15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/48

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu (1) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh (COM(2012)0259),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2014 s názvom Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. marca 2013 s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o sieti SOLVIT (3) a na nadväzujúci dokument Komisie z 28. mája 2014,

—

so zreteľom na výskumnú štúdiu, ktorú zadal jeho Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa na tému Inteligentná právna úprava týkajúca sa jednotného trhu,

—

so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z apríla 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0278/2015),

A.

keďže jednotný trh je kľúčovým nástrojom opätovného naštartovania hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Únii;

B.

keďže rámec jednotného trhu je aj po 20 rokoch po svojom oficiálnom vytvorení stále rozdrobený, a to predovšetkým preto, že členské štáty úplne netransponovali alebo nevykonávajú právne predpisy Únie;

C.

keďže je treba posilniť správu jednotného trhu tým, že sa pozornosť zameria na celý politický cyklus;

D.

keďže nadchádzajúca stratégia vnútorného trhu by sa mala zameriavať na zlepšovanie regulácie jednotného trhu tým, že vyvinie úsilie a poučí sa z doterajších skúseností v oblastiach voľného pohybu tovaru a služieb, digitálneho jednotného trhu, odborných kvalifikácií a verejného obstarávania;

E.

keďže formu toho, ako sa Únia snaží zlepšovať právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, by mala určovať koncepcia spoločnej zodpovednosti;

F.

keďže zodpovednosť za subsidiaritu presahuje Komisiu, Radu a Európsky parlament a zahŕňa úlohu pre národné a – v prípade potreby – regionálne parlamenty; keďže zásada subsidiarity spočíva v tom, že o politikách by sa malo rozhodovať na najvhodnejšej inštitucionálnej úrovni, či už na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej;

G.

keďže máme jednotný trh s tovarom, nie však jednotný trh so službami;

H.

keďže by sa mali posilniť, preskúmať alebo lepšie podporiť špecifické nástroje s cieľom pozitívne prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopného regulačného prostredia pre naše podniky, podporovať rast a vytváranie pracovných miest a k posilňovať dôveru spotrebiteľov v európske právne predpisy;

I.

keďže občania aj podniky majú malé znalosti a nízke povedomie o rôznych asistenčných službách ako Vaša Európa a sieť SOLVIT;

J.

keďže neexistujú dostatočné ukazovatele a údaje na meranie úspešnej implementácie právnych predpisov v rozličných oblastiach jednotného trhu;

K.

keďže takéto ukazovatele a údaje by mohli objasniť cieľ a účel predmetných právnych predpisov;

L.

keďže k digitálnym inováciám dochádza rýchlejšie, než politiky a než podnikatelia implementujú digitálnu agendu; keďže je veľmi dôležité stanoviť pravidlá, ktoré obstoja v čase a budú štandardne nastavené ako digitálne;

M.

keďže riadna transpozícia, vykonávanie a presadzovanie práv spotrebiteľa a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sú nevyhnutné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v Únii;

N.

keďže jednou z hlavných priorít Európskeho spotrebiteľského samitu 2015, výročného fóra, na ktorom sa stretávajú kľúčoví európski a medzinárodní politickí činitelia a zainteresované strany, bolo lepšie vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov;

1.

žiada Komisiu, aby odporúčania, ktoré obsahuje toto uznesenie, zohľadnila pri vykonávaní svojej nedávnej stratégie vnútorného trhu;

2.

domnieva sa, že zlepšovanie právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu by mala byť prioritou a súčasne spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ; je presvedčený, že dobrá právna úprava funguje v prospech občanov a mala by prispievať ku stimulovaniu konkurencieschopnosti, tvorbe pracovných miest, rastu a rozvoju malých a stredných podnikov, pričom zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a musí tak robiť spôsobom, ktorý podporuje európske hospodárstvo a nie ho hatí;

3.

vníma „lepšiu právnu úpravu“ v kontexte celého politického cyklu, v ktorom všetky prvky prispievajú k účinnej a účelnej regulácii; domnieva sa preto, že konkrétne ukazovatele na meranie úspechu náležitých právnych predpisov by sa malo zahŕňať už od počiatočného posúdenia vplyvu a mali by sa používať v celom politickom cykle, a to aj pri implementácii právnych predpisov po tom, ako nadobudnú účinnosť;

