5.

opätovne vyjadruje svoju podporu cieľu Komisie zjednodušiť v rámci stratégie jednotného trhu registráciu a vykazovacie povinnosti k DPH, ako uviedol vo svojom stanovisku na tému Zlepšovanie jednotného trhu  (4); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že s miestnymi a regionálnymi zástupcami sa neviedli formálne konzultácie, aby sa zabezpečilo, že sa v plnej miere prihliadne na ich obavy, napr. v súvislosti s potrebami MSP v cezhraničných regiónoch;

6.

zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu jednotnej, viditeľnej a aktualizovanej európskej politiky týkajúcej sa MSP, ktorá je zameraná na výsledky a realizáciu, nadväzuje na predchádzajúce iniciatívy a posilňuje ich a zohľadňuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ na všetkých úrovniach verejnej správy a vo všetkých politikách;

7.

preto opätovne vyzýva na revíziu a posilnenie iniciatívy „Small Business Act“ a na to, aby pri uplatňovaní jej zásad zohrávali regióny a obce významnejšiu úlohu; opätovne vyjadruje svoj záväzok presadzovať vykonávanie iniciatívy „Small Business Act“ prostredníctvom svojho ocenenia Európsky podnikateľský región roka (EER);

8.

poznamenáva, že sieť vyslancov pre MSP slúži ako hlavná platforma pre kontakty medzi Európskou komisiou a tvorcami politík na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby do tejto siete formálne a systematicky zahŕňala vyslancov pre regionálne a miestne MSP;

9.

uznáva, že regulačné prostredie EÚ je v zásade priaznivé pre podnikanie; zdôrazňuje však, že pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o čas, náklady a počet postupov potrebných na založenie spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity a po preskúmaní vhodnosti zosúladili svoje pravidlá so štátmi, ktoré v tejto oblasti dosahujú najlepšie výsledky. Poukazuje na to, že ako inšpirácia v tomto smere môžu slúžiť osvedčené postupy, akým je napríklad Iniciativa Lisboa, ktorá umožňuje založiť spoločnosť za 36 minút;

10.

poukazuje na úlohu klastrov, ktoré malým podnikom pomáhajú rozširovať sa prostredníctvom testovania a analýzy trhu, inovovania a kvalifikácie a odporúča cielenú podporu týmto činnostiam prostredníctvom programov, ako napríklad COSME;

11.

podčiarkuje výsledky seminára komisie ECON na tému „Inteligentná regulácia – inteligentný rast“, ktorý sa uskutočnil v Seggaubergu, Štajersko, a na následný dialóg občanov, ktoré poukazujú na potrebu dosiahnuť konkrétne výsledky prostredníctvom nových a inovačných prístupov;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať zásadu „najskôr myslieť v malom“ vo všetkých politikách EÚ a počas celého rozhodovacieho procesu. Vyzýva na to, aby kritériá posúdenia vplyvu zavážili silnejšie v prospech MSP a aby sa systematickejšie zvažoval územný vplyv príslušných predpisov;

13.

zdôrazňuje, že navzájom sa prekrývajúce a protichodné pravidlá v rámci rôznych politík EÚ – v oblasti regionálnej politiky, štátnej pomoci, verejného obstarávania, ochrany životného prostredia, ako aj napätie medzi podporou klastrov a pravidlami hospodárskej súťaže a dodržiavaním predpisov – neúmerne zaťažujú MSP;

14.

je znepokojený prekážkami v dôsledku nesúrodých požiadaviek a navzájom si odporujúcich definícií v rámci jednotlivých odvetvových politík, ako sú napríklad samostatné súbory pravidiel týkajúcich sa obstarávania, regionálna politika a politika a politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže (5), alebo rozporné definície inovácie v regionálnej politike alebo politike hospodárskej súťaže (6);

15.

je presvedčený, že záťaž, ktorú pre MSP predstavujú vykazovacie povinnosti, nie je možné riešiť zjednodušením jediného právneho predpisu; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali holistický prístup vychádzajúci z komplexného posúdenia všetkých vykazovacích povinností, ktoré musia plniť MSP;

