18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/40

1.

pripomína, že demografické zmeny predstavujú jednu z hlavných výziev, ktorým musí Európska únia čeliť. Medzi ich faktory patria starnutie obyvateľstva, pokles počtu mladých ľudí a nízka miera pôrodnosti. Demografický rast preto do veľkej miery závisí od migračných pohybov, ktoré sú v jednotlivých regiónoch EÚ veľmi odlišné. V dôsledku ich nerovnováhy musia oblasti, ktoré sa vyľudňujú, ako aj rozľahlé prijímajúce mestské oblasti čeliť rôznym výzvam;

2.

sa však nazdáva, že prínos migrácie je len krátkodobým a nepostačujúcim riešením problému poklesu pôrodnosti. Migrácia síce bezprostredne prináša ďalšiu pracovnú silu, ale tiež zvyšuje percento dospelej populácie na území Európy a nerieši problém klesajúcej pôrodnosti a všeobecného starnutia obyvateľstva;

3.

upozorňuje, že populačný rast v Európe je od roku 2000 veľmi nízky v porovnaní s predchádzajúcimi 50 rokmi: približne 0,5 % ročne. V roku 2014 zaznamenalo dvanásť členských štátov úbytok obyvateľstva, zatiaľ čo šestnásť vykazovalo rast. Existujú výrazné rozdiely medzi východnou a západnou časťou Európy a tiež, hoci v menšej miere, medzi severom a juhom. Regionálne rozdiely sa často vyskytujú dokonca aj v rámci jedného štátu. Vo väčšine európskych krajín možno konkrétne pozorovať globálny trend väčšieho rastu v mestských oblastiach než na vidieku. Odľahlé vidiecke oblasti na celom kontinente zápasia s demografickými problémami. V dôsledku nedávnej hospodárskej krízy sa ešte viac vyhrotila polarizácia trendov na európskej aj na národnej úrovni a vystupňovali problémy spojené s úbytkom obyvateľstva na regionálnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť prognózy do roku 2060 uvedené v správe o starnutí obyvateľstva za rok 2015 (2015 Ageing Report). Na základe vývoja pôrodnosti, strednej dĺžky života a migrácie možno očakávať veľké zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva EÚ. Pomer obyvateľov v produktívnom veku k ekonomicky závislým obyvateľom sa zo 4:1 zmení približne na 2:1. Európske obyvateľstvo bude v roku 2060 nielen staršie, ale aj veľmi nerovnomerne rozložené. Podľa spomínaných prognóz budú veľké rozdiely medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich, zhruba v polovici z nich počet obyvateľov klesne a v druhej polovici vzrastie;

5.

upozorňuje, že demografické zmeny majú obrovský dosah na hospodárstvo, spoločnosť, rozpočet a životné prostredie tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Ovplyvňujú udržateľnosť dôchodkových systémov a systémov zdravotnej starostlivosti. Určujú vývoj sociálneho štátu, predovšetkým tlakom na systémy zdravotnej starostlivosti a sociálne služby zamerané na starostlivosť o staršie a závislé osoby. Vplývajú na rozvoj jednotlivých regiónov EÚ a na zachovanie tradičných ekosystémov a infraštruktúry. Výbor poukazuje na riziko vyľudňovania v určitých oblastiach EÚ. Napríklad vzdialené regióny čelia špecifickým geografickým a demografickým výzvam vzhľadom na svoje obmedzenia v oblasti mobility. A hoci sa niektorých oblastí alebo regiónov, v závislosti od ich charakteristík, tieto zmeny dotknú neskôr alebo v menšej miere, je nesporné, že ich dôsledky sa prejavia v celej EÚ;

6.

zdôrazňuje, že by bolo vhodné zamerať sa na tieto faktory v kontexte celosvetového demografického vývoja. V tejto súvislosti oceňuje prácu OECD, pokiaľ ide o zber porovnateľných údajov o obyvateľstve na miestnej a regionálnej úrovni, čo umožňuje lepšie pochopiť kontext demografických výziev, ktorý presahuje európsky rozmer. Užitočnými nástrojmi na pochopenie demografických výziev a získavanie údajov o demografických zmenách by mohli byť demografické mapy na úrovni EÚ. Išlo by o digitálne nástroje, ktoré by sa používali na hĺbkovú analýzu údajov a mapovanie demografických ukazovateľov pomocou geografického informačného systému (GIS);