4.

pripomína v tejto súvislosti význam transparentných a dostupných informácií; považuje za poľutovaniahodné, že kým dokumenty Európskeho parlamentu sú širšej verejnosti dostupné, dokumenty Rady nie sú a namiesto toho je prístup k nim stále obmedzený;

5.

nazdáva sa, že zásada subsidiarity musí byť v tvorbe politík štartovacím bodom, aby sa v správe jednotného trhu zdôraznila „európska pridaná hodnota“;

6.

konštatuje, že lehoty stanovené v rámci mechanizmu subsidiarity neposkytujú národným parlamentom vždy dostatočný čas, aby dôkladne zvážili aspekty vykonávania, súlad s existujúcimi právnymi predpismi alebo iné praktické otázky; domnieva sa preto, že by samotné parlamenty mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu, najmä v procese konzultácií;

7.

domnieva sa, že inštitúcie by mali spoločne zabezpečiť, aby sa zásada proporcionality zohľadnila už pri príprave príslušných právnych predpisov; okrem toho sa domnieva, že by cieľom tohto procesu malo byť dosiahnutie jednoduchosti, transparentnosti, súdržnosti a dodržiavania základných práv;

8.

vyzýva Komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom zvážili, ako najlepšie zabezpečiť, aby prebiehalo nepretržité zjednodušovanie legislatívy, keďže úsilie v tejto oblasti je v prospech spotrebiteľov a malých a stredných podnikov;

9.

domnieva sa, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu by mali zohľadňovať nové príležitosti, ktoré ponúka digitálna revolúcia, a mali by byť plne zlučiteľné s rozmerom elektronickej verejnej správy;

10.

vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu jednotného trhu ako samostatného piliera procesu európskeho semestra, čo by mala podporiť výročná správa o integrácii jednotného trhu ako vstupný údaje pre ročný prieskum rastu;

11.

vyjadruje presvedčenie, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu by mali mať za cieľ lepšie fungovanie jednotného trhu, čo sa má dosiahnuť v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a mali by slúžiť na podporu konkurencieschopnosti, inovácií, rastu a tvorby pracovných miest; účinné posúdenia vplyvu považuje za dôležitý nástroj, ktorým možno tvorcov politiky informovať o tom, ako najlepšie formulovať právnu úpravu tak, aby boli dosiahnuté tieto ciele a ich ciele jednotného trhu, a o možných účinkoch tejto právnej úpravy na existujúce právne predpisy;

12.

považuje za poľutovaniahodné, že z návrhov posúdení vplyvu, ktoré preskúmal výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu v období 2010 – 2014, nemalo zhruba 40 % dostatočnú kvalitu a boli vrátené späť na skvalitnenie;

13.

domnieva sa, že v záujme účinnosti ako nástroje, by posúdenia vplyvu mali byť pripravované na základe komplexných, objektívnych a kompletných informácií a mali by zahŕňať všetky možnosti, ktoré majú významné dôsledky alebo sú politicky dôležité; domnieva sa, že posúdenia vplyvu by sa mali vykonávať tak, aby prihliadali aj na hodnotenia ex post existujúcich právnych predpisov v rovnakom odvetví, a mal by sa v ich rámci preskúmavať súlad novej legislatívnej iniciatívy s ďalšími politikami a cieľmi Európskej únie;

14.

považuje za poľutovaniahodné, že v posúdeniach vplyvu predložených Európskemu parlamentu spoločne s predbežnými návrhmi stále možno nájsť nedostatky, ako na to upozornilo napríklad oddelenie Európskeho parlamentu pre posudzovanie vplyvu ex-ante vo svojej analýze posúdenia vplyvu, ktoré bolo prílohou k návrhu na dodávanie rádiových zariadení na trh;

15.