16.

navrhuje, aby sa preskúmali možnosti zľahčenia bremena, ktoré znášajú MSP prostredníctvom opatrení, ako napríklad stanovenie prahovej hodnoty, pod ktorou musia spoločnosti poskytovať menej informácií, obmedzenie počtu povinných dotazníkov a zabránenie vytváraniu nových dotazníkov tak, že sa štatistické informácie začlenia do existujúcich dotazníkov;

17.

oceňuje, že v rámci novej generácie dohôd EÚ o voľnom obchode majú byť MSP venované osobitné kapitoly, aby sa im uľahčil prístup na trh príslušnej partnerskej krajiny, a to konkrétne prostredníctvom zvýšenia právnej istoty, zníženia alebo odstránenia necolných prekážok obchodu, rozšírenia zadávania zákaziek na základe najlepšej ponuky a zvýšenia ochrany práv duševného a priemyselného vlastníctva, a poukazuje na svoje stanovisko o TTIP z 12. februára 2015;

18.

víta úsilie o zníženie zaťaženia MSP v rámci programu lepšej právnej regulácie a programu REFIT, ako aj medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (IIA);

19.

opätovne vyjadruje svoje obavy, ktoré uviedol v stanovisku o programe REFIT (7) v súvislosti s tým, že zvolení zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj VR ako ich inštitucionálneho zástupcu, nie sú zahrnutí do IIA napriek mandátu a významu, ktoré im pripisuje Lisabonská zmluva;

20.

víta začleňovanie zásad lepšej právnej regulácie v rámci celého cyklu politík a rozšírenie posúdení vplyvu na Parlament a Radu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že IIA neobsahuje záväzok zo strany Rada a Parlamentu systematicky uskutočňovať posúdenia vplyvu;

21.

zdôrazňuje, že zahŕňanie pozmeňovacích návrhov alebo dodatočných pravidiel v neskorších fázach legislatívneho procesu alebo počas transpozície smerníc EÚ zo strany členských štátov by mal sprevádzať záväzok uskutočniť posúdenia vplyvu, aby sa zabránilo nadmernej regulácii (tzv. gold-plating) a zabezpečilo, že prvok daného predpisu týkajúci sa programu REFIT sa neoslabí;

22.

uznáva význam konzultácií so zainteresovanými stranami pri vypracúvaní legislatívnych návrhov, poznamenáva však, že po ich skončení sa môže stať, že zainteresované strany si budú klásť otázku, do akej miery boli zohľadnené ich obavy. Navrhuje zapojiť miestnych a regionálnych zástupcov do výborov pre posudzovanie vplyvu, aby sa im umožnilo uskutočniť dodatočné preskúmanie návrhov Komisie;

23.

zdôrazňuje, že inštitucionálna úloha VR v rámci platformy REFIT by sa nemala zamieňať s inými zainteresovanými stranami; preto sa nazdáva, že zástupcovia komisií VR by mali mať možnosť podporiť zástupcu VR v platforme účasťou na zasadnutiach platformy, ktoré sa týkajú spisov v ich oblasti pôsobnosti;

24.

zaväzuje sa pri vydávaní stanoviska o spise s vplyvom na MSP uplatňovať vo svojej vlastnej práci zásady lepšej právnej regulácie, a to tak, že využije odborné znalosti príslušných tematických komisií;

25.

poznamenáva, že platforma REFIT sa zameriava najmä na osobitné otázky v rámci právnych predpisov EÚ, ktoré je možné zlepšiť bez toho, aby sa zásadným spôsobom zmenil konkrétny právny predpis. Nazdáva sa, že toto úzke zameranie by sa malo doplniť ambicióznejším prístupom v záujme štrukturálnych zlepšení regulačného rámca EÚ v strednodobom horizonte;

26.