7.

konštatuje, že európske regióny a mestá reagujú na demografické výzvy rôznymi spôsobmi:

8.

nabáda európske mestá a regióny, aby sa ďalej usilovali riešiť tieto problémy a aby okrem toho využili aj príležitosti spojené s demografickými zmenami, napríklad tie, ktoré ponúka tzv. strieborná ekonomika podnikom a subjektom, ktoré koncipujú a ponúkajú inovatívne výrobky a služby pre seniorov, a aby sa táto možnosť využívala obzvlášť v tých oblastiach, v ktorých majú demografické zmeny najväčší vplyv. Tieto výzvy poskytujú zároveň príležitosť zvýšiť investície do ľudského kapitálu, lepšie využívať miestne zdroje, vybudovať účinnejšie a efektívnejšie verejné služby a vytvoriť nové spôsoby, ako zlepšiť kvalitu života všetkých občanov. Cieľom je zlepšiť kvalitu života, ale aj blahobyt, chápaný ako trojrozmerný stav fyzickej, duševnej a spoločenskej pohody. Medzi príležitosti súvisiace s demografickými zmenami patria aj pracovné príležitosti spojené so službami pre starších (fyzické, digitálne, služby v oblasti zdravého životného štýlu atď.);

9.

zdôrazňuje, že je potrebné upraviť štruktúry na poskytovanie služieb v regiónoch s ubúdajúcim obyvateľstvom tak, aby ľudia, ktorí zostávajú v týchto regiónoch a sú často starší, mali prístup k službám v súlade so svojimi základnými právami. To bude znamenať vývoj foriem poskytovania služieb prostredníctvom vertikálnej spolupráce a iniciatív rôznych úrovní, čím sa zabezpečí, že miestna a regionálna úroveň budú mať zdroje potrebné na prispôsobenie sa demografickým zmenám;

10.

sa zaväzuje, že bude ďalej podporovať iniciatívu európsky Pakt o demografických zmenách, ktorú propaguje platforma AGE Europe v úzkej spolupráci s WHO-Europe na základe projektu AFE-Innovnet, platformy miestnych a regionálnych samospráv na podporu vytvárania prostredia prispôsobeného starším osobám v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby, bývanie, informačné a komunikačné technológie alebo urbanizmus a mobilita;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby obce a regióny zohrávali významnú úlohu pri uplatňovaní európskych politík v oblasti boja proti demografickým výzvam, najmä pri vytváraní iniciatív, ktoré vyzdvihnú hodnotu rozmanitosti a podporia interkulturalitu. Okrem toho je potrebné venovať sa vytváraniu regionálnych a miestnych stratégií v snahe podporovať prepojenie stredísk výskumu a vývoja, podnikov a verejných orgánov, podporovať podnikateľské inkubátory a vidiecky cestovný ruch atď. s cieľom vytvárať pracovné miesta a zvýšiť atraktívnosť týchto oblastí pre populáciu v produktívnom veku;

12.

zdôrazňuje, že v súvislosti s demografickými zmenami je veľmi dôležitá horizontálna spolupráca. Programy územnej spolupráce už boli niekedy zamerané na tento cieľ, najmä v úsilí čeliť starnutiu obyvateľstva, úpadku vidieckych oblastí alebo, v oveľa menšej miere, rôznym aspektom spojeným s mierou pôrodnosti v kontexte demografických zmien. VR víta rámce pre diskusiu a výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti, ako je Európska sieť regiónov s demografickými výzvami (DCRN), ktorá poskytla primeraný priestor na vytváranie spoločných iniciatív a formulovanie spoločných odpovedí;

13.

sa domnieva, že demografické zmeny v Európe majú taký veľký rozsah, že nebude možné zvládnuť ich bez účinných iniciatív aj v oblasti vertikálnej spolupráce, ktoré vďaka intervenciám navrhnutým na národnej a nadnárodnej úrovni podporia opatrenia iniciované na regionálnej a miestnej úrovni;

14.