domnieva sa, že starostlivé zváženie vedeckých odporúčaní by malo byť súčasťou procesu posudzovania vplyvu, a najmä zdôvodniť, ako alebo prečo boli vykonané politické rozhodnutia v prípravných fázach, čo napomôže politický proces; ďalej sa nazdáva, že posúdenia vplyvu musia zohľadňovať tempo digitálnych inovácií a digitálneho vývoja a skutočnosť, že sú potrebné právne predpisy, ktoré budú technologicky neutrálne a obstoja aj v budúcnosti;

16.

pripomína, že neexistujú žiadne jednoznačné usmernenia z hľadiska toho, či by potenciálne vplyvy z návrhov REFIT mali byť kvantifikované alebo nie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby návrhy REFIT boli cielenejšie, pričom potenciálne prínosy a úspory nákladov by sa mali v každom návrhu číselne vyjadriť;

17.

poukazuje na to, že posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh by mali dopĺňať posúdenia vplyvu venované podstatným pozmeňujúcim návrhom, ktoré spoluzákonodarcovia prijali; zdôrazňuje, že by mali byť stanovené jasné a transparentné pravidlá, pričom sa stanovia podmienky, za ktorých by sa mali vykonať dodatočné posúdenia vplyvu; pripomína napríklad, že Európsky parlament starostlivo posudzoval potenciálne dôsledky niektorých svojich pozmeňujúcich návrhov ku dvom smerniciam o verejnom obstarávaní pre MSP; naliehavo preto žiada Radu, ktorá k vlastným pozmeňujúcim návrhom neuskutočňuje žiadne posúdenia vplyvu od roku 2007, aby bola aktívnejšia;

18.

pripomína, že zodpovednosť za subsidiaritu presahuje Komisiu, Radu a Európsky parlament a zahŕňa aj úlohu národných parlamentov;

19.

konštatuje, že v štúdii venovanej inteligentnej regulácii jednotného trhu, vypracovanej na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, sa uvádza, že Európsky parlament a Rada môžu k posúdeniam vplyvu uskutočňovaným Komisiou prispieť cennými poznatkami; vyzýva Komisiu, aby preverila možnosti, ako Európsky parlament a Radu zapojiť do procesu posudzovania vplyvu;

20.

poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 ZEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi;

21.

domnieva sa, že konzultačná fáza by vždy mala obsahovať oddiel „štandardne digitálne“, čím sa Komisia bude snažiť dôkladne porozumieť potrebám používateľov a tomu, čo „štandardne digitálne“ znamená pre podobu služby;

22.

opakuje svoje stanovisko, že konzultačné procesy by mali byť otvorené, transparentné a inkluzívne a mali by byť rozšírené o pripomienky širokej škály zúčastnených strán k návrhu posúdenia vplyvu; domnieva sa, že je to rovnako dôležité pre sekundárne právne predpisy, ktoré majú veľký význam pre vykonávanie nariadenia o jednotnom trhu a ktoré si preto vyžadujú väčšiu transparentnosť a kontrolu; považuje Colný kódex Únie za jednu z oblastí, v ktorej by pravidelná konzultácia so zúčastnenými stranami mohla zlepšiť vykonávanie sekundárnych právnych predpisov;

23.

uznáva návrhy na rozsiahlejšiu fázu strategického plánovania v tzv. balíku lepšej regulácie, napríklad zavedenie posúdení vplyvu; domnieva sa však, že dohľad nad pracovným procesom Komisie ešte stále chýba; vyzýva Komisiu, aby predložila plány, ktoré viditeľnejšie načrtnú politické iniciatívy v konkrétnych sektoroch, a uľahčila ich používanie;

24.

domnieva sa, že to, čo rôzne asistenčné služby ako Vaša Európa a sieť SOLVIT získavajú od občanov a podnikov, je pre legislatívny proces veľmi dôležité, a preto vyzýva Komisiu, aby údaje o vstupoch poskytované týmito službami vyhodnotila a zohľadňovala pri revízii príslušných právnych predpisov;

25.

domnieva sa, že rozsiahle, riadne a vyvážené konzultácie sú nevyhnutnou súčasťou legislatívneho postupu; domnieva sa, že zverejňovanie dokumentov a dôkazov a prizvanie všetkých zainteresovaných strán účinne prispieť k rozvoju politiky v tejto oblasti je dôležitou hnacou silou pre inováciu a posilňovanie jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o program týkajúci sa elektronického jednotného trhu;