nazdáva sa, že osobitnými prioritami programu inteligentnej regulácie pre MSP je prístup MSP k verejnému obstarávaniu a pravidlá týkajúce sa DPH a zdaňovania; zároveň považuje za jednoznačne potrebné prijať opatrenia v súvislosti s prístupom MSP na jednotný trh, prístupom k financovaniu, podporou MSP z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj nastolením lepšej rovnováhy medzi potrebami MSP a pracovnoprávnou ochranou, ochranou spotrebiteľov a životného prostredia;

27.

víta zjednodušenie európskych právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom nových smerníc o verejnom obstarávaní a jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (8); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa zjednodušený systém európskych právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania bude v plnej miere vykonávať a správne uplatňovať;

28.

poukazuje na významnú úlohu, ktorú v prístupe MSP k verejnému obstarávaniu zohrávajú regionálne a miestne orgány, a preto sa domnieva, že zníženie prekážok pre to, aby sa obstarávalo od MSP, je pre regióny a obce zvlášť dôležité;

29.

obáva sa, že existujúce pravidlá obstarávania priaznivé pre MSP sa nie vždy v plnej miere využívajú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto pravidlá boli aj správne uplatňované;

30.

naliehavo vyzýva verejné orgány na všetkých úrovniach, aby zabezpečili, že ich verejné obstarávanie je priaznivé pre MSP a začínajúce podniky, najmä pokiaľ ide o požiadavky oprávnenosti a spôsoby platieb, ktoré obsahujú, keďže sa nimi požadované záruky prispôsobia na mieru osobitostiam MSP, skrátia sa platobné lehoty a vymáha sa platobná disciplína. Vyzýva verejné orgány na všetkých úrovniach, aby sa zaviazali dodržiavať spoločné obstarávacie predpisy priaznivé pre MSP;

31.

zdôrazňuje, že osvedčené postupy, medzi ktoré patria postupy útvaru pre verejné obstarávanie mesta Paríž, ktorý výrazne zvýšil prístup MSP na verejné trhy a skrátil platobné lehoty, môžu slúžiť ako dobrý príklad pre orgány verejnej správy na všetkých úrovniach;

32.

vyzýva všetky verejné orgány, aby podporili účasť MSP v obstarávaní inovácie tým, že zabránenia nadmernej špecifikácii, uprednostňovania špecifikáciu založenú na výsledkoch, voľne sprístupnia informácie a využijú možností, ako je napríklad konkurenčný dialóg a konkurenčný postup s rokovaniami pred stanovením konečných podmienok;

33.

poukazuje na zjednodušenie prístupu MSP k finančným nástrojom v rámci európskych programov, najmä programu COSME, ktoré sú pre MSP v porovnaní s tradičnejšími zdrojmi financovania omnoho menej zložité. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam priestoru venovaného MSP v rámci Európskeho fondu pre strategické investície, v rámci ktorého by sa mohli podporovať aj možnosti financovania pre začínajúce podniky a mikropodniky, ktoré potrebujú prístup k úverom;

34.

vyzýva na ďalšie zjednodušenie a harmonizáciu daňových predpisov, ktoré väčšina európskych MSP považuje za oblasť politiky, ktorá predstavuje najväčšiu záťaž;

35.

opätovne vyjadruje svoju podporu, ktorú uviedol v stanovisku k Akčnému plánu v oblasti DPH, pre zrušenie oslobodenia od DPH pri dovoze malých zásielok z tretích krajín a umožnenie kontrol cezhraničných podnikov prostredníctvom jednotného auditu v záujme odstránenia konkurenčného znevýhodnenia MSP z EÚ v porovnaní s MSP z tretích krajín vyplývajúceho z tohto oslobodenia (9);

36.

zdôrazňuje, že rozdrobenie a komplexnosť systému DPH sú príčinou najvyšších nákladov na dodržiavania predpisov pre MSP zapojené do cezhraničného obchodu a má zvláštny vplyv na hraničné regióny; preto vyzýva na ďalšie zjednodušenie pravidiel a postupov spojených s rôznymi režimami DPH v cezhraničnom obchode, na rozšírenie zásady zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta, ktorý sa v súčasnosti obmedzuje na telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, na ďalší predaj tovaru a služieb na diaľku a na spoločnú prahovú hodnotu EÚ, pod ktorou sa DPH nebude uplatňovať;