konštatuje, že súčasná reakcia EÚ na demografické výzvy je neúplná a slabo rozvinutá. Neúplná preto, lebo sa zameriava takmer výlučne na starnutie obyvateľstva a nevenuje pozornosť ďalším aspektom, ako je nízka pôrodnosť alebo úbytok obyvateľstva zo sociálno-ekonomických dôvodov a problémy v oblasti dopravy a mobility a emigrácie. Slabo rozvinutá preto, lebo mnohé politiky, ktoré by mohli prispieť k úsiliu čeliť demografickým výzvam sa na túto oblasť špecificky nezameriavajú;

15.

podotýka, že politiky v oblasti inovácie a výskumu, ktoré podnietili viacero iniciatív zameraných na boj proti demografickým výzvam, sa takmer vždy sústredili na problém starnutia obyvateľstva. Stratégia Európa 2020 spustila v rámci jednej z hlavných iniciatív Inovácia v Únii európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie. Program Horizont 2020 sa vo svojom treťom pilieri zaoberá spoločenskou výzvou, ktorú predstavujú demografické zmeny. Iniciatíva spoločného plánovania Dlhší a lepší život (More Years Better Lives), znalostné a inovačné spoločenstvo pre inováciu v oblasti aktívneho a zdravého starnutia alebo program na pomoc starším osobám pri samostatnom bývaní (Ambient Assisted Living) sú ďalšími príkladmi;

16.

zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) prispieva k úsiliu zvládnuť demografické výzvy v rámci svojho druhého piliera, ktorý je venovaný rozvoju vidieka. V programovom období 2014 – 2020 je hlavným cieľom stimulovať rozvoj služieb a infraštruktúry, ktoré vedú k sociálnej integrácii, a odvrátiť trend spoločenského a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania vidieckych oblastí. Starnutie obyvateľstva je závažným problémom vidieka, preto SPP podporuje generačnú výmenu a zamestnanosť žien;

17.

upozorňuje, že politika súdržnosti by mala byť dôraznejšie zapojená do boja proti demografickým výzvam v súlade s jej poslaním výslovne uvedeným v článku 174 ZFEÚ. Podľa jeho ustanovení „je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“. Okrem toho podľa článku 175 ZFEÚ musí formulovanie a uskutočňovanie politík a činností Únie prihliadať na ciele uvedené v predchádzajúcom článku, dosiahnutie týchto cieľov sa musí podporovať prostredníctvom štrukturálnych fondov, EIB a ďalších finančných nástrojov. Prípustné sú aj iné osobitné opatrenia. Tieto zámery však doteraz neboli dostatočne rozvinuté a neboli prijaté pozitívne opatrenia v závislosti od existencie demografických znevýhodnení;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé európske politiky, ktoré by mohli pomôcť v úsilí čeliť demografickým výzvam, neobsahujú osobitné opatrenia na podporu oblastí zasiahnutých týmito problémami. Ide o politiky v oblastiach, ako sú doprava, informačná spoločnosť, zamestnanosť a sociálna sféra, životné prostredie a klíma, podnikanie atď.;

19.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa demografickým problémom nevenuje väčšia pozornosť v rámci európskeho semestra, v ktorom sa zatiaľ zohľadňuje len vplyv starnutia na udržateľnosť rozpočtov členských štátov. Predovšetkým ľutuje, že sa viac neprihliada na miestny a regionálny rozmer, a to tak pri zisťovaní problémov, ako aj pri navrhovaní odporúčaní pre členské štáty;

20.

zastáva názor, že reakcia EÚ na demografické zmeny by sa mala opierať o širokú, koordinovanú a integračnú víziu, pretože ide o prierezovú tému. Je nevyhnutné vytvoriť európsku stratégiu na riešenie demografických výziev, ktorá pomôže viac zohľadniť túto problematiku vo všetkých oblastiach politiky, ako sú súdržnosť, inovácia, doprava, zdravie, sociálna politika a politika zamestnanosti, IKT, rozvoj vidieka, emigrácia atď. Táto stratégia by mala pevne spočívať na spoločných hodnotách EÚ, rovnom zaobchádzaní a ľudských právach. Strategický prístup by mal zahŕňať aj analýzu nákladov a prognóz na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

21.

pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (1), „vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti demografickej zmeny na koordináciu činnosti EÚ v rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť synergie a maximalizovať ich pozitívny vplyv na európskych občanov, hospodárstvo a tvorbu pracovných miest, ako aj chrániť ľudské práva starších osôb vo všetkých politikách EÚ“;