26.

zdôrazňuje, že malé podniky väčšinou nemajú čas a zdroje, aby sa zúčastňovali na pravidelných konzultáciách; domnieva sa, že Komisia by mala nájsť zrozumiteľné a inovatívne spôsoby, ako osloviť MSP a začínajúce podniky;

27.

domnieva sa, že treba prijať celostný prístup ku konzultáciám so zúčastnenými stranami, ktorý by mal byť skôr pokračujúcim procesom počas celého legislatívneho cyklu ako príležitostnou činnosťou; v tejto súvislosti opakovane vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho fóra zainteresovaných strán pre lepšiu právnu reguláciu a menšiu byrokraciu;

28.

zdôrazňuje, že takéto konzultácie so zainteresovanými subjektmi by mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať predovšetkým MSP, mikropodniky a občianske organizácie;

29.

domnieva sa, že sprístupnením verejných konzultácií vo všetkých úradných jazykoch a zlepšením ich dostupnosti a zrozumiteľnosti sa dosiahne vyššia účasť na konzultačnom procese a transparentnejší prístup k nemu;

30.

domnieva sa, že úplné a riadne vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu má zásadný význam a že užitočným prínosom sú jasné, zrozumiteľné a viacrozmerné ukazovatele, ak sa majú plne prejaviť výhody jednotného trhu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ciele implementácie nie sú vždy splnené; predovšetkým požaduje úplné a správne vykonávanie smernice o službách; pripomína, že medzi členskými štátmi a odvetviami pretrvávajú veľké rozdiely;

31.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že Komisia hodlá znížiť svoj legislatívny výstup, umožní to lepšie sa zamerať na politické iniciatívy a viac času na hlbšiu reflexiu, čo možno využiť na podporu lepšieho zapojenia zainteresovaných strán;

32.

zdôrazňuje význam tabuľky zhody, pokiaľ ide o monitorovanie správneho vykonávania; podnecuje členské štáty, aby vypracovali a uverejnili svoje vlastné tabuľky zhody;

33.

považuje za poľutovaniahodné, že napriek cieľu na úrovni 0,5 %, ktorý Komisia navrhla v Akte o jednotnom trhu, sú niektoré členské štáty ešte stále pozadu; zdôrazňuje, že nie sú dôležité len formálne ciele v oblasti transpozície a vykonávania, ale aj kvalita transpozície, praktické vykonávanie na mieste a problémy alebo výzvy, ktoré môže predstavovať v reálnom živote pre zainteresované strany;

34.

domnieva sa, že ak sa majú realizovať výhody, ktoré ponúka plne fungujúci jednotný trh, Komisia a parlamenty by sa mali spoločne usilovať o to, aby sa poučili z osvedčených postupov a skúseností získaných pri vykonávaní právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa neminuli ciele špecifických právnych predpisov v dôsledku nedostatočného alebo nekonzistentného vykonávania v členských štátoch;

35.

vyjadruje presvedčenie, že by mal byť jasnejšie vymedzený jav tzv. gold-plating, teda regulácia nad rámec požiadavkou, ktoré ukladajú právne predpisy EÚ, a že sú potrebné silnejšie opatrenia, aby sa takéto prípady identifikovali, pretože osobám a podnikom, ktoré sa snažia pochopiť a uplatňovať právne predpisy, ktoré vznikajú na úrovni EÚ, to prináša ťažkosti a ďalšie náklady; vyzýva členské štáty, aby v implementačných dokumentoch objasňovali a určovali, kedy ide o dôsledok právneho predpisu Únie a kedy o dôsledok vnútroštátnych požiadaviek; pripomína, že členské štáty majú možnosť uplatňovať prísnejšie normy v prípadoch, keď právo EÚ ustanovuje iba minimálnu harmonizáciu;

36.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí a pravidelne aktualizovala usmernenia týkajúce sa pravidiel; predovšetkým požaduje, aby sa v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom urýchlene aktualizovalo usmernenie z roku 2009 venované implementácii/uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách s cieľom zaistiť, aby zodpovedalo digitálnemu veku; považuje za poľutovaniahodné, že kvalita služieb sa v členských štátoch značne líši v dôsledku chýbajúcich priorít a zdrojov; preto vyzýva na posilnený rámec riadenia na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť fungovanie týchto nástrojov a služieb;