37.

vyzýva na zníženie administratívneho zaťaženia spojeného s DPH, ako sú vykazovacie povinnosti, termíny, lehoty uchovávania záznamov, a na zrýchlenie administratívnych postupov pri spracúvaní daňových priznaní k DPH;

38.

konštatuje, že na jednotný trh so službami ešte stále negatívne ovplyvňujú mnohé obmedzenia ovplyvňujúce MSP vrátane viazaných živností, predpisov, ktoré upravujú usadenie sa, fixných alebo minimálnych cien, požiadaviek na právnu formu a pravidiel pre jednotlivé odvetvia. Vyzýva na ambiciózne zjednodušenie a harmonizáciu v odvetví služieb, aby sa podporilo zvyšovanie rastu vyplývajúce z úspor z rozsahu, podnietila inovácia posilnením hospodárskej súťaže v oblasti dovozu a prilákali investície do regiónov znížením rozdrobenosti trhu;

39.

poznamenáva, že pre MSP predstavujú najväčšiu prekážku rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch týkajúcich sa trhu s výrobkami, ktorých výsledkom je, že musia v rôznych členských štátoch ponúkať rôzne druhy výrobkov, čo bráni rozvoju paneurópskych dodávateľských reťazcov. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na väčšej harmonizácii v tejto oblasti;

40.

poukazuje na význam alternatívnych spôsobov financovania nových podnikov; je znepokojený skutočnosťou, že prístup začínajúcich podnikov ku kolektívnemu financovaniu sa v plnej miere nerozvinul z dôvodu rôznych vnútroštátnych režimov, ktoré začínajúcim podnikom sťažujú možnosť získavať financie za hranicami, a obmedzení ponuky vlastného kapitálu pre potenciálne veľký počet investorov, ktoré vyplývajú z „lacných“ režimov podnikania, ktoré si začínajúce podniky väčšinou volia;

41.

vyzýva, aby sa zaviedol harmonizovaný regulačný rámec, ktorým sa vytvorí európsky pas pre platformy kolektívneho financovania, v rámci ktorého sa na účely ponúkania služieb v zahraničí bude vyžadovať len jedno povolenie od jedného príslušného orgánu v EÚ, čím sa umožní vytvorenie skutočného európskeho trhu kolektívneho financovania;

42.

pripomína svoje varovanie vyjadrené v stanovisku o zjednodušení EŠIF (10), že postupy na využívanie EŠIF sú čoraz zložitejšie a ťažšie, a preto vyzýva na urýchlené zjednodušenie pravidiel, ktorými sa upravuje štruktúra, vykazovacie povinnosti a audit finančných nástrojov, ktoré patria pod EŠIF;

43.

poukazuje na to, že MSP pri využívaní zdrojov z EŠIF čelia osobitným ťažkostiam, ako vyplýva z prieskumu regiónov EER, ktorý sa uskutočnil v roku 2016 a v rámci ktorého sa za najvýznamnejšiu prioritu pre zjednodušenie života MSP označila účasť MSP na projektoch financovaných z EŠIF;

44.

pripomína, že je dôležité znížiť regulačnú zložitosť, nadmerný tlak auditu a vysoké administratívne náklady, ktoré bránia podpore MSP z EŠIF, a zjednodušiť nielen osobitné právne predpisy, ale aj celý súbor delegovaných a vykonávacích aktov, ako aj „soft law“, ako sú usmerňujúce poznámky pre verejné orgány a MSP;

45.

zdôrazňuje, že v záujme splnenia cieľov EŠIF a politiky EÚ týkajúcej sa MSP by sa na pravidlá EŠIF malo nahliadať z hľadiska proporcionality, pričom by sa malo vytvoriť partnerstvo za zjednodušenie, v rámci ktorého sa zohľadňujú záujmy všetkých strán. Vyzýva na vzťah založený na dôvere a nie na zásadnej nedôvere, ktorú inštitúcie EÚ voči národným, regionálnym a miestnym orgánom často prejavujú;