22.

sa domnieva, že takáto stratégia by sa mala prioritne zamerať na vytváranie príležitostí umožňujúcich podporiť a vniesť život, ktoré pomôžu prilákať a udržať mladých ľudí na celom území a podporia vyvážený rast medzi husto osídlenými oblasťami a oblasťami, ktoré sa vyľudňujú, ako aj oblasťami s veľmi rozptýleným osídlením, a zasadzovať sa za poskytovanie kvalitných verejných služieb všetkým občanom. Takisto by mala podporiť vytváranie rodinne zameraných politík prostredníctvom opatrení, ktoré odstránia prekážky odrádzajúce od čerpania otcovskej dovolenky a prispejú k zvýšeniu miery pôrodnosti. Ďalej by mala začleniť rodové hľadisko, podporiť nezávislé bývanie starších ľudí, predĺžiť strednú dĺžku života v zdraví a obmedziť závislosť, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, ktorému čelia niektoré skupiny obyvateľstva, a podporovať ďalšie úsilie, ktoré posilní uznávanie neplatenej práce v domácnosti a takisto zavádzanie opatrení na zosúladenie pracovného a rodinného života;

23.

pripomína, že budúca európska stratégia by mala zapojiť celú spoločnosť a náležite zohľadniť úlohu regionálnych a miestnych samospráv v boji proti demografickej zmene, podporovať výmenu osvedčených postupov medzi nimi a uprednostňovať prístupy založené na včasnej intervencii a prevencii;

24.

sa zaväzuje, že bude zdôrazňovať význam európskej reakcie na demografické výzvy prostredníctvom systému ESPAS, ktorý je platformou pre politické prognózy združujúcou rôzne inštitúcie a orgány EÚ. Táto platforma by mohla využívať skúsenosti mnohých sietí pôsobiacich na úrovni EÚ, ktoré sa venujú problematike zdravého starnutia, ako je pracovná skupina pre zdravé starnutie na úrovni WHO, Sieť miest priaznivých pre starších ľudí (Age-Friendly Cities Network), európsky dohovor o demografických zmenách, AFE-Innovnet či AGE Platform Europe;

25.

zdôrazňuje, že všetky politiky a opatrenia EÚ by mali zohľadňovať demografické výzvy a obsahovať mechanizmy na ich riešenie. EÚ by sa mala snažiť o začlenenie demografického hľadiska do všetkých oblastí politiky. EÚ by mala mať túto skutočnosť na zreteli aj pri zostavovaní budúcich viacročných finančných rámcov, mala by zahrnúť do svojho rozpočtu položky, ktoré umožnia rozvinúť tieto politiky, a stanoviť prioritné mechanizmy pre regióny, ktoré demografické zmeny obzvlášť zasiahli; Toto zohľadnenie by sa malo urobiť na základe územnej klasifikácie NUTS 3;

26.

zdôrazňuje, že demografické zmeny ovplyvňujú mobilitu v demograficky znevýhodnených regiónoch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach ležiacich v blízkosti veľkých mestských centier, do ktorých sa sťahuje obyvateľstvo, a opakuje svoju žiadosť o vypracovanie zelenej knihy na túto tému (2);

27.

sa domnieva, že EÚ by mala v členských štátoch podporovať prisťahovalecké politiky založené najmä na zamestnanosti, ktoré by dokázali zmierniť uvedené negatívne demografické trendy, a poukazuje na potrebu dlhodobej vízie pre integráciu migrantov, čím by sa prispelo k rozvoju medzikultúrnej spoločnosti, ktorá rešpektuje základné európske hodnoty. V tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré musia mať dostatočné právomoci, aby mohli integračné politiky úspešne uplatňovať v praxi, a to aj v malých obciach vo vidieckych oblastiach;

28.

upozorňuje, že vzhľadom na starnutie obyvateľstva a kombinované tlaky na verejné financie sa miestne orgány budú musieť pripraviť na starnúcu pracovnú silu, budú musieť rátať s tým, že v najbližších rokoch veľký počet ľudí odíde do dôchodku, a zabezpečiť, že budú môcť prilákať dostatočný počet mladých, kvalifikovaných odborníkov. Nábor a udržanie mladých ľudí, emigrantov, ktorí sa vracajú, a staršie osoby si vyžadujú väčšiu pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy;