37.

alternatívne riešenie sporov a online riešenie sporov považuje za kľúčové nástroje na zlepšovanie jednotného trhu s tovarom a službami; zdôrazňuje, že tieto nástroje umožnia spotrebiteľom a obchodníkom urovnať svoje spory nákladovo efektívnym a jednoduchým spôsobom, bez zapojenia súdov; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie o týchto dôležitých nástrojoch;

38.

zdôrazňuje, že jednotné kontaktné miesta na podporu riešenia sporov, spolu s možnosťami, ktoré ponúka SOLVIT, ECC-Net či FIN-Net, sú služby, ktoré umožňujú lepšie fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby zaviedla prostriedky na zvýšenie povedomia o týchto nástrojov a na rozvoj ich komplementarity;

39.

víta sieť SOLVIT a projekt EU Pilot, ktorých cieľom je zamedziť tomu, aby Komisia musela začínať konanie o porušení voči členským štátom; domnieva sa však, že služby ponúkané projektom EU Pilot by sa mali zlepšiť, pokiaľ ide o trvanie odozvy po upozornení;

40.

domnieva sa, že informačný systém o vnútornom trhu by sa mal naďalej rozširovať o ďalšie nástroje jednotného trhu, aby sa stal ústredným informačným uzlom; zdôrazňuje, že by to odpovedalo zásade „len raz“ v súlade s nedávnymi iniciatívami Komisie;

41.

domnieva sa, že digitálne platformy, ako sú jednotné kontaktné miesta, IMI a ISA2 sú dôležité pre zlepšenie fungovania jednotného trhu prostredníctvom uľahčenia cezhraničnej výmeny informácií medzi orgánmi členských štátov;

42.

je znepokojený tým, ako nízke je povedomie Európanov o dostupných službách ako Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, Európske služby zamestnanosti, sieť CPC, jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT a alternatívne a online riešenie sporov, a ako málo tieto služby Európania chápu;

43.

domnieva sa, že služby ako Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, Európske služby zamestnanosti, sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT, sieť SOLVIT plus, alternatívne riešenie sporov a riešenie sporov online predstavujú užitočné, nízkonákladové alternatívy k žalobe; poznamenáva, že len 4 % spotrebiteľov a podnikov o týchto nástrojoch vedia a že súčasná miera využívania týchto služieb je veľmi nízke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme riešenia tohto problému ďalej zlepšovali informovanosť o týchto nástrojoch, a pritom preverili, či sú výsledky a odozvy vyvolané týmito nástrojmi primerané pre užívateľov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa snažila o lepšiu spoluprácu medzi rôznymi asistenčnými službami ako Vaša Európa či sieť SOLVIT s cieľom zvýšiť spokojnosť ich používateľov;

44.

žiada Komisiu, aby sa dôkladne zamyslela nad vzájomnou súčinnosťou medzi týmito službami a aby preskúmala možnosť ich nahradenia jediným jednotným kontaktným miestom pre spotrebiteľov, ktoré by následne v prípade potreby nasmerovalo spotrebiteľa k iným nástrojom;

45.

domnieva sa, že táto úvaha by mala zaistiť lepšie vymedzenie predmetných služieb, aby sa dosiahlo lepšie oddelenie činností, a tak zabránilo ich prekrývaniu;

46.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu komunikácie a školení s cieľom zaistiť väčšiu informovanosť o asistenčných službách medzi občanmi a podnikmi akejkoľvek veľkosti; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť jediný portál pre prístup ku všetkým asistenčným službám;

47.

domnieva sa, že pri nadchádzajúcej revízii nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mala v plnej miere zohľadňovať potreba zlepšiť informačný tok medzi rôznymi nástrojmi jednotného trhu;

48.

zdôrazňuje dôležitú úlohu monitorovacieho nástroja Komisie EU Sweeps, najmä so zreteľom na dobre fungujúci jednotný digitálny trh;