46.

zdôrazňuje, že je potrebná rovnováha medzi právami pracovníkov, ochranou zdravia, bezpečnosti, spotrebiteľov a životného prostredia na jednej strane a regulačným zaťažením pre MSP na strane druhej;

47.

poznamenáva, že prijatie prvého zamestnanca môže pre proces rastu a rozširovania spoločnosti predstavovať zvláštnu výzvu a že pracovnoprávne predpisy majú väčší vplyv na MSP ako na väčšie spoločnosti, v dôsledku čoho sa MSP zdráhajú prijímať zamestnancov. Zdôrazňuje, že nové prístupy v tejto oblasti môžu byť významným prínosom, a to najmä pri znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí;

48.

navrhuje preto vytvoriť európsky systém „Take One“, v rámci ktorého by sa samostatne zárobkovo činné osoby alebo mikropodniky prostredníctvom finančných stimulov nabádali, aby prijali prvého zamestnanca. Nazdáva sa, že takýto systém by sa mohol financovať prostredníctvom programu COSME;

49.

nabáda Komisiu, aby podporovala opatrenia zamerané na regulačné zjednodušovanie v prospech remeselných podnikov a mikropodnikov, keďže prílišná komplexnosť súčasného systému ohrozuje ich prevádzkyschopnosť a významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri tvorbe pracovných miest a hospodárskeho rozvoja regiónov a obcí, ako aj pri ochrane kultúrneho a miestneho dedičstva;

50.

domnieva sa, že rozsah vymedzenia pojmu zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov uvedený v smernici o právach spotrebiteľov je príliš široký a potenciálne škodí remeselníkom, ktorých si zákazník zavolá domov; preto vyzýva na užšie vymedzenie tohto pojmu, ktorým by sa zohľadnili potreby mikropodnikov;

51.

zdôrazňuje, že inteligentná regulácia nevyhnutne neznamená menej právnej regulácie, čo by mohlo implikovať riziko neistoty a regulačného rozdrobenia, ale skôr jasnejšie a jednoduchšie pravidlá, ktoré MSP uľahčujú život a zároveň umožňujú splnenie politických cieľov v danej oblasti;

52.

podčiarkuje význam pravidiel priaznivých pre inováciu, ktoré vo vhodných prípadoch vytvárajú priestor pre experimentovanie, a to aj prostredníctvom vytvárania zón s obmedzenými pravidlami pre pilotné projekty a zavedenie doložiek o ukončení platnosti v inovačných a rýchlo sa meniacich oblastiach, čoho príkladom je o. i. Flámsko;

53.

zdôrazňuje, že prístupy, ako napríklad dobrovoľná samoregulácia pozostávajúca z dobrovoľných dohôd, záväzkov alebo kódexov osvedčených postupov, môže podnietiť kultúru spolupráce medzi podnikmi a vládou. Nazdáva sa, že ako dobrý príklad pre verejné orgány na všetkých úrovniach môže slúžiť práca škótskej skupiny pre preskúmanie právnej regulácie;

54.

poukazuje na projekt Danish Burden Hunter ako osvedčený postup na vnútroštátnej úrovni, ktorý umožňuje identifikovať prekážky v priamom dialógu a spoločne hľadať riešenia. Vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadnila podobné príklady a podľa možností presadzovala ich používanie a šírenie;

55.

zdôrazňuje potrebu nabádať na podnikateľské myslenie na všetkých úrovniach verejnej správy a umožniť inovačné riešenia vychádzajúce zdola vytvorením mechanizmu „právo na prejavenie pochybností“, ktorým sa miestnym a regionálnym orgánom umožní dočasne pozastaviť existujúce pravidlá v záujme testovania alternatívnych riešení, ak je zrejmé, že ich ciele by sa lepšie dosiahli inovačným prístupom.