29.

zastáva názor, že politika súdržnosti sa musí jednoznačne zamerať na riešenie demografickej výzvy. Tento aspekt treba zdôrazňovať v diskusiách o budúcnosti tejto politiky po roku 2020, čo by sa malo odraziť na jej dosahu a prístupe a jej budúcich mechanizmoch vykonávania, aby pomáhala využiť silné stránky každého územia a prekonať prekážky vrátane demografických, ktoré bránia jeho vyváženému rozvoju. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento aspekt nebol doteraz dostatočne rozvinutý, a to i napriek tomu, že Lisabonskou zmluvou sa do tejto politiky zahrnul územný rozmer;

30.

sa domnieva, že služby v oblasti bývania a plánovania, ktoré poskytujú regionálne a miestne orgány, musia zohľadňovať aj potreby bývania starších ľudí a podľa možností rešpektovať ich želanie zostať v prostredí, ktoré im je najbližšie, a zameriavať sa aj na zmenu alebo prispôsobenie existujúcich bytov. Treba podporovať vypracúvanie inkluzívnych koncepcií v rámci výstavby a realizovať tiež projekty sociálneho bývania, ak to umožňujú dostupné prostriedky;

31.

žiada európske inštitúcie, aby presne vymedzili, čo znamená charakteristika „závažne a trvalo znevýhodnené demografickými podmienkami“, ktorá je použitá v článku 174 ZFEÚ. Okrem toho by mala EÚ na podporu tejto definície zaviesť primerané štatistické ukazovatele;

32.

pripomína, že vo svojom stanovisku Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP (3) upozornil na to, že HDP nie je presným meradlom schopnosti spoločnosti vyriešiť otázky, ako sú napríklad demografické zmeny, a žiadal, aby sa na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni stanovili indexy na meranie pokroku nad rámec HDP. Ak by sa na základe toho rozhodlo zvážiť doplnkové ukazovatele k HDP, by bolo vhodné posúdiť aj zavedenie ukazovateľov na vyhodnotenie demografickej situácie krajiny, regiónu alebo konkrétneho územia;

33.

žiada tiež, aby sa v rámci politiky súdržnosti zaviedli špecifické nástroje pre oblasti, ktoré demografické výzvy zasiahli najviac, ako je väčšia váha demografických kritérií v systéme prideľovania prostriedkov alebo väčšia pružnosť pri výbere tematických cieľov alebo z hľadiska miery spolufinancovania. V tejto súvislosti opakuje to, čo už uviedol vo svojom stanovisku na tému Demografická budúcnosť Európy, a síce, že podpora regiónov s najväčšími ťažkosťami predstavuje „možnosť vyvinúť primerané nástroje na riešenie demografických zmien pre celú Európu“ (4);

34.

zdôrazňuje, že Európsky fond regionálneho rozvoja môže prispieť k tomu, aby sa v oblastiach s vysokým indexom starnutia, vidieckeho charakteru a úbytku obyvateľstva zlepšila dopravná a telekomunikačná infraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu, preklenula digitálna priepasť, zabezpečili lepšie verejné služby, investovalo do prispôsobenia bytov a rezidencií atď.;

35.

sa domnieva, že Európsky sociálny fond môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu v súvislosti s odbornou prípravou mladých ľudí, môže zastaviť ich odchod a uľahčiť im návrat do miesta, odkiaľ pochádzajú. Môže tiež pomôcť zlepšiť zamestnateľnosť žien, podporovať lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu starších ľudí;

36.

zastáva názor, že by sa mala zintenzívniť spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi aktérmi v otázkach súvisiacich s demografickými zmenami. Navrhuje preto, aby sa do európskeho programu územnej spolupráce zahrnula možnosť vytvárať združenia na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni s cieľom spolupracovať pri riešení demografických výziev;

37.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dopravnú politiku, je dôležité, aby demograficky menej aktívne oblasti, ako aj oblasti so závažnými demografickými a prírodnými znevýhodneniami (často ide o vidiecke, okrajové, horské a vzdialené oblasti), nezostali izolované, a neboli tak väčšmi vylúčené;

38.