49.

uznáva pozitívnu úlohu nástroja EU Sweeps, ktorý Komisia zaviedla s cieľom zlepšiť presadzovanie koordinovaných kontrolných činností v online prostredí; domnieva sa, že kontrolné akcie by sa mohli rozšíriť aj do sektoru offline;

50.

so znepokojením konštatuje, že podľa správ Vaša Európa, existujú oblasti, ktoré sú stále predmetom otázky od ľudí, ktorí sa snažia uplatniť svoje práva, napríklad v oblastiach elektronického obchodu a uznávania kvalifikácií; domnieva sa, že Komisia by mala na to reagovať spolu s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom podporovať chápanie týchto práv;

51.

považuje za potrebné kvalitatívne, ako aj kvantitatívne posúdenie implementácie – nielen obyčajné čísla o tom, či boli smernice formálne transponované, alebo nie –, aby sa dalo plne pochopiť, ako skutočne fungujú právne predpisy jednotného trhu pre spotrebiteľov a podniky;

52.

vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa mohol vytvoriť „systém včasného varovania“, ktorý by oznamoval existenciu problémov implementácie alebo uplatňovania práva EÚ;

53.

domnieva sa, že systematické skríningy spotrebiteľských trhov na úrovni EÚ by viedli k včasnejšiemu odhaleniu vznikajúcich trendov a hrozieb pre spotrebiteľov a podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu všetkých zúčastnených strán vrátane spotrebiteľských organizácií;

54.

vyzýva Komisiu, aby posúdila úspešnosť produktových kontaktných miest, s ktorými počíta nariadenie o vzájomnom uznávaní z roku 2009 a nariadenie o stavebných výrobkoch z roku 2011;

55.

zdôrazňuje, že je potrebná užšia spolupráca medzi nástrojmi riadenia jednotného trhu, ktoré sú adresátmi sťažností spotrebiteľov na obchodníkov porušujúcich právne predpisy EÚ, a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, a to prostredníctvom formálnych postupov a lepšej výmeny údajov;

56.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila súlad a účinnosť vykonávania a – v konečnom dôsledku – konania o nesplnení povinnosti, najmä pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu;

57.

považuje za poľutovaniahodné, že prístup Európskeho parlamentu k relevantným informáciám, ktoré súvisia s postupmi predchádzajúcim konaniam o nesplnení povinnosti a postupmi pri nesplnení povinnosti, je obmedzený, a požaduje zlepšenie transparentnosti v tomto ohľade, a to s náležitým zreteľom na pravidlá dôvernosti;

58.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby včas a rýchlejšie otvárala konania o nesplnení povinnosti v prípadoch, keď sú k dispozícii dôkazy preukazujúce nevykonanie právnych predpisov a keď sa ani napriek primeranému úsiliu nepodarilo problémy vyriešiť prostredníctvom nástrojov, ako je mediácia formou alternatívneho riešenia sporov, online riešenia sporov, projektu EU Pilot, siete SOLVIT alebo pomocou iných mechanizmov predchádzajúcim konaniam o nesplnení povinnosti; zdôrazňuje, že členské štáty majú rovnakú zodpovednosť za presadzovanie práva EÚ a že by mali zabezpečiť efektívne a účinné presadzovanie s cieľom podporiť práva spotrebiteľov a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky v celej Európe;

59.

zaväzuje sa zohrávať svoju úlohu v oblasti presadzovania právnych predpisov EÚ, okrem iného tak, že bude skúmať ich vykonávanie a kontrolovať Komisiu, a najmä sa zaväzuje, že sa bude dôkladnejšie zaoberať predkladaním výročných alebo aspoň podrobnejších správ Komisie o pracovných programoch, ktoré sa týkajú konkrétne presadzovania uplatňovania právnych predpisov;

60.

pripomína, že v uznesení zo 4. februára 2014 o uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách (4) Európsky parlament vyzval Komisiu, aby zhromaždila a analyzovala údaje o sankciách uplatnených v jednotlivých členských štátoch a o efektívnosti režimov presadzovania, najmä pokiaľ ide o zložitosť a dĺžku postupov presadzovania; opätovne vyzýval Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu výsledky tejto analýzy;