pripomína, že vo svojom stanovisku na tému Mobilita v geograficky a demograficky znevýhodnených regiónoch (5) konštatuje, že znevýhodnené regióny plnia pre vyvážený vývoj EÚ základné úlohy, a to najmä prostredníctvom prístupu k surovinám, poľnohospodárstva, rybolovu, ochrany životného prostredia, cestovného ruchu, cezhraničných vzťahov a možností na rekreáciu. Lepšie dopravné spojenia v rámci týchto regiónov, ako aj so zvyškom EÚ by preto mali byť základnou súčasťou politiky súdržnosti EÚ aj politík EÚ v oblasti mobility, a to nielen pokiaľ ide o mobilitu osôb, ale aj tovaru. Podpora väčšieho hospodárskeho rastu v znevýhodnených regiónoch by prispela k účinnému fungovaniu vnútorného trhu a územnej súdržnosti Únie ako celku;

39.

zdôrazňuje, že pri zlepšovaní životných podmienok v oblastiach, ktoré najviac postihli demografické výzvy, môžu mať zásadný význam informačné a komunikačné technológie, ako aj tzv. inteligentné prostredie. V tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby prihliadala na digitálnu priepasť, ktoré je v mnohých týchto oblastiach realitou;

40.

vyzýva európske inštitúcie, aby v rámci politiky v oblasti životného prostredia a boja proti zmene klímy uznali kľúčovú úlohu, ktorú mnohé vidiecke a riedko osídlené oblasti, ako aj oblasti s veľmi rozptýleným osídlením, zohrávajú v úsilí zachovať vidiecke prostredie, biodiverzitu a krajiny;

41.

nabáda, aby sa v rámci SPP zavádzali ďalšie opatrenia s cieľom uľahčiť generačnú výmenu vo vidieckych oblastiach, podporovať zamestnanosť žien a propagovať diverzifikáciu hospodárstva. Poukazuje na potrebu zlepšiť metodiku programu Leader tak, aby boli viac zapojené subjekty z vidieckeho prostredia, ako aj vypracovať a uplatňovať integrované stratégie rozvoja;

42.

žiada, aby sa v rámci iniciatívy lepšej tvorby práva do posúdenia vplyvu vypracovaného pred začatím akejkoľvek európskej legislatívnej iniciatívy zahrnul jej možný demografický dosah;

43.

zastáva názor, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) má potenciál stať sa dôležitým nástrojom na podporu investícií v prioritných oblastiach EÚ, ako sú energetika, doprava, intermodálna logistika, cestovný ruch, kultúra, informačné a komunikačné technológie, výskum, inovácie, MSP, vzdelávanie, zdravotníctvo, environmentálna účinnosť, sociálna infraštruktúra, sociálna a solidárna ekonomika, ako sa uvádza v článku 9 písm. g) nariadenia o EFSI (6). Bolo by vhodné, keby prostriedky z tohto fondu mohli využívať aj regióny s nižšou demografickou dynamikou, aby sa predišlo územným rozdielom;

44.

odporúča, aby stratégia Európa 2020 väčšmi prihliadala na demografické výzvy na regionálnej a miestnej úrovni a aby sa do nej doplnila hlavná iniciatíva zameraná na demografické otázky. Zaväzuje sa, že v rámci platformy na monitorovanie tejto stratégie sa bude riešeniu demografických otázok venovať osobitná pozornosť;

45.

zdôrazňuje, že demografické zmeny by sa mali zohľadniť v európskom semestri, ktorý by mal mať územný rozmer. Miestne a regionálne orgány by mali byť aktívnymi aktérmi, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v rámci európskeho semestra s cieľom čeliť demografickým výzvam, a v odporúčaniach pre členské štáty v záujme riešenia týchto výziev by sa na ne malo prihliadať;

46.

súhlasí s tým, že starnutie predstavuje bezpochyby výzvu, avšak je taktiež úspechom vyplývajúcim z pokrokov rôzneho druhu, ktoré dosiahla európska spoločnosť a ktoré predstavujú príležitosť pre súdržnosť, zamestnanosť a napredovanie;

47.

na záver konštatuje, že pri tom, ako bude EÚ napredovať na ceste k opísanému scenáru, je nevyhnutné ďalej upozorňovať všetky orgány na závažnosť demografických výziev a na základe existujúcich nástrojov podniknúť kroky správnym smerom.