61.

domnieva sa, že na posilnenie presadzovania práva EÚ by sa mali používať nástroje dohľadu nad trhom v spojení s nástrojmi jednotného trhu;

62.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že vnútroštátne orgány nie vždy používajú informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) správne, alebo neprijímajú potrebné opatrenia včas; predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť postupovanie prípadov medzi verejnými orgánmi;

63.

je znepokojený tým, že podľa analýzy vzoriek, ktorú Komisia uskutočnila v roku 2014, 60 % dokončených vyšetrovaní výrobkov neobsahovalo správu o krajine pôvodu, 32 % vyšetrovaní strojníckych výrobkov nezahŕňalo klasifikáciu rizika a 5 % položiek neobsahovalo odkaz na porušované nariadenie či smernicu EÚ; žiada Radu a členské štáty, aby sa nad touto problematikou vážne zamysleli a informovali Európsky parlament o nadväzujúcich krokoch prijatých v tomto smere;

64.

víta pravidelné preskúmanie a zavedenie sektorovej analýzy v rámci programu REFIT, ktorého hlavným cieľom by malo byť skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov EÚ s cieľom priblížiť ich potrebám občanov a podnikov s osobitnou pozornosťou venovanou mikropodnikom a malým a stredným podnikom;

65.

domnieva sa však, že by sa mala zlepšiť analýza toho, či doteraz prijaté legislatívne opatrenia účinne prispeli k dosiahnutiu cieľa a či sú v súlade so súčasnými politickými cieľmi; zdôrazňuje tiež význam transparentnosti procesu REFIT; v tejto súvislosti sa domnieva, že priebežný cieľ týkajúci sa zníženia administratívnej a regulačnej záťaže môže pozitívne prispieť k tomu, aby boli ciele splnené čo najefektívnejším spôsobom a s čo najnižšími nákladmi pre osoby a podniky;

66.

konštatuje, že kumulatívne náklady na právnu úpravu často predstavujú prekážky pre účastníkov jednotného trhu, najmä pre MSP; víta preto záväzok Komisie na preskúmanie tejto otázky; zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa mala zamerať na odstránenie prekážok vstupu na trh a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže pre všetkých aktérov;

67.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje chápanie faktorov, ktoré vplývajú na dosahovanie politických cieľov, napríklad vplyvu doplnkových alebo kolidujúcich politík prijatých na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni, ale aj vplyvu a nákladov spojených s nečinnosťou, s cieľom zlepšiť tvorbu politík a v konečnom dôsledku prispieť k lepšej regulácii jednotného trhu;

68.

domnieva, že vo výnimočných prípadoch, najmä pri javoch dočasnej povahy, by sa mohlo zvážiť uplatnenie doložky o ukončení platnosti alebo doložky o posilnenom preskúmaní, pričom by sa inštitúcie mohli zaviazať k aktualizovaniu právnych predpisov a ich zavádzaniu len vtedy, keď je to nevyhnutné; považuje záruky za nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie toho, aby neprestali platiť základné právne predpisy;

69.

zdôrazňuje, že lepšia právna úprava jednotného trhu neznamená odstránenie všetkej regulácie ani zníženie nárokov na reguláciu, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia, bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa a sociálnych noriem, ale skôr predstavuje prostriedok na odstránenie zbytočnej regulácie, byrokracie a negatívnych vplyvov a zároveň na dosiahnutie politických cieľov a usiluje o vytvorenie konkurencieschopného regulačného prostredia, ktoré podporí zamestnanosť a podnikanie v rámci Európy;

70.

zdôrazňuje, že jednotný trh, ktorý neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje výrobu, inováciu a obchodu je nástrojom, ktorá prinavráti Európe zamestnanosť a rast, ktoré by predtým boli umiestnené mimo nej;

71.

zdôrazňuje preto, že spoločná zodpovednosť za lepšiu právnu úpravu týkajúcu sa jednotného trhu povedie k realizácii spoločných prínosov: silný a životaschopný jednotný trh prispievajúci k dlhodobému rastu Európy, a tým k prosperite jej občanov;

72.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.